Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Silvia Turzová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119209961
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119209961.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČS.LM s. r. o., so sídlom A. XXXX/XXX,
XXX XX B. C., IČO: 47 365 366, práv. zast.: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti povinnému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. XXX/X, XXX XX B. C., o vymoženie 3.077,12 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského úradu B. Němcovej 30, 040 01 Košice, IČO: 31 275 010 pod
sp. zn. EX XX/XX-X, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/99/2019 zo dňa 28. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/99/2019 zo dňa 28. 11. 2025
tak, že súd námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. EX XX/XX-X zo
dňa 10. 06. 2025 v y h o v u j e a Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. EX XX/XX-X zo dňa
10. 06. 2025 z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/99/2019 zo dňa 28. 11. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že poverený súdny exekútor v priebehu tejto
exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku
a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.
z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Súd má z preložených správ a informácií o už vykonaných
úkonoch na zistenie majetku za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie
vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, lustrácie v súčinnosti s Dopravným inšpektorátom -
evidencie motorových vozidiel s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor v súčinnosti so Sociálnou
poisťovňou zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, nemocenského poistenia
ani dávky v nezamestnanosti. Lustráciou v Katastri nehnuteľností SR súdny exekútor zistil, že povinný
je vlastníkom nehnuteľnosti /LV: XXXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV:XXXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV:
XXXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV: XXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV: XXXX, LV: XXX avšak sa
jedná o lesné pozemky, vodné plochy, trvalé trávne porasty, pričom realizácia dražby je s prihliadnutím
na výšku podielov povinného, a to 46/637380, ekonomicky nehospodárna. Súdny exekútor zároveň
uviedol, že v rámci exekučného konania síce bol vydaný Exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva na LV: XXXX avšak oprávnený mu nedoručil žiadny súhlas prednostného záložného
veriteľa, ktorým je Slovenská sporiteľňa, a.s., a bez ktorého súdny exekútor nemôže realizovať dražbu.
Vzhľadom na uvedené mala vyššia súdna úradníčka za preukázané, že v priebehu exekučného konania
súdny exekútor riadne zisťoval majetok povinného podliehajúci exekúcii. Záverom dodala, že dôvodom
na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len
preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdeníuvedenýchvnámietkachprotiupovedomeniuozastaveníexekúciezaťažujevýlučneoprávneného.Ideo
zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať
nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyššia súdna
úradníčka považovala námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné,
nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na
ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť.
Poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného uviedol, že oprávnený nepreukázal
existenciu relevantného exekvovateľného majetku, a teda ide o zastavenie exekúcie v dôsledku
nemajetnostipovinného.Zároveňsúduviedol,ževrámciexekučnéhokonaniasícebolvydanýExekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie G.,
avšak oprávnený nedoručil žiadny súhlas prednostného záložného veriteľa, ktorým je Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava. Občiansky zákonník ani
Exekučný poriadok na vznik exekučného záložného práva nevyžadujú súhlas prednostného záložného
veriteľa. Oprávnený súhlasil so zriadením záložného exekučného práva, a to Návrhom na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 25. 10. 2022, teda sa stal záložným veriteľom
v ďalšom poradí. Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený je záložný veriteľ, alebo ak záložný
veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Predmetné ustanovenie viaže možnosť
vedenia exekúcie na záloh len s podmienkou, že oprávnený musí mať postavenie záložného veriteľa.
Občiansky zákonník však už ďalej oprávneného nikde neobmedzuje v tom, že musí byť zmluvným
alebo prednostným záložným veriteľom. Zákon pojednáva všeobecne o postavení oprávneného ako
záložného veriteľa, a toto postavenie zakladá jeho právo viesť exekúciu na záloh. Nakoľko sa zriadením
exekučného záložného práva oprávnený stal záložným veriteľom druhým v poradí, mohol udeliť súhlas
na predaj zaťaženej nehnuteľnosti samostatne a nezávisle od názoru prednostného záložného veriteľa.
Z uvedeného vyplýva, že v období piatich rokov od začatia exekúcie sa súdnemu exekútorovi podarilo
zistiť majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, čím by došlo k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného.
3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením.
Sťažnosť oprávneného neobsahuje žiadne skutkové ani právne významné skutočnosti spôsobilé zmeniť
napadnuté rozhodnutie, navyše ani v námietkovom, ani v sťažnostnom konaní oprávnený nedoručil
súhlas prednostného záložného veriteľa s predajom nehnuteľnosti, bez ktorého nie je možné realizovať
predaj nehnuteľnosti. Má za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.10. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným
je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne,
v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného zrušil.
12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu
súdu dňa 10. 01. 2019 sa oprávnený domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.077,12
Eur s príslušenstvom. Dňa 06. 02. 2019 tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Dňa 10. 06. 2025 poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
13.Napadnutýmuznesenímvyššiasúdnaúradníčkarozhodlaonámietkachoprávnenéhopodanýmproti
upovedomeniu o zastavení exekúcie. V rámci podanej sťažnosti oprávnený zameral svoju argumentáciu
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. G. a poukázal na to, že
Občiansky zákonník ani Exekučný poriadok na vznik exekučného záložného práva nevyžadujú súhlas
prednostného záložného veriteľa. Oprávnený súhlasil so zriadením záložného exekučného práva, a to
Návrhom na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 25. 10. 2022, teda sa stal
záložným veriteľom v ďalšom poradí. Keďže zákon pojednáva všeobecne o postavení oprávneného ako
záložného veriteľa, toto postavenie zakladá jeho právo viesť exekúciu na záloh. Nakoľko sa zriadením
exekučného záložného práva oprávnený stal záložným veriteľom druhým v poradí, mohol udeliť súhlas
na predaj zaťaženej nehnuteľnosti samostatne a nezávisle od názoru prednostného záložného veriteľa.
14. V rámci konania o sťažnosti sa tak stala spornou otázka potreby súhlasu prednostného záložného
veriteľa k predaju nehnuteľností vo vlastníctve povinného, pričom súd prvej inštancie posúdením
relevantnej právnej úpravy dospel k záveru, že s argumentáciou oprávneného musí nesúhlasiť. Súd
prvej inštancie má jednoznačne za to, že k predaju nehnuteľností vo vlastníctve povinného evidovaných
na LV č. XXXX, k.ú. G., je potrebný súhlas prednostného záložného veriteľa, t.j. Slovenskej sporiteľne
a.s. (ďalej len „banka“) tak, ako to upravuje § 61q ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 151h ods.
6 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že oprávnený sa stal záložným
veriteľom, keď sa tak stalo až v priebehu exekúcie na podklade exekučného záložného práva zriadeného
súdnym exekútorom. Inak povedané, súhlas banky by v danom prípade nebol potrebný len v prípade,
ak by oprávnený už do exekučného konania vstupoval ako záložný veriteľ, čo však nebol prejednávaný
prípad. Účelom právnej úpravy zakazujúcej vedenie exekúcie na záloh bez súhlasu záložného veriteľa
je totiž ochrana práv záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Záložný veriteľ má totiž k zálohu
vecné právo, ktoré bez ďalšieho exekúciu nepripúšťa a pri jeho výkone nesmie byť rušený tým, že
niekto iný (aj súdny exekútor) ho tiež predáva. Zákon uprednostňuje ochranu jeho majetkových práv.
Iná interpretácia by bola popretím účelu a zmyslu právnej úpravy § 61q ods. 2 Exekučného poriadku,
ktorým sa má poskytnúť zvýšená ochrana pre záložného veriteľa. Záložný veriteľ ako prednostný veriteľ
má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo nemôže byť
obmedzované záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr. Zriadenie exekučného
záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu pre pohľadávku oprávneného, ktorým sa dostáva do
poradia záložných veriteľov, nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie zákazu formulovaného v §
61q ods. 2 Exekučného poriadku resp. v § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka.
15. Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu (na rozdiel od
vyššej súdnej úradníčky) dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané predčasne, keď súdny exekútor v exekúcii nevykonal
všetky jemu dostupné možnosti a úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Uvedené
sťažnostný súd odôvodňuje práve s odkazom na existenciu nehnuteľností vo vlastníctve povinného
evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. G., keď súdny exekútor ako dôvod pre nevykonanie ich predajapoukázal len na to, že oprávnený v priebehu exekúcie nedoručil súhlas prednostného záložného veriteľa
s predajom týchto nehnuteľností, bez ktorého predaj nie je možné realizovať. Súd prvej inštancie
však s požiadavkou súdneho exekútora, aby tento súhlas zabezpečil samotný oprávnený nemôže
súhlasiť. Zabezpečiť súhlas prednostného záložného veriteľa s predajom zálohu je totiž úlohou súdneho
exekútora. Hoci to explicitne nevyplýva z Exekučného poriadku, ide o zaužívanú niekoľko ročnú prax
súdnych exekútorov bežnú pri výkone exekúcie, a preto sťažnostnému súdu nie je zrejmé, prečo tak
nepostupoval i súdny exekútor v predmetnom prípade a nevyzval banku na udelenie súhlasu. Treba
zdôrazniť, že cieľom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávneného a práve dosiahnutie tohto cieľa
má byť prvoradým pre súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor je ten,
komu je štátom zverená právomoc zisťovať existenciu majetku povinného v príslušných registroch,
oprávnený taký prístup nemá a je preto odkázaný práve na jeho zistenia. Zároveň to znamená, že
súdny exekútor musí byť pri vykonávaní exekúcie aktívny, pričom jeho motiváciou má byť získanie
odmeny z vymožených plnení. Základnou úlohou súdneho exekútora je tak zistiť a zablokovať majetok
povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu
o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť
nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Aplikujúc uvedenú zásadu
exekučného konania tak činnosť súdneho exekútora nemôže spočívať len vo vykonávaní tzv. úkonov
„od stola“, ani nemá vykonávať exekúciu menej pracným spôsobom (napr. prikázaním pohľadávok z
účtu, zrážkami zo mzdy a pod.), ale súdny exekútor musí riadne, aktívne a bez zbytočných prieťahov
zistiť rozsah exekvovateľného majetku a vykonať také úkony (nielen lustráciou v dostupných registroch),
ktoré relevantným spôsobom k zisteniu prispejú, a pokiaľ zistí existenciu exekúciou postihnuteľného
majetku povinného a nie sú dané zákonné prekážky, ktoré by bránili jeho exekvovaniu, má ho postihnúť/
exekvovať tak, aby došlo k (aspoň čiastočnému) uspokojeniu vymáhanej pohľadávky a naplneniu cieľa
exekučného konania.
16. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak súd prvej inštancie musí konštatovať, že práve
súdny exekútor je tým subjektom, ktorý má aktívne vyhľadávať a speňažovať majetok povinného. To
je jeho primárnou úlohou ako vykonávacieho orgánu. Pokiaľ teda počas 5 rokov trvania exekúcie bez
relevantného dôvodu ani raz jednoduchou výzvou nevyzval banku na udelenie súhlasu s predajom
zálohu, t.j. nehnuteľností vo vlastníctve povinného (uskutočnenie výzvy súdny exekútor nepreukázal
a ani len netvrdil), nekonal s odbornou starostlivosťou a nenaplnil tak svoju základnú úlohu – vymôcť
(hoci len čiastočne) pohľadávku oprávneného, čím postupoval v rozpore so základnými povinnosťami
exekútora definovanými v § 29 Exekučného poriadku. Takýto pasívny prístup možno označiť za
neefektívny výkon exekúcie.
17. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie považuje doterajší postup súdneho exekútora
za nedostatočný, vedúci k nesprávnemu resp. predčasnému vydaniu upovedomenia o zastavení
exekúcie, a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/99/2019 zo dňa 28. 11. 2025 vyhodnotil ako dôvodnú, keď dospel k záveru, že námietky
oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. EX XX/XX-X zo dňa 10. 06. 2025
boli podané oprávnene, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam vyhovel a
Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. EX XX/XX-X zo dňa 10. 06. 2025 ako vydané predčasne
zrušil.
18. Úlohou súdneho exekútora bude ďalej pokračovať vo vykonávaní exekúcie najmä vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. G., t.j. vyzvať banku
na udelenie súhlasu s predajom nehnuteľností. Ďalší priebeh exekúcie, prípadne aj opakovaný
záver o relatívnej nemajetnosti povinného, totiž bude záležať práve na súhlase banky s predajom
nehnuteľností vo vlastníctve povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.