Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122343400
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6122343400.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v C., B. XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Cverčkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova 5,
proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie
4.092,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.

40C/33/2022-281 zo dňa 27.3.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 40C/33/2022-281 zo dňa 27.3.2023 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov, vedeného
pod evidenčným číslom spisu Rvp 2900/2022.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia
žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, ktoré sú v žalobe
špecifikované a kde je podielovým spoluvlastníkom. Ďalej uviedol, že pri svojej rozhodovacej činnosti
zistil, že na základe návrhu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2022 je pred Ústavným súdom
SR vedené konanie o vyslovenie nesúladu ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých

opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky s Ústavou SR, pričom vec zatiaľ nebola predbežne prerokovaná, ale je
pridelená sudcovi spravodajcovi.

3.Následne citoval ust. § 164, § 165 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) a konštatoval, že
v prejednávanej veci v zmysle predbežného právneho názoru súdu sa bude toto konanie rozhodovať

tiež podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., a preto výsledok konania pred ústavným súdom o vyslovenie
nesúladu tohto ustanovenia s Ústavou SR, má pre toto konanie zásadný význam. Poukázal taktiež na
hospodárnosť konania vzhľadom na možné vyslovenie nesúladu tohto ustanovenia s ústavou, a preto
považoval za správne a nevyhnutné prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania pred
ústavným súdom.

4.V zákonnej lehote žalovaný proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Poukázal na to, že vo veci preskúmania súladu ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z.
s Ústavou SR, bolo na Ústavný súd SR podaných niekoľko návrhov na vyslovenie takéto nesúladu,
ktoré však ústavný súd neprijal na ďalšie konanie a vzhľadom na rozhodovaciu prax ústavného súdu
v obdobných veciach ako je posudzovanie prejudiciality preskúmavanej právnej normy s ohľadom na
právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu, pôsobiace pro futuro, možno podľa žalovaného

dôvodne predpokladať rovnaký postup ústavného súdu aj vo vzťahu k aktuálnemu návrhu Okresného
súdu Bratislava I, ktorý bol prijatý na ústavný súd pod evidenčným číslom Rvp 2900/2022. Citoval pritomuznesenie ústavného súdu PL. ÚS 24/2020 zo dňa 21.10.2020 o odmietnutí návrhu Krajského súdu
v Trnave na vyslovenie takéhoto nesúladu, a preto považuje prerušenie predmetného súdneho konania
z uvedeného dôvodu za nedôvodné. Poukázal na to, že predmetný návrh Okresného súdu Bratislava

I nebol dosiaľ Ústavným súdom SR ani len predbežne prerokovaný a prijatý na ďalšie konanie v zmysle
ust. § 56 zák. č. 314/2018 Z.z.. Zastáva názor, že prerušenie prebiehajúceho konania iba na základe
samotného návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s Ústavou SR nie je možné považovať
za súladné s článkom 17 CSP, podľa ktorého súd v konaní postupuje tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil. K odvolaniu pripojil návrh Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.2.2019 na
vyslovenie nesúladu ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR, návrh Okresného súdu Košice
II zo dňa 25.8.2021 na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a/
Ústavy SR, návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podaný Okresným súdom Bratislava
I zo dňa 26.10.2022.

5.Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a

§ 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7.Súd prvej inštancie prerušil konanie podľa § 164 CSP, ktoré upravuje tzv. fakultatívne rozhodnutie o
prerušení konania. Na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o

otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či
tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už
prebieha,alebomôžedaťnatakétokonanieajsámpodnetanáslednekonaniepreruší.Protirozhodnutiu
súdu podľa ustanovenia § 164 CSP však zákon pripúšťa odvolanie, aby bolo možné preskúmať, či
skutočne existujú dôvody na prerušenie konania.

7.Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch.Základnoupovinnosťousúdujetedazabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
strana obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, čo však nemôže byť na ujmu vecne správneho
rozhodnutia vo veci samej.

8.Ako je evidentné zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.3.2023, právny zástupca žalobcu v podstate
navrholprerušiťkonaniezdôvodu,žeprebiehakonanienaÚstavnomsúdeSRnanávrhOkresnéhosúdu
BratislavaInavysloveniesúladuust.§4ods.1,2zákonač.66/2009Z.z.sÚstavouSlovenskejrepubliky,
pričom ponechal na rozhodnutie súdu, ako sa s uvedeným návrhom súd vysporiada. Žalovaný bol
prítomný na pojednávaní, a pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, taktiež ponechal toto rozhodnutie

plne na posúdení súdom. Poukázal však na skutočnosť, že v uplynulých rokoch bolo podaných niekoľko
obdobných návrhov, ktoré boli v zásade všetky odmietnuté.

9.Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

10.Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

11.Odvolací súd mal preukázané, že napriek tomu, že zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol
neformálny návrh na prerušenie konania, z uznesenia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním
vyplýva, že uznesenie o prerušení konania vydal súd ako bez návrhu, z vlastnej iniciatívy, avšak umožnil
obidvom stranám k tejto skutočnosti sa vyjadriť. Je teda splnená dikcia ust. § 162 ods. 2 CSP.12.Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na ústavnom súde sa vedie
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže a evidentne bude mať význam pre rozhodnutie

v tejto veci. Poukazuje pritom na odlišné doplňujúce stanoviská sudcov JUDr. Jany Baricovej
k uzneseniu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 7/2022-11 z 11.5.2022, ale i odlišné stanoviská sudcov
Ústavného súdu SR JUDr. Rastislava Kaššáka, JUDr. Petra Straku a JUDr. Ľuboša Szigetiho k
tomuto uzneseniu. Poukazuje aj na nález ústavného súdu PL. ÚS 5/2021, 67/2021 o účinkoch
derogačného nálezu ústavného súdu a odlišné stanovisko sudcu JUDr. Roberta Šorla, PhD. k uzneseniu

č.k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.5.2021, ale i odlišné stanovisko sudcu JUDr. Ivana Fiačana, PhD. k tomuto
uzneseniu.Úvahaospätnostiúčinkovderogačnéhonálezuústavnéhosúduužkmomentunadobudnutia
účinnosti derogovaného ustanovenia alebo právneho predpisu by podľa tohto uznesenia mala ťažko
dohliadnuteľné súvislosti, avšak odlišné stanoviská naznačujú, že tomu nie je celkom tak. Podľa týchto
názorov derogačný nález ústavného súdu má zásadne účinky pro futuro, t.j. ex tunc a z tejto premisy sa
v niektorých prípadoch hľadajú výnimky v prospech spätných účinkov nálezu. Sudca JUDr. Ivan Fiačan,

PhD. vyslovene uvádza, ak všeobecný súd aplikuje relevantnú normu a má o nej ústavné pochybnosti,
tak je založená právomoc ústavného súdu a ten musí rozhodnúť meritórne. Iné podmienky ústava ani
zákon neobsahujú. Uvažovanie - nesúlad bude mať možno retroaktívny účinok na jedného z účastníkov,
tak potom ústavný súd nemá vo veci právomoc rozhodovať a ponecháva spornú normu v právnom
poriadku účinkovať voči všetkým, je podľa neho nesprávne a robí zbytočnou prakticky celú konkrétnu

kontrolu ústavnosti, čo nebolo úmyslom zákonodarcu.

13.Tak judikatúra všeobecných súdov, ako aj judikatúra Ústavného súdu SR sa vyvíja, a preto odvolací
súd je toho názoru, že je potrebné skutočne počkať až do verdiktu ústavného súdu o tejto otázke, a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).