Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125200934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6125200934.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcov: 1.) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX, 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXX/XX, 3.) G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXX/XX, v zastúpení: DV Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré
Mesto, Vysoká 14, IČO: 54 670 926, proti žalovanému: F. I. J., so sídlom J. XXX, D.: XX XXX XXX,o
zaplatenie 2818,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaný má nároknanáhradutrovkonaniavočižalobcomvrozsahu100%,ovýškektorejrozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1.) rade až v 3.) rade sa žalobou zo dňa 21.12.2024 domáhali voči žalovanému
zaplatenia istiny 2818,67 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za roky
2023 a 2024, pretože žalovaný v uvedenom období podľa ich tvrdenia užíval poľnohospodárske
pozemky v katastrálnom území J. bez právneho dôvodu, ktoré pozemky sa v danom období mali
nachádzať vo vlastníctve a spoluvlastníctve všetkých žalobcov, pričom veľkosť súčtu ich vlastníckych a
spoluvlastníckychpodielovmápredstavovať výmeru256916,90m2.Pristanovenívýškybezdôvodného

obohatenia vychádzali z odborného odhadu ceny nehnuteľností, ktorý si na tento účel dali samostatne
vypracovať u Realitnej kancelárie REMAX a ktorým mala byť stanovená výška nájomného 0,52 eur/
m2/rok, teda 5200 eur/ha/rok. V tomto spore s prihliadnutím na ich záujem ekonomicky neuškodiť
žalovanému tak v konečnom dôsledku požadovali bezdôvodné obohatenie vo výške 0,022 eur/
m2/rok, teda 220 eur/ha/rok. V ďalšom uviedli, že sú spoluvlastníkmi výmery 84519,42 m2. Za
jeden rok bezdôvodné obohatenie vyčíslili na 1859,43 eur, t. j. za dva roky na 3718,86 eur.
Žalobcovia zohľadnili čiastočné plnenie žalovaného zo dňa 30.10.2024 vo výške 900,19 eur, čím

výsledná istina uplatneného nároku predstavovala 2818,67 eur. K žalobe pripojili prehľad nahlásených
poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých žiadostiach, nájomnú zmluvu žalovaného s K. J., zoznam
pozemkov v spoluvlastníctve klientov.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. XXXX/X/XXXX vydal dňa 11.02.2025
platobný rozkaz po tom, čo právny zástupca žalobcov doručil upomínaciemu súdu predžalobnú výzvu
pre žalovaného datovanú 01.05.2024, upomínací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému

rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal nárok žalobcov, čo do dôvodu aj výšky, uviedol, že
žalovaný v čase pred podaním žaloby navrhol žalobcom vymeranie náhradných pozemkov v určite
sume t. zv. podnájomného, na ktorú ponuku žalobcovia nereagovali, až 23.10.2024 bola vyhotovená
podnájomná zmluva, ktorou nájomca dal do podnájmu pozemky v kat. úz. J., a to par č. XXXX/X- Širokéo výmere 60908,32 m2 a par. č. XXXXX/X – Za Žitavou o výmere 16066,03 m2. Žalovaný aj namietal
výškusumy,ktorúsižalobcovianárokovali,pretožežalovanývyplatilžalobcomzarok2023platbuformou
bankovéhoprevodu,atovovýške3566,30eur,pričomžalovanýupustilodaplikácieust.zák.č.504/2003

Z. z. v zmysle ktorej cena obvyklého nájomného za rok 2023 v kat. úz. J. bola stanovená na sumu 130,40
eur/ha/rok. Keďže výška obvyklého nájomného za rok 2024 bude stanovená k 30.06.2025 príslušným
okresným úradom, žalobcovia si uplatnili nárok predčasne. Okrem toho aj pohľadávka žalobcov je
splatná až k 01.10.2025 (za rok 2024), takže žalovaný sa môže dostať do omeškania s platbou až dňom
02.10.2025. Zároveň namietal, že mu nebola doručená predžalobná výzva, ktorú preložili žalobcovia

v upomínacom konaní datovanú dňom 01.05.2024.
Právny zástupca žalobcov k obsahu odporu žalovaného uviedol vo svojom podaní z 15.04.2025, že
dňa 30.10.2024 žalovaný uhradil žalobcov časť dlžnej sumy vo výške 900,19 eur. Žalobcovia ďalej
uviedli, že boli uzavreté podnájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené 23.10.2024 a 31.10.2024 a týkajú
sa konkrétnych pozemkov, ktorých výmera predstavuje 76974,35 m2. Napriek týmto podnájomným
zmluvám žalovaný po celý kalendárni rok 2023 a 2024 užíval bez akejkoľvek zmluvy alebo súhlasu.

Naďalej žalobcovia trvali na úhrade sumy 2818,67 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od
13.12.2024 do zaplatenia, pretože žalovaný uzatvoril s K. J. Nájomnú zmluvu č. XXXX, kde sa dohodli
na výške nájmu 160/ha/rok, pričom žalobcovia žiadajú len 0,52 eur/m2/rok.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 16.04.2025 na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 07.05.2025 predložil dôkazy, ktorým preukazoval, že žalobcom
zaplatil sumu 3566,30 eur dňa 31.05.2024, sumu 861,10 eur dňa 29.10.2024 žalobcovi v 1) rade, sumu
37,49 eur žalobcovi v 2) rade dňa 29.10.2024, sumu 1,60 eur žalobcovi v 3) rade dňa 29.10.2024. Okrem
toho predložil potvrdenie o obvyklej výške nájomného za rok 2023 a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2024, ktorý však nenadobudol právoplatnosť.

4. Podaním zo dňa 04.06.2025 požiadal právny zástupca žalobcov o zmenu petitu žaloby, v ktorej
upresnil výmeru na žalobcu v 1) rade – 70994,12 m2, na žalobcu v 2) rade – 4259,46 m2 a na žalobcu
v 3) rade 9265,83 m2, ako aj upresnil nároky jednotlivých žalobcov, a to žalobcu v 1) rade vo výške
3123,74 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 861,10 eur, a to žalobcu v 2)

rade vo výške 187,42 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 37,49 eur, a to
žalobcu v 3) rade vo výške 407,70 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 1,60
eur. Takto v upresnenom petite žaloby žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1) rade sumu 2262,64
eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, žalobcovi v 2) rade sumu 149,93
eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia a žalobcovi v 3) rade sumu

406,10 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia.
Následne žalobcovia predložili súdu dňa 11.06.2025 ďalšiu zmenu petitu žaloby, v ktorej žiadali, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi v 1) rade sumu 1967,38 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od
13.12.2024 do zaplatenia, žalobcovi v 2) rade sumu 132,21 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od
13.12.2024dozaplateniaažalobcoviv3)radesumu394,56eurs12,25%úrokomzomeškaniaročneod

13.12.2024 do zaplatenia. Túto zmenu žaloby odôvodnili tým, že žalovaný uhradil 30.10.2024 žalobcovi
v 1) rade sumu 861,10 eur za rok 2023, žalobcovi v 2) rade sumu 37,40 eur za rok 2023, žalobcovi
v 3) rade sumu 1,60 eur za rok 2023. Suma u žalobcov bola vyčíslená za obdobie od 01.01.2023 do
22.10.2024.
Uznesením z 21.08.2025 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, ako to navrhli žalobcovia podaním

zo dňa 11.06.2025.

5. Na tomto pojednávaní žalobcovia žiadali, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže v žalobe
označili všetky dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ohľadne výšky úrokov z omeškania
žalobcovia si uplatnili úrok vo výške 12,25 % ročne podľa priemeru ECB + 5 % bodov, žaloba bola

podaná 12.12.2024, preto si uplatňujú od 13.12.2024.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.08.2025 žiadal žalobu zamietnuť, pridržiaval s obsahu svojho
odporu. Predložil súdu výšku obvyklého nájomného za rok 2024 pre kat. úz. J., ktorá bola zverejnená
na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ktorej výška činila za

rok 2024 sumu 175,28 eur/ha. Okrem toho predložil výpis z účtu, ktorým preukázal, že dňa 06.08.2025
zaplatil celkovo žalobcom sumu 1051,92 eur, a to žalobcovi v 1) rade sumu 1006,22 eur, žalobcovi v 2)
rade sumu 43,81 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,89 eur. Ďalej uviedol, že na žiadosť žalobcov im bolavydaná časť pozemkov, ale až v októbri 2024. Nároky žalobcov považujú za nedôvodné, pretože vyplatili
nájomné včas, teda neuznávajú ani úroky z omeškania.
Napriek predloženým dôkazom žalobcovia trvali na podanej žalobe v plnom rozsahu.

7. Súd vykonal vo veci dokazovania, a to výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, a to: žalobou, plnomocenstvom, prehľadom nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v
jednotných žiadostiach, Nájomnou zmluvou č. XXXX z 28.09.2016, tabuľkou o pozemkoch žalobcov,
predžalobnou výzvou z 01.05.2024, platobným rozkazom upomínacieho súdu sp. zn. 25Up/2/2025 z

11.02.2025, odporom žalovaného z 19.02.2025, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov z 15.04.2025,
upovedomením o postúpení, vyjadrením žalovaného zo 07.05.2025 spolu s prílohami, vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu z 04.06.2025, zmenu petitu žaloby z 11.06.2025, výpisom z účtu žalovaného
zo 06.08.2025 spolu s prílohou, oznámením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
o obvyklej výške nájomného za rok 2024 a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

8. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, po zmene petitu žaloby
v sume 1967,38 eur pre žalobcu v 1) rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024
do zaplatenia, v sume 132,21 eur pre žalobcu v 2) rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne
od 13.12.2024 do zaplatenia a v sume 394,56 eur pre žalobcu v 3) rade, spolu s 12,25 % úrokom
z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcov bez právneho titulu, bez uzavretej nájomnej zmluvy, preto žalobcovia si dali
vyhotoviť odborné vyjadrenie podľa ktorého výška nájomného by mala činiť 0,52 eur/m2/rok, čo činí 520
eur/ha/rok, avšak z tejto sumy si žalobcovia uplatňujú len sumu 220 eur/ha/rok.

9. Žalobcovia predložili prehľad nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých žiadostiach,

z ktorého je zrejmé, akú výmeru v ha žalovaný užíva v kat. úz. J. a v kat. úz. L.. Ďalej predložili Nájomnú
zmluvu XXXX zo dňa 28.09.2016 uzavretú medzi K. J. ako prenajímateľ a žalobcom ako nájomcom, kde
predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky o výmere 272933 m2 v kat. úz, J. a cena nájmu bola
stanovená vo výške 160 eur/ha po dobu nájmu 15 rokov. Okrem toho ešte predložili tabuľku „pozemky
v spoluvlastníctve klientov“, kde je uvedené katastrálne územie J., výmera pozemku v m2, označenie

pozemku a výmera pripadajúca na podiel v m2, výmery podielov spoločne v m2 kde sú v jednotlivých
riadkoch uvedený niekedy samotný žalobca v 1) a niekedy žalobca v 1) a v 2) rade, niekde žalobca
v 2) a niekde žalobca v 3) rade. Žalobcovia predložili aj predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému
a datovanú dňa 01.05.2024 bez doručenky, podacieho hárku alebo e-potvrdenky.

10. Z výpisu z M. N., F. zo dňa 31.05.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcom sumu 356,30 eur, a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX.

11. Z histórie transakcii v M. N., F. z 29.10.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil nájomné za rok 2023
žalobcovi v 1) rade v sume 861,10 eur, žalobcovi v 2) rade sume 37,49 eur a žalobcovi v 3) rade v sume

1,60 eur.

12. Z ortofotomapy pozemkov v kat. úz. J., ako aj upozornenia GSAA zo dňa 08.07.2024 bolo zistené, že
tak žalovaný ako aj žalobca v 1) rade požiadali o poskytnutie dotácie na tie isté pozemky, a to pozemky
v kat. úz. J., par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X.

13. Z Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 28.05.2024 súd zistil, že
týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku žalobcov v 1) a v 4) rade a nároku žalobcu v 4) rade F. C.
voči žalovanému, keď súd čiastočne priznal žalobcovi v 1) rade sumu 1244,38 eur, žalobcovi v 2) rade
68,58 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 117,30 eur a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené a nárok

žalobcov bol čiastočne zamietnutý.

14. Z predžalobnej výzvy datovanej z 01.05.2024 bolo zistené, že táto mala byť zaslaná žalovanému na
zaplatenie sumy 2818,67 eur do 5 dní od doručenia.

15. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 06.08.2025 bolo zistené, že žalovaný uhradil na účet právneho
zástupcu žalobcov sumu 1051,92 eur dňa 06.08.2025, v prílohe je uvedené, že sa jedná o nájomné za
pôdu za rok 2024 v sume 175,28 eur za ha, pričom u žalobcu v 3) rade sa jednalo o výmeru 107,59
m2 a vyplatená bola suma 1,89 eur, u žalobcu v 2) rade sa jednalo o výmeru 2499,34 m2 a vyplatenábola suma 43,81 eur a u žalobcu v 1) rade sa jednalo o výmeru 57406,41 m2 a vyplatená bola suma
1006,22 eur.

16. Podľa článku 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 132 ods. 1/ až 3/ CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1/a 2/ CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 153 ods. 1/ a 2/ CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

21. Podľa § 160 ods. 1/ a 3/ CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a

povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd
nemá, ak je
a)stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b)strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

22. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti

tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť
a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu.
Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu
normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie

procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich
pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie
civilného procesu, ku ktorej sa Civilný sporový poriadok hlási.

23. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje

bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť,sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotné
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť

dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

25. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová

strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané,
dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia,
a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremenavedievprípadežalovanéhokprocesnejpasivite,ktorájerovnakosankcionovanástratousporu.

Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore
každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

26. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti
sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu

nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore
nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom
procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha
dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena
žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný

jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať
nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne,
žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť
vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku (k
pojmu „procesný nárok“ porovnaj čl. 7 CSP a komentár k nemu). Uvedené postuláty článku 8 sa

normatívne prejavujú aj v koncepcii prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa § 150 -
154 CSP.

27. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto

skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za

následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.30. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými

predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

31. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení
a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký
posudok a oba časové varianty súkromno-znaleckého posudku (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a

hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.

32. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú byť
v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi.

33. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, spočiatku v jednej sume za všetky
nehnuteľnosti, ktoré spolu vlastnia, následne špecifikovali petit žaloby tak, že žiadali, aby súd priznal
každému zo žalobcov titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu, ktorá mu prináleží za užívania
pozemkov žalovaným za roky 2023 a 2024 do 22.10.2024. V žalobe ako dôkaz na preukázanie
vlastníctva žalobcov bola predložená tabuľka „Pozemky v spoluvlastníctve klientov“, z tohto prehľadu

však nevyplýva a nie je z neho zrozumiteľné pozemky, v akej výmere a na akých LV sú vo vlastníctve
žalobcu v 1) rade, vo vlastníctve žalobcu v 2) rade a vo vlastníctve žalobcu v 3) rade. Žalobcovia
tvrdia, že spoločne im patrí výmera pozemkov 84519,42 m2, ďalej žalobe však tvrdia, že im spoločne
patrí podiel na všetkých pozemkoch vo výške 256916,90 m2. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobcom
spoločne patria pozemky o výmere 76974,35 m2. Tieto tvrdenia žalobcov a žalovaných boli rozporné,

v priebehu konania, ani jedna zo strán neupresnila, v akej výmere žalovaný užíva pozemky žalobcu
v 1) rade, žalobcu v 2) rade a žalobcu v 3) rade. Z predmetnej tabuľky nie je možné zistiť, koľko a aká
je výmera predmetných pozemkov a akú výmeru žalovaný z pozemkov žalobcov užíval za roky 2023
a 2024, pretože medzi stranami sporné nebolo, že časť pozemkov bola žalobcom vydaná. Ani takýto
doklad, resp. dôkaz žalobcovia súdu nepredložili. Žalobcovia predložili okrem toho prehľad jednotlivých

nahlásenýchpoľnohospodárskychpozemkov,zktoréhotiežniejezrejmé,žeztýchtopozemkov,zaktoré
si žalovaný uplatnil dotácie, aký podiel pripadá na žalobcov. Žalobcovia svoj nárok podľa ich tvrdenia,
odvíjali od odborného vyjadrenia realitnej kancelárie REMAX, ktorý dôkaz však do spisu nepredložili,
nepredložili ho ani dodatočne po tom, čo bola táto skutočnosť zo strany žalovaného vytknutá v odpore
a vo vyjadrení žalovaného. Súd mal za to, že žalobcovia boli v konaní kvalifikovaným spôsobom

zastúpení advokátom, preto súdu v zmysle § 160 ods. 3/ CSP, neprináleží poučovacia povinnosť
o predložení dôkazov, ktoré žalobcovia v konaní mali predložiť a nepredložili. Takisto z podania žalobcov
nie je zrejmé, v akej výmere žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, tobôž nie
je možné zistiť jednotlivé výmery, ktoré by mal žalovaný užívať. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že žalobcovia sú povinní osvedčiť skutočnosti, ktoré tvrdia, žalobcovia tvrdili, že žalovaný užíval ich

nehnuteľnosti spolu o výmere 84519,41m2 z čoho na žalobcu v 1) rade pripadá 70994,12m2, na žalobcu
v 2) rade 4259,46 m2 a na žalobcu v 3) rade 9265,83 m2. Na základe tohto výpočtu výmer, ktorá však
nebola nejakým spôsobom v konaní preukázaná, si od žalobcu uplatnili žalobca v 1) rade sumu 1967,38
eur, žalobca v 2) rade sumu 132,21 eur a žalobca v 3) rade sumu 394,56 eur. Tento výpočet žalobcovia
odôvodnili tým, že si dali vypracovať odborný posudok, ktorý však do spisu tiež nepredložili, podľa

ktorého mala byť výška nájomného v katastrálnom území J. stanovená v sume 220 eur/ha/rok. Právny
zástupca žalobcov tvrdil, že tento dôkaz bol priložený k žalobe, ktorá bola podaná na upomínací súd,
súd nahliadnutím do spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/2/2025, ako aj nahliadnutím
do príloh žaloby zistil, že takýto dôkaz zo strany žalobcov predložený nebol. Takisto nebol predložený
žiadny dôkaz, na základe ktorého by žalobcovia si mohli nárokovať sumu 220 eur/ha/rok, keďže takáto

suma nevyplýva zo žiadnych predložených dôkazov.

34. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskehopodnikualesnýchpozemkovaozmeneniektorýchzákonovvzneníod01.10.2022nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme
pozemku na poľnohospodárske účely.

35. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 pozemok na poľnohospodárske účely
podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na

poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

36. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 obvyklou výškou nájomného za užívanie

poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely
tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30.
júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov,
ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku
nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. ,

37. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa
§ 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje
dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods.2 zákona č. 330/1991

Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.).

38. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
zákona č. 549/2004 Z.z. podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely

pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

39. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o
určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav hodnota pozemku, ktorý tvorí

poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu, sa určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek
a príslušných sadzieb uvedených v prílohe č. 1.

40. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o
určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav Hodnota pozemku, ktorý

tvorí poľnohospodársku pôdu, sa zvyšuje o hodnotu trvalých porastov na ňom podľa prílohy č. 2.

41. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

42. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

45. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.46. Žalovaný namietal v konaní, že z pozemkov, ktoré vlastnícky patria žalobcom užíval výmeru vo výške
57406,41m2užalobcuv1)rade,výmeruvovýške2499,34m2vovlastníctvežalobcuv2)radeavýmeru
107,59 m2 vo vlastníctve žalobcu v 3) rade. Žalovaný v konaní predložil dôkaz, a to výpis z účtu M. N.,

F., že uhradil žalobcom sumu 3566,30 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na ktorú sumu
bol žalovaný zaviazaný v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX. Ďalej žalovaný predložil dôkaz,
a to históriu transakcii zo svojho účtu, v zmysle ktorej dňa 29.10.2024 uhradil žalobcovi v 1) rade sumu
861,10 eur titulom nájomného za výmeru pozemkov, ktoré v roku 2023 patrili žalobcovi v 1) rade a za
ktoré mu vyplatil sumu, ktorá bola stanovená, ako cena obvyklého nájomného za rok 2023 v kat. úz.

J., a to bola stanovená suma 130,47 eur/ha/rok. Vzhľadom na obvyklú cenu nájomného vyplatil takisto
žalobcovi v 2) rade dňa 29.10.2024 sumu 37,49 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,60 eur.
Zo stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, bola po tvrdená táto výška obvyklého
nájomného za rok 2023, za rok 2024 bola táto obvyklá výška nájomného oznámená k 30.06.2025 a jej
výška činila sumu 175,28 eur. Z toho dôvodu žalovaný vyplatil dňa 06.08.2025 celkovo sumu 1051,92
eur v prospech právneho zástupcu žalobcov, pričom žalobcovi v 1) rade z tejto sumy vyplatil 1006,22

eur, žalobcovi v 2) rade sumu 43,81 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,89 eur.

47. Podľa názoru súdu žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalobcov, preto výška
náhrady za užívanie cudzej veci má byť určená obvyklou cenou práva umožňujúceho obohatenému
oprávnené užívanie cudzej veci, t. j. ako obvyklá trhová hodnota nájomného obvyklého v danom mieste

a čase za podobný spôsob užívania charakterom a stavom podobnej veci. Žalobcovia sa domáhali voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré obohatenie odôvodňovali odborným vyjadrením,
ktoré nepredložili tak žalovanému, ako ani súdu, navyše žalovaný počas celého konania tvrdil, že
žalobcovia nevedeli predložiť žiadny dôkaz, na základe ktorého by mala byť obvyklá ceny nájomného
v sume 220 eur/ha/rok, tak ako to tvrdili žalobcovia. Keďže v konaní bola rozporná výška výmery,

ktorú žalovaný užíva, žalobcovia tvrdili, že žalovaný má užívať 84519,41m2 z čoho na žalobcu v 1)
rade pripadá 70994,12 m2, na žalobcu v 2) rade 4259,46 m2 a na žalobcu v 3) rade 9265,83 m2,
podľa tvrdenia žalovaného, žalovaný užíva celkovú výmeru 60013,34 m2, čo žalovaný uznal samotným
vyplatením náhrady za užívanie pozemkov žalobcov. S poukazom na tú skutočnosť, že v konaní boli tieto
tvrdenia žalobcov a žalovaného rozporné, žalovaný však uznal, že takúto výšku výmery pozemkov užíva

bez právneho titulu, mal súd za to, že tieto pozemky a táto výmera medzi stranami sporu nebola sporná.

48. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobcom vyplatil výšku hodnoty obvyklého nájomného za rok 2023
v sume 900,19 eur, čo žalobcovia v konaní ani nepopierali, avšak aj v tejto časti trvali na podanej žalobe,
pretože táto suma podľa názoru žalobcov, nezodpovedá výške obvyklého nájomného v sume 220 eur/

ha/rok, ktorú mala vyčísliť realitná kancelária a naďalej žalobcovia trvali na svojej žalobe na priznanie
žalovanej sumy. Žalovaný predložil dôkaz o vyplatení nájomného za rok 2024, ktoré nájomné malo byť
splatné až k 01.10.2025, avšak žalovaný ho vyplatil 06.08.2025, pričom sumu 175,28 eur, ktorá suma
bola oficiálne na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovená, ako výška
obvyklého nájomného, vynásobil výškou výmery pozemkov, ktoré za rok 2024 užíval. Takto za rok 2024

vyplatil sumu 1051,92 eur. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že naďalej trvá na celej
žalovanej sume, aj keď žalobcovia nepopierajú, že zo strany žalovaného im bola časť žalovanej sumy
uhradená.

49. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nevedeli reálne preukázať, akú výmeru

pozemkov žalovaný užíval za rok 2023 a aká bola výmera pozemkov, ktorú žalovaný užíval v roku
2024, súd vychádzal z údajov, ktoré boli medzi stranami nesporné a ustálil výmeru za užívanie
poľnohospodárskych pozemkov celkovo na 76974,35 m2 za rok 2023 a o výmere 60013,34 m2 za rok
2024. Žalovaný za túto výmeru uhradil žalobcom za rok 2023 cenu obvyklého nájomného stanovenú
v kat. úz. J. na 130,47 eur/ha/rok, túto sumu žalobcom k 29.10.2024 aj vyplatil. Takisto žalovaný

vyplatil žalobcom za pomernú časť roku 2024 sumu 1051,92 eur za výmeru 60013,34 m2, keď za rok
2024 bola obvyklá cena nájomného stanovená na 175,28 eur. Súd sa nezaoberal výškou nájomného,
ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve predloženej žalobcami medzi žalovaným a K. J., pretože
táto zmluva bola uzavretá ako dlhodobý nájom poľnohospodárskych pozemkov v roku 2016 a medzi
zmluvnými stranami bola dohodnutá výška nájmu 160 eur/ha/rok, avšak ak by aj súd mal z tejto sumy

vychádzať, tak by žalobcom prináležala nižšia výška náhrady, pretože za rok 2024 bola stanovená výška
obvykléhonájomnéhoažvsume175,28eur,čojeviacakosuma160eurvpredmetnejnájomnejzmluve.
Podľa názoru súdu žalobcom prináleží nájomné, ktorého výška zodpovedá obvyklému nájomnémuv katastrálnom území J., ktorá bola predložená žalovaným a táto výška nájomného je verejne dostupná
na internetovej stránke ministerstva, t. j. sa jedná o dôkaz, ktorý nie je potrebné preukazovať.

50. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku vypočítali stanovili vo
výške 220 eur/ha/rok, ale podľa názoru súdu žiadnym hodnoverným spôsobom žalobcovia nepreukázali
svoje tvrdenia a nepredložili žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by mali mať nárok na takúto
výšku obvyklého nájomného za kalendárny rok. Takisto žalobcovia nepredložili súdu relevantný dôkaz
o tom, v akej výmere žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky žalobcov, podľa tvrdenia žalobcov,

užíva inú výmeru a žalovaný tvrdí, že na základe meraní a ortofotomapy užíva len výmer 60013,34 m2.
Akmaližalobcoviarelevantnýdôkaznapreukázanieskutočnosti,žežalovanýužívaviac,akotožalovaný
uvádzal, súdu mali predložiť takýto dôkaz, inak sú ich tvrdenia, len v rovine nepredložených dôkazov, na
ktoré súd prihliadať nemôže. Súd teda mal za to, že žalovaný si splnil zákonnú povinnosť a žalobcom
riadne vydal bezdôvodné obohatenie, na základe všeobecne známych skutočností, a to obvyklej ceny
nájomného, žalobcovia túto skutočnosť ani nepopierali, napriek tomu na žalobe trvali v plnom rozsahu,

pretože podľa ich názoru má žalovaný plniť sumu 220 eur/ha/rok nájomné, preto súd žalobu žalobcov
zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, svoje skutkové tvrdenia
nepodložili relevantnými dôkazmi a naďalej trvali na žalobe, aj v rozsahu, v akom došlo k plneniu zo
strany žalovaného.

51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.