Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2120010690.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXXX/X, C., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. F. XXXX/XX, C.,
3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C., 4/ G. H. I., J., nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom K. XXX/XX, L., 5/ M. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. E. J. XXX, pre prečin

subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný
zákon) a iné, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovanej M. M. proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 18.02.2025, č. k. 6T/22/2020-1238, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave
dňa 11.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti
vo vzťahu k obžalovaným A. B., A. E., A. B. a G. H. I., PhD. a vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej

A. B. zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej M. M. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom 18.02.2025, č. k. 6T/22/2020-1238, ku skutku
v bode 1/ oslobodil obžalovanú A. B. a obžalovanú A. E. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku,
ku skutku v bode 2/ oslobodil obžalovanú A. B. a obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku, ku skutku v bode 3/ oslobodil obžalovanú A. B. a obžalovanú G. H. I., J. podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku a v skutku v bode 4/ uznal za vinné obžalovanú A. B. ako pomocníka podľa § 21 ods.

1 písm. d) Trestného zákona a obžalovanú M. M. za prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe v bode 4/
A. B., napriek tomu, že už nebola konateľkou spoločnosti ALDIMENZO s. r.o., IČO: 46 107 291, so
sídlom na adrese Šafárikovo námestie 7, Bratislava so sídlom poslednej reálnej prevádzky podnikania
na adrese Trstínska cesta 9, Trnava, ani osobou zodpovednou za riadne plnenie odvodových povinností
tejto spoločnosti, využijúc skutočnosti, že naďalej disponovala Grid kartou a prihlasovacími údajmi

do elektronického systému Sociálnej poisťovne, predstierajúc oprávnenie naďalej konať v mene
tejto spoločnosti, zaslala elektronicky z presne nezisteného miesta dňa 18.05.2017 do Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava, registračný list fyzickej osoby - prihlášku, ktorou spätne prihlásila M. M. ako
zamestnanca spoločnosti ALDIMENZO s. r. o. s deklarovaným pravidelným príjmom od 01.05.2015 do
30.06.2016, a to aj napriek tomu, že vedela, že pracovný pomer M. M. bol len predstieraný v snahe
vylákať dávku sociálneho poistenia, pričom M. M. u tohto zamestnávateľa v skutočnosti nepracovala, a

dňa 29.05.2017 zaslala za ňu ako za zamestnanca odhlášku, pričom M. M. podala žiadosť' o materské
z poistného vzťahu zamestnanca zo dňa 15.05.2017, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočkaTrnava, dňa 23.06.2017, aj napriek tomu, že vedela, že v spoločnosti ALDIMENZO s. r. o. nikdy
nepracovala, a preto v skutočnosti nesplnila základnú podmienku pre nárok na nemocenskú dávku
- materské, a to dosiahnutie minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní v posledných dvoch

rokoch pred pôrodom, na základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves zohľadnila aj
jej dobu zamestnania u zamestnávateľa ALDIMENZO s. r. o. a v takto vyvolanom omyle, že M. M.
splnila podmienku dosiahnutia minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní, vydala rozhodnutie
č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, ktorým M. M. priznala nárok na nemocenskú dávku
- materské, a tú jej v období od 15.05.2017 do 31.07.2017 vyplatila v celkovej výške 861,10 eur, stým,

že ďalšia výplata dávky bola pozastavená, voči rozhodnutiu o priznaní materskej dávky podala M. M.
odvolaniepožadujúcprehodnoteniesumydávkyovymeriavaciezákladyuzamestnávateľaALDIMENZO
s. r.o., pričom v prípade nepozastavenia dávky a jej vyplatenia podľa deklarovaných vymeriavacích
základov u zamestnávateľa ALDIMENZO s. r. o. by nemocenská dávka - materské bola za obdobie od
15.05.2017 do 13.01.2018 vyplatená v celkovej výške 10.625,60 eur, čím by bola Sociálnej poisťovni,
pobočka Trnava spôsobená celková škoda vo výške 10.625,60 eur

2. Okresný súd za to obžalovanej A. B. uložil podľa 225 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na §
36 písm. p) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, peňažný
trest vo výmere 2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by
výkon peňažného trestu bol obžalovanou úmyselne zmarený, jej bol ustanovený náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

3. Okresný súd za to obžalovanej M. M. uložil podľa 225 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na §
36 písm. j), písm. p) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona,
peňažný trest vo výmere 2.000,- (dvetisíc) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by
výkon peňažného trestu bol obžalovanou úmyselne zmarený, jej bol ustanovený náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej
len prokurátor) si ponechal lehotu na podanie odvolania, obžalovaná A. B. po porade s obhajcom si
ponechala lehotu, obžalovaná H. I. po porade s obhajcom sa vzdala práva na podanie odvolania,
obžalovaný A. B. sa vzdal práva na podanie odvolania.
5. Prokurátor v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči vyhlásenému rozsudku do výroku

o vine obžalovanej A. B., obžalovanej A. E., obžalovaného A. B., obžalovanej G. H. I. v ich neprospech.
V zákonom stanovenej lehote taktiež podala odvolanie obžalovaná M. M. voči výroku o vine. Obžalovaná
A. B. v zákonom stanovenej lehote nepodala odvolanie.
6. Prokurátor následne doručil okresnému súdu dňa 25.04.2025 písomné odôvodnenie podaného
odvolania v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom pokiaľ ide o posúdenie viny

obžalovaných A. B., A. E., A. B. a G. H. I., J.. Prokurátor uviedol, že okresný súd po zhodnotení
všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov dospel k záveru, že ohľadom skutkov v bode
1/ až 3/ obžaloby nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že tieto spáchali
skutočne obžalovaní B., E., I. a B. a tiež dospel k záveru, že nebolo možné jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaní prácu pre zamestnávateľa nevykonávali. Na rozdiel

od vyššie uvedeného záveru okresného súdu prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo spáchanie skutkov tak ako sú popísané v obžalobnom návrhu. Obžalovaná A. B., ktorá
bola konateľkou spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., od roku 2015 už fakticky nevykonávajúcej obchodnú
ani výrobnú činnosť, spätne prihlasovala na sociálne poistenie do systému Sociálnej poisťovne ako
zamestnancov tejto spoločnosti ostatných obžalovaných, pričom deklarované pracovné pomery boli

len predstierané s cieľom vylákania dávok sociálneho poistenia, kedy tieto osoby žiadnu prácu pre
spoločnosť nevykonávali. V prvom rade je neprehliadnuteľné, ako bolo už uvedené, že obžalovaná A.
B. prihlasovala ostatných obžalovaných ako zamestnancov do Sociálnej poisťovne spätne a dokonca
obžalovanú G. H. I., J. v čase, keď už táto bola tehotná. Prokurátor uviedol, že je dôležité zistenie, že
v prípade všetkých takto spätne prihlásených obžalovaných došlo v nasledujúcom období k podaniu

žiadosti o dávku do Sociálnej poisťovne. Podozrenie je teda umocnené tým, že sa nejednalo iba o jeden
prípad, ale týkalo sa to viacerých osôb, u ktorých bol totožný postup, kedy na spätné prihlásenie
nadväzovalo uplatnenie nároku na dávku v Sociálnej poisťovni. Tým, že sa uvedené týkalo nie jednej, ale
hneď viacerých osôb, sa významne oslabuje pravdepodobnosť toho, že sa jednalo iba o nejakú zhodu
okolností resp. náhodné konanie.

7. Prokurátor ďalej poukázal, že významnou skutočnosťou je to, že napriek spomenutému prihláseniu
obžalovaných do Sociálnej poisťovne, už ale odvody na sociálne poistenie za týchto zamestnancov
odvádzané neboli. Zároveň žiaden z obžalovaných nevystupoval ako zamestnanec spoločnosti
ALDIMENZO s.r.o. pred ostatnými inštitúciami, teda títo vystupovali ako zamestnanci uvedenejspoločnosti výlučne len čo sa týka systému Sociálnej poisťovne. Prihlásenie výlučne do systému
Sociálnej poisťovne preto odôvodnene už v tom čase založilo podozrenie z možného protiprávneho
konania s cieľom neskoršieho profitovania cez získanie v budúcnosti dávok sociálneho poistenia,

ktoré podozrenie bolo aj potvrdené tým, že napokon obžalovaní B., E., I. aj uplatnili taký nárok voči
Sociálnejpoisťovni.Obžalovaníneboliprihlásenínazdravotnépoistenieatotozanichprirodzenenebolo
odvádzané. Za obžalovaných neboli podávané prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch z
príjmov zo závislej činnosti ani hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti.
Obžalovaní si v daňových priznaniach uvádzali príjem len od iných zamestnávateľov, ktorý vedeli

zdokladovať (príjem od spoločnosti SZT- STROJÁRNE, s.r.o. u obžalovanej G. H. I., J., príjem od
spoločnosti FIT PLUS, spol. s r.o. u obžalovaného A. B., príjem od zamestnávateľa N. O. u obžalovanej
A. E.), prípadne príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, avšak príjem zo zamestnania v spoločnosti
ALDIMENZO s.r.o. si žiaden z nich neuvádzal (pre úplnosť je nutné uviesť, že obžalovaná A. E. si
príjem uviedla v dodatočnom daňovom priznaní, ale až po vznesení obvinenia), čím je len utvrdzovaná
skutočnosť, že pracovné pomery boli fiktívne v záujme manipulácie s podmienkami na uplatnenie

sociálnych dávok.
8. Prokurátor ďalej poukázal, že čo sa týka obhajoby obžalovaného A. B., že v daňovom priznaní
neuviedol príjem od spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., pretože to zabudol, táto obhajoba sa javí
nevierohodná z dôvodu, že menovaný v daňovom priznaní nezabudol uviesť príjem od iného
zamestnávateľa, pričom nešlo o väčší počet zamestnávateľov, kde by bolo opomenutie pochopiteľnejšie.

Čo sa týka obhajoby obžalovanej G. H. I., J., že v daňovom priznaní neuviedla príjem od spoločnosti
ALDIMENZO s.r.o., pretože nemala potvrdenie o príjme, táto obhajoba je v rozpore s tvrdením
obžalovanej z prípravného konania, kedy dôvod nevedela uviesť. Čo sa týka obhajoby obžalovanej A. E.,
že v daňovom priznaní neuviedla príjem od spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., pretože nemala potvrdenie
o príjme, táto obhajoba sa javí ako nevierohodná, pretože obžalovaná síce podala dodatočné daňové

priznanie, kde tento príjem zohľadnila, avšak bolo tomu tak až s odstupom dlhšieho času a na základe
vznesenia jej obvinenia, do tohto momentu nepriznanie príjmu žiadnym spôsobom neriešila, ani dovtedy
nekontaktovala obžalovanú A. B. za účelom zabezpečenia deklarovaného potvrdenia o príjme, preto
mám za to, že ani nebolo prvotne úmyslom obžalovanej A. E. uviesť v daňovom priznaní príjem od
spoločnosti ALDIMENZO s.r.o..

9. Ďalej prokurátor uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v období, kedy mali obžalovaní pracovať
v spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., bola táto spoločnosť neaktívnou, nevykonávajúcou podnikateľskú
činnosť. Tento záver je dokumentovaný výpismi z účtov spoločnosti (z pohybov na účte vyplýva spravidla
iba prijímanie nadmerného odpočtu DPH a vzájomné pohyby medzi spoločnosťou a obžalovaným A. B.
resp. P. B., teda osobami spriaznenými so štatutárnou zástupkyňou, vytvárajúce dojem obratu na účte

bez ekonomického opodstatnenia), ďalej správami bánk a výpismi z úverových účtov, kedy spoločnosť
neplnila svoje úverové záväzky, od roku 2015 nepodávala daňové priznania k dani z príjmov právnických
osôb ani účtovné závierky, pričom boli podávané len daňové priznania na DPH, kde si spoločnosť
uplatňovala nadmerné odpočty s tým, že tieto nároky zanikli z dôvodu neumožnenia daňovej kontroly.
Spoločnosť minimálne od októbra 2015 nepreberala poštu a sklad na Trstínskej ulici v Trnave, v ktorom

mala spoločnosť skladovať tovar, resp. prevádzkovať kanceláriu, spoločnosť nemala v roku 2015 už
k dispozícii. V súlade s takto zistenými skutočnosťami je aj výpoveď A. B. vo veci vedenej pod ČVS:
ORP-523/2-VYS-TT-2017, že spoločnosť sa od začiatku venovala predaju papierenského sortimentu,
avšak reálne nepodnikala od októbra 2015, spoločnosť v období mesiaca október 2015 až júl 2016 v
podstate neexistovala a nemala žiadny majetok, zároveň na tomto mieste dodávam, že z predmetnej

výpovede nie je ohľadom podnikania spoločnosti zrejmé nič k tomu, že by spoločnosť mala prejsť od
predaja papierenského sortimentu na iný typ podnikania v podobe obchodu so zdravou výživou.
10. Prokurátor poukázal, že webová stránka Q., na ktorej mal pracovať obžalovaný A. B. v prospech
spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., nebola nikdy oficiálne evidovaná na spoločnosť ALDIMENZO s.r.o.
Podnikateľskú činnosť prostredníctvom e-shopu vykonáva iný subjekt (F. B.) so zverejnenými

všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 15.04.2016. Za popísanej situácie, kedy bola
spoločnosť ALDIMENZO s.r.o. v predmetnom období neaktívnou, nevykonávajúcou podnikateľskú
činnosť, sa javí ako nepravdepodobné, aby sa v danom čase táto spoločnosť, ktorá sa predtým
zaoberala obchodom s papierovým sortimentom, rozhodla venovať zdravej výžive a obchodu so
zdravými doplnkami, čo spochybňuje akúkoľvek možnú spojitosť spoločnosti s touto stránkou a teda

aj fakt, že obžalovaný A. B. deklarované práce na webovej stránke vykonával v prospech spoločnosti.
ZvýsluchuobžalovanéhoA.B.pritomvyplynulo,žeonsavecamiakosúzdravávýživazaoberá,napokon
v čase deklarovaného pracovného pomeru v spoločnosti ALDIMENZO s.r.o. mu plynul pracovný pomer
v spoločnosti FIT PLUS, spol. s r.o. (kde pracoval už od roku 2012 do mája 2017), teda aj z tohtohľadiska je dôvodné sa domnievať, že webová stránka fungujúca formou e-shopu bola vytváraná za
účelom toho, aby sa v rámci nej realizoval obžalovaný A. B., nie spoločnosť ALDIMENZO s.r.o., pričom
to, že navonok podnikateľskú činnosť prostredníctvom e-shopu vykonávala F. B., ktorá je manželkou

obžalovanéhoA.B.,možnoodôvodniťtým,žeonadisponovalapríslušnouživnosťou.Prokurátoruviedol,
že na základe uvedeného preto nerozporuje, že obžalovaný A. B. vykonával práce na danej webovej
stránke fungujúcej formou e-shopu, avšak rozporoval, že by túto prácu vykonával pre spoločnosť
ALDIMENZO s.r.o. Prokurátor uviedol, že nesúhlasí preto ani s obhajobou obžalovaného A. B., že jeho
matka – obžalovaná A. B. mala prísť s myšlienkou založenia e-shopu, pretože ako bolo vyššie uvedené,

tak spoločnosť ALDIMENZO s.r.o. s danou stránkou na rozdiel od obžalovaného A. B. nič nespájalo,
zároveň pochybnosti vzbudzuje aj tvrdenie obžalovaného A. B., že v čase vykonávania prác z jeho
strany mala mať obžalovaná A. B. záujem prostredníctvom spoločnosti ALDIMENZO s.r.o. vykonávať
takýto typ podnikania, avšak už po skončení pracovného pomeru obžalovaného A. B. deklarovaný
záujem stratila a tak sa rozhodla mu stránku prenechať. Vyššie spomenutá spojitosť stránky práve
s osobou obžalovaného A. B. je zreteľne preukazovaná viacerými skutočnosťami, a to konkrétne tým,

že spoločnosť Buges Web, s.r.o. pri tvorbe stránky komunikovala len s obžalovaným A. B., následne
podnikateľskú činnosť prostredníctvom e-shopu vykonávala manželka obžalovaného A. B. a napokon
boldňa10.01.2018ajzmenenýdržiteľdoménynaobžalovanéhoA.B.,ktorýsanavyševcelomtomčase
danouproblematikouzdravejvýživyzaoberal.Akobolouvedené,podnikateľskúčinnosťprostredníctvom
e-shopu vykonávala F. B., o čom svedčia všeobecné obchodné podmienky platné od 15.04.2016, pričom

mám za to, že ju vykonávala práve od obdobia ako je uvedené v obchodných podmienkach. Preto
platí, že v čase, kedy mal obžalovaný A. B. údajne vykonávať prácu pre spoločnosť ALDIMENZO s.r.o.,
tento e-shop fungoval s iným predávajúcim, čo neguje spojitosť spoločnosti ALDIMENZO s.r.o. s daným
e-shopom, keď napokon aj samotný obžalovaný A. B. potvrdil, že v čase, kedy vykonával prácu, tak
prevádzkovateľom stránky bola jeho manželka.

11. Taktiež v odvolaní prokurátor uviedol, že z výpovedí obžalovaných je zrejmé, že títo sa nevedeli
vyjadriť k sídlu spoločnosti, k jej prevádzke, k predmetu podnikania, žiaden z nich nedoložil konkrétne
výsledky svojej pracovnej činnosti, čo by minimálne v prípade obžalovanej A. E. malo byť s prihliadnutím
na charakter deklarovanej práce (písanie článkov) dobre možné, nikto z nich neoznačil odberateľov
spoločnosti ani nedoložil hodnoverné doklady o výplate mzdy, pričom všetci obžalovaní mali mzdu

dostávať v hotovosti, hoci zo zabezpečených podkladov nevyplýva, že by spoločnosť mala reálny obrat
a možnosti mzdu vôbec uhrádzať. Obžalovaná G. H. I., J., ktorá mala pre spoločnosť ALDIMENZO
s.r.o. vykonávať prácu spočívajúcu v triedení príjmových a výdavkových dokladov, z týchto dokladov
nezaregistrovala žiadneho obchodného partnera, ktorého by dokázala konkretizovať. Obžalovaní na
podporu toho, že vykonávali prácu pre spoločnosť poukazujú na svoje pracovné zmluvy a tiež výplatné

pásky, k čomu uvádzam, že v prípade, že by mali byť uvedené pracovné zmluvy a výplatné pásky
pravdivé a odrážať reálny stav, potom by museli byť podložené aj už spomenutými výsledkami práce,
zistením konkrétnych obchodných partnerov, ktorí by spoločnosti generovali tržby a ďalšími obdobnými
skutočnosťami, avšak uvedené preukázané nebolo.
12. Prokurátor k absentujúcemu motívu na strane obžalovaných B., E., I. konať tak ako sa im kládlo

za vinu v obžalobe uviedol, že obžalovaná G. H. I., J. pri výsluchu potvrdila, že v lete 2016 zistila,
že je tehotná, teda v danom čase si bola vedomá, že v blízkej budúcnosti bude žiadať o materské,
pričom k jej spätnému prihláseniu do Sociálnej poisťovne došlo dňa 29.11.2016, teda v čase kedy
už vedela, že je tehotná a bude o túto dávku žiadať, čím je daná spojitosť medzi takým prihlásením
a následným uplatnením nároku na materské, k čomu ešte pristupuje tvrdenie poškodenej R. S. J., že

ak by sa obžalovanej G. H. I., J. nezohľadnilo obdobie poistenia u zamestnávateľa ALDIMENZO s.r.o.,
tak by jej vôbec nevznikol nárok na materské, čo považujem za preukázateľne prítomný motív na strane
menovanej konať tak ako sa jej kládlo za vinu v obžalobe. Čo sa týka obžalovaných B. a E. prokurátor
uviedol, že medzi uzatvorením pracovnej zmluvy, prihlásením do Sociálnej poisťovne a uplatnením
nárokov na dávky zo sociálneho poistenia uplynula doba niekoľkých mesiacov, avšak k tomu zdôrazňuje,

že uvedené ešte nevylučuje motív týchto obžalovaných konať tak ako sa im kládlo za vinu v obžalobe,
pričom poukazuje, že obžalovaný A. B. ako aj obžalovaná A. E. mali v čase plynutia pracovného pomeru
v spoločnosti ALDIMENZO s.r.o. uzatvorené iné pracovné pomery, pričom obžalovanému A. B. pracovný
pomer v spoločnosti FIT PLUS, spol. s r.o. skončil 31.05.2017 a obžalovanej A. E. pracovný pomer u N.
O. a v spol. OBORIL s.r.o. skončil dňa 10.03.2017, pričom až následne, po ukončení týchto pracovných

pomerov, ktoré skončili neskôr ako ich pracovný pomer v spoločnosti ALDIMENZO s.r.o., si obžalovaný
A. B. dňa 24.07.2017 a obžalovaná A. E. dňa 15.03.2017 uplatnili nároky na dávky sociálneho poistenia.
Na základe uvedeného preto došlo k uplatneniu nároku z ich strany až s odstupom niekoľkých mesiacov
tak, ako to uviedol súd, avšak v čase uplatnenia nároku z ich strany si museli byť vedomí, že pri posúdeníich žiadostí budú vzaté do úvahy aj deklarované pracovné pomery v spoločnosti ALDIMENZO s.r.o.,
ktoré považuje za predstierané, čoho si menovaní pri podaní žiadosti zákonite tiež museli byť vedomí.
Pracovné zmluvy, ako právne úkony, od ktorých bol odvíjaný vznik nároku na jednotlivé dávky a od

ktorých bol odvíjaný vymeriavací základ, boli uzatvorené s cieľom vylákania dávok sociálneho poistenia,
pričom v prípade obžalovaných A. E. a A. B. došlo týmto spôsobom k uvedeniu do omylu v otázke výšky
ich vymeriavacieho základu pri uplatnení dávky sociálneho poistenia, v prípade obžalovanej G. H. I.,
PhD. bolo týmto spôsobom predstierané splnenie podmienky doby nemocenského poistenia potrebnej
na uplatnenie nároku na materské.

13. Prokurátor na záver uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd
v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o oslobodení obžalovaných A. B. (v jej prípade aj vo výroku o treste), A. E., A. B. a G.
H. I., PhD. a následne aby podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vrátil vec Okresnému
súdu Trnava ako súdu prvého stupňa, aby ju v tejto časti znovu prejednal a rozhodol.
14. Obžalovaná M. M. odôvodnila zahlásené odvolanie osobitným písomným podaním z 22.04.2025,

doručeným okresnému súdu 23.04.2025. Odvolanie bolo podané proti výroku o vine, pretože
s uvedeným výrokom nesúhlasí. Obžalovaná M. poukázala, že okresný súd v odôvodnení
oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku správne teoreticky sa vysporiadal s potrebou unesenia
dôkazného bremena obžaloby vo vzťahu k dokazovanému a tvrdenému a tiež aj k nepriamym dôkazom
vedúcim k podozreniu, avšak nevytvárajúcim dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaných.

Okresný súd vychádzal pri obžalovanej M. iba z reťaze nepriamych dôkazov. K nepresnostiam v jej
výpovedi prispela dlhá doba a skutočnosti spred 4 rokov už nevedela uviesť presne a s odstupom času
si všetko nemusela pamätať. Obžalovaná sa nestotožňuje s tvrdením okresného súdu v tom, že v čase
jej zamestnania v spoločnosti Aldimenzo, mala byť predmetná spoločnosť neaktívna. Okresný súd sa
nesprávne vysporiadal so skutočnosťou ohľadne umiestnenia skladu na ulici Trstínskej ceste v Trnave,

pretože obžalovaná nevypovedala, že presne v období trvania pracovného pomeru mal mať sklad
sídlo na Trstínskej ulici, ale opakovane sa ten sklad menil a mohla mať sklad aj obžalovaná B. doma.
Obžalovaná M. uviedla, že skutočnosť ako obžalovaná B. evidovala svoju zamestnankyňu a viedla
ju v interných zoznamoch nemôže byť na ťarchu zamestnanca. Na základe uvedeného nie je možné
súhlasiť s úvahami okresného súdu o vine, pretože tento výrok sa neopiera o korešpondujúce výpovede

obžalovaných. Taktiež z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by sa jednalo o predstieraný
pracovný pomer. Obžaloba vyčíslila škodu len hypoteticky a to odborom nemocenského poistenia
poškodenej, obžalovaná by tak v spornom období poberala od štátu iný typ dávky a aká výška
rodičovského príspevku by bola, na to nebol realizovaný prepočet. Obžalovaná M. uviedla, že obžaloba
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, či skutok popísaný v obžalobe k nej je trestným činom,

či sa stal a či je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči obžalovanej. Obžalovaná M. poukázala,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko
sa okresný súd nevysporiadal s obhajobou obžalovanej. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby bol
napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti týkajúcej sa M. M. podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c), písm. d) Trestného poriadku zrušený a aby krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 322

ods. 3 Trestného poriadku tak, že obžalovanú podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodí, pretože nebolo jednoznačne dokázané bez akýchkoľvek pochybností, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaná stíhaná.
15. Obžalovaná Ing. H. I., J. sa prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petrom Odehnalom, vyjadrila
k podanému odvolaniu prokurátora, kde obhajca uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za

nedôvodné. Obhajca poukázal, že údajné konanie obžalovanej A. B. zostáva iba nepreukázanými
domnienkami, z ktorých nemožno vyvodiť záver o vine. Skutočnosť, že spoločnosť Aldimenzo
nevykonávala žiadnu činnosť a že obžalovaná I. bola prihlasovaná na sociálne poistenie spätne nemôže
znamenať, že pracovný pomer bol predstieraný, pretože o tom nebol v konaní vykonaný žiadny dôkaz.
Z výpovede obžalovanej a listinných dôkazov vyplýva, že v uvedenom čase bola v pracovnom pomere

k uvedenej spoločnosti a vykonávala prácu čo uviedla obžalovaná aj vo svojej výpovedi. Obhajca
poukázal, že prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne je primárnou
povinnosťouzamestnávateľa,pričomzamestnanecpriprihlasovaníaodhlasovanínerobížiadnyúkonvo
vzťahu k týmto inštitúciám. Taktiež zrazenie povinných odvodov zo mzdy a ich zaplatenie je povinnosťou
zamestnávateľa a nie zamestnanca, a preto nie je možné niesť vinu za to aký postup zvolila spoločnosť

Aldimenzo. Nezahrnutie príjmu zo zamestnania v Aldimenze do daňového priznania k dani z príjmu
za rok 2016 vysvetlila obžalovaná tým, že sa jednalo o menšiu položku a tiež jej nebolo doručené
potvrdenie od zamestnávateľa, že dosiahla uvedený príjem. Nezahrnutie tohto príjmu do daňového
priznania nemá relevanciu vo vzťahu ku skutkovej otázke, či pracovný pomer bol skutočný alebo fiktívny.Výpoveď A. B. z inej trestnej veci, kde uviedla, že spoločnosť Aldimenzo v danom čase bola neaktívna
a nepodnikala je zavádzajúci argument, pretože táto výpoveď je nepoužiteľná v tomto konaní a A.
B. sa bránila pred začatým trestným stíhaním, preto je jej obrana logická. K výsledkom pracovnej

činnosti je pravdivé tvrdenie, že obžalovaná nedoložila žiadne výsledky práce, pretože vykonávala
iba triedenie dokladov, a preto nie je možné doložiť výsledky pracovnej činnosti. Obžalovaná sa
nestotožnila taktiež s tvrdením prokurátora o údajnom tehotenstve v čase výkonu pracovnej činnosti.
Obhajca poukázal, že v žiadosti o materské obžalovaná neuvádzala, že bola zamestnaná v spoločnosti
Aldimenzo, k započítaniu obdobia zamestnania v spoločnosti Aldimenzo dospela Sociálna poisťovňa

na základe svojej vlastnej evidencie a nie na základe špeciálnej požiadavky obžalovanej. Vzhľadom
na uvedené obhajca poukázal, že konanie obžalovanej nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu ani
iného protiprávneho konania, a preto považuje napadnutý rozsudok za správny a odvolanie prokurátora
navrhuje podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
16. Obžalovaný A. B. zaslal vyjadrenie k odvolaniu prokurátora dňa 20.06.2025, v ktorom uviedol,
že sa nestotožňuje s podaným odvolaním a považuje ho za nedôvodné. Rozhodnutie okresného

súdu považuje za správne a zákonné, pretože okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal
s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a dospel k jednoznačnému záveru, že nebola vina
u neho preukázaná. Obžaloba nedokázala preukázať, že pracovný pomer bol fiktívny a že mal konať
tak, že jeho úmyslom bolo v budúcnosti vylákať plnenie z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Webová stránka
nebola nikdy oficiálne evidovaná na spoločnosť Aldimenzo, avšak to nevylučuje to, že si spoločnosť

Aldimenzo neobjednala a nefinancovala tvorbu tejto webovej stránky. Obžalovaný uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením, že by malo od júla 2016 dôjsť k zmene orientácie podnikania, pretože orientácia bola kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Obžalovaný ďalej poukázal, že v jeho prípade
absentuje motív a prokurátor tento motív dáva do súvislosti s domnienkou, že pracovný pomer bol
fiktívny. Obžalovaný tiež poukázal, že ak Sociálna poisťovňa mala preukázané, že nebolo zaplatené

poistné, prečo mu nezamietla nárok na sociálne dávky, a tým chce poukázať na to, že Sociálnu
poisťovňu v žiadnom prípade nemohol uviesť do omylu. Na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu
a nebol preukázaný úmysel. Odôvodnenie odvolania prokurátora obsahuje len ničím nepreukázané
domnienky a jeho názory, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Obžalovaná A. B. zaslala vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a k odvolaniu obžalovanej M. M.
dňa 20.06.2025, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s odvolaním prokurátora a považuje ho za
nedôvodné, rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne vo vzťahu k oslobodzujúcim
výrokom. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním a dospel
k jednoznačnému záveru o oslobodení. Z dokazovania vyplynulo, že všetci obžalovaní boli riadne

zamestnaní v spoločnosti Aldimenzo a počas celého prípravného konania ani konania pred súdom nebol
produkovaný žiadny dôkaz o opaku, a preto nemožno hovoriť o fiktívnom zamestnaní. Skutočnosť,
že si nesplnila povinnosť prihlásiť zamestnancov do Sociálnej poisťovne nemožno považovať za
konanie s trestnou zodpovednosťou. Všetci obžalovaní od začiatku popierali akúkoľvek participáciu
na úmyselnom konaní ktorého cieľom malo byť vylákanie dotácie. Odvolanie prokurátora navrhuje

zamietnuť. K odvolaniu obžalovanej M. M. uvádza, že neboli produkované také dôkazy, ktoré by mohli
viesť k odsúdeniu obžalovanej. Jej pracovný pomer nebol fiktívny a nemali žiadny zámer uviesť Sociálnu
poisťovňu do omylu.
18. K odvolaniu prokurátora sa taktiež vyjadrila aj Sociálna poisťovňa dňa 26.05.2025, kde uviedla, že
súhlasí s názorom prokurátora, že vykonané nepriame dôkazy vo svojej vecnej a časovej súvislosti

poskytujú dostatočný podklad na vyvodenie záveru, že pracovné pomery obžalovaných zamestnancov
boli v spoločnosti Aldimenzo fiktívne. Z výpovedí jednotlivých obžalovaných nemožno ustáliť záver, že
išlo o vykonávanie závislej práce v pracovnom pomere, od ktorého by bolo možné odvíjať platný poistný
pomer. V prípade obžalovaného B. a obžalovanej E. je potrebné zdôrazniť, že obaja mali počas trvania
pracovného pomeru k spoločnosti uzatvorený súbežný pracovný pomer s iným zamestnávateľom. So

spoločnosťou Aldimenzo mali obaja uzatvorený pracovný pomer na 40 hodín týždenne a preto je
otázne,vakomčasovomrámcivprípadeďalšiehopracovnéhopomeruvykonávaliprácu.Zamestnávateľ
nedisponoval žiadnou evidenciou dochádzky, ani inými podkladmi relevantnými pre výplatu miezd.
Predložené pracovné zmluvy nemožno považovať za dôveryhodný doklad o pracovných pomeroch
zamestnancov a nie je možné ani jednoznačne ustáliť, či tieto pracovné zmluvy neboli uzatvorené

dodatočne, napr. v súvislosti s vykonaním kontroly Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa. Rovnako sa
stotožňuje s názorom prokurátora, že skutočnosť, že medzi uzatvorením pracovnej zmluvy a prihlásením
do Sociálnej poisťovne a uplatnením nárokov uplynula doba niekoľkých mesiacov a to nemôže vylučovať
motív obžalovaných. V prípade obžalovanej I. pracovný pomer v spoločnosti Aldimenzo nadväzoval naďalší pracovný pomer a jej nárok na dávku materského sa posudzoval z obdobia dvoch rokov pred
pôrodom,doktoréhospadaloajobdobiepoistenia,doktoréhospadaloajobdobiepoisteniavspoločnosti
Aldimenzo. Neobstojí argument, že ak si nárok na materské neuplatnila z pracovného pomeru u tohto

zamestnávateľa, ale až nasledujúceho, nemožno preukázať úmysel čerpať dávky sociálneho poistenia
z tohto pracovného pomeru, pretože uplynula doba niekoľkých mesiacov. Sociálna poisťovňa poukázala,
že ak by sa obžalovanej predmetné obdobie poistenia u spoločnosti Aldimenzo nezapočítalo, tak by
nesplnila zákonnú podmienku 270 dní poistenia. Pre vznik nároku na materské bolo rozhodujúce práve
trvanie poistenia, keďže z poistenia u nasledujúceho zamestnávateľa dosiahla len 111 dní z celkovo

potrebných 270 dní. Poistné pomery všetkých obžalovaných boli uzatvorené spätne, čo rozhodne
nemožno hodnotiť ako ojedinelé pochybenie konateľky a zlyhanie ľudského faktora. Vzhľadom na
uvedené považuje Sociálna poisťovňa obhajobu obžalovanej A. B. ako konateľky spoločnosti Aldimenzo
vo vzťahu k jej nedôslednosti a neplneniu zákonných povinností za účelovú.
19.KodvolaniuobžalovanejM.M.sataktiežvyjadrilaajSociálnapoisťovňadňa28.05.2025,kdeuviedla,
že obžalovaná by nesplnila nárok na materské, ak by sa nezapočítal pracovný pomer v spoločnosti

Aldimenzo, ale obdobie poistenia na základe dohody o brigádnickej práci študenta, avšak táto dohoda
o brigádnickej práci študenta nezakladala účasť na povinnom nemocenskom poistení. Čo sa týka škody,
rovnako bolo uvedené, že v prípade, ak by jej bolo materské vyplatené v plnej výške, bola by jej
vyplatená suma 10.625,- Eur. Vo výroku rozhodnutia o materskom sa pritom uvádza, že materské
sa priznáva v určitej výške od určitého dátumu najdlhšie do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu ale

nie dlhšie ako do konca 34. týždňa. Preto neobstojí argument obžalovanej M., že nie je možné
sumarizovať škodu, pretože obdobie poberania dávky mohlo byť kratšie. Sociálna poisťovňa považuje
za potrebné uviesť, že práve obžalovaná M., na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu Sociálne
poisťovne zo dňa 19.07.2017, žiadala o prehodnotenie a posúdenie správnosti výšky materského tým,
že spochybnila vykázané vymeriavacie základy. Dňa 27.11.2017 bola Sociálnej poisťovni doručená

sťažnosť obžalovanej M. v súvislosti s výškou priznaného materského, kde poukázala sa svoje
zamestnanie. Obžalovaná M. teda od okamihu doručenia rozhodnutia o vzniku nároku na materské
aktívne vykonávala kroky smerujúce k tomu, aby jej zvýšené vymeriavacie základy dosiahnuté
u spoločnosti Aldimenzo boli zohľadnené pri výpočte materského. Na záver uviedla, že po kontrolnej
činnosti v Sociálnej poisťovni, má za to, že v prípade všetkých obžalovaných išlo o fiktívne pracovné

pomery, v ktorých nedochádzalo k vykonávaniu závislej práce obžalovanými ako zamestnancami pre
zamestnávateľa,ktorýbolvčaseichregistrácielenschránkovoufirmou,bezreálnehosídla,nevykonával
podnikateľskú činnosť ani nezverejňoval výsledky svojho hospodárenia. Obžalovaní boli na základe
formálnych pracovných pomerov prihlásení spätne do Sociálnej poisťovne za účelom predstierania
existencie poistného pomeru a následne si takto dosiahnuté obdobie sociálneho poistenia u spoločnosti

Aldimenzo vykázali v súvislosti s uplatnenými nárokmi na dávky sociálneho poistenia. Z tohto dôvodu je
potrebné tieto skutky posudzovať vo vzájomnej časovej a vecnej súvislosti.
20. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaniach obžalovanej M. M. a prokurátora 04.07.2025.
21. Za účelom prejednania odvolania obžalovanej M. M. a odvolania prokurátora nariadil krajský súd

termín verejného zasadnutia na deň 10.03.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor, obžalovaná A. B.,
obžalovaný A. B., obžalovaná G. H. I., J., obžalovaná M. M., a ich právny zástupcovia obhajca Mgr.
Peter Odehnal, obhajkyňa Mgr. Natália Fagová, obhajkyňa JUDr. Barbora Petrovič, nedostavila sa
obžalovaná A. E. a poškodená Sociálna poisťovňa. Krajský súd uvedených obžalovaných a poškodenú
Sociálnu poisťovňu upovedomoval o verejnom zasadnutí, a preto ich účasť nebola potrebná. Následne

predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie
vykoná v neprítomnosti obžalovanej A. E.. Predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie podľa § 294 ods.
2 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti poškodenej Sociálnej poisťovne.
Prokurátor v rámci konečného návrhu uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnené odvolanie,
s ktorým sa stotožňuje a navrhuje, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného

poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine obžalovanej A. B. (v jej prípade aj vo výroku
o treste), obžalovanej A. E., obžalovaného A. B. a obžalovanej H. I. a následne aby podľa § 322
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie
a zároveň, aby podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej M. M. zamietol ako
nedôvodné. Obhajkyňa Mgr. Natália Fagová za obžalovanú A. B. uviedla, že s odkazom na vyjadrenie

obžalovanej A. B. navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné postupom
podľa § 319 Trestného poriadku a vo vzťahu k odvolaniu obžalovanej M. M. toto ponecháva na úvahe
odvolacieho súdu. Obhajca Mgr. Peter Odehnal za obžalovanú H. I. uviedol, že sa pridržiava písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol podľa§ 319 Trestného poriadku. Obhajkyňa JUDr. Barbora Petrovič za obžalovanú M. M. uviedla, že plne
poukazuje na písomné odôvodnenie odvolania a v súlade s ním navrhuje, aby odvolací súd postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám

rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že obžalovanú podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby.
22. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to

oprávnenými osobami - prokurátorom v neprospech obžalovaných a obžalovanej M. M. postupom podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o oslobodení spod
obžaloby u obžalovaných a taktiež aj výrok o vine a výrok o treste obžalovanej M. M. a obžalovanej
A. B., proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora
je v časti o výrokoch o oslobodení spod obžaloby obžalovaných A. B., A. E., A. B., G. H. I., J., dôvodné.
24. Krajský súd pripomína, že v odvolacom konaní sa na chyby odvolaním nevytýkané prihliada len
vtedy, ak by zakladali niektorí z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Také chyby
však krajský súd odvolacím prieskumom nezistil.

25. Súčasne krajský súd na tomto mieste pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval
vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argumentodvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné,
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom
konaní.

26. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú
právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
K výrokom o oslobodení obžalovaných spod obžaloby za skutky 1/ až 3/

27. Odvolací súd pri prieskume napadnutých výrokov ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, sa
zameral na skúmanie toho, či okresný súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k
objasneniu stíhaných skutkov, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné
a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj v
ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky

uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by krajský súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
28. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov a v neposlednom rade tiež

o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009).

29. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú -

ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaní trestného činu skutočne dopustili. Súd je tak povinný abstrahovať tie

skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“. Súd pri hodnotení pravdivosti a vierohodnosti výpovedí
obžalovaných a poškodeného musí prihliadnuť k vnútornej štruktúre ich výpovedí, či si neodporujú

v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedali, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých
vypovedajú, či ich výpovede sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu obžalovaných a poškodeného. Taktiež je potrebné
prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu na výsledku trestného konania, v prípade,
že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho

pomeru medzi nimi), ktoré by mohli mať vplyv na tieto výpovede.
30. Náležité zistenie skutkového stavu je conditio sine qua non spravodlivého rozhodnutia vo veci. V
rámci náležitého zisťovania skutkového stavu veci je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať
okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech, aby bolo možnévyniesť spravodlivé rozhodnutie. Za každých okolností je potrebné vec objasniť minimálne v takom
rozsahu, aby bolo bez dôvodných pochybností zrejmé, že sa skutok stal, že vykazuje všetky znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a v neposlednom rade, že žalovaný skutok spáchali práve

obžalovaní alebo musia byť spod obžaloby oslobodení.
31. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto smerovalo čo do výrokoch o oslobodení obžalovaných spod
obžaloby. Krajský súd poukazuje, že prokurátor v odvolaní žiadne chyby konania pred súdom prvého
stupňa nevytýkal a nenamietal ani rozsah vykonaného dokazovania, preto mu v tomto smere netreba
dávať žiadne špecifické odpovede.

32. Odvolací súd na základe oboznámeného napadnutého rozsudku a oboznámeného odvolania
prokurátora a odvolania obžalovanej M. M., vyjadrení obžalovaných a vyjadrení Sociálnej poisťovne
dospel k záveru, že v danej veci je potrebné napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti voči
obžalovaným zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a odvolanie obžalovanej M. M. zamietnuť ako nedôvodné.
33. Krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora. Prokurátor správne poukázal, že
okresný súd sa v prípade daných obžalovaných v dostatočnej miere nevysporiadal so skutočnosťou,

že prišlo v nasledujúcom období k podaniu žiadosti o sociálne dávky do Sociálnej poisťovne.
K predmetným skutočnostiam sa okresný súd opomenul v potrebnom rozsahu vyjadriť v spojitosti
s konaním jednotlivých obžalovaných. Krajský súd poukazuje, že je potrebné sa v ďalšom konaní
vyjadriťajkuskutočnostitýkajúcejsatoho,žezaprihlásenýchobžalovaných-zamestnancovdosystému
Sociálnejpoisťovneneboliodvádzanéžiadneodvody,atítozamestnancinevystupovaliakozamestnanci

uvedenej spoločnosti Aldimenzo ani voči iným inštitúciám napr. zdravotnej poisťovni a iným, t. j. ani jeden
z obžalovaných nebol prihlásený na zdravotné poistenie a neboli taktiež odvádzané žiadne odvody.
34. Krajský súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku žiadnym
spôsobom nevenoval odôvodneniu tej skutočnosti, že v predmetnom období, kedy mali obžalovaní
pracovať pre uvedenú spoločnosť, daná spoločnosť Aldimenzo už mala byť neaktívnou spoločnosťou

nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť. V danom smere absentujú úvahy okresného súdu týkajúce sa
tohočispoločnosťAldimenzoreálnevykonávalapodnikateľskúčinnosťačiuzatvorenépracovnépomery
možno považovať za reálne alebo fiktívne. Okresný súd v ďalšom konaní musí posúdiť a zaoberať sa aj
ekonomickou aktivitou spoločnosti Aldimenzo, pretože zodpovedanie týchto skutočností môže následne
daťodpoveďnaotázkyčidanáspoločnosťmohlazamestnávaťzamestnancovnapracovnýpomer,alebo

išlo iba o fiktívne zamestnávanie.
35. Krajský súd poukazuje, že okresný súd musí zhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo svojej vecnej
a časovej súvislosti a jednoznačne ustáliť či sa jednalo o trestný čin a či ho spáchali obžalovaní. Okresný
súdvďalšomkonanítaktiežmusíustáliťčivykonávanáprácaobžalovanýchnapĺňapojmovévymedzenie
závislej práce v zmysle zákonníka práce.

36. Krajský súd taktiež poukazuje, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočným spôsobom
vysporiadal s odôvodnením skutočností vyplývajúcich z výpovedí jednotlivých obžalovaných ohľadom
toho, že sa nevedeli vyjadriť k sídlu spoločnosti, k jej prevádzke, k predmetu podnikania a či vykonávali
závislú činnosť pre danú spoločnosť. Krajský súd zdôrazňuje, že pri jednotlivých obžalovaných je
potrebné všetky tieto skutočnosti zdôvodniť individuálne s ohľadom na ich výpovede a ostatné vykonané

listinné dôkazy.
37. Podľa názoru krajského súdu okresný súd nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so závermi
vyplývajúcimi z listinných dôkazov a jednotlivých výpovedí obžalovaných v danej trestnej veci ako na to
poukázal prokurátor v podanom odvolaní. Okresný súd je povinný relevantným spôsobom vyhodnotiť
skutočnosti vyplývajúce z vykonaných listinných dôkazov.

38. Ďalší rozsah dokazovania už ale krajský súd záväzným spôsobom určovať nebude, nakoľko by
suploval úlohu okresného súdu, ktorý si sám musí uvážiť, či sa s diskrepanciami rozvedenými vyššie
v texte bude možné vyrovnať na podklade už tých dôkazov, ktoré boli doposiaľ vykonané alebo
bude potrebné niektoré dôkazy opakovať, či vykonať ďalšie dôkazy. Okresný súd totiž v zmysle ust.
§ 2 ods. 11 Trestného poriadku môže na správne ustálenie skutkového stavu vykonať aj dôkazy

stranami nenavrhnuté. Alternatívne, ak okresný súd dospeje k záveru, že navrhnuté dôkazy nie je
potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho
rozhodnutia. Nemenej dôležitou povinnosťou okresného súdu bude rozsudok aj náležitým spôsobom
odôvodniť (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku) tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy
okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a preskúmateľné v rámci odvolacieho

konania(budepotrebnésavysporiadaťajsnámietkamiprokurátoraprednesenýmivodvolacomkonaní).
39. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu sú
nateraz neúplné, že sa okresný súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
v dôsledku čoho sú logicky dané aj pochybnosti o správnosti tých skutkových zistení, ktoré dosiaľ ustálilohľadom skutkov v bode 1/, v bode 2/ a v bode 3/. Uvedené zistenie viedlo krajský súd k tomu, že na
verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok
zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol v zrušujúcej časti.
40. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude znova prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc pritom ust. §
327 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého je súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Zároveň bude
okresný súd povinný rozsudok zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Trestného

poriadku) tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné
pre strany trestného konania a preskúmateľné v rámci prípadného odvolacieho konania.
K odsudzujúcemu výroku o vine a treste obžalovanej M. M.
41. Krajský súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery okresného súdu ohľadom uznania viny obžalovanej M. M. a obžalovanej A.

B.. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa
preskúmava v odvolacom konaní.

42. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovanou, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovanej na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovanou M. M.,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovtrestnejveciuvádzanýchobžalovanou.
Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto
odpovede obžalovanej poskytli.

43. Krajský súd považuje za potrebné zhrnúť, že o spáchaní skutku v bode 4/ obžalovanou M.
M. a obžalovanou A. B. v danom mieste a čase nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti.
Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je skutkové zistenie, že obžalovaná prácu v spoločnosti Aldimenzo
nevykonávala. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s úvahami okresného súdu ohľadom toho,
že pracovný pomer obžalovanej M. M. bol len fiktívny a predstieraný, ktorý nevykazoval žiadne znaky

závislej práce v zmysle pracovno-právnych zákonných ustanovení. Okresný súd k uvedeným záverom
dospel logickým spôsobom z reťaze vykonaných nepriamych dôkazov.
44. Okresný súd logickým spôsobom odôvodnil otázku viny obžalovanej M. M. a obžalovanej B., kde
podrobne rozobral ich výsluchy ohľadom pracovnej náplne, pracovnom čase, prípadných odberateľov
s ktorými mala komunikovať. Taktiež okresný súd podrobne odôvodnil obdobie trvania pracovného

pomeru a podnikateľskej činnosti spoločnosti Aldimenzo ohľadom ekonomickej aktivity resp. neaktivity.
Dané skutočnosti vyplynuli aj z absencie akýchkoľvek príjmov z výkonu podnikateľskej činnosti a zo
samotného tvrdenia obžalovanej B.. Okresný súd správne zhodnotil aj samotnú výpoveď obžalovanej M.
M. keď uviedla, že v čase trvania pracovného pomeru mala spoločnosť sklad na Trstínskej ceste, pričom
aj toto tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé, keďže nájomný vzťah bol ukončený k 31.12.2014, t. j. ešte

v čase kedy pracovný pomer nemal ani vzniknúť. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaná M. M. nebola
ani evidovaná v stave zamestnancov čo vyplývalo z protokolu Sociálnej poisťovne o vykonanej kontrole.
Obžalovaná mala byť zamestnaná v období od 01.05.2015 do 30.06.2016, avšak Sociálna poisťovňa
vykonávala kontrolu za obdobie od 01.06.2016, pričom v mesiaci jún 2016 spoločnosť Aldimenzo
zamestnávala len dvoch zamestnancov a obžalovaná M. v zozname uvedená nebola. Krajský súd sa

stotožnil s úvahami okresného súdu v tom, že ani z ďalších listín vykonaných na hlavnom pojednávaní
nevyplýva - konkrétne rekapitulácia miezd, výplatná listina zamestnancov, zoznam zamestnancov,
ktorým bola mzda vyplatená - že by ju zamestnávateľ Aldimenzo registroval vo svojich interných
zoznamoch ako zamestnanca, ktorému by vyplácal mzdu, alebo ju registroval pre účely sociálneho
poistenia.

45. Z uvedených skutočností aj krajský súd môže ustáliť, že objektívne obžalovaná M. M. nemohla
vykonávať prácu, ktorú podľa vlastných tvrdení vykonávať mala, keďže takúto obchodnú činnosť
spoločnosť už nevykonávala. Navyše ju spoločnosť Aldimenzo ani neviedla ako svoju zamestnankyňu
keďže ju ani neuviedla za kontrolované obdobie v zozname, ktorý bol predložený Sociálnej poisťovni,teda zamestnávateľ navonok vôbec neoznačil obžalovanú M. M. ako osobu, ktorú by v rozhodnom
období zamestnával.
46. Krajský súd poukazuje tiež na skutočnosť, že obžalovaná A. B. vykonala úkony prihlásenia a

odhlásenia obžalovanej M. M. do Sociálnej poisťovne v čase, kedy obžalovaná A. B. ani nebola
konateľkou spoločnosti Aldimenzo. Z čoho možno jednoznačne ustáliť, že obžalovaná A. B. ani nemala
zákonné oprávnenie konať za spoločnosť Aldimenzo. Zo sumáru vykonaného dokazovania mal aj
krajský súd jednoznačne ustálené, že obžalovaná M. M. uzatvorila so spoločnosťou A., za ktorú
konala obžalovaná A. B. len fiktívny, predstieraný pracovný pomer, ktorý vzhľadom na ďalej uvedené

okolnosti mal vytvoriť predpoklady na vyplatenie dávky - materskej, na ktorej nárok by jej inak bez
označeného pracovného pomeru v spoločnosti Aldimenzo nevznikol. Dané skutočnosti vo svojom
vyjadrení k podanému odvolaniu obžalovanej M. M. uviedla aj Sociálna poisťovňa, kde poukázala na
zákonné podmienky pre získanie materských dávok zo Sociálnej poisťovne.
47. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy
nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil.

48. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
49. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

50. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
51. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného

súdu, že v danom prípade u obžalovanej M. M. bolo vhodné ukladať peňažný trest vo výške 2.500,- Eur.
Taktiež sa krajský súd stotožnil aj so zistenou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona a taktiež s poľahčujúcou okolnosťou § 36 písm. p) Trestného zákona a to najmä vzhľadom
na dĺžku trestného konania, ktorú nezavinila obžalovaná. Okresný súd výšku peňažného trestu uložil
správnym a zákonným spôsobom, keď zohľadnil aj majetkové pomery obžalovanej M. M.. Takto uložený

peňažný trest považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen
z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovanej M.
M..
52. Krajský súd zrušil výrok o treste vo vzťahu k obžalovanej A. B. za predmetný skutok v bode 4/, tak
úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní zohľadniť všetky skutočnosti nevyhnutné pri ukladaní

trestu.
53. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.