Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325010600.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov
JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa
30.03.2026, v trestnej veci obvineného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/56/2025 zo
dňa 15.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§241ods.1písm.f)Tr.poriadkuodmietolobžalobuokresnej
prokuratúry zo dňa 19. 11. 2025, č. k. Pv 62/23/7702 - 67 a vrátil vec prokurátorovi z dôvodu, že obžaloba
nespĺňa náležitosti podľa § 235 písm. c) Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor. V podanej sťažnosti zdôraznil, že sa
s rozhodnutím samosudkyne nestotožňuje. Okresný súd podľa prokurátora poukázal jednak na
nedostatočnú konkretizáciu skutku s ohľadom na čas jeho spáchania a taktiež na zistenie procesného
pochybenia, ktoré bráni tomu, aby bola obžaloba meritórne prejednaná. V predmetnej veci je obvinený
stíhaný za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý je skutkovo založený
na vylákaní troch pôžičiek od poškodeného A. B., ktorých splatením obvinený poškodenému ručil

vystavovaním vlastných zmeniek. K vylákaniu poskytnutia pôžičiek došlo podľa výpovede poškodeného
A. B. v dňoch 10.04.2017, 25.10.2017 a v ďalší nasledujúci deň, ktorý poškodený B. nevedel presne
konkretizovať, a preto je čas poskytnutia tejto pôžičky vyjadrený „a následne iný presne nezistený deň“.
Podľa prokurátora z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa
§ 221 Tr. zákona je znak uvedenia do omylu v obžalobnom návrhu pokrytý uvádzaním poškodeného
A. B. do omylu konaním spočívajúcim vo vystavovaní vlastných zmeniek, v ktorých sa k dátumu

ich splatnosti zaviazal, že poškodenému vráti sumu peňazí uvedenú v zmenke. Dátumy splatnosti
jednotlivých zmeniek vystavovaných obvineným boli súčasťou opisu skutku v obžalobnom návrhu.
Zároveň prokurátor poukázal na skutočnosť, že z teoretického hľadiska sa obvinený A. B. v obžalobnom
návrhu popísaným konaním dopustil jedného pokračovacieho trestného činu zloženého z viacerých
čiastkových útokov. Podľa ustálenej judikatúry sa za čas spáchania trestného činu považuje okamih
jeho dokonania a nie je rozhodujúci čas začatia konania, ale moment naplnenia všetkých znakov

skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podľa prokurátora v prípade pokračovacieho trestného
činu, ktorý sa považuje za jeden skutok zložený z viacerých útokov, je rozhodujúci moment dokonania
posledného čiastkového útoku. V konkrétnom prípade k následku, v podobe škody, ktorý nastal
v príčinnej súvislosti s konaním obvineného, teda k dokonaniu posledného čiastkového útoku došlo
v deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej z vystavených zmeniek, kedy bolo zrejmé, že obvinený
celý svoj záväzok z vystavovaných zmeniek nesplnil. Podľa prokurátora na tomto závere nič nemení

ani skutočnosť, že dátum poskytnutia poslednej pôžičky je z hľadiska času vyjadrený neurčitým
spôsobom. Takéto vyjadrenie skutku ohraničené časom konkretizujúcim začiatok páchania skutkua časom jeho dokonania je podľa prokurátora dostatočné. Prokurátor v podanej sťažnosti poukázal
aj na právnu vetu vyplývajúcu z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Tdo/50/2015 zo dňa 11.11.2015 týkajúce sa totožnosti skutku a podstaty skutku. Podľa prokurátora ak

sa dotýkajú zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne tvoria
konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie popísané v obžalobe a konanie po zmenách, ku ktorým
došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň čiastočne totožné, to isté platí pokiaľ ide o následok.
Keďženeexistujevšeobecneplatnásmernicavysvetľujúcakedyjevovšeobecnostizachovanátotožnosť
skutku, je preto nevyhnutné skúmať túto otázku vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu.

S poukazom na vyššie uvedené má prokurátor za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkové
okolnosti vyplývajúce zo súvisiaceho vyšetrovacieho spisu, čo malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, ktoré navrhuje v celom rozsahu ako nezákonné zrušiť.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť napadnutého výroku uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 20. 11. 2025
Okresnému súdu Humenné obžalobu na obvineného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.

2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10.04.2017 a 25.10.2017 a následne v iný presne nezistený deň na základe žiadostí obvineného
A. B. požičal A. B. na adrese svojho trvalého pobytu na B. C. D. XX v E. obvinenému A. B. v troch
pôžičkách hotovostné peniaze vo výške najmenej 120 000 eur, a to za účelom kúpy pozemku a výstavby

rodinného domu v obci F. a financovania nákladov potrebných k rozbehnutiu prevádzky G., pričom
využívajúcdôveruA.B.aichdlhoročnúosobnúznámosťobvinenýA.B.A.B.ručilzavráteniepožičaných
peňazí vystavovaním vlastných zmeniek, a to zmenkou zo dňa 10.04.2017 vystavenou na sumu 60
000 eur splatnou dňa 31.12.2017, zmenkou zo dňa 07.03.2018 vystavenou sa sumu 100 000 eur
splatnou dňa 31.12.2018, pričom poškodeného A. B. uvádzal ohľadom vrátenia požičaných peňazí do

omylu odďaľovaním dátumu splatnosti požičaných peňazí vystavovaním ďalších vlastných zmeniek, a
to zmenkou zo dňa 02.01.2020 vystavenou na sumu 200 000 eur splatnou dňa 31.12.2020, zmenkou zo
dňa 07.01.2020 vystavenou na sumu 200 000 eur splatnou dňa 31.12.2021, zmenkou zo dňa 19.11.2021
vystavenou na sumu 350 000 eur splatnou dňa 02.05.2022, zmenkou zo dňa 09.05.2022 vystavenou
na sumu 40.000 eur splatnou dňa 30.06.2022, zmenkou zo dňa 09.05.2022 vystavenou na sumu

40.000 eur splatnou dňa 31.08.2022, pričom v čase poskytnutia pôžičiek obvinený vedel, že požičané
peniaze poškodenému nevráti, keďže sám nemal dostatok iných finančných prostriedkov či iný majetok
oceniteľný v peniazoch, čo vyplynulo aj z konkurzu vyhláseného na majetok obvineného uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 11.01.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2021, čím týmto
konaním obvinený A. B. spôsobil poškodenému A. B. škodu vo výške 120 000 eur.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o odmietnutí obžaloby okresný súd mal za to, že z podanej obžaloby
jednoznačne vyplýva, že skutok nie je konkretizovaný ohľadne času, nakoľko vyjadrenie v obžalobe
„....následne v iný presne nezistený deň“ nespĺňa zákonné náležitosti ustanovenia § 235 písm. c) Tr.
poriadku, v zmysle ktorého obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený

skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením času jeho spáchania, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby.

S uvedeným odôvodnením okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a argumentáciu okresného súdu
dopĺňa o nasledujúce tvrdenia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu
odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na

obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli
poskytnuté nezákonné benefity.Podľa § 235 písm. c) Tr. poriadku obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným

a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku
s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie
Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 237 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo

návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor

Podľa § 10 ods. 15 Tr. poriadku skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,
ak nie je výslovne ustanovené inak.

Podľa§122ods.10Tr.zákonazapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračovalvpáchaní

toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin.

ZvyššiecitovanýchustanoveníTrestnéhoporiadkuvyplývajúzákladnéasúčasnenevyhnutnénáležitosti
obžaloby a vo vzťahu k označeniu skutku v obžalobnom návrhu sú vymedzené tak, aby skutková
veta obžaloby poskytovala dostatočný podklad pre trestné konanie v štádiu konania pred súdom.
Skutok obžaloby súčasne definuje ďalšiu aktivitu súdu v trestnom konaní po podaní obžaloby, keďže
súd môže rozhodovať iba o skutku, pre ktorý bola na obvineného podaná obžaloba v zmysle § 278

ods. 1 Tr. poriadku. Každý skutok, ktorý má byť trestným činom, musí byť v obžalobe prokurátora
nevyhnutne identifikovateľný z hľadiska jeho nezameniteľnosti, a to predovšetkým uvedením miesta,
času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu
došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu.
Je tomu tak predovšetkým v prípadoch, ak ide o pokračovací trestný čin, tvorený viacerými čiastkovými

útokmi, kedy musí byť spôsobom uvedeným v Trestnom poriadku identifikovaný každý jednotlivý
čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu. Len takéto vymedzenie každého jednotlivého
čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného činu v obžalobe poskytuje súdu podklad pre
ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež platí, že iba v prípade,
ak opis skutkov, resp. čiastkových útokov v obžalobnom návrhu zodpovedá kritériám vyplývajúcim z

ust. § 235 písm. c) Tr. poriadku, t. j. z hľadiska ich dostatočnej konkrétnosti a nezameniteľnosti nielen
vymedzením miesta a času ich spáchania, ale aj spôsobom ich vykonania a ďalšími skutočnosťami, aj
odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu a určitú trestnú sadzbu, je súčasne možné plne garantovať
právo obvineného na obhajobu. Jedine vtedy totiž obvinený môže využiť svoje obhajobné práva, ak mu
je známe z obžaloby, aký konkrétny skutok, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu mu

prokurátor kladie za vinu a proti ktorým sa má brániť spôsobom, ktorý mu Tr. poriadok priznáva (bližšie
pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/49/2019).

Pokiaľ ide o popis skutku krajský súd poukazuje na skutočnosť, že podľa obžaloby sa obvinenému kladie
za vinu, že dňa 10.04.2014, 25.10.2017 a následne v iný presne nezistený deň mu mal na základe

jeho žiadosti A. B. požičať v troch pôžičkách sumu najmenej 120.000,- eur za účelom kúpy pozemku a
výstavby rodinného domu v obci Brekov a financovania nákladov potrebných k rozbehnutiu prevádzky
autoškoly, pričom v čase poskytnutia pôžičiek obvinený vedel, že požičané peniaze poškodenému
nevráti, keďže sám nemal dostatok iných finančných prostriedkov či iný majetok oceniteľný v peniazoch.
Teda z tejto skutkovej vety vyplýva, že sa mu kladie za vinu opakované konanie. Je však nutné

zdôrazniť, že skutkové vymedzenie činnosti obvineného, ktoré má byť jeho protiprávnym konaním
nie je vyšpecifikované konkrétne vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým útokom, ale iba všeobecne
súhrnom sumy, dôvodov pôžičiek bez toho, aby bol identifikovaný každý jednotlivý útok pokračovacieho
trestného činu s uvedením bližších okolností týkajúcich sa jednotlivých čiastkových útokov, za ktorých
k týmto jednotlivým čiastkovým útokom došlo tak, aby ich nebolo možné vzájomne zameniť, vrátane

špecifikácie spôsobeného následku (výšky škody) vo vzťahu k jednotlivým prípadom. Navyše uvedenie
časového údaja o následnom presne nezistenom dni poskytnutia v poradí tretej pôžičky predstavuje
samostatný nedostatok v popise skutku tak, ako ho uviedol aj okresný súd. Popritom je pre čiastkový
útok pokračovacieho trestného činu časové vymedzenie skutku podstatné aj z hľadisku posúdenia ichobjektívnej časovej súvislosti. Neurčité vyjadrenie v popise skutku nezodpovedá ustanoveniu § 235
písm. c) Tr. poriadku, čím aj obvinenému bráni riadnemu uplatneniu práva na obhajobu.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke týkajúcej sa dokonania skutku v deň posledného čiastkového útoku,
ktorý nasleduje po dni splatnosti poslednej z vystavených zmeniek, krajský súd poukazuje na všeobecnú
trestnoprávnu kvalifikáciu konania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého
sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do

omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Ustálená súdna prax
predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu, príčinnú súvislosť medzi omylom
určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a ňou vykonanou majetkovou
dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom
majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej.

Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité majetkové
plnenie, ktorým dochádza k škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu na strane
páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej veci (vecí,
peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť o naplnenie
všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutným, aby škoda na cudzom majetku a

obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t. j. konaním,
ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného).

Z hľadiska aplikácie § 221 Tr. zákona je dôležité, že práve uvedená dispozícia s danými majetkovými
hodnotami napĺňa páchateľovu predstavu neoprávneného nakladania s nimi a k nej a k obohateniu

niekoho má smerovať jeho úmysel. Nie je preto možné súhlasiť so sťažnostnou námietkou prokurátora,
ktorou poukazuje na čas dokonania trestnej činnosti, nakoľko trestný čin podvodu je dokonaný
vykonaním majetkovej dispozície zo strany poškodeného a tento časový údaj v obžalobe vo vzťahu
k poslednému čiastkovému útoku absentuje.

Prokurátorom uvádzané sťažnostné námietky týkajúce sa totožnosti skutku taktiež nemajú vplyv na
hodnotenie o neurčitosti vymedzenia skutku, nakoľko iba po náležitom vymedzení skutku v obžalobe
možno následne po vykonanom dokazovaní hodnotiť zachovanie totožnosti skutku.

Pokiaľ ide o formálny nedostatok vo výroku napadnutého uznesenia, ktorý sa týka nesprávneho

označenia prokuratúry, ktorou bola podaná obžaloba, tento nedostatok nemal vplyv na správnosť
napadnutého uznesenia vzhľadom na skutočnosť, že z rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, na akého
obvineného bola obžaloba podaná a akej konkrétnej trestnej veci sa podaná obžaloba týka.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd vyhodnotil sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú

a jednomyseľne ju zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.