Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124200110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124200110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: SLOV-VIA, s. r. o., Nám. sv. Egídia 42/97, 058
01 Poprad, IČO: 44 541 252, zastúpený: Weis & Partners s. r. o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II.
2802/3, 058 42 Poprad, IČO: 00 326 470, zastúpený: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova 86/1, 058
01 Poprad, IČO: 37 877 291, o zaplatenie 2.419,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/30/2024-116 z 25. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/30/2024-116 z 25.

novembra 2024.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal v upomínacom konaní,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 379,45 eura s príslušenstvom.
2.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca zložil zábezpeku na účet žalovaného ako obstarávateľa vo
výške 50.000,- eur, na zabezpečenie viazanosti ponuky žalobcu ako uchádzača o zákazku. Tvrdil, že
minimálna lehota viazanosti ponuky uchádzača bola stanovená žalovaným do 31.5.2023 a predmetná
lehota márne uplynula z dôvodu, že jej predĺženie nebolo žalovaným vykonané v súlade s princípom
transparentnosti, keďže bola protiprávne a zmätočne uvedená iba formou „iného úkonu“. Žalobca

poukázal na to, že žalovaný netransparentne predĺžil lehotu v rozpore so zákonom, preto predĺženie
lehoty nie je pre uchádzačov právne účinné a preto lehota viazanosti ponúk márne uplynula 1.6.2023.
2.2. Žalobca poukázal na § 46 odsek 7 písmeno a/ Zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého
zábezpeka sa vráti uchádzačovi do 7 dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti, ktorá teda uplynula
7.6.2023.
2.3. Ďalej uviedol, že žalovaný 19.12.2023 vrátil žalobcovi zábezpeku, avšak bez príslušenstva.
2.4. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením zábezpeky od 8.6.2023 do 18.12.2023,

preto žalobca predmetnou žalobou si uplatnil úrok z omeškania 9 % ročne z 50.000,- eur od 8.6.2023
do 18.12.2023, spolu vo výške 2.379,45 eura.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že predmetný nárok žalobcu nie je dôvodný.3.1. Žalovaný za nesporné označil to, že vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na zákazku,
vo výzve na predkladanie ponúk žalovaný určil lehotu na predkladanie ponúk do 8.2.2023 a zároveň
bolo žalovaným stanovené, že minimálna lehota, počas ktorej budú ponuky uchádzačov viazané bola

31. máj 20263. Nebolo sporné ani to, že žalobca zložil zábezpeku 50.000,- eur.
3.2. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení zákona zo strany žalovaného tým, že
predĺžil lehotu viazanosti s poukazom na metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej
len ÚVO).
3.2.1. Poukázal na to, že predmetné usmernenie nie je pre žalovaného záväzné a dodal, že Zákon

o verejnom obstarávaní neupravuje, akým spôsobom má verejný obstarávateľ realizovať predĺženie
lehoty, počas ktorej je uchádzač svojou ponukou viazaný.
3.3. Žalovaný zdôraznil, že podmienky vrátenia zábezpeky, ako aj podmienky predĺženia lehoty
viazanosti ponuky žalovaný určil priamo v súťažných dokumentoch, ktoré boli dostupné na webovej
stránke, preto žalovaný nemohol porušiť princíp transparentnosti.

4. Žalobca označil odpor za účelový. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore označil ako prejav svojvôle
a popierania autority inak nadriadeného orgánu v rámci procesov verejného obstarávania. Dodal, že
metodický pokyn nemôže byť právne záväzný, avšak jeho argumentačná sila a postavenie ÚVO nemôže
byť ignorovaná, obzvlášť, keď žalovaný nepodal žiadne rozumné a presvedčivé právne vysvetlenie k
tomu, v čom vidí metodický pokyn za nesprávny.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach mimo iného uviedol, že v rámci verejného obstarávania
postupoval v súlade so zákonom a súťažnými podkladmi, s ktorými sa oboznámil aj žalobca. Predĺženie
viazanosti ponúk bolo vykonané zo strany žalovaného v súlade so zákonom, nedošlo k omeškaniu s
vrátením zábezpeky, teda žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si v konaní uplatnil.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1
ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník)
upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníkaupravujúcehoobligatórnupôsobnosťObchodnéhozákonníkavzáväzkovýchvzťahoch,podľa

ustanovení §§ 10 ods. 1 a 2, 21 ods. 4, 46 ods. 4 a 7 písmena a/ Zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní (ďalej len ZoVO) upravujúcich povinnosti verejného obstarávateľa pri verejnom obstarávaní,
určenie podmienok verejného obstarávania, podľa § 167 ods. 1 ZoVO upravujúceho dohľad ÚVO nad
dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa.

7. Súd prvej inštancie ustálil ako nesporné skutkové tvrdenia - vyhlásenie výzvy na predkladanie ponúk
na zákazku, zloženie zábezpeky zo strany žalobcu vo výške 50.000,- eur žalovanému a vrátenie
zábezpeky zo strany žalovaného žalobcovi 19.12.2023. Za sporné označil skutkové tvrdenia o porušení
princípu transparentnosti zo strany žalovaného, oneskorené vrátenie zábezpeky zo strany žalovaného
žalobcovi, a následne nárok žalobcu na príslušenstvo vyplývajúce zo zloženej zábezpeky.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku odvodenému od
porušenia metodického pokynu zo strany žalovaného, keď žalovaný nepredĺžil lehotu viazanosti ponuky
uchádzačavsúladesprincípomtransparentnostipoukázalnato,žedohľadnaddodržiavanímpovinností
verejného obstarávateľa, upravených ZoVO a konštatovanie porušenia predmetného zákona, vykonáva

úrad.
8.1. Súd prvej inštancie pritom nemal za preukázané, že by tento úrad rozhodol o tom, že konanie
žalovaného ohľadom predlženia lehoty viazanosti ponuky, na ktoré poukazuje žalobca bolo porušením
zákona. Súd prvej inštancie dodal, že neeviduje ani vedenie takéhoto konania proti žalovanému.

9. Súdprvejinštancieďalejpoukázalnato,žeakajžalovanýpredĺžillehotubezoznámeniauchádzačom
spôsobom predpokladaným metodickým pokynom, nemožno konštatovať, že by došlo k porušeniu
zákona zo strany žalovaného, a teda neplatnému predĺženiu lehoty viazanosti ponuky. Zároveň dodal,
že uvedené nevylučuje prípadné začatie konania ÚVO pre potencionálny správny delikt zo strany
žalovaného, ani to však v prejednávanom spore nebolo preukázané.

10. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vrátil
žalobcovi zábezpeku až 19.12.2023, keďže z jeho strany došlo k predĺženiu lehoty viazanosti ponuky azároveň neuplynula lehota 12 mesiacov od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk v zmysle časti I. bod
9. súťažných podkladov žalovaného zo dňa 13.1.2023.
10.1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa

uplatneného nároku.

11. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 2 C. s. p. a § 255
ods. 1 a 2 C. s. p. tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písmeno d) C. s. p.) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písmeno f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmeno h) C. s. p.)

12.1. Za inú vadu považoval to, že súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že dohľad nad porušením
ZoVO vykonáva úrad, avšak na druhej strane konštatoval, že žalovaný nepostupoval v rozpore so ZoVO.
12.1.1. Zdôraznil, že výlučne súd môže uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania a preto je súd povinný prejudiciálne posúdiť porušenie pravidiel verejného obstarávania.
Dodal, že ak by súd rezignoval na skúmanie porušenia pravidiel verejného obstarávania, odmietol by

tým spravodlivosť.
12.1.2.Ďalejpoukázalnato,žesúdjeviazanývýlučnerozhodnutímotom,čibolspáchanýsprávnydelikt
a kto ho spáchal. Pokiaľ takéto „odsudzujúce“ rozhodnutie neexistuje, súd je povinný sám vyhodnotiť
porušenie pravidiel ZoVO.
12.1.3. Nie je preto správne ani konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že výlučne úrad má

kompetenciu posudzovať porušenie pravidiel ZoVO.
12.2. Žalobca za zmätočné označil aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok
uplatnený v tomto spore odvodzuje od porušenia metodického pokynu žalovaným, keď žalovaný
nepredlžil lehotu viazanosti ponuky uchádzača v súlade s princípom transparentnosti.
12.2.1. Zdôraznil, že nárok žalobcu nebol odôvodnený porušením metodického usmernenia, ale

porušením princípu transparentnosti. Zároveň citoval rozhodnutia ÚVO týkajúce sa transparentnosti
verejného obstarávania.
12.3. Vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení zo strany súdu prvej inštancie žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o tom, že žalovaný nepostupoval pri predĺžení
lehoty viazanosti ponúk v rozpore so ZoVO.

12.3.1. Dôvodil, že v prípade, ak žalovaný predĺžil opakovane lehotu viazanosti ponúk bez toho, aby
zároveň urobil „korigendum“ oznámenia zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania vedeného
úradom, vytvoril tým u uchádzačov stav nejasnosti a neistoty, nakoľko nebolo zrejmé, či k predĺženiu
lehoty viazanosti ponúk došlo alebo nie, čo môže mať napríklad praktický význam v prípade financovania
zloženia zábezpeky.

12.4. Konštatoval, že predĺženie lehoty viazaností ponúk bolo uskutočnené aj v rozpore so zásadou
primeranosti, nakoľko minimálne v dvoch prípadoch bolo predĺžené z dôvodu konania o preskúmanie
úkonov žalovaného na základe námietky, kedy bol úradom konštatovaný protiprávny stav spôsobený
zo strany žalovaného.
12.4.1. Zotrval preto na tvrdení, že súd prvej inštancie mal po vykonaní dokazovania prihliadnuť aj na

tú skutočnosť, že žalovaný lehotu viazanosti ponúk minimálne v dvoch prípadoch predĺžil z dôvodu
porušenia pravidiel ZoVO zo strany žalovaného, čo konštatoval aj úrad, pričom žalovaný sa sám na
tieto rozhodnutia v predĺžení lehoty viazanosti ponúk odvolával. Uvedeným postupom došlo zo strany
žalovaného aj k porušeniu zásady primeranosti. Rozsudok tak vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia.

12.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil predmetné odvolanie za nedôvodné. Tvrdil, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a správne právne odôvodnený.

13.1. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.14. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručené 28.1.2025, žalobca odvolaciu repliku
nepodal.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejnevyhlásený,čobolopodľa§219ods.3C.s.p.oznámené naúradnejtabulikrajskéhosúdu.

17. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď (podľa názoru žalobcu)
nesprávne posúdil ako nedôvodný nárok žalobcu, nesprávne posúdil porušenie princípu primeranosti
a transparentnosti verejného obstarávania žalovaného pri predĺžovaní lehoty viazanosti ponúk
odvolávajúcsanato,ženebolopreukázanéporušenieZoVOzostranyÚVO,vdôsledkučohonesprávne
posúdil aj omeškanie žalovaného s vrátením zábezpeky vo výške 50.000,- eur žalobcovi zo strany

žalovaného.

18. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena d), f) a h) C. s. p.
Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým a právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a následne na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto

odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods.1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22. Odvolací súd konštatuje, že odvolací súd nezistil a žalobca v odvolaní ani neuviedol a ani
riadne neodôvodnil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22.1. Odvolací súd tak dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nebol naplnený.

23. Odvolací súd za nedôvodné považuje aj tvrdenie žalobcu o zmätočnosti predmetného rozsudku keď
súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že dohľad nad porušením zásad ZoVO vykonáva ÚVO
a na druhej strane konštatoval, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom.

24.Odvolacísúdkonštatuje,žežalobcanesúhlasísprávnymizávermisúduprvejinštancie.Odvolacísúd
konštatuje, že iba to, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcim dôvodom pre tvrdenia o zmätočnosti napádaného
rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

24.1. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v spore.25. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo posúdil
a následne nesprávne vec právne posúdil, keď nesprávne posúdil porušenie princípu primeranosti
a transparentnosti verejného obstarávania žalovaného pri predĺžovaní lehoty viazanosti ponúk

odvolávajúc sa na to, že nebolo preukázané porušenie ZoVO zo strany ÚVO, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie podľa žalobcu nesprávne posúdil aj omeškanie žalovaného s vrátením zábezpeky vo výške
50.000,- eur žalobcovi zo strany žalovaného udáva, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné.

26. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa zúčastnil verejného obstarávania na základe výzvy
žalovaného a zložil aj požadovanú zábezpeku. Nebolo sporné ani to, že minimálna lehota viazanosti
ponúk uchádzačov bola stanovená do 31.5.2023 a zároveň žalobca podal proti výsledkom predmetného

verejného obstarávania námietky ako neúspešný uchádzač, a to po 31.5.2023. Odvolací súd poukazuje
na to, že aj v dôsledku využitia námietok zo strany žalobcu došlo k predĺženiu lehoty viazanosti
predmetných ponúk.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom spore nebolo zo strany žalobcu preukázané, žeby

po 31.5.2023 stratil záujem o status uchádzača v predmetnom verejnom obstarávaní, čím by zloženie
predmetnej zábezpeky pre žalobcu stratilo zmysel a význam. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne dospel k záveru, že nedošlo zo strany žalovaného k omeškaniu s vrátením predmetnej
zábezpeky žalobcovi dňa 19.12.2023.
29.1. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že až

listom doručeným žalovaného 11.12.2023 bola zo strany žalobcu prejavená vôľa nebyť uchádzačom
v predmetnom verejnom obstarávaní.

30. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny (prvý výrok), pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny

výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým priznal žalovanému ako
úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu.

31. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

32.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v

ustanovení § 419 C. s .p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).