Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221201460
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4221201460.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, B., v konaní zastúpený: JANÍČEK LEGAL s.r.o., advokátska kancelária,
Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 742, v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.333,35 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.333,35 € od 07.09.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.04.2021 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 700,- € spolu 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2
700,- € od 07.09.2020 do zaplatenia a nahradiť mu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 243,66 € titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným

postupom orgánu štátnej správy, na tom skutkovom základe, že Okresný úrad Komárno prijal dňa
04.07.2017, ako podklad na prejednanie priestupku návrh žalobcu na prejednanie priestupku, zo
dňa 17.02.2017. Priestupku sa mal dopustiť obvinený: B. B. E., na tom skutkovom základe, že dňa
01.10.2016 mal uverejniť na stránke sociálnej siete Facebook fotografiu o parkovaní žalobcu spolu
s poznámkou: „Parkujem ako idiot", teda svojím konaním mal naplniť skutkovú podstatu priestupku voči
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, t. j. priestupok
ublíženia na cti a urážky. V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 01.08.2017, na ktoré sa

obvinený nedostavil. Okresný úrad Komárno vydal rozhodnutie č. k. Pk-91-2017/-TR zo dňa 01.08.2017,
ktorým predmetné priestupkové konanie zastavil, nakoľko v konaní zistil, že skutok ublíženia na cti
urážkou, či vydaním na posmech nie je priestupkom a súčasne skutok nepravdivého obvinenia sa
nestal. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Komárno podal žalobca odvolanie, o ktorom v druhom
stupni rozhodol Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2017/039689 zo dňa 11.12.2017,
ktorým rozhodnutie Okresného úradu Komárno zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Komárno na
ďalšie konanie. Okresný úrad Nitra mal za to, že rozhodnutie Okresného úradu Komárno je potrebné

zrušiť z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku. S ohľadom
na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Komárno Okresný úrad Komárno vo veci vytýčil termín
pojednávania na deň 17.04.2018, na ktorom žalobca vypovedal. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci
bolo vytýčené na deň 22.05.2018. Ešte pred uskutočnením pojednávania vytýčeného na 22.05.2018podal žalobca sťažnosť voči zbytočným prieťahom v predmetnej veci zo dňa 18.05.2018, pričom dňa
26.09.2018 bol žalobcovi adresovaný list Okresného úradu Komárno č.: OU-KN-OWS-2018/009398-
VA, v ktorom bola jeho sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená. Následne dňa 30.09.2019 podal

žalobca opätovne sťažnosť voči zbytočným prieťahom v predmetnej veci spôsobených nesprávnym
úradným postupom vedúceho Okresného úradu Komárno, nakoľko ten nekonal v zmysle Oznámenie
z 26.09.2018. Opakovanú sťažnosť žalobcu vyhodnotil Okresný úrad Nitra oznámením č.: OU-NR-
OOP1-2019/044353, zo dňa 24.10.2019, ako opodstatnenú. Vzhľadom na opakované prieťahy v
priestupkovom konaní vedenom pred Okresným úradom Komárno došlo k zastaveniu predmetného

konania z dôvodu márneho uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. O
zastavení konania žalobcu upovedomil Okresný úrad Komárno upovedomením zo dňa 31.10.2019.
V predmetnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Komárno, ktoré
bolo neskôr v konaní v dôsledku závažných procesných vád zrušené rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, čo malo vplyv na celkovú dĺžku konania a v konečnom dôsledku aj na jeho zastavenie z dôvodu
márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. V nadväznosti na to žalobca podal

žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.09.2020. Na žiadosť
odpovedal žalovaný listom zo dňa 07.01.2021, ktorým túto žiadosť zamietol. Náhradu škody žalobca
odvodzuje primárne od včasného neprejednania, resp. včasného konečného nerozhodnutia o návrhu
žalobcu zo dňa 17.02.2017 v zákonom stanovenej dvojročnej prekluzívnej lehote, v dôsledku čoho
došlo k zastaveniu konania, teda k zmareniu priestupkového konania. Rozhodnutie Okresného úradu

Komárno zo dňa 01.08.2017 možno v zmysle ZZŠ označiť ako nesprávny úradný postup, pretože jeho
vydaním došlo k neefektívnemu konaniu, ktoré celé konanie iba predĺžilo. Z uvedeného skutkového
stavu taktiež vyplýva, že v predmetnom konaní došlo zároveň k nesprávnemu úradnému postupu
Okresného úradu Komárno spočívajúcemu v prieťahoch v priestupkovom konaní, ktoré bolo zároveň,
akocelokneprimeranedlhé(32mesiacov),atoaždotakejmiery,žepriestupkovázodpovednosťzanikla.

Okresný úrad Komárno svojou nečinnosťou pritom žalobcovi spôsobil nemajetkovú ujmu spočívajúcu
v dlhodobých pocitoch frustrácie, vnútornej úzkosti, vnútorného stresu, právnej neistoty a totálnej
nedôvery v riadne fungovanie demokratického a právneho štátu, kde jeho inštitúcie nepostupujú, ako
žalobca dôvodne očakával, teda v súlade s právom a v primeranej lehote. Konanie, resp. nekonanie
orgánov verejnej moci spôsobovalo žalobcovi psychické vypätie a enormnú psychickú záťaž v čase,

keď bol pracovne vyťažený v zahraničí, ako aj z toho vyplývajúcu dlhodobú právnu a vnútornú neistotu.
Dlhodobá právna a vnútorná neistota sa odzrkadlila nielen vo vypätých pracovných vzťahoch v cudzine
(kde žalobca pracuje), ale aj v osobných medziľudských a rodinných vzťahoch (podráždené a vypäté
vzťahy s manželkou, ako aj neadekvátne spontánne podráždené a prepäté reakcie vo vzťahu k jeho trom
maloletým deťom), ktoré trvajú prakticky nepretržite dodnes. Všetky podklady na prejednávania musel

žalobca zhromažďovať a pripravovať vo svojom pracovnom, alebo voľnom čase, nosiče informácií, ako
aj tlač musel zabezpečovať z vlastných finančných zdrojov, rovnako aj doručovanie pošty - odvolania
sťažnosti voči nečinnosti správneho orgánu. Z dôvodu úkonov súvisiacich s prejednávaním veci utrpel
aj stratu na zárobku, keď sa nemohol dostaviť na výkon práce vo vzdialenom zahraničí (až 550 km a 6,5
hodinovácesta),keďžedňa31.7.2017žalobcanenastúpilnatýždňovýpracovnýturnusdozahraničia(až

550 km vzdialený Klagenfurt), nakoľko dňa 01.08.2017, t. j. v strede pracovného týždňa sa uskutočnilo
prejednanie predmetnej veci a žalobca musel u zamestnávateľa za seba zabezpečiť náhradníka na celý
týždeň. Žalobca bol vystavovaný pocitom neistoty a vnútorného stresu, do ktorých bol zjavne svojvoľným
postupom Okresného úradu Komárno uvedený a ďalej udržiavaný po dobu 32 mesiacov. Nezákonné
rozhodnutie spolu s nesprávnym úradným postupom spôsobili, že sa nenaplnil účel priestupkového

konania, resp. došlo k jeho úplnému zmareniu, teda zistiť priestupcu a spravodlivo ho potrestať. Okresný
úrad Komárno bol pritom nečinný od 22.05.2018 (posledný úkon Okresného úradu Komárno - termín
pojednávania), až do 31.10.2019 (zastavenie konania z dôvodu preklúzie), t. j. Okresný úrad Komárno
bol nečinný viac než 1 rok a 5 mesiacov. Uvedené prieťahy mali pritom podstatný vplyv na celé konanie,
nakoľko s prihliadnutím na samotný charakter priestupkového konania toto bolo potrebné prejednať

riadne a včas, a tým chrániť práva a právom chránené záujmy žalobcu. Zbytočné prieťahy v konaní
sa pritom žalobca snažil odstrániť jemu dostupnými prostriedkami, avšak bezvýsledne. K odstráneniu
nesprávneho úradného postupu nedošlo ani po vyhodnotení oboch žalobcových sťažností (sťažnosť z
18.05.2018 a sťažnosť z 30.09.2019), ako opodstatnených. To v žalobcovi len prehlbovalo a utvrdzovalo
pocity frustrácie, vnútorného stresu, právnej neistoty a nedôvery v riadne fungovanie demokratického a

právneho štátu. Žalobca požaduje od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.700,- €, ktorú
považuje za primeranú s ohľadom na okolnosti prípadu popísané vyššie a s ohľadom na spôsobenú
ujmu, ktorú špecifikoval vyššie. Priestupkové konanie začalo dňa 17.02.2017 a skončilo až 31.10.2019.
Trvalo teda 32 mesiacov. V zmysle Stanoviska patrí žalobcovi náhrada nemajetkovej ujmy za prvých 24mesiacov vo výške 33,- € za každý mesiac konania, v ktorom dochádza k porušovaniu základných práv.
Za prvých 24 mesiacov konania teda patrí Žalobcovi náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 792,- € (33,-
€ x 24 mes.). V zmysle Stanoviska patrí žalobcovi náhrada nemajetkovej ujmy za ďalších 8 mesiacov

vo výške 67,- € za každý mesiac konania, čo zodpovedá sume 536,- € (67,- € x 8 mes.). Spolu za 32
mesiacov konania patrí žalobcovi v zmysle Stanoviska náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.350,- € po
zaokrúhlení (792,- € + 536,- € = 1.328,- €). Túto sumu je však dôvodné zvýšiť na dvojnásobok vzhľadom
na okolnosti prípadu, ktorými je najmä to, že priestupkové konanie sa viedlo vlastne zbytočne, pretože sa
v ňom vyskytovali také veľké prieťahy, až priestupková zodpovednosť zanikla a priestupca nemohol byť

potrestaný.Zabrániťtomutostavunedokázalianiobežalobcovesťažností,akodôvodné,pričomkonanie
bolo zároveň, aj ako celok neprimerane dlhé. Opakované podávanie sťažností proti nečinnosti, ktoré
neprinieslinápravu,jetedaďalšouskutočnosťou,ktoráodôvodňujezvýšeniesumy.Zvýšeniezákladných
súm za neprimerane dlhé konanie predpokladá aj priamo Stanovisko. Pri výpočte výšky nemajetkovej
ujmy žalobca vychádza zo Stanoviska, ktoré záväzné aplikujú české všeobecné súdy a pri absencii
iných vnútroštátnych pravidiel slovenské všeobecné súdy v bodoch 48. žaloby. České všeobecné súdy

určujú výšku nemajetkovej ujmy spôsobenú neprimerane dlhými súdnymi konaniami celkovou dĺžkou
súdneho konania, teda od podania žaloby, až do právoplatného rozhodnutia o nej, pričom vychádzajú
zo sadzieb podľa Stanoviska. Slovenské všeobecné súdy určujú výšku nemajetkovej ujmy spôsobenú
neprimerane dlhými súdnymi konaniami celkovou dĺžkou súdneho konania, teda od podania žaloby, až
do právoplatného rozhodnutia o nej, aj podľa sadzieb uvedených v rozsudku ESĽP vo veci Apicella

v. Taliansko (bod 51. žaloby), teda nielen podľa Stanoviska. Kritériá rozsudku ESĽP vo veci Apicella
v. Taliansko boli pritom prevzaté aj do Stanoviska. Takýto spôsob výpočtu výšky nemajetkovej ujmy
možno považovať za prehľadný, transparentný a preskúmateľný. Žalobca upozorňuje, že nemajetková
ujma je psychickou a subjektívnou kategóriou, ktorá sa nedokazuje, iba tvrdí, čo osobitne platí o výške
nemajetkovej ujmy, ktorú je absolútne nemožné striktne preukázať. Uvedené vyplýva z judikatúry ESĽP,

judikatúry Ústavného súdu SR, judikatúry Najvyššieho súdu SR, Stanoviska, aj z rozhodovacej praxe
všeobecných súdov (čl. IV tejto Žaloby). Navyše, v prípade neprimerane dlhých konaní (v žalobcovom
prípade 32 mesiacov), existuje silná, ale vyvrátiteľná domnienka, že nemajetková ujma vznikla. V takom
prípade je v zmysle Stanoviska na žalovanom, aby túto domnienku riadne a preukázateľne vyvrátil.
Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 700,-

€ spolu 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 700,- € od 07.09.2020 do zaplatenia a nahradiť mu
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 243,66 € a zároveň mu priznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 25.7.2022 č. k. 17C/10/2021-236 pri

právnom posúdení podľa § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods.
1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ako nedôvodnom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa tento voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.700,- € s príslušenstvom.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolania v danej veci podali oprávnené subjekty
(žalobca a žalovaná) v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Následne odvolací súd obidve podané odvolania vyhodnotil za dôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vychádzať jednoznačne z tých skutkových
zistení, ako vyplývajú z listinných dôkazov, resp. účastníckych výpovedí, pričom uvedené platí najmä
v špecifikácii dôvodu požadovanej nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, ako aj toho, akým spôsobom
sa táto uňho prejavovala a ako ju pociťoval. Pokiaľ ide o samotný inštitút nemajetkovej ujmy, tak tento

vzhľadom na svoj psychický charakter, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je potrebné v tomto spore
u žalobcu preukazovať. Obdobne aj pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom (v danom prípade spočívajúcom v neprimerane dlhom konaní správneho orgánu)
súd prvej inštancie v ďalšom konaní vezme zreteľ na súčasnú rozhodovaciu prax vyšších súdnych
autorít o tejto problematike, kde napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/207/2018 vyplýva ten záver,

že kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy je daný už
samotnou existenciou prieťahov a s tým spojenou dĺžkou konania, pričom ho nie je potrebné v konaní
preukazovať. Podľa odvolacieho súdu, za neopodstatnené, a tým aj nesprávne je potrebné považovať
všeobecné stanovisko súdu prvej inštancie ohľadom záväznosti judikatúry a jej prípadným vplyvom navýklad právnych predpisov, ktoré bolo odôvodnené tým, že súd sa riadil Ústavou SR, ústavnými zákonmi
a medzinárodnými zmluvami. Na margo takejto konštatácie zo strany prvoinštančného súdu zaujal
správne stanovisko v podanom odvolaní žalobca, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, odvíjajúce sa

z aplikácie obsahu čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP.

5. Súd prvého stupňa uskutočnil dňa 13.11.2023 pojednávanie, na ktoré sa ustanovil právny zástupca
žalobcu, žalobca a splnomocnená zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že odvolací súd potvrdil právny názor žalobcu, ktorý uviedol v žalobe, rovnako potvrdil

relevantnosť citovanej judikatúry žaloby, prípadne žalobcu, žalobca sa v konaní osobne vyjadril, zreteľne
uviedol a jednoznačne odlíšil, že nemajetková ujma, ktorá mu bola spôsobená, bola odlišná ako tá,
ktorá mu bola spôsobená zásahom do ochrany a osobnosti zo strany Ing. Domina. Žalobca v konaní
podrobne popísal, aké následky to malo v jeho rodinnom a súkromnom živote, rovnako popísal, ako
sa táto nemajetková ujma prejavovala v jeho vnútornej sfére. Skutočnosti, ktoré sa prejavovali vo
vnútornej sfére žalobcu, nie je možné preukazovať, ako vyplýva z citovanej judikatúry, žalovaný túto

judikatúru reagoval teóriou o príčinnej súvislosti, ku ktorej sa jasne a odmietavo vyjadril krajský súd.
Pokiaľ ide o preukazovanie nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom, žalobca poukazuje na uznesenie
ÚS SR III US 224/2023, podľa ktorej súdy nemajú na účely skúmania nemajetkovej ujmy zisťovať
detaily zo súkromného a pracovného života poškodených osôb, pretože to sa prieči samotnému inštitútu
nemajetkovej ujmy. Súdy majú podľa ÚS SR nemajetkovú ujmu pozerať objektívnym hľadiskom. ÚS

SR sa v predmetnom náleze záverom kriticky vyjadril dlhodobo k presadzovaniu argumentácii MS SR,
ktoré má v názve spravodlivosť, čo podľa ÚS nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Analogicky možno
uvedené aplikovať na argumentáciu žalovaného, ktorý sa doteraz žalobcovi neospravedlnil, neprejavil
žiadnuľútosťaneuviedolanižiadneopatrenia,ktoréprijalnato,abykpodobnýmprotiprávnymsituáciám
už nedochádzalo. Z judikatúry všeobecných súdov o zákonnej zodpovednosti štátu vyplýva, že súdy

prihliadajú na to, ako sa povinné osoby, teda štát správa k uplatneným nárokom, ak tieto osoby sa
neospravedlnia, je to priťažujúcou okolnosťou voči týmto osobám, a súdy v danom prípade poskytujú
vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej poukázal na to, že žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmyvsúdnomkonaní30mesiacovspoluspredbežnýmprerokovaním36mesiacov.Uvedenéznamená,
že žalobca uplatňuje svoj nárok dlhšie, skoro dvojnásobne ako trvalo samotné priestupkové konanie.

Mal za to, a vychádzal z judikatúry ES, ktorú prevzali české súdy a časť slovenských súdov, že v takomto
prípade majú súdy zvyšovať náhradu nemajetkovej ujmy v takomto konaní. Môže sa to udiať priamo
v rozsudku alebo sa tak môže diať na základe návrhu poškodenej osoby na zmenu žaloby, ktorou
sa zvýši pôvodne požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy. Touto cestou žiadal súd, aby tak v súlade
s judikatúrou ES urobil, a to aj v kontexte, že jeho prvé súdne rozhodnutie bolo zrušené z procesných

dôvodov. Ako uviedli v žalobe, rušenie neprávoplatných rozhodnutí, aj súdnych, z procesných dôvodov,
je nesprávnym úradným postupom, za ktoré patrí poškodenej osobe náhrada a ktoré spôsobujú
nedôvodné predlžovanie súdneho konania. Súd na predošlých pojednávaniach zamietol návrh na
výsluch svedka – syna žalobcu, ak súd považuje za potrebné, právny zástupca žalobcu navrhol ho
vtomtokonanívypočuť,zotrvávavšaknatom,žežalobcaniejepovinnýpreukazovaťvzniknemajetkovej

ujmy ani údajnú príčinnú súvislosť, pretože vznik nemajetkovej ujmy je v zmysle zrušujúce uznesenia
krajského súdu daný a preukázaný. Ak je žalobca vystavovaný protiprávnemu konaniu identického
úradu, je to ďalším dôkazom, že nesprávny úradný postup, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní,
nevyhnutne spôsobil nemajetkovú ujmu a nárok, ktorý uplatňuje, resp. skutok, z ktorého vychádza, nebol
ojedinelou záležitosťou OÚ Komárno. Žalobca nad rámec dôkazného bremena a povinnosti uviedol

a preukázal okolnosti z jeho súkromného života, a čo mu nesprávny úradný postup spôsoboval. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy vyvodil z obdobných prípadov, využijúc ako stanovisko kolégia NS ČR.
Primeranosť tejto výšky žalobca preukázal rozsudkami KS v BA, a KS v KE, ktoré označil na tomto
pojednávaní. Žalobca požaduje iba nepatrný zlomok oproti týmto náhradám, žalobca požaduje aj úrok
z omeškania, pričom sa odvoláva na Nález III US 443/2022, podľa ktorého rozhodovacia prax NS SR,

ktorá priznáva úroky z omeškania na náhradu nemajetkovej ujmy, podľa zákona o zodpovednosti štátu
je ustálená a poškodeným osobám patrí právo na úrok z omeškania po uplynutí 6-mesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody alternatívne deň po oznámení o spôsobe vybavenia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zástupca žalovaného chce účelovo obmedziť psychickú ujmu
žalobcu iba na zverejnenie fotografie zo strany politika a starostu B. E. na stránkach FB, avšak žalobca je
toho názoru, že zverejnenie fotografií zo strany verejne činnej osoby si žalobca vyriešil na iných fórach.
Žalobca sa obrátil na verejný orgán štátnej moci, na OÚ Komárno, odbor všeobecnej vnútornej správyv dobrej viere, že svojím konaním zabráni verejne činnej osobe a politikovi, keďže opakované podania
na polícii zlyhávali, aby zabránil v šírení účelových hoaxov voči osobe žalobcu, ako aj jeho rodinných
príslušníkom. Práve formalistický prístup, nekonanie nekompetentnosť až diletantstvo zo strany vedenia

odboru verejnej vnútornej správy, osobne vedúcej osoby, viedlo k tomu, že žalobca bol zbytočne dlho
vystavovaný neistote, psychickej frustrácii a stresu a z dôvodu účelového neefektívneho prejednávania
predmetnej veci, nakoľko medzi samotným podaním návrhu na začatie priestupkového konania až po
prvé vytýčenie uplynulo 6 mesiacov, a takéto dlhé lehoty 6 až 9 mesiacov pretrvávali zo strany správneho
organu až po dobu, keď došlo k premlčaniu predmetnej veci. Nebyť toho, že sa žalobca aktívne zaujíma

o priebeh šetrenia, sa ani nedozvie, že zodpovedný odborný radca zomrel a len z nekompetentnosti,
nedbanlivosti vedúceho zamestnanca nebol spis pridelený ďalšej osobe a došlo k premlčaniu veci,
o čom sa osobne dozvedel iba vďaka vlastnej iniciatíve v zmysle žiadosti cez infozákon, a to až po
uplynutí 5 mesiacov po vydaní rozhodnutia o zastavení konania. Takýto formalistický prístup žalovaného
nebol ojedinelý len v tomto ojedinelom prípade, ale týkal sa aj iných konaní žalobcovej manželky, č.
k. Pk-590/2017-RU. Napriek výmene vedúceho zamestnanca predmetného správneho orgánu dodnes

dochádza k pochybeniu čisto z dôvodu nekompetentnosti a formalistického prístupu.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že má za to, že žalobcov nárok,
ktorý odvodzuje od nesprávneho úradného postupu, je nedôvodný, nakoľko žalobca doposiaľ bezpečne
nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok stanovaných zákonom č. 514/2003 Z. z., pričom dôkazné

bremeno je v tomto smere na žalobcovi. Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho
súdu a má za to, že špeciálny zákon č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého bola podaná žaloba,
výslovne špecifikuje, že štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci za
podmienok ustanovených týmto zákonom. Týmito podmienkami sú v tomto prípade nesprávny úradný
postup, škoda a príčinná súvislosť, pričom dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalobcu. Vzhľadom

na uvedené má žalovaná za to, že existencia nesprávneho úradného postupu bez splnenia ďalších
podmienok nezakladá zodpovednosť štátu za škodu. Odvolací súd mal za to, že žalobca preukázal
vznik nemajetkovej ujmy - bod 17, a rovnako že pokiaľ ide o samotný inštitút nemajetkovej ujmy, tak
tento, vzhľadom na svoj psychický charakter nie je potrebné v tomto spore u žalobca preukazovať -
bod 37b), žalovaná v súvislosti s takouto argumentáciou odvolacieho súdu poukazuje na § 17 ods. 2

a 3 špeciálneho zákona, kde náhrada nemajetkovej ujmy je viazaná na špecifické podmienky, a to 1.
samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením, 2. nie je možné ju uspokojiť inak
a súčasne, 3. preukázateľne došlo k závažnej ujme žalobcu, ak následkom v jeho súkromnom živote
a spoločenskom uplatnení, ktoré je povinný žalobca preukázať. Žalovaná opätovne uviedla, že vznik
zodpovednosti podľa uvedeného špeciálneho zákona zodpovednosti za škodu môže byť len vo vzťahu

k takej nemajetkovej ujme, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená dotknutým nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže
atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia, príčinu a následok, pri ktorej príčina priamo
bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Žalovaná s poukazom na použitú argumentáciu
žalobcu či v žalobe, vo vyjadreniach alebo v ústnych prednesoch mala za to, že v danom prípade

prvotnou priamou a bezprostrednou príčinou tvrdeného vzniku nemajetkovej ujmy bolo uverejnenie
predmetnej fotografie na facebookovej stránke, pretože ak by k zverejneniu fotografie nedošlo, nedošlo
by k následnému konaniu správneho orgánu a žalobcovi by ním uplatnená škoda nevznikla. Poukázala
na uznesenie NS SR 7Cdo/22/2019 z 31.3.2022, keďže príčinná súvislosť vyžaduje, aby protiprávne
konanie, nesprávny úradný postup a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie

bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existenciu. Odvolací súd v bode 37b) s poukazom
na tam citované rozhodnutie NS SR č. k. 4Cdo/207/218 z 25.9.2019 má za to, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy je daný už samotnou existenciou
prieťahov a s tým spojenou dĺžkou konania. K rozsudku, na ktorý odkazuje odvolací súd v bode 37b)

zrušujúceho uznesenia žalovaná uviedla, že nie je aplikovateľný na daný prípad, nakoľko nesprávny
úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní je až sekundárnym následkom, nie primárnou príčinou
vzniku žalobcom tvrdenej nemajetkovej ujmy. Taktiež žalovaná nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu
vyjadreným v bode 32. zrušujúceho uznesenia, a to s poukazom na vyjadrenie žalovanej, v ktorom
poukázala na správnosť skutkových záverov a následným právnym posúdením veci súdom prvej

inštancie, ako aj na jej vyjadrenie ohľadne zotrvania na všetkých doterajších písomných vyjadrenia
a ústnych prednesoch prezentovaných v konaní. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu en block zamietol.8. Súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom syna žalobcu zamietol z dôvodu, že účelom navrhnutia
tohto dôkazu malo byť preukázanie vzniku psychickej ujmy na strane žalobcu, ktoré však nie je potrebné,
nakoľko v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu vznik psychickej ujmy žalobca nemusí preukazovať,

a preto by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné, nehospodárne a vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania.

9. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to najmä: rozhodnutie o zastavení
konania o priestupku č. l. 29, rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. l. 33, predvolanie na prejednanie

priestupku č. l. 39, 41, sťažnosť na nesprávny úradný postup a prieťahy v konaní č. l. 4, prijatie opatrenia
MV SR č. l. 45, sťažnosť č. l. 47, vyjadrenie Okresného úradu Nitra č. l. 53, upovedomenie MV SR č. l. 55,
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody č. l. 57, žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody - odpoveď č. l. 63, faktúra č. l. 67, platobný príkaz č. l. 69, návrh na začatie
priestupkového konania č. l. 133, čestné vyhlásenie č. l. 137, 138, Rozsudok OS KN 10C/272/2015-333
a iné a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Okresný úrad Komárno prijal dňa 04.07.2017, ako podklad na prejednanie priestupku návrh žalobcu
na prejednanie priestupku zo dňa 17.02.2017. Priestupku sa mal dopustiť obvinený: B. B. E. na tom
skutkovom základe, že dňa 01.10.2016 mal uverejniť na stránke sociálnej siete Facebook fotografiu o
parkovaní žalobcu spolu s poznámkou: „Parkujem ako idiot", teda svojím konaním mal naplniť skutkovú

podstatu priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, t .j. priestupok ublíženia na cti a urážky. V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie
na deň 01.08.2017, na ktoré sa obvinený nedostavil. Okresný úrad Komárno vydal rozhodnutie č. k.
Pk-91-2017/-TR, zo dňa 01.08.2017 ktorým predmetné priestupkové konanie zastavil, nakoľko v konaní
zistil, že skutok ublíženia na cti urážkou, či vydaním na posmech nie je priestupkom a súčasne skutok

nepravdivéhoobvineniasanestal.ProtirozhodnutiuokresnéhoúraduKomárnopodalžalobcaodvolanie,
o ktorom v druhom stupni rozhodol Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2017/039689 zo
dňa 11.11.2017, ktorým rozhodnutie Okresného úradu Komárno zrušil a vec vrátil Okresnému úradu
Komárno na ďalšie konanie. Okresný úrad Nitra mal za to, že rozhodnutie Okresného úradu Komárno je
potrebné zrušiť z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku. S ohľadom

na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Komárno, Okresný úrad Komárno vo veci vytýčil termín
pojednávania na deň 17.04.2018, na ktorom žalobca vypovedal. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci
bolo vytýčené na deň 22.05.2018. Ešte pred uskutočnením pojednávania vytýčeného na 22.05.2018
podal žalobca sťažnosť voči zbytočným prieťahom v predmetnej veci zo dňa 18.05.2018, pričom dňa
26.09.2018 bol žalobcovi adresovaný list Okresného úradu Komárno č.: OU-KN-OWS-2018/009398-

VA, v ktorom bola jeho sťažnosť vyhodnotená, ako opodstatnená. Následne dňa 30.09.2019 podal
žalobca opätovne sťažnosť voči zbytočným prieťahom v predmetnej veci spôsobených nesprávnym
úradným postupom vedúceho Okresného úradu Komárno, nakoľko ten nekonal v zmysle Oznámenia
z 26.09.2018. Opakovanú sťažnosť žalobcu vyhodnotil Okresný úrad Nitra oznámením č.: OU-NR-
OOP1-2019/044353, zo dňa 24.10.2019, ako opodstatnenú. Vzhľadom na opakované prieťahy v

priestupkovom konaní vedenom pred Okresným úradom Komárno došlo k zastaveniu predmetného
konania z dôvodu márneho uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. O
zastavení konania žalobcu upovedomil Okresný úrad Komárno upovedomením zo dňa 31.10.2019.
V predmetnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Komárno, ktoré
bolo neskôr v konaní v dôsledku závažných procesných vád zrušené rozhodnutím Okresného úradu

Nitra, čo malo vplyv na celkovú dĺžku konania a v konečnom dôsledku, aj na jeho zastavenie z dôvodu
márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. V nadväznosti na to žalobca podal
žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, zo dňa 07.09.2020. Na žiadosť
odpovedala žalovaná listom zo dňa 07.01.2021, ktorým túto žiadosť zamietla a predmetný nárok na
náhradu škody vyhodnotila, ako v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený, čo odôvodnila tým, že

žalobcovi postupom správneho orgánu v priestupkovej veci nebola spôsobená ujma a žiadny nárok na
náhradu škody mu nevznikol.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmiverejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,
ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok
znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné
bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na

žalobcovi. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť
štátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným

postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci
alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanomkonaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní
smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.
Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť

za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho
nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu,
t. j. v prejednávanej veci u Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže bez tohto predbežného

prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v občianskom súdnom
konaní.

21. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného úradu Komárno, keďže má za to, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu
Okresného úradu Komárno prišlo k procesnému pochybeniu - nesprávnemu úradnému postupu a

prieťahom v konaní, ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia správnym orgánom v zmysle § 49 ods. 2
Správneho poriadku v zákonnej lehote. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, navrhla ju zamietnuť
jednak pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie, ako aj pre vecnú neopodstatnenosť žaloby.

22. Súd sa v prvom rade zameral na skúmanie, či je daná vecná legitimácia strán sporu. Aktívna vecná

legitimácia žalobcu je teda v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. daná. Pasívna vecná legitimácia
žalovanej vyplýva z § 3 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých štát
zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, pričom v mene štátu koná ministerstvo, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej

republikyjeústrednýmorgánomštátnejsprávySlovenskejrepublikypreoblasťverejnejsprávyažalobca
tvrdil, že škoda mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Komárno,
je zrejmé, že za takúto škodu nesie zodpovednosť Slovenská republika, konajúca Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky. Súd teda konštatuje, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.

23. Ďalej súd skúmal, či je splnená obligatórna podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
jeho nesprávnym úradným postupom, ktorou je predbežné prerokovanie nároku u príslušného
ústredného orgánu, t. j. v prejednávanej veci u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keďže
bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného
nároku v občianskom súdnom konaní. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že

žalobca žiadosťou zo dňa 18.05.2018 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné
prerokovanie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
Okresného úradu Komárno, pričom po predbežnom prerokovaní nároku žalobcu Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky zistilo, že sťažnosť žalobcu bola opodstatnená a na základe tejto skutočnosti boli
všetci zamestnanci odboru Všeobecnej verejnej správy Okresného úradu Komárno, ktorí vykonávajú

priestupkovú agendu podrobne dňa 24.09.2018 na pracovnej porade vedúceho odboru oboznámení
s obsahom a výsledkom predmetnej zápisnice o výsledku prešetrenia sťažnosti na nesprávny úradný
postup a prieťahy v konaní, a zároveň poučení, aby v budúcnosti nedochádzalo k obdobným
pochybeniam v činnosti správneho orgánu. O uvedenej skutočnosti bol žalobca upovedomený listom
zo dňa 26.09.2018. Následne žalobca, až prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalším listom zo

dňa 07.09.2020 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyvzmysle§15zákonač.514/2003Z.z.vktoromsiuplatnilnároknanáhradunemajetkovej
ujmy vo výške 2.700,- €. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predmetný nárok na náhradu škody
vyhodnotilo ako v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený, čo odôvodnilo tým, že žalobcovi
postupom správneho orgánu v priestupkovej veci nebola spôsobená ujma a žiadny nárok na náhradu

škody mu nevznikol. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom zo dňa 07.01.2021. Následne
žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 15.04.2021. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ako obligatórnu podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom mal preto súd za preukázanú.

24. Následne sa súd zaoberal preskúmaním samotného nároku žalobcu, teda či prišlo k nezákonnému
rozhodnutiu a nesprávnemu úradnému postupu. V súvislosti s tým považoval súd za zásadné uznesenie
Okresného úradu Nitra zo dňa 11.12.2017 č. OU-NR-OOP1-2017/039689, ktorým bolo rozhodnutie
Okresného úradu Komárno zo dňa 01.08.2017 č. OU-KNOVVS-2017/003238 zrušené a vrátené nanové prejednanie a rozhodnutie, ako aj list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019,
ktorým žalovaná konštatuje opodstatnenosť sťažnosti žalobcu, avšak zároveň žalobcu informuje o
vyvodení záverov a zrovnania nápravy a najmä Odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 07.01.2021, v ktorom žalovaná
konštatovala pochybenie Okresného úradu Komárno, avšak zároveň uviedla, že žalobcovi nesprávnym
postupom správneho orgánu v priestupkovej veci nebola spôsobená ujma, a preto mu žiadny nárok
na náhradu škody nevznikol. Súd teda na základe uvedeného ustálil, že konaním správneho orgánu
- Okresného súdu Komárno prišlo k procesnému pochybeniu - nesprávnemu úradnému postupu a

prieťahy v konaní, ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia správnym orgánom v zmysle § 49 ods. 2
Správneho poriadku v zákonnej lehote.

25. Krajský súd v Nitre v uznesení 5Co/140/2022-432 zo dňa 14.6.2023, ktorým zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa č. k.: 17C/10/2021-266 zo dňa 25.7.2022, uviedol, že pokiaľ ide o samotný inštitút
nemajetkovej ujmy, tak tento vzhľadom na svoj psychický charakter podľa názoru odvolacieho súdu

nie je potrebné v tomto spore u žalobcu preukazovať. Obdobne aj pri posudzovaní existencie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (v danom prípade spočívajúcom v neprimerane dlhom
konaní správneho orgánu) súd prvej inštancie v ďalšom konaní vezme zreteľ na súčasnú rozhodovaciu
prax vyšších súdnych autorít o tejto problematike, kde napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/207/2018
vyplýva ten záver, že kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej

ujmy je daný už samotnou existenciou prieťahov a s tým spojenou dĺžkou konania, pričom ho nie je
potrebné v konaní preukazovať. Súd prvého stupňa je v zmysle §391 ods.2 CSP viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, ak bolo jeho rozhodnutie zrušené a ak mu bola vec vrátená na ďalšie
konanie.

26. Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru
aplikovaných na základe okolností prípadu. Európsky súd pre ľudské práva sformuloval pravidlo, ktoré
by malo byť základom pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy v rozsudku Apicella proti Taliansku, ale
aj v sérii ďalších rozhodnutí vo ôsmich veciach proti Taliansku vydaných 10.11.2004 a to spomínaný
Apicella, a ďalej Cochiarella, F. G., H. A. I. X, H. A. I. X, H. a J. K., A. a L. K.. tak, že vo vzťahu

k spravodlivému určeniu výšky náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania,
dospel ESĽP k záveru, že výpočtovým základom je suma, pohybujúca sa medzi 1.000, - 1.500,- € za
rok konania (a nie za rok prieťahu). Dôležité je pritom podotknúť, že nie je pritom rozhodujúci výsledok
vnútroštátneho konania, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania. Celková
suma bude zvýšená o 2.000,- €, ak má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam, ako je tomu v

prípadoch týkajúcich sa pracovného práva, osobného stavu na spôsobilosti na právne úkony, príjmov,
alebo osobitne závažných konaní týkajúcich sa života alebo zdravia“.

27. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre
č.k.5Co/140/2022-432 zo dňa 14.6.2023 v spojitosti s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. III. ÚS/224/2023 zo dňa 27.04.2023, v zmysle ktorého súdy nemajú skúmať podrobnosti súkromného
a pracovného života sťažovateľov, na spôsobenú nemajetkovú ujmu majú hľadieť objektívne, dospel
k záveru, že kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy je
daný už samotnou existenciou prieťahov a s tým spojenou dĺžkou konania, pričom ho nie je potrebné v
konaní preukazovať. Táto skutočnosť je podporená rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky a to napr.:

Nakoľko mal súd v konaní preukázaný vznik nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nevydaní
rozhodnutia správnym orgánom v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku v zákonnej lehote tak, ako
je uvedené vyššie a žaloba je teda čo do dôvodu dôvodná aj bez preukázania príčinnej súvislosti
medzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomnemajetkovejujmy.Nazákladeuvedenéhosúdžalobe
vyhovel a žalovanú zaviazal k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 2.333,30 €.

28. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z dĺžky priestupkového konania,
a to tak, že jej začiatok určil odo dňa 4.7.2017 a koniec dňom zastavenia priestupkového konania, dňa
30.10.2019. Ako začiatok priestupkového konania súd určil dátum 4.7.2017 z dôvodu, že hoci žalobca
vo svojej žalobe uvádzal, že jeho návrh na začatie priestupkového konania pochádzal zo dňa 14.2.2017,

návrh na začatie priestupkového konania, príp. jeho kópiu opatrenú pečiatkou prijímajúceho orgánu,
ani doručenku svedčiacu o dátume kedy ho na Okresný úrad Komárno odoslal, príp. kedy ho Okresný
úrad Komárno prevzal, súdu nepredložil ako dôkaz, a teda súd nemal preukázané, kde sa návrh na
začatie priestupkového konania nachádzal medzi dňom jeho vyhotovenia a dňom prijatia tohto návrhuna prerokovanie, resp. kedy bol návrh na začatie priestupkového konania zo strany žalobcu Okresnému
úradu Komárno doručený. Súd bral do úvahy ako začiatok priestupkového konania dátum 04.07.2017,
kedy Okresný úrad Komárno prijal návrh na začatie priestupkového konania na konanie. Tento

dátum mal súd za preukázaný na základe žalobcom predloženého Rozhodnutia o zastavení konania
o priestupku č. k.: Pk/91/2017-TR zo dňa 01.08.2017 vydaného Okresným úradom Komárno, odbor
všeobecnej vnútornej správy, v ktorom sa v odôvodnení, veta prvá, konštatuje, že odbor všeobecnej
vnútornej správny Okresného úradu Komárno ako príslušný orgán prijal dňa 04.07.2017, ako podklad na
prejednanie priestupku Správu o výsledku objasňovania priestupku ČPS: ORPZ-KN-OPP3-P.106/2017

zo dňa 27.05.2017 so súvisiacim priestupkovým spisom od obvodného oddelenia Policajného zboru
Komárno (č. l. 29). Zhodne dátum 04.07.2017 uvádzal ako dátum, kedy Okresný úrad Komárno prijal ako
podklad na prejednanie priestupku návrh žalobcu na prejednanie zo dňa 17.02.2017 žalobca vo svojej
žalobe zo dňa 08.04.2021, čl. II, bod 4. Súd rozhodoval v tomto konaní o náhrade nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresným úradom Komárno, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ktorý bol predmetom žaloby, preto má súd za to, že začiatok konania na tomto správnom

orgáne začal nesporne uvedeným dňom. Skončenie priestupkového konania dňom 30.10.2019 mal súd
jednoznačne preukázaný predloženým dôkazom - uznesením o zastavení priestupkového konania číslo:
Pk-91/2017-TR zo dňa 29.10.2019, priloženým k žalobe. Medzi uvedeným, súdom určeným začiatkom
priestupkového konania a jeho skončením uplynulo 28 kalendárnych mesiacov. Súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom zmysle rozhodnutia

ESĽP zo dňa 10.11.2004 č. 64890/01 vo veci Apicella c.a/ Taliansko, ktoré je transponované v judikatúre
všeobecných súdov Slovenskej republiky napr. (rozhodnutia NS SR č.k.: 4Cdo/171/2005, 6Cdo37/2012,
3Cdo/7/2017 ) a v zmysle ktorého poškodenému patrí vo všeobecnosti náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 1000,- € až 1.500,- € za rok trvania nezákonného stavu, resp. konania, nie prieťahu. Súd mal, s
poukazomnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky č.III.ÚS/224/2023zo

dňa 27.04.2023 za to, že pre rozsah ujmy spôsobenej žalobcovi je dôvodné využiť ako výpočtový základ
sumu na dolnej hranici hore uvedeného rozpätia finančného zadosťučinenia a to 1.000,- €, a to z dôvodu,
že žalobca nebol obmedzený na osobnej slobode, nebol umiestnený vo vyšetrovacej väzbe, prípadne
mu nebol uložený trest odňatia slobody, či neutrpel závažnú ujmu na zdraví s trvalými následkami. V
zmysle uvedeného, súd dospel k výpočtu nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi za nesprávny úradný

postup Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej vnútornej správy vo výške 2.333,35 € vypočítanej
tak, že súd priznal žalobcovi za jeden mesiac trvania priestupkového konania sumu 83,33 € (1.000,- €
ujma/rok ÷ 12 mesiacov = 83,30 € ujma/mesiac), teda násobené 28 mesiacmi (28 x 83,30 €)= 2.333,30 €.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní

plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

30. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.