Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/2159/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120452426
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120452426.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44
250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ostrovany XXX/X, o
vymoženie 194,95 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Róbert Rychtarčík, so

sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 145EX 31/21, o námietkach
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti
oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/2159/2020 zo dňa
26.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.01.2026 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči
upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Róberta Rychtarčíka, sp. zn. 145EX 31/21 vydaného dňa
12.01.2026, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za

to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku, vyhodnotil
vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Uviedol, že poverený súdny exekútor je v
priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci
exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný

a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný
nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať
upovedomenieozastaveníexekúcieprenemajetnosťpovinnéhosubjektu.Zisťovaniezexekvovateľného
majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je teda primárne v kompetencii povereného
súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku

núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods.
2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

3/ Vyšší súdny úradník v konkrétnostiach prejednávanej veci po preskúmaní všetkých dokumentov
predložených súdnym exekútorom, dospel k záveru, že súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval
majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu

ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. osúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej i len „Vyhláška 68/2017 Z.z.“) a nezistil žiadny zexekvovateľný
majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V priebehu exekúcie poverený

súdny exekútor vykonal lustrácie účtov povinného v bankách, pričom zistil, že povinný má ziradený
účet v PSS, a.s., avšak tento je bez obratov. Lustrácie v evidencii motorových vozidiel a katastri
nehnuteľností boli s negatívnymi výsledkami. V súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zistil, že povinný je
vjejevidenciivedenýod05.09.2018akoosobastarajúcasaodieťado6rokov,tedaosoba,zaktorúhradí
odvody štát. Vyšší súdny úradník poukázal, že nevyhnutným predpokladom pre úspešné vymoženie

pohľadávky je zistenie exekvovateľného majetku. Oprávnený tak môže mať za to, že povinný disponuje
majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, no ak sa vykonanými lustráciami zistí,
že taký majetok exekúcii nepodlieha, nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle § 61n
ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku nemajetný. V súvislosti s námietkou uloženia donucovacieho
opatrenia, poukázal vyšší súdny úradník na to, že jeho účelom nemá byť sankcionovanie povinného
a nie je považované za prostriedok splnenia povinnosti na peňažné plnenie uloženej exekučným titulom.

Ani námietku týkajúcu sa nespísania hnuteľného majetku nepovažoval za dôvodnú, pretože súdny
exekútor nie je viazaný takým pokynom oprávneného, pričom exekútor zvažuje miestne zisťovanie
podľa majetkových pomery povinného a hospodárnosti konania. Na záver vyšší súdny úradník dodal,
že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je
skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie

vymáhanejpovinnosti.Dôkaznébremenoohľadomtvrdeníuvedenýchvnámietkachprotiupovedomeniu
o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, avšak ten v nich vyjadril len svoje domnienky.
Vzhľadom na uvedené vyhodnotil vyšší súdny úradník námietky ako nedôvodné, a preto ich podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

4/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že exekútor vykonal iba lustrácie
elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale nie fyzické zisťovanie na
mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115
Exekučného poriadku, preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie
nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného, ako napr.

televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a
notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, najmä pri výške vymáhanej pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností
alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávneného nezaťažuje

dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného, keďže na rozdiel od súdneho
exekútora ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií. V prípade, ak by
exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré
by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Zo znenia § 59 ods.

1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami
elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z..

5/ Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie

všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky
68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom
hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi
vopred navrhovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného
voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má

nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal
všetok majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Negatívny výsledok lustrácií uskutočnených v
exekučnomkonaníeštenepreukazujetrvalúadefinitívnunemajetnosťpovinného,alelenstavkurčitému
časovému okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak,aby bolo možné urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie. Záver súdu vychádzajúci zo
zásady primeranosti, že vykonanie ďalších zisťovacích úkonov by bolo neprimerané a nehospodárne,
považoval oprávnený za reštriktívny a popierajúci samotný účel exekučného konania. Len skutočnosti,

že ide o peňažnú pohľadávku nižšej hodnoty, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že ďalšie zákonné
spôsoby zisťovania majetku sú vylúčené. Ďalej mal za to, že práve donucovacie opatrenia sú
zákonným predpokladom na úspešné zistenie informácií o majetkových pomeroch povinného a bez nich
nemožno vylúčiť existenciu majetku, ktorý nie je evidovaný v osobitných registroch. Exekútor je povinný
vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu

náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých
zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného
prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej
nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od
stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im
Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti

neprimeraným dôrazom na práva povinných. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd sťažnosti
vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovie a upovedomenie o
zastavení exekúcie zruší.

6/ Súdny exekútor v rámci vyjadrenia k sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu

a dodal, že v exekučnom konaní postupoval s maximálnou zodpovednosťou a odbornosťou, v súlade so
zásadou hospodárnosti. Poukázal, že pre zastavenie exekúcie je postačujúca relatívna, nie absolútna
nemajetnosť povinného. K námietke nevykonania súpisu hnuteľných vecí uviedol, že vo svojich iných
exekučných veciach, ktoré vedie voči povinným s bydliskom v obci Ostrovany, resp. jej okrajovej časti,
má vedomosť, že tam žije marginalizovaná skupina obyvateľstva, ktorá žije na okraji spoločnosti ako

takej. Vykonať súpis majetku u povinného, ktorý žije v spoločnej domácnosti s početnými rodinnými
príslušníkmi, je absolútne nereálne, o to menej reálne je speňaženie takého majetku a uspokojenie
oprávneného. Náklady s prípadným vykonaním súpisu hnuteľných vecí a ich následným predajom
pri výrazne prevýšili vymáhanú istinu. Náklady s dražbou by zároveň v plnom rozsahu znášal
oprávnený, nakoľko by bol povinný na základe výzvy exekútora zložiť preddavok v primeranej výške

a z výťažku by sa v prvom rade uspokojovali trovy exekútora, až následne by bol zostatok poukázaný
oprávnenému. Poznamenal, že Exekučný poriadok pojem „stratové exekúcie“ nepozná, exekútorovi
v každom exekučnom konaní priznáva trovy, či už vo forme odmeny, náhrady hotových výdavkov
alebo náhrady výdavkov pri zastavení exekúcie. O stratovej exekúcii možno uvažovať len na strane
oprávneného, kedy ním vynaložené finančné prostriedky za účelom uspokojenia nároku nemusia

byť uspokojené, a takú priamo upravuje Exekučný poriadok pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného. Zároveň oprávnenému ukladá povinnosť znášať náhradu výdavkov vo výške stanovenej
príslušnou právnou úpravou. Cieľom sťažnosti je podľa exekútora len zabezpečiť, aby oprávnený
náhradu výdavkov súdnemu exekútorovi v sume 73,80 EUR s DPH po piatich rokoch trvania exekúcie
nehradil. Vzhľadom na uvedené navrhol sťažnosť zamietnuť.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2).12/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie

podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje

rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje

s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

14/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného
dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať,
že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne
zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť

záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom

oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený
majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho

exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových
pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

15/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom
konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje

majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je
možné zexekvovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupnémožnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste
bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste
bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom

hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač,
počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený.
Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,

že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen
fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie
urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v
mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v

prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)
evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného

konania.

16/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp.

vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi
malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne
zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom
normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho

exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z
tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v
súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný.

V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov. Zároveň
exekučnékonanie vedené podsp.zn.67Ek/1291/2019skutkovonezodpovedá prejednávanejexekúcii,
nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo
nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

18/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny
exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne
a opakovane preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť

majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané
plne v súlade s Exekučným poriadkom. Oprávnený sám neuviedol, že by mal povinný konkrétny
exekvovateľný majetok alebo príjmy. Pre toto exekučné konanie teda platí, že pre relatívnu nemajetnosť
povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov trvania exekúcie nepodarilo uspokojiť pohľadávku
oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.

Stav nemajetnosti nie je nemenný, a pokiaľ sa oprávnený domnieva, že sa do budúcna zmení v jeho
prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné príjmy),
nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie.19/ Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 35Ek/ 2159/2020 zo dňa 26.01.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a

vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).