Uznesenie – Ústavná starostlivosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207610
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125207610.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: P.
Ž., narodenú X.XX.XXXX, Z. Ž., narodenú X.X.XXXX, W. Ž., narodeného X.X.XXXX a H. Ž., narodeného
XX.X.XXXX, t.č. umiestnených v E. W. F. P. T. W., W. XX, XXX XX W., všetci trvale bytom XXX XX M. Š.,
Q. X, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pochádzajúcich z

matky V. Ž., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX M. Š., Q. X, C.. Č.. A. F. A. V. B. B. M. XX, XXX
XX Ľ. a otca M. Ž., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX M. Š., právne zastúpeného
VOLČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
55 968 058, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 27P/162/202 - 32 zo dňa 26.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je posúdenie predpokladov pre nariadenia ústavnej starostlivosti u maloletých
detí. Súd začal konanie bez návrhu a to z dôvodu zistení, ktoré mu vyplynuli v inom konaní, dotýkajúcom
sa starostlivosti o maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej ako „súd prvej inštancie alebo súd“) napadnutým rozsudkom č. k.
27P/162/2025 - 32 zo dňa 26.11.2025 rozhodol tak, že:

I. n a r i a ď u j e nad mal. P. Ž., nar. X.XX.XXXX a mal. Z. Ž., nar. X.X.XXXX ústavnú starostlivosť,
ktorú budú vykonávať v E. W. F. P. T. W., W. XX, W. a nad V.. W. Ž., nar. X.X.XXXX a mal. H. Ž., nar.
XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v F. F. B.. K. S., K. X, W.,

II. u r č u j e rodičom, každému z nich povinnosť prispievať na výživu V.. P. P. V.. Z., každej z
nich sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré budú poukazovať na účet E. W. F. P. T.
W., vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna
a na výživu mal. W. P. V.. H., každému z nich sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne,
ktoré budú poukazovať na účet F. F. B.. K. S., W., vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc
právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 3, 4, 5 Zákona o
rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 81 ods. 1, § 82.

4. Súd poukazuje vo svojom rozhodnutí na to, že mal preukázané v konaní, že nariadenie ústavnej
starostlivosti je v záujme maloletých detí, pretože ani jeden z rodičov nemá vytvorené podmienky pre
ich návrat do prirodzeného prostredia. Matka býva v chránenom dome pre ženy z dôvodu fyzického
napádania manželom, je bez príjmu a snaží si nájsť zamestnanie a bývanie, aby mohla prevziať všetky

maloleté deti do svojej starostlivosti. Keďže zatiaľ pre to nemá vytvorené podmienky a otec je ten rodič,
u ktorého sa prejavuje agresívna povaha, aktuálne nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti
a obaja rodičia výrazne zanedbávali výchovu maloletých detí, súd nariadil maloletým deťom ústavnú
starostlivosť. Zároveň súd určil výživné zo strany rodičov v minimálnej výške, t.j. vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona na každé dieťa, nakoľko matka je bez príjmu a otec pracuje len brigádnicky. Výživné sú rodičia

povinní poukazovať na účet príslušného zariadenia, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. V podanom odvolaní poukazuje na to, že
už ako dieťa nedostal od matky ani od štátu starostlivosť, čo sa neskôr prejavilo v jeho ďalšom živote.
Počas takmer desiatich rokov zamestnania silne uprednostňoval záujmy zamestnávateľa. Rodina bola
postupne vnímaná ako problémová, začalo sa otcovi pripisovať, že je násilník a izolovali sa od neho,

ako aj od manželky. Otec veril, že sa stále rodina obnoví a odmietal vzdať sa bytu a presťahovať sa do
rómskej osady, aj keď nemá s T. žiadne nezhody, len ich jazyku nerozumie. Žije v rómskej osade, no
izolovanie, pretože ako jediný občan osady nevie po rómsky. V jeho životnej situácii došlo aj k tomu, že
bol s ním okamžite skončený pracovný pomer a z príjmu 800 eur klesol na súčasnú dávku v hmotnej
núdzi, čo vyvolalo uňho komplexy menejcennosti a psychický strach. K strate obydlia nepredchádzali

miernejšie opatrenia, čo otec veľmi ťažko znáša, aj nedostatok psychickej podpory. Uvedomuje si, že
najlepší záujem detí je najpodstatnejší, avšak jediným jeho násilím bolo, keď zvýšil hlas alebo, ak deti
boli hlučné. Tým sa vysvetľuje, že spolu s jeho neatraktivitou, mimikou a gestikuláciou mohol vyvolávať
dojem, že je násilník. V živote nikomu neublížil a tvrdenie o násilí je nepodložené, neustále sa vlečúci
naratív naprieč celým konaním, podporovaný konfabuláciami manželky, aby sama obstála. Otec sa

mobilizoval, zohnal asistentov, a ak mu budú deti zverené do osobnej starostlivosti, presťahuje sa do
W. do bytu. Ponúka viac, ako môže ponúknuť detský domov. Ak by matka nemala záujem a nemohla sa
o deti starať, navrhuje, aby ich zveril súd do jeho starostlivosti. Súd mu neumožnil konať pred súdom,
nemal možnosť sa vyjadriť, doplniť, spresniť, nemohol reagovať na vykonané dôkazy, pričom to, že
sa nezúčastnil pojednávania neznamená, že súd nemá vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného

stavu. Nesprávne súd posudzuje aj právne rozhodnutie, pretože ide o najinvazívnejšie opatrenie na
strane maloletých detí bez vypočutia súdom. Nezistil správne ani len trvalý pobyt otca. Ide o krajné
riešenie. Nevyplýva ako súd posudzoval všetky zákonné kritéria vzdialenosti, napríklad bydlísk od
rodičov, frekvencie, reálnej dostupnosti kontaktu detí, možnosť zariadenia. Všetky tieto úvahy v tomto
rozhodnutí absentujú. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a dokazovanie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.

1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovení § 388 CSP.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa, považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacienámietky odvolateľa odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za
nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok

zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom
ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Svoje rozhodnutie
argumentuje nasledovne.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých.

9. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolateľ nesúhlasí s záverom súdu o nariadení ústavnej
starostlivosti, považuje ho za predčasný a súdom nezdôvodnený.

10. Podľa § 35 CMP je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

11. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. Podľa § 54 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) Zákona o rodine, náhradná osobná
starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením

ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená
alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do

náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho
zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné
výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť
preukázaná.
Súdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresneoznačiťzariadenie,doktoréhomá
byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodom môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

13. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

15. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

16. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buďpriamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

17. Podľa ZoR článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci má za to, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutočný
stav veci pre to, aby mohol byť prijatý spoľahlivý a spravodlivý záver o tom, že je dôvodné nariadiť
u maloletých detí ústavnú starostlivosť. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na to, že ani
jeden z rodičov nemá vytvorené podmienky pre ich návrat do prirodzeného prostredia. Matka býva v

chránenom byte v dome pre ženy a z dôvodu fyzického napádania manželom je bez príjmu. Pokiaľ ide
o otca, ten je rodič, u ktorého sa prejavuje agresívna povaha, aktuálne nemá vytvorené podmienky pre
starostlivosť a obaja rodičia výrazne zanedbávali výchovu maloletých detí.

19.Vprvomrade vychádzajúczodôvodneniasúdnehorozhodnutianiejedostatočneprávnevymedzený

zákonný právny dôvod nariadenia danej ústavnej starostlivosti. Predpokladane súd nariaďuje ústavnú
starostlivosť, pretože rodičom bráni závažná prekážka. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je nateraz
preodvolacísúdzrejmé,či prenariadenieústavnejstarostlivosti boldaný ajzákonnýdôvoduvedenýv§
54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, a to predovšetkým s poukazom na to, že v konaniach starostlivosti o
maloleté deti je zrejmé zo skutočného stavu, že súdy uložili neodkladným opatrením výchovné opatrenie

podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, a to rozsudkom č. k. 27P/185/2024 - 45 zo dňa 12.2.2025.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.8.2025. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nie je zrejmé, či súd dané výchovné opatrenie uložené 12.2.2025 v danom konaní vyhodnocoval, keďže
uplynula už jeho doba, na ktorú bolo uložené. Je dôvodné vytknúť súdu, že pre náležité zistenie
skutočného stavu nezistil a nevyhodnocoval uložené výchovné opatrenie. V pripojenom súdnom spise

sp. zn. 27P/185/2024 sa nenachádzajú žiadne správy z vyhodnocovania daného výchovného opatrenia.

20. Preukázateľne zo skutočného stavu vyplýva, že rodičia detí nežijú spoločne a súd konštatuje, že
nemajú vytvorené podmienky pre ich návrat do prirodzeného prostredia. Odvolací súd predpokladá, že
nejde teda o bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov, keďže to nie je dôvodom pre nariadenie

ústavnej starostlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné považovať za nedostatočne
odôvodnené tak, aby ho mohol odvolací súd náležite preskúmať. Pokiaľ v starostlivosti o deti bráni
rodičom závažná prekážka, je potrebné uviesť, o aké závažné prekážky na strane rodičov ide. Bez
akýchkoľvek pochybností situácia v danej rodine nie je jednoduchá a je závažná. V dôsledku správania
rodičov bolo uložené výchovné opatrenie maloletým deťom na zabezpečenie odbornej pomoci, a to v

E. W. F. P. T. W. a v F. F. B. K. S.. Ako vyplýva z vyššie opísaných zistení skutočného stavu, rodina sa
rozpadla. Dôvodom vysťahovania z nájomného bytu malo byť neprispôsobivé správanie otca, ktorý v
súčasnej dobe má žiť v miestnej osade v dvojizbovom byte. Otec udáva, že mal zabezpečené pre deti
už v čase konania o uloženie odbornej pomoci maloletým deťom bývanie, stravu, a to čo potrebujú,
deťom neubližoval a chce sa o ne postarať.

21. Pri tak závažnom rozhodnutí absentuje v danej veci vyhodnotenie súdu, aké opatrenia štát prijal,
s výnimkou umiestnenia detí v zariadení, vo vzťahu k rodičom maloletých detí a aká rodičom bola
poskytnutá od začatia daných súdnych konaní odborná pomoc. Nie je zrejmé, či rodičom bolo uložené
výchovné opatrenie, ktoré by bolo nástrojom pre vytvorenie dostatočných rodičovských zručností na

strane rodičov, cielená odborná psychologická pomoc pre zvládnutie situácie, ktorá nastala v rodine
maloletých.Ďalejjepotrebnéuviesť,ževsúdnomrozhodnutíabsentujevyhodnotenievšetkýchopatrení,
ktoré boli v danej rodine prijaté, či už Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. alebo samotným súdom
a vyhodnotenie týchto opatrení. Je skutočne nevyhnutné, aby štát v záujme maloletých detí pristupovalk opatreniam, ktoré sú v súlade so záujmom maloletých detí a tieto opatrenia smerovali aj vo vzťahu k
rodičom, kedy je im potrebné poskytnúť odbornú pomoc, pričom následne je potom dôvodné a potrebné
vyhodnocovať výsledky prijatých opatrení a tieto zhodnotiť ako závery plynúce zo skutočného stavu,

kedy bezpochýb bude preukázané, že jediná vhodná forma, ktorú je potrebné v záujme maloletých detí
prijať, je ústavná starostlivosť.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude rovnako vyhodnotiť v spolupráci s E. W. F. P. T. W. a F. F.
M. W. záujem otca o maloleté deti, ich navštevovanie, prejavy správania maloletých detí po tom,

čo otec realizoval návštevu maloletých detí, vyhodnotenie psychológov z daných zariadení, ktorí s
maloletými deťmi pracujú a následne prijať závery o tom, či je alebo nie je otec spôsobilý vychovávať
a poskytovať deťom osobnú starostlivosť a vyhodnotiť dôvody, pre ktoré sa nerealizuje zo strany otca
osobná starostlivosť.

23. Z obsahu vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akým spôsobom súd zisťoval pomery na strane

otca, pretože v súdnom spise sa nachádza iba správa Ú. W., B. M. P. T. W. zo dňa 24.11.2025 (č.
l.21), z ktorej vyplýva, že na strane otca bolo vykonávané opakované sociálne preverovanie, pričom
otec nebol zastihnutý. Po telefonickej komunikácii bolo zistené, že býva v nájomnej sociálnej bytovej
jednotke vo M. Š.. Čistota a domácnosť je podľa ich tvrdení na dobrej úrovni. Tieto zistenia boli
zistené terénnymi sociálnymi pracovníkmi V. M.K. Š.. Otec sa nenachádza v domácnosti, odchádza

ráno, prichádza večer, pravdepodobne vykonáva brigádnickú činnosť a požiadal si o starobný dôchodok.
Žiadne iné listinné dôkazy preukazujúce ďalej to, aká závažná prekážka bráni otcovi pre vykonávanie
starostlivosti v odôvodnení súdneho rozhodnutia absentuje. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to,
že otec je rodič, u ktorého sa prejavuje agresívna povaha, je potrebné uviesť, že pre tak závažné prijatie
daného opatrenia je dané konštatovanie, bez opory v záveroch skutočného stavu, nedostatočné. V spise

absentujú zistenia súdu o tom, či otec pre svoje agresívne správanie vo vzťahu k matke, prípadne k
maloletým deťom, bol potrestaný, resp., či prebieha nejaké priestupkové konanie, trestné konanie, ktoré
preukazuje alebo osvedčuje agresívne správanie otca vo vzťahu predovšetkým k maloletým deťom.

24. Pokiaľ zákon výslovne uvádza, že pred ústavnou starostlivosťou má náhradná osobná starostlivosť

prednosť, ako aj pestúnska starostlivosť, v súdnom rozhodnutí o tak závažnom opatrení nie je žiadna
zmienka o tom, či je alebo nie je možné od uplynutia času, a teda od roku 2023, kedy boli maloleté
deti umiestnené v zariadeniach, či sa realizovali zistenia vo vzťahu k možnosti náhradnej osobnej
starostlivosti, či pestúnskej starostlivosti. Práve aj pre absenciu daných zistení je potrebné považovať
daný rozsudok o ústavnej starostlivosti o maloleté deti za predčasný. Súd vo svojom rozhodnutí a vo

vykonanom dokazovaní nemá nateraz za preukázané, že deti nemožno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že ústavnú starostlivosť je treba
chápať ako krajné riešenie situácie, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak už všetky miernejšie alternatívy
nezabezpečovali požadovaný výsledok.

25. Je úlohou súdu prvej inštancie po zrušení veci náležite vyhodnotiť tvrdenia otca, dôsledne vypočuť
otca k skutočnostiam, ktoré uvádza vo svojom odvolaní a preukázať tvrdenia, ktoré uvádza otec v
podanom odvolaní o tom, že má záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti a s pomocou
odborných pracovníkov zvládnuť situáciu, ktorá nastala v danej rodine. Je potrebné, aby súd prvej
inštancie dôsledne vyhodnotil prijaté výchovné opatrenie, ktorým boli maloleté deti odovzdané do E. W.

F. P. T. W. P. F. F. M. W..

26. Dôsledne musí vyhodnotiť dôkazy, ktoré má k dispozícii Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W.,
keďže s danou rodinou pracuje. To znamená, že je potrebné vyhodnotiť prijatý plán na realizáciu už
uloženého výchovného opatrenia súdom, ale zároveň aj celý plán práce s rodinou odkedy prebieha s

danou rodinou, aké boli prijaté opatrenia príslušným úradom. Zistí sa, či otcovi a matke bola uložená
odborná pomoc, cieľom ktorej by bolo zvládnutie situácie, ktorá nastala v rodine, nadobudnutie a
zlepšenierodičovskýchzručností,prácaspríslušnýmpsychológom,ktorábyznamenalaodbornúpomoc
pre rodičov. Dôsledne sa vyhodnotia správy z E. W. F. P. T. W. P. F. F. P. M. W. o správaní sa maloletých
detí počas ich pobytu v daných zariadeniach. Z poslednej správy E. W. F. P. T. W. vyplýva, že maloleté

deti začínajú prejavovať aj túžbu po rodinnom prostredí. Cieľom súdov a štátnych orgánov je, aby boli
prijaté opatrenia, ktoré sú vykonávané s cieľom obnoviť spolužitie prirodzeného rodiča a dieťaťa.27. Štát má pozitívny záväzok, ktorého je úlohou súdu, orgánov sociálnoprávnej ochrany pokúsiť sa
vytvoriť mechanizmy na obnovu riadneho rodinného prostredia dieťaťa. Dieťa má právo na to, aby štát
poskytoval jeho rodičom, resp. zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí

a zabezpečil rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti podľa článku 18 ods. 2 Dohovoru
o právach dieťaťa. Preto je povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť všetky prijaté opatrenia štátu,
ktoré boli v danej rodine vykonávané s cieľom obnovenia spolužitia rodič - dieťa.

28. Každopádne, v najlepšom záujme detí je, aby boli v prostredí, ktoré im poskytuje istotu a

bezpečnosť, najvhodnejšie samozrejme, ak by to bolo rodinné prostredie, ale rovnako v konaní o
nariadení ústavnej starostlivosti je potrebné vyhodnocovať najlepší záujem maloletých detí. Odvolací
súd má za to, že sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal záujmom detí, jeho posúdenie v tomto
ohľade možno považovať za nedostatočné a zodpovedajúce čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
pretože v rozhodnutí výslovne absentuje.

29. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody považuje nateraz odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné. Poukazuje na to, že ide daným rozhodnutím o faktické
obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností a je tak dôvodné pristúpiť k vykonaniu dokazovania
v naznačenom smere odvolacím súdom a nanovo vyhodnotiť predpoklady pre nariadenie ústavnej
starostlivosti o maloleté deti.

30. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

31. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie je nanovo posúdiť predpoklady pre naradenie ústavnej
starostlivosti a vykonať dokazovanie v naznačenom smere a odstrániť nedostatky opísané vyššie.

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).