Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 33Nt/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010864
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325010864.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou, v trestnej veci
odsúdenéhoA.B.,onávrhuodsúdenéhonapovolenieobnovykonania,naverejnomzasadnutíkonanom
dňa 14.1.2026 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., C. XX.X.XXXX D. E., F. G. H., H.
XXXX/X, F. I. D. J. C. D. F. K. H. L. J. C. D. D. M., na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným

súdom Galanta pod sp. zn. 14T/36/2023, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
14T/36/2023 zo dňa 12.7.2023, právoplatným dňa 14.7.2023,

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) prostredníctvom obhajcu N. N. E. podaním doručeným Okresnému
súdu Galanta dňa 21.8.2025 žiadal o povolenie obnovy konania voči rozsudku Okresného súdu Galanta
sp. zn. 14T/36/2023 zo dňa 12.7.2023 z dôvodu novely Trestného zákona účinnej od 6.8.2024, ktorá je
pre neho priaznivejšia, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci T.T. BAJI TRANS s.r.o.
proti Národnému inšpektorátu práce sp. zn. C-544/23 z 1.8.2025, ktorého závery je možné zovšeobecniť

aj pre trestné právo.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/36/2023 zo dňa 12.7.2023 bol odsúdený uznaný
vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 3 Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov mesiacov
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, trest prepadnutia veci (mobilného telefónu), ochranný dohľad na 2 roky a ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku
v neprítomnosti odsúdeného (ktorý podaním doručeným súdu dňa 3.12.2025 výslovne požiadal, aby sa
verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti), za účasti prokurátorky a obhajcu. Obhajca na podanom
návrhu zotrval.Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to pripojeného
spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/36/2023 a z neho č. l. 430 až 432 – rozsudok Okresného
súdu Galanta . zn. 14T/36/2023 zo dňa 12.7.2023. Po takto vykonanom dokazovaní nemali procesné

strany návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou okrem iného aj podľa
odseku 1 je aj
a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu

Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd dospel
k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou
podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova
konania prípustná podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a zároveň obnova konania nie je vylúčená

podľa § 395 Trestného poriadku. Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o
návrhu odsúdeného.

Pokiaľ ide o povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čo bol aj prípad
prejednávaného návrhu odsúdeného, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou

je, že musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Druhou podmienkou je, že
musí ísť o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh
trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z uvedeného vyplýva, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť tak závažné, že sú spôsobilé
prelomiť zásadu právnej istoty a nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že z právnej úpravy dotýkajúce sa obnovy konania nevyplýva,
že by na povolenie obnovy konania postačovalo naznačenie existencie alebo možnosti existencie

skutočností a dôkazov, ktoré nevyplynuli súdu najavo v pôvodnom konaní a ktoré môžu odôvodniť iné
rozhodnutie vo veci. Práve naopak, povolenie obnovy konania bude možné a zákonné len za veľmi
výnimočných okolností.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na
revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupuv pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s
obhajobouobvineného,anemôžepreskúmavaťanivecnúsprávnosťrozhodnutiavydanéhovpôvodnom
konaní.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s
nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili.

Účelom mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je umožniť opätovný prieskum tých
právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti skutkovej povahy, pre
ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova konania podľa § 394 a
nasl. Trestného poriadku je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa § 368 a nasl.
Trestného poriadku smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad
pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol

v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich,
ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v
predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.).
Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v
tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je § 394 ods. 4 Trestného poriadku,

podľa ktorého sa za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva o porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia. V tomto zmysle
je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v § 394 ods. 4 Trestného poriadku - ako rozšírenie okruhu
skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam

uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. 5
Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024).

Dôvodom na obnovu konania na základe právnych (iných než skutkových) okolností je podľa § 394 ods.
4 písm. a), b) Trestného poriadku len rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v

konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného (keďže tento súd nie je kasačným
súdom a obmedzí sa len na konštatáciu dotknutého porušenia práv), ako aj zmena zákona v dôsledku
derogačného nálezu ústavného súdu (ostatne uvedený dôvod výlučne v súvislosti s neústavným
podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 ústavy
v novom konaní). Dôvodom na obnovu konania teda nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre

pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese (I.).
Sťažovateľom označená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ak by bola použiteľná ako argument
na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie
prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť
taktopoužitálenvovzťahukprieskumupôvodnéhoprávoplatnéhomeritórnehorozhodnutiavdovolacom

konaní podľa Trestného poriadku (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti
dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania (relevantné a výlučné
dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú popísané v predchádzajúcom odseku)
(II.). (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/503/2025 z 30. septembra 2025)

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku, a to z nasledovných dôvodov.

Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako aj z následných a vyjadrení na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený dôvody povolenia obnovy konania vidí predovšetkým v novej
skutočnosti, ktorou má byť novelizované znenie Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, ktorým sa
zmenili podmienky trestnosti skutku odsúdeného tak, že sú pre neho priaznivejšie, zároveň poukázal na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-544/2023 z 1.8.2025, ktorý sa týkal riešenia prejudiciálnej otázky na

základe uznesenia Najvyššieho správneho súdu vydaného v rámci kasačného konania vedeného pred
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky nakoľko mal za to, že v ňom uvedené závery možno
aplikovať aj na trestné právo, pričom poukázal na to, že Ústavný súd SR o veci II. ÚS 650/2025 dňa16.12.2025 prerušil konanie a predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
EÚ, ktorý vedie toto konanie pod sp. zn. C-853/2025.

Súd dospel k záveru, že obnova konania v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko obnovu
konania možno povoliť, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Nové skutočnosti
a dôkazy sa týkajú len skutkových okolností trestného činu a páchateľa, ale nie je v ich zahrnutá zmena
právnej úpravy, v ktorej dôsledku by bolo možné skutok - trestný čin, za ktorý bol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok posudzovať inak. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach

s jednou výnimkou, podľa ktorej je obnova konania možná aj pre prípad, ktorý sa netýka nedostatkov v
skutkových zisteniach, a tou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej
veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného, ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného
nálezu ústavného súdu - strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia
podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre
skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky

v novom konaní), čo však nie je tento prípad.

Za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať ani
zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia
pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná

pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2018 z 26.6.2019).
Zmena právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia (ako uvádza vo svojom návrhu
odsúdený, pričom poukazuje na novelu Trestného zákona účinnú od 6.8.2024), nemôže zakladať dôvod
na povolenie obnovy konania. Trestného poriadku. Súd na doplnenie argumentácie poukazuje na § 2
ods. 1 Trestného zákona z ktorého je zrejmé, že aplikácia prípadných novelizácií trestných kódexov,

ak by boli na prospech stíhanej osoby, je možná v časovom období od spáchania skutku, no len do
právoplatného rozhodnutia súdu o ňom. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno
uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené
trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl.

Ani odsúdeným označená judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 nie je dôvodom povolenia
obnovy trestného konania. Závery tohto rozhodnutia sú založené na posúdení odlišných skutkových
okolností týkajúcich sa aplikácie administratívnej sankcie a preto nemôže byť aplikovateľné na prípad
právoplatného odsúdenia v konaní podľa ustanovení Trestného poriadku, teda na prípad odsúdeného.
Prejudiciálna otázka tam riešená sa týkala pokuty v administratívnom konaní a teda tieto závery

nemožno bez ďalšieho kopírovať do trestného konania. Súdny dvor EÚ zároveň v predmetnom
rozhodnutí na aplikáciu zásady lex mitior na právoplatné rozhodnutia vyžadoval, aby bolo toto
rozhodnutie ešte zvratné na základe (mimoriadneho) opravného prostriedku, ktorého uplatnenie je podľa
vnútroštátneho zákona časovo obmedzené, čo nie je prípad obnovy konania, ktorá časovo obmedzená
nie je.

Ani rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2025 zo dňa 16.12.2025, ktorým rozhodol o
prerušení konania a o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej
únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (s otázkou či sa má čl. 49 ods. 1 posledná
veta Charty základných práv Európskej únie a v nej obsiahnutá zásada retroaktívneho uplatnenia

priaznivejšieho trestu vykladať tak, že napriek tomu, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy je dovolanie
v trestnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim proti právoplatnému súdnemu
rozhodnutiu a odsúdený ho môže podať v trojročnej lehote, súd rozhodujúci o dovolaní má povinnosť
uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po
vyhlásení dovolaním napadnutého súdneho rozhodnutia) samo o sebe nie je skutočnosťou súdu skôr

neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku ani dôvodom podľa § 394 ods. 4 písm. a),
b) Trestného poriadku, položená otázka Ústavného súdu SR sa týka rozsahu prieskumu v dovolaní
(mimoriadny opravný prostriedok).

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania

podľa § 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a
preto súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Galanta a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o

nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou,
ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.