Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 24T/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010928
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224010928.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Klimek Kubicovou, v trestnej veci

obžalovaného: A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom F. XXX, G., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Dunajskej Strede dňa 30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. C., narodený XX.XX.XXXX v D. E.,
trvale bytom F. XXX, G.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 06.03.2024 v čase o 02:20 hod., v meste Dunajská Streda, na Galantskej ceste, okres Dunajská
Streda, po predchádzajúcom požití návykových látok viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia, EČV: F., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného

zboru Dunajská Streda a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol následne vyzvaný k
odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 03:10 hod., pričom bolo zistené, že hladina
metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového vozidla bola minimálne
709,2 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča spoľahlivo a bezpečne
viesť a ovládať motorové vozidlo,
t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase

spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“).

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest

odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51odsek2Trestnéhozákonaurčujeobžalovanémuskúšobnúdobuna18(osemnásť)mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanému primerané
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.09.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. 2 Pv 239/24/2201-10 zo dňa 23.09.2024 na

(v tom čase) obvineného A. B. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby a vyšetrovacieho spisu súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom

č.k. 24T/67/2024-105 zo dňa 27.09.2024. Predmetný trestný rozkaz bol doručený prokurátorovi dňa
11.10.2024 a obžalovanému dňa 04.11.2024 (viď doručenky na č.l. 109), pričom obžalovaný podal voči
tomuto trestnému rozkazu prostredníctvom ním zvolenej obhajkyne na tunajšom súde dňa 07.11.2024
(včas) odpor.

Následnesúduznesenímč.k.24T/67/2024-116zodňa04.03.2025prijalvzmysle§355ods.3Trestného
poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 239/24/2201-10 zo dňa 23.09.2024, ktoré uznesenie doručil
všetkým procesným stranám a proti ktorému nepodala žiadna zo strán sťažnosť, a preto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2025 (ako poslednej bolo doručené obhajkyni obžalovaného dňa

19.03.2025–viďdoručenkanač.l.119).Súdnariadilvtejtotrestnejveciavykonaldňa30.04.2025hlavné
pojednávanie, ktorého sa zúčastnili prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, obžalovaný a ním
splnomocnená obhajkyňa, pričom na tomto hlavnom pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bol obžalovaný na hlavnom

pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného
poriadku, t.j. o právnych následkoch vyhlásenia podľa písm. b) alebo c), a to, že súd v prípade takýchto

vyhlásení postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h), a teda položí obžalovanému
otázky uvedené pod týmito písmenami, na ktoré môže odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, a že súdom
prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podaného z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu

zásadného porušenia práva na obhajobu. Obžalovaný bol tiež súdom poučený o tom, že ak súd
prijme jeho vyhlásenie podľa písmena b) alebo c), zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení, a tiež poučení o význame priznania sa a úprimného

oľutovania spáchania skutku z hľadiska priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, ktorá môže mať vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby do úvahy prichádzajúceho
trestu odňatia slobody (v danom prípade vo výmere od 0 do 1 roka) o jednu tretinu v prípade prevahy
poľahčujúcich okolností, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie naozaj ľutuje, pričom na každú zo

súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku(t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o
svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či
sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu;

či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, a či
sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný
čin) odpovedal „áno“. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhol vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej

totožnosti posudzujúc ho právne zhodne tak ako bol posúdený v obžalobe, t.j. ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky 4 formálne
zákonné znaky tohto trestného činu – prečinu (subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka)
a závažnosť spáchaného prečinu je (vzhľadom na spôsob vykonania činu - množstvo návykových látok
vorganizmeobžalovanéhovčasevedeniamotorovéhovozidla,ajehonásledok,okolnosti,zaktorýchbol
čin spáchaný, mieru zavinenia - priamy úmysel a pohnútku obžalovaného) vyššia ako nepatrná, podľa §

257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na
hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Súd posudzoval predmetnú trestnú vec (otázku viny a trestu) podľa
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (skrátka Trestného zákona je zavedená už vo
výrokovej časti rozsudku), nakoľko nezistil, že by Trestný zákon účinný v zmysle neskôr prijatých noviel

bol pre obžalovaného priaznivejší. Práve naopak zistil, že Trestný zákon účinný v čase spáchania
skutku je pre obžalovaného priaznivejší vzhľadom na aplikáciu ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku, ktorá u obžalovaného prichádza do úvahy na základe zistenia
prevahy poľahčujúcich okolností, a na základe ktorého ustanovenia sa znižuje horná hranica do úvahy
prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do 1 roka)

o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), t.j. na 8 mesiacov.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie: výsluchom obžalovaného k jeho osobným,
rodinným a majetkovým pomerom, k pohnútke a motívu spáchania skutku podľa § 258 ods. 1 Trestného
poriadku, a podľa § 269 Trestného poriadku tiež prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných

dôkazov: evidenčných kariet vodiča obžalovaného zo dňa 06.03.2024, 17.09.2024 a 07.03.2025 (č.l. 22
a násl., 65 a násl. a 125 a násl.), výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR
(č.l. 33 - 35, 72 - 73) a výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa 22.04.2025 v jednotlivých registroch,
t.j. v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v
Registri trestov - odpis, v agende dopravno-správnych činností, v Sociálnej poisťovni, v Zbore väzenskej

ajustičnejstráže,vrezorteGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepublikynač.l.147-180,atiežtrestného
rozkazu a rozsudku vydaných vo veci vedenej na tunajšom súde proti obžalovanému pod sp. zn.
23T/12/2022, ktorý rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (č.l. 130 – 146).

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný k svojim osobným, rodinným a majetkovým pomerom

uviedol, že je slobodný, má 2 maloleté deti, o ktoré sa stará. Je zamestnaný v nadnárodnej spoločnosti,
ktorá sa zaoberá logistikou. Výška jeho priemerného čistého mesačného zárobku je okolo 1.000 eur.
K alkoholu nemá žiaden vzťah, v práci im robia pravidelne testy na požitie takýchto látok. K pohnútke a
motívu spáchania skutku, a teda na otázku, prečo spáchal predmetný skutok, prečo sa rozhodol viesť
motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, uviedol, že mal horšie životné obdobie, robil veľa chýb,

je si vedomý týchto chýb a už ich nebude opakovať. Uviedol, že nechce ospravedlňovať svoje konanie,
uvedomil si svoje chyby. Na otázku, v akom časovom predstihu pred jazdou motorovým vozidlom požil
drogy, uviedol, že krátko pred skutkom.

Z lustrácie obžalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 22.04.2025 bolo zistené, že

obžalovaný je slobodný a má dve maloleté deti.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, a.s., zo dňa 22.04.2025 vyplýva, že obžalovaný bol v posledných
2 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov v pracovnoprávnom pomere alebo obdobnompracovnom vzťahu, a to od 01.05.2023 do 30.04.2024 v Advokátskej kancelárii Legal Cases s.r.o.,
s mesačným vymeriavacím základom vo výške od cca 350 až 450 eur, od 01.07.2023 do 31.10.2023
v spoločnosti Donau farm Blahová, s.r.o. s mesačným vymeriavacím základom vo výške cca 1770

eur, od 01.03.2024 do 30.11.2024 na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - Centrum podpory
Trnava s mesačným vymeriavacím základom vo výške cca 1.260 eur, od 01.05.2024 do 30.04.2025
v Advokátskej kancelárii Legal Cases s.r.o., s mesačným vymeriavacím základom vo výške cca 250 až
600 eur a od 07.04.2025 je zamestnaný v spoločnosti AMORSA s.r.o.. Nie je poberateľom žiadnej dávky
sociálneho poistenia.

Z lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže zo dňa 22.04.2025 súd zistil, že obžalovaný tu nemá
žiaden záznam.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného zo dňa 22.04.2025 súd zistil, že obžalovaný tu má jeden
záznam na základe rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.12.2013, sp. zn.

4T/162/2013, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.05.2014, sp. zn. 5To/4/2014,
právoplatné dňa 15.05.2014, ktorými došlo k podmienečnému zastaveniu jeho trestného stíhania pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a bola mu určená
skúšobná doba v trvaní 1 roka 6 mesiacov, t.j. do 15.11.2015, v súvislosti s ktorou sa osvedčil.

Z lustrácie v rezorte Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22.04.2025 súd zistil, že okrem záznamu za
skutok uvedený v odpise z registra trestov a záznamu za skutok, ktorý je predmetom tohto konania, sa tu
nachádzajú aj záznamy za ďalšie skutky, konkrétne za skutok zo dňa 28.04.2022 právne kvalifikovaný
ako prečin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, vo vzťahu ku ktorému tunajší súd rozhodol v zmysle
podanej obžaloby odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 09.10.2024 pod sp. zn. 23T/12/2022, ktorý doposiaľ

nenadobudol právoplatnosť (pozn. súd má z úradnej činnosti vedomosť o tom, že obžalovaný podal
voči tomuto odsudzujúcemu rozsudku odvolanie), a tiež záznam za skutok zo dňa 26.11.2024 právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, vo vzťahu ku ktorému
bola podaná obžaloba na tunajší súd dňa 21.02.2025, o ktorej ešte nebolo súdom rozhodnuté.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.08.2022, sp. zn. 23T/12/2022, vyplýva,
že tunajší súd uznal obžalovaného za vinného podľa podanej obžaloby zo skutku zo dňa 28.04.2022
právne kvalifikovaného ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od
01.05.2022 a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou

v trvaní 12 mesiacov. Predmetný trestný rozkaz bol zrušený prednesením obžaloby prokurátorom na
hlavnom pojednávaní, pričom vo veci bolo následne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 09.10.2024, sp.
zn. 23T/12/2022, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku zo dňa 28.04.2022 právne
kvalifikovaného ako prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a uložil mu peňažný trest vo výške 2.000

eur a pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (vo veci
bolo zo strany obhajoby podané odvolanie a spis sa nachádza aktuálne na Krajskom súde v Trnave).
Vzhľadomnaprezumpciunevinysúdpredmetnéneprávoplatnéodsúdenieobžalovaného,akoajostatné
jeho prebiehajúce trestné stíhania (vyplývajúce z lustrácie v rezorte Generálnej prokuratúry SR) pri

rozhodovaní o treste nezohľadňoval.

Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 22.04.2025 vyplýva, že
obžalovaný tu má aktuálne 15 záznamov za priestupky spáchané v časovom rozpätí od 01.05.2020 do
07.01.2025. V rámci týchto priestupkov išlo o priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré spočívali

v tom, že obžalovaný: viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok
(01.05.2020, za čo mu bola uložená pokuta 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12
mesiacov), nerešpektoval dopravné značenie (1-krát), prekročil maximálnu povolenú rýchlosť (5-krát,
v jednom prípade aj so spôsobením škodovej udalosti), nevenoval sa vedeniu motorového vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke (1-krát), nepoužil na jazdu motorové vozidlo, ktoré možno

použiť v cestnej premávke (1-krát), viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu (2-
krát), nemal pri sebe zákonom predpísané doklady (2-krát) a tiež sa dopustil priestupku týkajúceho sa
technického stavu vozidla (1-krát). Za tieto priestupky boli obžalovanému uložené pokuty v rozpätí od10 do 800 eur, pričom najvyššie pokuty boli vo výške: 150 eur, 200 eur, 300 eur, 650 eur a 800 eur.
Uvedené vyplýva aj z lustrácie v agende dopravno - správnych činností zo dňa 22.04.2025.

Z výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 06.03.2024 a 17.09.2024
vyplýva, že okrem už niektorých z vyššie uvedených priestupkov tu má obžalovaný aj ďalšie 2 záznamy
za priestupky na úseku cestnej premávky zo dňa 30.01.2020 a 08.03.2020, ktoré spočívali v prekročení
maximálnej povolenej rýchlosti jazdy a v jazde bez osvetlenia, za čo mu boli uložené pokuty vo výške
800 eur a 20 eur.

Z evidenčných kariet vodiča - obžalovaného zo dňa 06.03.2024, 17.09.2024 a 07.03.2025 súd zistil, že
obžalovanýtumáokremužvyššieuvedenýchpriestupkovajzáznamyzaďalších18staršíchpriestupkov
na úseku cestnej premávky rôzneho charakteru spáchaných v časovom horizonte od roku 2007 do
roku 2016, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške od 20 eur do 60 eur a raz pokuta vo výške 300
eur. Ďalej súd zistil, že obžalovaný absolvoval dňa 06.10.2020 preskúmanie zdravotnej spôsobilosti vo

vzťahu k alkoholu, inej návykovej látke alebo liečivu u A. B. C. s výsledkom spôsobilý, dňa 09.11.2020
absolvoval preskúmanie psychickej spôsobilosti u H. A. I. s výsledkom spôsobilý a dňa 21.02.2021 sa
podrobil odbornému poradenstvu u dopravného psychológa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do
1 roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona

súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a
to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil - znížil hornú hranicu do
úvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do

1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba
trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov.

Súd mohol obžalovanému v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona po jej
úprave podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a
to na konanie obžalovaného, ktorý aj napriek tomu, že požil návykovú látku, rozhodol sa viesť motorové
vozidlokrátkopojejpožití,ikeďvskorejrannejhodine(o02:20hod.),avšaknapomernevyťaženejcestev Dunajskej Strede (t.j. na Galantskej ceste), pričom v jeho krvi bola zistená hladina metamfetamínu
v čase skutku najmenej 709,2 ng/ml, ktorá z medicínskeho hľadiska jednoznačne vylučuje spôsobilosť
vodiča spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo. Súd prihliadal tiež na následok konania

obžalovaného v podobe ohrozenia objektu chráneného Trestným zákonom, a to života, zdravia a
majetku jednotlivcov spoločnosti. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil tohto konania vedome, v priamom úmysle, nakoľko motorové vozidlo chcel viesť a aj viedol
krátkopopožitínávykovejlátky(čopotvrdilsámvosvojejvýpovedipredsúdom),pričomjezrejmé,žeako
vodič motorového vozidlá veľmi dobre vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom návykových

látok minimálne ohrozí život a zdravie ľudí, ako aj ich majetok. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd prihliadal tiež na skutočnosť, že obžalovaný
je slobodný, má dve maloleté detí, je zamestnaný a má príjem, a v odpise z registra trestov má len
jeden záznam z roku 2013, kde bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť ako je tomu v

predmetnej veci, avšak na inom odseku, t.j. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Trestného zákona, podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby, v súvislosti s
ktorou sa osvedčil. Z jednotlivých evidencii priestupkov a evidenčných kariet vodiča je zrejmé, že nie je
vôbec disciplinovaným vodičom, nakoľko od roku 2007 až doposiaľ sa dopustil až cca 35 priestupkov
na úseku cestnej premávky, z toho v posledných 5 rokoch až 15 priestupkov, pričom za pozornosť

stojí práve priestupok z 01.05.2020, kedy obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných
a psychotropných látok, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 12 mesiacov. Po zohľadnení všetkých týchto okolností možno konštatovať, že u
obžalovaného ide z kriminogénneho hľadiska o mierne narušenú osobu, čo zohľadnil pri ukladaní druhu
a výmery trestu.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných
okolností prípadu, vzhľadom aj na nižší stupeň narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu,
že na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom
odňatia slobody, ktorý sa nachádza v polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8

mesiacov), t.j. v trvaní 4 mesiace. Túto výmeru trestu odňatia slobody považoval súd za primeranú
a zohľadňujúcu nielen skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol inak usporiadaný život (stará sa o 2
maloletédeti,bolajeiaktuálne zamestnaný),aaktuálnemávodpisezregistratrestovlenjedenzáznam
za totožný trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, vo vzťahu ku ktorému bolo jeho trestné stíhanie
podmienečne zastavené a osvedčil sa v skúšobnej dobe, a od roku 2007 sa dopustil cca 35 priestupkov,

z toho v jednom prípade priestupku obdobného charakteru ako je predmetná trestná činnosť, keď v máji
v roku 2020 viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, ale aj skutočnosť, že sa priznal k
tomuto trestnému činu a svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval. Napokon uvedená výmera trestu
zohľadňujeajzávažnosťanebezpečnosťkonania,ktoréhosaobžalovanýdopustil,keďmotorovévozidlo
viedol pod vplyvom návykových látok.

Vzhľadomnaosobuobžalovaného,najmäsprihliadnutímnajehodoterajšíživot,prostredie,vktoromžije
a pracuje (viď vyššie), na okolnosti prípadu (motorové vozidlo viedol krátko po požití návykových látok,
a to aj napriek tomu, že v roku 2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť podmienečne
zastavené a v roku 2020 mu bola za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok

v rámci priestupkového konania uložená pokuta 300 eur a zákaz činností viesť motorové vozidlá v
trvaní 12 mesiacov), a vzhľadom aj na postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, dospel súd k
záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného nie je výkon trestu odňatia
slobody nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil s tým, že mu zároveň uložil probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý považoval za potrebný a efektívny prostriedok
na dosiahnutie požadovanej nápravy obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný viedol
motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok opakovane , a teda aj napriek tomu, že v roku
2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť podmienečne zastavené a v roku 2020 mu
bola za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok v rámci priestupkového konania

uložená pokuta 300 eur a zákaz činností viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov, súd považoval
za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uložiť obžalovanému ako súčasť podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň
ako súčasť probačného a mediačného dohľadu aj primerané obmedzenie podľa § 51 odsek 2, odsek3 písmeno b) Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania návykových látok počas trvania
skúšobnej doby, nakoľko z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný požíva
návykové látky dlhodobo (min. od roku 2013). Skúšobnú dobu určil súd podľa § 51 ods. 2 Trestného

zákona v trvaní 18 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby a dohľadu probačného
a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a
závažnosť žalovanej trestnej činnosti za primeranú a dostatočnú na dosiahnutie efektívnej ochrany
spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaný plne
uvedomil nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej

doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť
viesť riadny život bez kriminálneho konania.

Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaný spáchal úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin v
súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní

24 mesiacov. Trest v takejto výmere považoval súd vzhľadom na okolnosti prípadu, zistenú hladinu
metamfetamínu v krvi obžalovaného, závažnosť a nebezpečnosť jeho konania, ako aj vzhľadom na jeho
priestupkovú minulosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (od roku 2007 sa dopustil cca
35 dopravných priestupkov rôzneho charakteru, spravidla prekročenia maximálnej dovolenej rýchlosti,
za ktoré mu boli uložené aj vyššie pokuty - najviac vo výške 800 eur, a v roku 2020 sa dopustil

závažnejšieho priestupku, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok), z ktorej je
evidentné, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom, za dostatočne prevýchovný na ponaučenie
sa obžalovaného a zároveň za dostatočne represívny. Na základe uvedeného bolo podľa názoru súdu
potrebné obžalovaného ako vodiča dočasne vyradiť z cestnej premávky na obdobie 24 mesiacov.
Trest zákazu činnosti v kratšej výmere by bol pre obžalovaného vzhľadom na jeho nedisciplinované

sa správanie ako vodiča neprimerane mierny a nepostačujúci na dosiahnutie účelu trestu (nápravy
obžalovaného, ochranu spoločnosti a naplnenie individuálnej a generálnej preventívnej funkcie).

Súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti
postačí aj uloženie peňažného trestu, prípadne samostatného trestu zákazu činnosti, a to z dôvodu,

že obžalovaný sa opätovne dopustil konania, resp. trestnej činnosti podľa § 289 Trestného zákona, aj
napriek tomu, že sa v roku 2015 osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia jeho trestného
stíhania pre totožnú trestnú činnosť, a aj napriek tomu, že v roku 2020 mu bola za obdobné konanie s
intenzitou priestupku (t.j. vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok) uložená pomerne
vysoká pokuta – vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov,

ktoré ho neodradili od pokračovania v obdobnom konaní. Keďže predmetom tohto trestného konania
je opäť konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom vedení motorového vozidla pod vplyvom
návykových látok, je evidentné, že doterajšie súdne rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného
stíhania za totožnú trestnú činnosť s určením skúšobnej doby a ani neskôr uložené sankcie za obdobný
priestupok nemali na obžalovaného potrebný výchovný vplyv, a preto je podľa názoru súdu potrebné

na obžalovaného pôsobiť prísnejším podmienečným trestom odňatia slobody aj s probačným dohľadom
nad jeho správaním počas trvania skúšobnej doby a súčasným obmedzením spočívajúcim v zákaze
požívania návykových látok, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný je dlhodobým
užívateľom návykových látok, ktoré predstavujú pre jeho osobu rizikový faktor majúci na neho negatívny
vplyv. Na to, aby sa dosiahol účel trestu, je podľa názoru súdu nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť

práve vyššie uvedenými súdom uloženými trestami.

Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine – § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Právne neúčinné je odvolanie podané procesnou
stranou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1

písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).