Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424203273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo,
Žiar nad Hronom, Pod Donátom 3, IČO: 00 176 192, zastúpeného advokátkou JUDr. Lenkou Balážiovou,
Žarnovica, Bystrická 101, proti žalovanej A. B., narodenej X. XXXXXX XXXX, C. D., A. XXX/XX, o
zaplatenie 1.900,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 13. mája 2025 č. k. 9Csp/80/2024-65, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronom z 13.mája2025 č. k.9Csp/80/2024-65 potvrdzuje.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 13. mája 2025 č. k. 9Csp/80/2024-65 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.900,57 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,4 % ročne odo dňa 26. júna 2023 do zaplatenia zo sumy 49,71 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. júla 2023 do zaplatenia zo sumy 231,78 Eur, spolu s 8,4 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa 26. augusta 2023 do zaplatenia zo sumy 231,78 Eur, spolu s 8,4 % úrokom z

omeškania ročne odo dňa 26. septembra 2023 do zaplatenia zo sumy 231,78 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. októbra 2023 do zaplatenia zo sumy 203,39 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. februára 2024 do zaplatenia zo sumy 37,22 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. marca 2024 do zaplatenia zo sumy 231,78 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. apríla 2024 do zaplatenia zo sumy 231,78 Eur, spolu s 8,4 % úrokom
z omeškania ročne odo dňa 26. júna 2024 do zaplatenia zo sumy 150,45 Eur, spolu s 8,4 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa 26. júla 2024 do zaplatenia zo sumy 150,45 Eur a spolu s 8,4 % úrokom z

omeškania ročne odo dňa 26. septembra 2024 do zaplatenia zo sumy 150,45 Eur, všetko v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania (druhý výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1.900,57 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytu
za obdobie jún 2023 až september 2024.

1.2. Proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie z 30. decembra 2024 č. k.
9Csp/80/2024-35žalovanápodalavčasodpor,vktorompoukázalanaústnudohodu uzavretú
so žalobcom ohľadom úhrad splátok dlhu a taktiež na to, že v rámci vyúčtovania za kalendárny rok 2023
vznikol na jej strane preplatok v sume 670,- Eur. Podotkla, že nie je v jej schopnostiach a možnostiachrealizovať úhradu dlhu a súčasne si plniť i povinnosti s pravidelnou úhradou predpisu mesačných
zálohových úhrad za užívanie bytu.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon č. č. 182/1993 Z. z.“ alebo ,,zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zákona č. 182/1993 Z. z. je zrejmé, aké povinnosti stanovujú
pre vlastníka bytu v bytovom dome, pričom všeobecnou povinnosťou vlastníka bytu je uhrádzať finančné
prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv v dome, ako i úhrady za plnenia

1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že správu bytového domu, v
ktorom sa nachádza aj byt vo vlastníctve žalovanej, vykonáva žalobca. Žalovaná je výlučným vlastníkom
bytu nachádzajúceho sa v dome číslo súpisné XXX, vo vchode číslo 10, na prvom poschodí, evidovanej
na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. D..
1.5.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná si dlhodobo neplní povinnosti vyplývajúce pre ňu ako
vlastníka bytu, t. j. nerealizuje v zmysle predpísaných zálohových platieb riadne a včas úhrady.

1.5.2. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy o výkone správy je povinnosťou vlastníka bytu na zabezpečenie
prevádzkyúdržby,oprávaostatnýchplneníspojenýchsužívanímbytuanebytovýchpriestorovmesačne
uhrádzaťvopredvzmyslevýpočtovéholistu(predpisu)platbydo25.dňavmesiacinaoznačenýbankový
účet správcu.
1.5.3. Žalovaná za obdobie od júna 2023 do októbra 2023 nerealizovala úhrady riadne a včas v zmysle

predpisu, pričom jej dlh predstavuje sumu 948,44 Eur a za obdobie od februára 2024 do septembra
2024 predstavuje jej dlh sumu 952,13 Eur, spolu 1.900,57 Eur.
1.5.4. Z vyúčtovania v súvislosti s nákladmi za kalendárny rok 2023 vyplynul preplatok vo výške 695,25
Eur, ktorý žalobca započítal na neuhradené zálohového platby žalovanej splatné v mesiacoch marec
2023, apríl 2023, máj 2023 a jún 2023 (čiastočne), čo žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 15. júla

2024, a preto obrana žalovanej v tomto smere nebola dôvodná.
1.6. Tým, že žalovaná v zmysle čl. IV. bodu 2 zmluvy o výkone neuhrádzala riadne a včas zálohové
platby vždy do 25. dňa príslušného mesiaca odo dňa nasledujúceho po zročnosti jednotlivých platieb,
dostala sa s plnením do omeškania, preto súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), §

3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), priznal
žalobcovi nárok i na úrok z omeškania.
1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo ,,CSP“).

1.7.1. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote šesťdesiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie.
2.1. Uviedla, že nesúhlasí so súdom prvej inštancie priznanou sumou žalobcovi vzhľadom na jej
preplatok na službách spojených s užívaním bytu cca 1.370,- Eur. Zároveň poukázala na ústnu dohodu
uzavretú so žalobcom ohľadom vyššej úhrady splátok dlhu z dôvodu, aby dlh bol splatený.
2.2. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
správny.
3.1. Mal za to, že odvolanie žalovanej nemá zákonné náležitosti, t. j. v akom rozsahu rozsudok súdu prvej

inštancie napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
3.2. Tvrdenie o tom, že mu žalovaná mala zaplatiť sumu 1.370,- Eur, žalovaná nepreukázala.
On riadne vedie účtovníctvo pre každý spravovaný dom samostatne, a teda listinné dôkazy predložené
v tomto konaní preukazujú úhrady žalovanej vrátane dlhu, ktorý jej vznikol.

3.3. Ďalej poukázal na to, že ním tvrdené skutočnosti boli v konaní aj preukázané, pričom žalovaná ich
len neurčito poprela, avšak nepredložila dôkaz smerujúci k iným zisteniam.
3.3.1. Splnenie dôkaznej povinnosti (ktorá zo strany žalovanej nebola splnená) ešte neznamená
unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu tvrdení žalovanej.Pokiaľ strana sporu, ktorá splnila povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými
dôkazmi nepreukázala nepochybne skutočnosti ňou tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za
nedokázanie tvrdených skutočností, čo znamená neunesenie tzv. dôkazného bremena. Dôkazné

bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, v tomto prípade žalovanú.
3.3.2. Mal za to, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, nepreukazuje nijakým spôsobom, že ním
uplatnený nárok je nesprávny, pričom on považoval žalobný nárok za dôvodný a preukázaný.
3.4. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
§ 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podlˇa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podlˇa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty žalovanej v odvolaní.

8. Jednou z najdôležitejších povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v právnom režime
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinnosť v súlade so zmluvou o spoločenstve
alebo so zmluvou o výkone správy (to znamená spôsobom, v lehotách, na základe výpočtu stanovených
v týchto zmluvách) poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv

a preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Táto povinnosť
zaťažuje ex lege (zo zákona) všetkých vlastníkov v dome bez rozdielu a bez ohľadu na to, či sa vykonáva
správa domu spoločenstvom, správcom. Počas trvania vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru
v dome sa tejto povinnosti nemožno zbaviť, pretože vyplýva priamo zo zákona. Skutočnosť, že niektorý
vlastník svoj byt alebo nebytový priestor v dome vôbec neužíva, ho nezbavuje povinnosti prispievať do

fondu prevádzky, údržby a opráv. Táto povinnosť je totiž viazaná na existenciu vlastníctva k bytu alebo
nebytového priestoru v dome. Je potrebné zdôrazniť, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu
alebo nebytového priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony vykonané pred prevodom
alebo prechodom vlastníctva.

9. Odvolací súd uvádza, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti žalobou
uplatneného nároku, keďže žalovaná ako vlastník bytu si nesplnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle §
10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (vrátane zmluvnej povinnosti s poukazom
na Zmluvu o výkone správy č. 306/2020 z 27. marca 2020; č.l. 7 a nasl. spisu), t. j. mesačne vopred

prispievať do fondu údržby a opráv a platiť preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.
9.1. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
nedoplatok nákladov spojených s užívaním bytu od júna 2023 do septembra 2024 v sume 1.900,57
Eur s príslušenstvom.10. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že jej vznikol preplatok vo výške 1.370,- Eur na nákladoch
spojených s užívaním bytu, odvolací súd konštatuje, že ide o nové skutočnosti použité žalovanou až

v odvolacom konaní, ktoré žalovaná objektívne mohla uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom,
preto nespĺňajú procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným
odvolacím dôvodom, preto na ne odvolací súd nemohol ex lege prihliadať.
10.1. Odvolací súd dodáva, že na základe Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie
od1.januára2023do31.decembra2023z20.mája2024(č. l.52spisu)žalobcapriuplatnenížalobného

nároku prihliadol na preplatok žalovanej za r. 2023 vo výške 695,25 Eur, pričom žalovaná v konaní
pred súdom prvej inštancie netvrdila ani listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej vznikol preplatok v inej
(rozdielnej) výške.

11. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pretože súd

prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

12.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
12.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §

262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.