Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010507
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324010507.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko B. XX/XX, D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 10.09.2025, č. k. 17T/23/2024-120,

na verejnom zasadnutí konanom 16.04.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 10.09.2025, č. k. 17T/23/2024-120, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm.

b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

ako otec mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky D. A., B. D., B. XXX, hoci mu vyživovacia
povinnosť vyplýva zo zákona o rodine č. 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, na
ktorú bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 22P/150/2017 zo dňa 16.02.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2018, prispievať na výživu svojho syna E., nar. XX.XX.XXXX,

sumou vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám oprávnenej - matky D. A., avšak si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste svojho trvalého
bydliska v D. a všade tam, kde sa zdržiaval riadne neplnil od mesiaca október 2020 až do 10.09.2025,
v posudzovanom období bol nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom
úradepráce,čímmuzauvedenéobdobievznikoldlhnavýživnomvcelkovejvýške1185,26eura,hocibol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4T/39/2024 zo dňa 19.07.2024, právoplatným 15.10.2024.

2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., postupom podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný podal
odvolanie čo do výroku o treste, pričom prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

4.Obžalovanývpísomneodôvodnenomodvolaníuviedol,žežiada,abykrajskýsúdvecvrátilokresnému
súdu, nakoľko bol odsúdený Okresným súdom Nové Zámky a bol mu uložený podmienečný trest, pričom

tento neporušil.5. Prokurátor, ktorému bolo písomne zdôvodnené odvolanie obžalovaného doručené, sa k nemu
nevyjadril.

6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 16.04.2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie sa konalo
v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku, ktorý bol o termíne verejného
zasadnutia riadne a včas upovedomený, pričom jeho účasť na verejnom zasadnutí nebola nevyhnutná
(preto ho okresný súd o termíne verejného zasadnutia len upovedomoval, a naň ho nepredvolával).

Obžalovaný bol rovnako poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
Verejné zasadnutie sa konalo aj v neprítomnosti svedkyne (poškodenej) D. A., ktorá bola o termíne
verejného zasadnutia upovedomená riadne a včas. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia,
predsedníčka senátu po podaní správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť, udelila
slovo na konečné návrhy, keďže prokurátor žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. V rámci
konečných návrhov prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné postupom

podľa § 319 Trestného poriadku.

7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods.
1 Trestného poriadku, krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce

rozhodnutie. V tomto smere nakoniec obžalovaný v odvolaní žiadne výhrady nevzniesol.

K výroku o treste konkrétne10. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu odňatia slobody nepriamo vytýkal neprimeranú prísnosť,
keď poukazoval na podmienečný trest odňatia slobody uložený mu predtým Okresným súdom Nové
Zámky. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na túto otázku, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade

so zákonom.

11. Preskúmaním napadnutého výroku krajský súd zistil, že okresný súd správne ustálil, že
obžalovanému bolo potrebné ukladať trest v rozpätí od 1 roka až do 5 rokov. Pokiaľ ide o pomer a mieru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne
ho oľutoval a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený.
Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. V tomto smere nakoniec obžalovaný
žiadne námietky neuplatnil.

12. Pokiaľ ide o obžalovaným namietaný druh trestu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

bolo aj podľa názoru krajského súdu plne dôvodné. Správne okresný súd poukázal na to, že obžalovaný
má v odpise registra trestov 18 záznamov, pričom bol v minulosti už odsúdený za trestný čin zanedbania
povinnej výživy a bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, pričom bol naposledy prepustený
z výkonu trestu dňa 15.08.2020. Predchádzajúce tresty neviedli k zmene jeho správania, resp. k jeho
náprave, keďže sa naďalej dopúšťal protiprávneho konania, keď sa súdenej trestnej činnosti dopustil aj

počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Za daného stavu by nebolo zákonné ukladať
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, alebo trest alternatívny, lebo by nebol spôsobilý
naplniť účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresný súd správne
ukladal trest vo výmere 2 roky, čo je v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to aj
vzhľadom na učinené vyhlásenie o vine obžalovaným na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2025. Takto

vymeraný trest je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, primeraným a spravodlivým.

K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

13. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď

obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže tento bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Záver

14. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol. Toto uznesenie
bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.