Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625204107
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625204107.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., právne zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, so sídlom Čajakova 5,
Košice – mestská časť Staré Mesto 040 01, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 15C/93/2025 - 66 zo dňa
17.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 15C/93/2025 - 66 zo dňa 17.12.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal preukázané splnenie zákonných podmienok. Uviedol,
že žalobca sa návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa predaja rodinného domu
a priľahlých pozemkov zapísaných na LV XXX, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná kúpila predmetné nehnuteľnosti ešte

pred uzavretím manželstva a v čase trvania manželstva bol rekonštrukciou rodinný dom vo veľkom
rozsahu zhodnotený. Potrebu neodkladnej úpravy zdôvodnil tým, že žalovaná sa rodinný dom snaží
čo najrýchlejšie predať bez účasti žalobcu a hrozí, že rodinný dom scudzí bez spoločného vedľajšieho
pozemku s prístreškom pre autá. Hrozí aj to, že rodinný dom nebude možné rozdeliť ani takým
spôsobom, že jeden si dom ponechá, aby mohol druhú stranu vyplatiť spravodlivým spôsobom
rozdelenia BSM, aby tam mohol byť so svojimi deťmi po súdnej úprave styku rodičov s maloletými deťmi.

Dôkazom takejto vážnej hrozby má byť veľmi silný tlak žalovanej voči žalobcovi, aby vypratal svoje
osobné veci z pivnice predmetnej nehnuteľnosti a vyjadrovaním sa, že rodinný dom chce predať.

1.2. Okresný súd podotkol, že jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
jenutnosťosvedčiťnaliehavosťpotrebybezodkladnejúpravypomerovstránsporualeboosvedčiťobavu,
že exekúcia bude ohrozená, t. j. vyžaduje sa osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Táto ujma musí byť aktuálna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického
postavenia niektorého zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov. Žalobca
súdu osvedčil, že došlo k zániku BSM a vznikla potreba vyporiadania majetku, ktorý nadobudli strany
sporu počas trvania manželstva, avšak neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov.
Jediným dôkazom o veľmi silnom tlaku žalovanej je jedna výzva na vypratanie zo dňa 21.01.2025,

pričom sama žalovaná ponúka ako alternatívu možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo odpredaja
nehnuteľností priamo žalobcovi za trhovú cenu, ktorá mimochodom je zistená predloženým znaleckýmposudkom. Okresný súd mal za to, že nebola tak osvedčená žalobcom tvrdená hrozba. Uviedol, že
z aktuálneho výpisu z LV XXX ani nevyplýva, že by žalovaná takmer rok od výzvy vykonávala úkony
smerujúce k predaju rodinného domu. Nedošlo ani k zriadeniu akejkoľvek ťarchy. Žalobca nerozporuje,

že žalovaná nadobudla rodinný dom pred uzatvorením manželstva. Prístavbu, ktorá bola realizovaná
v čase trvania manželstva z výlučných aj spoločných prostriedkov, však treba považovať za súčasť
hlavnej veci, t. j. rodinného domu. Sám žalobca uvádza, že do masy BSM patrí zhodnotenie rodinného
domu, nie rodinný dom samotný. Súčasť veci vždy zdieľa rovnaký právny osud s hlavnou vecou,
ide o princíp akcesority. To, čo tvorí súčasť veci, nemá povahu samostatnej veci a nemožno teda k

nej nadobúdať ani uplatňovať vecné právo, najmä právo vlastnícke. Z predloženej fotodokumentácie
priebehu stavebných prác vyplýva, že pôvodná stavba rodinného domu nezanikla. Preto platí, že všetko,
čo k nej v dôsledku prístavby pribudlo, sa považuje za jej súčasť, nie samostatnú vec. Z uvedeného
vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM je okrem iného hodnota investícií do výlučného majetku
jedného z manželov, nie samotná stavba rodinného domu. Skutočnosť, či investície boli zo spoločných
prostriedkov oboch manželov alebo z výlučných prostriedkov len jedného z nich bude predmetom

dokazovania vo veci samej. V konaní o vyporiadanie BSM však súd nemôže obmedziť výkon výlučného
vlastníckeho práva jedného z manželov na základe žalobcom tvrdených skutočností, keďže súd nemal
osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy a ani obavu z budúceho zmarenia exekúcie. V rámci konania
o vyporiadanie BSM si žalobca nemôže uplatňovať vlastnícke právo k predmetu, ktorý do BSM nepatrí.
Samozrejme v rámci mimosúdnej dohody si strany sporu dohodnú prevod vlastníckeho práva so

súčasným započítaním prípadného výplatku z titulu vyporiadania BSM.

1.3. Zo žalobcom uvádzaných skutočností okresný súd dospel k záveru, že uložením navrhovanej
povinnosti nemožno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha. Okresný súd taktiež zastával
názor,ženavrhovanýmneodkladnýmopatrenímbybolažalovanáobmedzenáneprimeranýmspôsobom

a nad nevyhnutný rozsah s prihliadnutím na samotný predmet konania vo veci samej. Žalobcovi aj
naďalej zostáva zachované právo na vyporiadanie BSM vrátane vynaložených investícií do výlučného
majetku žalovanej tak, ako to sám uvádza v žalobnom návrhu a v prípade záujmu má stále možnosť
využiť jednu zo žalovanou navrhovaných alternatív. Neodkladné opatrenie si vyžaduje prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti, čo v danom prípade nebolo splnené. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 15C/93/2025 - 66 zo dňa 17.12.2025 podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca trvá na neodkladnom opatrení pre jeho naliehavosť,
dôvodnosť a existenciu bezprostrednej hrozby, ťažko napraviteľnej ujmy, ktorá by mu vznikla i bez

neodkladného opatrenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aby rozhodol o jeho nariadení.

2.1. V prvom rade uviedol, že najväčšie zhodnotenie a investície do rodinného domu, do majetku

BSM spočívali samozrejme v stavebných prácach žalobcu a úpravách, od základov domu, zemných
prác, inštaláciách kanalizácie, vody, elektriny, kúrenia, izolácií, vnútornej aj vonkajšej fasády domu,
pevného zariadenia kúpeľní a kuchyne až po strechu. Tieto stavebné práce boli zrealizované samotným
žalobcom ako stavebníkom, od uzavretia manželstva až po súčasnosť, hlavne v posledných troch až
štyroch rokoch, kedy sa dom stavebne dokončil a najviac zhodnotil. Kým žalovaná investovala do

nehnuteľnosti domu najprv 13.500,- Eur pri kúpe, potom ešte 20.000,- Eur získané od svojej matky,
žalobca investoval do domu 15.000,- Eur ako dedičstvo od svojho otca a tiež fotovoltaiku v hodnote
6.000,- Eur zo svojich zdrojov. Samozrejme všetky stavebné materiály a stavebné práce, finančne,
materiálne a fyzicky zabezpečoval do rodinného domu žalobca. Teda z pôvodnej investície 13.500,-
Eur do schátraného starého domu, zhodnotenie počas existencie BSM na cenu 108.000,- Eur podľa

znaleckého posudku a investície 15.000,- Eur do prístrešku pre osobný automobil, zhodnotenie podľa
znaleckého posudku spolu na cenu 123.000,- Eur. Dokazujú to mnohopočetné fotografie vyhotovované
pri stavebných prácach na rodinnom dome, kde ústrednou postavou je žalobca ako stavebník a v pozadí
maloleté deti žalobcu a žalovanej.

2.2. Žalobca uviedol, že dôkazom reality, že navrhovateľovi hrozí vážne nebezpečenstvo a dôvodná
obava, že exekúcia bude ohrozená a celoživotné nadobúdanie svojich majetkový hodnôt v BSM sa
stratí po predaji domu žalovanou osobou. Pretože žalovaná sa v žiadnom prípade nemieni deliť so
žalobcom o nadobudnutú hodnotu za mega-zhodnotenie rodinného domu. Veľmi dôrazne svedčí o toma jasne to dokazuje výzva žalovanej na odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 21.01.2025. Žalobca ďalej
uviedol,žeabsolútnymdôkazomorealite,žejetunaliehavápotrebabezodkladnejúpravypomerov§326
ods. 1 a § 132 CSP pre hroziacu ujmu žalobcovi absolútnej straty úplne všetkých majetkových hodnôt,

ktoré do rodinného domu vkladal - úplne všetkým voľným časom - vlastnoručne stavebnými prácami,
počas celého 13-ročného trvania manželstva a úplne všetkými príjmami žalobcu, sú reálne inzercie
žalovanej na predaj domu prostredníctvom realitných služieb. Dôvodnosť hrozby straty tejto vyššie
uvedených celoživotnej investície žalobcu, je skutočnosť, že žalovaná vo všetkých svojich ústnych aj
písomných výzvach na vysťahovanie, požadovala od žalobcu, aby jej za rodinný dom zaplatil celú trhovú

hodnotu tohto rodinného domu, patriacu (hodnotu) obom sporovým stranám. Napriek skutočnosti, že až
rekonštrukciou bol rodinný dom reálne vo veľkom rozsahu zhodnotený práve počas trvania manželstva
a trvania BSM, žalovaná sa rodinný dom snaží vehementne predať v súčasnosti len ako svoj majetok,
z ktorého podľa svojich postojov jednoznačne vylučuje svojho exmanžela a akúkoľvek súvislosť s
BSM. Keďže takýmito postojmi a konaním žalovanej, predať najhodnotnejšiu vec BSM čo najrýchlejšie
bez účasti žalobcu hrozí, že rodinný dom žalovaná scudzí bez spoločného vedľajšieho pozemku s

prístreškom pre osobné autá, keďže celú nehnuteľnosť najmä stavebne, fyzicky aj finančne zhodnocoval
a zabezpečoval práve žalobca. Takýmito postojmi a konaním žalovanej predať najhodnotnejšiu vec BSM
čo najrýchlejšie, bez účasti navrhovateľa, hrozí aj to, že rodinný dom nebude možné rozdeliť medzi
bývalými manželmi, ani takým spôsobom, že jeden z exmanželov (napr. žalobca si dom ponechá) aby
mohol druhú stranu tohto konania vyplatiť spravodlivým spôsobom rozdelenia BSM, aby tam mohol byť

so svojimi deťmi po súdnej úprave styku rodičov s maloletými deťmi. Dôkazom takejto vážnej hrozby, že
neskôr nebude už možné zabezpečiť skutočné rozdelenie teraz ešte existujúcej hodnoty v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP (ak je obava, že exekúcia bude ohrozená), bol celý čas veľmi silný tlak žalovanej voči
žalobcovi, aby vypratal svoje osobné veci z pivnice predmetnej nehnuteľnosti a skutočným vyjadrovaním
sa žalovaná pred žalobcom, že rodinný dom žalovaná scudzí, len ako svoj majetok.

2.3. V závere odvolania žalobca uviedol, že žalovanej nikto nebráni, aby počas súdneho obmedzenia
mohla scudziť rodinný dom, prípadne prenajímať tento dom tretej osobe. Nie je správne, aby pre
neuvedomenie si súdu prvého stupňa o nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia o neodkladnom
opatrení, aby žalobca už nikdy nedosiahol hodnotu za rodinný dom, ktorý od úplných základov

zrekonštruoval žalobca sám. Žalovaná by sama na rodičovskej dovolenke veľmi ťažko dosiahla hodnotu
z rodinného domu, do ktorého dala prvý krát 13.500,- Eur a druhý krát 20.000,- Eur, aby utŕžila aspoň
ZP ohodnotených 108.000,- Eur. Z listinných dôkazov je úplne zrejme, že žalovaná ani len nemieni
spravodlivo vyplatiť žalobcu za utŕžené peniaze z rodinného domu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok,
popiera jeho skutkové a právne tvrdenia a namieta opis rozhodujúcich skutkových tvrdení a okolností
uvedených žalobcom. Podľa žalovanej neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť ani naliehavosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mala

za to, že prvostupňový súd v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení správne zistil skutkový stav
veci a tento správne právne posúdil, nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neuviedol také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu. Vzhľadom na absenciu znaku naliehavosti a nevyhnutnosti preto nebolo možné nariadiť
neodkladné opatrenie. Žalovaná mala ďalej za to, že prvostupňový súd správne konštatoval, že v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže súd obmedziť výkon výlučného
vlastníckeho práva jedného z manželov, a to nielen pre absenciu skutočností tvrdených žalobcom
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, no najmä z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov si strana nemôže uplatňovať vlastnícke právo k veci, ktorá
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Ako ďalej správne konštatoval prvostupňový súd,

nariadením neodkladného opatrenia by žalovaná, s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej,
bola neprimerane obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva a nad nevyhnutný rámec.

3.1. Žalovaná považovala odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu za správne a zákonné
a navrhla, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o obsah odvolania proti

napadnutému uzneseniu, tak žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní iba opakuje skutkové okolnosti
uvedené v návrhu a v otázke správnosti napadnutého uznesenia netvrdí žiadne okolnosti alebo
dôvody spôsobilé zvrátiť správnosť uznesenia z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. Žalovaná
uviedla, že je procesnou zodpovednosťou žalobcu, aby v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatreníaspoň osvedčil svoje tvrdenia a pokiaľ súdu nepredloží iný dôkaz, sú závery súdu o neosvedčení
a (ne)dôvodností nároku správne a skutočnosti tvrdené žalobcom v odvolaní nijako nespochybňujú
správnosť napadnutého uznesenia. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že žalobca sa v štádiu odvolacieho

konania o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z povahy veci nemôže domáhať
vydania alternatívneho petitu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
žalovanejvrozsahudanomustanoveniami§379,§380CSPabeznariadeniaodvolaciehopojednávania

(§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
220ods.2CSPvspojenísustanovením§234ods.2CSP,pričomvýstižneadostatočneodôvodnil,čoho
viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi

skutočnosťami. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd.

6. Krajský súd dodáva, že neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím
konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dôvody pre uplatnenie tejto
formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní

vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je
potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,

aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej
úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu,
voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,

ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

7. Okrem toho Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné
procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno
odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej

inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom
musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže
zamietnuťpredodatočnúnáslednúabsenciuzákonnýchdôvodovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v čase vydania uznesenia a naopak. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie.
Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP.
Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, Komentáre, str. 1119, bod 2 ods.

1, 2).

8. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že jednou zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutnosť osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravypomerov strán sporu alebo osvedčiť povahu, že exekúcia bude ohrozená, t. j. že sa vyžaduje osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Aj podľa odvolacieho súdu táto ujma musí byť aktuálna
a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana

a jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého zo
subjektov, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje, že
žalobca síce riadne osvedčil, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vznikla
potreba vyporiadania majetku, ktorý nadobudli strany sporu počas trvania manželstva, avšak neosvedčil
naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ako to správne ustálil súd prvej inštancie v bode 14.

odôvodnenia rozhodnutia.

9. Podľa odvolacieho súdu žalobcom navrhované neodkladné opatrenie odvodené od práva žalobcu
na bývanie by súčasne neprimerane obmedzovalo žalovanú v realizácii jej dispozičného oprávnenia
s predmetnými nehnuteľnosťami.

10. Podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal so
všetkými skutkovými tvrdeniami žalobcu či predloženými dôkazmi a takéto odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, a to aj v ich vzájomných súvislostiach, je nielen pre strany konania dostatočne
zrozumiteľnou odpoveďou na jedinú relevantnú otázku, a to v čom vidí súd nesplnenie zákonných
podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Následne závery súdu prvej inštancie sú spôsobilé

uspokojiť nielen vnútorné presvedčenie rozhodujúceho súdu, ale sú spôsobilé reagovať aj na doloženú
dôkaznú situáciu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je dôvodné a správne, a teda odôvodnenie
rozhodujúcehoskutkovéhozáveruzodpovedáústavnýmnárokomnaodôvodneniesúdnehorozhodnutia
tak, ako ho predpokladajú ústavné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky alebo čl. 6
ods. 1 Dohovoru.

11. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, v zmysle § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súčasne so žalobou vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).V D., dňa 25. marca 2026

JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu