Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 27, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 85P/53/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126203641
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3126203641.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spoločnej
starostlivosti oboch rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov A. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., a A. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, E. F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) sa podaným
návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletého A. dočasne zveril
do osobnej starostlivosti matke, ktorá by ho vychovávala, zastupovala a spravovala jeho majetok,

až do právoplatného skončenia konania vo veci zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. V
návrhu navrhovateľka uviedla, že maloletý syn sa narodil z manželstva, ktoré Okresný súd Trenčín
rozsudkom pod sp.zn. 85P/142/2024 rozviedol, syn bol zverený spolu s ďalším maloletým synom A.
do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2024. V
čase rozhodovania súdu a tiež aj po právoplatnosti rozsudku, rodina žila v spoločnej domácnosti, v
spoločnom byte rodičov detí, na adrese E. F. H. XX/XX. Spoločne s maloletými deťmi v byte bývala

aj dospelá dcéra E., ktorá je študentkou Vysokej školy. Spolužitie po rozvode manželstva sa postupne
stalo neúnosným pre konfliktnosť, táto sa zintenzívnila aj snahou navrhovateľky o vyporiadanie BSM
a bola nútená z predmetného bytu odísť. Keďže sa jej odchodom z domácnosti prestala realizovať
spoločná osobná starostlivosť o maloletých synov, navrhla striedanie starostlivosti oboma rodičmi v
týždňových intervaloch, čo vopred prejednala s deťmi a zdala sa im táto alternatíva vhodná a prijateľná.
Prenajala si byt, v ktorom sa v súčasnej dobe zdržuje spolu s dospelou dcérou a maloletým A.. Maloletý

A. následne odmietol striedavo meniť bydlisko a zostal bývať s otcom. Jeho rozhodnutie bolo vnímané
zo strany navrhovateľky, aj zo strany jeho súrodencov ako podriadenie sa vôli otca a nie slobodné.
Od času, kedy maloletý zostal v domácnosti otca, sa jeho správanie výrazne zmenilo, stal sa z neho
smutný chlapec, ktorý nemá žiadne aktivity, odmieta súrodencov aj matku, je stále unavený a leží v
posteli, prevažný čas býva doma sám, keďže otec dochádza do práce do Žiliny, je absolútne iným
dieťaťom ako dovtedy. Matka v byte syna navštevuje a snaží sa ho presvedčiť, aby prijal spoločnosť

súrodencov, ktorým je za ním smutno a matky, s tým, že v čase, keď bude maloletý u otca, bude
s ním prítomný v domácnosti aj brat A.. Aj toto odmietol. Podstatnou a vážnou okolnosťou sa však
stali opakované bolesti brucha, na ktoré sa maloletý sťažuje, a to už od roku 2024 až doposiaľ, čo sa
vyhrotilo dňa 23.03.2026 a 24.03.2026. Opätovne mal výrazné bolesti brucha, nešiel do školy, čo matka
zistila v pondelok 23.03.2026 zo systému Edupage. Kontaktovala otca dieťaťa, keďže ju neinformoval,
že maloletého syna opäť bolí bruško a že ho neposlal do školy. Matka sa rozhodla syna navštíviť a

zistiť jeho zdravotný stav. Po príchode do bytu, A. ležal v posteli. V domácnosti bol aj otec syna. Po
príchode matka zistila, že A. má ťažkosti, sťažoval sa na bolesti a následne mu vyšetrila brucho a chcelaho vziať na vyšetrenie k jeho detskej lekárke. Otec dieťaťa začal matku slovne urážať a útočiť, že sa
nemá do dieťaťa starať, tento konflikt vyvolal pred synom, z čoho matka videla, že syn je zmätený a
nešťastný. Navrhovateľka konzultovala synov zdravotný stav s jeho detskou lekárkou, ktorá ju utvrdila v

dôvodnosti jej obáv o zdravie syna a doporučila navrhovateľke, aby ju čo najskôr so synom navštívila v
ambulancii. Vzhľadom na útoky zo strany otca dieťaťa, jeho neochotu a povrchný až ľahostajný prístup k
zdravotnémuproblémusyna,navrhovateľkahneďnadruhýdeň24.03.2026,keďzistila,žesynjevškole,
tohto vyzdvihla a zobrala na vyšetrenie k jeho lekárke, tá jej oznámila, že deň predtým do ambulancie
prišiel otec so synom, avšak bolo už po ordinačných hodinách, vyšetrenie nerealizovala a otec poslal

syna na druhý deň napriek tomu do školy. Z vyšetrenia bolo zistené, že syn má zápal močového mechúra
a močových ciest, bruško mal ešte viac bolestivé na pohmat v mieste, kde sa nachádza močový mechúr.
Lekárkou bola nariadená antibiotická liečba, kľudový režim a pre viditeľne opakovanú spomínanú zmenu
v správaní, bolo detskou lekárkou doporučené skoré psychologické vyšetrenie, ktoré navrhovateľka
začala realizovať a nastúpila hneď na OČR. Prítomní s navrhovateľkou boli aj súrodenci maloletého A.,
viditeľne bol syn rád, že sa o neho matka postarala a že je perspektíva polepšenia jeho zdravotného

stavu, nakoľko bolesti bruška v tom čase boli silné. Navrhovateľka sa rozhodla po konzultácii s lekárkou
zmeniť prostredie liečby a odísť do iného prostredia, ktoré bude zabezpečovať pokojnú liečbu bez
nátlaku zo strany bývalého manžela, odišla k rodičom do ich rodinného domu v Nových Zámkoch. O
všetkom informovala otca maloletého sms správami, tiež o synovej chorobe a mieste pobytu aj s ďalšími
deťmi. Detská lekárka navrhovateľke doporučila sledovať výraznú zmenu v správaní A. a navrhovateľka

zistila jeho silnú psychickú nepohodu a silnú závislosť na telefóne, načo ju upozornili aj deti, a preto
mu telefón odňala. Spočiatku bol veľmi podráždený, ale následne začal komunikovať a povedal, že
je rád s nimi, ale bojí sa o svojho otca, že sa nemá o neho kto starať a mal by sa vrátiť k nemu
domov, lebo sa bojí, že otec nebude v poriadku. Vo večerných hodinách dňa 25.03.2026, otec dieťaťa
so svojou sestrou začali vyzváňať na rodinnom dome rodičov navrhovateľky v Nových Zámkoch, kde sa

u nich počas liečby zdržujú a správaním pútali pozornosť na ulici, nebolo možné konštruktívne vysvetliť
a komunikovať vzniknutý stav a akútnosť A. zdravotnej fyzickej a psychickej situácie, ktorú si otec
dieťaťa vôbec nevšíma, respektíve ju zľahčuje a nerieši. Vzhľadom na nízky vek syna a navrhovateľkine
subjektívne pozorovanie, sa navrhovateľka obáva o jeho psychické zdravie, myslí si, že dieťa je zo
strany otca ťažko manipulované a citovo vydierané, čo mu spôsobuje vystresovanosť a zmätok a veľmi

vážne tento psychický stav ovplyvnil zdravotný stav maloletého, jeho bolesti brucha, únavu a malátnosť.
Tento stav dieťaťa nie je možné riešiť inak ako zabezpečením osobnej starostlivosti o neho, najmä
riadnou diagnostikou zdravotného problému syna, jeho psychického stavu a následnej liečby. Vzhľadom
na postoj otca dieťaťa a prebiehajúce a nezmieriteľné konflikty rodičov, nie je možné dospieť k dohode
a pre akútnosť riešenia komplexnej starostlivosti o zdravie syna, kde nekonaním ohrozujú jeho život

a zdravie, je navrhovateľka nútená podať návrh na neodkladné opatrenie a žiadať zveriť maloletého
dočasne do svojej osobnej starostlivosti.

2. Na osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia predložila fotokópiu lekárskej správy.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

12. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej

starostlivosti.

13. Podľa § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojenou prílohou,
ako aj s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 85P/142/2024 a zistil, že návrh

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

16. Z predloženej fotokópie lekárskej správy A. I. J. zo dňa 24.03.2026 bolo osvedčené, že matka
(navrhovateľka) prišla s maloletým A. B. dňa 24.03.2026 ku detskej lekárke s tým, že maloletého bolí
brucho a páli ho pri močení. Tiež bolo osvedčené, že pre zmenu v správaní bolo matkou požadované

psychologické vyšetrenie, ktoré doporučila aj A. A..

17. Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 85P/142/2024 bolo osvedčené, že rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 85P/142/2024 – 33 zo dňa 28.11.2024, právoplatným dňa 05.12.2024
bol manželstvo navrhovateľky a jej bývalého manžela rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda,

ktorou (okrem iného) bol maloletý A. B. zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

18. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery,
i keď len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený.
Tiež je potrebné skúmať naliehavosť situácie, teda či je predbežné opatrenie potrebné. Nevyhnutnosť

úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania.
Ak na jeho základe dospeje k názoru, že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné,
že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným
opatrením.

19. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Vzhľadom
na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia

nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť
aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť

konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia.20. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne
riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom

procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana
a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu
formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia,
osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda

existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje
bezodkladnú úpravu pomerov. Zároveň súd dáva do pozornosti, že na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné, aby mal súd z návrhu aspoň osvedčené tvrdené skutočnosti.

21. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na zhoršený
zdravotný, ako i na zhoršený psychický stav maloletého A., ku ktorému podľa tvrdení navrhovateľky

prispieva práve pobyt maloletého v domácnosti otca. Hoci mal súd z fotokópie lekárskej správy A. I.
J. zo dňa 24.03.2026 osvedčené, že maloletý A. sa dňa 24.03.2026 dostavil v sprievode svojej matky
ku detskej lekárke z dôvodu bolesti brucha a pálenia pri močení, uvedená správa ešte spoľahlivo
neosvedčuje príčinu tejto zdravotnej komplikácie u maloletého, ako ani tú skutočnosť, že sa tento
problém mal objaviť v priamej súvislosti s pobytom maloletého u otca. Zároveň súd konštatuje, že

z listinného dôkazu - lekárskej správy A. I. J. zo dňa 24.03.2026 mal za osvedčené iba to, že matka
požadovala psychologické vyšetrenie maloletého A. pre zmenu v správaní. Uvedené však nijako
neosvedčilo tvrdenia navrhovateľky, že otec dieťaťa si vôbec nevšíma zdravotný stav svojho syna,
maloletého A., resp. že tento stav zľahčuje či bagadetelizuje. Samotná navrhovateľka uviedla, že otec
maloletého A. sa s maloletým pokúšal dostaviť do zdravotnej ordinácie a následne sa dostavil aj do

rodinného domu rodičov navrhovateľky za účelom osobného kontaktu s maloletým. Rovnako sa nijako
neosvedčilo konštatovanie navrhovateľky, že dieťa je zo strany otca ťažko manipulované a citovo
vydierané, čo mu spôsobuje vystresovanosť a zmätok, čo ovplyvnilo zdravotný stav maloletého a jeho
bolesti brucha, únavu a malátnosť. Navyše, ako je zrejmé z návrhu, v súčasnej dobe je maloletému
poskytovaná medikamentózna liečba a tiež psychologická liečba, teda nebezpečenstvo a hrozba pre

jeho zdravie v súčasnosti nepretrváva.

22. Zároveň súd podotýka, že maloletý A. je zverený do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
V zmysle tejto úpravy sú obaja rodičia rovnako zodpovední za riadne plnenie svojich rodičovských
povinností, medzi ktoré nepochybne patrí tiež zabezpečovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti

a liečby dieťaťa v prípade jeho zdravotných komplikácii. To, že matka navštívila s maloletým lekára
z dôvodu, že uvedené neurobil otec (respektíve to neurobil v čase, ktorý vyžadovala matka) ešte
podľa názoru súdu neznamená, že otec hrubým spôsobom zanedbal riadnu starostlivosť o maloletého
a že by to malo reflektovať až do zmeny osobnej starostlivosti rodičov o maloletého A.. Súd nemal
osvedčené, že by stav maloletého A. v čase jeho prehliadky u detskej lekárky bol natoľko vážny, že by

závažne ohrozoval život alebo zdravie maloletého. Vo výkone rodičovských práv a plnení rodičovských
povinností sú si obaja rodičia rovnocenní, a preto je táto otázka ponechaná primárne na ich dohodu.
Pokiaľ teda matka vyhodnotila zdravotný stav maloletého A. za natoľko vážny, že s ním bezodkladne išla
k detskému lekárovi, splnila si tým iba svoju rodičovskú povinnosť v zmysle zákona o rodine. Uvedené
však nemožno pripisovať za vinu otcovi maloletého a sankcionovať ho tak, že mu maloletý nebude

ponechaný v starostlivosti, čím by významnou mierou došlo k zásahu do jeho rodičovských práv. Aj
matka uviedla, že samotný maloletý sa v súčasnosti (po presťahovaní do rodinného domu starých
rodičov v Nových Zámkoch) domáha kontaktu s otcom a chce za ním ísť, z čoho súd vyvodzuje záver,
že maloletému je v prítomnosti otca dobre, je tam spokojný a s otcom trávi čas rád. Zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti matky by tak negatívne zasiahlo do vzťahu maloletého s jeho otcom, a to iba

na podklade tvrdení matky uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez vykonania
náležitého dokazovania a vypočutia názoru maloletého A..

23. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutkové a právne okolnosti daného prípadu súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento ako nedôvodný zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na ich náhradu.Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauzneseniacestouOkresného
súdu Trenčín – pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka
konania, do ktorého je podanie urobené.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.