Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124414584.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO:
50 387 189, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.

s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
sumy 494,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
11C/135/2024-123 zo dňa 1. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/135/2024-123 zo dňa 1. apríla 2025 zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 494,96 eur
spolu s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 494,96 eur od 24.03.2024
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.10.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť sumu 494,96 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 494,96 eur od 25.10.2024
do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
pod č. 9572146022 došlo ku škode na vozidle poškodenej A. A. (označenej ako „poškodený“) dňa

05.12.2023. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu.
4. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. 68/607 zo dňa 01.02.2024 vyplýva, že žalobca
v pozícii prenajímateľa prenajal poškodenej A. A. osobný automobil zn. Nissan Qashqai, evidenčné
číslo B. za denné nájomné vo výške 80,00 eur. Z tejto zmluvy vyplýva, že poškodená vozidlo odovzdala

žalobcovi29.02.2024zdôvoduprevzatiavlastnéhovozidlazoservisu.Žalobcazaprenájommotorového
vozidla podľa vyššie označenej zmluvy o prenájme vystavil poškodenému dňa 29.02.2024 faktúru č.
240107 splatnú dňa 14.03.2024 na sumu 1.594,88 eur, t.j. výška denného nájomného bola znížená
na sumu 45,83 eur bez DPH. Doba nájmu vozidla bola od 01.02.2024 do 29.02.2024, t.j. 29 dní. V ten
istý deň žalobca uzatvoril s poškodenou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou
od neho nadobudol pohľadávku proti žalovanému vo výške 1.594,88 eur. Zmluvné strany sa

v čl. 5 zmluvy dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávkya úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 29.02.2024 žalovaný oznámil
poškodenému, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti a zaslal mu oznámenie o poskytnutí plnenia

v sume 5.968,14 eur. Hneď v tento deň právna predchodkyňa žalobcu ukončila nájom náhradného
motorového vozidla. Následne poškodená dňa 29.02.2024 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámilažalovanému.Predmetnýnároksižalobcauplatnilužalovaného.Oznámenímopoistnomplnení

zo dňa 08.03.2024 žalovaný oznámil žalobcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti tak, že mu priznal
výšku poistného plnenia v sume 1.099,92 eur titulom nákladov za nájom náhradného vozidla. Krátenie
žalobcom uplatnenej sumy odôvodnil tým, že za primeranú dobu zapožičania vozidla považuje 20 dní,
v ktorej je započítaný čas na opravu vozidla, technologické postupy a objednanie náhradných dielov.
5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa

05.12.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené osobné motorové
vozidlo poškodenej A. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného. Nesporné bolo aj to,
že v dôsledku tejto dopravnej nehody si poškodený u žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo, ktoré
užíval do času oznámenia o totálnej škode. Spornou bola otázka účelnosti

a nutnosti nájmu za celé obdobie nájmu. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu, táto je preukázaná
zmluvou o postúpení pohľadávky v spojení s oznámením poškodeného žalovanému o postúpení a
pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.,
podľa ktorého poškodenému uhrádza náhradu škody poisťovateľ, v danom prípade žalovaný. Medzi
poškodenou a žalobcom vznikol právny vzťah tým, že žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo,

za čo sa mu poškodená zaviazala zaplatiť nájomné. Z tohto právneho vzťahu tak mal žalobca voči
poškodenej pohľadávku
na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného vozidla. Poškodená mala pritom samostatnú
pohľadávku proti žalovanému, a to na základe škodovej udalosti. Užívaním náhradného vozidla
poškodenou vznikla povinnosť za toto užívanie zaplatiť žalobcovi nájomné, pričom nájomné zaplatené

za požičanie vozidla sa považuje za škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Z týchto dvoch
právnych vzťahov vyplýva, že poškodená sa dostala do pozície veriteľa z pohľadávky proti žalovanému
z právneho titulu náhrady škody
a zároveň bol v postavení dlžníka proti žalobcovi vzhľadom na zaplatenie nájomného. Poškodenej nič
nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť svoju pohľadávku voči poisťovni na iný subjekt.

Predložená zmluva o postúpení pohľadávky pritom jasne a určito definuje pohľadávku a celkom
zrozumiteľne upravuje aj to, ako sa postupca a postupník dohodli na úhrade odplatného postúpenia
pohľadávky poškodeného proti poisťovni. Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky odkupoval od
poškodenej pohľadávku proti žalovanému, pričom žalobca zároveň disponoval proti poškodenej
pohľadávkou z titulu nájomného

za užívanie náhradného vozidla v hodnote postupovanej pohľadávky. Započítanie pohľadávok sa
považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Poškodená v danom prípade formou
započítania zaplatila žalobcovi 1.594,88 eur za prenájom náhradného vozidla, čím v jeho majetkovej
sfére vznikla škoda. Následne však túto pohľadávku na náhradu škody postúpila na žalobcu, ktorý je tak
oprávnenýsijuvymáhaťodpoisťovne.Sámžalovanýuznal,žežalobcovinároknaposkytnutiepoistného

plnenia z titulu používania náhradného vozidla vznikol, keďže čiastočné poistné plnenie v sume 1.099,92
eur poskytol priamo jemu.
6. V danej súvislosti konajúci súd akcentoval, že v prípade zodpovednosti za škodu je škodca povinný
nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Uhrádza sa tak skutočná škoda, ktorá
spočíva v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady

na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. V súdenom spore sa
zaplatením nájomného zmenšil majetkový stav poškodenej a práve účelné a nevyhnutné nájomné tak
predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný, lebo takto vynaložené náklady majú priamy súvis a
sú vyvolané poistnou udalosťou. Nutnosť nájmu náhradného vozidla poškodenou nebola žalovaným

žiadnym spôsobom namietaná a preto súd tvrdenie o tom,
ževdôsledkuškodovejudalostispôsobenejpoistencomžalovanéhopoškodenánemohlapoužívaťsvoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musela prenajať náhradné vozidlo, mal za nesporné. Nebyť
poškodenia vozidla pri dopravnej nehode, poškodená by si nemusela dať vozidlo opraviť, ale mohlaho naďalej nerušene užívať. V takom prípade by nebola nútená prenajať si náhradné vozidlo po dobu
opravy jej vlastného vozidla. Poškodená zároveň vyhlásila, že nájom náhradného vozidla počas tejto
doby bol pre ňu nevyhnutný z dôvodu,

že nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo. Toto vyhlásenie žalovaný taktiež žiadnym spôsobom
nenamietal.
7. Medzi stranami sporu zostala sporná otázka nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených
na nájom náhradného vozidla v období od 01.02.2024 do 29.02.2024. Okresný súd vyhodnotil, že
poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy ani okamih odovzdania vozidla zo servisu, a preto bola po

celý čas opravy objektívne obmedzená v možnosti používať vlastné vozidlo. Súd poukázal, že náklady
na náhradné vozidlo sú účelne vynaložené po celú dobu trvania opravy poškodeného vozidla, teda až
do skutočného odovzdania vozidla do dispozície poškodenej. Vychádzal pritom z ustálenej judikatúry
vrátane nálezu Ústavného súdu SR (III. ÚS 602/2022), podľa ktorej sa náklady na nájom náhradného
vozidla považujú za oprávnené až do momentu, keď poškodený môže opätovne užívať svoje vozidlo.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranej dĺžke opravy nijako

nepreukázal. Súčasne v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný navrhol
dôkaz s tým, že predloží súdu odborné vyjadrenie, ktorým preukáže,
že oprava poškodeného vozidla trvala neprimerane dlho. Súd však tento dôkaz nepripustil a takýmto
dôkazom sa nezaoberal z dôvodu, že žalovaný predloženými odbornými vyjadreniami v iných konaniach
dostatočne preukázal, že v takomto odbornom vyjadrení vie znalec určiť len primeranú dĺžku opravy, no

nie akú dlhú dobu mala v konkrétnom prípade trvať oprava konkrétneho vozidla v konkrétnom servise.
V danej súvislosti konajúci súd uviedol: „Aj keby teda žalovaný predložil odborné vyjadrenie, závery tohto
vyjadrenia by nijakým spôsobom nezmenili tú skutočnosť, že motorové vozidlo poškodenej sa po celú
dobu prenájmu náhradného vozidla nachádzalo v servise, a teda, že počas celého uvedeného obdobia
bol prenájom náhradného motorového vozidla dôvodný.“ Nadväzne uzavrel,

že z tohto dôvodu krátenie poistného plnenia žalovaným nebolo dôvodné, nakoľko poškodená nemala
ako dĺžku opravy ovplyvniť. Naopak, okresný súd poukázal na to, že žalobca predložil faktúru a
zákazkový list servisu potvrdzujúce dobu, počas ktorej sa vozidlo nachádzalo v oprave. Zároveň
zdôraznil, že poškodená nemala povinnosť vyhľadávať „najrýchlejší servis“ ani zisťovať rôzne alternatívy
opráv a že autoservis nemal žiadny dôvod umelo predlžovať dobu opravy, keďže cieľom servisu aj

poškodenej je čo najskoršie odovzdanie vozidla. Tvrdenie žalovaného o údajnom „zadržiavaní vozidla“
okresný súd označil za ničím nepodložené.
9. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, prvoinštančný súd dospel k záveru, že škoda spočívajúca v
nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola priamym následkom dopravnej nehody, ktorú zavinil
poistenec žalovaného. Súd považoval všetky zákonné podmienky zodpovednosti za škodu podľa §

420 Občianskeho zákonníka za splnené, vrátane existencie škody, protiprávnosti, príčinnej súvislosti
a zavinenia. Súd prvej inštancie preto uznal nárok žalobcu v celom rozsahu, keďže ten ako postupník
poškodeného vstúpil do práv poškodeného na náhradu škody podľa § 524 Občianskeho zákonníka a
žalovaný bol povinný nahradiť mu plnú výšku vzniknutej škody podľa zákona o povinnom zmluvnom
poistení.

10. K uplatnenému úroku z omeškania okresný súd poznamenal, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, čiže neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného popri
poistnomplnenípožadovaťajúrokyzomeškania,ktorýchzákladjedanývust.§517ods.2Občianskeho
zákonníka. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej

povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody v
čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť

za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 24.03.2024, čiže odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na poskytnutie poistného plnenia, ku ktorému dňu predstavovali zákonné úroky 9,50 % ročne, v ktorej
časti okresný súd rovnako žalobe vyhovel.
9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi, ktorý bol v tomto spore plne úspešný priznal nárok ich náhradu
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému s tým, že o výške ktorých rozhodne postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP.10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný (ďalej
aj „odvolateľ“) odvolanie, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietne. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Odvolateľ namietal, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP].

12. Žalovaný zdôraznil, že právny predchodca žalobcu si po dopravnej nehode zo dňa 05.12.2023
prenajal náhradné motorové vozidlo, avšak žalovaný už v rámci likvidácie poistnej udalosti uznal ako
primeranú dobu nájmu len 20 dní, čo zodpovedalo bežnej dĺžke opravy vozidla vrátane času potrebného
na obhliadku, objednávanie dielov a technologické postupy. Žalovaný tvrdil, že ďalších 9 dní, ktoré si
žalobca uplatnil, bolo neprimeraných
a neodôvodnených, pričom na podporu svojich tvrdení predložil autoservisnú faktúru

a odborné vyjadrenie znalca. Podľa jeho interného výpočtu i obsahu faktúry autoservisu bola oprava
ukončená už 28.02.2024, a preto nájom za deň 29.02.2024 nepovažoval za účelný. K tejto skutočnosti
uviedol, že aj keď autoservis ukončil opravu poškodeného vozidla 28.02.2024, faktúru predložil
žalovanému až 29.02.2024, na čo žalovaný reagoval v ten istý deň vystavením krycieho listu. Mal za
to, že po ukončení opravy autoservis zadržiaval vozidlo ďalších 9 dní, čo žalovaný nemohol ovplyvniť, a

takýto postup nemohol ísť na ťarchu poisťovne. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil odborné
vyjadrenie znalca, podľa ktorého technická oprava vozidla trvala približne 3 až 4 pracovné dni a aj po
započítaní všetkých procesných úkonov mohla oprava trvať najviac 14 až 17 dní.
13. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, resp. ich nesprávne
vyhodnotil, keď tvrdenie o neprimeranej dĺžke opravy opomenul a odborné vyjadrenie považoval za

irelevantné, hoci toto mu bolo riadne doručené. Zdôraznil,
že zo znenia odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný súdu nezaslal odborné vyjadrenie. Tento záver
konajúceho súdu však nie je pravdivý, nakoľko bolo prílohou podania žalovaného zo dňa 05.03.2025
(správne má byť 10.03.2024 - poznámka odvolacieho súdu), ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené.
Je zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nesprávne vychádzal len z faktickej doby, počas

ktorej sa vozidlo nachádzalo v servise
a neprihliadol na to, či bola táto doba primeraná a účelná.
14. V ďalšej časti odvolania žalovaný argumentoval, že poškodený nemá nárok
na náhradné vozidlo po ukončení opravy. Odkázal na stanovisko Národnej banky Slovenska
a na súdne rozhodnutia, v ktorých bolo vyslovené, že náhrada za nájom náhradného vozidla patrí len do

momentu reálneho ukončenia opravy a nie podľa subjektívneho rozhodnutia poškodeného, ktorý môže
vyčkávať na krycí list. Tvrdil, že poškodený si mohol vozidlo prevziať hneď po oprave a ďalší nájom
nebol spôsobený poistnou udalosťou, ale rozhodnutím poškodeného alebo autoservisu. Žalovaný sa
tiež bránil tvrdeniu, že poškodený nemal dostatok vlastných finančných prostriedkov na úhradu opravy.
Tvrdil, že žalobca túto skutočnosť nepreukázal relevantnými dôkazmi a že samotné čestné prehlásenie

nie je postačujúce. Tvrdil, že aj podľa nálezu Ústavného súdu SR je potrebné skúmať primeranosť
doby nájmu podľa okolností prípadu, pričom žalovaný bol presvedčený, že primeraná doba bola v
tejto veci prekročená. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalovaný uviedol, že si splnil všetky
povinnosti poisťovateľa podľa § 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poškodenému poskytol
písomné vysvetlenie v zákonnej lehote a poistné plnenie vyplatil včas, preto sa nemohol dostať do

omeškania. Zdôraznil, že úrok z omeškania má sankčný charakter a vzniká iba v prípade, ak poisťovateľ
neposkytne plnenie riadne a včas, čo sa podľa žalovaného nestalo. Preto považoval priznaný úrok za
neopodstatnený.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
16. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní nesprávne interpretoval judikatúru Najvyššieho súdu
SR, keď poukazoval na rozhodnutie sp. zn. 3MCdo/3/2015, ktoré sa podľa žalobcu vôbec netýkalo
otázky primeranosti dĺžky opravy vozidla, ale posudzovalo výšku sadzby nájomného pri prenájme od

neprofesionálneho prenajímateľa. V aktuálne posudzova-nom prípade bola však denná sadzba nájmu
štandardná a riadne vyplývala z cenníka žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mylne vychádzal
z počtu normohodín uvedenýchvo faktúre, keďže tieto sú stanovené kalkulačnými programami a neodzrkadľujú reálnu dĺžku opravy v
servise. Akcentoval, že autoservis nemá žiadny dôvod umelo predlžovať opravu, keďže jeho záujmom
je čo najskoršie ukončenie prác a ich úhrada. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal, že by servis

vozidlo po oprave „zadržiaval“, keďže opravné práce reálne prebiehali až do 28.02.2024. Vo svojom
vyjadrení žalobca taktiež spochybnil relevanciu odborného vyjadrenia predloženého žalovaným, keďže
znalec posudzoval len technicky odhadovanú dĺžku opravy, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových
okolností, ako je vyťaženosť servisu, dostupnosť dielov či pracovných nástrojov. Ďalej žalobca poukázal
na to, že žalovaným predložené odborné vyjadrenie predstavuje len všeobecnú hypotetickú úvahu a

nemôže spochybniť preukázanú skutočnosť, že vozidlo bolo v servise od 01.02.2024 do 28.02.2024.
Poškodená si ho teda mohla prevziať až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 29.02.2024.
Zdôraznil, že poškodená nemohla nijako ovplyvniť dĺžku opravy a nemožno od nej spravodlivo
požadovať, aby hľadala servis s najkratšou dobou opravy. Citoval z judikatúry odvolacích súdov, z ktorej
vyplýva, že poškodený nemôže niesť následky predĺženia opravy, ak ju nezavinil a vozidlo dal riadne
opravovať v autorizovanom servise. Pokiaľ išlo o posledný deň nájmu (29.02.2024), žalobca uviedol, že

poškodená objektívne nemohla zaplatiť opravu z vlastných zdrojov, keďže išlo o značnú sumu (5.968,14
eur). Práve preto poškodená musela čakať na doručenie krycieho listu poisťovne, čo nebolo prejavom
jej vôle, ale dôsledkom poistnej udalosti a finančných možností poškodenej. V danej súvislosti žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, podľa ktorého má poškodený nárok na
náhradné vozidlo až do doručenia krycieho listu.

17. Žalobcasaďalejnestotožnilstvrdenímžalovaného,žeautoserviskonalakozástupcapoškodeného.
Namietal, že splnomocnenie sa týkalo iba komunikácie s poisťovňou a nemožno z neho odvodiť, že
by konanie autoservisu bolo konaním poškodeného. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného o údajných
ekonomických motívoch autoservisu boli nelogické a nepodložené. V časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania žalobca argumentoval, že žalovaný neposkytol poistné plnenie v plnom rozsahu v zákonnej

lehote, a preto sa dostal do omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Poukázal na judikatúru, podľa ktorej poisťovňa nesie následky svojho nesprávneho posúdenia rozsahu
poistnéhoplneniaajepovinnázaplatiťúrokyzomeškaniaajvprípade,akposkytlalenčiastočnéplnenie.

18. Ďalšie podania strán v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd sčasti ako dôvodné.

21. Podkladom pre rozhodnutie súdu v merite veci je správne zistenie skutkového stavu. Ak teda súd
prvej inštancie dostatočne nezistil podstatné skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, prípadne sa

dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu
nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil si tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah
základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd
vyššej inštancie.

22. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivý proces
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (III. ÚS 332/09).

23. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného

dokazovania, súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu
rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Aj judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovorelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu (pozri napr. IV. ÚS 115/03).

24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal spornou otázkou
nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla a primeranosťou
ceny nájmu za užívanie náhradného vozidla v odseku č. 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
keď dospel k záveru, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že poškodený v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo v období od 01.02.2024

do 29.02.2024, t. j. 29 dní
a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 1.329,07 eur bez DPH (sumu
1.594,88 eur s DPH, a to pri dennej sadzbe 45,83 eur bez DPH z titulu dojednaného nájomného, ktoré
bolipoškodenouvynaloženénutneaajúčelne(keďžetietobolivynaloženévsúvislostistým,ženemohla
užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy). Konajúci súd pritom konštatoval, že poškodený
nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania.

25. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný vo svojich písomných podaniach
v konaní na súde prvej inštancie namietal dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla tvrdiac,
že táto bola v posudzovanej veci neprimerane dlhá. V nadväznosti na to, dobu trvania nájmu náhradného
vozidla a s tým súvisiaci nárok uplatnený žalobou v rozsahu 9 dní žalobcovi nepriznal. Žalovaný
argumentoval tým,

že faktúra servisu za vykonanú opravu nebola dôkazom o dobe skutočného vykonávania opravy vozidla
poškodeného v rozsahu 29 dní a vzhľadom na rozsah vykonaných opráv, vychádzajúc aj z obsahu
samotnej faktúry za opravu, žalovaný považoval za nutnú a účelnú dobu opravy dobu nanajvýš 20
dní. Argumentoval tým, že z faktúry za opravu poškodeného vozidla vyplynulo, že servis vykonával
opravu v rozsahu 20,5 hodiny, preto ním priznaná doba nájmu 20 dní je primeraná. Na preukázanie

dôvodnosti krátenia žalobcom požadovaného poistného plnenia žalovaný v štádiu prvoinštančného
konania predložil
do spisu odborné vyjadrenie – znalecký úkon č. 015/2025 C. D. E., znalca z odboru doprava cestná,
odvetvie technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel (č.l. 102 – 107 spisu).
V tomto odbornom vyjadrení znalec posudzoval časový rozvrh opravy poškodeného motorového vozidla

z dôvodu preskúmania správnosti postupu žalovaného pri uznaní dĺžky opravy v rozsahu 14 až 17 dní.
Znalec výslovne uviedol,
že z technického hľadiska mala oprava trvať iba 21 hodín, čo predstavuje 3 až 4 pracovné dni,
pričom navýšil dobu opravy na 14 až 17 pracovných dní, nakoľko zohľadnil všetky situácie, ktoré
môžu v autoservise vzniknúť. Na druhej strane zdôraznil, že žalobca svoj žalovaný nárok uplatňoval

práve s ohľadom na to, že výlučne v dôsledku škodovej udalosti nemohla poškodená užívať svoje
motorové vozidlo až do ukončenia opravy a odovzdania opraveného vozidla autoservisom, keďže až
vtedy pominie jej faktické obmedzenie spôsobené dopravnou nehodou. Žalovaný nenamietal potrebu
opravy poškodeného vozidla ani rozsah opravy. Opakovane zdôraznil, že namieta výlučne neprimerane
dlhú dobu opravy, čím došlo k navyšovaniu nákladov na poskytovanie náhradného vozidla.

26. Odvolací súd považoval odvolaciu námietka žalovaného spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdeniami ohľadom dĺžky opravy poškodeného
motorového vozidla (ktorá mala nepochybne relevanciu vo vzťahu k dĺžke nájmu náhradného vozidla),
so všetkými dôkazmi ním predloženými v konaní,

za dôvodnú.
27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou žalobcu k spornej otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na nájom
náhradného vozidla. V napadnutom rozhodnutí však absentuje akékoľvek vyhodnotenie argumentácie
žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v spore, a to predovšetkým vo vzťahu k odbornému vyjadreniu

predloženému žalovaným v podaní zo dňa 05.03.2025, doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.03.2025.
Naopak, z obsahu odôvodnenia rozsudku v jeho bode 37. vyplýva, že súd prvej inštancie rozsahu
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný iba súdu avizoval predloženie takéhoto dôkazu – odborného
vyjadrenia, no následne sa už nevysporiadal s tým, že takéto podanie – dôkaz spočívajúci v odbornom
vyjadrení č. 015/2025 znalca C. D. E., žalobca súdu skutočne doručené pred pojednávaním vo veci

samej, t.j. dňa 10.03.2025 (č.l. 102 – 107 spisu). K predmetnému listinnému dôkazu súd prvej inštancie
nezaujal žiadne stanovisko, nevyposporiadal sa s jeho obsahom, resp. neuviedol, či takýto dôkaz na
účely posúdenia žalobného nároku a vyhodnotenia procesnej obrany žalovanému vôbec vykonal, resp.
z akého dôvodu ho nevykonal.28. Z odseku č. 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie iba vo
všeobecnosti konštatoval, že žalovaný navrhol dôkaz – odborné vyjadrenie, no súd tento dôkaz

nepripustil a ani sa s takýmto dôkazom nezaoberal. V ďalšom okresný súd uviedol,
že „aj keby žalovaný predložil odborné vyjadrenie, závery tohto vyjadrenia by nijakým spôsobom
nezmenili tú skutočnosť, že motorové vozidlo poškodenej sa po celú dobu prenájmu náhradného vozidla
nachádzalo v servise,...“. Aj z tohto konštatovania je zrejmé, že konajúci súd vychádzal zo skutočnosti,
že odborné vyjadrenie žalovaný v konaní nepredložil.

Na druhej strane však konajúci súd takýto dôkaz (nelogicky) „zamietol a neprihliadal naň“. Súd prvej
inštancie si teda obsahovo protirečí, keď uvádza, že na takýto dôkaz neprihliada, nevykoná ho a na
druhej strane je z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé,
že takýto dôkaz žalovaný nepredložil (hoci tento súdu doručil už dňa 10.3.2025). Je nepochybne
v rozpore s formálnou logikou zamietnuť dôkaz, či naň neprihliadať, ak tento nebol v konaní predložený.
Zároveň je nepochybné, že žalovaný predmetné odborné vyjadrenie znalca predložil do spisu na

podporu svojej argumentácie o neprimeranej dĺžke doby opravy poškodeného vozidla, ktorá má priamy
vplyv na dobu opravy náhradného vozidla, ktorá bola medzi stranami sporu sporná. Bolo preto
povinnosťou konajúceho súdu vysporiadať sa nielen s argumentáciou žalovaného o neprimeranej
dĺžke doby opravy, ale aj s odborným vyjadrením ako listinným dôkazom, na ktorý táto strana sporu
poukazovala v konaní pred súdom prvej inštancie. Je vecou posúdenia okresného súdu, či vyhodnotí

takýto dôkaz ako relevantný, či naň bude prihliadať, avšak je nevyhnutné, aby sa s jeho existenciou
v konaní vysporiadal. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie týkajúci sa nevysporiadania sa
s navrhovaným a predloženým dôkazom (odborným vyjadrením) nepovažoval odvolací súd za správny.
Odborné vyjadrenie predložené žalovaným mohlo mať totiž nepochybne význam pri posudzovaní
dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a uvedený zmätočný procesný postup súdu prvej inštancie

tak spôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalovaného.

29. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd,
ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov

preskúmať,čisanasúdeprvejinštanciedosiaholúčelcivilnéhosporovéhokonaniavyjadrenývčlánkoch
2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe
súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil v celom rozsahu a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie, a to či už na podklade dôkazov produkovaných
stranami alebo na podklade nespornosti jednotlivých skutkových tvrdení strán (§ 151 CSP v spojení
s § 186 ods. 2 CSP) a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania,

vyhodnotí námietky žalovaného prezentované v rámci jeho procesnej obrany v tomto spore. Nadväzne
opätovne posúdi nárok uplatnený touto žalobou a nanovo o ňom rozhodne, pričom je viazaný právnym
názoromodvolaciehosúduuvedenýmvyššie(§391ods.2CSP).Privyhotovenípísomnéhovyhotovenia
rozhodnutia bude okresný súd dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP.

31. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

32. Nad rámec uvedeného a len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný

vo svojom opravnom prostriedku namietal aj priznanie nároku na prenájom náhradného vozidla po
ukončení opravy poškodeného vozidla pomerne účelovo prehliada rozhodovaciu prax Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS/602/2022), v zmysle ktorej je primeraná a relevantná doba nájmu náhradného
vozidla do oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia.
V konkrétnostiach súdenej veci je tiež relevantné, či časový sled jednotlivých administratívnych úkonov

na seba bezprostredne nadväzuje alebo nie. Ak z faktúry autoservisu nie je zrejmé, či táto bola
vyhotovená na začiatku alebo na konci pracovného dňa, jej doručenie žalovanému najbližší pracovný
deň nemožno považovať
za oneskorené s cieľom navýšiť náklady poisťovne.33. Rovnako účelová a nedôvodná bola odvolacia argumentácia žalovaného k žalobcom uplatnenému
nároku na úrok z omeškania. Žalovanému akiste unikol fakt, že predmetnou otázkou sa už zaoberal
Ústavný súd SR v rozhodnutiach sp.zn. III. ÚS 214/2020, III. ÚS 215/2020, II. ÚS 263/2022, ako aj

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/225/2021 a sp.zn. 3Obdo/27/2021, z ktorých súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).