Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201525
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224201525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom, so
sídlom Sabinovská 65, 082 71 Lipany, IČO: 42 073 952, proti žalovanému: D. E., F.. G. A. C., H. H. I. X,
XXX XX J. - H. B., A.: XX XXX XXX, o náhradu majetkovej ujmy vo výške 1 502,18 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3Csp/16/2024 – 80 zo dňa 08.10.2025,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku II.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.502,18 EUR.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Konanie o zaplatenie sumy 553,22 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 421,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 421,11 Eur od 29.09.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,94 %.“.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 517 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),

§ 3 Nariadenia vlády 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, §
145 ods. 2, § 146 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v čase zhruba okolo 18:00 hod. došlo na
štátnej ceste smer J. B. G. J. K. k škodovej udalosti zapríčinenej H. I.. K škodovej udalosti došlo tak, že
H. I. viedol motorové vozidlo značky G. E. s evidenčným číslom J. spod ktorého kolesa odletel kameň

do čelného skla motorového vozidlom B. J. evidenčným číslom J., ktoré viedol vodič A. B. C.. Uvedená
skutočnosť vyplýva aj zo Správy o nehode, ktorá je podpísaná oboma vodičmi uvedených motorových
vozidiel. Žalovaná dňa 10.07.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, žalobcom uplatnený nárok
vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, čo odôvodnila tým, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

EVČ: J.. Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu na čelnom skle spôsobenej vymrštením kameňa spod
kolies iného motorového vozidla musí poškodený preukázať, že škodu na čelnom skle mu spôsobilo iné
konkrétne motorové vozidlo, ktoré v tom čase išlo okolo neho, a že od kolies z tohto vozidla skutočne
odletel kamienok, ktorý sa nachádzal na ceste. Poškodený musí preukázať skutkové okolnosti, ktoré
tento stret charakterizujú, a to predovšetkým, že ide o škodu spôsobenú prevádzkou konkrétneho
motorovéhovozidlaamedzitoutoprevádzkouanásledkom(škodou)jepríčinnásúvislosť.Prvoinštančný

súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca - poškodený nepreukázal nárok na plnenie
proti poisťovateľovi. Vodič motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, v dotazníku síce
uviedol, že nevidel predmet, ktorým mal spôsobiť škodu a rovnako nevedel uviesť, z pod ktorého
kolesa mal predmet odletieť a či čelné sklo poškodeného vozidla nebolo poškodené už pred uvádzaným
vznikom škody, zároveň ale uviedol, že nepripúšťa možnosť, aby bol kameň vymrštený spod kolies

iného motorového vozidla, keďže iné vozidlo na v čase vzniku škody na inkriminovanom mieste nebolo.
Taktiež uviedol, že poškodeného (žalobcu) nepozná a hneď po nehode spísal dobrovoľne záznam o
nehode, rovnako bol spísaný aj policajný záznam o nehode. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie
ustálil, že vodič motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, nijakým spôsobom nepopieral
svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu. V prípade prijatia argumentácie žalovaného by sme dospeli

k situácií, kedy by poškodený zrejme nikdy nevedel preukázať svoj nárok na poistné plnenie, keďže
vodič vozidla, ktorý spôsobí škodu na inom vozidle vymrštením kameňa na čelné sklo za ním idúceho
vozidla, v maximálnej väčšine prípadov (ak vôbec) nestihne zaregistrovať vymrštený kameň, ani to,
spod ktorého kolesa vozidla bol kameň vymrštený. V predmetnom prípade však s ohľadom na okolnosti
prípadu (na inkriminovanom mieste sa v čase nehody nachádzalo len vozidlo poškodeného a vozidlo

škodcu, škodca svoju zodpovednosť nepopiera) súd prvej inštancie ustálil, že poškodený dostatočne
preukázal svoj nárok na plnenie proti poisťovateľovi.

5.Pokiaľišloovýškunáhradyškody,súdprvejinštanciesazčastistotožnilsargumentácioužalovaného.
Žalobca predložil ako prílohu k žalobe Žiadosť o povolenie výmeny čelného skla zo dňa 05.7.2023,

prílohou ktorej boli cenové ponuky z dvoch autoservisov, a to B. E., H., ktorý vypracoval cenovú ponuku
na sumu 1.502,18 EUR a H. L. F. H. L. K. K. H.. M., ktorý vypracoval cenovú ponuku na sumu 5.073,73
PLN (1.147,51 EUR ku dňu vypracovania ponuky). Žalobca tvrdí, že si dal čelné sklo vymeniť v E.,
avšak uvedené nijako nepreukázal, nepredložil žiadnu faktúru ani doklad o úhrade. Súdu prvej inštancie
nebolo zrejmé, prečo žalobca pôvodne žiadal sumu, ktorú žiadal za opravu autoservis B. E., H., ak si

mal čelné sklo nechať vymeniť v E., nie je zrejme ani, z čoho vychádzal pri výpočte sumy 948,96 EUR,
ktorú žiada aktuálne priznať, keďže žalobca nepredložil súdu žiadnu faktúru. Žalobcovi vzniká nárok na
úhradu poistného plnenia okamihom vzniku poistnej udalosti, nie až úhradou nákladov za opravu vozidla
zo strany žalobcu. Ak však žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 948,96 EUR, mal by aspoň
preukázať, že mu takéto náklady reálne vznikli, a to doložením faktúry, resp. iného dokladu. Keďže

žalobca súdu nepreukázal svoje reálne náklady, avšak preukázal, že mu vznikol nárok na plnenie proti
poisťovateľovi, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé priznať žalobcovi aspoň náhradu nákladov
na tzv. svojpomocnu opravu, ktorú predstavujú náklady na opravu rozpočtom, ktoré žalovaný stanovil na
sumu 421,11 EUR spolu s úrokom s omeškania, ktorú ustálil v súlade so zákonom a odo dňa 29.09.2023,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania a nie odo dňa 13.06.2023 ako to požadoval žalobca, teda odo

dňa, kedy si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na plnenie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 06.10.2025, ktorým zobral žalobu späť v časti 553,22 EUR
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd prvej
inštancie konanie v časti zaplatenia 6.872,33 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia zastavil.

7. Výrok o trovách konania odvôdnil tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 28,03 % a žalovaný
v rozsahu 71,97 %. Preto žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 43,94 %, čo predstavuječistý úspech žalovaného s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté
samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti v časti výrokov II., III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca namietajúc inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie. V plnom rozsahu trvá na svojom doterajšom vyjadrení. Má za to, že súd prvej inštancie sa
nedostatočne oboznámil s prílohami, ktoré boli k návrhu na vydanie platobného rozkazu doložené, a to
ešte dňa 03.06.2024. V doloženej prílohe je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že žalobca si dal

vypracovať dve cenové ponuky a na základe týchto si dal opraviť čelné sklo na poškodenom motorovom
vozidle a uplatnil si náhradu u žalovaného, kde mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
vodič motorového vozidla, z ktorého kamienok odletel do čelného skla motorového vozidla žalobcu. Má
za to, že súdu predložil s vyjadrením aj doklad o zaplatení sumy 948,96 EUR zo dňa 10.07.2023, a to na
základevýzvysúduzodňa30.01.2025,atedajednoznačnepreukázal,žesplnilpodmienktnauplatnenie
škody. S kalkuláciou nákladov na opravu, ktorú vypracoval žalovaný nesúhlasí, nie je mu zrejmé, na

základe čoho dospel k danej sume. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Súčasťou odvolania žalobcu bolo aj podanie označené ako „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného
v konaní vedenom pod spis. zn. 3Csp/16/2024 zo dňa 03.02.2025“ (č. l. 88). Prílohou tohto podania boli

aj doklady o úhradách (č. l. 90 – 94).

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že mu žiadne pokladničné doklady ani podanie
žalobcu zo dňa 03.02.2025 neboli zaslané, preto má za to, že žalobca ním tvrdené skutočnosti
nepreukázal. Faktúru za opravu a doklady o zaplatení žalobca predložil až ako prílohu svojho odvolania,

čo žalovaný považuje za neprípustné novoty v odvolacom konaní, pričom žiadna zo zákonných
podmienok pre novoty v odvolacom konaní nebola splnená. Vyjadril sa ku kalkulácií opravy motorového
vozidla žalobcu, ktorú vypracoval. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku III. a IV. je

potrebné potvrdiť a odvolanie žalobcu v časti výroku II. odmietnuť.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolanie žalobcu smeruje proti výrokom II., III. a IV. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku
I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 553,22 Eur zastavil, tento výrok

v zmysle ust. § 367 CSP nadobudol právoplatnosť.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie

predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods.
2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné
pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v
podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom
preskúmať.

16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený

na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je

základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke

nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne

súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. K naplneniu tejto odvolacej námietky podľa odvolacieho súdu nedošlo.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu nedošlo.

18. Odvolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobcovi čiastočne
vyhovel, a to v časti istiny 421,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 421,11

Eur od 29.09.2023 do zaplatenia.

19. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

20. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

21. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok vo výrokoch II., III. a IV., teda aj výrok, ktorým súd
prvej inštancie jeho žalobe v časti vyhovel. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tástrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže výrok napadnutého rozsudku, ktorým
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania je v prospech
žalobcu, tento nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu v časti smerujúcej proti vyhovujúcemu výroku
II. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP v spojení s ust.
§ 359 CSP.

23. Následne odvolací súd pristúpil k prieskumu odvolaním napadnutého výroku III., ktorým súd prvej
inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 18:30 hod. na ceste X/XX
na obchvate medzi B. J. F. K. B., K. J. došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k odskočeniu kamienka
od osobného motorového vozidla EVČ: J. do čelného skla osobného motorového vozidla EVČ: J. (ďalej

len „motorové vozidlo“), ktoré v tom čase viedol ako vodič žalobca. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje H.
K. N. E. L. G. J., K. O. A., Oddelenie výkonu služby, k škodovej udalosti zo dňa 23.02.2024 (č. l. 8) ako
aj Správa o nehode podpísaná oboma vodičmi motorových vozidiel (č. l. 11). Poškodenie čelného skla
na motorovom vozidle žalobcu v konaní nebolo sporné. Sporná bola skutočnosť, či škoda na vozidle
žalobcubolaspôsobenámotorovýmvozidlomEVČ:J.,tedavozidlomúdajnéhovinníkaškodovejudalosti

ako aj výška, ktorú žalobca vynaložil na opravu poškodeného čelného skla.

25. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou vinníka škodovej udalosti, teda, či poškodenie čelného
skla motorového vozidla žalobcu bolo spôsobené motorovým vozidlom EVČ: J..

26. Žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že by osobou
povinnou plniť v danom prípade bol žalovaný. Odvolával sa na vyjadrenia vodiča vozidla, ktorým mala
byť spôsobená škoda, a ktorý v Dotazníku pre poistného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (č. l. 37)
uviedol, že nevidel predmet, ktorým mal spôsobiť škodu, nevidel spod ktorého kolesa odletel predmet,
ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na vozidla, a tiež nevedel uviesť, či čelné sklo poškodeného

vozidlanebolopoškodenéužpredžalobcomuvádzanýmvznikomškody.Údajnývinníkškodovejudalosti
rovnako uviedol, že si nebol vedomý, že došlo k akejkoľvek škode, ktorá mala byť spôsobená jeho
vozidlom, čo uviedol aj v Dotazníku pre poistného k škodovej udalosti.

27. S ohľadom na uvedené námietky žalovaného odvolací súd konštatuje, že žalovaný poukazuje

len na niektoré skutočnosti uvádzané v spomínanom Dotazníku a účelovo ich vytrháva z kontextu.
Pre spoľahlivé prijatie záveru o tom, kto je vinník škodovej udalosti je potrebné vychádzať zo
všetkých predložených listín, t. j. Správy o nehode, Dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX(č.l.11rub)akoajDotazníkuprepoistnéhokškodovejudalostič.XXXXXXXXXX(č.l.37)
a zohľadniť každý jeden aspekt uvedený v týchto listinách vo vzájomných súvislostiach. Zo zmienených

listín, okrem skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, vyplývajú aj ďalšie skutočnosti zásadného
významu, ktoré umožňujú prijať spoľahlivý záver o tom, kto je vinníkom škodovej udalosti, resp. ktorým
vozidlom bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. Odvolací súd konkrétne upriamuje
pozornosť na nasledujúce skutočnosti vyplývajúce z Dotazníka pre poistného k škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX: na mieste nehody sa v danom čase nachádzalo len vozidlo žalobcu a vozidlo, ktorým

mala byť spôsobená škoda, vo vozidle poškodeného spolujazdci neboli a ani iní svedkovia škodovej
udalosti, s osobou poškodeného vozidla sa osobne nepozná, šofér vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda nepripúšťa možnosť, že by kameň mohol byť vymrštený aj spod kolies, resp. naloženého
nákladu iných vozidiel, keďže v čase nehody sa na danom mieste žiadane ďalšie vozidlo nenachádzalo.
Pokiaľ žalovaný požaduje, aby vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda (ďalej aj

„vinník škodovej udalosti“), s určitosťou prehlásil, že čelné sklo poškodeného nebolo poškodené už
pred uvádzaným vznikom škody, a aby svoje tvrdenia aj preukázal, podľa odvolacieho súdu sa jedná
o skutočnosti, o ktorých škodca nemá ako a odkiaľ vedieť a už vôbec nie je v jeho možnostiach tieto
skutočnosti aj preukázať, keďže vodiča poškodeného vozidla osobne nepozná. Taktiež požiadavka,
aby vinník škodovej udalosti vedel uviesť, spod ktorého kolesa na vozidle odletel predmet do vozidla

poškodeného, je neadekvátna, keďže vo väčšine obdobných prípadov si vodič motorového vozidla
ani nie je vedomý skutočnosti, že jeho vozidlo spôsobilo nejakú škodu a ani to nie je od neho
možné spravodlivo požadovať. Takéto požiadavky žalovaného odvolací súd považuje za nedôvodné
a sťažujúce uplatnenie nároku na poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdumožno spoľahlivo ustáliť, že škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu bola spôsobená vodičom
motorového vozidla EVČ: J..

28. Pokiaľ ide o výšku, ktorú žalobca vynaložil na opravu poškodeného čelného skla, odvolací súd
poukazuje na dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu v rámci prvoinštančného konania, a to cenové
ponuky vypracované dvomi rôznymi autoservismi. F. H. L. F. H. L. K. K. H.. M. ustálil cenu za opravu
poškodeného čelného skla na sumu 5.073,73 PLN, t. j. 1.147,51 Eur (č. l. 14) a autoservis B. E., s r. o.
na sumu 1.052,18 Eur (č. l. 16). Žalobca deklaroval, že poškodené čelné sklo si dal opraviť v E. s tým,

že náklady na opravu sám uhradil, no v rámci prvoinštančného konania súdu nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by tieto skutočnosti aj reálne preukazovali (napr. faktúra, doklad o zaplatení). Uvedené tak ostalo
len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

29. Nakoľko, čelné sklo motorového vozidla žalobcu bolo skutočne poškodené a z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žeškodunačelnomsklemotorovéhovozidlažalobcuspôsobilvodičmotorového

vozidla EVČ: J., ktoré v čase, kedy došlo k škodovej udalosti, bolo zmluvne poistené u žalovaného.
Nemožno tak mať pochybnosti o tom, že náklady na opravu poškodeného čelného skla motorového
vozidla žalobcu je povinný znášať žalovaný, resp. v prípade, že tieto náklady preukázateľne vynaložil
žalobca, refundovať ich v prospech žalobcu. Žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
v priebehu prvoinštančného konania nepreukázal akú sumu reálne vynaložil na opravu čelného skla.

Preto súd prvej inštancie vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu vypracovanú žalovaným, ktorý
náklady na svojpomocnú opravu čelného skla ustálil na sumu 421,11 Eur.

30. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní odvoláva na prílohy, ktoré majú tvoriť súčasť podania označeného
ako „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v konaní vedenom pod spis. Zn. 3Csp/16/2024 zo dňa

03.02.2025“ (č. l. 88) a ktoré preukazujú ním vynaložené náklady na opravu poškodeného čelného skla
motorového vozidla, odvolací súd po dôkladnom zistení obsahu spisu uvádza, že takéto podanie a ani
jeho prílohy sa v súdnom spise a ani v ESS nenachádzajú. Podanie žalobcu identifikované v tomto bode
rozhodnutia ako aj jeho prílohy boli súdu doručené až v priebehu odvolacieho konania, a to ako súčasť
odvolania žalobcu (č. l. 88 – 94).

31. Za účelom odstránenia pochybností o tom, či podanie žalobcu zo dňa 03.02.2025 bolo skutočne
doručované už v priebehu prvoinštančného konania, no nedopatrením nebolo zažurnalizované do
súdneho spisu a ani evidované v elektronickom súdom spise, odvolací súd dňa 22.01.2026 vyzval
právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy preukázal

doručenie podania označeného ako „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v konaní vedenom pod spis.
Zn. 3Csp/16/2024 zo dňa 03.02.2025“ ako aj jeho príloh súdu prvej inštancie, na ktoré v odvolaní
zo dňa 15.10.2025 poukazuje. Odvolací súd v spomínanej výzve upovedomil žalobcu, že z obsahu
súdneho spisu a ani z elektronického súdneho spisu nevyplýva, že by takéto podanie bolo súdu prvej
inštancie doručované. Odvolací súd taktiež žalobcu poučil o tom, že v prípade, že v stanovenej lehote

odvolaciemu súdu nepredloží potvrdenie o doručení spomínaného podania a jeho príloh súdu prvej
inštancie, bude odvolací súd vychádzať z toho, že takéto podanie a ani jeho prílohy neboli žalobcom
v rámci prvoinštančného konania predložené, a preto ich odvolací súd bude posudzovať ako novoty
v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP.

32. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý
uviedol, že je dlhodobo PN, v elektronickej schránke nemôže dohľadať potvrdenie o podaní, ale
poukazuje na to, že v odvolaní poukázali na podanie, ktoré bolo podané OZ Právna pomoc poškodeným
a na všetky prílohy a zároveň aj v ospravedlnení ich neúčasti na pojednávaní poukázali na sumu, ktorú
žalobca zaplatil za opravu poškodeného skla. Záverom doplnil, že v plnom rozsahu trvá na podanom

odvolaní a priložil doklady preukazujúce nároky žalobcu.

33. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania doručil súdu
nasledujúce podania a prílohy: žaloba (č. l. 1), ktorej súčasťou bola Spáva ku škodovej udalosti K. E.
G. J. zo dňa 23.02.2024 (č. l. 8), Oznámenie žalovaného o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX

z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2023 (č. l. 9), Zápis o poškodení čelného skla (č. l. 9
rub), Uplatnenie nároku na náhradu škody (č. l. 10), Správa o neho (č. l. 11), Dotazník pre poškodeného
k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (č. l. 11 rub), Žiadosť o povolenie výmeny čelného skla – I. P.
XXXXXXXXXX zo dňa 05.07.2023 (č. l. 13 rub), Kalkulácia autoservisu H. L. F. H. L. K. K.. H.. M.(č. l. 14), Kalkulácia autoservisu B. – Q. E., H. (č. l. 16), následne žalobca dňa 06.09.2024 doručil
súdu prvej inštancie podanie, ktorým žiadal opraviť petit žaloby, prílohou podania bola listina s názvom
Uplatnenie nároku na náhradu škody (č. l. 26), dňa 22.01.2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh

žalobcu na zmenu právneho zástupcu, ktorého prílohou bolo len plnomocenstvo udelené žalobcom M.
M. R., advokátovi (č. l. 44), dňa 02.10.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie neúčasti
žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08.10.2025, ktorého súčasťou bolo vyjadrenie
k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.10.2025 (č. l. 69) a potvrdenie o ošetrení právneho
zástupcu žalobcu (č. l. 71). Ani jedno z podaní žalobcu doručené súdu v priebehu prvoinštančného

konania neobsahovali prílohy, ktoré by preukazovali úhrady žalobcu za opravu poškodeného čelného
skla na motorovom vozidle. Súčasťou súdneho spisu rovnako nie je ani Vyjadrenie žalobcu zo dňa
03.02.2025 (č. l. 88), na ktoré sa žalobca odvolával v odvolaní. Toto bolo spolu s prílohami súdu prvýkrát
doručené až v priebehu odvolacieho konania.

34. K skutočnosti, že žalobca k odvolaniu pripojil svoju ďalšiu argumentáciu a na preukázanie svojich

tvrdení predložil odvolaciemu súdu ďalšie listinné dôkazy, odvolací súd konštatuje, že v rámci princípu
neúplnej apelácie v zmysle Civilného sporového poriadku platí zásada akceptovania novôt v konaní
s tým, že predmetné listinné dôkazy ako aj samotné skutkové tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní
nespĺňajú ani jedno kritérium pre umožnenie pripustenia tzv. „novoty v konaní“, keďže nič nebránilo
žalobcovi, aby tieto listinné dôkazy ako aj svoje tvrdenia predložil ešte v pôvodnom konaní súdu prvej

inštancie pred ukončením dokazovania. Z vyššie uvedeného dôvodu sa odvolací súd ďalšími listinnými
dôkazmi predloženými odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania ďalej nezaoberal.

35. Pokiaľ žalobca namieta, že dôvodnosť svojho nároku dostatočne preukázal, a to listinnými prílohami,
ktoré sú súčasťou odvolania, a ktoré mali byť podľa žalobcu doručené aj súdu prvej inštancie, odvolací

súd je nútený konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnosti, a to,
že Vyjadrenie zo dňa 03.02.2025 (č. l. 88) spolu s prílohami v priebehu prvoinštančného konania súdu
aj reálne doručil. V novom kontradiktórnom spore akým je Civilný sporový poriadok jednoznačne možno
uzatvoriť, že je na procesnej diligencii strán sporu, aby uniesla nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné
bremeno a zároveň Civilný sporový poriadok výrazne obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu s výnimkou

štyrochzákladnýchmateriálnychkorektívov.Dôkaznáiniciatívajejednoznačneabezvýhradnevtakomto
prípade na stranách sporu, v danom prípade na strane žalobcu.

36. Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 38/2015 ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

37. V prípade, že by odvolací súd prihliadal na dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu až v odvolacom
konaní, a to bez súčasného splnenia podmienok uvedených v ust. § 366 CSP, došlo by k vážnemu
zásahu do kontradiktórnosti samotného súdneho sporu a uvedený postup odvolacieho súdu by bolo

možné hodnotiť ako taký, ktorý porušuje právo na spravodlivý proces vo vysokej intenzite.

38. Judikatúra súdov, vrátane ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č.
21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III.).Odvolacísúdpretosozreteľomnavyššieuvedené

nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami žalobcu, nakoľko neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu.

39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch III. ako aj závislom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému ako procesne úspešnej strane priznal voči žalobcovi ako neúspešnej strane
trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).