Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208868
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5125208868.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa – dlžníka: Z.A.I.C. s.r.o., so sídlom
Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 36 344 885, právne zast.: JUDr. Tomáš Hláčik, advokát
so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno, IČO: 40 892 484, o návrhu dlžníka na povolenie
reštrukturalizácie, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 9R/3/2025-376 zo
dňa 6. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 9R/3/2025-376 zo dňa 6. októbra 2025 mení tak, že:

I. Povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka: Z.A.I.C. s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 344 885.

II. Ustanovuje do funkcie správcu: DK špeciálny správca k.s., so sídlom Moldavská cesta 3110/10B, 040

11 Košice, IČO: 57064555

III. Vyzýva veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie, inak sa na prihlášku neprihliada. Prihláška sa podáva elektronicky prostredníctvom
na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu

a musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt,
bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, alebo o zahraničného veriteľa podľa
osobitnéhopredpisu(čl.2ods.12Nariadenia(EÚ)č.2015/848)prihláškasapodávausprávcupostupom
podľa Civilného sporového poriadku. Prihláška musí obsahovať náležitosti podľa § 122 v spojitosti
s ustanovením § 29 ods. 1 až 6 a 8 zákona č. 7/2005 Z.z., inak sa na ňu neprihliada. K prihláške sa
pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.

IV. Súd určuje, že počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu právne úkony dlžníka v tomto
rozsahu:
- zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv,
- odmeny a prémie vedúcich pracovníkov,
- opravy a investície nad 50.000,- Eur,

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
- nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej
osobe,
- prevod, prenájom, umožnenie bezodplatného užívania alebo zaťaženia majetku dlžníka
zabezpečovacím právom alebo vecným bremenom,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných

prostriedkov,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo
poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- vystavenie a avalovanie zmeniek a iných cenných papierov, kúpa a predaj cenných papierov
- vykonanie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
- vykonanie právneho úkonu, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti ukracuje oprávnené záujmy

veriteľov dlžníka na čo najvyššom uspokojení ich pohľadávok,- vykonanie iného než bežného úkonu (§ 10 ods. 1 ZKR),
- akékoľvek plnenie peňažného záväzku dlžníka v hodnote prevyšujúcej 50.000,-Eur alebo viacerých
peňažných záväzkov dlžníka voči tomu istému subjektu v hodnote prevyšujúcej 100.000,- Eur v priebehu

6 mesiacov,
- uzatvorenie zmlúv alebo dodatkov k existujúcim zmluvám, ktorých predmetom je peňažné alebo
nepeňažné plnenie v hodnote prevyšujúcej 50.000,-Eur,
- uzatvorenie zmlúv alebo dodatkov k existujúcim zmluvám, ktorých predmetom je opakujúce sa plnenie
dlžníka alebo záväzok dlžníka strpieť určitú činnosť alebo záväzok dlžníka zdržať sa určitej činnosti po

dobu viac ako 3 mesiacov,
- plnenie peňažných záväzkov dlžníka alebo ich časti voči tretím osobám vyplývajúcim zo zmluvných
alebo mimozmluvných sankcií,
- každý právny úkon dlžníka s jeho spriaznenými osobami,
- každý právny úkon dlžníka a osobami spriaznenými s veriteľmi dlžníka,
- uzavretie akejkoľvek dohody o urovnaní,

- uznanie priznanej pohľadávky popretej správcom v rámci reštrukturalizácie zo strany dlžníka v zmysle
ust. § 124 ods. 7 ZoKR vrátane uznania záväzku pred súdom v konaní o určenie popretej pohľadávky.

V. Súd začína hlavné insolvenčné konanie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/848 zo dňa 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.

VI. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o insolvenčnom konaní známych
zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom
členskom štáte, ako v Slovenskej republike, a to postupom podľa čl. 54 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.

VII. Súd poučuje účastníkov reštrukturalizačného konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti.
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozhodnutím zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
Z.A.I.C. s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 36 344 885.

2. Okresný súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.08.2025 sa navrhovateľ - dlžník domáhal
povolenia reštrukturalizácie. Návrh odôvodnil tým, že poveril správcu SKKP, k.s., IČO: 36 869 732,

vypracovaním reštrukturalizačného posudku zo dňa 12.08.2025, v ktorom správca skonštatoval úpadok
dlžníka vo forme platobnej neschopnosti a zároveň odporučil jeho reštrukturalizáciu. K návrhu na
povolenie reštrukturalizácie dlžník okrem samotného reštrukturalizačného posudku s prílohami pripojil
tiež zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, zoznam
právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami a riadnu účtovnú závierku za rok 2024. Okresný súd

následne uznesením č. k. 9R/3/2025 - 373 zo dňa 27.08.2025 rozhodol o začatí reštrukturalizačného
konania voči dlžníkovi.

3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že správca, ktorý posudok vypracoval, má
zriadenú kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli tunajší konkurzný súd.

Zároveň zistil, že posudok nebol v čase podania návrhu starší ako 30 dní a správca v posudku
reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie o zastavení reštrukturalizačného konania tým, že na povolenie
reštrukturalizácie dlžníka neboli splnené zákonné predpoklady, keďže posudok je nezrozumiteľný a po

obsahovej stránke je nedostatočný, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 110 ods. 2 písm. b) ZKR a
§ 110 ods. 2 písm. c) ZKR.

5. Okresný súd mal posudok za nedostatočný pre absenciu náležitosti podľa § 110 ods. 2 písm. b)
ZKR z dôvodu, že správca uviedol, že základnou a zásadnou podmienkou zachovania prevádzky

podniku dlžníka je riadne schválenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, jeho potvrdenie súdom auskutočnenie niektorej zo zvolených reštrukturalizačných metód. Nad rámec toho správca predpokladá,
že k zachovaniu prevádzky podniku dlžníka môžu prispieť aj opatrenia, ktoré vymenúva, a to: zníženie
prevádzkovýchnákladovpodniku,zvýšeniepríjmovdosahovanýchpriprevádzkepodniku,reorganizácia

zmluvných vzťahov so súčasnými nájomcami (nájomné a parkovné), uzavretie nových nájomných zmlúv
na doposiaľ nevyužité priestory, ukončenie nevýhodnej nájomnej zmluvy označenej v posudku, predaj
podniku dlžníka tretej osobe a poskytnutie nového úveru po skončení reštrukturalizácie. Uvedené
posúdil okresný súd ako príliš všeobecný rozbor (opatrenia ako znižovanie nákladov, zvyšovanie
príjmov, uzatváranie nových nájomných vzťahov atď.), v ktorom sa neuvádzajú žiadne údaje, ktoré

by odôvodňovali reálnosť splnenia týchto opatrení. Správca v tejto časti posudku neuvádza žiadne
konkrétne údaje, výstupy či výpočty, ktoré by ním deklarovaný záver, že aspoň podstatná časť prevádzky
podniku dlžníka bude zachovaná, mohli byť verifikované.

6. Okresný súd odkázal na absenciu náležitosti podľa § 110 ods. 2 písm. c) ZKR s poukazom na to, že v
posudku správca konštatuje, že realizovateľná metóda reštrukturalizácie dlžníka je kombinácia zmeny

obsahu pohľadávok veriteľov a odplatný prevod (celého) podniku dlžníka. Okresný súd pripustil, že
správca označil aj alternatívne metódy: zmena majetkových práv spoločníkov dlžníka, odplatný prevod
majetkovýchpráv na dlžníkovi, zvýšenie základného imaniadlžníka prevzatím záväzku na nový peňažný
vklad, na ktorý sa budú započítavať peňažné pohľadávky voči dlžníkovi alebo ich plánom určené časti
a získanie disponibilných prostriedkov z externých zdrojov, pričom nevylúčil ani iné, nekonkretizované

metódy reštrukturalizácie. Uvedené posúdil okresný súd ako nedostatočné, pretože s výnimkou metódy
- odplatného prevodu podniku dlžníka, správca v posudku neuvádza prečo/či/v akom rozsahu sú tieto
konkrétne metódy reštrukturalizácie u dlžníka realizovateľné. V tejto časti je posudok podľa okresného
súdu nekonkrétny, keďže správca označené metódy v zásade neprojektuje na pomery dlžníka. Okresný
súd poukázal na § 109 ods. 1 ZKR, podľa ktorého správca, ak reštrukturalizáciu odporučí, navrhne v

posudku aj možný spôsob jej uskutočnenia. Návrhy správcu s výnimkou jediného zostali podľa názoru
okresného súdu vo všeobecnej rovine, bez uvedenia podmienok ich uskutočniteľnosti.

7. Čo sa týka porovnania možného rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze a v
reštrukturalizácii, okresný súd uviedol, že správca v posudku podrobne vypočítava predpoklad

uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Pri predpokladanom rozsahu uspokojenia pohľadávok
veriteľov v reštrukturalizácii sa však obmedzil len na uvedenie konečného číselného vyjadrenia
(percenta), bez toho, aby uviedol, na základe čoho (akých vstupných údajov) k uvedenému výsledku
dospel. Správca okrem iného neuviedol, z akej výšky odplaty za predaj podniku dlžníka pre výpočet
uspokojeniapohľadávokzabezpečenýchinezabezpečenýchveriteľovvychádzal,resp.nenačrtolscenár

uspokojenia nezabezpečených pohľadávok pre prípad, že by odplata bola na spodnej hranici ponúkanej
kúpnej ceny, a to obzvlášť s poukazom na minimálnu mieru uspokojenia nezabezpečených pohľadávok
uvedenú v § 154 ods. 1 písm. g) ZKR.

8. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie dlžník z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)

a f) CSP. Odvolateľ upozornil, že podmienky povolenia reštrukturalizácie vyplývajú z ustanovení Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, pričom „obsahová nedostatočnosť“ nie je v zmysle ust. § 116 ods. 2 ZKR
považovaná za normatívny dôvod zastavenia reštrukturalizačného konania. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Nc/35/2012 v zmysle ktorého zohľadňovanie subjektívnych požiadaviek
súduprvejinštancienaobsahreštrukturalizačnéhoposudku(bezoporyvprávnejnorme)prirozhodovaní

opovoleníreštrukturalizáciedlžníkajevrozporeskritériamiobjektívnejnestrannosti.Dlžníkupozornil,že
obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku sú jasne určené právnou normou. V ustanoveniach
ZKR vymedzujúcich obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku neexistuje „medzera“ (absencia
právnej úpravy), ktorá by musela byť vypĺňaná prostredníctvom nástroja sudcovskej tvorby práva.
Vytváranie dodatočných požiadaviek na obsah reštrukturalizačného posudku zo strany súdu preto

nemôže byť ústavne aprobovateľné.

9. Vo vzťahu k záveru okresného súdu „obsahovej nedostatočnosti“ reštrukturalizačného posudku dlžník
upozornil, že informácie vyplývajúce z obsahu samostatných kapitol reštrukturalizačného posudku je
potrebnézohľadňovaťvichvzájomnýchsúvislostiachprivýkladeaposudzovaníinformáciívyplývajúcich

z obsahu ďalších (v poradí nasledujúcich) kapitol reštrukturalizačného posudku a v nich vyslovených
záveroch správcu o uskutočniteľnosti alebo neuskutočniteľnosti reštrukturalizácie dlžníka. Pokiaľ súd
prvej inštancie vyslovil záver o obsahovej nedostatočnosti ôsmej kapitoly, ktorá mala spočívať v
príliš všeobecnom rozpore predpokladov a opatrení potrebných pre zachovanie prevádzky podnikudlžníka a v neuvedení údajov odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení navrhnutých správcom,
dlžník namietol, že obsah tejto kapitoly je potrebné vykladať v kontexte záverov vyplývajúcich z
predchádzajúcich kapitol. Osobitne poukázal na kontext tretej a štvrtej kapitoly reštrukturalizačného

posudku, z obsahu ktorých vyplýva, že príčinou úpadku dlžníka nebola neschopnosť podniku dlžníka
dosahovať zisk alebo nedostatočná konkurencieschopnosť podniku dlžníka na trhu, ale spočívala
v právnych úkonoch, ktoré v žiadnom ohľade nesúvisia s výkonom podnikateľskej činnosti dlžníka.
Z kontextu tretej a štvrtej kapitoly tiež vyplynulo, že dlžník disponuje stabilnými výnosmi z hlavnej
podnikateľskej činnosti prevádzky business centra Masaryčky, pričom pri prevádzke podniku generuje

pozitívnu hodnotu EBITDA, ktorá odzrkadľuje schopnosť podniku dlžníka tvoriť zisk na úrovni bežnej
prevádzkovej činnosti. Dlžník pripomenul, že reštrukturalizačný posudok v ôsmej kapitole obsahuje
výpočet možných opatrení, ktoré by napomohli dlžníkovi zachovať prevádzku podniku a súčasne
dosahovať vyššie zisky, avšak s výnimkou jedného opatrenia spočívajúceho v ukončení ekonomicky
nevýhodného zmluvného vzťahu by bolo možné každé ďalšie opatrenie smerujúce k zachovaniu
prevádzky realizovať jedine a výlučne za predpokladu existencie zhodnej vôle na strane osôb,

ktorých zmluvný vzťah bude realizáciou toho ktorého opatrenia dotknutý. Upozornil, že existenciu
resp. neexistenciu zhodnej vôle dotknutej osoby nemožno pri zachovaní odbornej starostlivosti
predpokladať. Súdom prvej inštancie požadované simulovanie realizácie správcom navrhovaných
opatrení, teda uvedenie výpočtov a výstupov zachovania prevádzky podniku dlžníka bez vedomia
o existencii vôle osoby, ktorá má byť realizáciu takéhoto opatrenia dotknutá, by viedla len k

vytváraniu hypotetického obrazu o síce možných, ale neistých pozitívnych následkoch v podobe
zlepšenia ekonomickej situácie dlžníka. Následné zohľadňovanie domnelého zlepšenia ekonomickej
situácie dlžníka vo vzťahu k posudzovaniu splnenia ekonomických predpokladov reštrukturalizácie by
celkom zrejme viedlo k nepresným záverom o možných hospodárskych výsledkoch a nesplniteľným
očakávaniam veriteľov o uspokojovaní ich pohľadávok v reštrukturalizácii dlžníka, následkom čoho

by reštrukturalizačný posudok nezodpovedal realite, a tým nesplnil základné a právnou normou
predpokladané vlastnosti reštrukturalizačných posudkov. Ako účelné sa tak naopak javí práve
vymedzenie takých uskutočniteľných opatrení, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu ekonomickej situácie
dlžníka a zachovaniu prevádzky jeho podniku.

10. Dlžník uviedol, že pri zohľadnení účelu reštrukturalizačného posudku nebolo úlohou správcu
podrobne simulovať vplyv realizácie jednotlivých ním vybraných opatrení smerujúcich k zachovaniu
prevádzky podniku dlžníka prostredníctvom konkrétnych údajov výpočtov a výstupov. Takáto simulácia
by bola s ohľadom na vyššie uvedené len fikciou vystavanou na domnienkach a predpokladoch. Jeho
úlohou bolo len opísať predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka a určiť súbor opatrení,

ktorých prijatie môže napomôcť k zachovaniu prevádzky podniku, ktorý bolo možné v čase vypracovania
reštrukturalizačného posudku a priori považovať za prevádzkyschopný.

11. Vo vzťahu k záveru okresného súdu o obsahovej nedostatočnosti deviatej kapitoly, kedy okresný
súd uviedol, že správca síce v reštrukturalizačnom posudku uviedol všetky prípustné reštrukturalizačné

metódy, avšak tieto s výnimkou jednej neprojektoval na pomery dlžníka, dlžník upozornil, že rovnako
ako v predchádzajúcom prípade aj vo vzťahu k tvrdenej obsahovej nedostatočnosti tejto kapitoly
na účely posúdenia splnenia predpokladov odporučenia reštrukturalizácie je postačujúce na pomery
dlžníka simulovať len tie reštrukturalizačné metódy, ktorých reálnu uskutočniteľnosť možno dôvodne
predpokladať s ohľadom na skutočnosti známe správcovi v čase vypracovania RP. Simulovaním

ostatných, aj keď možných, reštrukturalizačných metód na pomery dlžníka by rovnako viedlo nanajvýš
k vytváraniu hypotéz, ktorých naplnenie by sa javilo ako nepravdepodobné. Nakoľko bola dlžníkovi
doručená indikatívna ponúka tretej osoby majúcej záujem o kúpu podniku dlžníka a súčasne dlžník
prejavil záujem predať svoj podnik za kúpnu cenu v rozmedzí medzi 12 až 15 milión Eur, možno
vysloviť záver o tom, že podrobný rozbor hoci len jednej konkrétnej, pravdepodobnej, realizovateľnej a

právnou normou predpokladanej reštrukturalizačnej metódy spočívajúcej v predaji podniku dlžníka pri
zohľadnení reálneho záujmu tretej osoby o jeho nadobudnutie možno považovať za postačujúci. Rozbor
skutočne realizovateľnej a nielen teoretickej reštrukturalizačnej metódy pritom súčasne poskytujúcej
najhodnovernejšie informácie pre veriteľov o získaní finančných prostriedkov potrebných na plnenie
reštrukturalizačného plánu. V neposlednom rade je podľa dlžníka nevyhnutné prihliadať na skutočnosť,

že ZKR správcovi nezakladá normatívnu povinnosti vykonať v reštrukturalizačnom posudku podrobný
rozbor podmienok uskutočniteľnosti všetkých v teoretickej rovine možných reštrukturalizačných
metód, ale len jednej alebo viacerých z nich. Požiadavka rozboru a simulácie všetkých možných
reštrukturalizačných metód na pomery dlžníka jednak presahuje zákonom požadovaný rozsahreštrukturalizačného posudku a súčasne bez existencie dôvodného predpokladu uskutočniteľnosti tej
ktorej reštrukturalizačnej metódy by splnenie takejto požiadavky súdu prvej inštancie viedlo nanajvýš k
vytváraniu fiktívnych reštrukturalizačných scenárov bez existencie reálnej možnosti ich uskutočnenia.

12. Odvolateľ pripomenul, že okresný súd rozhodnutie odôvodnil aj tým, že správca v
reštrukturalizačnom posudku pri predpokladanom rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov sa
obmedzil iba na uvedenie konečného číselného vyjadrenia (percenta) bez uvedenia na základe
čoho (akých vstupných údajov) k uvedenému výsledku dospel. Odvolateľ uviedol, že obsahom

reštrukturalizačného posudku je aj tzv. test lepšieho uspokojenia, v ktorom je obsiahnutá podrobná
simulácia uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka pre prípad vyhlásenia konkurzu za predpokladu
aplikáciepríslušnýchustanoveníZKR.Naprotisimuláciiuspokojovaniapohľadávokveriteľovvkonkurze,
ktoré možno s ohľadom na normatívne spôsoby speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu a
pomerne presne určené postupy správcu pri výkone jeho funkcie a predvídateľné výšky pohľadávok
proti podstate (najmä výšky odmeny správcu, daní, nákladov na správu a speňažovanie majetku

podliehajúceho konkurzu) predpokladať s vyššou mierou presnosti, uspokojenie pohľadávok veriteľov
v reštrukturalizácii sa bude odvíjať najmä od ekonomickej situácie dlžníka a úspešnosti realizácie
vybranej reštrukturalizačnej metódy pri zohľadnení minimálnej zákonom danej miery uspokojenia
nezabezpečených pohľadávok veriteľov dlžníka. Nakoľko samotné porovnanie uspokojenia pohľadávok
veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii vychádza z hypotetických predpokladov, nemožno ani pri

zachovaní odbornej starostlivosti presne určiť výšku rozdielu uspokojenia v prípadnom konkurze a
v reštrukturalizácii. V reštrukturalizačnom posudku postačuje uviesť výšku dôvodne predpokladaného
uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii odvíjajúcu sa najmä od zákonom určeného
minimálneho rozsahu uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii, ktorá sa následne porovná s rovnako
dôvodne predpokladaným uspokojením pohľadávok veriteľov dlžníka v prípade vyhlásenia konkurzu,

pričom podmienka odporučenia reštrukturalizácie spočívajúca vo výhodnejšom uspokojení pohľadávok
veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii oproti konkurzu je splnená, ak predpokladaný reštrukturalizačný
scenár poskytuje výhodnejšie uspokojovanie pohľadávok veriteľov dlžníka oproti predpokladanému
konkurznému scenáru dlžníka. Dlžník upozornil, že reštrukturalizačný posudok vo svojich jednotlivých
kapitolách obsahuje údaje o výnosoch z hospodárskej činnosti dlžníka ako aj o finančných prostriedkoch

zadržaných súdnym exekútorom, ktoré sú následne zohľadnené v deviatej kapitole RP, kde sa
uvádza,ževýhodnejšieuspokojeniepohľadávokveriteľadlžníkamožnovreštrukturalizáciipredpokladať
pri zohľadnení výnosov z hospodárskej činnosti dlžníka sumy finančných prostriedkov zadržaných
súdnym exekútorom a uskutočnení reštrukturalizačnej metódy spočívajúcej v predaji podniku dlžníka
(pri kúpnej cene podniku vo výške najmenej 12 miliónov Eur). Dlžník preto zastáva názor, že

reštrukturalizačný posudok poskytuje zrozumiteľná údaje, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov
odporučenia reštrukturalizácie.

13. Dlžník zdôraznil, že v zmysle právnej doktríny súd spravidla neoveruje pravdivosť, správnosť, ani
úplnosť údajov uvedených v reštrukturalizačnom posudku, keďže na to nemá zákonný a časový priestor.

Naviac za nesprávnosť a pravdivosť údajov obsiahnutých v reštrukturalizačnom posudku zodpovedá
správca, ktorý takýto reštrukturalizačný posudok vypracoval. Súd prvej inštancie sa mal obmedziť
pri skúmaní obsahu reštrukturalizačného posudku primárne na preskúmanie splnenia predpokladov
odporučenia reštrukturalizácie. Naviac v prípade pochybností alebo potreby poskytnutia ďalších
informácií mal možnosť vypočuť správcu, ktorý posudok vypracoval.

14.Vovzťahukzáveruokresnéhosúduonezrozumiteľnostireštrukturalizačnéhoposudku,kedyokresný
súd uviedol, že správca neidentifikoval právne úkony, ktorými by dlžník porušil zákaz vrátenia vkladov a
zároveň správca konštatoval existenciu takýchto právnych úkonov dlžník uviedol, že toto zistenie súdu
prvej inštancie nie je možné považovať za správne. Poukázal na skutočnosť, že správca v posudku

konštatoval, že neidentifikoval právne úkony, ktorými by dlžník bez pochyby porušil zákaz vrátenia
vkladov. Následne však pri zachovaní odbornej starostlivosti poukázal na právne úkony, ktoré správcom
výslovne neboli identifikované ako právne úkony porušujúce zákaz vrátenia kladov, avšak s ohľadom na
ich obsah by mohli byť takýmito právnymi úkonmi, ktorým by zákaz vrátenia vkladov byť porušený mohol.
Správca tak vo vzťahu k takýmto úkonom pri zachovaní odbornej starostlivosti nevylúčil hypotetickú

možnosť porušenia zákazu vrátenia vkladov, a teda netvrdil, že zákaz vrátenia vkladov bol porušený.

15. V závere odvolania dlžník s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 155/2017
uviedol, že pri interpretácii zákonných ustanovení nemožno tolerovať príliš formalistický prístup.Poukázal na to, že účelom riešenia úpadku dlžníka formou reštrukturalizácie je zabezpečenie
výhodnejšieho uspokojenia, pričom pripomenul, že vychádzajúc z konkurzného scenára simulovaného
v reštrukturalizačnom posudku je možné predpokladať, že uspokojenie veriteľov nezabezpečených

pohľadávok nebude v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka presahovať 0,50 %.
V zmysle tohto možno uznesenie okresného súdu považovať za rozhodnutie, ktoré nesmeruje k
naplneniu účelu reštrukturalizácie. Práve naopak, skrz zákonný rámec presahujúce požiadavky na
obsah reštrukturalizačného posudku môže dôjsť v dôsledku nepovolenia reštrukturalizácie dlžníka k
zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Pre úplnosť dlžník uviedol,

že ani prípadné doplnenie informácií, na základe ktorých mal okresný súd posudok za obsahovo
nedostatočný, by nemalo a ani nemohlo mať vplyv na odporučenie reštrukturalizácie dlžníka správcom,
teda neodôvodňovalo by neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka správcom. Zotrval na tom, že
reštrukturalizačný posudok spĺňa obsahové náležitosti vymedzené príslušnými ustanoveniami ZKR a
jeho obsah možno považovať po obsahovej stránke za konzistentný, pričom z jeho obsahu vyplýva
splnenie predpokladov odporučenia reštrukturalizácie dlžníka. Na základe uvedeného navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že námietky odvolateľa súd dôvodné.

17.Odvolacísúdbolvzmysle§383CSPviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie:

18. Návrhom doručeným súdu dňa 15.08.2025 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia
reštrukturalizácie. K návrhu priložil reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom SKKP, k.s., IČO:
36 869 732, zo dňa 12.08.2025. Správca v posudku skonštatoval úpadok dlžníka vo forme platobnej

neschopnosti a zároveň odporučil jeho reštrukturalizáciu.

19. Uznesením č. k. 9R/3/2025 - 373 zo dňa 27.08.2025 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného
konania voči dlžníkovi.

20. Posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode
odvolacieho krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd. Posudok nebol v čase podania
návrhu starší, ako 30 dní. Správca v posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

21. Z obsahu posudku vyplýva, že dlžník - právnická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť. Hlavným

predmetom činnosti dlžníka je prevádzkovanie polyfunkčného centra - business centra Masaryčka v
Trenčíne, ktoré je tvorené obchodno-administratívnou časťou a garážovým dvorom. Dlžník má jedného
zamestnanca. Prevádzkovanie služieb súvisiacich s prevádzkovaním business centra zabezpečuje
prostredníctvom tretích osôb na základe osobitných zmluvných vzťahov. Dlžník je v úpadku vo forme
platobnej neschopnosti. Úpadok dlžníka nastal 01.03.2025.

22. Nakoľko toto reštrukturalizačné konanie bolo začaté do 30. septembra 2025, konanie sa v rozsahu
hmotnoprávnych ustanovení riadi znením zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinným
do 30. septembra 2025 (ďalej len „ZKR“). Vo vzťahu k procesným ustanoveniam ZKR (najmä procesný
postup veriteľov pri prihlasovaní pohľadávky a procesný postup odvolacieho súdu pri zverejnení

rozhodnutia) postupoval odvolací súd na základe okamžitej aplikability procesných noriem podľa znenia
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (03.12.2025).

23. Podľa ust. § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR),
ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia

reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné
konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

24. Podľa ust. § 116 ods. 2 ZKR súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané
náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do

zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho krajského súdu, v ktorom sídli
príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší
ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka
odporučilazozáverovposudkujezrejmé,ženaodporučeniereštrukturalizáciebolisplnenépredpoklady.25. Podľa § 116 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe
náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom,

vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka,
ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe
prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a
náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

26. Podľa ust. § 116 ods. 5 ZKR, uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník
reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení
reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí
reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní

najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

27. Podľa ust. § 109 ods. 1 ZKR správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú
situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí
reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný

spôsob jej uskutočnenia.

28. Podľa ust. § 109 ods. 5 ZKR ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania
posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí,
ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

29. Podľa ust. § 110 ods. 1 ZKR posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú
charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok
nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na
predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné

zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať
ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,
ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo
vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz
vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku

a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka alebo svojím
majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú, a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie
reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo
neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku.

30. Podľa ust. § 110 ods. 2 ZKR posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať
tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor
predpokladov,zaktorýchmožnozachovaťprevádzkupodnikudlžníkaalebojejpodstatnúčasť,podrobný
rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia
týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti

jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako
v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení
reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných
zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo

súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie,
poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii
dlžníka.

31. V zmysle ust. § 196a ods. 2 písm. b) ZKR na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie,

v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, je kauzálne
príslušný Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne
a Krajského súdu v Žiline. Krajského súdu v Prešove.32. Podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
podľa ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

33. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

34. Podľa § 20a písm. c) bod 4 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pre náhodný výber platí,
že náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí súd zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak
ide o konanie voči právnickej osobe, ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou.

35. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenia“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy
členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné
insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva
správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej

osobysazacentrumjejhlavnýchzáujmovpovažujemiesto,kdemáregistrovanésídlo,aksanepreukáže
opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského
štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného
konania.

36. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania
bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa čl. 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa
uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na čl.
3 ods. 1 alebo 2.

37. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto
štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych
zahraničných veriteľov.

38. Podľa čl. 54 ods. 2 Nariadenia súčasťou informácie uvedenej v ods. 1 poskytnutej prostredníctvom

individuálneho oznamu sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami,
označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené
opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo
kryté vecným právom musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného
formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v čl. 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár

k dispozícii.

39. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané postupom, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy
reštrukturalizácie.

40. Reštrukturalizačné konanie je konaním viacvrstvovým, kedy treba rozlišovať fázu konania od návrhu
na povolenie reštrukturalizácie do rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania, ďalej fázu od
začatia reštrukturalizačného konania do rozhodnutia súdu, ktorým je buď povolená reštrukturalizácia,
alebo je reštrukturalizačné konanie zastavené a napokon fázu samotnej reštrukturalizácie, ktorá

začína za podmienky, že súd rozhodne o jej povolení. Predpokladaný postup správcu a postup
súdu v jednotlivých fázach vychádza zo zmyslu a účelu právnej úpravy reštrukturalizácie, ktorá
bola v priebehu posledného desaťročia opakovane novelizovaná. Novely vychádzali z konkrétnych
praktických skúseností, kedy z praxe konkurzných súd vyplývalo, že za predchádzajúcej právnej úpravy
nebolo zriedkavé konanie správcu a dlžníka v zhode, kedy účelom reštrukturalizácie nebolo ozdravenie

dlžníka, ale oddialenie konkurzu.

41. Na uvedené reagovali zmeny právnej úpravy reštrukturalizácie, ktorá je v súčasnosti nastavená
tak, aby dlžník mal možnosť predísť likvidačnému konkurzu za predpokladu, že jeho ekonomickásituácia umožňuje takýto postup a aby aj veritelia mali možnosť predísť likvidačnému konkurzu za
účelom zlepšenia ich postavenia, keďže uspokojenie ich pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní
by vždy malo byť vyššie, než aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka. Primárnym

zmyslom reštrukturalizácie je za účelom takto definovaného cieľa poskytnúť ochranu dlžníkovi pred jeho
veriteľmi na obdobie reštrukturalizácie za účelom zlepšenia jeho hospodárskej situácie. Tým, že počas
reštrukturalizácie nie je možné voči dlžníkovi realizovať exekúcie, ani vykonávať zabezpečovacie práva,
dostáva dlžník časový priestor na to, aby bol schopný uhradiť svoje záväzky voči veriteľom na základe
toho, že naďalej prevádzkuje podnik, z ktorého výnosov sú jeho dlhy hradené, alebo na základe toho,

že svoj podnik predá.

42. Súčasná právna úprava zároveň priznáva široký rozsah oprávnení veriteľom dlžníka, pretože
reštrukturalizačné konanie by malo vyplývať zo zhodného záujmu dlžníka a veriteľov zachovať
prevádzkovaniepodnikudlžníkazaúčelomtoho,abytentobolschopnýuhradiťveriteľomichpohľadávky.
Či už z výnosov prevádzkovania podniku, alebo z jeho predaja. V konečnom dôsledku sú to veritelia,

ktorí znášajú vo vzťahu k dlžníkovi riziko neuhradenia svojich pohľadávok. Preto v zmysle súčasnej
právnej úpravy majú práve veritelia, ktorí sú dotknutí negatívnou ekonomickou situáciou dlžníka,
v prípade povolenia reštrukturalizácie zákonom priznané kompetencie, ktorými môžu podporiť trvanie
reštrukturalizácie, alebo naopak majú možnosť zvrátiť reštrukturalizáciu a docieliť vyhlásenie konkurzu
(§ 126 ods. 3 veta posledná ZKR).

43. Vo vzťahu k samotného procesu reštrukturalizácie súčasná právna úprava vychádza z toho, že
primárnym predpokladom úspešnosti reštrukturalizácie je jeho ekonomická možnosť. Táto musí byť
osvedčená posudkom, v ktorom odborne zdatná osoba zhodnotí na základe údajov poskytnutých
dlžníkom jeho ekonomickú situáciu a uvedie, či pre reštrukturalizáciu sú splnené všetky predpoklady.

Podľa tejto právnej úpravy tak súd vychádza vo vzťahu k splneniu ekonomických podmienok
reštrukturalizácie z posudku, pričom za správnosť záverov tohto posudku nesie zodpovednosť správca,
ktorý ho vypracoval. Zjednodušene povedané, odborné závery posudku, ktoré uvedie správca, sú
z ekonomického hľadiska pre súd záväzné. Súd nie je oprávnený preskúmavať, ktoré konkrétne
dokumenty použil správca na to, aby zistil skutočný stav hospodárenia dlžníka, ani nie je úlohou súdu

preskúmavať metódy, ktoré zvolil správca ako odborník na vyhodnotenie ekonomicky relevantných
údajov, ktoré vstupujú do procesu zhodnotenia reálnosti reštrukturalizácie. Súd nie je oprávnený
preskúmavať správnosť číselných vstupných údajov uvedených správcom, ani číselne vymedzené
závery a výstupy z ním použitých údajov.

44. Správca je podľa súčasnej právnej úpravy osobou, ktorá má byť odborne spôsobilá vypracovať
posudok tak, aby zvážila všetky premenné, ktoré vstupujú do procesu rozhodnutia o tom, či
reštrukturalizáciu odporučiť má, alebo nemá. Zodpovednosť správcu je pritom zákonne kogentne
upravená tak, že ak správca odporučí reštrukturalizáciu napriek tomu, že by v čase vypracovania
posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im spôsobí.

Na druhej strane, pokiaľ správca neodporučí reštrukturalizáciu napriek tomu, že v čase vypracovania
posudku na to predpoklady splnené boli, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval (v tomto
prípade dlžníkovi) za škodu, ktorú mu tým spôsobí. Inak povedané, správca zodpovedá za správnosť
posudku obom stranám. Tak dlžníkovi, ktorý požiadal o vypracovanie posudku, aj veriteľom dlžníka.
Správca preto musí vychádzať zo skutočného stavu hospodárenia dlžníka, nielen z jeho účtovných

závierokaleboformálnevedenýchevidencií,aleajskutočnéhostavupodniku.Navypracovanietakéhoto
posudku a formulovanie záverov ohľadom odporučenia alebo neodporučenia reštrukturalizácie je tak
vyžadovaná vysoká miera odbornosti, a to nielen v oblasti teoretickej ekonómie, pre posúdenie daného
stavu dlžníka, ale aj v oblasti navrhnutia reálnych opatrení, ktoré by mali viesť k ozdraveniu ekonomickej
situácie dlžníka.

45. Postavenie správcu ako licencovaného odborníka je zdôraznené aj tým, že v prípade povolenia
reštrukturalizácie je reštrukturalizačný správca vyberaný zo zoznamu správcov zapísaných v oddiele
špeciálnych správcov, pričom zápis do tohto oddielu vyžaduje preukázanie odborných schopností
na základe pomerne náročného procesu výberu. Za rozpor právnej úpravy považuje odvolací súd

skutočnosť, že reštrukturalizačný posudok vypracúva bežný správca a až po povolení reštrukturalizácie
do procesu vstupuje správca špeciálny, ale súd je viazaný platnou právnou úpravou, ktorá je nastavená
takto. Uvedené môže súvisieť s tým, že na reštrukturalizačný posudok nie sú kladené rovnaké kritériá
ako na reštrukturalizačný plán, na čo by mal súd v prípade preskúmania reštrukturalizačného posudkuprihliadať a neočakávať už v posudku rovnako konkrétne údaje vo vzťahu k uspokojovaniu jednotlivých
veriteľov, ako od reštrukturalizačného plánu.

46. Nová právna úprava výrazne zjednodušila úlohu súdu, pretože súd v štádiu, kedy rozhoduje
o povolení alebo nepovolení reštrukturalizácie, vychádza z odborných záverov licencovaného odborníka
- správcu, ktorý nesie zodpovednosť za to, že údaje uvedené v posudku sú správne a tiež nesie
zodpovednosť za to, že sú splnené všetky podmienky, na základe ktorých odporučil reštrukturalizáciu.
Osobitne zodpovedá za to, že možno odôvodnene predpokladať zachovanie podstatnej časti prevádzky

podniku dlžníka a že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší
rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, ako v prípade konkurzu vyhláseného na jeho majetok.
Sudca spravidla nie je osobou, ktorá by disponovala odbornými schopnosťami dostatočnými na to, aby
vedel porovnať jednotlivé modely prípadného vývoja hospodárenia. Bez odborného vyjadrenia tak sudca
nevie posúdiť, či v prípade uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii bude väčší,
alebo menší rozsah uspokojenia, ako v prípade uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Práve

táto podmienka je pritom kľúčovou pre posúdenie toho, či reštrukturalizácia bude alebo nebude mať
zmysel, a či povedie k želanému výsledku, ktorým je väčšie pomerné uspokojenie veriteľov, než by tomu
bolo v likvidačnom konkurze.

47. V zmysle uvedeného je tak súd pri povoľovaní reštrukturalizácie viazaný ust. § 116 ods. 2 ZKR,

kedy musí vyhodnotiť, či sú splnené zákonom predpísané náležitosti, teda či posudok obsahuje tie
náležitosti, ktoré zákon pre obsah posudku ustanovuje v § 110 ZKR, ďalej vyhodnotí, či je obsah posudku
jasný a zrozumiteľný, či posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, či posudok
v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, či
správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a či zo záverov posudku

je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Uvedené vyhodnotenie
pritom konkurzný súd robí v zmysle účelu právnej úpravy s vedomím, že nedisponuje dostatočnými
odbornými vedomosťami na prieskum ekonomických záverov a preto hodnotí, či mu je obsah posudku
jasný, či rozumie tomu, čo v ňom bolo uvedené a dôvodom, ktoré v ňom uvedené sú. Sudca pritom
nehodnotí správnosť postupu správcu ako odborníka a pokiaľ správca jasne a zrozumiteľne uvedie

svoje dôvody, pre ktoré dospel k určitému záveru, napr. k záveru, že reštrukturalizáciu odporúča, súd už
nevyhodnocuje, či z ekonomického hľadiska k takémuto záveru dospel správne. Odborným záverom
správcu je viazaný.

48. Akceptovanie uvedených zásad reštrukturalizačného konania už v súčasnosti vyplýva aj z aktuálnej

judikatúry konkurzných súdov, ako aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 534/2017
jednoznačne formuloval, že „napokon nie je ani v kompetencii a ani v odbornosti konkurzného súdu ako
strážcu zákonnosti, aby revidoval odborné (ekonomické) závery a odporúčania licencovaného správcu
nesúceho za ich vecnú správnosť samostatnú zodpovednosť.“

49. Zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, podľa súčasnej právnej úpravy je reštrukturalizácia postavená
na vzájomnej spolupráci a dôvere dlžníka a veriteľov. Preto pokiaľ by aj správca reštrukturalizáciu
odporučil a súd vychádzajúc z jeho odborných záverov reštrukturalizáciu povolil, naďalej majú veritelia
možnosť ovplyvniť prípadné pokračovanie reštrukturalizácie, a to na základe ust. § 126 ods. 3 ZKR,
v zmysle ktorého veritelia, ktorí prihlásia pohľadávky do reštrukturalizácie, budú mať možnosť v prípade,

ak hlas veriteľa predstavuje aspoň 10 % zo všetkých prítomných veriteľov navrhnúť, aby schôdza
veriteľov hlasovala o tom, či súd vyhlási konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca
je povinný požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. V ďalšej fáze majú veritelia možnosť hlasovať
o reštrukturalizačnom pláne, kedy sa popri veriteľskom výbore môžu na schvaľovacej schôdzi vyjadriť
všetky veriteľské skupiny. Inak povedané, veritelia, ktorí prihlásia pohľadávky v reštrukturalizácii a stanú

sa tak účastníkmi konania, budú mať možnosť vyjadriť svoj názor na prípadnú reálnosť reštrukturalizácie
postupom ustanoveným v zákone, avšak až v štádiu po povolení reštrukturalizácie. V štádiu konania,
ktoré je medzi začatím reštrukturalizačného konania a povolením reštrukturalizácie, ešte budúci
prihlásení veritelia nemajú vplyv na to, aké bude rozhodnutie súdu. Vplyv na to, aké bude rozhodnutie
súdu, má výlučne posudok licencovaného odborníka, ktorého ekonomickými závermi je súd viazaný.

50. Uvedené neznamená, že konkurzný súd v zmysle súčasnej právnej úpravy stratil
dosah na posúdenie podmienok povolenia reštrukturalizácie. Naďalej je povinný oboznámiť sa
s reštrukturalizačným posudkom a vyhodnotiť, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti a či jejasný a zrozumiteľný. Nemôže však zasahovať do odborných záverov správcu, ani hľadať, čo by
ešte tak správca mohol uviesť nad rámec údajov, z ktorých dospel k záveru o odporučení povolenia
reštrukturalizácie.

51. V predloženej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo fáze rozhodovania o povolení
reštrukturalizácie postupoval v rozpore s vyššie uvedenými zásadami.

52. Dlžník v odvolaní namietol oba závery okresného súdu tak vo vzťahu k údajnej obsahovej

nedostatočnosti reštrukturalizačného posudku, ako aj vo vzťahu k záveru, že reštrukturalizačný posudok
bol v jednej jeho časti nezrozumiteľný.

53. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, že rozhodcovský posudok bol nedostatočný, pokiaľ nenaplnil
podmienku ust. § 110 ods. 2 písm. b) ZKR a neuviedol podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno
zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na

splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť plnenia týchto opatrení; odvolací súd
sa stotožnil s odvolacími námietkami dlžníka, ktorý správne upozornil na to, že obsah každej kapitoly
je nutné vykladať v súvislosti s obsahom ostatných kapitol uvedených v reštrukturalizačnom posudku.
Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou odvolateľa, že nie je úlohou správcu simulovať ním vymedzené
opatrenia na dlžníka prostredníctvom konkrétnych údajov výpočtov a výstupov, keďže takéto by ostali

v čisto hypotetickej rovine. V zmysle ZKR je povinnosťou správcu uviesť tie predpoklady, za ktorých
je možné zachovať prevádzku podniku dlžníka, rozobrať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné, aby takéto
predpoklady boli naplnené a konštatovať, či reálnosť takýchto predpokladov je daná. Pokiaľ správca
na základe svojich odborných znalostí postupom s odbornou starostlivosťou dospeje k záveru, že tie
opatrenia, ktoré vymenoval v posudku, sú reálnymi opatreniami, pri ktorých sú splnené predpoklady,

aby tieto opatrenia mohli byť zrealizované, súd ide nad rámec svojich kompetencií, ak požaduje, aby
správca uvádzal v súvislosti s navrhovanými opatreniami ďalšie údaje, napr. konkrétne výstupy, výpočty
alebo iné finančné údaje, ktoré po ňom subjektívne požaduje konkrétny okresný súd. Odvolací súd
upozorňuje, že aj za predpokladu, že by správca uviedol konkrétne finančné výsledky, okresný súd nemá
odbornú spôsobilosť na to, aby mohol posúdiť závery správcu vychádzajúce z uvedenia konkrétnych

finančných výpočtov (aby ich mohol verifikovať, ako uviedol v rozhodnutí). Všeobecne pre všetky druhy
konania platí, že ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd si vyžiada
odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Pre reštrukturalizačné konanie v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii potom platí, že odborným vyjadrením je posudok vypracovaný
licencovaným správcom. Zákon určil, kto môže takýto odborný posudok vypracovať, zákon upravil

spôsob vzdelávania správcov a preverovania ich odborných vedomostí. Tým definoval okruh subjektov
odborne zdatných na vykonávanie činností, na ktoré sudcovi odborné znalosti chýbajú.

54. Pokiaľ licencovaný správca dospel k záveru, že sú splnené predpoklady, aby bolo možné zachovať
prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnej časti, zároveň dospel k záveru, že je možné realizovať

opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie týchto predpokladov a uvedené vyhodnotil tak, že povolenie
reštrukturalizácie odporučil, takýto záver správcu vychádzajúci z ekonomických zistení správcu už nie
je okresný súd oprávnený revidovať. Zároveň odvolateľ správne poukázal v odvolaní na skutočnosť, že
súd je oprávnený posudzovať obsažnosť posudku iba v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neuvádza ako jednu z náležitostí reštrukturalizačného posudku

uvedenie konkrétnych výpočtov, výstupov či údajov tak, ako to uviedol okresný súd vo vzťahu k tomu, za
akých okolností bude časť prevádzky podniku dlžníka zachovaná. Je úlohou správcu identifikovať tieto
predpoklady, popísať ich a zistiť, či niektorý z predpokladov je reálne naplniteľný. Nie je povinnosťou
v zmysle zákona hypoteticky modelovať budúcu (zatiaľ neistú) situáciu. Reštrukturalizačný posudok
si nie je možné zamieňať s reštrukturalizačným plánom, v ktorom už sú konkretizované predpoklady

uspokojenia jednotlivých veriteľov v závislosti od ich postavenia, skupín a prihlásených pohľadávok.
Reštrukturalizačný posudok má v zásade identifikovať, či je reštrukturalizácia možná, či by bola reálna
a či by mohla priniesť vyššiu mieru uspokojenia veriteľov v porovnaní s vyhláseným konkurzom. Všetky
uvedené náležitosti správca v predloženom reštrukturalizačnom posudku uviedol.

55. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacími námietkami vo vzťahu k záveru okresného súdu, že
posudok neobsahoval dostatočne podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok
uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade
povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľovdlžníka, ako v prípade vyhlásenia konkurzu. V tejto časti okresný súd považoval za nedostatočné, že
s výnimkou jednej metódy v ostatných metódach uvedených správcom správca neuvádza, prečo a v
akom rozsahu sú tieto konkrétne metódy reštrukturalizácie u dlžníka realizovateľné.

56. Okresný súd tak pripustil, že správca jednu zvolenú metódu nielen identifikoval, ale aj odôvodnil
prečo je realizovateľná (predaj podniku), uvedené však považoval okresný súd za nedostatočné, pretože
rovnakú analýzu správca nevykonal pri iných, ďalších ním označených metódach. Dlžník potom v
odvolaní správne upozornil na to, že pokiaľ identifikoval aspoň jednu z metód ako plne realizovateľnú

a reálnu (predaj podniku dlžníka), pričom ide o metódu, ktorú priamo predpokladá Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii, zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by aj pre ostatné hypotetické metódy
reštrukturalizácie bol povinný tieto analyzovať spôsobom, aký vyžadoval okresný súd. Zároveň správca
splnil svoju povinnosť, pokiaľ popri jednej reálnej možnosti naplnenia reštrukturalizačného cieľa uviedol
aj ďalšie možnosti, ktoré vymenoval, i keď ich vyhodnotil ako menej reálne a menej efektívne.

57. Dlžník tiež správne namietol záver okresného súdu, ktorý správcovi vyčíta, že sa obmedzil iba
na uvedenie konečného číselného vyjadrenia (percenta) bez toho, aby uviedol, na základe čoho
(akých vstupných údajov) k uvedenému výsledku dospel. Opäť v tomto prípade súd zasahuje do sféry
odbornosti správcu, kedy správca dospeje k predpokladanému rozsahu uspokojenia pohľadávok na
základe ekonomickej analýzy, ktorú by i tak nemohol okresný súd z odbornej stránky posúdiť, pretože

pri absencii odbornej znalosti by súd nemohol posúdiť správnosť korelácie vstupných a výstupných
číselných údajov, teda odborne zhodnotiť, či z konkrétnych vstupných číselných údajov správca dospel
k reálnym a pravdivým výstupným číselným údajom. Toto konštatovanie sa týka rovnako súdu prvej
inštancie, ako súdu odvolacieho.

58. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti, ktoré mali údajne predstavovať obsahovú nedostatočnosť
reštrukturalizačného posudku, sú náležitosťami, ktoré súvisia s ekonomickými informáciami a so sférou
ktorej je daná odborná starostlivosť správcu a do ktorej súd nie je oprávnený zasiahnuť. Preto závery
okresného súdu vo vzťahu k údajnej nedostatočnosti posudku v zmysle ust. § 110 ods. 2 písm. b) a c)
vyhodnotil odvolací súd ako zásah do oblasti odborných ekonomických záverov licencovaného správcu,

na ktorý konkurzný súd za súčasnej právnej úpravy nemá oprávnenie.

59. Odvolateľ napadol aj záver okresného súdu, že posudok je nezrozumiteľný v časti týkajúcej sa
právnych úkonov dlžníka, pričom okresný súd uviedol, že na jednej strane správca neidentifikoval
právne úkony, ktorými by dlžník porušil zákaz vrátenia vkladov a na druhej strane správca konštatoval

existenciu takýchto právnych úkonov. S uvedeným záverom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil
a prihliadol k odvolacej námietke dlžníka, ktorý správne upozornil na zmysel vyjadrenia správcu vo
vzťahukporušeniupovinnostizákazuvkladovspoločníka.Správcavposudkupodrobneajasnevysvetlil,
že doposiaľ nedošlo zo strany jediného spoločníka s.r.o. k vráteniu vkladov alebo k úkonu, ktorým by
vklady sa vracali. Správca výslovne konštatoval, že analýzou údajov účtovníctva dlžníka neidentifikoval

právne úkony, ktorými by dlžník porušil zákaz vrátenia vkladov. Zároveň však správca s poukazom
na právnu úpravu v Obchodnom zákonníku upozornil, že táto môže vyvolať také posúdenie zmluvy
o pôžičke, kedy vzhľadom na výšku dojednaného úroku 3 % by toto plnenie mohlo byť považované za
plnenie bez primeraného protiplnenia, čo by mohlo byť považované aj za plnenie nahradzujúce vlastné
zdroje, a teda by to mohlo byť za určitého právneho posúdenia vyhodnotené ako porušenie povinnosti

zákazu vrátenia vkladov. Na uvedené právne hodnotenie sú rôzne právne názory a táto otázka zatiaľ
nie je v judikatúre jednoznačne ustálená, preto správca postupoval správne, ak upozornil na možné iné
posúdenie dojednania nízkeho úroku pôžičky, pričom však on sám uvedené ako vrátenie vkladu záväzne
neidentifikoval. Naopak, jasne uviedol, že doposiaľ k vráteniu vkladov nedošlo. Postup správcu tak
odráža odbornú starostlivosť prejavujúcu sa v tom, že v posudku identifikoval aj potenciálne problémy,

ktoré bude nutné v reštrukturalizácii ustáliť. Pre prípad povolenia reštrukturalizácie bude následný
správca vybraný zo zoznamu špeciálnych správcov ďalej odborne vyhodnocovať toto zistenie, na ktoré
správca správne poukázal v reštrukturalizačnom posudku a pokiaľ sa stotožní s tým, že by takýto postup
mohol byť považovaný za porušenie zákazu vrátenia vkladov, bude následne v reštrukturalizácii podľa
toho pokračovať. Preto samotná skutočnosť, že správca v reštrukturalizačnom posudku identifikuje

možné budúce iné posúdenie konania spoločníka dlžníka, nepredstavuje nezrozumiteľnosť posudku ani
v časti vo vzťahu k vráteniu vkladov a rozhodne nepredstavuje nezrozumiteľnosť celého posudku ako
takého.60. Na základe uvedeného, odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok dlžníka dospel k záveru,
že okresný súd bez adekvátnych odborných dôvodov zasiahol do kompetencie správcu tým, že poprel
a spochybnil jeho závery o výhodnosti reštrukturalizácii oproti likvidačnému konkurzu, pričom ani

prípadné doplnenie tých údajov, ktoré okresnému súdu chýbali v reštrukturalizačnom posudku by
nemalo vplyv na vyhodnotenie správnosti a dostatočnosti posudku, keďže okresný ani odvolací súd
nedisponujú odbornými znalosťami potrebnými na takéto posúdenie. Odvolací súd má za to, že bolo
nutné vychádzať z odborných záverov licencovaného správcu, ktoré sú pre súd záväzné a v tejto
fáze reštrukturalizačného konania, kedy jediným účastníkom je dlžník, poskytnúť dlžníkovi ochranu na

základe záverov formulovaných správcom v reštrukturalizačnom posudku. Ako uviedol správca v 11.
časti posudku Odporúčanie správcu: „Nakoľko sú v zmysle ust. § 109 ods. 3 ZKR pre odporučenie
reštrukturalizácie dlžníka splnené všetky normatívne ustanovené podmienky a predpoklady, správca
na základe uvedeného reštrukturalizáciu dlžníka odporúča“. Odvolací súd, vychádzajúc z tohto záveru
správcu, potom rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že reštrukturalizáciu povolil.

61. Zároveň odvolací súd zistil, že reštrukturalizačný posudok obsahuje náležitosti podľa § 110 ZKR,
obsah posudku je jasný a zrozumiteľný v tom, že je z neho zrejmý záver správcu o splnení podmienok
na povolenie reštrukturalizácie. Ako už uviedol okresný súd, posudok vypracoval správca zapísaný do
zoznamusprávcov,ktorýmákanceláriuzriadenúvobvodeodvolaciehokonkurznéhosúdu,vktoromsídli
príslušný konkurzný súd (čo má v prípade reštrukturalizácie vždy, vzhľadom na jediný odvolací súd pre

reštrukturalizáciu). Posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30
dní od jeho vypracovania a zároveň správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka
odporučilazozáverovposudkujezrejmé,ženaodporučeniereštrukturalizáciebolisplnenépredpoklady.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 116 ods. 5 ZKR rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že povolil reštrukturalizáciu. Spis bol odvolaciemu súdu predložený 07.11.2025, odvolací súd

rozhodol 03.12.2025, teda v lehote 30 dní ustanovenej § 116 ods. 5 ZKR.

62. Odvolací súd postupom podľa § 20a zák. č. 8/2005 Z.z. ustanovil správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pričom náhodný
výber uskutočnil iba zo správcov, ktorý sú zapísaný v oddiele špeciálnych správcov z dôvodu, že ide

o konanie voči právnickej osobe, ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou (§ 20a písm. c) bod 4 zák.
č. 8/2005 Z.z.).

63. V zmysle ust. § 116 ods. 4 ZKR, odvolací súd vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote
prihlásili pohľadávky v reštrukturalizácii, zároveň určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú

počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na zmeny
právnej úpravy nastala dvojkoľajnosť v aplikácii znenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy
hmotnoprávne ustanovenia ZKR sa aplikujú podľa znenia účinného do 30.09.2025, kým procesnoprávne
na základe okamžitej aplikability procesných noriem v znení účinnom ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu (03.12.2025). Znenie poučení uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj v Poučení

uvedenom v tomto rozhodnutí, je potom prispôsobené tomuto právnemu stavu.

64. Odvolací súd postupom podľa § 197 ods. 6 ZKR použil účastníkov o ich práve uplatniť námietku
zaujatosti, ktorú môžu uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok a upozornil
ich, že na neskôr doručené námietky súd neprihliada. Účastníci môžu uplatniť námietku zaujatosti

postupom podľa § 49 a nasl. CSP voči sudcovi, ktorý ma vec prejednať a rozhodnúť, ak sa domnievajú,
že so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom, k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na
konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na námietky doručené po uplynutí
lehoty na prihlasovanie pohľadávok súd prihliadať nebude. Súd neprihliada ani na opakované námietky
z toho istého dôvodu, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, ani na námietky týkajúce sa len okolností

spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. V námietke zaujatosti musí byť uvedené,
ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka
konania. Ďalej musí v nej byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,
časový údaj, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na
preukázanie tvrdenia, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliadne a v takom prípade vec nadriadenému
súdu nepredloží. Zároveň sa ustanovenia o odstraňovaní vád v prípade námietky zaujatosti nepoužijú
(§ 52 CSP).65. Odvolací súd postupom podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ 2015/848 z 20.
mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenia“) preskúmal, či má právomoc podľa čl. 3.
Dospel k záveru, že jeho právomoc je daná na základe čl. 3 bod. 2 Nariadenia, a to z dôvodu, že

centrum hlavných záujmov dlžníka je v Slovenskej republike, keďže tu má registrované sídlo a vykonáva
tu aj svoju činnosť. Zároveň zo spisu nevyplýva, že dlžník preniesol svoje sídlo počas obdobia 3
mesiacov prechádzajúcich podaniu žiadosti o začatie konania z iného členského štátu. Preto súd uviedol
vo výrokovej časti rozhodnutia, že hlavné insolvenčné konanie začína podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia.
Podanie opravného prostriedku predpokladané v čl. 5 ods. 1 Nariadenia odvolací súd pripustiť nemohol,

pretože podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike nie je voči rozhodnutiu odvolacieho súdu
odvolanie prípustné.

66. Súd postupom podľa čl. 54 Nariadenia určil správcovi povinnosť informovať bez zbytočného odkladu
o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, a to v rozsahu ustanovenia čl. 54 ods.
2 Nariadenia. V zmysle citovaného ustanovenia súčasťou informácie známym zahraničným veriteľom

sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo
úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa
musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom musia svoje
pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok
uvedeného v čl. 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.

67. Keďže odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania
nesprávne, jeho rozhodnutie postupom podľa § 388 CSP a ust. §116 ods. 5 ZKR zmenil tak, že
reštrukturalizáciu povolil. Vychádzal pritom z posudku správcu, v ktorom tento uviedol, že sú splnené
podmienky pre povolenie reštrukturalizácie, osobitne s prihliadnutím na záver správcu, že možno

odôvodnene predpokladať zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a v prípade povolania
reštrukturalizácie konajúcim súdom možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, ako v prípade konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Odvolací súd pritom
rešpektoval odborné ekonomické závery licencovaného správcu nesúceho zodpovednosť za ich vecnú
správnosť.

68.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancielenvrozsahuodvolacíchnámietok,pretože
v zmysle § 380 ods. 2 CSP je odvolacími dôvodmi viazaný.

69. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa na tieto nároky

v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi
v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká (§ 120 ods. 1 ZKR).
Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú
zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v insolvenčnom registri (§ 118 ods. 1 ZKR). Ak tento
zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje

nasledujúcideňpozverejnenísúdnehorozhodnutiaaleboinejsúdnejpísomnostivinsolvenčnomregistri.
Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na
účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods.
7 ZKR). Uvedené znamená, že právne účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom
zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri.

Prihláška sa musí podať do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie spôsobom podľa § 28 ods. 2, inak
sa na ňu neprihliada (§ 121 ZKR).
PodanieprihláškyspôsobomustanovenýmZKRmápreplynutiepremlčacejlehotyazánikprávarovnaké
právne účinky ako uplatnenia práva na súde (§ 28 ods. 6 ZKR).
Prihláška pohľadávky musí obsahovať základné náležitosti podľa § 122 ZKR .Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 ZKR).
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka

vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky (§ 29 ods. 3 ZKR).
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa
v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (§ 29 ods. 4 ZKR).
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenie konkurzu

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenka. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,
ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou (§ 29 ods. 5 ZKR).
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou,vprihláškeuvedievyhlásenie,čiopohľadávkeúčtujevúčtovníctve,vakomrozsahu,prípadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (§ 29 ods. 6 ZKR).

Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku
podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej
republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať
len zverejnením v insolvenčnom registri (§ 29 ods. 8 ZKR).
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,

inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku (§ 122 ods. 1 ZKR).
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť
(§ 30 ods. 2 ZKR).
Účastník reštrukturalizačného konania má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní

možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
najneskôrdoplynutialehotynaprihlasovaniepohľadávok.Naneskôrdoručenénámietkysúdneprihliada
(§ 197 ods. 6 ZKR).