Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201252
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5124201252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému:
CAGE company, s. r. o., so sídlom Podzávoz 2227, 022 01 Čadca, IČO: 52 221 407, právne
zastúpenému: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát, so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213
487,ozaplatenie187,50Eur,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.XXXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 27. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 27. marca 2025 p o t v r d

z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 187,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 187,50 Eur na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu
o dielo, na základe ktorej si žalovaný ako objednávateľ objednal zhotovenie diela spočívajúce v montáži,
rekonštrukcii a údržbe vyhradených elektrotechnických zariadení u žalobcu ako zhotoviteľa diela pre
tretiu stratu, teda pre preberajúceho, pre ktorého sa dielo uskutočňovalo. V zmysle čl. IV. zmluvy sa
žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 30,- Eur za hodinu práce tak vykonanej. Preberajúci diela, t. j.

spoločnosť SIIX Hungary riadne vystavil a svojím podpisom potvrdil aj riadne odpracovanie prác nad
rámecuvedenýchžalobcom,konkrétneišlooposkytnutieslužbyspočívajúcejvzaškoľovanípracovníkov
na práce. Žalobcovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy, pričom žalovaný odstúpil od zmluvy s
uvedením, že pristupuje k skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, pretože údajne
zhotoviteľ diela, t. j. žalobca, fakturoval práce vo vyššom rozsahu, než boli skutočne vykonané, čím
zhotoviteľ diela nevykonal dielo dohodnutým spôsobom a v rozpore so svojimi povinnosťami. Žalobca
tvrdil, že žalovaný bez toho, aby došlo k zmluvného dodatku, si svojvoľne pri vyfakturovaní faktúr

začal cez mailovú a telefonickú komunikáciu jednostranne bez súhlasu žalobcu uplatňovať krátenie
odpracovaných hodín pod zámienkou tzv. oddychových hodín, čo však nikdy nebolo v žiadnej z troch
obchodných zmlúv uvedené, pričom žalovaný na základe vyfakturovaných súm a podpísanej evidencie
času poskytovania služieb technickej podpory nemal dovtedy problém počas doby splatnosti vždyuhradiť všetky evidované hodiny prác nad rámec uvedených a vyplatiť ich v plnej výške podľa pravidiel
v zmluvách. Žalobca mal za to, že žalovaný sa neoprávneným konaním bezdôvodne obohatil o sumu
187,50 Eur, keďže záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej zmluvy je uhradiť zhotoviteľovi dielo 30,-

Eur za hodinu práce a z riadne vyplnenej a platne potvrdenej evidencie času za mesiac august 2023
vyplýva celkový počet riadne odpracovaných hodín nezahrňujúc žiadne prestávky. Na účel poskytovania
služieb technickej podpory prestávky neboli potrebné, neboli fakticky uskutočňované žalobcom a ani
nijakým spôsobom medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnuté.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že strany konania platne
uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si dohodli aj cenu za práce nad rámec. Žalovaný potvrdil
evidenciu času, tzv. šichtovnice, z ktorých vyplýva počet odpracovaných hodín. Žalovaný však následne
tieto šichtovnice rozporoval, nakoľko mal za to, že sú tam zahrnuté aj prestávky, za ktoré odmietal
zaplatiť. Napriek tomu však dobrovoľne nezaplatil ani nerozporovanú časť faktúry, tú zaplatil až následne
v rámci iného súdneho konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že

predloženéevidenciesúpotvrdenéžalovaným,akoajspoločnosťouSIIXHungary.Pokiaľžalovanýtvrdil,
že tieto tlačivá boli vytlačené skôr a potvrdené ním ešte pred vpísaním údajov o počte odpracovaných
hodín, ide o tvrdenie žalovaného, ktoré nemôže byť na úkor žalobcu, pretože tým, že žalovaný potvrdil
túto evidenciu, potvrdil tak počet odpracovaných hodín. Pokiaľ ju podpísal pred vpísaním údajov,
musel si byť vedomý následkov. Bolo v jeho záujme sa zabezpečiť tak, aby šichtovnice zodpovedali

skutočnosti a nepotvrdzoval ich pred vpísaním údajov. Svojím podpisom a opatrením pečiatky potvrdil
správnosť údajov bez ohľadu na to, kedy tak urobil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ide o
právnickú osobu, ktorá musí konať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Zdôraznil, že vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je obchodno-právny, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník, preto medzi
žalobcom a žalovaným nevznikol pracovno-právny vzťah a tento vzťah sa neriadi Zákonníkom práce,

ako sa mylne domnieva žalovaný, keďže aj v priebehu konania viackrát poukázal na pracovno-právny
vzťah, a nie obchodno-záväzkový vzťah. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozvrh prestávok a rozvrh
práce spoločnosti SIIX Hungary, tento dôkaz nie je možné použiť pre daný vzťah, pretože jednak
žalobca nie je v pracovnom vzťahu ani v žiadnom inom vzťahu so spoločnosťou SIIX Hungary a z
ničoho nevyplýva, že je povinný riadiť sa internými predpismi tejto spoločnosti SIIX Hungary a zároveň

predloženýrozvrhprestávokjeplatnýod15.09.2023,tedaodčasu,kedyžalobcaužnevykonávalčinnosť
pre žalovaného na danej prevádzke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal
povinnosť prestávok pred týmto dátumom a nepreukázal teda povinnosť prestávok v čase vykonávania
prác zo strany žalobcu. I v prípade, ak by aj preukázal interný predpis prestávok za obdobie, keď žalobca
vykonával práce na danom mieste, tak z ničoho nevyplýva a žalovaný to ani ničím nepreukázal, že

by tieto prestávky boli záväzné aj pre žalobcu a že je povinný riadiť sa týmito internými predpismi.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na mailovú komunikáciu, podľa záverov súdu prvej inštancie z mailovej
komunikácie nevyplýva, že by došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, resp. k nejakej inej
skutočnosti, na základe ktorej by bol žalobca povinný rešpektovať tieto prestávky a zároveň, že počas
daných prestávok skutočne práce nevykonával. Žalobca, naopak, v priebehu konania argumentoval tým,

že počas prestávok sa zamestnanci spoločnosti SIIX Hungary na predmetnej linke striedali tak, že nebol
dôvod z jeho strany na prestávky, linka sa nezastavila. Aj počas prestávok zamestnancov on musel ďalej
pokračovať vo svojej práci. Bez ohľadu na to, či aktívne vykonával práce, resp. iba čakal na prípadne
nejaký problém na linke, pokiaľ by linka prestala fungovať, kde by bolo potrebné vykonávať jeho prácu,
nemohol čerpať prestávku.

4. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca preukázal, že skutočne odpracoval 100 hodín tak, ako
vyplýva z predloženej evidencie. Z ničoho nevyplýva, že by bol viazaný dodržiavať interné predpisy na
dodržiavanie prestávok a z ničoho ani nevyplývajú tieto interné predpisy pre sporné obdobie. Zo strany
žalovaného išlo len o domnienky, že žalobca čerpal prestávky, avšak žalovaný uvedené nepreukázal.

5. Súd prvej inštancie považujúc nárok žalobcu za opodstatnený, žalobe vyhovel a žalobcovi, ktorý bol v
plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odvolaní namietal
nesprávne skutkové zistenia s tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah dôkazov,osobitne tzv. šichtoviek a komunikácie medzi stranami. Uviedol, že počas celého zmluvného vzťahu
žalovaný v dobrej viere uhrádzal žalobcovi všetky faktúry vystavené na základe šichtoviek. Výplaty
za jún a júl 2023 boli vždy realizované v plnej výške, a to aj napriek tomu, že žalovaný si vždy

vyhradzoval nárok len za reálne odpracovaný čas bez prestávok, čo bolo oznámené e-mailom aj
cez prostredníka pána E. A.. Prijatím platieb v plnej výške v minulosti došlo zo strany žalobcu ku
konkludentnému prijatiu podmienok obchodnej spolupráce, preto nemožno uznať ako dôvodné, aby
si žalobca po ukončení vzťahu dodatočne vyžadoval platby za tzv. prestávky, ktoré sám nikdy vo
faktúrach ani šichtovách osobitne nevyznačoval a nikdy predtým nevyžadoval. Žalovaný vytýkal súdu

prvej inštancie, že sa plne spoľahol na šichtovky podpísané žalovaným, a teda automaticky uznal
všetky v nich uvedené hodiny, hoci šichtovky boli podpisované pred ich vyplnením (vopred vytlačené
tlačivá s cieľom využiť ich pre viacero osôb), žalobca ich vypĺňal sám dodatočne, čo vyplýva aj z
okolností e-mailovej komunikácie a komunikácie na súdnom pojednávaní dňa 27.03.2025 a v danom
rozsahu nejde o nespochybniteľný listinný dôkaz, ale len o neformálny podklad pre fakturáciu, ktorý
bez kontextu má nižšiu vypovedaciu hodnotu. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď za rozhodujúcu

skutočnosť považoval to, či bola šichtovka podpísaná, bez zohľadnenia príčiny a momentu podpisu.
Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, osobitne v oblasti obchodného záväzkového
vzťahu a princípov poctivého obchodného styku. Uviedol, že žalobca požaduje platbu za tzv. prestávky
bez ich výsledného špecifikovania, súčtu alebo oddeleného vyznačenia v dokladoch. Z právneho
hľadiska ide o nedoložený nárok a z obchodno-právneho pohľadu o nepoctivý a špekulatívny výkon

práva, ktorý nepožíva ochranu. V závere odvolania žalovaný namietal i porušenie zásad spravodlivého
procesu a rovnosti zbraní, nakoľko súd nedoručil žalovanému do dňa podania odvolania zápisnicu z
pojednávania zo dňa 27.03.2025, čím značne obmedzil možnosť žalovaného na efektívne odvolanie.
Zároveň ignoroval žiadosť o vypočutie kľúčového svedka E. A. a žiadosť o pripojenie súdneho spisu
sp. zn. XXXX/XX/XXXX, ktorý žalovaný považoval za vecne relevantný. Žalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov konania.

7. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 06.06.2025, v ktorom
poprel tvrdenie žalovaného, že „Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory“, tzv. šichtovky

sa vypĺňali dodatočne po predchádzajúcom podpise žalovaného. Tieto sa vypĺňali vždy za riadne
odpracovaný čas a žalovaný ich dodatočne svojím podpisom schválil. Nikdy predtým, okrem posledných
dvoch faktúr, nemal s ich platením v plnej výške problém. K nevyplateniu všetkých hodín došlo až v
posledných dvoch faktúrach. Obchodnou praxou a zvyklosťou bolo platiť vždy všetky v šichtovkách
uvedené odpracované hodiny, čo práve žalovaný vždy konkludentne uznal, keď vždy počas obdobia,

kedy žalobca obstarával pre neho objednané dielo, mu faktúry uznával ich preplatením v plnej výške
úhrady takto uvedených hodín. Iba posledné dve faktúry splatné po odovzdaní zhotoveného diela
odmietol žalovaný zaplatiť v plnej výške s konštatovaním, že niektoré z odpracovaných hodín boli
prestávky, neopierajúc sa pritom o žiadny písomný dôkaz. Preto žalobca je opačného názoru, že
zásadu poctivého obchodného styku porušil žalovaný. Žalobca zopakoval, že ním vystavenú faktúru

na sumu 3.000,- Eur, nebol žalovaný oprávnený odoprieť a požadovať jej zníženie na sumu 2.812,50
Eur. Vzhľadom na fakt, že nebol na to žiadny právny dôvod sa žalovaný týmto neoprávneným konaním
bezdôvodne obohatil o sumu 187,50 Eur, keďže záväzok žalovaného vyplývajúci z riadne uzavretej a
platnej Zmluvy o dielo A. B. je uhradiť zhotoviteľovi diela (t. j. žalobcovi) 30,- Eur za hodinu práce a
z riadne vyplnenej a platne potvrdenej „Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory“ za

mesiac august 2023 vyplýva celkový počet riadne odpracovaných hodín, nezahŕňajúc žiadne prestávky.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

8. V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si nezmluvne a neodôvodnene uplatňuje

nárok na čas, ktorý nebol preukázaný ako čas pracovného výkonu. Žalovaný si plnil svoje povinnosti v
dobrej viere a po celý čas platil faktúry v rozsahu práce bez prestávok. Žalobca sa nemôže jednostranne
odchýliť od tejto praxe bez toho, aby to bolo riadne dohodnuté a oznámené. Svedok E. A., ktorého
žalovaný navrhol v konaní vypočuť, v inom súdnom konaní potvrdil, že prestávky sa nepreplácali a o tejto
skutočnosti boli spolupracovníci informovaní. Žalobca o tomto systéme vedel, mal sa k nemu vyjadriť

alebo ho odmietnuť pred začiatkom prác, čo neurobil.9. Súd prvej inštancie dňa 20.08.2025 doručil žalobcovi odvolaciu repliku žalovaného a zároveň mu
umožnil, aby sa k nej vyjadril v lehote 10 dní od jej doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu
konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol
prvý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ako aj od tohto výroku

závislý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Základná odvolacia námietka žalobcu
spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), keď na základe žalobcom predloženého
a žalovaným podpísaného listinného dôkazu - Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory

považoval za preukázaný rozsah odpracovaných hodín žalobcom, ako aj v tvrdení, že postupom súdu
prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia zápisnice
o pojednávaní konaného dňa 27.03.2025 a z dôvodu nevykonania rozhodujúcich dôkazov.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov

uvedených žalovaným v odvolaní, pričom s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili
viaceré zmluvy, avšak predmetom tohto konania je nárok zo Zmluvy o dielo Filip Štiga/003/2023
uzatvorenej dňa 05.07.2023, kde predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. II. zmluvy ako montáž,
rekonštrukcia a údržba vyhradených elektrotechnických zariadení. V čl. IV. zmluvy bola dohodnutá cena

za predmet zmluvy, v zmysle ktorej bola dohodnutá celková cena diela a zároveň za práce nad rámec
uvedené sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal uhradiť zhotoviteľovi 30,- Eur za hodinu práce. Žalobca
vykonával pre žalovaného dielo, poskytoval služby, pričom odpracovaný čas bol zdokumentovaný na
Evidencii času poskytovania služieb technickej podpory. Predložené evidencie sú vystavené na meno
A. B. (t. j. žalobcu), vyplývajú z nich dátumy odpracovaných dní spolu s odpracovanými hodinami za

jednotlivé dni, ako aj sumárny počet odpracovaných hodín. Z týchto listín vyplýva, že žalobca za mesiac
august odpracoval 100 hodín. Listiny sú zároveň opatrené podpisom spoločnosti SIIX Hungary KFT,
ako aj žalovaným, ktorý okrem podpisu opatril daný formulár aj odtlačkom pečiatky. Žalobca vystavil
žalovanému dňa 12.08.2023 faktúru č. 20230009 so splatnosťou 21.09.2023, v ktorej je uvedené, že
žalobca fakturuje na základe Zmluvy o dielo č. 003/2023 zo dňa 05.07.2023 so špecifikáciou projektu

v Maďarsku s názvom položky - SIIX Hungary - zaškolenie pracovníkov, množstvo 1, jednotková cena
3.000,- Eur, spolu 3.000,- Eur, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že žalobca fakturoval odmenu
za zaškolenie pracovníkov za 100 hodín po 30,- Eur.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe a v priebehu celého konania tvrdil, že

žalovaný bez toho, aby došlo k nejakému zmluvného dodatku, začal jednostranne bez súhlasu žalobcu
uplatňovať krátenie odpracovaných hodín pod zámienkou tzv. oddychových hodín, kde požadoval
zníženie fakturovanej na sumu 2.812,50 Eur. Žalovaný tvrdenia žalobcu o krátení fakturovanej sumy
nepoprel a v priebehu konania aj sám tvrdil, že žalobca si bezdôvodne uplatnil vo faktúre aj sumu 187,50
Eur za prestávky v rozsahu 6,25 hodín.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal
napadnutý rozsudok, ktorým žalobe o zaplatenie sumy 187,50 Eur uplatnenej titulom ceny diela, ktorúžalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 20230009 v celkovej výške 3.000,- Eur a žalovaný túto krátil
o sumu 187,50 Eur, vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami sporových
strán a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie

rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.

16. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v podstatnej časti stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným,

zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane žalovaného a k vykonaným
dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd uvádza, že pri takomto postupe, t. j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný
vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,
keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. G. H. XXX/XX, rozsudok

NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).

17. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že z predloženej Zmluvy o dielo A. Štiga/003/2023 uzatvorenej
dňa 05.07.2023, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v písomnej forme, nevyplýva žiadna

povinnosť dodržiavať prestávky v práci. Rovnako správne vyhodnotil, že žalobca vykonával činnosť
ako podnikateľský subjekt, preto bolo na jeho rozhodnutí, či bude mať v práci prestávky a keďže nebol
v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou SIIX Hungary, nebola preukázaná ani viazanosť žalobcu internými
predpismi tejto spoločnosti. Za situácie, kedy žalobca predložil zmluvu o dielo, na základe ktorej sa
žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi 30,- Eur za hodinu práce, pričom

z obsahu tejto zmluvy nevyplýva žiadne osobitné dojednanie ohľadne povinného čerpania prestávok
v práci a zároveň žalobca predložením listinných dôkazov (Evidencie času poskytovania služieb
technickej podpory), podpísaných žalovaným aj spoločnosťou SIIX Hungary, preukázal i množstvo
odpracovaných hodín za mesiac august 2023 v rozsahu 100 hodín, bolo na žalovanom, aby žalobcom
preukázané tvrdenia vyvrátil.

18. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na tvrdení, že rozsah žalobcom skutočne odpracovaných
hodín nezodpovedal počtu hodín vykázaných v predmetných dôkazoch s tým, že v rozhodujúcom
období, za ktoré si žalobca fakturoval odmenu, využíval aj prestávky v práci, bol žalovaný povinný svoje
tvrdenie o čerpaní prestávok zo strany žalobcu v priebehu konania preukázať. Žalovaný však svoje

tvrdenie, že žalobca čerpal prestávky v práci, počas ktorých práce nevykonával a evidencia času nebola
vyplnená správne, nijako nepreukázal. V tomto smere neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Na
oslabenie žalobcom predložených dôkazov tu nepostačovalo iba namietať skutočnosť, že žalovaný dané
evidencie prác podpisoval vopred a žalobca ich vypĺňal sám dodatočne. Preukázať žalovaným tvrdené
skutočnosti neboli spôsobilé ani predložené dôkazy týkajúce sa interných predpisov vzťahujúcich sa len

na zamestnancov maďarskej spoločnosti SIIX Hungary, ktorými ale žalobca nebol pri plnení povinností
vyplývajúcich mu z obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným viazaný.

19. K námietke žalovaného, že žalobca si neodôvodnene uplatňuje nárok na odmenu za čas tzv.
prestávok, ktorý nebol preukázaný ako čas pracovného výkonu, odvolací súd poznamenáva, že žalobca

si podanou žalobou uplatnil nárok na odmenu za dielo, ktorú podľa žalovaným nepopretého tvrdenia
žalobcu žalovaný odmietol uhradiť v plnej výške, keď túto odmenu v rozsahu 6,25 hodín, ktorým
zodpovedá práve žalovaná suma 187,50 Eur, žalovaný krátil. Žalobca uplatnený nárok nedefinoval ako
nárok na odmenu za čas oddychových prestávok. Naopak, v priebehu konania konzistentne tvrdil, že
prestávky v práci nevyužíval a v konaní si uplatňuje nárok na odmenu za žalovaným nedôvodne krátený

rozsah riadne odpracovaných hodín.

20. Po preskúmaní veci odvolací súd taktiež zistil, že žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenia, že
akceptoval potvrdenia žalobcu o dochádzke za predchádzajúce obdobie, ktoré boli bez prestávok
a v predchádzajúcom období faktúry vystavené žalobcom uhradil v celom rozsahu. Na základe

uvedeného súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že medzi stranami nešlo o obchodnú
prax ohľadne prestávok v práci, na ktorú sa odvolával žalovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na vyjadrenie samotného žalovaného učinené aj v podanom odvolaní, v ktorom žalovaný sám potvrdil,
že výplaty v mesiaci jún a júl 2023 boli vždy realizované v plnej výške. Z uvedeného tvrdenia tedavyplýva, že žalovaný v minulosti akceptoval faktúry žalobcu v celom rozsahu tak, ako boli žalobcom
vystavené, pričom z tohto tvrdenia nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že medzi sporovými stranami
existovala zavedená obchodná prax, v rámci ktorej žalobca pri fakturovaní odmeny za práce v rozsahu

vyúčtovaných hodín zohľadnil aj čas oddychových prestávok a následne pri fakturovaní odmeny za
mesiacaugust2023saužodtejtoobchodnejpraxeodklonil.Keďžežalovanývpredchádzajúcomobdobí
všetky doklady žalobcu o evidencii odpracovaných hodín akceptoval, odvolací súd nevidel rozumný
dôvod, prečo až v mesiaci august 2023 žalovaný považoval predloženú evidenciu odpracovaných hodín
za nesprávnu a na základe čoho tvrdil, že žalobca v evidencii uvedený počet hodín neodpracoval.

21. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie zásady rovnosti zbraní a spravodlivého procesu, keď súd prvej
inštancie mal podľa žalovaného ignorovať jeho žiadosť o vypočutie svedka E. A. a žiadosť o pripojenie
súdneho spisu sp. zn. XXXX/XX/XXXX, v rámci ktorého menovaný svedok vypovedal, odvolací súd
poukazuje na bod 19. a 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie
uviedol podrobné dôvody, pre ktoré dokazovanie navrhovanými dôkaznými prostriedkami nevykonal.

Odvolací súd sa s uvedenými bodmi odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje
a zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v nich okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania nie
je posudzovanie zmluvného vzťahu E. A. so žalovaným, teda nie je možné vyhodnocovať prípadnú
zmluvu medzi menovaným a žalovaným a porovnávať ju s predmetom prejednávaného sporu. Súd prvej
inštancie zároveň správne zdôraznil, že ak by aj žalobca komunikoval spolu s E. A. ohľadne požiadaviek

žalovaného na správne účtovanie prestávok v práci, tak ich komunikácia nemôže byť zaväzujúca vo
vzťahu k žalovanému. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je prípustné, aby
žalovaný riešil zmluvné dojednania a určovanie práv a povinností v rámci písomného zmluvného vzťahu
so žalobcom ústne, prostredníctvom E. A.. Tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, akékoľvek
zmeny, či ďalšie dojednania v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným musia byť vykonané iba

medzi týmito osobami, a nie prostredníctvom ďalšej strany, ďalšej osoby a pod. Odvolací súd preto
zastáva názor, že i prípadný výsluch navrhovaného svedka by s prihliadnutím na žalovaným uvádzané
skutkové okolnosti (ktoré mali byť žalovaným očakávanou svedeckou výpoveďou preukázané), nebol
spôsobilý vyvolať zmenu právneho názoru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zo zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme nevyplýva žiadna povinnosť dodržiavať

prestávky v práci a i z mailovej komunikácie, ktorá bola v konaní súdu predložená, nevyplýva, že by
ohľadom tejto otázky existovala dohoda medzi stranami sporu.

22. Odvolací súd na tomto mieste pre úplnosť ešte dopĺňa, že posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.

Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na
zistenie skutkového stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v zmysle § 365 písm. b) CSP
znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo strany konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý

proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej
obrany, ak si neosvojí stranou sporu navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi
ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (IV. H. XX/XX, G. H. XX/XX,
II. H. XXX/XX, G. XXX/XX, G. X/XX).

23. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie, odvolávajúc
sa pritom na nedoručenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.03.2025, odvolací súd uvádza, že
nedoručenie zápisnice o pojednávaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, nemožno kvalifikovať ako nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vyhláseniu napadnutého rozhodnutia
predchádzal. Pokiaľ je strana sporu v konaní zastúpená advokátom (tak ako tomu bolo aj v prípade
žalovaného), nič jej nebránilo, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala konajúci

súd o sprístupnenie elektronického súdneho spisu, obsahom ktorého je i zápisnica o pojednávaní,
vrátene zvukového záznamu o priebehu pojednávania. Žalovaný v odvolaní neargumentoval tým,
že by mu bola odopretá možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej zápisnice nahliadnutím do
elektronického súdneho spisu, teda mal možnosť svoje odvolanie aj dostatočne kvalifikovane odôvodniť.Odvolací súd zároveň zastáva názor, že nedoručenie zápisnice o pojednávaní strane sporu po vyhlásení
napadnutého rozhodnutia nemohlo mať ani priamy vplyv na uplatňovanie práv strany sporu v rámci
konania pred súdom prvej inštancie, keď na predmetnom pojednávaní došlo aj k vyhláseniu uznesenia

súdu o ukončení dokazovania a bezprostredne na to i k vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo veci samej, kedy skutočnosť, že žalovanému zápisnica z tohto pojednávania nebola následne
doručená nemalo vplyv na vecnú správnosť už vyhláseného výroku rozsudku súdu ani závery súdu prvej
inštancie formulované v odôvodení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto uvedenú odvolaciu
námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. Neobstojí ani námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z neprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením veci
je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši
právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda

zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri
tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Nesprávnosťprávnehoposúdeniavecipretonemožnovymedziťnesprávnymčinedostatočnýmzistením
skutkovéhostavu,alelenargumentáciouspochybňujúcoupoužitieprávnejnormysúdomnadanýprípad,

jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní
žalovaného absentuje.

25. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný nedôvodne vytýkal
súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne zistenie skutkového stavu a

jeho odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rovnako nedôvodne
namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces, či nesprávne právne posúdenie veci.

26. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v

podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní
nezistil.

27. Žalovaný podal odvolanie aj proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.

Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči neúspešnému žalovanému
v plnom rozsahu.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v
závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).