Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204601
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124204601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816
47 Bratislava, IČO: 36 677 281, vymazaného z obchodného registra dňa 1.7.2025, proti žalovanému:
A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie sumy 1.206,32 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. februára 2025 č. k. 18Csp/49/2024-62,
takto

r o z h o d o l :

I. V konaní sa pokračuje so spoločnosťou Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava –
mestská časť Staré mesto, IČO: 44483767, ako so žalobcom.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur
od 08.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu
zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %. Právne

svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 232 ods. 2 a 3, § 290, § 297 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/, t/ a v/ a ods. 5, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 2, § 879y
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“);
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka; § 2 písm. b/ bod 12, § 3 písm. b/ bod 6 a 8, § 17 ods. 13, § 18 ods. 8, § 26 ods. 1 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv (ďalej len „ZoE“). Vecne dôvodil,

že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.206,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1.206,32 eur od 8.8.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V
žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú faktúru za dodanú elektrinu a zabezpečenie
distribúcieelektriny.Žalobuodôvodniltým,žeposkytovalžalovanémuzdruženéslužbydodávkyelektriny
a zabezpečenie distribúcie elektriny. Žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný bol za dodané služby
povinný uhrádzať žalobcovi platby vyúčtované v zmysle vyúčtovacích faktúr a preddavkových faktúr

vystavených žalobcom. Žalobca za dodané služby vystavil žalovanému nasledovnú faktúru za dodané
služby: faktúra č. 7161515161 z 23.7.2023, s dátumom splatnosti dňa 7.8.2023 vo výške 1.206,32
eur. Žalovaný si však svoju platobnú povinnosť voči žalobcovi vyplývajúcu mu z uvedenej faktúry a
vyfakturovaných záväzkov nesplnil riadne a včas v termíne splatnosti. Zostatok dlžnej sumy je tak vovýške 1.206,32 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
so zaplatením dlžných súm a tiež nárok na náhradu trov konania. Na výzvu súdu žalobca uviedol,
že dodával žalovanému združené dodávky elektriny a zabezpečoval distribúciu elektriny na základe

zmluvného vzťahu evidovaného pod č. 9410179671, ktorý bol uzatvorený dňa 14.7.2022. V zmysle
Obchodných podmienok žalobcu, druhá časť čl. III, bod 3.2 bolo možné uzatvoriť zmluvu pre každé
odberné miesto odberateľa aj osobitne, telefonicky prostredníctvom zaznamenávanej telefonickej linky
žalobcu. V súlade s OP žalovaný žalobcu kontaktoval a prostredníctvom telefonickej linky uzatvoril
zmluvu so žalobcom. Žalobca všetkým svojim zákazníkom, bez ohľadu na to, či bola zmluva uzavretá

na diaľku (napríklad telefonicky, prostredníctvom internetovej služby elektronickou žiadosťou) alebo
doručením písomnej žiadosti, zasiela písomné vyhotovenie Zmluvy spolu so sprievodným listom, v
ktorom svojich zákazníkov poučí, že mu bola zaslaná listinná podoba uzatvorenej zmluvy, pričom vyzve
zákazníka na podpísanie oboch zaslaných kópií a vrátenie jednej podpísanej kópie na adresu uvedenú
v sprievodnom liste. Žalovaný aj napriek poučeniu a výzve v sprievodnom liste svoju povinnosť nesplnil
a žalobcovi nezaslal ním podpísanú kópiu zmluvy. Nakoľko bola zmluva účinná už od jej ústneho

uzatvorenia, bol teda žalobca povinný za dohodnutých podmienok dodávať žalovanému elektrinu na ním
označené odberné miesto a žalovaný bol povinný za dodané dodávky uhrádzať stanovené preddavkové
platby. Napriek nesplneniu si povinnosti vrátiť podpísanú kópiu zmluvy žalobcovi, žalovaný plnil všetky
ostatné povinnosti, v zmysle dohody uhrádzal preddavkové platby za dodané služby (žalovaný vykonal
5 preddavkových platieb, každá vo výške 150 eur v období od 12/2022 - 04/2023). Až neskôr počas

existencie zmluvného vzťahu si prestal túto povinnosť plniť a prestal uhrádzať preddavkové platby.
Žalobca má za to, že z konania žalovaného je možné jasne a presne určiť, že skutočne dochádzalo na
základe zmluvy k dodávaniu elektriny, že si bol vedomý svojej povinnosti uhrádzať, nakoľko uhrádzal
v zmysle zmluvy. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade nie je možné považovať za sporné
uzatvorenie zmluvného vzťahu, resp. či boli dodávky elektriny a následný žalobcom uplatňovaný nárok

za nezákonný. Žalobca zároveň uviedol, že žalovanému bolo pri uzatvorení zmluvného vzťahu určené
jedinečné číselné označenie - zákaznícke číslo 5750103783, ktoré bolo uvádzané na všetkých listinách,
týkajúcich sa daného konkrétneho zákazníka, a to najmä, nie však len vystavené faktúry. Nakoľko
sa jedná o jedinečné číslo, ktoré môže byť v rámci zákazníkov žalobcu vygenerované len jednému
konkrétnemu zákazníkovi, nie je možné, aby mali rovnaké číslo viacerí, a preto je nemožné, aby sa

fakturovaná spotreba týkala iného zákazníka než žalovaného. Žalobca ako dôkazy predložil faktúru
č. 7161515161, sprievodný list k Zmluve o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v
domácnosti, Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti. Informácie
o obsahu Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, Obchodné
podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE

Energia, a.s., Cenník za dodávku elektriny pre domácnosti účinný od 1.1.2022, Informácie o ochrane
osobných údajov zákazníkov, Písomné poučenie odberateľa elektriny a/alebo plynu v domácnosti k
Zmluve.
Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 18Csp/49/2024-25 zo 16.7.2024, ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd uznesením č. k. 18Csp/49/2024-31 z 9.9.2024 platobný

rozkazč.k.18Csp/49/2024-25zo16.7.2024vplnomrozsahuzrušil.Žalovanémubolažalobasprílohami
doručená dňa 10.10.2024 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.
Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Žalobca ako dodávateľ
a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 14.7.2022 elektronicky zmluvný vzťah pre odberné miesto D. XX,

C., predmetom ktorého bol záväzok dodávateľa zabezpečiť pre odberateľa združenú dodávku elektriny
do odberného miesta a záväzok odberateľa uhradiť dodávateľovi cenu za dodávku elektriny a cenu za
služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Za dodanú elektrinu žalobca vystavil žalovanému
vyúčtovaciu faktúru č. 7161515161 na sumu 1.206,32 eur (za dodávku a distribúciu elektriny sumu
1.918,94 eur, za úrok z omeškania sumu 4,89 eur a za upomienku sumu 33 eur, z ktorých súm žalobca

odpočítal preddavkovú platbu uhradenú žalovaným v sume 750,51 eur) splatnú dňa 7.8.2023. Žalovaný
dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
Nárok žalobcu vyplýva zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným elektronicky uzavretou
Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosť, ktorú žalobca ako
dodávateľ uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, tento vzťah je potrebné posúdiť

s poukazom na § 52 a nasl. O.z. ako vzťah spotrebiteľský. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané,
že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 14.7.2022 elektronicky zmluvný
vzťah, na základe ktorého sa dodávateľ zaviazal počas zmluvného obdobia dodávať žalovanémuako odberateľovi elektrinu a ďalšie doplnkové služby do odberného miesta odberateľa a žalovaný
ako odberateľ sa zaviazal počas zmluvného obdobia od odberateľa odoberať elektrinu a riadne a
včas uhradiť dodávateľovi ceny za dodávku elektriny a distribučné služby. Z vyúčtovacej faktúry za

elektrinu č. 7161515161 zo dňa 23.7.2023 mal súd preukázané, že žalobca účtoval žalovanému
nedoplatok za dodávku a distribúciu elektriny vo výške 1.173,32 eur a upomienku vo výške 33 eur
so splatnosťou dňa 7.8.2023. Žalovaný dlžnú sumu za dodanú elektrinu žalobcovi nezaplatil, čo v
konaní bolo nesporné, preto súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.173,32 eur. Ďalej súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba E. F. G. k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od 8.8.2023
do zaplatenia, keďže dňom nasledujúcim po splatnosti vyššie uvedenej faktúry sa žalovaný ocitol v
omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie upomienky
v sume 33 eur, a to spolu s príslušenstvom. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, a to z
nasledovných dôvodov. Poplatok za upomienku v sume 33 eur, vyúčtovaný žalobcom, súd považuje za

neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa. Poplatky za služby spojené s
administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) totiž predstavujú plnenia, ktoré
nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako
poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Na viac ak tieto

poplatky majú skôr sankčný ako refundačný účel. Uvedený poplatok nemožno pritom ani považovať
za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorý by
bol žalovaný povinný platiť. Súd tiež dodáva, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu
- paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatok mal byť
prípadne uvedený len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom

danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje
prejav vôle žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti žalovaného poplatku za
upomienku vyúčtovaného žalovanému faktúrou č. 7161515161 z 23.7.2023, a to i s príslušenstvom
zamietol.Vzhľadomnavyššieuvedené,súdvovýrokuI.rozsudkuzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi
sumu vo výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32

eur od 8.8.2023 do zaplatenia a vo zvyšku (v sume 33 eur spolu s príslušenstvom) žalobu vo výroku
II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu
zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane
dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 257, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že zo sumy uplatnenej

istiny s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná suma 1.173,32 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 97 % a hrubý úspech žalovaného 3 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je
94 % (97 % - 3 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 94 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku
III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na
jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Nesúhlasí s právnym posúdením súdu v 28.
bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, má za to, že súd žalobcom uplatnený nárok vo výške 33

eur nesprávne právne posúdil. Žalobca zasielal upomienky žalovanému z dôvodu neplnenia povinností
žalovaného vyplývajúcich z primárneho záväzkového vzťahu, kedy si žalobca splnil všetky jemu
vyplývajúce povinnosti – zabezpečil dodávanie plynu riadne a včas do odberného miesta určeného
žalovaným, zabezpečil prenos plynu a poskytovanie služieb s tým spojených a to v súlade s platnou
zákonnou úpravou ako aj jeho obchodnými podmienkami. Z dôvodu, že žalovaný prestal plniť svoje

povinnosti, ktoré mu z uzatvoreného vzťahu vyplývali /a to najmä za prijaté plnenie hradiť/ bol žalobca
nútený pristúpiť k dodatočnému vyzývaniu žalovaného na plnenia a to formou písomných upomienok
doručovaných na ním uvedenú korešpondenčnú adresu. Žalobca si pritom v súlade s platným cenníkom
žalobcu za poskytnuté služby účtoval za takto doručovanú upomienku poplatok, ktorý mal pokryť
zvýšené náklady žalobcu súvisiace so zabezpečením protiplnenia za ním poskytnuté služby, a ktoré

vznikli v súvislosti s vystavením a zaslaním upomienky. Žalobca zaslal žalovanému v rozmedzí 6
mesiacovcelkovošesťupomienok,kedysizakaždúvzmyslecenníkavyúčtovalsumu5,50eur.Zfaktúry
č. 7161515161 vyplýva, že každá upomienka, ktorá bola žalovanému zaslaná bola účelná nakoľko
po jej zaslaní a doručení došlo k uhradeniu dlžnej preddavkovej platby /zo strany 2 faktúry z časti„Prehľad preddavkových platieb“ zo stĺpca „Dátum vyrovnania“ je možné odvodiť, že žalovaný uhradil
šesť platieb vždy následne po zaslaní Upomienok/. K samotnej výške poplatku za upomienku žalobca
uvádza, že žalovaný bol o výške poplatku riadne poučený už pred vznikom záväzku a nejednalo sa

preto o skryté dojednanie, o ktorom žalovaný vopred nevedel resp. nemohol vedieť. V prípade ak by
žalovaný s výškou poplatku za zaslanie upomienky pre prípad neplnenia jeho povinností nesúhlasil je
možné dôvodne predpokladať, že by k uzatvoreniu záväzku nepristúpil a pre dodávky plynu a služby
s tým spojené by využil iného dodávateľa. Od každého je možné zároveň dôvodné očakávať, že je
priemerne zmýšľajúca osoba, ktorá si je vedomá svojich povinností ako aj následkov v prípade ak

tieto povinnosti nebude plniť. Poskytnutie preto neprimerane vysokej ochrany súdom žalovanému len z
dôvodu jeho postavenia ako „spotrebiteľa“, ktoré zapríčiní nepriznanie žalobcom uplatneného nároku v
časti jemu vzniknutých nákladov v súvislosti s neplnením si povinností žalovaného nenachádza oporu
v žiadnej platnej legislatíve. Takýmto postupom dochádza k zjavnému porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces, kedy súd ukladá žalobcovi, ktorý sa ničím neprevinil znášať bez ďalšieho jemu
zvýšené náklady. Pri poskytnutí ochrany spotrebiteľovi je potrebné dbať na jej vyváženosť a to najmä

s ohľadom na ústavné štandardy a princípy právneho štátu, neopomínajúc pritom práva druhých strán,
ktoré by mohli byť takouto ochranou narušené. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou
súčasného súkromného práva a ako takú je túto ochranu potrebné brať s náležitou vážnosťou, je
zároveň potrebné brať na zreteľ aj to, že túto ochranu je potrebné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty. V prípade ak by nedošlo k porušeniu povinností na strane žalovaného

a ten by plnil riadne a včas bol by to práve žalovaný, ktorý by svojím konaním moderoval prípadnú
výšku a množstvo upomienok. Samotná výška vyúčtovaného poplatku 5,50 eur za upomienku, je
vzhľadom k všetkým nákladovým položkám žalobcu, súvisiacim s vytvorením a doručovaním upomienky
žalovanému /cena použitého papiera, tlač, poplatok za doručovanie, neopomenúc pritom ako osoba
normohodinu za osobu, ktorá upomienku vytvorila ako aj za osobu, ktorá zabezpečila odoslanie zásielky/

primeraná. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.2.2025, a z ktorého
sa žalobca ako aj jeho právny zástupca riadne ospravedlnili predniesol predbežné právne posúdenie,
v ktorom súhlasne s odôvodnením rozsudku uviedol, že poplatok za upomienku považuje len za
poplatok spojený s administratívnou agendou, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré
spočíva v účtovaní takých poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Jednostranný a

zjavne oklieštený pohľad prvoinštančného súdu na poplatok za upomienku ako poplatok, ktorý nie
je v záujme spotrebiteľa je zjavne nesprávny, nakoľko sa v danej veci dá argumentovať, že práve
upomienkou a teda vynaložením takéhoto nákladu na účet žalovaného sa žalobca snaží, často krát
úspešne predchádzať súdnemu prípadne exekučnému konaniu vedenému v neprospech spotrebiteľa,
ktoré by mohli spotrebiteľa zaťažiť ešte o ďalšie dodatočné náklady, ktoré by v porovnaní s poplatkom

za zaslanú Upomienku predstavovali omnoho väčšie náklady a celkové zaťaženie spotrebiteľa a jeho
domácnosti. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo 14.2.2025 a na ňom vyhlásenom uznesení o
nariadení dokazovania, súd oboznámil podstatný obsah spisového materiálu s výnimkou tých listinných
dôkazov a vyjadrení, ktorých opis bol stranám v priebehu konania doručený, a ktoré neboli protistranou
spochybnené. S prihliadnutím na zjavnú pasivitu žalovaného v konaní, ktorému boli doručené všetky

listinné dôkazy a vyjadrenia žalobcu, neopomenúc najmä faktúru, v ktorej si žalobca uplatnil nárok aj
na náhradu nákladov spojených zo zaslanými upomienkami, a ktorých oprávnenosť nerozporoval mal
konajúci prvoinštančný súd postupovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP a nároky žalobcovi priznať ako
nesporné. Ak súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázané vynaloženie týchto prostriedkov má
žalobca za to, že mal vyzvať žalobcu na predloženie samotných upomienok. Súd žalobcu na predloženie

nevyzval a preto žalobca vyvodil, že tento nárok je nesporný a opodstatnenosť je súdu zrejmá. Žalobca
sa až doručením zápisnice spolu s vydaným rozsudkom dozvedel, že súd nárok na náhradu sumy
33 eur nie je zjavný a zrejmý a nepovažuje ho za opodstatnený. Žalobca tak bez svojho pričinenia
nepredložil predmetné upomienky, ako aj doručenky preukazujúce zasielanie upomienok do dispozičnej
sféry žalovaného. V zmysle § 366 CSP žalobca predložil kópie upomienok spolu s doručenkami, nakoľko

tie neboli bez jeho zavinenia uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na čl. 2 ods.
1 a 2 CSP je názoru, že súd prvej inštancie sa v rámci rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní nároku
žalobcu na náhradu sumy 33 eur predstavujúcej cenu za zaslané Upomienky zjavne rigidne venoval
len jeho úvahe o ochrane spotrebiteľa a posúdeniu čo je v jeho záujme alebo nie je účtovať poplatok
za zasielanie upomienky a nezohľadnil pri tom aj všetky ostatné okolnosti, ktoré viedli k vystaveniu a

zaslaniu upomienok ani na postavenie a činnosť žalobcu, ktorému tak bolo odobraté jeho právo na
spravodlivý proces. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam poukazujúc na okolnosti prípadu má
za to, že náklad vo výške 33 eur, ktorý vynaložil a vyúčtoval žalobca žalovanému bol oprávnený a teda
postup žalobcu, ktorý si uplatnil jeho náhradu u žalobcu za správny.3. Dňa 4.8.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie spoločnosti Energetika Slovensko, a.s.,
zn. Oznámenie o zmene účastníka konania – žalobcu, v ktorom oznámila súdu, že dňa 28.5.2025

došlo k uzatvoreniu Projektu premeny vo forme notárskej zápisnice N 742/2025, Nz 22473/2025 (ďalej
len „Projekt premeny“), na základe ktorého žalobca - ZSE Energia, a.s., IČO: 36677281, so sídlom:
Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa,
vložka číslo: 3978/B ako zanikajúca spoločnosť, zanikol v dôsledku zlúčenia s nastupujúcim žalobcom
– pôvodne Východoslovenská energetika a.s. IČO: 44 483 767, so sídlom: Mlynská 31, 042 91

Košice, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sa, vložka č.:
1628/V, v súčasnosti Energetika Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom: Čulenova 6, 816 47
Bratislava (poznámka odvolacieho súdu – správne 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto),
zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 7830/B. V zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a družstiev
a o zmene a doplnení niektorých zákonov premena nadobudla účinnosť dňa 01.07.2025. Navrhla

pokračovať v konaní namiesto pôvodného žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom:
Čulenova6,81647 Bratislava,zapísanávObchodnomregistriMestskéhosúduBratislavaIII,oddiel:Sa,
vložka číslo: 3978/B s jej právnym nástupcom: Energetika Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom:
Čulenova 6, 816 47 Bratislava Bratislava (poznámka odvolacieho súdu – správne 811 09 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto), zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa,

vložka číslo: 7830/B.“
Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Citované ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k jej

zániku došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania, súd v
prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v
ňommôžepokračovať.Povahasporujetutedairelevantná.Prizánikuprávnickejosobyakostranysporu
počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením

rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla
bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví.
Z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sa, vložka číslo: 3978/B vyplýva,
že spoločnosť ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, bola
vymazaná z obchodného registra 1.7.2025, išlo o dobrovoľný výmaz, spoločnosť zanikla v dôsledku

zlúčenia s jej právnym nástupcom Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767,
Mlynská 31 Košice - mestská časť Staré Mesto 042 91 (podľa výpisu z Obchodného registra Mestského
súdu Bratislava III oddiel: Sa, vložka číslo 7830/B aktuálne: Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6,
811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483 767).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s citovaným zákonným ustanovením, Krajský súd

v Trnave v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu rozhodol (po posúdení procesných podmienok
konania), že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej akciovej spoločnosti, keďže zistil
(z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sa vložka číslo: 3978/B a 7830/
B), že k zániku pôvodnej žalobkyne došlo počas konania a má právneho nástupcu.

4. Ďalšie podania strán už v odvolacom konaní neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
II. a III. výroku je vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu proti žalovanému žalobcovi
sumu 1.206,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.206,32 eur od

8.8.2023 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od
08.08.2023dozaplatenia,atovšetkodo15dníodprávoplatnostirozsudku;II.vozvyškužalobuzamietol;
III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu boli len odvolaním žalobcu napadnuté výroky II. a III. rozsudku
súdu prvej inštancie.

7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k II. výroku jeho rozsudku dôvodil, že žalobca si žalobou uplatnil
aj nárok na zaplatenie upomienky v sume 33 eur, a to spolu s príslušenstvom. V tejto časti súd
považoval žalobu za nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov. Poplatok za upomienku v sume 33

eur, vyúčtovaný žalobcom, považoval za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku
spotrebiteľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky) totiž predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v
účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy
neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi

poskytované nejaké protiplnenia. Naviac ak tieto poplatky majú skôr sankčný ako refundačný účel.
Uvedený poplatok nemožno pritom ani považovať za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by
poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorý by bol žalovaný povinný platiť. Súd tiež dodáva,
že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú
zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatok mal byť prípadne uvedený len v cenníku bez možnosti

ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného
súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného. Vzhľadom na uvedené,
súd žalobu žalobcu v časti žalovaného poplatku za upomienku vyúčtovaného žalovanému faktúrou č.
7161515161 z 23.7.2023, a to i s príslušenstvom zamietol.
Odvolateľ/žalobca v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie upomienok nesúhlasí s

právnym posúdením súdu, má za to, že súd žalobcom uplatnený nárok vo výške 33 eur nesprávne
právne posúdil, po prvý krát uviedol svoje tvrdenia vo vzťahu k poplatkom/náhrade nákladov za
upomienky a predložil dôkazy (v podrobnostiach viď 2. bod tohto rozsudku odvolacieho súdu).
K argumentácii žalobcu v odvolaní o absencii kvalifikovaného popretia tvrdení žalobcu zo strany
žalovaného v danom spore odvolací súd uvádza nasledovné: Zmyslom procesnej úpravy

spotrebiteľských sporov (ako sporov s ochranou slabšej strany) podľa § 290 CSP a nasl. je ochrana
a posilnenie procesného postavenia spotrebiteľa nie dodávateľa. Princíp kontradiktórnosti konania
(čl. 8), v zmysle ktorého sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu) je
v spotrebiteľských sporoch oslabený. Tento princíp súvisí s unesením bremena tvrdenia a bremena

dôkazu, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v spore. V spotrebiteľských sporoch však v zmysle § 295
CSP platí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Žalobca v žalobe svoj nárok na zaplatenie sumy 33 eur ako poplatku/náhradu
nákladov za upomienky vôbec neuviedol a nezdôvodnil, neviedol žiadne tvrdenia, dožadoval za žalobou
zaplatenia faktúry za dodávku plynu v celkovej sume 1.206,32 eur, prílohou návrhu bola vyúčtovacie

faktúrazaelektrinu(vktorejjednouzpoložiekbolaupomienka33eur).Vpodaníz20.11.2024žalobcapo
výzve súdu doplnil skutkové tvrdenia (o. i. uviedol, že dodával žalovanému združené dodávky elektriny
a zabezpečoval distribúciu plynu na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného 14.7.2022 telefonicky –
ústne, a v žalobe omylom označil dodávky ako dodávky plynu, žalobca dodával žalovanému združené
dodávky elektrickej energie, čo vyplýva z faktúry), avšak opätovne svoj nárok na zaplatenie sumy 33

eur ako poplatok za upomienky vôbec neuviedol a nezdôvodnil, vo vzťahu k nemu neuviedol žiadne
tvrdenia. Žalobca svoju neúčasť a neúčasť svojej splnomocnenkyne na pojednávaní dňa 14.2.2025
ospravedlnil a súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 14.2.2025
súd uviedol predbežné právne posúdenie veci, vo vzťahu k poplatku za upomienky uviedol: „Čo sa
týka uplatneného nároku žalobcu za upomienky spolu vo výške 33,- Eur, v tejto časti žaloba nebola

podaná dôvodne, nakoľko poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy,
poplatky za upomienky a pod.) totiž predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie,
ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre
spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorýminie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate
sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatky
mali byť prípadne uvedené len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú

zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože
tu absentuje prejav vôle žalovaného.“ Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci" vychádzajúci
z § 181 ods. 2 CSP súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, aby strany sporu
dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol
predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť. Žalobca sa dobrovoľnou neúčasťou

na uvedenom pojednávaní pripravil o možnosť predstaviť vlastné tvrdenia a argumenty týkajúce sa
právneho posúdenia vo vzťahu k poplatku za upomienky pred súdom prvej inštancie (úplne absentovali
tvrdenia žalobcu vo vzťahu k poplatku za upomienky, preto spotrebiteľ ani nemal čo popierať), a preto
ním až v odvolaní uvádzané tvrdenia a predložené dôkazy vo vzťahu k poplatkom za upomienky boli
neprípustnými novotami (§ 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa

týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.).
Žalobcovi nič nebránilo vo vzťahu k poplatku za upomienky 33 eur uplatniť prostriedky procesného útoku
(uviesť tvrdenia a predložiť/navrhnúť dôkazy) pred súdom prvej inštancie (v žalobe, doplnení skutkových

tvrdení, na pojednávaní), keďže ich však neuplatnil, nebolo možné ich považovať ani za nesporné.
Odvolací súd námietky odvolateľa vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodné, stotožňuje sa aj so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu podľa § 26 ods. 1 ZoE, ktorá je
zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 O.z., uzavretou medzi pôvodným žalobcom
ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Odvolací súd je názoru, že žalobca neuniesol okrem

bremena tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadom nároku týkajúceho sa požiadavky na zaplatenie
poplatku za upomienky vo výške 33 eur (6 x 5,50 eur) v zmysle predloženého Cenníka služieb
dodávateľa účinného od 1.10.2019 (čl. 48 rub), keď nepreukázal, že v rámci telefonického/ústneho
uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o poplatku/náhrady nákladov za
upomienku vo výške 5,50 eur. Súd prvej inštancie správne skúmal či tu bol obojstranný súhlas (dohoda)

zmluvných strán o poplatku za upomienku a dospel k správnemu záveru, že poplatok bol uvedený
len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku
písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle
žalovaného (k tomuto záveru sa odvolateľ v odvolaní nevyjadril). S poukazom na uvedené nebolo
potrebné skúmať postupom podľa § 53 ods. 1 (v spojení s § 53 ods. 5 ) O.z., či poplatok za upomienku

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K uvedenému však odvolací súd ešte dopĺňa, že poplatky za
služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú
v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní uvedených poplatkov možno hodnotiť
vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb

dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky nemožno chápať ani ako poplatok za
službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Zreteľná je snaha právneho predchodcu žalobcu o
navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore
s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. O.z.

Na základe uvedeného je nevyhnutné ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov za
upomienky (vrátanie príslušenstva), nakoľko jednak neboli dojednané a tiež neprinášajú spotrebiteľovi
žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú
jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti aj v časti náhrady
trov konania zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre
svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu strany, listinných dôkazov,
žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli

za konania najavo neopomenul. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky
odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,

urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu

prvejinštancievnapadnutejčasti.Spoukazomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciedospelksprávnym
skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za
upomienky ako nedôvodný a v tej časti žalobu zamietol.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo

aj vecne správneho a konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o náhrade trov
konania.

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa §
262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
Vzhľadom k tomu, že žalovanému (ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech) trovy v tomto odvolacom
konaní nevznikli (žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, do odvolacieho konania
sa nezapojil, z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní trovy vznikli), o náhrade trov
odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov tohto odvolacieho

konania (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)