Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-7C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201036
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2720201036.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D., zastúpeného: Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec,
IČO: 52 635 970 proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, G., zastúpeného: IK Advisory
s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 47 380 331, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
29.06.2020 uzavretá medzi žalovaným a H. F., nar. XX.XX.XXXX je v časti vyporiadania týkajúceho sa
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G., obec Kopčany, okres B., a to rodinného

domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku registra "C", parc. č. 893/2, o výmere 70
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pod V-1602/2020-583/2020
zo dňa 28.7.2020 a v časti vyporiadania týkajúceho sa nadobudnutia finančných prostriedkov vo výške
20.700,- EUR žalovaným, voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.08.2020 domáhal vydania rozsudku: Dohoda

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 28.07.2020 uzatvorená medzi
žalovaným a H. F., nar. XX.XX.XXXX je v časti vyporiadania nehnuteľnosti: rodinného domu s.č. XXX
postaveného na pozemkoch reg. „C“ par. č. 893/2 a parc.č. 893/1 v obci a k.ú. G., LV č. XXXX, voči
žalobcovi neúčinná.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca uzatvoril s dlžníkom: H. F., nar. XX.XX.XXXX zmluvu
o pôžičke, ktorá bola zabezpečená zmenkou zo dňa 21.9.2018 na sumu 57.000,-€. Rozhodca A. I. J.

dňa 12.03.2020 rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 7RSBA 179/2019 zaviazal dlžníka na zaplatenie
sumy 57.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 16.01.2019 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny 190,-€. Z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobca podal návrh na
vykonanie exekúcie, dňa 22.06.2020 súdny exekútor (JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD.) vydal
upovedomenie o začatí exekúcie č. 26 EX 328/20. V čase po začatí exekučného konania sa dlžník
začal zbavovať svojho majetku, so žalovaným uzatvoril dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa
žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu, čím podľa žalobcu

došlo k ukráteniu žalobcu, preto sa domáha neúčinnosti tohto úkonu, načo sú podľa žalobcu splnené
všetky podmienky, a to vymáhateľná pohľadávka (rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.03.2020 sp. zn.
7 RSBA 179/2019), ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa – žalobcu (dlžník sa zbavil podielu na
majetku v hodnote takmer 200.000,-€, aby mu nebol zexekvovaný v rámci prebiehajúcej exekúcie,pričom účelovo žiadal odklad exekúcie), išlo o odporovateľný právny úkon medzi blízkymi osobami
(žalovaný ako manžel dlžníka musel vedieť, aké úkony jeho manželka uzatvárala s tretími osobami,
teda musel mať vedomosť o jej záväzkoch, a teda musel byť žalovanému známy úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa - žalobcu), vecná legitimácia strán sporu (žalobca je veriteľom a žalovaný osobou, ktorá mala
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech). Žalobca taktiež uviedol, že dlžníčka sa zbavila
jediného zexekvovateľného majetku. Zbavila sa aj ďalších nehnuteľností (podielu o veľkosti 1 na stavbe
– stajňa – brojlery- králiky s.č. 930 na pozemku parc. č. 2250/5 v obci Kopčany na LV č. XXXX). Čo
sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených tvrdení označil v žalobe tieto

dôkazy: rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.03.2020 sp. zn. 7 RSBA 179/2019, upovedomenie o začatí
exekúcie č. 26 EX 328/20, LV č. XXXX, XXXX K. XXXX, upovedomenie o odklade exekúcie.

3. K žalobe (doručenej mu 30.09.2020) sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.10.2020, ktorý
na obranu voči podanej žalobe uviedol, že petit žaloby je nezrozumiteľný a nevykonateľný z dôvodu,
že rodinný dom s.č. 362 postavený na pozemku registra „C“ prac. č. 893/1 nebol predmetom dohody

o vyporiadaní, nakoľko nikdy netvoril súčasť zaniknutého BSM, výlučným vlastníkom tejto stavby bol
aj pred uzatvorením dohody žalovaný. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku uviedol, že dlžníčka
ako účastníčka rozhodcovského konania si neprevzala ani repliku (ani sa k nej nevyjadrila), a je teda
otázne, či vôbec bol rozhodcovský rozsudok dlžníčke doručený a či sa táto dozvedela o jeho obsahu.
Nárok uplatnený žalobcom žalovaný neuznal, považoval ho za neoprávnený. Žalovaný nepredložil

žiadny dôkaz o tom, že by v žalobe uvádzané právne úkony boli realizované s cieľom vyhnúť sa
plneniu akýchkoľvek povinností. Dlžníčka je bývalou manželkou žalovaného (právoplatnosť rozvodu
dňa 16.6.2020), zánikom manželstva zaniklo BSM a následne dňa 29.6.2020 bolo ich zaniknuté BSM
vyporiadané v súlade s § 150 OZ. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že uzatvorením Dohody
o vyporiadaní BSM, teda vyporiadaním BSM by došlo k ukráteniu žalobcu, žalobca v tomto smere

nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že aj po vyporiadaní BSM dlžníčka vlastnila ďalší
majetok použiteľný na úhradu jej prípadných záväzkov (rodinný dom s.č. XXX E. L. I. M. s pozemkom –
LV č. XXX). Žalovaný ďalej uviedol, že vyporiadanie BSM po jeho zániku je prirodzené a potrebné pričom
dohoda o tomto vyporiadaní je v zmysle právnej úpravy preferovaným spôsobom tohto vyporiadania.
Poukázal na to, že na základe Dohody medzi bývalými manželmi pripadla žalovanému nehnuteľnosť

– rodinný dom s. č. 362 a dlžníčke pripadli ďalšie nehnuteľnosti. Dôvodom takéhoto rozdelenia BSM
bola aj tá skutočnosť, že sporný dom sa nachádza na pozemku v dlhodobom výlučnom vlastníctve
žalovaného a bezprostredne susedí s ďalšími pozemkami a stavbami vo výlučnom (dlhodobom)
vlastníctve žalovaného. V prípade ak by sa vlastníkom sporného domu stala dlžníčka, dochádzalo by
k užívaniu pozemku pod ním (vo výlučnom vlastníctve žalovaného), a teda by muselo dôjsť k finančnému

plneniu v prospech žalovaného s tým, že do sporného rodinného domu neexistuje žiadny priamy prístup
z verejnej komunikácie. Preto takýto spôsob vyporiadania BSM bol logický a prirodzený. Žalovaný
k tvrdeniu žalobcu , že týmto konaním dlžníčky zabránila exekúcii spornej nehnuteľnosti v rámci
prebiehajúcej exekúcie uviedol, že toto nie je pravdivé, nakoľko z upovedomenia o začatí exekúcie
vyplýva, že exekúcia bola nariadená dvomi spôsobmi: zrážkami zo mzdy a iných príjmov a prikázaním

pohľadávky z účtu. Žalovaný nemal vedomosť o obsahu tohto upovedomenia až do dňa doručenia
žaloby t.j. 30.9.2020, žalovaný nebol ani účastníkom predmetného exekučného konania a teda má
za to, že v exekučnom konaní nebol a ani nemal byť žiadnym spôsobom postihnutý majetok patriaci
do zaniknutého BSM. Tvrdenie žalobcu o hodnote spornej nehnuteľnosti vo výške takmer 200.000
eur žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný taktiež poprel, že by vedel alebo musel vedieť

aké úkony dlžníčka ako jeho manželka uzatvárala s tretími osobami. Žalovaný o zmluve o pôžičke,
ani o zmenke, na ktorú sa odvoláva rozhodcovský rozsudok, nemal žiadnu vedomosť až do dňa
doručenia žaloby žalovanému. Z Dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že väčšiu časť nehnuteľného
majetku získala dlžníčka, čo vylučuje akýkoľvek úmysel ukrátiť žalobcu. Žalovaný taktiež uviedol, že
nie je vo vzťahu k neúčinnosti predmetného právneho úkonu splnená podmienka, t.j. že by Dohoda

predstavovala právny úkon medzi blízkymi osobami, nakoľko žalovaný nepovažuje dlžníčku, ktorá je
jeho bývalou manželkou za blízku osobu a nepovažoval ju za blízku osobu ani v čase uzatvárania
Dohody. Ako vyplýva z rozhodnutia o rozvode, dlžníčka ešte v postavení manželky žalovaného žila
dvojitý život, zatajovala pred ním dôležité informácie, zneužívala jeho dôveru, čo podľa žalovaného
potvrdzuje, že sa nejednalo o blízke osoby. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že to bol práve žalobca,

ktorý spoločne s dlžníčkou uzavrel tvrdenú Zmluvu o pôžičke, prijal zmenku od dlžníčky, a to všetko
bez vedomia a súhlasu žalovaného ako jej vtedajšieho manžela. Taktiež žalovaný poukázal na to,
že žalobca nepredložil predmetnú Zmluvu o pôžičke ani zmenku. Vo vzťahu k úmyslu ukrátiť veriteľa
žalovaný uviedol, že musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nepostačuje len zmenšeniemajetku dlžníka v prípade ak zostatok tohto majetku postačuje na uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Kvalifikácia Dohody o vyporiadaní BSM ako odporovateľného právneho úkonu je teda vylúčené. Podľa
žalovaného nie je splnená žiadna z podmienok, na základe ktorej by bolo možné podanej žalobe

vyhovieť a to z dôvodu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žiadal preto žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 19.10.2020 žalovaný uviedol, že v čase
uzavretia Dohody (29.6.2020) ako i v čase vkladu do katastra nehnuteľností (28.7.2020) bola sporná
nehnuteľnosť zaťažená záložným právom v prospech iného veriteľa ako je žalobca, a teda žalovaný
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom pričom bývalá

manželka nadobudla na základe dohody nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, a preto žalovaný
objektívne nemohol predpokladať, že práve zadlžená nehnuteľnosť by mohla byť použitá na uspokojenie
pohľadávky iného veriteľa. Z tohto dôvodu nemohol mať žiadny úmysel ukrátiť veriteľa. Takáto založená
nehnuteľnosť bola v skutočnosti odplatne neprevoditeľná, nakoľko jej hodnota bola znížená zásadným
spôsobom záložným právom, ktoré v zmysle § 151h OZ pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. V zmysle
§ 151h ods. 6 OZ exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný

veriteľ alebo záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, čo podľa neho v danom prípade prakticky vylučovalo
postihnutiespornejnehnuteľnostiexekúciou.Existenciazáložnéhoprávalenosvedčujedobromyseľnosť
žalovaného vo vzťahu k obsahu Dohody. Žalovaný okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení,
resp. popretí niektorých skutkových tvrdení žalobcu v rámci prostriedkov procesne obrany navrhol
tieto dôkazy: LV č. XXXX OÚ Skalica z 4.6.2020 a 29.7.2020, rozhodcovský rozsudok z 12.3.2020,

rozhodnutie o rozvode sp. zn. 2Pc/3/20 z 7.5.2020, dohodu o vyporiadaní BSM z 29.6.2020, LV č. XXX
vedený OÚ Malacky, upovedomenie o začatí exekúcie 26EX 328/20 z 22.6.2020.

4. Z podania žalovaného zo dňa 16.10.2020 vyplýva, že sa ním domáhal posúdenia ako predbežnej
otázky platnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a dlžníčkou v zmysle § 194 CSP, čo

odôvodnil tým, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od svojho postavenia veriteľa na základe
právoplatného rozhodcovského rozsudku, pričom z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dlžníčka
v tom konaní poprela prijatie peňazí od žalobcu i podpísanie zmenky. Nakoľko titul, od ktorého žalobca
odvodzuje svoju pohľadávku voči dlžníčke je Zmluva o pôžičke, pričom žalobca Zmluvu o pôžičke ani
zmenku doposiaľ nepredložil súdu, a teda súd ani žalovaný doposiaľ nemali možnosť posúdiť obsah

týchto právnych úkonov, osobitne rozhodcovskej doložky. Napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok
predstavuje exekučný titul, pre účely tohto konania by si súd podľa § 194 CSP mohol o tejto otázke
vytvoriť vlastný právny názor, hoci by o nej meritórne nerozhodoval. Žalovaný považuje za potrebné, aby
sa súd zaoberal najskôr otázkou, či došlo k platnému poskytnutie pôžičky žalobcom dlžníčke, nakoľko
na túto otázku neposkytuje odpoveď ani rozhodcovský rozsudok. Poukázal na rozhodnutie Ústavného

súdu SR I.ÚS 245/09 zo dňa 10.9.2009.

5. Žalobca vo svojej replike zo dňa 3.11.2020 uviedol, že aj po doručení vyjadrenia žalovaného považuje
žalobu za dôvodnú. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok je právoplatný a súd v tomto konaní nemá
právomoc skúmať pravdivosť vyznačenej doložky o právoplatnosti a vykonateľnosti. Poukázal na to,

že dlžníčka dňa 21.9.2018 uzatvorila Zmluvu o pôžičke (podpísala zmenku), dňa 7.10.2019 bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd, dňa 3.4.2020 nadobudol rozhodcovský rozsudok právoplatnosť
a dlžníčka dňa 29.6.2020 uzatvorila Dohodu o vyporiadaní BSM a dňa 24.6.2020 kúpnu zmluvu
(prevod nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka na tretie osoby), z čoho podľa žalobcu vyplýva úmysel
dlžníčky zbaviť sa svojho majetku. Podľa žalobcu z Dohody o vyporiadaní BSM vyplýva nepochybná

disparita podielov, keď žalovaný nadobudol všetky hodnotné veci a dlžníčka iba pro forma bezcenný
a sporný majetok. Podľa žalobcu obchodný podiel v spoločnosti EVS s.r.o. nemá prakticky žiadnu
hodnotu, nakoľko ide o spoločnosť, ktorá nevykonáva činnosť a nedosahuje žiadny zisk, spoločnosť
bola založená v decembri 2019. Vo vzťahu k nehnuteľnosti (rodinný dom v obci Malé Leváre) uviedol, že
vlastníctvo dlžníčky k tomuto domu je sporné, čo vyplýva z uznesenia OS Malacky sp. zn. 31C/180/2017

z 29.11.2017, ktorým bolo dlžníčke zakázané nakladať s nehnuteľnosťou z dôvodu, že dlžníčka mala
podviesť vlastníkov nehnuteľnosti tak, že previedla na seba túto nehnuteľnosť spôsobom, že si nechala
vyhotoviť plnomocenstvo na zastupovanie a následne rodinný dom prevádzala na iné osoby, ktoré
následne od zmluvy odstúpili. Žalobca poukázal, že dlžníčke bolo aj vznesené obvinenie v tejto súvislosti
pre zločin podvodu (ČVS:ORP-517/2-VYS-MA-2017). Vyporiadanie BSM Dohodou preto deklaruje

úmysel účastníkov Dohody previesť všetok hodnotný a exekvovateľný majetok na žalovaného, aby sa
tak dlžníčka vyhla exekúcii. Podľa žalobcu len samotný rodinný dom nadobudnutý žalovaným (sporný
dom) má hodnotu 180.000,- eur (vychádzajúc z ponuky realitnej kancelárie). Bez právneho významu
je skutočnosť, že exekučné konanie sp. zn. 26EX 328/2020 je vedené iba voči dlžníčke. V časevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nebolo BSM žalovaného a dlžníčky ešte vyporiadané, taktiež
nebolo ich manželstvo rozvedené. Podľa žalobcu musel byť žalovanému úmysel dlžníčky zbavovať
sa svojho majetku známy, pretože ten v jej mene na základe plnomocenstva prevádzal nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. XXXX, nakoľko dlžníčka v tom čase bola vo výkone trestu, a teda podľa žalobcu
žalovaný napomáhal dlžníčke zbavovať sa jej majetku, nakoľko tieto úkony boli vykonávané až po
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
ako i vedomosť druhej strany o tomto úmysle samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.
Žalobca poukázal na to, že sám žalovaný v návrhu na rozvod uviedol, že jeho manželka (dlžníčka) bola

v pátraní a bola odsúdená za majetkovú trestnú činnosť. O podvodoch dlžníčky musel mať žalovaný
vedomosť aj z dôvodu, že vypovedal v trestnej veci na OR PZ Malacky ČVS:ORP-517/2-VYS-MA-2017,
pričom aj na základe tejto jeho výpovede bolo dlžníčke vznesené obvinenie dňa 16.5.2019, a teda od
mája 2019 žalovaný vedel o protiprávnych aktivitách jeho manželky. Žalobca žiadal, aby v kontexte
týchto skutočností bol vzťah žalovaného a dlžníčky posudzovaný ako vzťah blízkych osôb podľa §
42a ods. 2 v spojení s § 116 OZ. Ak by aj neboli považovaní za blízke osoby, podstatným je to,

že žalovaný z objektívnych okolností mal vedomosť o podvodoch dlžníčky. Zároveň vypovedal ako
svedok v trestných veciach dlžníčky v rokoch 2018/2019, pričom v trestnom konaní uviedol, že sa
s bývalou manželkou majetkovo vysporiadali, pričom táto mu dobrovoľne nechala peniaze z predaja
králikárne pod podmienkou, že jej pošle 1000,- eur, ktoré jej žalovaný do výkonu trestu aj poslal.
Bez právneho významu je skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o uzatvorení Zmluvy o pôžičky

dlžníčky so žalobcom. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ešte uviedol, že tento má v zmysle §
35 zákona č. 244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a teda podľa žalobcu súd
v inom konaní je viazaný skorším rozhodnutím (R 3/2013). Rozhodcovský rozsudok spôsobuje prekážku
„res iudicatae“. Rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený len na základe žaloby oprávnenej osoby
(účastníka rozhodcovského konania). Čo sa týka zmenky jej majiteľ nemusí pri jej predložení k plateniu

nič preukazovať okrem skutočnosti, že je majiteľom tejto zmenky. Pokiaľ dlžník popiera existenciu
záväzku zo zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno. Súčasne (podľa obsahu podania) zobral žalobu
o určenie neúčinnosti právneho úkonu späť v časti pozemku parc. č. 893/1 v obci a k.ú. G., LV č. XXXX,
čo potvrdil aj podaním zo dňa 24.11.2021, ktorým súčasne navrhol aj zmenu žaloby, o ktorej bolo súdom
rozhodnuté.

6. Žalobca písomným podaním zo dňa 24.11.2021 okrem čiastočného späťvzatia žaloby žiadal pripustiť
aj zmenu (rozšírenie) žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to aj v časti vyporiadania
týkajúceho sa nadobudnutia finančných prostriedkov vo výške 20.700,-€ žalovaným.

7. Okresný súd Skalica uznesením zo dňa 15.3.2022 výrokom I. konanie vo vzťahu k parcele registra
"C" parc. č. 893/1, o výmere 132 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v kat. úz. G., obec G., okres Skalica
evidovanej na LV č. XXXX zastavil, výrokom II. pripustil zmenu žaloby takto: „Súd určuje, že Dohoda o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.06.2020 uzavretá medzi žalovaným
a H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX G. je a) v časti vyporiadania týkajúceho sa

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G., obec Kopčany, okres B. a to rodinného
domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemkoch reg. "C", parc. č. 893/2, o výmere 70 m2,
zastavaná plocha a nádvorie (na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného k
uvedenej nehnuteľnosti Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pod V-1602/2020-583/2020 zo
dňa 28.7.2020); a b) v časti vyporiadania týkajúceho sa nadobudnutia finančných prostriedkov vo výške

20.700 EUR žalovaným, je voči žalobcovi právne neúčinná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.4.2022 vo výroku I. a dňa 21.3.2022 vo výroku II. Predmetom konania sa tak stal nárok žalobcu
vyjadrený výrokom II. tohto uznesenia.

8. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 7C/17/2020 zo dňa 9.2.2023 tak,

že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby bolo na
tom základe, že súd dospel k záveru, že zo skutkového stavu nemožno vyvodiť, že by žalovanému
musel byť dňa 29.6.2020 známy úmysel jeho bývalej manželky ako dlžníčky ukrátiť práve osobu žalobcu.
Podľa súdu nebolo žalobcom preukázané, že by žalovanému bol dňa 29.6.2020 úmysel dlžníčky (ako
jeho bývalej manželky) ukrátiť práve osobu žalobcu (v postavení veriteľa) známy, resp. z dokazovania

nemožno ani vyvodiť žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné existenciu tohto úmyslu, či
vedomosť o ňom vo vzťahu k osobe žalobcu vyvodiť. Žalovaný sa o osobe žalobcu dozvedel až
z doručenej žaloby dňa 30.9.2020. Vedomosť žalovaného o existencii iných veriteľov jeho bývalej
manželky ako dlžníčky (čo nepochybne daná bola, keďže žalovaný vedel o tom, že jeho bývalá manželkabrala pôžičky - k tomu viď. rozvodový rozsudok) podľa názoru súdu na to nemala vplyv. Súd mal
zároveň za to, že osobu žalovaného nemožno považovať ku dňu 29.6.2020 za osobu blízku dlžníčke
v zmysle § 116 OZ. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie uviedol, že v konaní

nebolo preukázané, že by úkon dlžníčky ukracoval veriteľa. Pojem „ukrátenie“ uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom
rozsahu alebo aspoň sčasti. Čo sa týka neúčinnosti právneho úkonu v časti vyporiadania týkajúceho
sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. a obec Kopčany, a to rodinného domu s.č. XXX
postaveného na pozemku reg. "C", parc. č. 893/2, podľa súdu nemožno hovoriť o tom, že by jeho

prevod výlučne na žalovaného zabránil uspokojeniu žalobcovej pohľadávky, nakoľko podľa § 151h ods.
6 OZ exekučné konanie na záloh k spornému domu bolo možno v danom prípade viesť iba vtedy, ak
by oprávneným bol záložný veriteľ (čo splnené nebolo) alebo ak by záložný veriteľ (v tomto prípade
N.) s exekúciou súhlasil. Podľa súdu skutočnosť, že na spornom dome, ktorý bol predmetom prevodu
v rámci vyporiadania BSM, bolo ako ťarcha zapísané záložné právo, sama o sebe bránila tomu, aby
sa žalobca mohol bez akýchkoľvek prekážok domáhať uspokojenia svojej pohľadávky exekúciou na

tento sporný dom. Podľa súdu tak samotný prevod vlastníckeho práva k spornému domu ukrátenie
uspokojenia žalobcovej pohľadávky spôsobiť nemohol. Čo sa týka neúčinnosti právneho úkonu v časti
vyporiadania týkajúceho sa nadobudnutia finančných prostriedkov vo výške 20.700 eur žalovaným, súd
aj tento uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný, pretože nemožno žalovaného považovať ku dňu
29.6.2020 za osobu blízku dlžníčke v zmysle § 116 OZ a ani vyvodiť, že by žalovanému musel byť dňa

29.6.2020 známy úmysel jeho bývalej manželky ako dlžníčky ukrátiť práve osobu žalobcu. Ak by súd (v
prípade splnenia podmienok, ktoré však nenastalo) konštatoval neúčinnosť časti Dohody týkajúcej sa
celej sumy 20.700 eur, zasiahol by tak bez právneho dôvodu aj do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý
ako bývalý manžel takpovediac „vlastnil“ 1 z tejto sumy (t.j. 10.350 eur) a niet žiadneho dôvodu, aby sa
žalobca ako veriteľ mohol uspokojovať aj z majetku (podielu) žalobcu, čo by bolo právnym dôsledkom

pri úspešnej odporovacej žalobe.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žalobca v rámci podaného odvolania
uviedolito,ževkonanípreukázalajvedomosťžalovaného(tretejosoby)oukracujúcomúmysledlžníčky.
Zo znenia ustanovenia § 42a ods. 2 OZ vyplýva, že ukracujúci úmysel dlžníka musel byť druhej strane

známy (nie že tento úmysel bol druhej strane známy). Z uvedeného legislatívneho pojmu tak vyplývajú
dve rôzne situácie, ktoré majú byť zo strany žalujúceho veriteľa preukázané, a to buď, že táto osoba o
úmysle dlžníka vedela, alebo že táto osoba o úmysle dlžníka subjektívne nevedela, ale z objektívneho
hľadiska o ňom vedieť musela. Vedomosť žalovaného o existencii iných veriteľov jeho bývalej manželky
ako dlžníčky podľa názoru súdu nepochybne daná bola, keďže žalovaný vedel o tom, že jeho bývalá

manželka brala pôžičky. Vedomosť žalovaného (tretej osoby) o ukracujúcom úmysle dlžníčky mal za
preukázanú i konajúci súd. Uvedené vyplýva z rozvodového rozsudku, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
predávajúcimi E. F. a I. H. F. na jednej strane a kupujúcim obchodnou spoločnosťou I.P. Group na strane
druhej zo dňa 3.6.2020 (na základe ktorej predávajúci previedli vlastníctvo k poľnohospodárskej stavbe
v obci Kopčany súp. č. XXX na kupujúceho za kúpnu cenu 20.700 eur), Dohody o vyporiadaní BSM

medzi dlžníckou a žalovaným zo dňa 29.6.2020, následného zverejnenia ponuky zo dňa 19.8.2020
(prostredníctvom realitnej kancelárie) na predaj rodinného domu v obci Kopčany za cenu 189.900 eur
a tiež z obsahu obžaloby v trestnom konaní sp. zn. 6T/13/2022 (z ktorej okrem iného vyplýva, že
obvinená I. H. F. bola do ústavu na výkon trestu predvedená dňa 13.2.2020, v súčasnej dobe je v
kontakte s bývalým manželom E. F. prostredníctvom telefonátov, videohovorov a zasielania balíkov).

Z chronologického sledu udalostí je zrejmé, že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností o ukracujúcom
úmysle dlžníčky vedel a tejto poskytoval priamu súčinnosť pri zbavovaní sa všetkého majetku. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súd prvej inštancie z obsahu uznesenia OR PZ v
Malackách ČVS: ORP-517/2-VYS-MA-2017 zo dňa 16.5.2019 zistil, že ním bolo v zmysle § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie osobe: H. F., nar. XX.X.XXXX pre zločin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona ako aj to, že E. F. odmietol ako svedok k veci vypovedať.
Pokiaľ bol žalovaný v roku 2019 predvolaný vypovedať vo veci ČVS: ORP-517/2-VYS-MA-2017, je
zrejmé, že sa o protiprávnej činnosti dlžníčky nedozvedel ku dňu 20.2.2020, ako to prezentoval v tomto
i v rozvodovom konaní (aj pred OČTK), ale už skôr. Aj v prípade, že by žalovaný o ukracujúcom úmysle
dlžníčky nevedel (čo je podľa názoru žalobcu vylúčené), bola by i tak naplnená hypotéza právnej normy §

42a ods. 2 OZ, pretože žalovaný vzhľadom na okolnosti a svoje pomery o ukracujúcom úmysle dlžníčky
vedieť mal a mohol. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného v rozvodovom konaní v tom zmysle,
že mu hrozí strata domu, ktorý má z dedičstva v dôsledku konania dlžníčky (dôvodom podania návrhu
na rozvod ich manželstva boli zistenia žalovaného o dlhoch a podvodoch jeho bývalej manželky).10. O odvolaní bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 26Co/37/2023 – 254 zo dňa
3.7.2024 (ďalej ako „odvolací súd“) tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP). Odvolací
súd v predmetnom uznesení poukázal nato, že súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu
vymáhateľnej pohľadávky (rozhodcovský rozsudok sp. zn. 7 RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020) ako
i to, že osobu žalovaného nemožno považovať ku dňu 29.6.2020 za osobu blízku dlžníčke, s tým,
že v odvolacom konaní je potrebné z týchto záverov vychádzať, nakoľko ich žalobca nerozporoval.

Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie. Odvolací súd uviedol,
že pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, je povinný v konaní tvrdiť a preukázať ukracujúci
úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že daný úmysel musel byť tretej osobe známy. Ukracujúci úmysel
dlžníka sa pritom nemusí bezprostredne vzťahovať na žalobcu a mohol pôvodne smerovať aj k ukráteniu
iného dlžníkovho veriteľa, pokiaľ jeho účinky negatívne dopadajú aj na samotného žalujúceho veriteľa.
Taktiež uviedol, že ust. 42a ods. 2 OZ neviaže odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie

uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky a je preto nerozhodné, či úmysel dlžníka smeroval
k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich, prípadne či dlžník robil právny úkon
bez toho, aby úmysel ukrátiť svojich veriteľov vôbec smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré majú
voči nemu pohľadávku. Ak nejde o právny úkon dlžníka urobený voči osobám jemu blízkym (o taký
úkon s ohľadom na závery súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci nejde), je ďalším predpokladom

odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ to, že dlžníkov úmysel ukrátiť jeho veriteľa musel
byťznámydruhejstraneprávnehoúkonu.Vzhľadomnato,žeúmyseldlžníkaukrátiťjehoveriteľanemusí
smerovať voči konkrétnym osobám, ktoré majú voči nemu pohľadávku, unesie žalobca v tomto smere
svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, aj keď nebude tvrdiť a preukazovať, že druhá strana vedela
o konkrétnych veriteľoch dlžníka; postačí, ak bude tvrdiť a ak preukáže, že druhá strana musela v čase

právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil
právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie (porovnaj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30 Cdo 2836/2010 a sp. zn. 21 Cdo 2281/2011). Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným by
sa v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, na vyporiadanie BSM medzi žalovaným a dlžníčkou hľadelo,
ako keby k nemu (v dotknutej časti) nikdy nedošlo. Žalobca by tak bol oprávnený uspokojiť sa do

výšky vymáhateľnej pohľadávky z tej časti majetku patriaceho do BSM, ktorá predstavovala prospech
z Dohody o vyporiadaní BSM, a to za splnenia podmienok v zmysle § 147 ods. 1 OZ. Vo vzťahu k
predmetu tohto konania a argumentácii strán sporu prezentovanej v priebehu odvolacieho konania,
odvolací súd doplnil, že zákonná podmienka odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 OZ (ak nejde o
právny úkon uskutočnený medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou) je splnená aj vtedy, ak osoba, s

ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela,
avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený a svoje pomery o tomto úmysle
dlžníka vedieť mala a mohla. Pre posúdenie, či žalujúci veriteľ uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa
jednotlivých zákonných podmienok podľa § 42a ods. 2 OZ, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že ide
o osobu odlišnú od účastníkov napadnutého právneho úkonu. Veriteľ tak môže svoju argumentáciu o

ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť,
založiť len na nepriamych dôkazoch, ktoré sa týkajú napadnutého právneho úkonu alebo okolností,
za ktorých bol právny úkon uzavretý, a ktoré musí súd pri svojom rozhodovaní dôsledne vyhodnotiť.
Súd nemôže pri posúdení, či žalobca uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno ohľadom podmienok
podľa § 42a ods. 2 OZ, vychádzať len z tvrdení žalovaného ako osoby, ktorá mala z odporovateľného

právneho úkonu prospech. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá
viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania
môžubyťlenskutočnostivonkajšiehosveta,prostredníctvomktorýchsavnútornépresvedčeniesubjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či

vedomosť o ňom dôvodiť. V záverečnej časti zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že bude
povinnosťousúduprvejinštancievďalšomkonaníriadiťsanázoromodvolaciehosúdu,ktorýmjepodľa§
391ods.2CSPviazaný,opätovneposúdiťžalobouuplatnenýnároksosústredenímsanaspornéotázky,
ako aj argumentáciu žalobcu i žalovaného prezentovanú v priebehu odvolacieho konania, skutkový
stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne

ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, následne zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky
aažpotomrozhodnúťopätovneoveciaotrováchkonaniastránsporu,vrátanetrovodvolaciehokonania.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akýmiúvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť vykonať nejaké stranami
navrhované (no súdom prvej inštancie nevykonané) dôkazy zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu nevyplývala.

11. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Súd po vrátení veci (odvolacím súdom) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie.

13. Súd na pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom uviedol (doplnenie sporných/nesporných
skutočností, predbežného právneho posúdenia), že pri viazanosti rozhodnutia odvolacieho súdu, súd
bude vychádzať z toho, že osobu žalovaného nemožno považovať ku dňu 29.6.2020 za osobu

blízku dlžníčke, nakoľko toto nebolo rozporované žalujúcou stranou v odvolacom konaní. Súčasne sa
vzhľadom na tieto závery bude potrebné vysporiadať s tým, že úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa
musel byť žalovanému známy (§ 42a ods. 2 OZ), a teda žalobca musí uniesť bremeno tvrdenia ako
i dôkazné bremeno k tomuto úmyslu, pričom postačí ak sa preukáže, že žalovaný v čase predmetného
právneho úkonu musel vedieť, že dlžníčka má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžníčka voči

žalovanému urobila predmetný právny úkon (dohodu o vyporiadaní BSM) v úmysle zmariť uspokojenie
tejtopohľadávky,čobudesplnenéajvtedy,akžalovanýoúmysledlžníčkyukrátiťsvojhoveriteľanevedel,
avšakvzhľadomnaokolnostizaktorýchbolpredmetnýprávnyúkonuskutočnenýasvojepomeryotomto
úmysle dlžníčky vedieť mal a mohol.

14. Zástupca žalovaného na pojednávaní (po vrátení veci odvolacím súdom) uviedol, že po preštudovaní
uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 3.7.2024 konštatuje, že odvolací súd síce formuloval v niektorých
otázkach záväzný právny názor, avšak aplikujúc aj takéto právne posúdenie na zistený skutkový stav
je žalovaný toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zhode s komunikovanými východiskami
tunajšieho súdu, ktoré aj žalovaný považuje za správane a podstatné vzhľadom na uznesenie KS, má

za to, že žalobca v pôvodnom konaní a ani do dnešného dňa nepreukázal splnenie podmienok, ktoré
formuloval práve odvolací súd v bode 41 svojho uznesenia. Odvolací súd uzatvára, že žalobca musí
uniesť bremeno tvrdenia a preukázať že druhá strana teda žalovaný musela v čase právneho úkonu
vedieť, že v tomto prípade dlžníčka má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku, a že dlžník voči nej spravil
právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie. Pri revízii obsahu súdneho spisu však takýto listinný

dôkaz ani žiadnu relevantnú svedeckú výpoveď v tomto smere neidentifikoval. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania práveže vyplynulo, že žalobca ani žalovaný nedoložili súdu údaje a informácie o žiadanej
konkrétnej nesplatenej pohľadávke, ktorá by bola alebo mala byť známa žalovanému v čase realizácie
sporného právneho úkonu. O niekoľkých pohľadávkach, ktorých pravosť a výška sú diskutabilné, sa
dozvedajú z obžaloby doloženej do spisu v závere konania, avšak táto je datovaná a spracovaná

dávno po uzavretí dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 29.6.2020. Žalovaný preto očakával, že žalobca
v nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu doloží relevantný dôkaz, aby bolo možné vykonať
dokazovanie v zmysle bodu 41., avšak takýto dôkaz predložený nebol. Z prípisu žalobcu doručeného
súdu pred pojednávaním vyplynulo, že žalobca považuje okruh dôkazov za uzavretý a nenavrhol žiadne
dôkazy, ktoré by naviazali na uznesenie odvolacieho súdu. Má za to, že aktivita prináleží predovšetkým

žalobcovi, ale ten zjavne nereflektoval uznesenie odvolacieho súdu a nepredložil ani žalovanému
ani súdu žiadny dôkaz, ktorý by osvedčil splnenie podmienok a predpokladov konštatovaných práve
odvolacím súdom. Žalovaný konštatoval, že dôkazný stav sa nijako zásadne nezmenil oproti stavu
vydania prvého rozsudku a aj pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu ohľadom okruhu
pohľadávok ktoré má súd v tomto prípade posudzovať dochádza k záveru, že žalovaný ani nevedel,

ani nemohol vedieť o žiadnej konkrétnej nesplatenej pohľadávke dlžníčky, teda svojej bývalej manželky,
keďže jeho tvrdenie že o tom nemal žiadnu vedomosť nebolo žalobcom doposiaľ vyvrátené. Žalovaný
rešpektuje názor odvolacieho súdu ,že prvostupňový súd by nemal výlučne vychádzať z tvrdení
žalovaného o tejto otázke, ale tu sme v sporovom konaní a svoje tvrdenie musí uviesť predovšetkým
žalobca, ktorý v tomto smere nepredložil žiadnu listinu, nenavrhol žiadny výsluch svedka ani iný dôkaz.

Dôkazy predložené žalobcom ohľadom bližšie neurčených pohľadávok dlžníčky nemožno považovať
za dôkazy o existencii a konkrétnej výške pohľadávok a už vôbec nie o tom, že by žalovaný o nich
vedel alebo mal vedieť. Žalovaný tvrdil a tvrdí, že dlžníčka žiadne takéto informácie s ním nezdieľala
a túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že dnes v 10/2024 teda aj so značným časovým odstupom aniorgány činné v trestnom konaní, ani v najmenšom nedospeli k záveru, že by sa žalovaný akokoľvek
podieľal na žalobcom tvrdenom poškodzovaní dlžníčky alebo aby mal o tom akúkoľvek vedomosť.
Ani z rozsudku o rozvode, ktorý je súčasťou spisu, ani z doloženej neskoršej obžaloby Okresnej

prokuratúry Skalica nie je zrejmá jediná pohľadávka dlžníčky, ktorá by bola konkrétne špecifikovaná
vrátanie jej výšky, splatnosti alebo iných parametrov. Všetky tam uvedené informácie sú len domnienky
a podozrenia a ani v tomto konaní nebolo preukázané ako tieto konania skončili, či v nich spomínané
údajné pohľadávky boli splatné, aká bola ich výška alebo či neboli medzičasom uhradené. Na záver
uviedol, že žalobca nedoložil žiadny dôkaz, na ktorý bol vyzývaný uznesením odvolacieho súdu ani

jeho obstaranie nenavrhol prostredníctvom súdu, preto je presvedčený, že žalobu je potrebné zamietnuť
pre nesplnenie základných predpokladov formulovaných aj odvolacím súdom najmä v bode 41 jeho
uznesenia.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami: rozhodcovským rozsudkom rozhodcu sp.
zn. 7 RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020, upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. 26 EX 328/20 zo dňa

22.6.2020 a o odklade exekúcie zo dňa 12.08.2020, výpismi z listov vlastníctva, rozsudkom OS Skalica
č.k. 2Pc/3/2020-20 zo dňa 7.5.2020, dohodou o vysporiadaní BSM zo dňa 29.6.2020, uznesením OS
Malacky sp. zn. 31C/180/2017, ponukou realitnej kancelárie, uznesením OR PZ v Malackách ČVS:
ORP-517/2-VYS-MA-2017 zo dňa 16.5.2019, zápisnicou z výsluchu žalovaného ako svedka na OR PZ
v Skalici dňa 20.10.2020, obžalobou Pv 347/20/2206-58 zo dňa 29.03.2023 vedenej na OS Skalica pod

sp. zn. 6T/23/2023, žiadosťou OR PZ v Skalici o udelenie súhlasu pre vykonanie dôkazu OR PZ Skalica
(ČVS: ORP-213/VYS-SI-2020) zo dňa 17.3.2021, uznesením OS Skalica č.k. 5C/15/2020-27 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/80/2020 zo dňa 16.1.2020 a zistil tento skutkový
stav veci:

16. Z rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milan Ficek sp. zn. 7 RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020
vyplýva, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2020 a vykonateľnosť dňa 7.4.2020. Žalobcom
bol A. B., nar. XX.X.XXXX (t.j. žalobca v tomto konaní) a žalovanou bola H. F., nar. XX.X.XXXX.
Podľa tohto rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť žalobcovi sumu 57.000,- eur spolu s úrokom
vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 16.1.2019 do zaplatenia spolu so zmenkovou odmenou 190,-

eur. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Z rozsudku vyplýva, že žaloba bola odôvodnená tým,
že žalobca bol majiteľom zmenky zo dňa 21.9.2018 vystavenej žalovanou na sumu 57.000,- eur,
ktorá nebola dobrovoľne zaplatená. Z rozsudku vyplýva, že žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila,
následnú repliku si neprevzala a ani sa k nej nevyjadrila. Ustanovený rozhodca na základe zmenky,
ktorá ním bola vyhodnotená ako platná žalobe vyhovel v predmetnom rozsahu. Žalovaná v rámci obrany

namietala to, že k plneniu nedošlo (žalovaná poprela prijatie peňazí od žalobcu) a namietala i vystavenie
(nepodpísanie) zmenky.

17. Z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. sp.
zn. 26 EX 328/20 zo dňa 22.6.2020 vyplýva, že bolo adresované H. F. ako dlžníčke z exekučného

titulu – rozhodcovského rozsudku 7 RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020, pričom oprávneným bol žalobca
v tomto konaní s tým, že dňa 17.6.2020 sa začala exekúcia v prospech oprávneného. Dlžníčka bola
vyzvaná na splnenie pohľadávky, pričom z upovedomenia vyplýva, že v prípade jej neuhradenia sa
exekúcia vykoná dvomi spôsobmi, a to zrážkami zo mzdy a iných príjmov a prikázaním pohľadávky
z účtu. Z upovedomenia tohto súdneho exekútora o odklade exekúcie zo dňa 12.8.2020 vyplýva, že na

základe žiadosti povinnej osoby bola exekúcia odložená s tým, že odklad trval do 1.12.2020.

18. Z výpisu LV č. XXXX pre obec a k.ú. G. ku dňu 3.10.2019 vyplýva, že H. F., nar. XX.X.XXXX bola
evidovaná ako podielová spoluvlastníčka 1/2 stavby: STAJŇA – BROJL.-KRÁLIK súp. č. XXX, na parc.
č. 2250/5, pričom z výpisu k tejto nehnuteľnosti ku dňu 17.8.2020 vyplýva, že výlučným vlastníkom bola

spoločnosť: I.P.Group s.r.o. a to titulom Kúpnej zmluvy V-1333/2020 zo dňa 24.6.2020.

19. Z výpisu LV č. XXXX pre obec a k.ú. G. ku dňu 3.10.2019 vyplýva, že evidovanými bezpodielovými
vlastníkmi stavby: rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. 893/2 bol žalovaný spoločne s H. F., s tým, že
ako ťarcha bolo zapísané záložné právo v prospech ČSOB, a.s. podľa V-1350/12 zo dňa 19.7.2012

na rodinný dom súp. č. 362.

20. Z výpisu LV č. XXXX pro obec a k.ú. G. ku dňu 17.8.2020 vyplýva, že evidovaným výlučným
vlastníkom stavby: rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. 893/2 bol žalovaný, a to titulom Dohodyo vysporiadaní BSM V-1602/2020 zo dňa 28.7.2020. Taktiež ako ťarcha bolo zapísané záložné právo
v prospech ČSOB, a.s. podľa V-1350/12 zo dňa 19.7.2012 na rodinný dom súp. č. XXX a na pozemky
parc. č. 888/4, 893/1 a 893/2. Z výpisu ku dňu 4.6.2020 vyplýva, že žalovaný bol zapísaný ako výlučný

vlastník rodinného domu s.č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 893/1, a to titulom darovacej
zmluvy (zmlúv). Z výpisu ku dňu 18.11.2021 (rovnako i z 29.7.2020) vyplýva, že žalovaný bol zapísaný
ako výlučný vlastník rodinného domu s.č. XXX postaveného jednak na pozemku parc. č. 893/1 ako
i na pozemku parc. č. 893/2, a to titulom darovacej zmluvy (zmlúv) a Dohody o vysporiadaní BSM
V-1602/2020 zo dňa 28.7.2020.

21. Z výpisu LV č. XXX pre obec a k.ú. I. M. ku dňu 21.9.2020 vyplýva, že H. F., nar. XX.X.XXXX bola
evidovaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 607 ako i pozemku parc. č.
607, a to titulom Dohody o odstúpení od Kúpnej zmluvy V-5045/2017. Ako ťarcha bol pod Z-4202/2020
zapísaný exekučný príkaz 26EX 328/20 na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva
v prospech žalobcu.

22. Z rozsudku OS Skalica č. k. 2Pc/3/2020-20 zo dňa 7.5.2020 (právoplatného dňa 16.6.2020) vyplýva,
že manželstvo žalovaného a jeho vtedajšej manželky I. H. F., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 18.2.1989
bolo rozvedené, pričom z rozsudku vyplýva, že návrh podal žalovaný v tomto konaní a návrh odôvodnil
tým zistením, že sa voči manželke viedlo trestné konanie, ktoré skončilo jej odsúdením. O skutočnosti,

že po nej bolo vyhlásené pátranie z dôvodu nenastúpenia do výkonu trestu sa dozvedel od svojej rodiny,
manželka ho presviedčala, že sa jedná o výmysel s cieľom poškodiť jej dobré meno. Návrh na rozvod
bol odôvodnený aj tým zistením, že je voči nej vedené ďalšie trestné stíhanie pre podvod a neoprávnené
obohatenie. Návrh bol podaný na súd 21.2.2020. Z rozsudku takisto vyplýva, že sa navrhovateľ na
pojednávaní vyjadril, že manželka ho celú dobu klamala, robila úkony o ktorých vôbec nevedel, brala

pôžičky ktoré on dopláca, dopúšťala sa rôznych podvodov, všetko robila bez jeho vedomia.

23. Z Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 29.6.2020 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovaným
a jeho bývalou manželkou Mgr. Tatianou Chanečkovou, ich podpisy boli úradne overené v obci
Sučany tohto dňa. Z obsahu Dohody vyplýva, že ich BSM zaniklo 16.6.2020. Dohoda obsahovala

taktiež prehlásenie bývalých manželov, že všetky a akékoľvek úvery alebo pôžičky poskytnuté počas
trvania manželstva ktorémukoľvek z bývalých manželov uzavretých iba jedným z bývalých manželov
predstavujú individuálny záväzok každého z nich a netvoria predmet BSM. Bývalí manželia vyporiadali
ich zaniknuté BSM tak, že žalovaný v tomto konaní nadobudol: a) rodinný dom súp. č. XXX v obci
a k.ú. G. na pozemku parc. č. 893/2, LV XXXX; b) nákladné vozidlo značky Renault Master; c) finančné

prostriedky vo výške 20.700 eur. Bývalá manželka titulom vyporiadania nadobudla: a) rodinný dom súp.
č. XXX v obci a k.ú. I. M. na parc. č. 607 ako i pozemok parc. č. 607, LV č. XXX; b) obchodný podiel
v spoločnosti EVS s.r.o., IČO: 52 820 386. Hnuteľné veci nadobudol podľa dohody do vlastníctva ten
z bývalých manželov ktorý ich ku dňu účinnosti tejto Dohody reálne držal a užíval. Dohoda obsahovala
aj prehlásenie o tom, že ku dňu zániku manželstva nemajú bývalý manželia žiadny nesplatený úver ,

jeho časť ani iný záväzok voči banke alebo inému veriteľovi, ktorý by bol spoločným záväzkom.

24. Z uznesenia OS Malacky sp. zn. 31C/180/2017 z 29.11.2017 vyplýva, že ním bolo nariadené
neodkladné opatrenie, s tým, že osobe tam žalovanej: N. G. (pozn. súdu – takto označenú osobu nebolo
možné identifikovať) bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú taktiež nebolo možné identifikovať

z dôvodu anonymizácie tohto rozhodnutia, ktoré predložila žalujúca strana.

25. Z ponuky realitnej kancelárie zo dňa 19.8.2020 vyplýva, že táto ponúkala na predaj rodinný dom
v obci Kopčany v stave čiastočnej rekonštrukcie s úžitkovou plochou 220 m2, výmerou pozemku 766
m2 za cenu 189.900 €. Zo zhodných vyjadrení sporových strán vyplynulo, že sa jedná o sporný dom.

26. Z uznesenia OR PZ v Malackách ČVS: ORP-517/2-VYS-MA-2017 zo dňa 16.5.2019 vyplýva, že ním
bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie osobe: H. F., nar. XX.XX.XXXX pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že mala bez vedomia a súhlasu poškodených zmeniť kúpnu zmluvu (účastníkov i predmet kúpy) na

rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 607 v obci Malé Leváre LV č. XXX, pričom bol na návrh
obvinenej povolený vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech obvinenej, čím spôsobila
škodu vo výške 113.000,-€. E. F. odmietol ako svedok k veci vypovedať, čo vyplýva z odôvodnenia tohtouznesenia, z ktorého taktiež vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti: rodinný dom s.č. XXX na pozemku
parc. č. 607 v obci Malé Leváre LV č. XXX bola stanovená odborným vyjadrením na sumu 113.000,-€.

27. Zo zápisnice z výsluchu svedka na OR PZ v Skalici dňa 20.10.2020 (žalovaného v tomto konaní)
vyplýva, že jeho bývalá manželka H. F. mala spáchať podvody aj voči jeho osobe (zobrala, resp. navýšila
úver v banke o 57.000,- € na jeho majetok). Vo vzťahu ku králikárni uviedol, že peniaze z predaja mu
ponechala s tým, že jej pošle 1.000,-€ do výkonu trestu, čo aj urobil, zvyšok peňazí použil na úhradu
dlhov voči deťom. Uviedol, že manželka mu ponechala aj časť domu v Kopčanoch, nakoľko dom bol

vždy jeho aj s pozemkami, až pri vyporiadaní BSM cez právnika zistil, že bývalá manželka mala nejaký
rodinný dom v I. M., tento jej ponechal, nakoľko s ním nemal nič spoločné. Vyporiadali sa dohodou, ktorú
im pripravil právnik. O osobe p. B. sa dozvedel až z doručenej žaloby zo súdu.

28. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že pôžička bola dlžníčke poskytnutá v hotovosti, na viaceré otázky
zástupcu žalovaného odpovedal: nespomínam si. Podľa žalobcu žalovaný musel mať vedomosť

o protiprávnom konaní svojej manželky, čo odvodzoval z toho, že žalovaný bol viackrát vypovedať aj
u vyšetrovateľa, poukázal na výsluch z 23.11.2021 zo spisu 6T/13/2022. Žalobca nemal vedomosť,
z akých príjmov žila dlžníčka.

29. Z obžaloby Pv 347/20/2206-58 zo dňa 29.03.2023 vedenej na OS Skalica pod sp. zn. 6T/23/2023

vyplýva, že bola podaná voči osobe: H. F., nar. XX.XX.XXXX pre prečin poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2020
podpísala dohodu o vysporiadané BSM, ktorou sa vzdala v prospech bývalého manžela I. F. finančných
prostriedkov z predaja nehnuteľnosti súp. č. XXX, na parc. č. 2250/5, v hodnote 10.350,-€, vzdania sa
rodinného domu v Kopčanoch na ulici Sasinkova 22 na pozemku parc. č. 893/2 v hodnote 38.683,49

€ (číslo vkladu V-1602/2020 zo dňa 28.7.2020), hoci mala vedomosť o existencii svojich záväzkov
vyplývajúcich z finančných pôžičiek, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ale aj iných právnych úkonov,
čím úmyselne odstránila časť svojho majetku a tým zmarila uspokojenie veriteľov, a to A. B., nar.
XX.XX.XXXX a iných. Z odôvodnenia obžaloby vyplýva, že žalobca tohto konania dňa 21.09.2018
odovzdaldlžníčkepeňažnéprostriedkyakopôžičku,pričommutátopodpísalazmenkunasumu57.000,-

€ so splatnosťou 15.1.2019, žiadnu čiastku mu však nevrátila, čo riešil podaním žaloby na rozhodcovský
súdu. Z výsluchu svedka E. F. zo dňa 23.11.2021 (žalovaného v tomto konaní) vyplýva, že rodinný dom
v Kopčanoch nadobudol darom po svojich rodičoch a starých matke, zadná časť domu ako novostavba
bola financovaná z pôžičky v banke, pričom uvedenú stavbu vnímali ako súčasť BSM, aby mohli dostať
pôžičku. Z výpovede svedka O. B. vyplýva, že obvinenej uhradil sumu 80.000,-€ ako kúpnu cenu

za rodinný dom č. XXX E. I. M., pričom následne zistil, že obvinená mala rodinný dom nadobudnúť
podvodne, preto od zmluvy odstúpili a vlastnícke právo prešlo späť na obvinenú, ktorá mu vrátila len
čiastku 5.000,-€, 75.000,- nevrátila. V odôvodnení je ďalej uvedené, že znaleckým posudkom bola
hodnota rodinného domu s.č. XXX na parc. č. 893/2 ku dňu 29.6.2020 vo výške 38.683,49 eura, hodnota
obchodného podielu obvinenej v spoločnosti EVS, s.r.o. bola 0,-€ (znalecký posudok). Podľa kúpnej

zmluvy z 3.6.2020 medzi obvinenou a E. F. (podieloví spoluvlastníci po 1) títo predali spoločnosti
I.P. Group poľnohospodárske stavby s.č. 930 v Kopčanoch za kúpnu cenu 20.700,-€. Z obžaloby
taktiež vyplýva, že rozsudkom OS Malacky sp. zn. 31C/180/2017 zo dňa 6.12.2019 (právoplatným dňa
28.8.2021) bolo rozhodnuté, že vlastníkmi rodinného domu v obci Malé Leváre s.č. 311 sa stali pôvodní
vlastníci (B. a B.). Taktiež bolo (vychádzajúc zo správy ústavu na výkon trestu) uvedené, že obvinená

je v súčasnej dobe v kontakte s bývalým manželom E. F. prostredníctvom telefonátov, videohovorov
a zasielania balíkov.

30. Zo žiadosti o udelenie súhlasu pre vykonanie dôkazu OR PZ Skalica (ČVS: ORP-213/VYS-SI-2020)
zo dňa 17.3.2021 vyplýva, že žalovaný bol požiadaný o vykonanie dôkazu (vypracovanie znaleckého

posudku) v obydlí na adrese: G., B. XXX/XX, s čím žalovaný súhlasil.

31. Z uznesenia OS Skalica č.k. 5C/15/2020-27 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/80/2020 zo dňa 16.1.2020 vyplýva, že bolo nariadené neodkladné opatrenie: povinnosť
žalovaného dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťou: rodinný dom s.č. XXX E. L. G., LV č. XXXX,

postavenej na pozemku parc.č. 893/2, s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vo veci samej na OS Skalica pod sp. zn. 7C/17/2020.32. Podľa § 34 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

33. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

34. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

35. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

36. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

37. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

38. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

39. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle
nahrádza tento prejav vôle.

40. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

41. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním navrhnutým sporovými
stranami ako i z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, viazaný pritom právnym názorom
odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že podaná žaloba (po pripustení jej zmeny) bola podaná
dôvodne. Ako vyplýva zo žalobného návrhu žalobcu, ktorým je súd v zmysle § 216 ods. 1 CSP

viazaný, žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti časti právneho úkonu, a to Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.6.2020 (ďalej len ako „ Dohoda“) tak ako je to
uvedené v bode 7. tohto odôvodnenia, a to voči jeho osobe ako veriteľovi. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že Dohodu o vyporiadaní je potrebné nepochybne považovať za právny úkon v zmysle § 34 OZ, pričom
odporovacou žalobou možno napadnúť aj len časť takejto dohody, ak je oddeliteľná od ostatných častí

tejto dohody ako právneho úkonu (k tomu R 30/2013), čo v danom prípade splnené je. Z vykonaného
dokazovania súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo (a nebolo to tvrdené ani
samotnými sporovými stranami), že by predmetná Dohoda o vyporiadanie BSM zo dňa 29.6.2020 bola
neplatným právnym úkonom, lebo ak by tomu tak bolo, súd by nemohol vysloviť odporovateľnosť tohto
právneho úkonu (rozhodnutie NS ČR z 25.05.2020 sp. zn. 31Cdo 417/1999). Nato, aby súd mohol

vysloviť právnu neúčinnosť právneho úkonu je potrebné, aby boli splnené podmienky stanovené v § 42a,
resp. § 42b Občianskeho zákonníka.

42. Účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na
úkor veriteľov, jej podstatou je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (veriteľovi), ktorá znamená,

že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Môže ísť pritom o také právne úkony, ktoré zmenšujú
majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa, pričom sa musí jednať o kvalifikované zmenšenie majetkudlžníka (nepostačuje len zmenšenie majetku dlžníka), t.j. také, že ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku, čo sa musí v konaní preukázať (dôkazné bremeno nesie žalobca - veriteľ).

43. Vychádzajúc z ust. § 42a ods. 1 OZ, právo domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka
(aktívna vecná legitimácia) svedčí veriteľovi, a to za súčasného splnenia toho, že dlžník vykonal taký
právnyúkon,ktorýukracujeuspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľa.Zavymáhateľnúpohľadávku
jepotrebnépovažovaťtakúpohľadávku,ktorúmožnoúspešnevymáhaťpredsúdomvzákladnomkonaní
(k tomu R 44/2001 ako i uznesenie NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022), t.j. žalovateľnú

(dospelú) pohľadávku. Z vykonaného dokazovania podľa súdu možno konštatovať, že v danom prípade
žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorou je predmetný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 7
RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020 (k tomu bližšie bod 13. tohto odôvodnenia), ktorý mal vyznačenú
doložku právoplatnosti (3.4.2020) i vykonateľnosti (7.4.2020). Z tohto rozsudku možno potom zistiť to,
že žalobcovi z neho vyplýva postavenie veriteľa, nakoľko mu na základe tohto právoplatného rozsudku
vzniklo právo na finančné plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi: H. F., nar. XX.XX.XXXX (bývalej

manželke žalovaného) vznikla povinnosť splniť záväzok (§ 488 OZ). Čo sa týka procesnej obrany
žalovaného obsiahnutej v písomnom podaní zo dňa 16.10.2020 (bod 4. odôvodnenia), t.j. posúdenia
ako predbežnej otázky (§ 194 CSP) otázku platnosti Zmluvy o pôžičke (t.j. kauzy), súd túto obranu
vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podľa súdu má predmetný rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu, ktorý tento súd nie je oprávnený v tomto konaní skúmať vo
forme predbežnej otázky, keďže o nej už bolo právoplatne rozhodnuté (judikované právo). Nič na tom
nemení ani tvrdenie žalovaného, že dlžníčka v rozhodcovskom konaní poprela prijatie peňazí od žalobcu
i podpísanie zmenky. Bolo vecou (právomocou) rozhodcovského súdu sa s týmito skutočnosťami
vysporiadať. Nič na tom nemení ani poukaz žalovanej strany na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 245/09-

25 zo dňa 10.09.2009, podľa súdu toto uznesenie predmetnú situáciu meritórne nerieši, v danej veci
sa nejednalo o meritórne rozhodnutie ústavného súdu. V tomto konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu nebolo tvrdené (ani preukázané), že by sa dlžníčka ako oprávnená osoba domáhala zrušenia
tohto rozhodcovského rozsudku (§ 40 cit. zákona), a teda podľa súdu pokiaľ samotný dlžník ako účastník
rozhodcovského konania neiniciuje zrušenie tohto rozsudku ukladajúceho mu povinnosť niečo plniť

(finančné plnenie), nie je tu právna možnosť na spochybňovanie tohto právoplatného rozhodcovského
rozsudku formou predbežnej otázky v rámci konania o neúčinnosti právneho úkonu, ktorého dlžníčka
navyše nie je zúčastnená ako strana sporu. Z dokazovania ďalej vyplýva, že je splnená podmienka
v zmysle § 42a ods. 2 OZ, t.j. že sa jedná o právny úkon urobený dlžníkom v posledných troch rokoch.
Nárok na odporovanie zaniká uplynutím lehoty troch rokov, táto lehota začína plynúť od urobenia

právneho úkonu, čo v danom prípade bolo dňa 29.06.2020, žaloba bola podaná dňa 20.08.2020, z čoho
vyplýva že trojročná (prekluzívna) lehota neuplynula. Súčasne súd bude vychádzať z toho, že osobu
žalovaného nemožno považovať ku dňu 29.6.2020 za osobu blízku dlžníčke, nakoľko tento právny názor
vyjadrený súdom prvej inštancie nebol rozporovaný žalujúcou stranou v odvolacom konaní.

44. Pri skúmaní dôvodnosti podanej žaloby súd ďalej vyhodnocoval, či sú splnené aj podmienky
stanovené v § 42a ods. 2 OZ, nakoľko len za splnenia všetkých podmienok bolo možné podanej žalobe
vyhovieť. Vychádzajúc z § 42a ods. 2 prvá veta OZ, v časti: „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy...“ Ako súd uviedol (s poukazom na právne záväzný názor odvolacieho súdu)

žalobcu zaťažovalo pre úspech v spore uniesť bremeno tvrdenia ako i dôkazné bremeno k tomuto
úmyslu (ukrátiť svojho veriteľa), pričom postačí ak sa preukáže, že žalovaný v čase predmetného
právneho úkonu (t.j. 29.06.2020) musel vedieť, že dlžníčka má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku
(nemuselo sa jednať o pohľadávku práve vo vzťahu žalobcovi) a že dlžníčka voči žalovanému urobila
predmetný právny úkon (Dohodu o vyporiadaní BSM) v úmysle zmariť uspokojenie tejto pohľadávky, čo

je splnené aj vtedy, ak žalovaný o úmysle dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa nevedel, avšak vzhľadom na
okolnosti za ktorých bol predmetný právny úkon uskutočnený a svoje pomery o tomto úmysle dlžníčky
vedieť mal a mohol. Zo skutkového stavu podľa názoru súdu (viazaného právnym názorom odvolacieho
súdu) vyplýva, že žalovaný v čase 29.06.2020 (uzatvorenia Dohody o vyporiadaní BSM) vzhľadom
na okolnosti, za ktorých bol predmetný právny úkon uskutočnený a svoje pomery, o úmysle dlžníčky

(ukrátiť jej veriteľa) vedieť mal a mohol. Uvedený záver vyplýva z toho, že žalovaný ako navrhovateľ
rozvodovéhokonania(návrhdoručenýsúdudňa21.02.2020,vedenýpodsp.zn.2Pc/3/2020OSSkalica)
voči vtedajšej manželke (ako neskoršej dlžníčke z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 7 RSBA 179/2019
zo dňa 12.3.2020, právoplatného dňa 3.4.2020 a vykonateľného dňa 7.4.2020) už v samotnom návrhuna rozvod uviedol, že voči jeho manželke bolo vedené trestné stíhanie pre podvod a neoprávnené
obohatenie, pričom na pojednávaní sa vyjadril, že manželka ho celú dobu klamala, robila úkony o ktorých
vôbec nevedel, brala pôžičky, ktoré on dopláca, dopúšťala sa rôznych podvodov, všetko robila bez jeho

vedomia. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že už v čase rozvodového konania, teda pred
uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM, mal žalovaný ako osoba, ktorá mala z predmetného právneho
úkonu (Dohody) majetkový prospech, vedomosť o splatných pohľadávkach jeho vtedajšej manželky,
keďže sám uviedol, že tieto pôžičky (pozn. súdu – dlhy) jeho vtedajšej manželky musí splácať, muselo sa
teda jednať o splatné pohľadávky jeho vtedajšej manželky (resp. dlžníčky). Prijatý právny záver súdu o

tom, že žalovaný o úmysle dlžníčky ukrátiť jej veriteľa ku dňu 29.06.2020 vedieť mal a mohol možno tiež
vyvodiť z uznesenia OR PZ v Malackách ČVS: ORP-517/2-VYS-MA-2017 zo dňa 16.5.2019, z ktorého
vyplýva, že pred jeho vydaním dňa 16.05.2019 žalovaný odmietol ako svedok k veci vypovedať, pričom
vecou (skutkom) bolo konanie H. F., nar. XX.XX.XXXX (pozn. súdu – jeho vtedajšej manželky) ako
osoby podozrivej zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že mala bez vedomia a súhlasu poškodených zmeniť kúpnu zmluvu (účastníkov

i predmet kúpy) na rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 607 v obci Malé Leváre LV č. XXX, pričom
bol na návrh obvinenej povolený vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech obvinenej,
čím spôsobila škodu vo výške 113.000,-€. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že ešte v roku 2019 (pred
16.05.2019) žalovaný mal z činnosti orgánov činných v trestnom konaní vedomosť o podozreniach voči
jeho manželke z podvodu, a to i vo vzťahu k nehnuteľnosti - rodinnému domu s.č. XXX na pozemku parc.

č. 607 v obci Malé Leváre LV č. XXX, ktorý podľa Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 29.06.2020 mal byť
v rámci vyporiadania nadobudnutý jeho bývalou manželkou, aj keď žalovaný nepochybne disponoval
vedomosťou o možnom podvodnom konaní (nadobudnutí) práve vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti jeho
bývalou manželkou. Žalobca v tomto smere (preukázania vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle
dlžníčky) uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, a to v rámci jeho repliky zo dňa 3.11.2020 ako

i v rámci podaného odvolania, na ktoré súd v tejto súvislosti odkazuje. Čo sa týka obrany žalovaného, že
bývalá manželka nadobudla na základe Dohody nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, a preto
žalovaný objektívne nemohol predpokladať, že práve zadlžená nehnuteľnosť by mohla byť použitá na
uspokojenie pohľadávky iného veriteľa súd odkazuje na predchádzajúce vyhodnotenie nehnuteľnosti
nezaťaženej záložným právom (rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 607 v obci Malé Leváre

LV č. XXX) ako i na to, že zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom nebránilo prípadnému vykonaniu
exekúcie (k tomu bod 44. uznesenia odvolacieho súdu). Titulom majetkového prevodu v prospech
žalovaného vyplývajúcehozDohodyovyporiadaníBSMzodňa29.06.2020jenepochybné,ženímdošlo
ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku na strane dlžníčky, keďže splatnou bola jej pohľadávka vo výške
57.000,-€ s príslušenstvom a predmetom prevodu majetku v prospech žalovaného boli jednak finančné

prostriedkyvovýške20.700,-€akoinehnuteľnosťvhodnote38.683,49€(podľaznaleckéhoposudkupre
účelytrestnéhokonaniavyplývajúcehozpredmetnejobžalobyOPSkalicazodňa29.03.2023)asúčasne
dlžníčke zostal titulom vyporiadania majetok bez reálnej hodnoty, keďže hodnota obchodného podielu
bývalej manželky (dlžníčky) v spoločnosti EVS, s.r.o. bola 0,-€ (znalecký posudok pre účely trestného
konania vyplývajúceho z predmetnej obžaloby OP Skalica zo dňa 29.03.2023) a nehnuteľnosť (rodinný

dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 607 v obci Malé Leváre LV č. XXX) bola predmetom trestného
stíhania vedeného na OR PZ v Malackách pod ČVS: ORP-517/2-VYS-MA-2017, v ktorej veci bolo
v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie osobe: H. F., nar. XX.XX.XXXX pre zločin
podvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a),d)Trestnéhozákona.Nazákladetýchtoskutočnostíviazaný
pritom právnym názorom odvolacieho súdu súd potom žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko prijal

právny záver o splnení podmienok odporovateľnosti predmetného právneho úkonu (Dohody) tak je to
súdom uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

45. Čo sa týka nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle uznesenia OS Skalica č.k. 5C/15/2020-27
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/80/2020 zo dňa 16.1.2020, z týchto

vyplýva, že jeho bolo vymedzené do právoplatného skončenia konania vo veci samej na OS Skalica
pod sp. zn. 7C/17/2020, t.j. tohto konania. Z tohto dôvodu súd napriek vyhoveniu žalobe o jeho zrušení
nerozhodoval, nakoľko predmetné neodkladné opatrenie právoplatným skončením toho konania zo
zákona zanikne (§ 333 CSP).

46. Súd ešte na záver uvádza, že pokiaľ sa nevysporiadal v tomto rozsudku s niektorým tvrdením
(námietkou) sporovej strany, bolo to z toho dôvodu, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporuuvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 396 ods. 3 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania (zahrňujúcu i trovy odvolacieho súdu) voči žalovanému v rozsahu
100 % (výrok II.), pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, nakoľko
žalobca je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže jeho žalobe

bolo v celom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Senica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.