Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013018
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123013018.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXXX/X, C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
9.10.2025, sp. zn. 35T/71/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.3.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 9.10.2025 sp. zn. 35T/71/2023 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkom základe uvedenom v rozsudku.
Za to okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024

(ďalej len „Trestný zákon“) s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 36
mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 1 Trestného zákona
obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému určil
skúšobnúdobuvtrvaní4roky.Podľa§51odsek2vspojenís§51odsek4písmenod) Trestnéhozákona
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške 126,27 eur. Podľa
§ 51 odsek 2 v spojení s § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze podobriť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve najmä so zameraním na zvládanie stresu, krízových situácií a predchádzaniu násilného
správania. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný povinný nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, škodu

vo výške 126,27 eur. (ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava vzdal práva
na podanie odvolania, pričom obžalovaný podal odvolanie do výroku o vine.

Obžalovanému bolo písomné vyhotovenie rozsudku spolu s výzvou na odôvodnenie odvolania doručené

dňa 27.11.2025, pričom obžalovaný podané odvolanie neodôvodnil.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa
19.12.2025.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na

10.3.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava a splnomocnený zástupca
poškodenej E. B. (ďalej len „poškodená“). Obžalovaný nebol prítomný, pričom doručenie upovedomeniao termíne verejného zasadnutia mal vykázané z adresy na doručovanie písomností, preto krajský súd
postupom podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Na
verejné zasadnutie sa nedostavila ani zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá

mala taktiež vykázané doručenie upovedomenia, preto krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj v jej
neprítomnosti.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, pričom strany toto ani
nežiadali.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že uložený trest považuje za zákonný

a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Splnomocnenec poškodenej navrhol taktiež odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti

výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o vine a treste ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

V predmetnej trestnej veci bolo o podanej obžalovane už rozhodnuté okresným súdom uznesením zo
dňa6.12.2024tak,žedanátrestnávecobžalovanéhobolapostúpenáOkresnémuúraduTrnava,pretože
nešlo o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok.
Na sťažnosť prokurátora bolo toto uznesenie okresného súdu uznesením krajského súdu zo dňa
27.5.2025 sp. zn. 3To/43/2025 podľa § 194 odsek 3 písmeno b) Trestného poriadku zrušené v celom

rozsahu a okresnému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Po vrátení veci okresnému súdu tento vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Obžalovaný odvolaním namietal svoju vinu.
Krajský súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu návrhov strán a vyhodnotením všetkých
vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrnne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom vo
vzťahu k vine obžalovaného.
Okresný súd správne ustálil z vykonaného dokazovania, že obžalovaný sa dopustil opakovaných

fyzických atakov voči poškodenej, jeho správanie bolo necitlivé, hrubé až agresívne a svojou
intenzitou neprijateľné. Obžalovaný nepoprel fyzické ataky voči poškodenej, ale tieto bagatelizoval
a ospravedlňoval. Hrubosť, agresivitu a neprijateľnú intenzitu fyzických atakov obžalovaného voči
poškodenej opísané v obžalobe mal okresný súd preukázanú výpoveďami svedkov F. B., G. B. a H.D., ktoré okresný súd vyhodnotil komplexne zohľadniac i prípadný vzťah svedkov k obžalovanému, či
menšie nezrovnalosti v ich výpovediach. Krajský súd sa so spôsobom hodnotenia dôkazov okresným
súdom stotožňuje, keďže okresný súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán, pričom dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Keďže mal okresný súd preukázanú hrubosť, agresivitu a intenzitu fyzických atakov, následne skúmal,
či poškodená toto fyzické alebo psychické utrpenie pociťovala ako príkorie, pričom nemohol vychádzať

z jej výpovede, nakoľko poškodená pre organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy postihujúcej
všetky kognitívne schopnosti, nie je schopná uložiť si určitú realitu do pamäte a následne ich vo forme
spomienokreprodukovaťatoanivprípadeemočneintenzívnesýtenýchčiopakujúcichudalostí.Okresný
súdsprávnevyhodnotil,žehocisipoškodenáneviepokrátkejdobepamätať,čijejvôbecniektoubližoval,
neznamená to, že nebola schopná pociťovať utrpenie. Toto posúdenie pritom nie je otázkou odbornou,
ale vyplýva z rozsahu, spôsobu a intenzity spáchaných skutkov, ktorú otázku správne vyhodnotil okresný

súd s ohľadom na vykonanými dôkazmi preukázané skutočnosti.

Okresný súd sa v napadnutom rozsudku sa precízne a dôsledne vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v časti uznania viny obžalovaného
vecne správne, vyčerpávajúce a presvedčivé, ergo spĺňajúce kritériá predpokladané ustanovením § 168

odsek 1 Trestného poriadku, preto si túto časť odôvodnenia krajský súd osvojuje bez potreby ju na tomto
mieste replikovať.
Obžalovaný podal odvolanie voči vine, ale toto odvolanie bližšie neodôvodnil, a keďže sa okresný súd
v napadnutom rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými obhajobnými námietkami obžalovaného,
krajský súd nemá k tomuto čo doplniť.

Okresný súd správne kvalifikoval preukázané konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Na naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby sa vyžaduje

existencia takého konania páchateľa, ktorým negatívne ovplyvňuje fyzický alebo psychický stav blízkej
či zverenej osoby. Takéto správanie musí vykazovať zvýšený stupeň bezcitnosti, surovosti a zároveň sa
musí vyznačovať určitým časovým trvaním. Hoci zákon nevyžaduje nevyhnutne nepretržité (sústavné)
konanie, musí ísť o opakované alebo dlhodobo pretrvávajúce zlé zaobchádzanie, ktoré zjavne presahuje
rámec bežných konfliktov vo vzťahoch.

Fyzické alebo psychické utrpenie je v tomto kontexte potrebné chápať ako telesné alebo duševné
bolesti, ktoré zásadným spôsobom narúšajú, ovplyvňujú alebo sťažujú bežný spôsob života poškodenej
(týranej) osoby. Týranie nikdy nepredstavuje jednorazový ani ojedinelý akt. Vždy ide o trvajúce, sústavné
správanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubým, bezohľadným a necitlivým prístupom k poškodenej
osobe. Práve táto pravidelnosť konania vedie k spôsobovaniu závažných psychických, prípadne aj

fyzických útrap. Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, pozostávajúce z viacerých incidentov alebo
útokov, pričom nie je potrebné, aby každý z nich vyústil do ublíženia na zdraví.
Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné
utrpenie, ani u poškodenej nemusí byť zistený syndróm týranej osoby.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že v konaní o odvolaní, ktoré je dvojinštančné, platí, že
rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je okrem iného
nadbytočné vecne správne argumenty okresného súdu uvedené v napadnutom rozsudku replikovať aj
v odvolacom rozhodnutí, postačí na ne len poukázať.

Čo sa týka výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, okresný súd dôvodne
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody, pričom náležite zhodnotil všetky okolnosti rozhodné pre
určenie druhu a výmery trestu. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca
okolnosť. Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody úplne na dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 3 roky, ktorý trest s ohľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil rovnakej trestnej

činnosti, za ktorú už bol v roku 2017 odsúdený, pričom od uplynutia skúšobnej doby predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia neuplynuli ani dva roky, možno hodnotiť skôr ako mierny. Uložený trest
však spĺňa kritériá zákonného a primeraného trestu s ohľadom na závažnosť skutku v danej veci, jeho
následok, ako aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.Za primeranú považuje krajský súd aj určenú skúšobnú dobu spolu s uloženými povinnosťami, ktoré
majú viesť k náhrade škody a výchove obžalovaného k miernejšiemu, nekonfliktnému a nenásilnému
správaniu.

Okresný súd správne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá si nárok na náhradu škody
riadne a včas uplatnila, priznal preukázanú výšku škody.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Tento

rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.