Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Ek/842/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304401
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120304401.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO 35 815 256, právne
zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO 47
255 706, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX C. D., o vymoženie 148,99
eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno so

sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. 408EX 506/20, o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 408EX 506/20 zo dňa
12.02.2026 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno so
sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 25.05.2020 domáhal od
povinného vymoženia 148,99 eur s prísl. na podklade exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota, č.k. 8Csp/53/2017-65 zo dňa 17.01.2018 a uznesenia Okresného súdu Rimavská
Sobota, č.k. 8Csp/53/2017-73 zo dňa 12.04.2018. Exekučný súd dňa 30.09.2020 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. 2Ek/842/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
vo veci hore uvedených účastníkov. Predmetné poverenie bolo doručené do elektronickej schránky

súdneho exekútora dňa 30.09.2020, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala
exekúcia.

2. Súdny exekútor dňa 12.02.2026 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok

alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal
námietky z dôvodu nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a
neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Z oznámení – správ o majetku povinného, vydaných v
zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie

majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Tieto zistenia
nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Z uvedených správ
o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom
exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou
úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinnému, alebo voči jeho majetku, ktoré by

viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných
podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania.Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne,
tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej

hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného.
Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte
oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne
a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť
exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú

štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom
spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada
orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.
Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita
výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov,
ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali.

V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť
súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa
svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im
bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Náhodné
prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenie vzdialenosti medzi súdnym

exekútorom a povinným. Týmto došlo aj k zníženiu nákladov spojených s vedením exekúcie a lepšej
komunikácií medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku,
súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré
sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba
zisťovaniadostupnéprostriedkamielektronickejkomunikácie.Tozvlášťprivýškevymáhanejpohľadávky

do 2.000,- eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo
nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod. Ten istý následok
vyplýva aj z § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi
súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je
to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného.

4. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa odbornej literatúry exekútor po prijatí poverenia na vykonanie

exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku).
Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania by
malobyťzvlastnejčinnostiznámaskutočnosť,žeOkresnýsúdBanskáBystrica,pracoviskoexekučného
konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodôvodňuje nemajetnosť povinného len

samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom,
ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Tu oprávnený poukazuje napr. aj na uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania zo dňa 06.12.2024 sp. zn. 68Ek/1648/2018;
zo dňa 06.02.2025 sp. zn. 67Ek/1291/2019, zo dňa 18.02.2025 sp. zn. 40Ek/1204/2019, zo dňa
21.05.2025 sp. zn. 71Ek/268/2019, zo dňa 15.07.2025 sp. zn. 59Ek/383/2020, zo dňa 28.07.2025

sp. zn. 61Ek/1243/2019, zo dňa 29.07.2025 sp. zn. 53Ek/645/2020, zo dňa 18.12.2025 sp. zn.
21Ek/1674/2020, zo dňa 09.01.2026 sp. zn. 67Ek/778/2020, zo dňa 08.01.2026 sp. zn. 41Ek/54/2019,
zo dňa 12.01.2026 sp. zn. 67Ek/826/2020 a zo dňa 15.01.2026 sp. zn. 16Ek/2030/2019. Oprávnený
má za to, že z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že: súdny exekútor dostatočne
preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať

zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môže vylučovať fatálne následky, viazané na uplynutie
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného); by povinný
súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil vyhlásenie o svojom
majetku v zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok); kedy došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v
mieste bydliska povinného; súdny exekútor použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a
a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Oprávnený namieta, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následnýmpredajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá,
že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v
jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať,

že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to
možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla
aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci
exekúcii. Následne, všetok majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení §

115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), má byť
exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach
pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli
rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý
mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného
nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal osobné

zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného
(táto zrejme nie je prázdna); požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde
má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť;
požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal o
súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt; požiadal o

súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od prípadných zamestnávateľov povinného; vykonal osobné
zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa
povinného; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese
Konstitucijos ave. 21B, Vilnius, 08130, Litovská republika, registračné číslo 304580906, kód FI 70700;
vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov. Oprávnený žiada, aby súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam
uviedol,odôvodnilapreukázal,prečouvedenénavrhovanéúkony,zaúčelomzisteniamajetkupovinného
nevykonal. Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné potreby. Oprávnený má za to,
že súdny exekútor v dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia

§ 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), aby bolo toto exekučné konanie zastavené z dôvodu, že pri exekúcii na majetok
povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti napadnutému
upovedomeniu a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) bez dostatočného zistenia aktuálnych

majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie
tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v
stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže
(na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej
pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po

vykonaní zistení, ktoré uvádza oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.)
a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade
zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. Je úlohou aj Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania v konkrétnom prípade posúdiť, či
sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko z prípadnej aktuálnej
nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať
takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej
dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených záujmov oprávneného, lebo v prípade zastavenia
exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky

pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcii voči povinnému alebo
premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený má za to, vzhľadom na vek povinného, že
majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by exekúciu bolo možné a nutné
zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, č. k. 408EX 506/20 zo dňa 12.02.2026 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel,

upovedomenie o zastavení exekúcie, č. k. 408EX 506/20-41 zo dňa 12.02.2026 zrušil a pokračoval v
exekučnom konaní voči povinnému.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že v priebehu exekučného konania
boli opakovane vykonané všetky štandardné formy zisťovania majetku povinného prostredníctvom
dostupných registrov (Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností, banky, zamestnávatelia a pod.), ktoré

preukázali dlhodobú a úplnú nemajetnosť povinného. Vykonanie exekúcie v mieste bydliska povinného
– najmä odobratie hnuteľných vecí – vyhodnotil ako neúčelné, nehospodárne a v praxi neefektívne.
Vzhľadom na predpokladaný stav majetku povinného (bežné domácnosti, nízka zostatková hodnota
majetku) a očakávaný výnos, by takéto úkony nepostačovali ani na pokrytie cestovných a výkonových
nákladov. Zásadne by to odporovalo zásade hospodárnosti a primeranosti výkonu exekúcie podľa

Exekučného poriadku. Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami. Prioritu
zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky nasledovne: účty povinného v bankách, nehnuteľnosti,
evidencia Sociálnej poisťovni, lustrácia vozidiel, a iné evidencie. Zisťovanie majetku v mieste bydliska
povinného je v rozpore s predmetnou vyhláškou. Ďalej uviedol, že z praxe a doterajších skúseností
je poskytovanie súčinnosti zo strany tretích osôb (napr. spolubývajúcich, prenajímateľov, susedov) v
prípadoch tohto typu minimálne alebo žiadne. Požiadanie tretej osoby o súčinnosť má význam len

v prípadoch, kde je dôvodné podozrenie, že daná osoba disponuje relevantnými informáciami alebo
majetkom povinného. V predmetnej veci takýto dôvod neexistoval. Navyše ide o úkon, ktorý nie je
exekútor povinný vykonať vždy – jeho vykonanie musí byť účelné a primerané okolnostiam prípadu.
Na záver uviedol, že povinný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava , upovedomenie mal povinný po
všetkých zákonom stanovených lustráciách zverejnené v Obchodnom vestníku.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok

alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov

doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

10. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu
odkladu exekúcie.

11. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do
rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní

všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod
zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali
exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho

zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora,
či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor
vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučnéhoporiadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom
zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých
prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje

dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na
uvedené exekučný súd ako irelevantné vyhodnotil námietky oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť,
že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky a že
z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti
nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon

exekúcie. Zároveň je bez právneho významu aj námietka oprávneného, že zastavenie exekúcie je
v tomto prípade neúčelné.

12. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností
povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok

povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých
sú vedené záznamy o majetku povinného.

13. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej

veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd
sa oboznámil s obsahom exekučného spisu a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie
hromadnou elektronickou lustráciou zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v
banke, resp. v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území SR. Z výsledkov lustrácií bolo zistené,
že povinný má zriadený účet v jednom peňažnom ústave (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.), avšak je

zároveň nutné uviesť, že lustrácie zároveň preukázali mínusové zostatky na tomto účte. Z výsledkov
lustrácií v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne v evidencii vozidiel vyplýva,
že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla (dátum 1.registrácie 05.06.2006), ktoré je
vyradené z cestnej premávky. V súvislosti s uvedeným zistením exekučný súd poukazuje na ust. §
64 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol

primeraný vymáhanej povinnosti. Ide o vyjadrenie postupu súdneho exekútora v rámci exekučnej
činnosti, keď ten je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými
princípmi a zásadami exekučného konania, medzi ktoré patrí predovšetkým zásada primeranosti a
vhodnosti. Uvedené zásady je potrebné v konkrétnom exekučnom konaní posudzovať z hľadiska výšky
vymáhanej pohľadávky, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. V posudzovanej veci

vzhľadom na výšku pohľadávky oprávneného, ktorá je predmetom exekúcie a stav a vek motorového
vozidla, ktorého je povinný vlastníkom, je exekučný súd toho názoru, že spôsob vykonania exekúcie
predajom hnuteľných vecí by bol v danom prípade nehospodárny a neefektívny a teda v rozpore so
zásadouprimeranostiavhodnosti.Kpozitívnymzisteniamvsúvislostismajetkompovinnéhonedošloani
lustráciouvevidenciiSociálnejpoisťovne.Zvýsledkovvykonanýchlustráciíbolopreukázané,žepovinný

bol naposledy zamestnaný v období od 01.04.2003 do 07.03.2014 a následne zamestnaný nebol
a nebol ani poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky, ako aj dávky v nezamestnanosti.
Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností (BSM), avšak tu je nutné konštatovať, že nie sú splnené zákonné podmienky na
vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti (v exekučnom spise nie je evidovaný súhlas oprávneného

s exekúciou predajom nehnuteľnosti). V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v
priebehu exekúcie vykonal viaceré lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky
neviedli k zisteniu, že povinný vlastní majetok, resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14.Pokiaľoprávnenývnámietkachuvádza,žepovinnýjefyzickouosobou,uktorejmožnopredpokladať,
že takáto osoba musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov, pričom
oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nakoľko povinný
spravidla má hnuteľný majetok, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konanísa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť

úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak
od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena
tieto skutočnosti preukázať. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej
neprospech. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to,
abyexekučnýsúdmoholnámietkamoprávnenéhovyhovieťazrušiťupovedomenieozastaveníexekúcie
pretonestačílenpredpokladpovinného,žepovinnýmusínejakýmpríjmomdisponovaťažemáspravidla
aj hnuteľný majetok, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.

15. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť
efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému

za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.
Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane

povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,

nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je

postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje
zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

17. Napokon, keď oprávnený v námietkach poukazuje na viaceré uznesenia exekučného súdu, keď ten
v rámci rozhodovacej činnosti o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o súdneho exekútora
ozastaveníexekúciezdôvodunemajetnostipovinnéhovyhovelnámietkamaupovedomenieozastavení
exekúcie zrušil, exekučný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že pri svojom rozhodovaní

sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé
rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať
za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority
publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak

tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný. Pre úplnosť
je zároveň nutné dodať, že niektoré z uznesení, na ktoré oprávnený v námietkach odkazuje, napr. aj
uznesenie sp. zn. 59Ek/383/2020 zo dňa 15.07.2025, vychádzali z odlišného skutkového stavu než
v posudzovanej veci, keďže exekučný súd v tomto prípade vyhovel námietkam oprávneného z dôvodu,že z obsahu exekútorského spisu nebolo možné zistiť, z výsledkov akých lustrácií súdny exekútor
vychádzal, keď dospel k záveru, že povinný je nemajetný.

18. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie
o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam

oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.