Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124352192
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124352192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej

Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu ATX Slovakia s.r.o., so sídlom Mlynská 1029/2, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 53 852 818,
zastúpený JUDr. Viktória Kerekešová, so sídlom advokátskej kancelárie Šafárikova 71, 048 01 Rožňava,
IČO: 44 624 247, proti žalovanému AGROSPOL Hontianske Nemce, družstvo, so sídlom: 962 65
Hontianske Nemce, IČO: 36 045 969, zastúpený A. B. C., so sídlom advokátskej kancelárie D. XX, XXX
XX E., IČO: 31 772 854, o zaplatenie 4.176 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 68Cb/182/2024-80 zo dňa 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/182/2024-80 zo dňa 16. apríla 2025 p o t v r
d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou konanie v časti istiny
vo výške 4.176,-Eur zastavil, II. výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.640,- Eur odo dňa 08.02.2022 do 06.11.2024, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.536,- Eur odo dňa 08.02.2022 do 06.11.2024, do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia, III. výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Civilného sporového poriadku § 144, § 145 ods. 2, §
146 ods. 1, Obchodného zákonníka § 369 ods. 1, 2, Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z.z. § 1 ods. 2.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si voči žalovanému
uplatnil v konaní nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.176,-Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej
sumy za opravu softvéru na riadiacej jednotke na traktoroch žalovaného. Na prejednanie veci samej
okresný súd určil termín pojednávania na deň 16.04.2025. Žalobca pred otvorením pojednávania vzal
žalobu v časti zaplatenej istiny späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Späťvzatie žaloby
bolo spísané právnou zástupkyňou žalobcu a okresný súd toto podanie doručil krátkou cestou právnemu
zástupcovi žalovaného. Ten nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôvodu, že svoj procesný návrh mal

podať žalobca skôr. Súd prvej inštancie neprihliadal na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby,
nakoľko žalobca disponoval so žalobou pred otvorením pojednávania (tzn. pred vyhlásením uznesenia
o otvorení pojednávania). Civilný sporový poriadok stanovuje, že na začatie pojednávania sa vyžaduje
jeho otvorenie po legitimačných úkonoch súdu v zmysle § 180 CSP a prednesenie podstatného obsahužalobyžalobcom,resp.oboznámeniesasjejobsahomzostranysúdu,aksúdpojednávavneprítomnosti
žalobcu a jeho zástupcu. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný
skutkový stav veci. Strany sporu medzi sebou uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola

oprava softvéru na riadiacich jednotkách na traktoroch žalovaného. Žalobca vykonal pre žalovaného
požadované opravy a vystavil za vykonané práce dve faktúry, ktoré žalovaný uhradil po podaní žaloby.
Žalovaný faktúru č. 20220010 zo dňa 24.01.2022 vystavenú na sumu 2.640,- Eur uhradil dňa 06.11.2024
a faktúru č. 20220012 zo dňa 24.01.2022 vystavenú na sumu 1.536,- Eur uhradil dňa 06.11.2024.

4. Súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 4.176 Eur rozhodol v
rozhodnutí vo veci samej - výrokom I. tak, že konanie v tomto rozsahu zastavil. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že k úhrade istiny zo strany žalovaného došlo dňa 06.11.2024, čiže po podaní návrhu
na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobca podal dňa 17.07.2024. Vzhľadom na uvedené a na
skutočnosť,žekspäťvzatiunávrhuvčastidošlopredotvorenímpojednávania,keďsasúhlasžalovaného
so späťvzatím návrhu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje, súd prvej inštancie konanie

v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil bez vyžadovania vyjadrenia sa k tomuto procesnému
úkonu žalobcu.

5. Súd prvej inštancie v prejednávanom súdnom spore aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka
vzhľadom na to, že predmetom posúdenia boli vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej

činnosti. Predmetom posúdenia zostal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorým boli úroky z
omeškania a trovy konania. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, žalobca plynutie úrokov z omeškania
zastavil ku dňu vykonanej úhrady, t.j. ku dňu 06.11.2024. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z
omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0 %. Preto súd prvej inštancie
žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.640 Eur odo dňa 08.02.2022 do

06.11.2024,úrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1.536Eurododňa08.02.2022do06.11.2024,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému zastaveniu konania
došlo z dôvodu úhrady žalovaného (06.11.2024) po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu
(17.07.2024), súd prvej inštancie pričítal zavinenie na zastavenie konania žalovanému. V zostávajúcej
časti súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Z tohto dôvodu žalobcovi voči

žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní žalovaný namieta nedostatočné obsahové náležitosti podanej žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP,
čo bránilo súdu vec prejednať. Žalobca v žalobe, a ani neskôr vo svojich vyjadreniach neuviedol,

kedy mal opravu riadiacich jednotiek pre žalovaného na traktoroch vykonať a na koľkých a ktorých
konkrétnych traktoroch. Ďalej neuviedol a nepreukázal, kedy faktúry, ktorými vyúčtoval vykonanie
opravy softvéru riadiacich jednotiek, žalovanému doručil. Žaloba neobsahuje ani žalobný návrh. Pre
absenciu podstatných skutkových tvrdení, nemožno zistiť obsah záväzku, z ktorého malo žalobcovi
vzniknúť právo na zaplatenie sumy 4.176,-Eur. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129

CSP, ktorým nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému riadne uplatňovanie jeho práv
v súdnom spore. Pred otvorením pojednávania konajúca sudkyňa naviedla právnu zástupkyňu žalobcu
na vykonanie dispozičného úkonu vo vzťahu k žalobe, v súvislosti s dvomi úhradami uvedenými v replike
žalobcu, a to otázkou, či žalobca ešte nechce disponovať so svojím návrhom. Právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že by chcela zobrať žalobcu v časti istiny späť, a to z dôvodu, že žalovaný dňa

06.11.2024 uhradil dvoma platbami žalovanú istinu 4.176,-Eur. Právny zástupca žalovaného sa ohradil,
že nesúhlasí so späťvzatím žaloby. V danom prípade okresný súd v obchodnoprávnom spore konal
zjavne v prospech žalobcu, ktorý bol naviac zastúpený právnym zástupcom, porušil zásadu rovnosti
strán sporu tým, že pred otvorením pojednávania, bez opory v procesnom predpise, umožnil žalobcovi
vziať žalobu v časti späť potom, čo ho na takýto procesný úkon naviedol svojou otázkou, pričom

rovno uviedol akou formou má právna zástupkyňa žalobcu späťvzatie žaloby urobiť a ponúkol jej
vlastný papier, na ktorý má späťvzatie žaloby spísať, pretože to súd prvej inštancie potrebuje do spisu.
Okresný súd svojím postupom diktoval právnej zástupkyni žalobcu ako má vo veci postupovať, a to
že má podanie urobiť v písomnej forme, na čo jej dokonca poskytol svoj hárok papiera. Takýmtospôsobom súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán sporu v súdnom spore a uprel procesné
právo žalovanému uplatniť účinný nesúhlas so späťvzatím žaloby, ktorý by inak mohol žalovaný na
pojednávaní účinne uplatniť, pretože žalobca vôbec nemal v úmysle brať svoju žalobu v časti pred

otvorením pojednávania späť, čoho dôkazom je, že takýto procesný úkon vo vzťahu k súdu urobil až
na samotnom pojednávaní, na ktorom ho na takýto procesný úkon súd naviedol. Súd prvej inštancie
neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 30,-Eur za spracovanie podania v listinnej podobe
podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, čím opäť žalobcu a jeho právnu zástupkyňu v konaní
zvýhodnil. Hoci podľa § 125 ods. 3 CSP platí, že ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil, tak súd právnej zástupkyni žalobcu
a ani žalobcovi neuložil ani povinnosť zaplatiť poplatok za vyhotovenie dvoch rovnopisov podania, čím
opäť zvýhodnil žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu sa v rámci prednesu žaloby vyjadrovala k veci
samej a k námietkam žalovaného vzneseným k odporu, ktoré smerovali k výške vyúčtovanej ceny
žalobcom za opravu riadiacich jednotiek traktorov a v tejto súvislosti predkladala súdu dôkazy, čo je
len ďalším dôkazom toho, že žalobca nemal v úmysle brať svoju žalobcu v časti zaplatenia istiny

späť, pretože jeho vecný prednes žaloby sa týkal aj tej časti, v ktorej po návode okresným súdom
pred otvorením pojednávania vzal žalobu čiastočne späť. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu
vyplynulo, že nešlo o opravu traktorov, resp. o opravu softvéru riadiacich jednotiek, ale o úpravu softvéru
riadiacich jednotiek, hoci v žalobe žalobca tvrdil opravu softvéru riadiacich jednotiek traktorov, teda na
pojednávaní došlo k podstatnej zmene tvrdení uvedených v žalobe a teda k zmene žaloby, s ktorou

sa súd na pojednávaní žiadnym spôsobom nevysporiadal, teda súd vôbec nerozhodol o pripustení či
nepripustení zmeny žaloby vzhľadom na zmenu skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe
oproti prednesu žaloby, čím došlo taktiež k nesprávnemu postupu súdu a k inej vade konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v podanom odvolaní taktiež namieta
nesplnenie procesných podmienok na zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 4.176,-Eur aj v tom

smere, že procesný úkon späťvzatie žaloby v časti istiny, ktoré spísala právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní bolo určené Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania k spisovej značke
21Up/1259/2024, čo jasne vyplýva z jeho obsahu. Uvedenie spisovej značky konania je obligatórnou
náležitosťou každého podania podľa § 127 ods. 2 CSP. Naviac, z tohto podania nie je zrejmé, v ktorej
veci sa robí. Právna zástupkyňa žalobcu urobila procesný úkon späťvzatie časti žaloby vo svojom mene

avosvojommenehoajpodpísala,čovyplývazceléhoobsahutohtoprocesnéhoúkonu.Späťvzatiečasti
žaloby neurobila v mene žalobcu, ktorý ako strana sporu má dispozičné právo so žalobou. Vzhľadom
k tomu, že súd nemohol na späťvzatie časti žaloby urobené právnou zástupkyňou žalobcu v jej vlastnom
mene a do upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 21Up/1259/2024
prihliadať, mal po otvorení pojednávania žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 4.176,-Eur zamietnuť,

pretože z predložených dokladov o úhradách sumy 2.640,-Eur a sumy 1.536,-Eur mal preukázané,
že k 06.11.2024 žalovaný žalovanú sumu v plnom rozsahu žalobcovi uhradil a že žaloba je v čase
rozhodovania súdu držaná žalobcom nedôvodne. V podanom odvolaní žalovaný tiež uvádza, že výrok II.
napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi je
nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci lehota splatnosti

záväzku nevyplývala zo zmluvy. Žalobca v konaní vôbec netvrdil, kedy mal riadiace jednotky traktorov
žalovaného opraviť a neuviedol súdu ani deň, kedy doručil žalovanému faktúry, ktorými vyúčtoval
vykonanieopravysoftvéruriadiacichjednotieknatraktoroch.Napriektomuokresnýsúdžalobcovipriznal
úrok z omeškania od 08.02.2022, a to bez toho, aby rozhodnutie v tejto časti vysvetlil. Súd prvej inštancie
v rozsudku nerozhodol ani o nároku žalobcu na vrátenie súdneho poplatku podľa § 7 ods. 7 a podľa §

11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vo výroku III.
rozsudku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré zahŕňajú aj súdny poplatok zaplatený
za celú žalobu. Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil vo výroku I. a II. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, alternatívne rozhodnutie zruší a vec vráti na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa
povinnosti uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, ktoré vznikli len z toho dôvodu, že žalovaný neuhradil
faktúry žalobcu riadne a včas. Žalovaný uvádza stále nové tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku

nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie okresného súdu, len navyšujú trovy celého konania. Žalovaný
v žiadnom svojom vyjadrení nepoprel, že si od žalobcu služby objednal, prevzal a nespochybnil
kvalitu poskytnutých služieb. Žalobca do začatia prvého pojednávania dúfal, že so žalovaným uzatvoria
mimosúdnu dohodu, aj vzhľadom k tomu, že žalovaný si naďalej od žalobcu objednáva ďalšie služby.Žalovaný zaplatením pohľadávky uznal svoj záväzok v plnej výške a musí byť uzrozumený s tým, že ak
dôjde k oneskoreniu plnenia, protistrana má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.
Na základe uvedených skutočností žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch svojho odvolania v celom
rozsahu, pričom oprávnenosť dôvodov vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania na Okresnom

súde v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo dňa 16.04.2025.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi
a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal

odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku rozhodnutia za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku potvrdil.

10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej ako
„Obchodný zákonník“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká

veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

14. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, účinného od 01.01.2015, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základné úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

16. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice z pojednávania a postupom zákonnej sudkyne pred
otvorením pojednávania odvolací súd konštatuje, že s procesným postupom sudkyne pred otvorením
pojednávania sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávny a je toho názoru, že súdy z vlastnej iniciatívy

nemajú vyzývať žalobcu na disponovanie so žalobou, pokiaľ tak zákon výslovne nenormuje, napr.
v ustanovení § 138 Civilného sporového poriadku.

17. Žalovaný vníma porušenie svojho práva na spravodlivý proces v konaní pred súdom prvej inštancie
v tom smere, že nemohol vyjadriť nesúhlas so späťvzatím žaloby, pretože zákonná sudkyňa naviedla

právnu zástupkyňu žalobcu na späťvzatie žaloby sčasti ešte pred začatím pojednávania, a preto súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný.

18. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného, poukazuje odvolací súd na znenie § 146 ods.
1 CSP, podľa ktorého, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí.

19. V podanom odvolaní žalovaný nekonkretizuje vážne dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie
nemal konanie sčasti zastaviť. Vážne dôvody v zmysle § 146 ods. 1 CSP žalovaný neuviedol anina pojednávaní vo veci, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania. Pokiaľ ide o
vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z
toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu,

pričom konkrétne skutkové vymedzenie vážnych dôvodov a dôkazné bremeno o ich existencii v konaní
nesie žalovaný. Nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne vážne dôvody nesúhlasu
so späťvzatím žaloby neuviedol a neuvádza ich ani v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k záveru,
že v okolnostiach prejednávanej veci, v prípade späťvzatia žaloby právnou zástupkyňou žalobcu až
po otvorení pojednávania, by súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 4.176 Eur zastavil,

a to aj v prípade nesúhlasu žalovaného. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný dňa
06.11.2024,popodanížaloby,žalovanúsumužalobcovizaplatil,ktorýmkonanímsvojdlhuznal,pretoani
polemika žalovaného spochybňujúca výkon opráv softvéru nie je spôsobilá naplniť dôvodnosť nesúhlasu
so späťvzatím žaloby v časti zaplatenia istiny vo výške 4.176 Eur. Odvolací súd je toho názoru, že
napriek nesprávnemu procesnému postupu konajúcej sudkyne pred otvorením pojednávania, ktorým
postupom došlo k porušeniu rovnakého postavenia strán sporu v konaní, toto porušenie nebolo takej

intenzity, ktorá by mala mať za následok nutnosť zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pretože
žalovaný sumu 4.176 Eur zaplatil až po podaní žaloby, ktorým konaním dlh, a teda aj opodstatnenosť
podanej žaloby uznal a v dôsledku čoho následne žalobca vykonal úkon späťvzatia žaloby sčasti pred
otvorením pojednávania, je rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej I. výrokovej vety, ktorým
súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 4.176 Eur zastavil, vecne správne.

20. V podanom odvolaní žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že nepostupoval podľa § 129
CSP a nevyzval žalobcu na doplnenie zákonných náležitostí žaloby. Podľa názoru žalovaného, žaloba
neobsahuje dostatočné skutkové tvrdenia na to, aby sa žalovaný mohol v konaní účinne brániť.

21. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že návrh na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým sa súdne konanie v prejednávanom súdnom spore
začalo, obsahuje všetky zákonné náležitosti normované zákonom, preto v konaní pred súdom prvej
inštancie nebol dôvod na postup podľa § 129 CSP, ako sa mylne žalovaný domnieva. Pokiaľ ide
o námietku nedostatočného rozsahu skutkových tvrdení žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že

schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech
v spore a je vecou každej strany sporu, akú procesnú stratégiu zvolí, aké skutkové tvrdenia a v akom
rozsahu vo svojich vyjadreniach uvedie. Subjektívna nespokojnosť žalovaného s rozsahom skutkových
tvrdení žalobcu nezakladá konajúcemu súdu povinnosť vyzývať stranu sporu na ich doplnenie. Preto
ani táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nebola.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že z prednesu právnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že nešlo
o opravu traktorov, resp. o opravu softvéru riadiacich jednotiek, ale o úpravu softvéru riadiacich
jednotiek, hoci v žalobe žalobca tvrdil opravu softvéru riadiacich jednotiek traktorov, teda na pojednávaní
došlo k podstatnej zmene tvrdení uvedených v žalobe, a teda k zmene žaloby, s ktorou sa súd na

pojednávaní žiadnym spôsobom nevysporiadal, teda súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o pripustení
či nepripustení zmeny žaloby, vzhľadom na zmenu skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe
oproti prednesu žaloby, odvolací súd poukazuje na to, že z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti istiny vo
výške 4.176 Eur pred otvorením pojednávania a zastavenia konania v tejto časti, nebol žalovaný nárok,
čo do dôvodu a výšky istiny 4.176 Eur, predmetom prejednania pred súdom prvej inštancie. Z uvedených

dôvodov nevznikol ani právny dôvod na rozhodovanie o zmene žaloby podľa § 139 a nasl. ustanovení
Civilného sporového poriadku.

23. V podanom odvolaní žalovaný tiež namieta skutočnosti, že právna zástupkyňa žalobcu úkon
späťvzatia žaloby spísala a podpísala vo svojom mene, nie v mene žalobcu a na podaní uviedla

nesprávnu spisovú značku z upomínacieho konania 21Up/1259/2024. Podľa názoru žalovaného, nemal
súd prvej inštancie na takéto vadné podanie prihliadať a žalobu v časti zaplatenej istiny mal zamietnuť.

24. Po oboznámení sa s obsahom späťvzatia žaloby sčasti, vyhotoveného právnou zástupkyňou
žalobcu, odvolací súd konštatuje, že písomné podanie obsahuje všetky zákonné náležitosti podania, t.j.

obsahuje, ktorému súdu je určené, kto ho robí s identifikáciou právnej zástupkyne žalobcu a žalobcu,
ako obchodnej spoločnosti, z jeho obsahu je zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Žalovaný
správne poukazuje na to, že v podaní označenom ako späťvzatie žaloby je uvedená spisová značka
upomínacieho konania, avšak táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje nulitnosť podania, nakoľkoz podania je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje. Je potrebné zdôrazniť, že konanie začaté na
upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, preto uvedenie spisovej
značkyupomínaciehokonanianapodanívovecivykonanomvpokračujúcomkonanínasúdepríslušnom

podľa CSP, nezakladá vadu podania, ktorá by spôsobovala jeho procesnú neúčinnosť. Odvolací súd sa
nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že právna zástupkyňa žalobcu úkon späťvzatia žaloby spísala
a podpísala vo svojom mene, a nie v mene žalobcu, pretože už v úvode podania je právna zástupkyňa
označená ako advokátka a zástupkyňa žalobcu, ktorý je v texte podania označený obchodným menom,
adresou sídla a IČO. Z textu podania bez pochybností tiež vyplýva, že právna zástupkyňa úkon robí

v mene klienta, ktorého v súdnom konaní zastupuje. Odvolací súd dodáva, že obsahom predloženého
súdneho spisu je plná moc udelená žalobcom svojej právnej zástupkyni, ktorým úkonom ju žalobca
splnomocnil, okrem iného, aj na zastupovanie v súdnom konaní a na vykonávanie všetkých právnych
úkonom v mene klienta.

25. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného v rozsahu nevyrubených súdnych poplatkov súdom

prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie môže súdne poplatky za
úkony strany sporu vyrubiť do troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stali poplatky
splatné a skutočnosti, že súdne poplatky za jednotlivé úkony žalobcu neboli súdom prvej inštancie
v čase rozhodovania o odvolaní žalovaného ešte vyrubené, nemú vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, preto sa odvolací súd odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa

doposiaľ nevyrubených súdnych poplatkov nezaoberal. Odvolací súd sa nezaoberal ani odvolacou
námietkou žalovaného týkajúcou sa doposiaľ nevráteného súdneho poplatku za žalobu, z dôvodu
späťvzatia žaloby sčasti pred otvorením pojednávania, ktorá rovnako nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Náklady vynaložené stranou sporu v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránenímpráva,vrátanenákladovnazaplateniesúdnychpoplatkov,sistranasporuuplatňujevyčíslením

nákladov v procese rozhodovania o ich výške súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Námietky žalovaného týkajúce sa zaplatenia a vrátenia súdnych poplatkov
majú vplyv na výšku náhrady trov konania, nie na samotný nárok na náhradu trov konania v zmysle
§ 255 CSP, a preto ich žalovaný bude môcť uplatniť až v procese rozhodovania o výške náhrady trov
podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. V podanom odvolaní žalovaný tiež namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti priznaných úrokov z omeškania, pretože súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania
od 08.02.2022, a to bez toho, aby rozhodnutie v tejto časti vysvetlil.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na body 20. a 21. napadnutého rozsudku, v ktorých súd
prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k úrokom z omeškania, žalobca plynutie úrokov z omeškania
zastavil ku dňu vykonanej úhrady, t.j. ku dňu 06.11.2024. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z
omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0 %. Súd prvej inštancie po posúdení
veci dospel k záveru, že žalovaný si záväzok zaplatiť cenu za poskytnuté služby nesplnil riadne a včas,

preto žalobe v zostávajúcom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.640 Eur odo dňa 08.02.2022 do 06.11.2024, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.536 Eur odo dňa 08.02.2022 do 06.11.2024. Odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 2 CSP odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa v tom rozsahu,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni

splatnosti faktúr č. 20220010, č. 20220012, ktorými žalobca vyučoval žalovanému cenu za poskytnuté
služby, t.j. od 08.02.2022, ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného
záväzku a žalobcovi vznikol nárok požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

28. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,

preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).