Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123207470.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX bytom C. XXX/XX, B., proti žalovanému: A. D., nar. X.X.XXXX, bytom B. - E. F., o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 746,50 Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 746,50 Eur odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne s G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X B.,

ktorejbolatátopovinnosťuloženáplatobnýmrozkazombývaléhoOkresnéhosúduKošiceIvydanýmpod
č.k.37C/37/2020-48zodňa9.3.2021,ktorývovzťahukG.D.,nar.XX.X.XXXXnadobudolprávoplatnosť
dňa1.4.2022stým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahuposkytnutéhoplneniapovinnosť
druhého žalovaného.

III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že žalovaného zaväzuje k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania
spoločne a nerozdielne s G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X B., ktorej bola táto povinnosť uložená
platobným rozkazom bývalého Okresného súdu Košice I vydaným pod č.k. 37C/37/2020 - 48 zo dňa
9.3.2021, ktorý vo vzťahu k G. D., nar. XX.X.XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2022 s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobkyňa sa žalobou v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 37C/37/2020 domáhala voči

žalovanému a G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, B., vypratania bytu č. X I. X. J. D. K. I. L. XX
L. B. a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 746,5 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo
dňa 12.5.2020 do zaplatenia.
1.2 Žalobkyňa zároveň žiadala súd, aby jej priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu najmä tými skutkovými okolnosťami, že bola výlučnou vlastníčkou bytu
č. X I. X. J. I. L. M. XX L. B.. Doplnila, že žalovaný a G. D. užívajú byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu,

za byt neplatia žiadne poplatky, zamedzovali jej v užívaní nehnuteľnosti rôznymi výhovorkami. Uviedla,
že za byt je potrebné uhrádzať ÚBD Ťahanovce, D. XX, B. každý mesiac poplatky vo výške 156,40 Eur.3. Bývalý Okresný súd Košice I (poznámka v súčasnosti G. E. B.) vydal dňa 9.3.2021 vo veci pod č.k.
37C/37/2020 - 48 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného a G. D. zaplatiť žalobkyni spoločne a
nerozdielne sumu 746,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

746,50 Eur odo dňa 12.5.2020 do zaplatenia a zároveň uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne Slovenskej republike súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 44,50 Eur.

4. Platobný rozkaz bol G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, B., doručený do vlastných rúk.
Keďže voči platobnému rozkazu nepodala odpor, platobný rozkaz voči nej nadobudol právoplatnosť dňa

1.4.2022 a vykonateľnosť v I. výroku rozhodnutia dňa 1.4.2022 a v II. výroku rozhodnutia dňa 5.4.2022.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 5.2.2010 prišiel
spolu s manželkou o práva k družstevnému bytu č. X I. L. M. N. XX L. B.. Ochrany svojich práv sa
domáhal žalobou o určenie neexistencii zmlúv o prevode členských práv a povinností
spojených s členstvom v bytovom družstve a neplatnosti zmluvy o prevode bytu do

osobného vlastníctva pred Okresným súdom Košice I, sp.zn. 12C/215/2010. Ďalej žalovaný uviedol,
že dňa 29.4.2019 O. J. A. pochybne získanú nehnuteľnosť predviedol darovacou zmluvou na svoju
manželku, ktorá dňa 29.11.2019 previedla spornú nehnuteľnosť darovacou zmluvou na žalobkyňu. O.
J. A. podal na Okresnom súde Košice I žalobu o vypratanie bytu č. X, I. L. M. XX L. B., ktoré sa na
súde vedie pod sp.zn. 23C/37/2018, a ktoré bolo prerušené do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Uviedol, že na Okresnom súde Košice I sú vedené dve súbežné konania v tej istej veci o
vypratanie bytu č. X, I. L. M. XX L. B., v ktorých vystupujú v procesnom postavení žalovaných. Ďalej
uviedol, že v časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa nie je aktívne vo veci
legitimovaná, nakoľko so žalobkyňou nemá uzavretú žiadnu dohodu o úhrade finančných prostriedkov,
pričom žalobkyňa neuhradila a nehradí bytovému družstvu žiadne platby, a jej úmyslom je sa obohatiť

na jeho úkor.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.2.2022 uviedla, že žalovaný býva v byte bez právneho dôvodu, neplatí
poplatky spojené s užívaním bytu ÚBD Ťahanovce. Ak by žalovaný spolu s G. D. platil poplatky, tak by
žalobu nepodala. Konštatovala, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že by rád platil poplatky, na druhej

strane tak už nerobí viac ako tri roky.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 22.2.2023 zobrala žalobu v časti vypratania bytu č. 6 na treťom poschodí
bytového domu na L. M. XX L. B. späť z dôvodu, že odstúpila od darovacej zmluvy, ktorou byt č. 6 na
treťom poschodí na L. XX L. B. nadobudla. Uviedla, že urobila tak z dôvodu, že žalovaný

a G. D. neplatia žiaden nájom, v nehnuteľnosti protiprávne zotrvávajú, a už nemá dostatok finančných
prostriedkov na úhradu ich dlhov.

8.1 Uznesením zo dňa 27.4.2023 vydaným pod č.k. 37C/37/2020 - 157 súd prvej inštancie konanie
ovyprataniebytuzastavil(I.výrokuznesenia), žalovanýmv1.a2.radevkonanívčastiovyprataniebytu

voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia) a konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 746,5 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa 12.5.2020 voči žalovanému
v 2. rade vylúčil na samostatné konanie (III. výrok uznesenia).
8.2 Uznesenie vo svojom III. výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2023.

9.1 Podaním zo dňa 2.10.2023 žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/1/2023 z dôvodu, že v predmetnom konaní súd rieši
obnovu konania pod sp.zn. 12C/215/2010, v ktorom sa riešila neexistencia zmlúv o prevode členských
práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a neplatnosť zmluvy o prevode bytu do
osobného vlastníctva k družstevnému bytu na L. M. XX, B..

9.2 Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.12.2025 žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol. Opakovane
poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, nakoľko žalobkyňa dňa
21.2.2022 odstúpila od darovacej zmluvy zo dňa 11.11.2019, V-330/2019 zo dňa 29.4.2019. Má
za to, že žalobkyňa nikdy nebola tak vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a preto nebola ani povinná platiť
akékoľvek poplatky za byt. Doplnil, že na Exekútorskom úrade Mgr. Eduarda Bira, so sídlom Žižkova

6, Košice je vedená exekúcia, keďže G. D. nepodala odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 9.3.2021,
pričom už došlo k zrážaniu vymáhanej pohľadávky zo strany súdneho exekútora v exekučnom konaní.10. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11.1 Na pojednávanie nariadené na deň 16.12.2025 sa nedostavila žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním doručeným súdu dňa 1.12.2025, a to z dôvodu
pracovných povinností a pracovného vyťaženia, ktoré jej nedovoľujú zúčastniť sa nariadeného
pojednávania. Uviedla tiež, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jej neprítomnosti.

11.2 Na pojednávanie sa neustanovil taktiež žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov, vyjadril svoj nesúhlas s pojednávaním v jeho
neprítomnosti, nakoľko má za to, že by tak boli porušené jeho ústavné práva. Žiadal, aby súd odročil
pojednávanie na neurčito.

12. Podľa ust. § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

13. Podľa ust. § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov,

ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú
zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu.

14.Podľaust.§183ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkustrana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

15. Podľa ust. § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. V súlade s vyššie uvedenými citovanými ustanoveniami upravujúcich ištitút odročenia pojednávania
pojedna´vanie sa mo^zˇe odrocˇitˇ len z do^lezˇity´ch do^vodov. Pojedna´vanie mo^zˇe bytˇ na na´vrh
stranyodrocˇene´lenvtedy,aksastranaalebojejza´stupcazdo^lezˇity´chdo^vodovnemo^zˇedostavitˇ
na pojedna´vanie a za´rovenˇ od nich nemozˇno spravodlivo zˇiadatˇ, aby sa na pojedna´vani´ nechali
zastu´pitˇ. S ohlˇadom na uvedene´ ustanovenie su´d mo^zˇe uskutocˇnitˇ pojedna´vanie a na tomto aj

rozhodnu´tˇ vec bez pri´tomnosti strany sporu, ktorá bola riadne predvolaná a nepozˇiadala z do^lezˇite
´ho do^vodu o jeho odrocˇenie. Do^lezˇitostˇ do^vodu sa posudzuje vzˇdy s prihliadnuti´m na vsˇetky
okolnostidane´hopri´padu.Su´dniejevzˇdypovinny´akceptovatˇ stranousporuuvedeny´do^vod,ktory
´ by mohol bytˇ inak spo^sobily´ pre odrocˇenie pojedna´vania, najma¨ ak vedie k za´merny´m procesny
´m obsˇtrukcia´m sleduju´cim nedo^vodne´ predlzˇovanie konania a zvysˇovanie s ty´m spojeny´ch trov

konania.

17. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu je zrejmé, že dňa 10.11.2025 bola súdu doručená žiadosť
žalovanéhooodročeniepojednávanianariadenéhonadeň13.11.2025zdôvodu,žemávážnezdravotné
problémy, že nesúhlasí s prejednaním sporu na pojednávaní v jeho neprítomnosti a požiadal súd

o odročenie termínu pojednávania na neurčito.

18. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval
žalovaného, aby si v prípade, že sa nebude môcť zúčastniť nariadeného pojednávania, zabezpečil na
toto pojednávanie nariadené na deň 16.12.2025 zastúpenie inou osobou, ktorá ho bude na pojednávaní

zastupovať, pokiaľ jeho nepriaznivý zdravotný stav bude pretrvávať. Podaním doručeným súdu dňa
15.12.2025 žalovaný opakovane z tých istých dôvodov požiadal súd o odročenie pojednávania.19. V súlade s uvedeným možno jednoznačne konštatovať zo strany žalovaného procesné obštrukcie,
ktoré žalovaný využíva na opakované odročovanie pojednávaní. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že
žiadosť o odročenie pojednávania nesmie byť v žiadnom prípade zneužívaná. Žalovaný vedel o termíne

pojednávania s dostatočným časovým predstihom a bolo na ňom, aby v súlade s povinnosťou súdu,
aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní, a tiež so zreteľom na svoje
procesné povinnosti strany sporu, aj sám prispel k tomu, aby sa dosiahol tento účel. V danom prípade
to znamenalo efektívne využiť čas od odročenia pojednávania do uskutočnenia nového pojednávania
a riadne pripraviť aj svoje zastúpenie v prejednávanej veci. Tým, že žalovaný požiadal o odročenie

pojednávania deň pred jeho konaním, nekonal žalovaný v žiadnom prípade v súlade so zásadou, podľa
ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv
a neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu. Žalovaný mal tak dostatok
času zvoliť si zástupcu, ktorý by bol schopný v čase zostávajúcom do pojednávania oboznámiť sa so
spisovým materiálom, prevziať zastúpenie a zúčastniť sa pojednávania vzhľadom na skutkovú a právnu
nenáročnosť prejednávanej veci. Prípadná neschopnosť zorganizovať svoje zastupovanie v spore ide

vždy na ujmu strany sporu, nie však súdu.

20. Vzhľadom na uvedené súd neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a vec
vneprítomnostižalobkyneažalovanéhonapojednávaníkonanomdňa16.12.2025prejednalameritórne
rozhodol.

21. Súd sa oboznámil s podaniami a vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah
spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil nasledovný skutkový stav veci:

22. Z Listu vlastníctva č. XXXX pripojeného k žalobe, vyhotoveného dňa 26.10.2020, okres B., obec

B. – E. Ťahanovce, Nové Ťahanovce súd zistil, že v rozhodnom čase bola vlastníčkou D. N. X, I. X. J.,
L. XX žalobkyňa. Titul nadobudnutia je uvedený - Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy L./
XXXX zo dňa 27.11.2019 č.z. 2464/19.

23. Z Listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 7.11.2025 okres B., obec B. – E. Ťahanovce, Nové

Ťahanovcejezrejmé,ževsúčasnostijevlastníkombytuč.X,I.X.J.,vchodXX, D.A..Titulnadobudnutia
je uvedený - Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy L./XXXX zo dňa 29.4.2019 č.z. 832/19.

24.1 Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Územné bytové družstvo, Košice – F., D. XX,
B. oznámilo upomienkou zo dňa 21.4.2020 žalobkyni, že voči nej evidujú nedoplatky na zálohových

platbách za služby spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky a údržby opráv v celkovej
výške 746,50 Eur. Zároveň žalobkyňu vyzvali, aby dlžnú sumu uhradila v lehote do 5 dní od doručenia
upomienky.
24.2 V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa poštovou poukážkou nedoplatok vo výške 746,50 Eur
uhradila na pošte dňa 11.5.2020.

25. Zo spisu vedeného na súde pod sp.zn. 24C/1/2023 súd zistil, že žalovaný podal na súd
dňa 18.1.2023 žalobu na obnovu konania vedeného pod sp.zn. 12C/215/2010. Mestský súd Košice
uznesením zo dňa 10.10.2024, sp.zn. 24C/1/2023 žalobu na obnovu konania odmietol. Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 17.6.2025 vydaným pod č.k. 9Co/49/2025-601 potvrdil uznesenie

Mestského súdu Košice, č.k. 24C/1/2023-542 zo dňa 10.10.2024. Rozhodnutie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.7.2025.

26. Zo spisu vedeného na súde pod sp.zn. 23C/37/2018 vyplýva, že JUDr. Bibiána Talánová sa
domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného a G. D. vypratať byt č. 6 na 3. posch. L. XX,

B.. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe o vypratanie bytu vyhovel. Rozhodnutie doposiaľ
nie je právoplatné.

27.1 Z rozsudku bývalého Okresného súdu Košice I vydaného pod č.k. 12C/215/2010-600 vo veci, ktoré
inicioval žalobou žalovaný a G. D. proti žalovanému v 1. rade P. J. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X, B.

a žalovanému v 2. rade Územné bytové družstvo, Košice-Ťahanovce, D. XX, B., IČO: 00 594 725, zo dňa
20.9.2016 je zrejmé, že bývalý Okresný súd Košice I zamietol ich žalobu o určenie, že zmluva o prevode
členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní k bytu N. X I. X. J.
bytového domu súpisné č. XXXX I. L. M. XX L. B. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiacha spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a žalovaným v 1. rade, zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv
a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve k bytu č. X na 3. poschodí bytového domu

súpisné č. XXXX I. L. M. XX L. B. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a
žalovaným v 1. rade, sú absolútne neplatné, zmluva z 5.8.2010 o prevode bytu č. 6 na 3. poschodí
bytovéhodomusúpisnéč.XXXXI.L.M.XXL.B.sospoluvlastníckymipodielminaspoločnýchčastiacha
spoločnýchzariadeniachdomuoveľkosti2752/100000-indoosobnéhovlastníctvažalovanéhov1.rade,

ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/2010, je absolútne
neplatná, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. 6 na 3. poschodí
bytového domu súpisné č. XXXX I. L. M. XX L. B. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in,
žalobcovia v 1. a 2. rade sú členmi Územného bytového družstva, D. XX, XXX XX B. a priznal žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v 100 %-nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
27.2 Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 8.2.2018, sp. zn. 11Co/27/2017 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom
a žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.
27.3 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.2.2019, sp. zn. 8Cdo/130/2018 dovolanie

žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8.2.2018, sp.
zn. 11Co/127/2017 odmietol a žalovaným v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcom v 1. a v 2. rade v celom rozsahu.
27.4 Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 89/2019 súd zistil, že Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.12.2022 nevyhovel ústavným sťažnostiam G. D. proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/127/2017 zo dňa 8.2.2018.

28. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu prednesenú v spore stranami,
vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa ust. § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak
je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

30. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

33. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

34. Podľa ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

35. Podľa ust. § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania
alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

36. Podľa ust. § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.37. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie
prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové

odstránenie vady konania. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania
(ust. § 162 a ust. 163 Civilného sporového poriadku) a fakultatívnym prerušením konania (ust. § 164
Civilného sporového poriadku). V oboch prípadoch upravených v tomto ustanovení ide o prerušenie
konania rozhodnutím súdu. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod,
že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania
znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie ust.
§ 164 Civilného sporového poriadku, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim
hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr
reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať

v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo
súdneho konania, môže prísť k predĺženie konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Hlavnými kritériami pre
posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa ust. § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových
strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách Článku 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných

skutkových okolností a hospodárnosť konania.

38. Žalovaný navrhoval konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod
sp.zn. 24C/1/2023. Keďže konanie vedené pod sp.zn. 24C/1/2023 bolo právoplatne skončené dňa
31.7.2025, súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku

rozhodnutia, a to pri meritórnom rozhodnutí vo veci v súlade s ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že O. D. A. je výlučnou vlastníčkou bytu a že
predmetný byt užíva žalovaný a G. D.. Žalovaný a G. D. boli nájomcami predmetného bytu, nositeľmi

členských práv a povinností k bytovému družstvu súvisiacich s predmetným bytom, pričom zmluvou
o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v
bytovom družstve, nájomných práv a povinností a dohodou o majetkovom vyporiadaní zo dňa 5.2.2010
sa nájomcom predmetného bytu a členom bytového družstva stal O. P. J. A., ktorý následne nadobudol
vlastníckeprávokbytu.Žalobkyňabolavlastníčkou nazákladerozhodnutiaopovoleníopovolenívkladu

darovacej zmluvy V-12505/2019 zo dňa 27.11.2019 č.z. 2464/19. V dôsledku odstúpenia od darovacej
zmluvy sa vlastníkom bytu č. X I. L. M. N. XX L. B. stala O. D. A..

40. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje
(ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká

právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi
je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny
stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto
zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva
prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy

dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Keďže žalobkyňa odstúpila od darovacej zmluvy na základe
ktorej bola vlastníčkou bytu č. X I. L. M. N. XX v Košiciach (Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej
zmluvy L./2019 zo dňa 27.11.2019 č.z. 2464/19), vlastníkom bytu sa opäť stala O. D. A..

41. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu.

Žalobkyňa, ako aj súčasný vlastník bytu nemohli predmet svojho vlastníctva užívať, brať z neho pôžitky,
naopak vzhľadom na to, že žalovaný neuhrádzal platby súvisiace s užívaním predmetného
bytu, žalobkyňa bola nútená, napriek tomu, že nemohla predmetný byt užívať, uhrádzať poplatky za
užívanie bytu. Napriek tomu, že žalovaný sa do dnešného dňa považuje za oprávneného užívateľa bytu,
túto skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom, okrem svojho tvrdenia, nepreukázal. Žaloba, ktorou sa

domáhal neplatnosti právnych úkonov súvisiacich s predmetným bytom a určenia, že spolu s G. D. sú
výlučnýminájomcamipredmetnéhobytu,bolaprávoplatnezamietnutá,výsledokkonanianebolzmenený
ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to podaním dovolania, ani ústavnou sťažnosťou.42. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je

vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti

za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto
oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno
vyjadriťvpeniazoch.Účelomprávnejúpravybezdôvodnéhoobohateniajepredovšetkýmzabrániťvzniku
získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné
obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky

zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia:
1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva,
na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku.
Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže

plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že
uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a
druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51.
3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a

potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36
ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy.
4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé

konanieprotidobrýmmravomjeajtrestnýmčinom.Zazdroj,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi(§3OZ)
aktorýmožnopovažovaťzanestatočnýzdroj,jelentakýzdroj,ktorýkonkrétnaprávnaúpravaneprobuje.
Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto
nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.

43. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie
získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom
prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr.
získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti).

Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať
v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej
práci,vrozmnoženíaktívalebozníženípasív.Akvšakužbezdôvodnéobohatenievzniklo,právnaúprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je
ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie

vzniklo.

44. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd považoval uplatnený
nárok žalobkyne za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí vychádzal z preukázania
skutočností, že žalovaný aj v čase, kedy bola žalobkyňa vlastníčkou bytu, užíval D. N. X I. L. M.

N. XX v Košiciach bez právneho dôvodu. Napriek tomu, že tento byt užíval v rozhodnom období,
neuhrádzal za užívanie obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a nákladov za služby spojené
s bývaním, ktorú by inak bol povinný zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užíval na základe nájomnej
zmluvy. Tým sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, následkom čoho mu vznikla povinnosťtoto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa si preto nárok v istine pohľadávky uplatnila
dôvodne, súdu dostatočne preukázala, že nedoplatok na nájomnom vo výške 746,50 Eur uhradila, čo
súdu nepochybným spôsobom preukázala poštovým poukazom zo dňa 11.5.2020.

45. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania, súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že
v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dohodnutý subjektami tohto
zodpovednostného vzťahu, a nie je daná ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok
spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v

zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka.

46. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

47. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

48. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

49. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v
ustanovení § 3 nariadenia.

50. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

51. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 746,50 Eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia, t.j. úrok z omeškania
v zákonnej výške od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému dňa 15.3.2021, ktorú
súd považoval za výzvu na plnenie. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaného vyzvala na

vrátenie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby. Súd poukazujúc na ust. § 563 Občianskeho
zákonníka konštatuje, že pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je
rozhodujúce doručenie výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa kedy bol dlžník
veriteľom o plnenie požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí
vedomosť subjektu o tom, že sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, bez kvalifikovanej výzvy k plneniu

a k poskytnutiu lehoty k plneniu nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Súd
preto vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej ak je pre určenie začiatku omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia rozhodujúce doručenie výzvy k vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu,
ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o vydanie
požiadaný. V konaní nebolo preukázané, že by žalovanému bola doručená výzva zo strany žalobkyne k

plneniu. V takomto prípade potom začína plynúť lehota od doručenia žaloby žalovanému, ktorú je možné
považovať za kvalifikovanú výzvu. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 15.3.2021. Za preukázanú
kvalifikovanúvýzvu kplneniuvprejednávanejvecijetakpotrebnépovažovaťžalobuaomeškanie
tak začína prvého dňa potom, čo bola žaloba doručená žalovanému, do omeškania sa žalovaný dostal
dňa 16.3.2021, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby. Z toho dôvodu súd priznal žalobkyni zo sumy

746,50 Eur úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5 % ročne odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia
a vo zvyšku v prevyšujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania žalobu zamietol.

52. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená
pojmami spoločne a nerozdielne. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich

povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita
dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov,
povahou plnenie. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu
medzi dlžníkmi /spoločnými či solidárnymi/. Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká jevýška vzájomných podielov spoludlžníkov /spoločných či solidárnych/ na ich spoločnom záväzku a v
akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov
dlžníkov /spoludlžníkov/ môže byť stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov,

príp. ak neexistujú vyššie uvedené dôvody, nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu
všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké.

53.SúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa 29.januára2019,
sp. zn. 5 Cdo 1/2018: „Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca

povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby
predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné
spoločenstvo. Ak platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk jednému z viacerých solidárne
zaviazanýchdlžníkov(žalovaných)aostatnížalovanínepodaliprotiplatobnémurozkazuodpor,ohľadom
nich platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi
žalovanú pohľadávku bolo právoplatne rozhodnuté, a teda nemôže byť táto vec prejednávaná znova.“

54. Samostatné spoločenstvo v zmysle ust. § 76 Civilného sporového poriadku na rozdiel od
nerozlučného spoločenstva (ust. § 77 Civilného sporového poriadku) a núteného spoločenstva (ust.
§ 78 Civilného sporového poriadku) - sa v civilnom procese vyznačuje tým, že každý zo spoločníkov
koná sám za seba. Každý z nich je v samostatnom právnom vzťahu k druhej sporovej strane a spoločná

je len procesná stránka. Ak súd rozhodne voči takýmto spoločníkom jedným rozsudkom, rozhodne v
podstate o každom spoločníkovi osobitne. Výsledok sporu však môže byť ohľadom každého z nich
iný. Procesné úkony každého samostatného spoločníka sa týkajú len jeho a ostatní spoločníci z nich
nemôžu mať prospech ani ujmu. Rovnako povinnosť tvrdiť a preukázať tvrdenia splní len ten spoločník,
ktorý tvrdil a navrhol vykonanie dôkazov. Zo vznesenej námietky premlčania má prospech iba spoločník,

ktorý ju vzniesol. Zhodný režim sa vzťahuje aj na odvolacie konanie; samostatný spoločník je oprávnený
podať odvolanie iba za seba. V prípade, že by odvolací súd takto podané odvolanie napríklad odmietol
ako oneskorene podané, ostatní spoločníci by neboli oprávnení podať proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu dovolanie. V prípade solidárnych záväzkov podľa hmotného práva ide o samostatné procesné
spoločenstvo; naopak, v prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotné práva ide

vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné. Pod nerozlučným spoločenstvom sa chápu situácie, kedy sa
z povahy veci účinok rozhodnutia vzťahuje na všetkých spoločníkov zhodne; tí sa preto nemôžu od seba
procesne odlúčiť a ani nemôžu postupovať v konaní každý inak.

55. Súd má za to, že v prípade žalovaných ako dlžníkov išlo o samostatné procesné spoločenstvo podľa

ust. § 76 Civilného sporového poriadku. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných
rúk len žalovanému, platobný rozkaz bol voči nemu zo zákona zrušený. Vo vzťahu k G. D. (pôvodne
žalovanej v 1. rade) nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 1.4.2022.

56. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku je žalobkyňa oprávnená požadovať plnenie celého dlhu od

ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh splatí jeden dlžník (žalovaný), zanikne tým v rozsahu plnenia
aj povinnosť druhého dlžníka. Výrok rozsudku zároveň zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o spoločný
záväzok a všetci žalovaní sú zaviazaní na jeho splnenie spoločne a nerozdielne a zároveň skutočnosť,
že v konaní nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz Okresného súd Košice I sp. zn. 37C/37/2020 zo
dňa 9.3.2021, podľa ktorého je G. D. zaviazaná na plnenie dlhu rovnakým právnym titulom.

57. Pre úplnosť súd poznamenáva, že ak má viac dlžníkov tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a
nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník,
povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov (ust. § 511 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.)

58. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.60. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva.

61. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

62. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).