Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Ľuboš Chrenko

Legislation area – Občianske právoBezdôvodné obohatenie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-6C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122229586
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6122229586.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, F. H.,
zastúpený: JUDr. Jozef Kóša, advokát so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 53 582 098, o zaplatenie
8.324,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.324,84 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 8.324,84 eura od 01.01.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu vo výške
8.324,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.324,84 eura od 01.01.2022
až do zaplatenia. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovaným žili približne od roku 2017 v spoločnej
domácnosti u rodičov žalovaného. V roku 2020 sa rozhodli, že sa osamostatnia a zabezpečia si vlastné

spoločné bývanie kúpou nehnuteľnosti evidovaná v Okrese Topoľčany, obec F. H., katastrálne územie
F. H. zapísaná na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“), pričom nehnuteľnosť mala by podľa dohody
sporových strán nadobudnutá do ich podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere pre žalobkyňu
i žalovaného (t.j. 1 pre každého). Žalobkyňa za týmto účelom dňa 06.03.2020 poukázala na účet
žalovaného časť zálohy na kúpu nehnuteľnosti vo výške 7.300 EUR, nehnuteľnosť však kúpnou zmluvou
nadobudol do svojho výlučného žalovaný.

1.1. V nehnuteľnosti žalobkyňa so žalovaným žili v spoločnej domácnosti od 12.04.2020 do júla 2021,
kedy bolo ich vzájomné spolužitie ukončené. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podiel na nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva nenadobudla, a zároveň došlo k ukončeniu partnerského spolužitia
medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný sa ústne zaviazal žalobkyni sumu 7.300 EUR vrátiť, k čomu
však do dňa podania žalobného návrhu nedošlo. Žalobkyňa mala snahu vec riešiť mimosúdne, avšak
bezvýsledne. Suma vo výške 7.300 EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor
žalobkyne.

2. V spojení s vyššie uvedenými úmyslami strán sporu v roku 2020, dňa 03.11.2020 žalobkyňa a
žalovanýuzatvorilisospoločnosťouPrvástavebnásporiteľňaa.s.IČO:31335004,Bajkalská30,82948
Bratislava, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (evidenčné číslo úveru) č. 1032691 601 (ďalej len „Zmluva“).Všetky finančné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy boli spotrebované žalovaným na vybavenie
nehnuteľnosti a žalobkyňa z čerpaného úveru nemala žiadny finančný prospech.

2.1. Žalovaný sa na splácaní úveru zo Zmluvy od 12.12.2020 do 12.07.2021 nepodieľal a mesačné
splátky vo výške 256,21 EUR na Zmluvu aj za žalovaného (od 12.12.2020 do 12.07.2021 v celku 8
splátok po 256,21 EUR t.j. sumu 2.049,68 EUR) v celom rozsahu musela hradiť žalobkyňa sama a to
z dôvodu, že žalovaný bol už v čase uzatvorenia Zmluvy zadlžený u iného veriteľa (Hypotekárny úver
na kúpu nehnuteľnosti), a finančné prostriedky ktorými aj disponoval, v celom rozsahu investoval do

zakúpenej nehnuteľnosti. V čase, kedy žalobkyňa na Zmluvu splátky plnila existovala medzi stranami
sporu ústna dohoda o tom, že žalobkyňa sa stane podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnosti (čím
malo byť kompenzované aj splácanie splátok žalobkyňou nad rámec jej povinností), k čomu však ako
už bolo vyššie uvedené nedošlo a žalovaný sa po ukončení spolužitia v júli 2021 zaviazal, že žalobkyni
vráti všetky žalobkyňou vykonané plnenia (aj) na Zmluvu, vedomý si skutočnosti že žalobkyňa plnila na
Zmluvu to, čo mal žalovaný plniť sám, a predovšetkým toho že všetky finančné prostriedky spotreboval

pre vlastnú nehnuteľnosť.

2.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa v zmysle § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka požaduje od žalovaného ako spoludlžníka náhradu za splnenie záväzku podľa jeho podielu.
Podiel žalovaného na dlhu vo výške 2.049,68 EUR, ktorý žalobkyňa plnila nad rozsah pripadajúci na

jej podiel, pri rovnakom pomere predstavuje čiastku 1.024,84 EUR, ktorú je žalovaný povinný nahradiť
žalobkyni spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.024,84 EUR od do dňa
01.01.2022 (uvedeným dňom sa žalovaný dostal do omeškania v dôsledku uplynutia lehoty uvedenej v
predsporovej výzve zo dňa 31.12.2021) až do zaplatenia.

3. Žalobkyňa sa pokúsila so žalovaným vec riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou
výzvou zo dňa 21.12.2021 vyzvaný, aby žalobkyni vydal majetkový prospech, ktorý získal na úkor
žalobkyne z titulu zálohy na kúpu nehnuteľnosti ako ja žalobkyňou vykonaných splátok na Zmluvu.
Žalovaný v odpovedi z dňa 30.12.2021 na predsporovú výzvu z dňa 21.12.2021 potvrdil, že žalobkyňa
na účet žalovaného uhradila z titulu doplatku kúpnej ceny na nehnuteľnosť sumu 7.300 EUR. V odpovedi

tvrdil dohodu o započítaní platieb, ktoré žalobkyni poukazoval na jej osobný účet v celkovej výške
6.869,01 EUR, ktorými malo dôjsť podľa tvrdení žalovaného ku kompenzácii dlhu voči žalobkyni.
Pokiaľ ide o úhradu splátok na Zmluvu žalobkyňou, žalovaný v odpovedi tvrdil, že mala existovať
dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, že žalobkyňa bude plniť splátky na Zmluvu sama ako
kompenzáciu dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti na adrese rodičov žalovaného, počas

ktorého spolužitia žalobkyňa podľa tvrdení žalovaného neplatila nájomné a platby spojené s užívaním
nehnuteľnosti rodičov žalovaného. Uvedené žalovaný doplnil tak, že preto že mala žalobkyňa z vlastnej
iniciatívy naposledy žalovaným označenú dohodu plniť, po započatí spoločného užívania nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného od 12.04.2021 mala existovať ďalšia dohoda, že sa žalobkyňa z
uvedeného dôvodu nebude podieľať na mesačných nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti.

3.1. Žalobkyňa v reakcii na odpoveď žalovaného reagovala odpoveďou zo dňa 30.12.2021 tak ako
je to uvedené v žalobe, teda že neeviduje na osobnom účte tvrdenú sumu uvádzanú žalovaným vo
výške 6.869,01 EUR. Nemá žiadnu vedomosť o údajnej dohode o akejsi kompenzácii s úhradami,
ktoré mal žalovaný poukazovať na jej osobný účet v ním tvrdenej výške. Neexistovala žiadna dohoda

medzi žalovaným a žalobkyňou o tom, že žalobkyňa bude sama plniť úver od PSS pretože neexistuje
rozumný ani zákonný dôvod prečo by tomu tak malo byť. Neexistovala žiadna dohoda medzi žalovaným
a žalobkyňou o kompenzácii za dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti rodičov žalovaného.
Tiež zdôraznila, že rodičia žalovaného počas spolužitia v ich obydlí, nikdy od nej žiadne nájomné
nepožadovali a je vylúčená i existencia akejkoľvek nájomnej zmluvy.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, platobné
príkazy, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predsporovú výzvu, písomnú odpoveď žalovaného a jej
následnú písomnú odpoveď.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa
04.03.2022 uviedol, že žalovaný s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a popiera v nej uvedené
skutkové tvrdenia.5.1. Je pravdou, že žalobkyňa a žalovaný žili približne od júna 2018 v spoločnej domácnosti u rodičov
žalovaného ako partneri. Následne od 12.04.2021 začali spolu užívať nehnuteľnosť, ktorú nadobudol do
výlučného vlastníctva žalovaný, pričom v júli 2021 vzájomné spolužitie ukončili.

5.2. Pravdou však už nie sú jednostranné argumenty žalobkyne o zámere poukázania sumy 7.300,- Eur
na účet žalovaného ako aj jej vyjadrenie o dôvode, pre ktorý uhradila časť splátok úveru. Žalobkyňa tvrdí,
žetakrobilapreto,žesamalastaťpodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostínachádzajúcichsavobcia
kat. úz. F. H. zapísaných na LV č. XXXX. Ak sa žalobkyňa (v zmysle ústnej dohody) mala stať podielovou

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v čase, kedy poskytla žalovanému sumu 7.300,- Eur ako
tvrdí, potom by neexistoval jediný rozumný dôvod na to, prečo by sa ňou nestala už v čase, kedy
sa jej kúpa obstarávala. Žalovaný nespochybňuje, že žalobkyňa mu predmetnú sumu poskytla, avšak
žalobkyňa už zámerne neuvádza, že dohoda medzi nimi bola taká, že sa táto suma započíta so sumami,
ktoré žalovaný poukázal postupne v prospech žalobkyne. O tejto skutočnosti žalovaný predkladá ako
dôkaz prehľad súm (spolu vo výške 6.869,01 Eur), ktoré poukázal zo svojho účtu v prospech účtu

žalobkyne.

5.3. Čo sa týka splátok úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s., dohoda medzi stranami
sporu spočívala v tom, že žalobkyňa uhradí splátky predmetného úveru okrem iného) ako protihodnotu
za sprostredkovanie dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti na adrese rodičov žalovaného. Je

pochopiteľné a logické, že rodičia žalovaného nepožadovali úhradu nákladov spojených s bývaním
a nájomné od svojho syna, avšak žalobkyňa tým, že v tomto období nehradila náklady spojené s
bývaním, z jej vlastnej iniciatívy bola naplnená dohoda týkajúca sa úveru poskytnutého Prvou stavebnou
sporiteľnou, a. s.

5.4. Vzhľadom na uvedené žalovaný prostriedkom procesnej obrany uplatňuje voči žalobkyni svoj nárok
vo výške 6.869,01 Eur titulom súm, ktoré poukázal zo svojho účtu v prospech účtu žalobkyne ako aj
zvyšnú časť nároku žalobkyne (časť splátok úveru), ktorý mal byť v zmysle dohody strán sporu zo strany
žalobkyne uhradený aj z dôvodu kompenzácie sprostredkovania dlhodobého spolužitia v spoločnej
domácnosti na adrese rodičov žalovaného bez uhrádzania nájomného, resp. nákladov spojených s

bývaním zo strany žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy: rezervačnú zmluvu na novostavbu domu,
platobný príkaz na úhradu, zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, prehľad platobných príkazov.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu zo dňa 19.08.2022 k dôvodom,
prečo sa nestala podielovou spoluvlastníčkou uviedla, že z kúpnej zmluvy z dňa 09.03.2020 uzatvorená
medzi žalovaným a predávajúcim (ďalej len „kúpna zmluva“) vyplýva, že kúpna cena za odpredaj
nehnuteľnosti mala byť splatená v troch častiach, pričom druhá časť kúpnej ceny vo výške 19.000 EUR
bola uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z pripojeného dôkazu žalovaným (Platobný príkaz na

úhradu z dňa 09.03.2020) vyplýva, že suma 19.000 EUR (nebola uhradená hotovostne ako je uvedené
v kúpnej zmluve), ale bezhotovostným spôsobom na účet predávajúceho. Žalovaný teda mohol druhú
časť kúpnej ceny uhradiť práve a len z dôvodu, že žalobkyňa dňa 06.03.2020 žalovanému poukázala
na účet sumu 7.300 EUR. Čo je však v tejto súvislosti rovnako podstatné - tretia časť kúpnej ceny
vo výške 96.000 EUR mala byť vyplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru od záložného veriteľa

Všeobecná úverová banka a. s., a to v lehote 30 dní od podpisu tejto zmluvy za splnenia podmienky,
že banka bude disponovať príslušným listom vlastníctva s vyznačeniu plombou ťarchy záložného práva
k nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa.

7.1. Pôvodným zámerom žalovaného a žalobkyne v čase kedy plánovali spoločnú budúcnosť (t.j. v čase

podpisu kúpnej zmluvy), bolo aby na úverovom vzťahu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka
a. s. participovala i žalobkyňa ako spoludlžníčka. Stalo sa však, že žalobkyňa vzhľadom na následky
pandémie ku dňu 13.03.2020 uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru ktorý skončila dňa
17.03.2020. V tom dôsledku sa žalobkyňa stala absolútne neprijateľnou a pre veriteľa nevyhovujúcou
zmluvnou stranou (na strane spoludlžníka) a preto sa ani zmluvnou stranou nestala – z rovnakých

dôvodovžalobkyňanefigurovalaaninakúpnejzmluveakospoluvlastník(spoukazomnavyššieuvedený
termín doplatenia 3 časti kúpnej ceny). V ďalšom postupe však žalobkyňa ( v súlade so zámerom strán)
pristúpila ku dňu 3.11.2020 ako spoludlžník k (inému záväzku) a to k zmluve o spotrebiteľskom úvere
s Prvou stavebnou sporiteľnou a. s. (ďalej len „PSS“), pričom záväzok zmluvných strán z tejto Zmluvydosahuje sumu 92.166,48 EUR. Neexistuje žiadny vysvetliteľný argument (okrem toho, že sa žalobkyňa
mala stať podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnosti a za tým účelom poukazovala žalovanému i
sumu 7.300 EUR ), prečo by žalobkyňa dobrovoľne vstupovala do tak vysokého záväzku, z ktorého by

nemala žiadnu ekonomickú protihodnotu.

7.2. Ku kompenzačnej námietke žalovaného, resp. k započítaniu žalobkyňa uviedla, že neexistuje
akékoľvek pohľadávka žalovaného voči žalobkyni bráni akémukoľvek započítaniu - žalobkyňa nikdy
dlžníkom žalovaného v žiadnom ohľade nebola. Nikdy od žalovaného žiadne peňažné prostriedky

neprijala pre jej potreby, a to ani ako úhradu dlhu žalovaného voči žalobkyni. Pokiaľ žalovaný žalobkyni
peniaze poukazoval, toto žalobkyňa nižšie dôvodí a preukazuje i komunikáciou medzi sporovými
stranami, že išlo výlučne o poukazovanie platieb s následným výberom finančných prostriedkov z
účtu žalobkyne výlučne pre potreby žalovaného. Žalovaný nikdy žalobkyňu nevyzval na plnenie a
nikdy neurčil termín splatnosti svojej pohľadávky, pričom je potrebné brať zreteľ aj skutočnosť, že
ani výška plnenia doposiaľ nie je známa. Nie je zrejmé, kedy a v akej výške nastala povinnosť

žalobkyne plniť z obsahu odporu toto nie je možné zistiť. Žalovaný svoju domnelú pohľadávku v
odpore nijako bližšie nešpecifikoval. Neexistencia akejkoľvek pohľadávky žalovaného voči žalobkyni
bráni i existencii akejkoľvek žalovaným tvrdenej dohody o započítaní, ktorú žalobkyňa v celom rozsahu
popiera a tvrdí, že ide o jeden z ďalších žalovaným vymyslených dôvodov, pre ktoré sa chce
plneniu svojich dlžníckych povinností vyhnúť – žalobkyňa tvrdí, že žiadna dohoda medzi žalovaným

a žalobkyňou o započítaní neexistuje. Kompenzačnú námietku žalovaný uplatnil len do výšky nároku
6.869,01 EUR tvoriaceho predmet sporu, a preto návrh žalovaného je potrebné vyhodnotiť len ako
obranu. Kompenzačná námietka započítania zo strany žalovaného zjavne nebola v podanom odpore
zadefinovaná jednoznačným a určitým spôsobom čo do jej výšky, čo do základu nároku, z ktorého má
byť odvodená uplatnená protipohľadávka žalovaného, ani čo do splatnosti týchto žalovaným tvrdených

vzájomných nárokov, aby bolo možné preskúmať, kedy došlo k stretu pohľadávok. Kompenzačná
námietka žalovaného nespĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu započítania, keď bola
uplatnená žalovaným neurčitým, všeobecným spôsobom. Jednostranný právny úkon započítania -
kompenzačná námietka, je teda neplatným právnym úkonom pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť podľa §
37 Občianskeho zákonníka.

7.3. K protihodnote za sprostredkovanie dlhodobého spolužitia u rodičov žalovaného uviedla, že rodičia
žalovaného (ktorí vykonávali i platby spojené s ňou užívanou nehnuteľnosťou) počas spolužitia v ich
obydlí, nikdy od žalobkyne žiadne nájomné nepožadovali a je vylúčená i existencia akejkoľvek nájomnej
zmluvy (aj napriek tomu, že žalobkyňa prispievať chcela, čo však rodičia žalovaného odmietli), a

užívanienehnuteľnostirodičovžalovanéhožalobkyňoubolopodľavôlerodičovžalovanéhobezodplatné.
Žalobkyňa však korektne ako kompenzáciu rodičom žalovaného (nie žalovanému) z dôvodu, že rodičia
žalovaného akékoľvek platby za užívanie nehnuteľnosti odmietali, vykonávala pravidelné mesačné
nákupy do domácnosti rodičov žalovaného najmenej v hodnote 100 EUR, za ktoré nakupovala bežné
potreby domácnosti (drogériu, stravu).

7.4. K platbám žalovaného v prospech účtu žalobkyne uviedla, že z predloženého dôkazu žalovaným
označený ako čet.1 – 5 je zrejmé, že ide o sumár akýkoľvek súm, ktoré žalovaný v priebehu trvania
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na účet žalobkyne poukázal, pričom z týchto platieb nevyplýva
právny dôvod, pre ktorý tieto žalobkyni poukazoval. Žalobkyňa z procesnej opatrnosti všeobecne k účelu

platbám, ktoré žalovaný žalobkyni poukazoval uvádza, že tieto boli žalovaným primárne poukazované
nie z dôvodu úhrady dlhu na pôžičku, či regresu splátok spoludlžníka na zmluvu s PSS – ale preto, že
v mieste kde sa nehnuteľnosť žalovaného nachádza, a ktorú v čase po kúpe nehnuteľnosti žalovaný
dokončoval (nakoľko išlo o rozostavanú stavbu), nebol umiestnený bankomat pre hotovostný výber
peňazí banky žalovaného, pričom jediný existujúci bankomat inej banky síce umiestnený v tomto mieste

bol, avšak pravidelne nedisponoval finančnými prostriedkami pre výber. Ďalším dôležitým faktorom bolo,
že žalovaný by v prípade výberu hradil vysoké poplatky za výbery z bankomatu iného poskytovateľa,
čo viedlo sporové strany k takej praxi, že z hľadiska úspornosti a i možností výberu prostriedkov – tieto
realizovala žalobkyňa, podľa aktuálny potrieb a požiadaviek žalovaného, keďže za prácou dochádzala
do Nitry. Uvedené napokon preukazuje nižšie pripojená komunikácia medzi sporovými stranami., ktorú

žalobkyňa na dôkaz súdu predkladá a ktorú v čase po podaní žalobného návrhu žalovaný zo svojho
internetového účtu vymazal s cieľom odstrániť tento dôkaz.8. Žalobkyňa k jednotlivým platbám vyplývajúcim z predloženého dôkazu žalovaným (čet 1 – 5) uvádza
chronologicky ako sú platby na dôkaze vyznačené - nasledovné:

8.1. Kompenzačná námietka žalovaného za čas, kedy žalovaný so žalobkyňou žili v domácnosti u
rodičov žalovaného t.j. od roku 2018 do času 06.03.2020 sa javí ako celkom nezmyslená – žalovaný totiž
poukazoval plnenia žalobkyni ešte pred časom kedy žalobkyňa žalovanému sumu 7.300 EUR poskytla
ako aj pred časom kedy sama plnila na zmluvu s PSS t.j. v období od 21.08.2018 do 12.12.2020 (kedy
žalobkyňa prvý krát uhradila splátku na zmluvu s PSS) resp. do dňa 06.03.2020.

8.2. Pokiaľ ide o platby poukázané žalovaným na účet žalobkyne v období od 21.08.2018 do 27.06.2019,
z predmetu platby nevyplýva žiadny popis – t.j. právny dôvod platby nie je známy s výnimkou platby z
dňa 20.02.2019 vo výške 50 EUR – tu je dôvod platby uvedený ako „Chata“. Je potrebné však uviesť,
že ide o úhradu dlhu žalovaného voči žalobkyni po spoločnom rekreačnom pobyte a žalobkyni nie je
zrejmé, čo si žalovaný touto platbou chcel voči žalobkyni kompenzovať, ak plnil vlastný dlh; celková

suma neidentifikovateľných platieb predstavuje výšku 1.020,01 EUR.

8.3. K platbe žalovaného na účet žalobkyne zo dňa 24.08.2020 vo výške 1.530 EUR žalobkyňa uvádza,
že už z označenia účelu platby je zrejmé (viď poznámka k prevodu platby „Dlažbička“), že táto slúžila
na úhradu dlažby zakúpenej do vlastnej nehnuteľnosti žalovaného. Po tom ako žalovaný označenú

sumu žalobkyni poukázal, táto obratom túto sumu vybrala (výberom z dňa 24.08.2020 vo výške 740
EUR a výberom z dňa 25.08.2020 vo výške 750 EUR z dôvodu vtedy vedeného denného limitu na
účte žalobkyne) a vo zvyšku dlažbu doplatila z vlastných prostriedkov, ktorými aktuálne v hotovosti
disponovala.

8.4. K platbe žalovaného z dňa 19.12.2020 vo výške 999 EUR a 1 EUR (v celku 1.000 EUR) žalobkyňa
uvádza, že z komunikácie medzi sporovými stranami z dňa 17.12.2020 vyplýva, že žalovaný žiada
žalobkyňu o výber peňazí z účtu žalobkyne na úhradu kúpenej veci s tým, že sľubuje žalobkyni poukázať
peniaze neskôr. Uvedené dôvodí tak, že sa pokúšal o úhradu objednaného tovaru platobnou kartou
avšak zlyhalo internetové pripojenie a požiadal o doručenie na dobierku. Žalovaný sumu 1.000 EUR

žalobkyni poukázal – táto obratom sumu dňa 19.12.2020 zo svojho osobného účtu vybrala.

8.5. K platbe žalovaného z dňa 18.01.2021 vo výške 999 EUR žalobkyňa uvádza, že účelom poukázania
peňazí žalovaným žalobkyni bola úhrada za zakúpenie kamier do rodinného domu žalovaného, čo
vyplýva z komunikácie medzi sporovými stranami, kde žalovaný dňa 18.01.2021 o 11.39 h kontaktoval

žalobkyňu cit.: „Laska mas kde vytiahnut peniaze? Pre toho A. za kamery“.

8.6. K platbe žalovaného z dňa 18.02.2021 vo výške 1.000 EUR žalobkyňa uvádza, že z komunikácie
medzi sporovými stranami z dňa 18.02.2021 vyplýva, že žalovaný žalobkyni označenú sumu síce
poukázal, ale len za účelom jej výberu pre potreby žalovaného. Následne žalobkyňa sumu poukázanú

žalovaným dňa 18.02.2021 opäť obratom vybrala.

8.7. Žalovaný mal žalobkyni na účet poukázať ďalšie menšie sumy v období od 14.09.2020 do
25.03.2021 v celkovej výške 1.320 EUR, a ktoré mali podľa jeho tvrdení slúžiť na úhradu záväzkov
žalovaného voči žalobkyni, uvedené sa však opäť nezakladá na pravde, čo žalobkyňa dôvodí nižšie.

8.8. Pokiaľ ide o platby poukázané žalovaným na účet žalobkyne z dňa 14.09.2020 v sume 100 EUR,
z dňa 07.10.2020 v sume 100 EUR, z dňa 09.10.2020 v sume 130 EUR, tieto boli žalovanému v celom
rozsahu (a i nad rámec) kompenzované platbou žalobkyne na účet žalovaného z dňa 10.10.2020 v sume
28 EUR a z dňa 14.10.2020 v sume 500 EUR, pričom žalovaný zostal v (aj v tejto konkrétnej súvislosti)

v dlhu voči žalobkyni v zostatku sumy 198 EUR. Preto potom žalovaný následne aj na účet žalobkyne
plnil platbami z dňa 25.10.2020 v sume 30 EUR, 28.10.2020 v sume 30 EUR, 06.11.2020 v sume 30
EUR, čo kompenzoval čiastočne ešte (v zostatku sumy 108 EUR) platbou z dňa 12.12.2020.

8.9. Rovnako platba žalovaného z dňa 12.11.2020 v sume 50 EUR, bola žalovanému kompenzovaná

poukázaním sumy 50 EUR žalobkyňou na účet žalovaného z dňa 16.11.2020 a preto aj v tejto časti sú
kompenzačné námietky žalovaného absolútne vylúčené.8.10. Kompenzačná námietka žalovaného je rovnako nepoužiteľná aj pre prípadné platby žalovaného z
dňa 23.02.2021 v sume 150 EUR, z dňa 05.03.2021 v sume 50 EUR, z dňa 25.03.2021 v sume 200 EUR,
pretože žalobkyňa predkladá komunikáciu medzi sporovými stranami o tom, že na pokyn žalovaného

už dňa 16.02.2021 vybrala zo svojho osobného účtu sumu 500 EUR, túto žalovanému odovzdala, čo jej
žalovaný označenými platbami následne len kompenzoval.

8.11. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaný vo svojom odpore neuviedol skutočnosti a ani nepredložil
dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy.

9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ako dôkazy predložila: zmluvu o spotrebiteľskom úvere s Prvou
stavebnou sporiteľňou zo dňa 03.11.2020, konverzáciu sporových strán, výbery kartou z osobného účtu
žalobkyne.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení, listom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na svojich

skutkových a právnych argumentoch uvedených v písomne podanom odpore, na ktoré odkazuje. Čo
sa týka vzájomných vzťahov medzi stranami konania, navrhol vypočuť žalobkyňu a žalovaného a tiež
rodičov žalovaného.

11. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 07.12.2022, na ktorom strany sporu prejavili záujem

vec riešiť mimosúdnou cestou, a preto bolo odročené pojednávanie na deň 15.02.2023.

12. Nakoľko strany sporu navrhli odročiť pojednávanie, vytýčené na deň 15.02.2023 na dobu troch
mesiacov, súd uznesením zo dňa 21.02.2023 č.k. 6C/52/2022-130 konanie prerušil na tri mesiace.

12.1. Žalobkyňa listom právneho zástupcu zo dňa 03.07.2023 v súlade s ustanovením § 163 ods. 2
CSP navrhla, aby v konaní súd pokračoval, nakoľko uplynuli tri mesiace, na ktoré bolo konanie súdom
prerušené.

13. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 03.11.2023, na ktorom strany sporu navrhli odročiť

pojednávanie za účelom riešenia veci medzi stranami, preto pojednávanie súd odročil na deň
28.02.2024.

14. Na pojednávaní dňa 28.02.2024 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase ich spolužitia so
žalovaným začali bývať u jeho rodičov, po čase sa chceli osamostatniť a chceli si kúpiť dom. Brali

si hypotéku s tým, že bola písaná iba na žalovaného, keďže prišla o zamestnanie a pre banku bola
nevyhovujúci klient. Keď kupovali nehnuteľnosť kúpna suma sa skladala z viacerých častí, na ktorú
prispela sumou 7.300,- eur z vlastných úspor, na zvyšok bol hypotekárny úver a na zariadenie, nakoľko
išlo o novostavbu, zobrali si spolu medziúver. Keďže sa medzičasom zamestnala, v tomto mohla byť
vedená aj ona, a tak sa aj stalo. Tento úver platila ona, žalovaný platil druhý úver a energie. Tiež platila

taktiež stravu, drogériu, menšie zariadenia. Potom došlo k rozchodu, keď odchádzala jediná dohoda,
ktorá bola, bola tá, že jej vráti všetko čo investovala do nehnuteľnosti a že refinancuje úver len na seba,
keďže ona nemá z toho žiadny úžitok. Párkrát ohľadom toho spolu telefonovali, potom prišlo z jeho
strany osočovanie, tak komunikácia skončila a podala žalobu na súd.

14.1. Úhradu splátok, ktoré si uplatňuje, sa týkali spoločného úveru, ktorý bol použitý na zariadenie,
ktoré zariadenie aj zostalo v dome žalovaného. K ich spolužitiu uviedla, že v roku 2017 začalo a začali
bývať u rodičov žalovaného. Od 12.04.2020 začali žiť spolu v spomínanom rodinnom dome a spolužitie
trvalo do júla 2021.

14.2. Čo sa týka bývania u rodičov, žalovaného rodičia od nej nechceli nič, napriek tomu tam robila
nákupy každý mesiac minimálne za 100,- eur. Prišlo jej to ako morálna vec. Čo sa týka platieb, ktoré jej
poukazoval na účet, tieto vyberala a opäť mu ich dala a žalovaný ich investoval do svojho domu, ktorý
užíva výlučne on a ona z toho nič nemala. Tieto peniaze neboli spotrebované ňou výlučne pre ňu ani
raz. Všetko žalovanému v dome zostalo. Peniaze boli použité na dlažby domu, kamery, kuchynskú linku

a iný nábytok. Zo zariadenia si nič nezobrala.

14.3. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby vysvetlila z akého dôvodu jej žalovaný posielal
peniaze na účet, ktoré by ona následne vybrala a jemu odovzdala?14.3.1. Žalobkyňa uviedla, že v čase keď riešili zariaďovanie nehnuteľnosti a žalovaný potreboval
hotovosť, v mieste bydliska bol bankomat, ktorý mal inú banku v akej mal osobný účet žalovaný, čiže by

musel platiť poplatok za výber, a to nechcel a často tento bankomat ani nemal takú hotovosť, nakoľko je
to malá dedina. Jej poslal na účet peniaze, ona pracovala v Nitre, a po pracovnej dobe išla do veľkého
supermarketu, kde bol bankomat jej banky a tak bez poplatku vybrala tieto peniaze, o čom svedčí aj
doložená komunikácia medzi nimi.

14.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného z akého dôvodu sa nestala vlastníčkou toho rodinného
domu, ktorý ako tvrdila spolu kúpili?

14.4.1. Žalobkyňa uviedla, že to riešili. Mala sa stať vlastníčkou, nestihli to, rozišli sa. Chcela byť vedená
na kúpnej zmluve, ale nakoľko nebola v hypotekárnom úvere, žalovaný povedal, že ju tam zapíše, keď
si zoberú ten medziúver v Prvej stavebnej sporiteľni. K zrealizovaniu nedošlo pretože sa so žalovaným

rozišli.

15. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si myslí, že nezačali žiť spolu v roku 2017, ale niekedy
koncom mája, začiatkom júna 2018, kedy začali bývať u jeho rodičov. Matka žalobkyne ju vyhodila z
domu, kde jej zrušila trvalé bydlisko a on jej u jeho rodičov zaobstaral trvalé bydlisko, keď sa poznali asi

tri týždne. Takže potom plnohodnotne začala bývať u jeho rodičov, kde potom ako spomínala žalobkyňa
začali riešiť nejaké vlastné bývanie, v ktorom bola iniciatívna ona, keď potom sa mal riešiť hypotekárny
úver. Keďže žalobkyňa bola nezamestnaná po dobu asi 6 mesiacov, tak vtedy jej úver alebo hypotéka
nevychádzalaačistohypotékabolalennaneho.Akouviedlaprikúpedomučiastkadomubolarozdelená
presne na tri časti, kde prvýkrát dal zálohu 5.000,- eur v decembri 2019, druhá čiastka bola vyplácaná

ním 19.000,- eur a zostatok bol vlastne hypotekárny úver, ktorý bol 96.000,- eur. To bola kúpa domu.
Potom začali bývať tam od apríla, ktorý dovtedy spolu zariaďovali, kde mu poslala 7.300,- eur s tým, že
to bolo bez akejkoľvek dohody vrátenia peňazí, bez akejkoľvek zmluvy o vrátení peňazí a bolo to ústnou
dohodou za bývanie u rodičov. Tak ako žalobkyňa vypovedala ohľadom prepisu nehnuteľností na ňu,
voči jej prospech, jasne sa dohodli ústne medzi sebou, že pokiaľ nebude na základnom, hypotekárnom

úvere, ktorý bol 96.000,- eur, na ktorom nemohla byť keďže bola nezamestnaná, tak sa dohodli, že
pokiaľ to bude úver čisto iba na neho, tak nehnuteľnosť bude tiež iba na neho. Neprebehla, alebo si
nepamätá, žiadnu dohodu o nejakom prepísaní majetku voči jej prospech po zobraní si úveru z Prvej
stavebnej sporiteľne čo bolo 36.000,- eur.

15.1. Voči žalobkyni si doteraz neuplatňoval nič, ani si nechce uplatňovať, kvôli navrhnutiu dohody,
ako bolo spomínané doteraz tým, že refinancuje ten úver, na ktorom ju odtiaľ dá preč, a tak si nebude
nič uplatňovať, ale pokiaľ ona bude žiadať a uplatňovať ďalej tieto sumy, tak si bude nárokovať rozdiel
spoločného úveru, ktorý doteraz platí od ich rozchodu. A tie sumy, ktoré jej poslal. Spoločný úver bol
použitý na spoločné bývanie, na zariaďovanie, ale takisto z neho míňali peniaze, keď bolo treba. Sumy,

ktoré poukazoval žalobkyni na jej účet, tie sumy mu v podstate vybrala, ale nikde nie je zdokladované
na čo boli použité. Pokiaľ bývala žalobkyňa u mojich rodičov, tak jej najavo nedávali, že by mala platiť
žalobkyňa za bývanie, potom to bolo povedané jemu a v podstate si na to oni nárokujú spätne v prospech
neho.

16. Na pojednávaní dňa 17.05.2024 svedok H. F., otec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že
spolužitie žalobkyne so žalovaným u nich v ich rodinnom dome trvalo asi tri až tri a pol roka. Za užívanie
nehnuteľnosti, v ktorej s nimi bývali, strany sporu neuhrádzali platby. Takúto platbu nepožadovali. On
bral žalobkyňu ako svoju a od svojich detí nebude pýtať peniaze. Chceli im pomôcť, nakoľko vedeli, že
pôjdu spoločne bývať. Peniaze za bývanie nedostávali žiadne. Nevie o nejakej dohode medzi sebou, že

by si to mali nejako kompenzovať, teda žalobkyňa žalovanému za užívanie a bývanie v ich dome.

16.1. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa vie vyjadriť ku skutočnosti, že by medzi stranami
sporu existovala nejaká dohoda o tom, že po ukončení spolužitia v ich domácnosti a budovaní ich
spoločnej domácnosti v novom rodinnom dome, by bolo toto bezplatné spolužitie žalobkyne nejakým

spôsobom vykompenzované v prospech žalovaného?

16.1.1. Svedok uviedol, že o žiadnej dohode nevie. Oni im chceli pomôcť, a preto peniaze od nich za
bývanie nepýtali.16.2. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne akým spôsobom žalobkyňa prispievala v rámci bývania
do ich domácnosti? Či robila nejaké nákupy?

16.2.1. Svedok uviedol, že žalobkyňa robila nákupy len svoje, čo kupovala pre seba. O iných nákupoch
nevie.

17. Vo veci ako svedkyňa mala byť tiež vypočutá A. F., matka žalovaného, ktorá sa na pojednávanie

nedostavila. Právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvajú na jej výsluchu, a preto súd od jej výsluchu
upustil.

18. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným
súdu dňa 02.02.2022 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na vydanie sumy 8.324,84 eura, ktorá
suma pozostáva jednak zo sumy 7.300,- eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom

na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rovnako zo sumy 1.024,84 eura s prísl. z titulu
polovice uhradených splátok na spoločný spotrebiteľský úver so žalovaným, a to z titulu ust. §
511 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok žalobkyne čo do výšky nepoprel. Naopak
potvrdil, že žalobkyňa žalovanému skutočne poskytla sumu uplatnenú v tomto konaní. Rovnako bolo
preukázané tvrdenie žalobkyne o zámere a dôvode, pre ktoré tieto sumy boli poukázané, a to výpoveďou

žalovaného zo dňa 28.02.2024, kde teda potvrdil, zhodne so žalobkyňou, že táto nemohla byť účastná
na hypotekárnom úvere a z toho dôvodu sa nestala ani podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného.

18.1. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany voči žalobkyni uplatnil nárok vo výške 6.869,01 eura

titulom súm, ktoré mal poukázať zo svojho účtu v prospech žalobkyne, nielen listinnými dôkazmi, ale aj
výpoveďou žalovaného zo dňa 28.02.2024 bolo preukázané, že žalobkyňa tieto sumy zo svojho účtu
vyberala v prospech žalovaného a tieto mu odovzdala a s ktorými následne naložil podľa vlastného
uváženia.

18.2. Pokiaľ ide o kompenzáciu za sprostredkovanie spoločnej domácnosti na adrese rodičov
žalovaného nebolo vôbec ničím preukázané, že by existovali akékoľvek náklady, či dohody, medzi
žalobkyňou a žalovaným, ktoré by mala žalobkyňa na základe úveru refundovať, pričom aj z výpovede
svedka jasne vyplynulo, že žiadne náklady voči žalobkyni požadované v čase spolužitia v rodičovskej
nehnuteľnosti neboli a svedok nemal rovnako žiadnu vedomosť o akejsi sprostredkovateľskej dohode.

18.3. Na základe uvedeného podľa ich názoru je jasne preukázané, že nárok žalobkyne je daný,
preukázaný a preto žiadajú žalobe vyhovieť a pre prípad úspechu si uplatňujú náhradu trov konania.

19. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaný zotrváva na svojich

doterajších skutkových a právnych argumentoch, ktoré predniesol počas pojednávaní. Žalobu žalobkyne
navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú a navrhuje priznať trovy konania. Žalovaný má za to, že v rámci
konania preukázal, že kompenzačnou námietkou uplatnená suma titulom prevodov na účet žalobkyne
je opodstatnená. Tieto prevody sú preukázané jednoznačnými listinnými dôkazmi, a to výpismi zo
žalovaného účtu, z ktorých vyplýva, že tieto peňažné prostriedky skončili na účte žalobkyne. Má za

to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by tieto peňažné prostriedky odovzdala
žalovanému. O tejto skutočnosti má svedčiť predovšetkým písomná komunikácia, ktorú žalobkyňa
predložila. Túto však žalovaný rozporuje a nesúhlasí s ňou, nakoľko z predmetnej komunikácie nie je
zrejmé, čo presne a kedy a kde malo byť medzi stranami konania prijaté, resp. odovzdané. Z uvedeného
dôvodu navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedka H. F., oboznámením sa
s obsahom výpisu LV č. XXXX, platobných príkazov na úhradu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
4682809 7 01, predsporovej výzvy, písomnej odpovede žalovaného, rezervačnej zmluvy na novostavbu
domu,platobnéhopríkazunaúhradu,zmluvyoprevodevlastníctvaknehnuteľnosti,prehľaduplatobných

príkazov, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

20.1. Žalobkyňa so žalovaným žili spolu vo vzťahu najskôr u rodičov žalovaného od roku 2018. V roku
2020 sa rozhodli zabezpečiť si vlastné bývanie.20.2. Z rezervačnej zmluvy na novostavbu domu vyplýva, že túto dňa 27.11.2019 uzatvoril žalovaný,
ako záujemca o kúpu nehnuteľností, nachádzajúce sa v kat. úz. F. H., zapísané na LV č. XXXX, a to

rozostavaný dom na parc. č. XXX/X. Podľa článku IV. výška rezervačného poplatku bola dohodnutá
5.000,- eur.

20.3. Dňa 06.03.2020 poukázala žalobkyňa zo svojho účtu na účet žalovaného, ako to vyplýva
z platobného príkazu na úhradu, sumu 7.300,- eur.

20.4. Dňa 09.03.2020 uzatvoril žalovaný, ako kupujúci, zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcich sa v kat. úz. F. H., zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok na parc. č. 203/2 o výmere
628 m2, druh pozemku - záhrady. Podľa článku III. bodu 1. predávajúci sa s kupujúcim dohodli na kúpnej
cene za odpredaj nehnuteľnosti celkom v sume 120.000,- eur. Podľa bodu 2. kúpna cena v plnej výške
bola dohodnutá tak, že bude vyplatená nasledovne: a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur bola

uhradená v zmysle podmienok dojednaných v osobitnej tzv. rezervačnej zmluve, b) druhá časť kúpnej
ceny vo výške 19.000,- eur bola uhradená pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti predávajúcemu a c)
tretia časť kúpnej ceny vo výške 96.000,- eur bude vyplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru od
záložného veriteľa Všeobecná úverová banka.

20.5. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. F. H., parcely registra „C“ parc. č. 203/2 záhrada o výmere 328 m2, parc. č. 203/3 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 159 m2, parc. č. 203/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 141 m2,
rodinný dom na parcele č. 203/3.

20.6. Z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že žalobkyňa, ako zamestnanec, ukončila
dohodou pracovný pomer podľa § 60 Zákonníka práce so svojim zamestnávateľom dňom 17.03.2020.

20.7. Strany sporu začali bývať v uvedenom rodinnom dome od 12.04.2020 a ich spolužitie trvalo do
júla 2021.

20.8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4682809 7 01 vyplýva, že dňa 03.11.2020 uzatvoril žalovaný,
ako dlžník – stavebný sporiteľ, žalovaná ako spoludlžník, s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská
30, Bratislava, ako veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere s predmetom zmluvy podľa článku I.
odseku 1.1. na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy

a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver vo výške 40.000,- eur. Podľa
odseku 1.2. pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody
s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške
cca23.806,13eura.ZčlánkuII.označenéhoakozákladnéúverovépodmienkyvyplývavýškadohodnutej
mesačnej splátky 236,21 eura a poplatok za rizikové životné poistenie 20,- eur mesačne s termínom

splatnosti 15.deň mesiaca s počtom dohodnutých splátok 245.

20.9. Zo žalobkyňou predložených trvalých príkazov na úhradu vyplýva, že táto zo svojho účtu
v prospech účtu v Prvej stavebnej sporiteľni uhrádzala splátky na vyššie uvedenom spotrebiteľskom
úvere pravidelne mesačne vo výške 256,21 eura s dátumom splatnosti 12.12.2020 až 12.07.2021 spolu

tak uhradila 8 splátok po 256,21 eura, t.j. 2.049,68 eura.

20.10. Z predložených platobných poukazov poukazovaných súm z účtu žalovaného na účet žalobkyne
vyplýva, že dňa 21.08.2018 bola poukázaná suma 300,- eur; dňa 17.10.2018 suma 50,01 eura; dňa
08.11.2018 suma 120,- eur; dňa 26.11.2018 suma 100,- eur; dňa 17.02.2019 suma 100,- eur; dňa

20.02.2019 suma 50,- eur; dňa 15.03.2019 suma 200,- eur; dňa 27.06.2019 suma 100,- eur; dňa
24.08.2020 suma 1.530,- eur; dňa 14.09.2020 suma 100,- eur; dňa 07.10.2020 suma 100,- eur; dňa
09.10.2020 suma 130,- eur; dňa 25.10.2020 suma 30,- eur; dňa 28.10.2020 suma 30,- eur; dňa
06.11.2020 suma 30,- eur; dňa 12.11.2020 suma 50,- eur; dňa 12.12.2020 suma 300,- eur; dňa
19.12.2020 suma 1,- euro; dňa 19.12.2020 suma 999,- eur; dňa 10.01.2021 suma 150,- eur; dňa

18.01.2021 suma 999,- eur; dňa 18.02.2021 suma 1.000,- eur; dňa 11.01.2021 suma 150,- eur; dňa
23.02.2021 suma 150,- eur; dňa 05.03.2021 suma 50,- eur; dňa 25.03.2021 suma 200,- eur; spolu
6.869,01 eura.20.11. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 24.08.2020 v sume 740,- eur.
Miesto výberu OM Štefánikova Nitra.

20.12. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 25.08.2020 v sume 750,- eur.
Miesto výberu OC Lipa Nitra.

20.13. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 19.12.2020 v sume 1.000,- eur.
Miesto výberu ATM Tesco NR, Nitra.

20.14. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 20.01.2021 v sume 1.000,- eur.
Miesto výberu OM Piešťany.

20.15. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 16.02.2021 v sume 500,- eur.
Miesto výberu ATM Tesco NR, Nitra.

20.16. Z výberu kartou žalobkyne vyplýva uskutočnenie transakcie dňa 18.02.2021 v sume 1.000,- eur.
Miesto výberu ATM Tesco NR, Nitra.

20.17. Z SMS komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že dňa 17.12.2020 žalovaný píše žalobkyni

text: „len budeš musieť vytiahnuť a zaplatiť to“, „pošlem ti potom peniaze“. Ďalej uvádza „lebo išiel som
to platiť kartou a padol internet“. K čomu žalobkyňa odpovedá: „veď si mi posielal niečo, tak potom už
len doplatiť to“.

20.18. Z SMS komunikácie zo dňa 18.01.2021 vyplýva text od žalovaného: „už nám prišlo z O2 tie

veci anténa a tak, láska máš kde vytiahnuť peniaze? Pre toho A. za kamery“. Nesleduje odpoveď:
„veď behnem do veľkého Tesca, keď skončím“. Z SMS komunikácie ďalej vyplýva text od žalovaného:
„posielam ti peniaze, vytiahneš?“. Nasleduje text od žalobkyne „môžem láska“ a odpoveď žalovaného
„tak vytiahni prosím ťa“. Z SMS komunikácie zo dňa 18.02.2021 vyplýva text správy od žalobkyne:
„nabehla výplata, mám vybrať peniažky?“ Na čo odpovedá žalovaný: „bol som v stavebninách a tak

to ide pomaličky“, na čo odpovedá žalobkyňa „ čo ja viem, môžeš“. Žalobkyňa sa pýta „a koľko mám
vytiahnuť?“. Nasleduje odpoveď žalovaného: „kľudne aj 500 eur vytiahni“.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ, Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený
nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom

ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich
požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak
zbavili.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel

rovnakým dielom na všetkých ostatných.

23. Podľa § 580 OZ, Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

24. Z ustanovenia § 451 OZ vyplýva, že povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia
má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. V druhom odseku ustanovenia §451 OZ sú upravené niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením (§ 458 ods. 1 prvá
veta OZ). Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia

v čase jeho získania.

25. V ustanovení § 511 OZ je upravená tzv. pasívna solidarita. Je charakterizovaná viacerými subjektmi
nadlžníckejstraneaichpovinnosťousplniťdlhtomuistémuveriteľovispoločneanerozdielne.Jejfunkcia
spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa v uľahčení jej uplatnenia.

25.1. Z odseku 1 vyplýva, že solidarita môže byť založená a) právnym predpisom, b) rozhodnutím súdu,
c) dohodou účastníkov, d) povahou plnenia. V odseku 2 je upravený vnútorný vzťah medzi dlžníkmi. Pri
pasívnej solidarite dlh a zodpovednosť sú rozdelené, pokiaľ nie je ustanovené inak.

25.2. V odseku 3 § 511 OZ ide o tzv. následný postih. Toto ustanovenie je však dispozitívne. V určitých

prípadoch sa nemusí vôbec uplatniť (napríklad pri BSM). Jeho podstatou je, že dlžník, ktorý dlh splnil
sám, má právo od ostatných žiadať náhradu za toto plnenie. Predmetom tohto postihu je pomerná časť
aj prípadne zaplatených úrokov z omeškania s plnením, ale iba u tých dlžníkov, ktorí boli v čase plnenia
tiež v omeškaní.

26. Podľa ustanovenia § 580 OZ započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok
patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ale niektorý z účastníkov
i bez súhlasu, prípadne i proti vôli účastníka, urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí ísť o pohľadávky
spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov, alebo
zákonom. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným

splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Podmienkou započítania je, že
ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno
pohľadávky, pri ktorých je vylúčené zo zákona, alebo dohodou účastníkov.

26.1. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok pokiaľ sa vzájomne kryjú, zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných
pohľadávok,aksúsplnenévšetkypredpokladynazapočítanie,ato:a)vzájomnosť,b)plnenierovnakého
druhu, c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d) prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav

treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka,
alebo viaceré pohľadávky, sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa,
prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom,
keď sa pohľadávky stretnú. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho

konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému
(dlžníkovi).

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným žili spolu
v partnerskom vzťahu, a to najskôr od roku 2018 u rodičov žalovaného. V roku 2020 sa rozhodli

pre vlastné bývanie. Dňa 09.03.2020 uzatvoril žalovaný, ako kupujúci, zmluvu o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. F. H., zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok na parc. č.
203/2 o výmere 628 m2, druh pozemku - záhrady. Z platobného príkazu na úhradu vyplýva, že dňa
06.03.2020 poukázala žalobkyňa zo svojho účtu na účet žalovaného sumu 7.300,- eur, čo sporné medzi
stranami nebolo. Rovnako nebolo sporné, že dňa 03.11.2020 uzatvoril žalovaný, ako dlžník – stavebný

sporiteľ, žalovaná ako spoludlžník, s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, ako
veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere (bod 20.8. tohto rozsudku). Titulom splátok z tejto predmetnej
zmluvy žalobkyňa uhradila v počte 8 splátok po 256,21 eura, v čase 12.12.2020 až 12.07.2021 spolu
2.049,68 eura. Spolužitie strán sporu vo vyššie uvedenom rodinnom dome trvalo od 12.04.2020 do júla
2021.

27.1. Žalovaný vo veci nespochybňoval poskytnutie sumy 7.300,- eur zo strany žalobkyne na jeho účet.
Podľa neho však medzi nimi bola dohoda o započítaní uvedenej sumy so sumami, ktoré jej žalobca
poukazoval na účet, spolu 6.869,01 eura.27.2. Rovnako žalovaný nepoprel úhradu 8 splátok na úvere titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, ani čo do uvádzanej výšky, ale opäť poukázal na to, že medzi

nimi bola dohoda, že uhradenie splátky, ako protihodnotu, započítajú so sprostredkovaním dlhodobého
spolužitia v spoločnej domácnosti na adrese jeho rodičov.

28. Z dokazovania súd považoval za hodnoverné tvrdenie žalobkyne, že v čase, keď sa rozhodovali
o kúpe rodinného domu, žalobkyňa nemohla byť uvedená ako dlžník, resp. ako spoludlžník

hypotekárneho úveru, pretože dňa 17.03.2020 skončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa
a teda v tom čase bola nezamestnaná a tým nedôveryhodná pre banku, ktorá hypotekárny úver
poskytla žalovanému. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa bola iniciatívna
v riešení ich bývania. Keďže bola nezamestnaná po dobu asi 6 mesiacov, tak vtedy jej úver alebo
hypotéka nevychádzala a čisto hypotéka bola len na neho. Tiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa vypovedala
ohľadom prepisu nehnuteľnosti na ňu v jej prospech, jasne sa dohodli ústne medzi sebou, že pokiaľ

nebude na základnom hypotekárnom úvere, ktorý bol 96.000,- eur, na ktorom nemohla byť, keďže bola
nezamestnaná, tak sa dohodli, že pokiaľ to bude úver čisto iba na neho, tak nehnuteľnosť bude tiež iba
na neho. Toľko z výpovede žalovaného.

28.1. Je teda nesporné, že pokiaľ žalobkyňa poslala na účet žalovaného sumu 7.300,- eur, bolo to na

uhradenie časti kúpnej ceny, keď uvedená suma bola poukázaná dňa 06.03.2020 a následne kúpna
zmluva uzavretá žalovaným bola dňa 09.03.2020, z ktorej kúpnej zmluvy, z bodu 2. písm. b) vyplýva, že
„druhá časť kúpnej ceny vo výške 19.000,- eur bola uhradená pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti
predávajúcemu“. Uvedený záujem o spoločnom bývaní, vlastníctve rodinného domu, potvrdzuje potom
aj uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou dňa 03.11.2020, na ktorej

bola uvedená žalovaná ako spoludlžník.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o nárok uplatnený
žalobkyňou, čo do sumy 7.300,- eur, je dôvodný, pretože žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že
so žalobkyňou sa dohodli, že žalobkyňou poskytnutá suma na jeho účet sa započíta so sumami, ktoré

poukazoval ako tvrdil v prospech žalobkyne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že tieto finančné
prostriedky boli naozaj použité v prospech žalobkyne, t.j. že by finančné prostriedky, ktoré poukazoval
na jej účet boli výlučne pre žalobkyňu a ňou spotrebované. Uvedené tvrdenie tak súd považoval
za účelové, keď nepreukázal hodnoverným spôsobom existenciu čo i len ústnej dohody o uvedenej
kompenzácií. Na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkaz prehľad súm poukazovaných na

účet žalobkyne v celkovej sume 6.869,01 eura. Vzhľadom na vykonané dokazovanie za dôvodné súd
považoval tvrdenie žalobkyne, že „v čase keď riešili zariaďovanie nehnuteľnosti a žalovaný potreboval
hotovosť, v mieste bydliska bol bankomat, ktorý mal inú banku v akej mal osobný účet žalovaný, čiže
by musel platiť poplatok za výber, a to nechcel a často tento bankomat ani nemal takú hotovosť,
nakoľko je to malá dedina. Poslal jej na účet peniaze, ona pracovala v Nitre, a po pracovnej

dobe išla do veľkého supermarketu, kde bol bankomat jej banky a tak bez poplatku vybrala tieto
peniaze, o čom svedčí aj doložená komunikácia medzi nimi“. Uvedené finančné prostriedky neboli
ňou spotrebované, ale výlučne zostali v dome žalobcu. K tvrdeniam využitia finančných prostriedkov
zasielaných žalobkyni žalovaným, žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení, tak ak je to uvedené v bodoch
8.1. až 8.10., čo tiež potvrdzujú žalobkyňou predložené výbery kartou, z ktorých vyplýva, že tieto výbery

boli realizované v prevažnej miere v Nitre, v jednom prípade v Piešťanoch, a jej tvrdenia rovnako
preukazuje aj SMS komunikácia, tak ako je to uvedené v bodoch 20.17. a 20.18. Pokiaľ žalovaný
nepreukázal, že má voči žalobkyni pohľadávku, nemohlo dôjsť k započítaniu, a preto súd považoval
žalobu žalobkyne v tejto časti za dôvodnú, čo do sumy 7.300,- eur, keď na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nenadobudla, za

týmto účelom poskytla žalovanému uvedenú sumu, pričom žalovaný sa stal výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností. Preto je povinný sumu 7.300,- eur žalobkyni vrátiť.

30. Rovnako súd považoval za dôvodnú žalobu žalobkyne na zaplatenie sumy titulom splátok na
spotrebiteľskom úvere poskytnutým Prvou stavebnou sporiteľňou, splácaných žalobkyňou v dňoch

12.12.2020 až 12.07.2021, v počte 8 splátok po 256,21 eura, spolu 2.049,68 eura a z toho žalobkyňa
si uplatňuje nárok predstavujúci polovicu, t.j. 1.024,84 eura. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno preukázať existenciu dohody so žalobkyňou, že úhrada týchto splátok bude predstavovať
protihodnotu za sprostredkovanie dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti na adrese jeho rodičov.Žalobkyňa vo veci poprela existenciu takejto dohody so žalovaným s tým, že rodičia žalovaného od nej
žiadne platby nájomného nežiadali. Tvrdenie žalobkyne potvrdil aj svedok H. F., otec žalovaného, ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, že: „za užívanie nehnuteľnosti, v ktorej s nimi bývali, strany sporu neuhrádzali

platby, takúto platbu nepožadovali“. Ďalej uviedol, že on bral žalobkyňu ako svoju a od svojich detí
nebude pýtať peniaze. Chceli im pomôcť, nakoľko vedeli, že pôjdu spoločne bývať. Nevie o nejakej
dohode medzi nimi, že by si to mali nejako kompenzovať, teda žalobkyňa žalovanému za užívanie
a bývanie v ich dome. Tiež svedok uviedol, že im chceli pomôcť, a preto peniaze od nich za bývanie
nepýtali. Preto nárok žalobkyne je daný v zmysle ustanovenia § 511 ods. 3 OZ, keď za predmetný úver

plnila dlh sama a tak jej vznikol nárok na pomernú časť.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd žalobu žalobkyne za dôvodnú, čo do uplatnených súm
7.300,- eur a 1.024,84 eura, spolu 8.324,84 eura s prísl., a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

34. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa citovaného zákonného ustanovenia § 517 a § 3 nariadenia

vlády, keď do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po lehote určenej v písomnej
predsporovej výzve zo dňa 21.12.2021, v ktorej žiadala žalovaného zaplatiť jej požadovanú sumu
v lehote do 31.12.2021.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Vzhľadom na úspech žalobkyni v konaní, súd žalobkyni priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v plnej výške, ktoré jej vznikli zaplateným súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom
trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, samostatným

uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný

Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.