Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125207711.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXX, XXX
XX F. C., zastúpený JUDr. Jaroslavom Kuchárom, LL.M., advokátom so sídlom Budatínska 65, 851 06
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 641 473, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 13C/62/2025-38 zo dňa 19. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 13C/62/2025-38 zo dňa 19. augusta 2025
vo výroku II. potvrdzuje.

II. Odporcovi proti navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 13C/62/2025-38 zo dňa 19. augusta 2025
vo výroku I. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.).
Zároveň odporcovi (označenému ako žalovaný) proti navrhovateľovi (označenému ako žalobca) priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 14.07.2025
sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 31.07.2025 navrhovateľ oznámil, že nemá záujem pokračovať
vo veci, vzal návrh späť celkom a žiadal, aby súd prvej inštancie konanie zastavil.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon
navrhovateľa, ktorým vzal návrh späť celkom, pri aplikácii uvedených zákonných ustanovení rozhodol
o zastavení konania. Na prípadný nesúhlas žalovaného
so späťvzatím návrhu by súd prvej inštancie neprihliadal, keďže k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa
začalo pojednávanie.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP,

v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Ust. § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania
navrhovateľ, keďže ešte pred otvorením prvého pojednávania vzal žalobu späť celkom, bez bližšieho
zdôvodnenia okolností, ktoré ho viedli

k tomuto dispozitívnemu procesnému úkonu a pre ktoré nemá ďalej záujem pokračovaťv konaní vo veci. Súd prvej inštancie preto odporcovi proti navrhovateľovi v plnom rozsahu priznal nárok
na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania
zmenil tak, že odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu neprizná. Odvolanie navrhovateľ
odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP
s tým, že neboli splnené procesné podmienky na priznanie trov konania. Akúkoľvek súdom prvej

inštancie priznanú náhradu trov konania odmietol v plnom rozsahu. Navrhovateľ bol toho názoru,
že žiadnu žalobu nepodal, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania odporcovi bez
toho, aby začal konanie, bez toho aby vedel, o aké súdne trovy môže ísť, bez zistenia dôvodnosti
a oprávnenosti súdnych trov, bez toho, či si vôbec niekto uplatní nárok na náhradu súdnych trov.
Takýto postup považoval navrhovateľ za nesprávny a ako výzvu pre odporcu, aby si uplatnil nárok na
náhradu v uznesení nešpecifikovaných trov konania. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa

názoru navrhovateľa nebol žalobou, ale išlo o samostatný procesný úkon na dočasnú ochranu jeho
práv pred prípadným podaním žaloby vo veci samej. Tento návrh odôvodnil tým, že po náhodnom
zistení zápisu plomby na podiele odporcu, zapísanom na LV č. XXX, z dôvodu kúpnej zmluvy V
1719/2025, bol postupom predávajúceho právne zneistený. Z tohto dôvodu telefonicky oslovil odporcu
a požiadal ho, aby mu vysvetlil postup spojený s predajom jeho spoluvlastníckeho podielu tretej osobe

bez toho, aby mu ponúkol predkupné právo na odkúpenie jeho podielu tak, ako to urobil v minulosti
dňa 02.01.2024 v inej veci, požiadal ho, aby mu uviedol meno kupujúceho, prípadne kúpnu cenu. Meno
kupujúceho mu odporca odmietol povedať a ďalej uviedol iba to, že kúpnu zmluvu z katastra stiahne,
ak mu dá za odpredaj jeho podielu 20.000,- eur, čo navrhovateľ rázne odmietol. Z dôvodu, že sa od
predávajúceho odporcu nedozvedel meno kupujúceho a z dôvodu podozrenia z možného porušenia

zákona o predkupnom práve v zmysle ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
„OZ“) podal dňa 14.07.2025 na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na
zákaz vkladu kúpnej zmluvy V 1719/2025 do katastra nehnuteľností a dňa 14.07.2025 navrhovateľ
doporučeným listom zaslal výzvu odporcovi so žiadosťou o zverejnenie mena kupujúceho, prípadne
o fotokópiu kúpnej zmluvy V 1719/2025 s uvedením kúpnej ceny. Odporca list prevzal, na výzvu

nereagoval a prestal s ním komunikovať. Taktiež dňa 10.07.2025 podal navrhovateľ Okresnému úradu
Kysucké Nové Mesto, katastrálny úrad protest proti zápisu kúpnej zmluvy V 1719/2025 z dôvodu
podozrenia porušenia jeho predkupného práva.
6. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že na základe žiadosti adresovanej Okresnému úradu Kysucké
Nové Mesto, katastrálny úrad o poskytnutie obsahu kúpnej zmluvy V 1719/2025 v zmysle katastrálneho

zákona mu bola dňa 28.07.2025 osobne poskytnutá kópia kúpnej zmluvy V 1719/2025 bez uvedenia
kúpnej ceny, s uvedením mena kupujúceho G. E., trvale bytom XXX XX F. C. XXX. Rovnako v tento deň
pri osobnom prevzatí kópie kúpnej zmluvy na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto mu bola katastrom
poskytnutá informácia o tom, že kupujúci a predávajúci, G. E. a odporca podali proti nezapísaniu kúpnej
zmluvy V 1719/2025 do katastra nehnuteľností námietku, ku ktorej priložili čestné prehlásenie o ich

vzájomnom príbuzenskom vzťahu. Na základe tejto informácie sa navrhovateľ dňa 31.07.2025 rozhodol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zobrať späť, ich príbuzenský stav ďalej neskúmať a v
konaní ďalej nepokračovať. O späťvzatí návrhu na v krátkom čase osobne informoval odporcu, ktorý
v tom čase kosil trávu na ich spoločnom pozemku vedľa rodinného domu navrhovateľa. Navrhovateľ
mal za to, že konal v dobrej viere s jediným úmyslom, a to pozemok spoluvlastnícky sceľovať, keďže

jeho podiel zapísaný
na LV č. XXX je o veľkosti 5/48 + 293/4800, čo je výmera 25.070 m2 a je najväčší. Podiel odporcu je o
veľkosti 1/32, čo je vo výmere 4.742 m2. Navrhovateľ mal taktiež za to, že určite konal férovo a vôbec nie
s úmyslom odporcovi spôsobiť škodu na majetku, a preto chcel jeho podiel kúpiť od neho za rovnakých
podmienok uvedených v kúpnej zmluve V 1719/2025. Naopak, konanie odporcu považoval za neférové,

špekulatívne a účelové, s úmyslom spôsobiť mu škodu, a to tak, že odporca na jeho výzvu zo dňa
14.07.2025 dodnes nereagoval, nechal sa bezdôvodne právne zastupovať, hoci už vtedy dobre vedel,
že vie príbuzenský vzťah s kupujúcim preukázať a navrhovateľa takýmto spôsobom úmyselne nechal
v právnej neistote. Tým chcel úmyselne vyvolať súdny spor a spôsobiť škodu náhradou a zaplatením
prípadných trov konania. Prejav jeho úmyslu spôsobiť mu škodu podporuje aj fakt, že jeho sestra je

právnička v D.. V minulosti odporca ako spoluvlastník parciel KN-E č. 421 a KN-E č. 423 v katastri obce
C. mu, ako spoluvlastníkovi predmetných parciel, listom zo dňa 02.01.2024 adresoval ponuku na využitie
predkupného práva na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Z dôvodu neprimeranej a vysokejkúpnej ceny vo výške 5.000,- eur vtedy predkupné právo na odkúpenie jeho podielov nevyužil a jeho
podiely zostali dodnes nepredané, pričom cítil sa byť vydieraný.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa

zamietol a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
8. Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľa o jeho údajnom neférovom, špekulatívnom a účelovom
konaní s údajným úmyslom spôsobiť navrhovateľovi škodu. Podľa ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Toto právo treba interpretovať

tak, že právo na právnu pomoc sa priznáva vždy, keď sa rozhoduje o právnom postavení oprávnenej
osoby. Také právo totiž ako podľa jazykového výkladu, tak aj vzhľadom na podstatu a zmysel práva
(teda podľa teleologického výkladu) patrí každému občanovi pred súdmi, inými štátnymi orgánmi či
orgánmi verejnej správy. Je na rozhodnutí dotknutej osoby, či využije právnu pomoc advokáta alebo
nie. V kontexte s týmto odporca uviedol, že lustráciou v katastri nehnuteľnosti zistil, že na LV č. XXX,
k. ú. C. je zapísaná poznámka o súdnom konaní. Za účelom zistenia predmetu sporu uvedeného

v poznámke na LV odporca kontaktoval advokáta. Po zastúpenia si jeho splnomocnený zástupca
vyžiadal zo súdu prvej inštancie prostredníctvom elektronického súdneho spisu navrhovateľov návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Po právnej analýze jeho obsahu a porade sa rozhodli, že vzhľadom
na jeho obsah sa k nemu nebudú vyjadrovať, pretože to nie je potrebné. Petit návrhu bol podľa názoru
odporcu nevykonateľný. O vklade vlastníckeho práva rozhodujú katastrálne odbory okresných úradov

v administratív-nom konaní, nie účastníci zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že postup odporcu ani jeho
právneho zástupcu nesmeroval k zbytočnému navyšovaniu trov konania. K narážke navrhovateľa,
že sestra odporcu je právnička, odporca poznamenal, že nie každý právnik je zároveň aj advokátom
oprávneným zastupovať klientov v súdnom konaní. Odporca zároveň poukázal
na ust. § 256 CSP. V citovanom ustanovení je premietnutá zásada procesnej zodpovednosti

za zavinenie, ktorá znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Zavinenie je interpretované vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
je príčinou správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov konania protistrany. Do úvahy v tomto prípade treba vziať aj obsah návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému by súd prvej inštancie nemohol vyhovieť. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom.
9. Navrhovateľ v odvolacej replike s vyjadrením odporcu nesúhlasil. Konanie odporcu naďalej považoval

za nepoctivé, neférové, špekulatívne a účelové, s úmyslom spôsobiť mu škodu. Odporca síce jeho
tvrdenie popieral, no zároveň nijakým dôkazom nevyvrátil skutočnosť,
že mu vedome neposkytol požadované kľúčové informácie. Navrhovateľ súhlasil s tvrdením, že nie
každý právnik je zároveň advokátom oprávneným zastupovať klientov v súdnom konaní. Zastúpenie
advokátom je obvyklé najmä v zložitých sporových konaniach. V tomto prípade však nešlo o sporové

konanie, ale o samostatný procesný úkon - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 2 písm. c) CSP, ktorý nesúvisí s konaním
vo veci samej. Zastúpenie odporcu advokátom v tomto štádiu považoval navrhovateľ
za účelové, s cieľom privodiť si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na komunikáciu pred podaním
návrhu. Dňa 09.07.2025 odporcovi zaslal SMS správu, na ktorú reagoval telefonicky. Požiadal ho

o informácie o kupujúcom a o kúpnej cene. Odporca ich odmietol poskytnúť a uviedol, že zmluvu
stiahne z katastra, ak mu zaplatí 20.000,- eur, čo odmietol. Odvtedy prestal odporca komunikovať. Ďalej
navrhovateľpoukázalnato,žedňa16.07.2025odporcovidoručilvýzvunaposkytnutiemenakupujúceho
a kópie zmluvy. Na výzvu odporca nereagoval. Zároveň odporca už pri uzatváraní zmluvy vedel, že je
príbuzný s kupujúcim, teda že predkupné právo nie je právne uplatniteľné. Napriek tomu mu informácie

zatajil, pričom týmto postupom ho uviedol do právnej neistoty, čo ho v dobrej viere viedlo k podaniu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by mu odporca tieto informácie poskytol, nemal by
žiadny dôvod obrátiť sa na súd. Konanie odporcu zásadne ovplyvnilo jeho rozhodnutie podať návrh
a zároveň neprispelo k hospodárnemu priebehu konania.
10. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.10.2025 navrhovateľ doplnil odvolanie. Zdôraznil,

že doplnenie je podané v rámci dôvodov uvedených v pôvodnom odvolaní. Cieľom doplnenia odvolania
je precizovať a rozvinúť pôvodné námietky, najmä pokiaľ ide o nesprávne označenie účastníkov konania
a nedostatočné odôvodnenie priznania trov konania. Doplnenie je podané v súlade s judikatúrou
Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR I. ÚS 575/2014), ktorá potvrdzuje prípustnosťrozpracovania pôvodných dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty. Odvolací súd je povinný takéto
doplnenie zohľadniť ako súčasť odvolacieho konania. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že výrok II. o trovách konania zruší v celom rozsahu a odporcovi náhradu

trov konania neprizná.
11. Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že nepodal žalobu, ale výlučne návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Konanie o neodkladnom opatrení má samostatnú
procesnú povahu a nepredstavuje konanie vo veci samej (§ 129 CSP). Odporca trovy konania nevyčíslil
ani nepreukázal, čím nebol splnený predpoklad na ich priznanie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd

prvej inštancie nemal k dispozícii žiadne podklady, na základe ktorých by mohol rozhodnúť o výške a
dôvodnosti trov. Priznanie nároku v rozsahu 100 % bez akéhokoľvek vyčíslenia je predčasné a právne
neudržateľné. Bolo porušené ust. § 262 ods. 2 CSP tým, že bolo predčasne rozhodnuté o rozsahu
náhrady. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP má súd rozhodnúť o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci však súd prvej
inštancie v uznesení o zastavení konania rozhodol, že odporcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu

100 %, hoci výška trov nebola vyčíslená ani preukázaná. Takéto rozhodnutie je predčasné, pretože výrok
II. uznesenia fakticky určuje rozsah náhrady
bez toho, aby súd prvej inštancie disponoval podkladmi na posúdenie účelnosti, primeranosti a výšky
trov. Tým došlo k zásahu do práva navrhovateľa na spravodlivé procesné posúdenie nároku na náhradu
trov. Navrhovateľ opätovne poukázal na okolnosti znižujúce mieru jeho procesného zavinenia. Návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný z dôvodu,
že odporca zatajil kľúčové informácie (meno kupujúceho, výšku kúpnej ceny, príbuzenský vzťah). Po ich
dodatočnom zistení vzal návrh bezodkladne späť. Tento postup bol vecne opodstatnený a zodpovedný.
Nešloozneužitieprocesnéhopráva,aleoochranuprávvsituáciiinformačnejasymetrieapretonemožno
hovoriť o plnom procesnom zavinení.

12. Odporca odvolaciu dupliku nepodal a v odvolacom konaní neboli produkované ani ďalšie iné podania
strán.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP),
navrhovateľom, v neprospech ktorého rozhodol súd prvej inštancie, keď odporcovi proti nemu priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§
355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 329 ods.

1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutom výroku I. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
14. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu
neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho

odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie
na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 v spojení s ust. § 234
ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutnéna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie.
17. Odvolací súd tak považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami navrhovateľa
formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
18. Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý priznal nárok na
náhradu trov konania odporcovi bez toho, aby navrhovateľ začal konanie (navrhovateľ tvrdil, že žalobu

nepodal, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je žalobou a ani podaním vo veci samej), bez
toho aby vedel, o aké súdne trovy môže ísť,
bez zistenia dôvodnosti súdnych trovov a bez toho, či si vôbec niekto uplatní nárok na ich náhradu.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 123 ods. 2 CSP je podaním vo veci samej aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ak to z povahy veci vyplýva. Návrh
na nariadenie neodkladného môže byť podaný počas konania, ale aj pred začatím konania či po

jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP), pričom pokiaľ na neodkladné opatrenie nebude nadväzovať
konanie vo veci samej (t. j. v uznesení nebude uložená povinnosť navrhovateľovi neodkladného podať
žalobu), považuje sa za podanie vo veci samej. Pôjde predovšetkým o tie prípady, v ktorých petit
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude totožný s prípadným výrokom vo veci samej
(§ 330 ods. 2 CSP). Taktiež sa to bude týkať prípadov, ktorých návrh na nariadenie neodkladného alebo

zabezpečovacieho opatrenia bude podaný
po skončení konania vo veci samej (§ 338 CSP). Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia
nepodaný počas konania z pohľadu procesného práva je samostatným konaním, ktoré sa vyznačuje
osobitným procesným postupom upraveným v ust. § 324 a nasl. CSP, t. j. toto konanie má vlastné
procesné pravidlá. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený

a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pre inštitút
nariadenia neodkladného opatrenia je charakteristický dispozičný princíp, tzn. súd môže neodkladné
opatrenie nariadiť iba na návrh (nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu CSP nepripúšťa). Súd
o neodkladnom opatrení rozhoduje uznesením.
20. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú

v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP), teda aj odmena a náhrady
advokáta. Sporová strana má v zmysle ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantované základné právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi a môže sa vždy nechať zastupovať zvoleným zástupcom, zväčša
advokátom. Odmena a náhrady advokáta sa v uvedenom rozsahu vždy považujú za trovy konania
advokátom zastúpenej sporovej strany, ak spĺňajú zákonné kritériá podľa ust. § 251 CSP.

21. Rozhodovanie o náhrade trov konania má (okrem rozkazných konaní podľa § 265 až § 272 CSP)
dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd
bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením v lehote do
60 dní po právoplatnom skončení veci.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, výrok
o trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím
výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. V takom
prípade súd rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania a v odôvodnení uvedie tento
dôvod. Obdobne postupuje súd aj v prípade, ak trovy konania strane nevznikli. Pokiaľ naopak zostane

strana pri uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku
na náhradu trov vzdáva. Môže však nastať situácia, keď sa strana sporu konania nezúčastňuje, trovy
v konaní jej žiadne nevzniknú a objektívne nie je možné zistiť jej stanovisko. Súd v takomto prípade nie
je povinný pátrať po tomto jej stanovisku a môže dospieť k záveru, že trovy konania je nevznikli. Hoci
strane nemožno uprieť nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že si ich neuplatnila, súd objektívne

nemôže priznať náhradu trov konania, o ktorých nevie. Súd tak môže rozhodnúť len o náhrade trov
konania, ktoré vyšli v konaní najavo. To znamená, že bez akejkoľvek aktivity strán sporu môže rozhodnúť
napr. o náhrade za súdny poplatok a o výške trov (najmä trov právneho zastúpenia), ktoré vyplývajú zo
súdneho spisu. Pokiaľ strana v priebehu sporu ešte neuplatnila svoje trovy alebo ich nepreukázala, pri
určení ich výšky súd tak prihliada len na údaje známe z konania; dodatočné účtovanie nie je prípustné.

23. V prípade návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ako podania vo veci samej (teda
konzumujúceho vec samú) je rozhodnutie súdu o tomto návrhu zároveň rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. V tomto rozhodnutí je súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu
(§ 262 ods. 1 CSP).24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľa proti odporcovi
na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu prvej inštancie dňa 14.07.2025, začalo na
súde prvej inštancie konanie o tomto návrhu. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáhal, aby bolo odporcovi zakázané vykonať vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. až do rozhodnutia vo veci samej o neplatnosti právneho úkonu (kúpnej
zmluvy č. V 1719/2025, ktorú uzavrel odporca ako predávajúci a ktorej predmetom bol spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach). Navrhovateľ vzal podaním zo dňa 31.07.2025 návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia späť s odôvodnením, že nemá záujem vo veci pokračovať. Advokát

H. H. F., C. (splnomocnený zástupca odporcu) oznámil prevzatie zastúpenia odporcu v posudzovanej
veci podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.07.2025 a zároveň s týmto oznámením predložil
plnomocenstvo na zastupovanie udelené mu odporcom dňa 21.07.2025 a požiadal o sprístupnenie
elektronického súdneho spisu v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva skutočnosť vzniku trov konania
o nariadenie neodkladného opatrenia na strane odporcu, a to titulom právneho zastúpenia minimálne
v rozsahu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 14 ods.

1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z hľadiska odôvodnenosti a účelného
vynaloženia výdavkov na odmenu
za zastupovanie prináleží strane ich náhrada iba v prípade zastúpenia advokátom (jediné povolanie
s oprávnením na poskytovanie právnych služieb).

25. V nadväznosti na doposiaľ uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že nebolo začaté konanie
vo veci samej, t. j. o žalobe navrhovateľa o neplatnosť predmetného právneho úkonu odporcu a ani
logicky nebola súdom prvej inštancie navrhovateľovi uložená v zmysle ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP
povinnosť podať takúto žalobu, a to vzhľadom na dispozitívny procesný úkon navrhovateľa - späťvzatie
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahu,postupovalsúdprvejinštancieprocesne

správne, ak v uznesení, ktorým konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
(§ 354 v spojení s § 144 a § 145 ods. 1 CSP) zastavil (výrokom I.), teda v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končilo, rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania. Na uvedenom nemôže
nič zmeniť ani označenie strán sporu zvolené súdom prvej inštancie (žalobca – žalovaný), ktoré nie
celkom korešponduje s ust. § 324 a nasl. CSP. Táto skutočnosť však v žiadnej miere neovplyvnila vecnú

správnosť postupu súdu prvej inštancie.
26. Na tomto mieste považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí,
že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže

dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok
podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo
strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana (navrhovateľ) v konaní

požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného (odporcu), ktorý sa celkom či v
relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať
súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním

vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011, tiež
nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09
zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného,

ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu (návrh) je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám
žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma,
či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou

procesného poriadku (rozumej
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna
veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia
na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.27. Navrhovateľ v odvolaní relevantne nespochybnil vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom,
že z procesného hľadiska (§ 256 CSP) zavinil zastavenie konania, keď bez bližšieho zdôvodnenia (resp.
z dôvodu, že v konaní nemá záujem pokračovať) vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

späť. Argumentáciu navrhovateľa, že nemožno hovoriť o jeho plnom procesnom zavinení na zastavení
konania, keďže návrh na neodkladné opatrenie bol podaný z dôvodu, že odporca zatajil kľúčové
informácie (meno kupujúceho, výšku kúpnej ceny, príbuzenský vzťah), je potrebné v nadväznosti na
uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu odmietnuť.
Napokon z obsahu odvolania je zrejmé, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nebolo zjavne v príčinnej súvislosti s konaním odporu, ktorým by sa zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky. Bol potom v ďalšom správny postup súdu prvej inštancie, keď rozhodujúc o nároku na
náhradu trov konania dospel k záveru o vzniku nároku odporcu proti navrhovateľovi na náhradu trov
konania (§ 256 ods. 1CSP), pričom z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že odporcovi trovy v konaní
vznikli, a to v súvislosti s preukázaným (plnomocenstvom) zastúpením advokátom.
28. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.

§255CSPaodzásadyzodpovednostizazavineniezastaveniakonaniapodľaust.§256ods.1CSP.Súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia

daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257
CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a pod. Takéto okolnosti však musia byť v konaní
preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti iniciatívne zisťovať ex offo.
29. Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa spočívala v opise skutočností, ktoré ho viedli

k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k jeho následnému späťvzatiu
(neinformovanie ho odporcom o osobe kupujúceho, výške kúpnej ceny, príbuzenskom vzťah
s kupujúcim). Týmito skutočnosťami navrhovateľ odvodňoval jeho odvolaciu požiadavku nepriznať
odporcovi náhradu trov konania. Posudzujúc tak odvolanie navrhovateľa podľa jeho obsahu v zmysle
ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 124 ods. 1 OZ možno konštatovať, že navrhovateľ považoval ním

v odvolaní uvedené skutočnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa ust. § 257
CSP o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi.
30. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkom procesného útoku či procesnej obrany sú v zmysle
ust. § 149 CSP medzi inými aj skutkové tvrdenia strany sporu (§ 150 CSP). Odvolací súd konštatuje, že
navrhovateľ skutkové tvrdenia o skutočnostiach, ktorými odôvodňoval svoju požiadavku na rozhodnutie

o náhrade trov konania podľa ust. § 257 CSP, uviedol až v odvolacom konaní, teda nie v konaní pred
súdom prvej inštancie (rozumej tým do vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie). Išlo tak
o tzv. novoty v odvolacom konaní podľa ust. § 366 CSP. Tieto však podľa odvolacieho súdu nemohol
navrhovateľuplatniťvodvolacomkonaní,keďžesanetýkaliprocesnýchpodmienokpodľaust.§160CSP
(podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť), ani vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia

súdu a tieto ani nemali spôsobilosť preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (netýkali sa postupu súdu). Napokon navrhovateľ neuviedol žiadne
dôvody, ktoré by podporovali záver, že dotknuté skutkové tvrdenia (prostriedky procesného útoku /
obrany) nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhovateľ totiž musel
mať o dotknutých skutočnostiach vedomosť najneskôr pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, čo vyplýva zo samotného obsahu ním podaného odvolania. Preto odvolací súd nemohol
prihliadaťna dotknuté navrhovateľom uplatnené prostriedky procesného útoku / obrany. Mimo týchto v konaní pred
súdom prvej inštancie nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 257 ods. 1 CSP.

31. Obiter dictum odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nič nebránilo, aby si cestou
príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru zabezpečil potrebné informácie k uzavretej kúpnej
zmluve na spoluvlastnícky podiel odporcu ešte pred podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a až na základe získania a vyhodnotenia týchto informácií zvážil
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa domáhal ochrany porušenia svojho

predkupného práva podľa ust. § 140 OZ.
32. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok navrhovateľa,
odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.akovecnesprávnepodľaust.§387
ods. 1 CSP potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I., uznesenie súdu prvej inštancie
zostalo týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

vspojenísust.§262ods.1aust.§255ods.1CSP tak,žeodporcovi,ktorýmalvodvolacomkonaníplný
úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ani
pre účely rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania nevzhliadol odvolací súd žiadnu skutočnosť,
ktorú by bolo možné považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2

CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].