Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3823218352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Anton Svitok, advokát so sídlom 971 01 Cigeľ 148,
proti žalovaným: 1/ A. E. B., 2/ F. G., 3/ F. G., 4/ F. G., 5/ H. H. I. H., 6/ E. J. I. K., 7/ H. K.
I. K., 8/ L. G., 9/ L. K., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36,
817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 28C/12/2023-162 zo dňa 17. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovaných podielových spoluvlastníkov 1/, 2/, 4/ 5/, 6/, 7/, 9/ k nehnuteľnosti pozemku parcely
registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 349 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, umiestnenie pozemku:
1, nachádzajúcemu sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom územie D., zapísanému na LV č. XXXX.
Výrokom II. prikázal uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu o veľkosti vlastníckeho
podielu 1/1. Výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť neznámym žalovaným zastúpeným Slovenským

pozemkovým fondom titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely sumu celkom vo výške 8 467,70 Eur
s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške
1 992,40 Eur, žalovanému 2/ sumu vo výške 1 992,40 Eur, žalovanému 4/ sumu vo výške
2 988,60 Eur, žalovanému 5/ sumu vo výške 996,20 Eur, žalovanému 6/ sumu vo výške
166,03 Eur, žalovanému 7/ sumu vo výške 166,03 Eur a žalovanému 9/ sumu vo výške
166,03 Eur, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovaných podielových spoluvlastníkov 1/, 2/, 3/, 8/ k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „C“,

parc. č. XXX, o výmere 229 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „C“,
parc. č. XXX, o výmere 72 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“,
parc. č. XXX, o výmere
19 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX,
o výmere 20 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1 nachádzajúcemu sa v okrese
B., v obci D., v katastrálnom území D., zapísanému na LV. č. XXXX. Výrokom V. prikázal uvedenú
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1. Výrokom VI. zaviazal

žalobcu zaplatiť neznámym žalovaným zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom titulom náhrady
za spoluvlastnícke podiely sumu celkom vo výške 5 132,17 Eur s tým, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému 1/ sumu vo výške 545,94 Eur, žalovanému 2/ sumu vo výške 2 047,25 Eur, žalovanému 3/sumu vo výške 1 262,49 Eur, žalovanému 8/ sumu vo výške 1 262,49 Eur, do 5 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom VII. žiadnej zo strán sporu náhrada trov konania nepriznal.

1.2. Vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 a 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách.
1.3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zrušenia

podielového spoluvlastníctva strán sporu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že žalobca ako
jediný známy spoluvlastník je jediný reálne a právne schopný nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami,
pričom navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu za súčasného splnenia povinnosti výplaty finančnej náhrady 8 359,5 Eur (557,3 m2
spoluvlastníckych podielov v sume 15 Eur/1 m2) žalovaným, ktorú považoval za primeranú za podiely
neznámych spoluvlastníkov v správe Slovenského pozemkového fond.

1.4. K podanej žalobe sa vyjadril zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond, ktorý súhlasil s
navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K určeniu primeranej
náhrady uviedol, že je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty sporných nehnuteľností, a teda sa môže
stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý bude zohľadňovať skutočnú trhovú

cenu nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozsudku. Poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít,
ako aj na prebiehajúce konanie vedené Okresným súdom Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn.
PE-3C/27/2023, ktorého predmetom vyporiadania sú taktiež parcely v zastavanom území obci D.. V
uvedenom konaní žalobca považuje za primeranú náhradu sumu vo výške 20,50 Eur/m2 a 22,40
Eur/m2, pričom vychádza zo znaleckého posudku. Z ortofotomapy vyplýva, že sporné nehnuteľnosti

sa nachádzajú v zastavanom území obce D., medzi zástavbou nových rodinných domov, s priamym
prístupom z obecnej verejnej komunikácie, s dostupnosťou všetkých inžinierskych sietí (na susednej
parcelesarodinnýdomužnachádza).Charakterpozemkujerovinatý.Jenesporné,žespornéparcelysú
pozemkami stavebnými, a preto pri určení primeranej náhrady je potrebné vychádzať z cien stavebných
pozemkov. Na M. sa našli ponuky stavebných pozemkov v obci D. za 41,67 Eur/m2 a 54,22 Eur/m2.

Uviedol, že za primeranú náhradu za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných považuje priemer
všetkých dôkazov v tomto konaní, a to sumu vo výške 30,76 Eur/m2.

1.5. Žalobca k inzerátom predloženým zástupcom žalovaných uviedol, že ceny v nich sa
v mnohých prípadoch nestretávajú s realitou, sú nadnesené, aby realitné kancelárie dokázali pre svojich

klientov z ceny následne zrážať a reálna cena predaja pozemku sa v 90 % prípadov líši od tej aká
je prezentovaná na internetových portáloch. Pri uvedenom pozemku nie je možné určiť, či je na ňom
možnosť napojenia na inžinierske siete, či sa na pozemku nachádza rozvodová skriňa, či je na pozemku
uložené vodovodné a kanalizačné potrubie. Realitné kancelárie mnohokrát predávajú nezastavaný
pozemok ako stavebný, pričom kupujúci musí po jeho kúpe vložiť desiatky tisíc eur do vybudovania

inžinierskych sietí, preto si pred kúpou kupujúci overí, či sa skutočne jedná o stavebný pozemok alebo
potenciálne zastavateľný alebo o ornú pôdu, pri ktorej je nutné vyňatie, územné rozhodnutie a ďalšie
nákladné úkony. Tieto otázky dokáže zodpovedať jedine znalec a nie trh. Ak sa teda pozemok, ktorý
nie je stavebným, predáva za kúpnu cenu 41,67 Eur/m2, nie je takáto cena reálnou predajnou cenou
a neodráža skutočnú cenu, za ktorú sa aj pozemok predá. Z uvedených dôvodov nepovažoval inzeráty

realitných kancelárií za relevantný dôkaz pre určenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu.

1.6. Zástupca žalovaných ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca za primeranú
náhradu na parcelách E-KN č. XXX, E-KN č. XXX, C-KN č. XXX a C-KN č. XXX nepovažuje sumu vo
výške 28,90 Eur/m2, tak ako to určuje znalecký posudok, nakoľko sa jedná o stavebné pozemky priamo

prístupné z verejnej komunikácie.

1.7. Žalobca následne upravil petit žaloby a to tak, že na základe znaleckého posudku
č. 217/2022 v znení dodatku č. 1 je primeraná náhrada za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v
sume 25,69 Eur na 1m2 a za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v sume 22,48 Eur na 1m2.

1.8. Súd prvej inštancie mal z vykonaných listinných dôkazov preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ –
9/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXX , o výmere
349 m2, druh pozemku: ostatná plocha, umiestnenie pozemku:1, nachádzajúceho sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom územie D., zapísané na LV č. XXXX, žalobca
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18, žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/9, žalovaný
2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/9, žalovaný 4/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3,

žalovaný 5/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9, žalovaný 6/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/54, žalovaný 7/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/54, žalovaný 9/ o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/54 a pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX , o výmere 229 m2, druh pozemku: záhrada,
umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „C“, parc. č. XXX, o výmere 72 m2, druh pozemku: záhrada,
umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 19 m2, druh pozemku: Záhrada,

umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere
20 m2, druh pozemku: záhrada, umiestnenie pozemku: 1 nachádzajúceho sa v okrese B., v obci D.,
v katastrálnom územie D., zapísané na LV. č. XXXX, žalobca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
111/336, žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/14, žalovaný 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 15/56, žalovaný 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 37/224, žalovaný 8/ o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 37/224.

1.8. Uviedol, že nikoho v zásade nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, pričom
spolu so zrušením je povinnosťou súdu vykonať i vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prvým
spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom jeho použitia je, že ide o deliteľnú vec a že jej

rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. V danom spore reálne rozdelenie
predmetných nehnuteľností nebolo dobre možné vzhľadom na ich umiestnenie, výmeru, účelné využitie,
prístup. Okrem toho všetci žalovaní sú nezistenými vlastníkmi. Nie je tak známa ani jedna, skutočne
žijúca fyzická osoba, ktorej by po prípadnom rozdelení patrilo právo nakladať

s novovytvoreným pozemkom. Takýto pozemok by bol „územím nikoho“. Nikto by na ňom nehospodáril
a nikto by sa oň ani nestaral. Súd prvej inštancie nepovažoval takúto situáciu za želaný stav.
O vyporiadanie reálnou deľbou/rozdelením nehnuteľností napokon nemali sporové strany ani
záujem. Sporové strany zhodne navrhli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie zvolil tento druhý spôsob

vyporiadania a predmetné pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že je jediným
známym vlastníkom, ktorý je schopný sa o pozemky aj riadne starať. Mal za to, že pri prikázaní pozemku
žalobcovi možno predpokladať, že pozemok bude účelne využívaný a obhospodarovaný.

1.9. Poukázal na to, že podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je

poskytnutie primeranej náhrady s tým, že výška primeranej náhrady za vyporiadanie pozemkov bola
sporná. Zástupca žalovaných požadoval primeranú náhradu za
1 m2 sumu 28,90 Eur podľa znaleckého posudku č. 217/2022, žalobca podľa znaleckého posudku č.
217/2022 súhlasil s primeranou náhradou tak, ako bola v tomto znaleckom posudku určená, a to v sume
25,69 Eur za 1 m2 za parcelu č. XXX na LV č. XXXX a v sume 22,48 Eur za

1 m2 za parcelu č. XXX, XXX, XXX na LV č. XXXX. Uviedol, že aplikačná prax dospela k záveru, že
pri určení primeranej náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase vyporiadania. Pod
všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase predať vec na
trhu. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Žalobca preukazoval náhradu
za pozemky znaleckým posudkom č. 217/2022 vypracovaným L. K. H., znalcom z odboru stavebníctvo -

pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Zástupca žalovaných navrhoval určiť cenu primeranej
náhrady vo výške 28,90 Eur/m2 s poukazom na znalecký posudok č. 217/2022 vypracovaným
L. K. H., znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Taktiež
poukazoval na inzeráty realitných kancelárií a vzhľadom na to, že predmetný posudok je z roku 2022
žiadal vykonať dôkaz predložením kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol podiely na predmetných

nehnuteľnostiach.

1.10. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tým, čo uvádzal zástupca žalovaných, že výsledky znaleckého
dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má súd pri určení primeranej náhrady
vychádzať, a že primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch

umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Na druhej strane však poukázal
aj na ustanovenie § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorého sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej cenyhodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou

a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane
z pridanej hodnoty. Súd prvej inštancie preto musel vychádzať z toho, že aj znalec sa pri určovaní
všeobecnej hodnoty veci pokúša priblížiť k cene veci, ktorá by mala byť v konečnom dôsledku trhovou
cenou. Znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste
a v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované -

poloha,to,žejepozemokumiestnenývintraviláneobce,sprístupomzverejnejkomunikácie,včastiobce
vhodnej k bývaniu. Zástupca žalovaných naproti tomu predložil inzeráty, v ktorých realitné kancelárie
ponúkajú stavebné pozemky v obci D. za cenu vo výške 41,67 Eur za 1 m2 a vo výške 54,22 Eur za
1m2. Taktiež navrhoval, aby súd prvej inštancie vyžiadal z príslušného katastra nehnuteľností kúpne
zmluvy, ktorými žalobca nadobudol podiely k predmetným nehnuteľnostiam. Na druhej strane požadoval
primeranú náhradu v sume podľa predloženého znaleckého posudku, ale tvrdil, že všeobecná hodnota

podľa znaleckého posudku za predmetné nehnuteľnosti je vo výške 28,90 Eur. Súd prvej inštancie
zamietol návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol podiely
na daných pozemkoch jednak z dôvodu koncentrácie konania, kedy tento dôkaz navrhol zástupca
žalovaných až na pojednávaní dňa 17.06.2025, pričom žaloba bola podaná dňa 29.06.2023 a taktiež
z dôvodu, že sa jedná o kúpnu zmluvu z roku 2017 a 2021, teda podstatne skôr, ako bol vypracovaný

znalecký posudok. Čo sa týka ponúk
realitných kancelárií, mal súd prvej inštancie za to, že údaj na webových
stránkach realitných kancelárií nie je rozhodujúci, lebo hodnota býva zásadne nadhodnotená, pretože
po realizácii obchodu to môže byť inak, resp. ceny v ponukách realitných kancelárií skôr zodpovedajú
predstave predávajúcich o tom, čo by chceli za nehnuteľnosť dostať v prípade jej predaja, než konečnej

kúpnej cene, ktorá je vždy výsledkom dohody predávajúceho
a kupujúceho. Súdu prvej inštancie nebola predložená či už kúpna zmluva, alebo aspoň hodnoverná
informácia, za koľko sa uvedený inzerovaný pozemok napokon predal, resp. či sa už vôbec predal.

1.11. Súd prvej inštancie tak pri určení primeranej náhrady za pozemky nachádzajúce sa v intraviláne

obce vychádzal zo znaleckého posudku č. 217/2022 L. H. a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným náhradu v celkovej výške 13.599,87 Eur za všetky nadobudnuté podiely na účet zástupcu
žalovaných Slovenského pozemkového fondu. Výška náhrady každého žalovaného bola vypočítaná ako
násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu konkrétneho žalovaného
so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške 22,48 Eur za 1m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX,

XXX N. XXX a vo výške
25,69 Eur za 1 m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX.

1.12. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej CSP), keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal

žiadnej zo sporových strán. Tieto dôvody videl v tom, že žalovaní sú neznámymi/nezistenými vlastníkmi,
a preto museli byť v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom ako zákonným zástupcom,
pričom nemožno zákonom určeného zástupcu žalovaných označiť za osobu zodpovednú za prípadný
neúspech žalovaných a zaviazať ho náhradou trov konania.

2.1. Proti rozsudku do výroku III. a VI. podali žalovaní prostredníctvom zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a g) CSP a navrhli, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Zástupca žalovaných v odvolaní opätovne poukázal na ustálenú judikatúru slovenských a českých

súdov, ktorá prijala názor, že bez ohľadu na povahu žalovaného (nezistený vlastník) primeranou
náhradou pri vyporiadavaní spoluvlastníckeho podielu je všeobecná cena veci, za ktorú možno obstarať
obdobnú vec (stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj. 30/97 zo dňa 20.10.1997, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/234/2008). Uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym
podielomvoveľkosti1/18vnehnuteľnostiachnachádzajúcichsavk.ú.D.zapísanýchnaLVč.XXXXako

parcela registra „E“ č. XXX a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX, XXX a registra „C“ č. XXX,
XXX nadobudol predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely v nich na základe kúpnej zmluvy
v roku 2017 a 2021. Do času podania žaloby žalobca nemal snahu sa mimosúdne dohodnúť. Namiesto
toho obídením predžalobnej fázy, t. j. adresovaním návrhu SPF o odkúpenie podielov nezistenýchvlastníkov,požadoval,abysúdprvejinštancierozhodnutímzrušilavyporiadalpodielovéspoluvlastníctvo
za primeranú náhradu v jednotkovej sume 15 Eur/m2, pričom toto odôvodňoval výlučne zákonom č.
18/1996 Z. z. o cenách. Vo vyjadrení k žalobe SPF ako zástupca žalovaných vymienil dôvody pre

považovanie navrhovanej náhrady za neprimeranú, toto tvrdenie oprel o realitné ponuky obdobných
pozemkov, t.j. stavebných pozemkov
v rovnakom katastrálnom území v rozmedzí 41,67 - 54,22 Eur/m2, a zároveň odkázal na iné skončené
súdne konanie (PE-3C/27/2023), v ktorom právny zástupca žalobcu zadával vypracovanie znaleckého
posudku na súbor pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. D. vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tohto

súdneho konania. Následne SPF navrhol určiť výslednú primeranú náhradu na základe spriemerovania
všetkých stranami predložených súm primeraných náhrad, vrátane tej navrhovanej žalobcom a určiť
výšku náhrady v sume
30,76 Eur/m2. Žalobca s návrhom nesúhlasil a predložil upravený petit v bode III., kde svojvoľne vyčíslil
sumy primeranej náhrady nesprávne, zmätočne, chaoticky a svoje vyjadrenia formuloval v rozpore
s ustálenou judikatúrou, pričom v texte repliky nekonzistentne žiadal náhradu v sume 22,48 Eur/

m2 a v petite sumu 27,20 Eur/m2. Následne, po upozornení na uvedené nedostatky, žalobca pred
pojednávaním vo veci predložil vyjadrenie z 29.05.2025,
vktoromupravilpetitprenehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXvsume22,48Eur/m2aprenehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX v sume 25,69 Eur/m2 vychádzajúc pritom výlučne zo znaleckého posudku
č. 217/2022, na ktorého existenciu upozornil SPF žalobcu v rámci súdneho konania pri hľadaní

zodpovedajúcej ceny.

2.3. Zástupca žalovaných považoval výšku primeranej náhrady požadovanú žalobcom, ktorá vychádza
výlučnezoznaleckéhoposudkuč.217/2022,ktorýjelenjednýmzviacerýchdôkazov,nazákladektorého
možno zistiť primeranú náhradu za vyporiadavaný podiel, za neprimerane nízku. Zdôraznil, že znalecký

posudok č. 217/2022 je viac ako 3 roky starý. Zopakoval, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel
v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania na základe kúpnych zmlúv (F.- XXXX/XXXX N. F./
XXXX) a aj z prieskumu vlastníckych vzťahov vedľajších parciel je zrejmé, že susedné pozemky rovnako
nadobudolnazákladekúpnychzmlúv(napr.F./XXXX,XXX/XXXX).Tietozmluvymoholžalobcapredložiť
znalcovi pre použitie porovnávacej metódy, ktorá reálnejšie odzrkadľuje trhové ceny nehnuteľností. V

rámci pojednávania nariadeného vo veci konaného dňa 17.06.2025 SPF žiadal súd prvej inštancie
o ich vyžiadanie od žalobcu pre čo možno najobjektívnejšie stanovenie primeranej náhrady. Súd
prvej inštancie však vykonanie navrhovaných dôkazov s ohľadom na procesnú efektivitu odmietol.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepripustiť navrhovaný dôkaz, ktorý má veľký potenciál prispieť k
určeniu spravodlivej ceny, s ohľadom na procesnú stránku konania je podľa názoru zástupcu žalovaných

odborne neudržateľné.

2.4. Zhrnul, že súd prvej inštancie napriek predloženým realitným ponukám, cenám stanoveným
neaktuálnym znaleckým posudkom a návrhu žalobcu prihliadal výlučne iba na znalecký posudok č.
217/2022, ktorý je tri roky starý (a teda ako vzhľadom na rast cien nehnuteľností, tak rast inflácie

pre posudzovanie vo veci neaktuálny a irelevantný) a odvtedy došlo k zásadnému navýšeniu cien
stavebných pozemkov, pričom na základe požiadavky zadávateľa naceňoval znalec jednotne súbor
viacerých parciel, a preto mal za to, že hodnota primeranej náhrady je neprimeraná. Poukázal tiež na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 19Co/11/2024 zo dňa 29.01.2025.

3. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania (§ 379, §
380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Zástupca žalovaných v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. e), f) a g) CSP.
6. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,

že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

8. Vada v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočíva v nedostatočnom zistení
skutkového stavu z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku,
ktoré neboli stranou uplatnené.

9. Uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie. Odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd rovnako
pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel napadnuté
rozhodnutiezrušiť.Tvrdeniazástupcužalovanýchuvedenévodvolaníbolivzásadetotožnéstvrdeniami,
ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco

vysporiadal. Ani
v odvolacom konaní neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené si odvolací súd osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP bez opätovného opakovania tých istých skutkových

a právnych záverov už vyjadrených v napadnutom rozhodnutí. Pričom na zdôraznenie jeho správnosti
odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Spornou otázkou bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných. Zástupca žalovaných
namietal, že napriek predloženým realitným ponukám súd prvej inštancie pri určení primeranej náhrady

za pozemky vychádzal výlučne zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, podľa ktorého
v prípade pozemkov na parcele č. XXX, XXX N. XXX boli pozemky ocenené na sumu vo výške 22,48
eur za 1m2 a 25,69 eur za 1m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX s tým, že znalecký posudok je
tri roky starý a odvtedy došlo k zásadnému navýšeniu cien.

11. V prvom rade sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou zástupcu žalovaných, že
súd prvej inštancie nevyhodnotil nim predložené dôkazy, a to ponuky realitných kancelárií, keďže
sa s uvedenými listinnými dôkazmi náležite vysporiadal v bode 28. odôvodnenia. Odvolací súd
s týmito dôvodmi v plnom rozsahu súhlasí. Nie je možné odvodzovať výšku primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel z ceny požadovanej osobou zverejňujúcou inzerát na predaj nehnuteľnosti.

Požadovaná cena vôbec nemusí vyjadrovať cenu, za akú sa reálne nehnuteľnosť predá.

12. Odvolací súd ďalej vo vzťahu k stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. Cpj. 30/97 zo dňa 20.10.1997 považuje za potrebné uviesť, že ide o súdnu prax vzťahujúcu sa
k právnej úprave znaleckej činnosti týkajúcej sa určovania ceny veci platnej v tom čase. Vtedajšia právna

úprava spočívala na určovaní ceny podľa cenových predpisov. Tento nedostatok právnej úpravy bol
korigovaný práve uvedenou súdnou praxou. V súčasnosti je odstránený vyhláškou MSSR č. 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá definuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb
ako výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach

voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Práve tieto kritéria
umožňujú primeranú náhradu určiť spôsobom uvedeným v stanovisku Najvyššieho súdu SR. Súd prvej
inštancie pre potrebu zisťovania všeobecnej ceny nehnuteľností v súlade s § 209 CSP vychádzal zo
súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom spĺňajúceho náležitosti znaleckého posudku

vyhotoveného v súlade s vyhláškou MSSR č. 492/2004 Z. z., ktorý je rovnocenný znaleckému posudku
znalca ustanoveného súdom a tento náležite podrobil prieskumu a akceptoval závery súkromného
znaleckého posudku, nakoľko znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste a v
znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované -poloha, to, že je pozemok umiestnený v intraviláne obce, s prístupom z verejnej komunikácie, v časti
obce vhodnej k bývaniu.

13. Zástupca žalovaných iné relevantné dôkazy na stanovenie primeranej náhrady za ustupujúci
spoluvlastnícky podiel nepredložil. Súd je limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu zmysle § 185 ods. 2
CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že zástupca žalovaných navrhol vykonať dokazovanie kúpnymi zmluvami
až na pojednávaní konanom dňa 17.06.2025, pričom je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, že návrh na doplnenie dokazovania bol uplatnený oneskorene, a preto postupujúc v zmysle

§ 153 ods. 1 a 2 CSP súd prvej inštancie navrhované dokazovanie nevykonal, keď uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania. Súd nie je povinný vykonať dôkaz navrhnutý oneskorene, a to postupom podľa
§153ods.1,2CSP(sudcovskákoncentráciakonania),resp.vzmysle§154CSP(zákonnákoncentrácia
konania). Zástupca žalovaných bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach podľa § 167 ods. 4 CSP a § 153 ods. 1 až 3 CSP.
K uvedenému je zároveň potrebné dodať, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP má súd danú možnosť výberu

dôkazov, ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané. O tom, či súd navrhovaný dôkaz vykoná
alebo nevykoná, nevydáva žiadne rozhodnutie, ale má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal (uznesenie
NS SR sp. zn. 2Cdo 242/2013 z 31. júla 2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ani svojím postupom neporušil

právonaspravodlivýsúdnyproces,keďnevykonalažnaposlednompojednávanízástupcomžalovaných
navrhnutý dôkaz. Súd prvej inštancie sa so svojím postupom v dôvodoch svojho rozhodnutia aj riadne
vysporiadal, keď uviedol, že zamietol návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním kúpnych zmlúv, ktorými
žalobca nadobudol podiely na daných pozemkoch z dôvodu koncentrácie konania, kedy tento dôkaz
navrhol zástupca žalovaných až na pojednávaní dňa 17.06.2025, pričom žaloba bola podaná dňa

29.06.2023 a taktiež z dôvodu, že sa jedná o kúpne zmluvy uzavreté v rokoch 2017 a 2021, teda
podstatne skôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zástupca
žalovaných navrhol vykonanie dôkazu oneskorene, pričom v konaní ani netvrdil, že by mu v tom bránila
nejaká prekážka. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153
ods. 2 CSP, jeho postup bol vecne správny a nie je mu čo vytknúť.

14. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 257 CSP.

15. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, pričom vychádzal z obdobných princípov ako súd
prvej inštancie. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pretože zástupca žalovaných v

prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní
dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto
stavu nemožno zástupcu žalovaných označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech
žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP).