Uznesenie – Rodina a mládež – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7218010097.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. marca
2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm. b) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 12.11.2025, sp. zn. K2-7T/5/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

Podľa § 316 ods.1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., D. E. XX oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II,

sp. zn. 3 Pv 25/17/8803 zo dňa 15.01.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v C. v byte na ulici F. E. X D. C. G. dňa 28.12.2016 v čase okolo 16.30 hod. vulgárne nadával svojej
manželke poškodenej A. B., a keď sa táto postavila z gauča, udrel ju otvorenou dlaňou do oblasti tváre, v

dôsledku čoho sa posadila späť na gauč, potom ju udieral do oblasti hlavy, pričom keď sa poškodená B.
snažila brániť nohami, chytil ju za nohy a stiahol na zem, kde si buchla hlavu o zem, vzápätí ju opätovne
udieral po hlave a napokon, keď vybehla z bytu na chodbu sa poškodenej B. vyhrážal so slovami, že
ju zabije a zajebe, čím u poškodenej A. B. vzbudil obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok a v dôsledku
fyzického útoku utrpela poškodená B. zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v
záhlaví a pruhovité krvné podliatiny na pravom ramene s dobou liečenia do 7 dní,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň, podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom A., D. E. XX spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp. zn. 3 Pv 493/17/8803 zo dňa

30.08.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v C. na ulici F. E. X, ako aj na iných miestach v okrese C. - H. v období od začiatku roku 2014 až do
novembra roku 2016 spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželke A. B., nar. XX.XX.XXXX a
to najmä tým, že neustále vyvolával hádky, ktoré často vyústili do fyzického napádania poškodenej, ktorú

fackoval, sácal, hádzal o zem, ťahal za vlasy, udieral jej hlavu o podlahu, hádzal po nej rôzne veci a to aj
v čase keď bola poškodená tehotná, čím takto svojim konaním ohrozoval jej psychické a fyzické zdravie,lebo skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú D. I. A. J. K. K. K. L. X, C. a poškodenú A. B., nar. X.XX.XXXX,

bytom M. E. XX/XX, D. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie voči výroku o vine v obidvoch bodoch vyhláseného rozsudku prokurátor a v zákonom
stanovenej lehote podala odvolanie poškodená.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s právnymi úvahami súdu uvedenými
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nestotožňuje a vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1/
výrokovej časti rozsudku uvádza, že súd účelovo vyhodnotil dôkazy zabezpečené v priebehu trestného
konania. Jediným priamym svedkom tohto protiprávneho konania bola len poškodená A. B.. Ostatní
svedkovia, a to I. B., B. B., N. B. a O. N. neboli priamo účastní pri spáchaní skutku, ani nevideli na

poškodenej zranenia po jeho spáchaní.
Zdôraznil, že poškodená vypovedala v rámci celého trestného konania konzistentne a po zákonnom
poučeníokreminéhoajozodpovednostizauvedenievedomenepravdivýchúdajov.Súdsaprihodnotení
dôkazov vôbec nezaoberal závermi znaleckého posudku z odboru psychológie vo vzťahu k poškodenej
spracovaného v trestnej veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Tr. zák., zo záverov ktorého jednoznačne vyplýva, že u poškodenej znalkyňa nezistila sklony ku
konfabuláciám. Jej vyjadrovacie schopnosti sú kvalitné, vyjadrovanie je zrozumiteľné, vecné, v logických
súvislostiach. U obvinenej nezistila sklon k vedomému skresľovaniu, ani významne zvýšený sklon ku
lživosti. Vyhodnotiac tieto odborné závery predmetného znaleckého posudku prokurátor má za to, že
výpoveď poškodenej je nepochybne vierohodná.

Ďalej samotný súd odkázal na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, z ktorých vyplýva,
že poškodená utrpela zranenia uvedené v obžalobnom návrhu s dobou liečenia do 7 dní. Išlo z
medicínskeho hľadiska o ľahké zranenia, pričom mechanizmus ich vzniku zodpovedá verzii poškodenej.
Preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu, že sú výrazné pochybnosti, že tieto poškodená utrpela
bezprostredne po hádke s obžalovaným.

Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že obvinený spáchal skutok uvedený právne kvalifikovaný ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2/ výrokovej časti rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje
s právnymi úvahami súdu prezentovanými v odôvodnení rozsudku, na základe ktorých oslobodil
obžalovaného.

Podľa názoru súdu išlo len o občasné konflikty medzi obvineným a poškodenou. Poškodená bola
vychádzajúc aj z právnych záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu zo dňa 31.03.2023, opätovne
vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024, kedy vypovedala, že sa stalo, že obvinený
jej dal facku, sotil ju a ona si buchla hlavu o radiátor pred očami P.. V tom čase mal jeden rok.
Vlastne celé to obdobie rokov 2014, 2015, 2016 ju obvinený bil. Každý jeden takýto útok bol pred očami

dieťaťa. Presné dátumy nevie, ale je to 10 rokov dozadu. Ona si fakt všetko nepamätá, ale obvinený mal
ísť s jej bratom na Tatru a hodil po nich vidličku, kde držala malého na rukách. To bolo vo Valalikoch,
keď bývali u rodičov.
Aj v Poproči ju chytil pod krk a podvihol a posadil ju na kuchynskú linku, a to len z dôvodu, že išla na
chatu ku mamke. Ďalší takýto útok bol, keď bývali v Šemši. U nich na káve vo Valalikoch, vtedy na ňu

zatrúbil známy a v Šemši jej to potom spočítal s tým, že čo za vulgárne slovo na ňu vytrubujú. Sotil ju
o posteľ, išiel dole, rozbil dvere. Tam bolo skladisko náradia so sklenenou výplňou a bolo veľa takýchto
útokov. Najhorší bol ten večer pred pôrodom v roku 2015 február 22. Tam sa pohádali, tam ju zbil, kde
zakročili jej rodičia, otec pribehol z pivnice, mamka z poschodia, a vtedy sa on zľakol, sadol do auta a
odišiel preč a mamka ju odniesla do pôrodnice.

Časy a dátumy vôbec nevie uviesť, ale jedno poobedie boli na prechádzke s P.. Prišli domov, malý bol
zlý, plakal a on plače dosť hlasno, až výska, tak zvykol plakať. Obžalovaný dostal takú zlosť, že ho
schmatol za rameno a hodil medzi poschodovú posteľ. To bol útok na malého mimo tých po zadku, čo
je normálne dať dieťaťu na zadok, ale len jednu, dve, nie desať. Útoky pokračovali aj na jej osobu, a to
ovládačky od televízora. Jedna do hlavy, druhá do chladničky. Keď jedol, mal v ruke nožík, chlieb, aj to

hodil. Aj s chlebom. Chladničku majú dodnes doma, kde sú jeho boxerky. To sú otlačky od pästí.
Je pravdou, že poškodená s odstupom času už nedokázala exaktne uviesť jednotlivé útoky a časové
relácieichspáchania,avšaktátookolnosťautomatickyneznamenánevieryhodnosťvýpovedesvedkyne,
ani z nej nemožno vyvodiť záver, že išlo o ojedinelé konflikty. Jej doplňujúca výpoveď na hlavnompojednávaní zo dňa 15.05.2024 jednoznačne potvrdila spáchanie skutku uvedeného v bode 2/ výrokovej
časti rozsudku, keď poškodená podrobne opísala jednotlivé útoky obvineného voči nej, kde samozrejme
je potrebné zohľadniť aj časový odstup od spáchania týchto konaní.

V súvislosti s týmto skutkom súd pri svojich právnych úvahách odôvodňujúcich podľa jeho názoru postup
podľa § 285 písm. b) Tr. por. vôbec nespomenul ďalších vypočutých svedkov, a to A. F., Q. F., I. B., B. B.,
R. L., D. F. a O. F., ktorí boli svedkami parciálnych protiprávnych útokov obžalovaného voči poškodenej.
V kontexte s výpoveďou poškodenej prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku z odboru
psychológie č. XX/XXXX vypracovaného A. D. L., A. na poškodenú A. B., z ktorých okrem iného vyplýva,

žeupoškodenejA.B.bolizistenéodchýlkyodnormyvškálach:depresívneahypochondrickétendencie,
instabilitaaúzkosťavškáleprežívanejúzkostiastresubolidiagnostikovanévysokéhodnoty.Nazáklade
zistených skutočností znalec konštatoval, že poškodená bola pod silným sociálnym tlakom, prežívala
psychické, ako aj fyzické príkorie, ktoré malo za následok jej fyzické a psychické utrpenie, ktoré bolo
s vysokou mierou pravdepodobnosti spôsobené osobou A. B. tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi,
a toto konanie poškodená pociťovala ako ťažké príkorie. To ma za následok to, že psychický stav

poškodenej je zmenený v zmysle agektívnej patológie a je nutné, aby menovaná podstúpila komplexnú
psychoterapeutickú intervenciu, ako aj psychiatrické vyšetrenie. Na základe týchto skutočností znalec
uviedol, že u poškodenej A. B. bolo zistené, že sa v dôsledku konania obvineného A. B. prejavuje
syndróm týranej osoby, a že u nej sú prítomné prvky posttraumatickej stresovej poruchy, viazanej na
svoju osobu s prejavovaným strachom o svoje deti.

Zároveň znalkyňa A. D. L., A. konštatuje, že poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a
správnereprodukovaťprežitéudalosti,racionálneareálneopisuje,reprodukujeskutkyaudalostitak,ako
sa stali. Jej osobnosť je bez tendencie javiť sa v lepšom svetle, vykazuje nízke L-Lži skóre a nemá sklony
k lživosti a ku skresľovaniu skutočnosti. Jej intelektové schopnosti v kontexte osobnostných dispozícií a

nízkeho L-Lži skoré potvrdzujú všeobecnú vierohodnosť v procese trestného konania.

Napriek právnym úvahám krajského súdu vyslovenými v jeho uznesení pod sp.zn. 4To/78/2025
zo dňa 30.07.2025, tento znalecký posudok A. L., A. nebol súdom zakomponovaný do jeho právnych
úvah,tedasúdžiadnymspôsobomnezohľadniljeho,zhľadiskaobžalobypodstatnézávery.Vychádzajúc

zo záverov tohto posudku sa nemožno stotožniť s názorom súdu, ktorý nedôveryhodnosť výpovede
poškodenej oprel aj o tú skutočnosť, že mala záujem na výsledku trestného konania. Tento právny záver
súdu považuje za vyslovene účelový.

V ďalšom uviedol, že prvostupňový súd sa v intenciách právneho názoru krajského súdu vyslovenom

v jeho vyššie uvedenom uznesení, pri svojich právnych úvahách prezentovaných v odôvodnení
napadnutého rozsudku, zaoberal závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia
psychiatrie, ktorý spracovala O. L. S., pričom spochybnil závery tohto posudku s poukázaním na
údajné použitie bližšie nešpecifikovanej zdravotnej dokumentácie. Nestotožňuje sa s týmito právnymi
argumentmi súdu. Jedným z podkladov pre spracovanie tohto posudku bolo aj osobné odborné

vyšetrenie poškodenej. Má za to, že znalkyňa mala dostatočný podklad pre spracovanie predmetného
znaleckého posudku.

Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že v dôsledku konania obvineného A. B. sa u poškodenej
prejavuje syndróm týranej osoby, a že u nej sú prítomné prvky posttraumatickej stresovej poruchy,

viazanej na svoju osobu s prejavovaným strachom o svoje deti.

Zo záverov znaleckého posudku O. S. ďalej vyplýva, že poškodená B. napĺňa diagnostické kritéria
posttraumatickej stresovej poruchy. Ako tyrana jednoznačne vníma svojho manžela obvineného.
Keďžeposttraumatickástresováporuchapoprávnejstránkenapĺňazákonnýznakťažkejujmynazdraví,

je prokurátor toho názoru, že protiprávne konanie obvineného uvedeného v bode 2/ výrokovej časti
rozsudku je potrebné právne kvalifikovať aj podľa ods. 3 písm. a) ustanovenia § 208 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory má prokurátor za to, že obžalovaný spáchal aj skutok
právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3

písm. a) Tr. zák.Navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že po oboznámení sa s napadnutým
rozsudkom a jeho odôvodnením považuje predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a
nezohľadňujúce všetky relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre správne posúdenie
skutkov, za ktoré je obžalovaný stíhaný. Má za to, že rozhodnutie vychádza zo selektívneho hodnotenia

vykonanýchdôkazovaznesprávnychskutkovýchaprávnychzáverov.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,
že súd prvého stupňa síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak nevyhodnotil jednotlivé dôkazy vo
vzájomných súvislostiach, čím porušil zásady trestného konania podľa ustanovenia § 2 ods. 10 a 12
Trestného poriadku.
Nesprávny je aj postup súdu pri hodnotení znaleckého posudku z odboru zdravotníctva č. 15/2017,
ktorý bol vypracovaný znalcom MUDr. T. L., PhD. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že

mechanizmus vzniku zistených zranení na jej tele, zodpovedá priebehu a opisu udalostí, ktorý uviedla.
Súd síce formálne pripúšťa možnosť takéhoto mechanizmu vzniku zranení, avšak následne ich význam
znevažujehypotetickýmiúvahami(ktoréčerpalzoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,vrámciktoréhourčil
súdny znalec v rámci odpovede, ako inak - náhodným spôsobom, by mohlo dôjsť k zraneniam) o iných
možných príčinách bez toho, aby tieto alternatívy mali oporu vo vykonaných dôkazoch. Takýto postup

je v rozpore so zásadou, podľa ktorej pochybnosti musia vyplývať z konkrétnych skutkových zistení, nie
zo všeobecných a abstraktných úvah o teoreticky možných alternatívach. Súdom prezentované úvahy
v odôvodnení napádaného rozhodnutia vyznievajú spôsobom, akoby súd nepriamo naznačoval, že si
dané zranenia a poranenia spôsobila sama, hoci daná úvaha nemá oporu v žiadnom z vykonaných
dôkazov.Takýtoprístupaúvahysúdusúneprimeranéavzbudzujúvážnepochybnostiododržanízásady

nestranného a objektívneho posúdenia veci.
V predmetnom konaní boli vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré podporujú verziu skutkového deja, ktorú v
rámci konania uvádzala, avšak súd im buď nevenoval náležitú pozornosť, alebo im nepriznal primeranú
dôkaznú váhu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že konajúci súd síce tieto dôkazy formálne uvádza,
avšak pri prijatí rozhodnutia selektívne vychádza z dôkazov, ktoré podporujú obhajobu obžalovaného,

zatiaľ čo dôkazy, ktoré potvrdzujú ňou uvádzané skutočnosti bagatelizuje alebo ich opomína. Tým súd
dospel k oslobodzujúcemu záveru nie z dôvodu absencie dôkazov, ale v dôsledku ich jednostranného
a selektívneho hodnotenia, čo je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že súd bez primeranej kritiky považoval za

dôveryhodné výpovede obžalovaného, jeho súčasnej partnerky a jej bývalého manžela, hoci ide o
osoby, ktoré sú v zjavnom osobnom a vzťahovom pomere, a ktorých (v súvislosti s jeho súčasnou
partnerkou ako aj jej bývalým manželom) výpovede môžu byť objektívne ovplyvnené snahou podporiť
jeho obhajobu. Súd pritom otázku ich možnej zaujatosti úplne opomenul.
Naopak, jej výpoveď súd hodnotil ako nedôveryhodnú, najmä na základe jej procesného postavenia,

ako aj čiastkových doplnení výpovede, pričom týmto okolnostiam prisúdil neprimerane zásadný význam.
Takýto prístup nie je udržateľný, a to najmä, ak ide o domáce násilie, kedy uvedené nemôže samé o
sebe viesť k záveru o nedôveryhodnosti obete domáceho násilia, a to najmä v prípade, kedy jej výpoveď
pôsobí logický a konzistentne pričom je podporená ďalšími dôkazmi. Za mimoriadne problematické
je potrebné podľa jej názoru považovať aj to, že súd nepriznal náležitú dôkaznú váhu výpovediam

viacerých svedkov, ktorí bezprostredne vnímali násilné správanie obžalovaného, resp. jeho následky
na jej osobe, hoci ide o väčší počet osôb, ktoré zároveň nemajú žiadny zjavný dôvod vypovedať v
neprospech obžalovaného.
Výsledkom nie je objektívne zistenie skutkového stavu, ale jednostranná interpretácia dôkazov, ktorá
nemôže obstáť z hľadiska požiadaviek kladených na spravodlivé súdne rozhodnutie. V ďalšom

poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2017, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že rozhodujúcim kritériom pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Tr. zák. nie
je existencia jedného izolovaného útoku, ale opakované, dlhodobo sa vyskytujúce správanie, ktoré
má kumulatívny dopad na psychický a fyzický stav obete. Rozhodujúci význam má ich opakujúci sa,
kumulatívny a sústavný charakter, ktorý zakladá naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania

podľa § 208 Tr. zák.
Záverom uviedla, že s dôvodmi odvolania prokurátora sa plne stotožňuje, pripája sa tak k odvolaniu
prokurátora a zo svojej procesnej pozície navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1
písm. f) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým ju súd odkázal s nárokom na náhraduškody na civilné konanie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby vo veci opätovne konal
a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý vo vzťahu ku skutku v bode 1/ uviedol, že hoci
ostatní svedkovia neboli priamymi svedkami, ich výpovede ako nepriame dôkazy vyvracajú tvrdenia A.
B., tvrdenia obžaloby.
Tvrdenia o útoku na poškodenú, zraneniach A. B. vyvracajú výpovede svedkov, susedov I. B. a B. B.,
policajtov, ktorí boli vyslaní na miesto údajného skutku, N. B. a O. N., ktorí všetci nevideli žiadne známky

násilia na A. B., naopak svedok N. uviedol, že aj on mal škrabanec, a tiež, že bol pokojný a A. B. bola
nervózna a hysterická.
Tvrdenia o vyhrážaní vyvracajú výpovede I. B. a B. B.. Títo zhodne vypovedali, že bezprostredne po
údajnom skutku im poškodená neuviedla vôbec nič o nejakých vyhrážkach z jeho strany. Zároveň uviedli,
že A. B. nešla napriek ich ponuke k ním ukryť sa pred údajným bitím a vyhrážaním, obávajúc sa o svoj
život a zdravie, a manželia B. išli naspäť pozerať televízor, z čoho vyplýva, že strach nemala, taktiež

sú to výpovede svedkov N. B. a O. N., policajtov, ktorí boli vyslaní na miesto údajného skutku. Obaja
zhodne, a rovnako ako svedkovia B. uviedli, že v rozhovore im A. B. nepovedala, že sa jej vyhrážal,
ani to, že by mala obavu o svoj život alebo zdravie. Tieto výpovede vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov
svedčiacich o jeho nevine.

Nie je pravda, že poškodená vypovedala počas celého trestného konania konzistentne. V zápisnici o
trestnom oznámení zo dňa 29.12.2016, spísanej na druhý deň po údajnom skutku, A. B. neuvádzala
žiadnu zmienku o tom, že sa jej mal vyhrážať zabitím.

Znalecký posudok z odboru psychológie vypracovaný A. B. E., na ktorý poukazuje prokuratúra,

nevyvracia dôkazy a skutočnosti, ktoré už uviedol, a ktoré vyvracajú tvrdenia A. B., ani nepotvrdzuje
verziu A. B..

K odvolaniu ku skutku v bode 2/ poukázal na to, že A. B. ani po opätovnom vypočutí nevedela uviesť aké
konanie bolo v roku 2014, koľko konaní bolo v roku 2014, 2015, koľkokrát došlo a akému konaniu v roku

2014, raz, dvakrát, ani raz, koľkokrát a aké konanie bolo v roku 2015. Z dokazovania navyše vyplýva,
že počas obdobia údajného skutku s A. B. približne jeden rok nebývali v spoločnej domácnosti.

Prokurátor účelovo poukazuje na z kontextu vytrhnutú časť znaleckého posudku č. 93/2017 PhDr. D. L.,
PhD. Znalkyňa uviedla, že znalec z odvetvia psychológie, v ktorom je zapísaná nie je oprávnený sa k

posttraumatickej stresovej poruche, a teda aj k syndrómu týranej osoby vyjadrovať, nakoľko táto otázka
presahuje rámec odvetvia a patrí do kompetencie psychiatra.

Uviedol, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe, nie je trestným činom, nenapĺňa skutkovú podstatu
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, pretože opis skutku obsahuje len zákonné znaky

trestného činu, teda že poškodenej mal spôsobovať psychické a fyzické utrpenie, nie však kedy, ako,
teda popísané konanie s uvedením miesta, času a presného konania.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Za účelom prejednania odvolaní nariadil odvolací súd termín verejného zasadnutia na 18. marca
2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a splnomocnenkyňa
poškodenej. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodených, ktorí boli
o termíne riadne a včas upovedomení. Odvolací súd dokazovanie na verejnom zasadnutí nedopĺňal,
nakoľko žiadne návrhy v tomto smere strany nemali. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor sa v

plnom rozsahu pridržiaval podaného odvolania, ako aj jeho písomného odôvodnenia, odkázal naň
ako aj na konečný návrh, ktorý bol na verejnom zasadnutí oboznámený. Obhajca obžalovaného
zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniam, a navrhol obe odvolania zamietnuť ako nedôvodné.
Splnomocnenkyňapoškodenejsapripojilakodvolaniuprokurátoraaspoukazomnadoplnenieodvolania
navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým odkázal poškodenú

s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, a aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.Krajský súd ako odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo
a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s
rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v

jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Úvodom je potrebné poznamenať, že touto vecou sa už odvolací súd zaoberal trikrát, pričom ostatným
uznesením z 30.7.2025, sp. zn. 4To/78/2025 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 28.10.2024, sp. zn. K2-7T/5/2018 a podľa § 322 ods.
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, v tomto smere
prokurátor a ani obžalovaný žiadne chyby konania nevytýkali a chyby konania odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., odvolací súd vlastným prieskumom
nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že prvostupňový súd po vrátení veci postupoval

v procese dokazovania v súlade so zákonom a dodržal aj ostatné ustanovenia zákona viažuce sa k
príprave a priebehu hlavného pojednávania.

Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, tak prvostupňový súd po vrátení veci postupoval v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy navrhnuté stranami,

žiaden navrhnutý dôkaz neostal opomenutý. O tom svedčí aj vyjadrenie strán pred ukončením
dokazovania, že žiadne ďalšie dôkazné návrhy nemajú.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ rozsudku prvostupňový súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil
obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,
prektorýjeobžalovanýstíhaný.Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalnato,žejedinýmpriamymdôkazom
usvedčujúcim obžalovaného bola výpoveď poškodenej, o ktorej vierohodnosti sú dôvodné pochybnosti
sohľadomnavovecivykonanédokazovanie.Vtomtosmerepoukázalnazápisnicuotrestnomoznámení
zo dňa 29.12.2016, kde poškodená neuvádzala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, výpoveď svedka

O. M., ktorý spisoval s poškodenou jej výpoveď, a ktorý v podstate uviedol, že v zápisnici je výpoveď
poškodenej, a ak by sa jej obžalovaný vyhrážal, bolo by to zachytené v zápisnici. V ďalšom poukázal
na výpovede svedkov I. B. a B. B., ktorí boli susedmi poškodenej a ku ktorým prišla poškodená po
hádke. Títo uviedli, že z bytu nepočuli žiadne vyhrážanie a ani nevideli na poškodenej žiadne zranenia
na tvári po fyzickom útoku. Privolaná policajná hliadka v zložení svedkov N. B. a O. N. nevidela na

tvári ani na tele poškodenej známky po zranení, neuvádzala, aby sa jej mal obžalovaný vyhrážať,
uviedla im, že má problémy s obžalovaným, rozvádzajú sa a nepraje si, aby obžalovaný chodil do bytu
za ňou. K osobe poškodenej vypovedal aj svedok K. C. – bývalý manžel poškodenej, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že v manželstve poškodená sústavne vyvolávala konflikty a charakterizoval ju ako
osobu panovačnú, pomstychtivú, mamonársku. V čase keď spolu žili, si často vymýšľala a klamala,

pričom sa mu aj vyhrážala, že keď sa rozvedú, príde o všetok majetok.

Nepriamo výpoveď poškodenej potvrdzoval znalecký posudok O. T. L., A. kde znalec popísal zranenia
poškodenej, avšak s poukazom na tvrdenia vyššie uvedených svedkov sú výrazné pochybnosti, že tieto
zranenia utrpela poškodená bezprostredne po hádke s obžalovaným. Znalec vo vzťahu k mechanizmu

vzniku zranení u poškodenej uviedol, že k zraneniam poškodenej mohlo dôjsť tým spôsobom, ako
to uvádza poškodená vo svojej výpovedi. V ďalšom však znalec uviedol, že pokiaľ by sme nebrali
výpoveď poškodenej, potom ku vzniku pomliaždenia záhlavia a podvrtnutia krčnej chrbtice by mohlo
dôjsť náhodným spôsobom, napríklad pádom poškodenej na oblasť záhlavia po pošmyknutí bezpričinenia inej osoby, pri súčasnom dopade na ramená na tupý predmet, napríklad pri páde na
schodoch a zábradlie. Ďalej uviedol, že poškodená dňa 17.1.2017 absolvovala kontrolné neurologické
vyšetrenie, nakoľko udávala pretrvávajúce bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravého ramena,

tŕpnutie rúk a nôh. Záverom vyšetrenia bolo konštatované ako možná príčina tŕpnutia rúk a nôh
bola predpokladaná psychická nadstavba, príčina zo strany chrbtice ako menej pravdepodobná.
Zároveň je zrejmé, že poškodená dňa 14.3.2017 absolvovala vysoko špecializované vyšetrenie chrbtice
magnetickou rezonanciou, kde neboli zistené na krčnej chrbtici žiadne poúrazové zmeny. Boli však
zistené degeneratívne zmeny z opotrebovania chrbtice bežným používaním a zaťažovaním krčnej

chrbtice. Ohľadom dĺžky liečenia súd poukázal na to, že na dlhšom liečení a ťažkostí poškodenej po
uplynutí 6-7 dní, sa podieľali ďalšie faktory, ktoré predstavovali predovšetkým stav krčnej chrbtice pred
úrazom v podobe opotrebovania chrbtice, prítomného už pred úrazom. Krčná chrbtica bola dlhodobo
pred napadnutím dňa 28.12.2016 chorobne zmenená. Ku ďalším faktorom, ktoré sa mohli podieľať na
predĺženej dobe liečenia podvrtnutia krčnej chrbtice a nemožno ich jednoznačne vylúčiť patria faktory
psychickéapsychologickéaichnadstavba(psychickéspracovanieúrazuapsychickénapätievedúceku

zvýšenému napätiu krčných svalov akcentujúceho ťažkosti), nemožno taktiež vylúčiť aj rentové faktory
(kompenzácia napadnutia a zranenia).
Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že v neprospech obžalovaného stojí
jedine výpoveď poškodenej, o ktorej vierohodnosti sú s poukazom na vo veci vykonané dôkazy - výsluch
obžalovaného, svedkov O. M., I. B., B. B., N. B. a O. N., ako aj závery znaleckého posudku O. T. L., A.

kedy znalec pripustil aj možnosť iného mechanizmus vzniku zranení u poškodenej, pochybnosti.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia odvolací súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje,

aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal. Je
potrebné uviesť, že prvostupňový súd vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné
dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad
trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr.
por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu
rozhodnutiu. Závery prvostupňového súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie
týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu osvojil, a preto na
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje.

Je potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov
musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania. Vyššie uvedený dôkaz svedčiaci proti obžalovanému nepovažoval ani
odvolací súd za dostatočný pre vyslovenie záveru o jeho vine, a preto v dôsledku uvedeného bolo
potom potrebné postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného. Obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu, pričom v trestnom konaní nesie
dôkazné bremeno štát (prokurátor). Je nevyhnutné, aby vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná na základe procesne správne vykonaného dokazovania v kontradiktórnom
konaní na súde, pričom vykonané dôkazy musia jednoznačne preukazovať, že sa skutok stal, a že ho
spáchal obžalovaný. Ani vysoký stupeň podozrenia pritom nevytvára sám o sebe zákonný podklad pre
odsudzujúci rozsudok.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku prvostupňového súdu, ktorým podľa § 285 písm. b) Tr. por.
prvostupňový súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), ods.3 písm. d) Tr. zák. odvolací
súd uvádza, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie a to výsluchom poškodenej A. B., svedkov -
rodičov poškodenej A. F., Q. F., svedkyne R. L., D. F., O. F., D. B., K. C., O. B., B. B., výsluchom

znalca MUDr. JUDr. B. F., znaleckými posudkami, výsluchom znalkyne A. D. L., A., A. B. E., výsluchom
znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia O. T. L., A., úradným
záznamom z previerky o zbrani zo dňa 5.1.2017, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu, rešpektujúc pritom právne závery krajského súdu v zrušujúcich uzneseniach a poich vyhodnotení jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
nebolo zistené, aby uvedené konanie obžalovaného, respektíve manželské konflikty a nezhody spĺňali
požiadavku trvalosti, resp. sústavnosti. Z dokazovania vyplýva, že dochádzalo medzi manželmi ku

hádkam, ktoré vyústili aj k fyzickým útokom (fackám), avšak takéto občasné konflikty nie je možné
považovať za hrubší stupeň necitlivosti pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 Tr. zák. Prvostupňový súd poukázal na časové odstupy, ktoré sú zrejmé už len zo skutočnosti,
že obžalovaný opakovane počas žalovaného obdobia (kedy malo dochádzať k trestnej činnosti) opustil
ich spoločnú domácnosť. Podmienka sústavnosti nie je v danom prípade takisto naplnená. Navyše

poškodená sa po jednotlivých konfliktoch ku obžalovanému/resp. za obžalovaným opakovane vrátila.

Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky uvádza, že za týranie podľa ustálenej súdnej praxe je
potrebné považovať také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti,
bezohľadnosti a trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pociťovanie prejavov
správania sa inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou a pre záver, že o

takéto prežívanie, resp. vnímanie správania sa inej osoby, sa táto subjektívna kategória musí
prejaviť aj navonok.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý týra
blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie

alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej
osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo
vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutná určitá hromadnosť či
sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia. Fyzické

alebo psychické utrpenie je pritom potrebné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré
ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života
poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť teda o určitú sústavnosť (trvalosť)
konania popísaného v písm. a) až e), ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou
pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie

je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie.
Definícia následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby odlišuje tento trestný čin od iných
trestných činov, ktoré taktiež môžu spôsobovať fyzické alebo psychické utrpenie. Týranie nikdy nie je a
nemôže byť jednorazové či osamotené konanie; musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa
opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním a tým, že sa pravidelne

opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy. Ide o určitý čas trvajúce zlé
zaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby
všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na zdraví.

Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by konanie obžalovaného napĺňalo uvedené znaky.

Poškodená v podstate uviedla, že obžalovaný ju celé obdobie bil, poukázala na pár konfliktov, avšak
presný dátum konfliktu uviedla, len deň pred pôrodom, ktorý v podstate videli, resp. vedeli o ňom aj jej
rodinní príslušníci.

Správne preto poukázal prvostupňový súd na to, že konanie obžalovaného, resp. manželské konflikty

a nezhody nespĺňali požiadavku trvalosti, resp. sústavnosti. Je síce pravdou, že medzi obžalovaným
a poškodenou dochádzalo k fyzickým útokom, avšak takéto občasné konflikty nie je možné považovať
za hrubší stupeň necitlivosti pre trestný čin podľa § 208 ods.1 Tr. zák. Zároveň správne poukázal aj na
časové odstupy, ktoré sú zrejmé už len zo skutočnosti, že obžalovaný opakovane počas žalovanéhoobdobia opustil ich spoločnú domácnosť, a teda podmienka sústavnosti nie je v danom prípade rovnako
naplnená. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade,
ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší, ako pri trestnom

čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú
činnosť náhodnú. Trestnosť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
až e) Trestného zákona predpokladá vyššiu mieru trvalosti konania páchateľa a zároveň intenzity jeho
konania. Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty ods. 3 písm. d) tohto ustanovenia Trestného zákona
predpokladá dlhé konanie sprevádzané intenzívnymi prejavmi správania páchateľa v každej časovej

etape trvania jeho protiprávneho konania.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dôkazy zákonným
spôsobom, ktoré boli nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu veci a následne po ich
zákonnom vyhodnotení dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom, odvolací súd považoval
odvolanie prokurátora za nedôvodné, a preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej odvolací súd uvádza, že výrok, ktorým súd rozhodol o odkázaní
poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný proces má oporu v ustanovení § 288 ods. 3 Tr.
por., podľa ktorého ak súd oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby obligatórne odkáže poškodeného,
ktorý v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, na civilný proces, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom, a teda ak podá poškodený odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku,
ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces,
ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto odvolací súd takto podané odvolanie poškodenej
postupom podľa § 316 ods.1 Tr. por. zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.