Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPs/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8726200273
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8726200273.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná: J. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená
advokátkou JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, o návrhu
navrhovateliek: 1/ L. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX G. L., 2/ L. L.,

narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., obe právne zastúpené Advokátska
kancelária Miloš Čičmanec s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530
926, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti sa koná
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14Ps/2/2026-12 zo dňa 30. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k
obmedzeniu na právne úkony J. L. zamieta.

II. Zrušuje uznesenie vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2026 sa navrhovateľky domáhali vo veci samej
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u ich matky a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
do právoplatného skončenia konania vo veci samej došlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne
úkony a ustanoveniu navrhovateľky 2/ za jej opatrovníčku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Nariaďuje toto neodkladné opatrenie :

I. D o č a s n e o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.

XXX/XX, XXX XX O., v tom rozsahu, že menovaná nie je spôsobilá nakladať a disponovať hnuteľným a
nehnuteľným majetkom a disponovať finančnou hotovosťou nad sumu 200,- mesačne.

II. U s t a n o v u j e J. L. dočasného opatrovníka v osobe L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.
XXX/XX, XXX XX O., ktorej vymedzuje rozsah práv a povinností tak, že táto je povinná a oprávnená
menovanú zastupovať a vykonávať za menovanú všetky právne úkony v oblastiach, v ktorých bola

menovaná dočasne obmedzená spôsobilosti na právne úkony, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich
sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu.III. Toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 231 písm. a), § 233 ods. 1, § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274
ods. 1, 2, § 275 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, §
328 ods. 1, § 329 ods. prvá veta, 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 10
ods. 1, 2, § 27 ods. 2, § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

4.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žezoskutkovýchtvrdenínavrhovateliek,ktorévtejtofázepovažuje
za dostatočne osvedčené vyplýva, že osoba o ktorej spôsobilosti sa koná sa nachádza v takom
zdravotnom a psychickom stave, ktorý jej neumožňuje plne a spoľahlivo posudzovať dôsledky svojho
konania v oblasti správy majetku a finančných záležitostí. Osoba posudzovaná bola dlhodobo odkázaná
na pomoc navrhovateliek pri správe svojich záležitostí a vybavovaní administratívnych úkonov, pričom
navrhovateľky boli disponentkami jej bankového účtu. Zrušenie disponentských oprávnení, ku ktorému

došlo náhle, bez predchádzajúceho vysvetlenia a za okolností vzbudzujúcich pochybnosti o slobodnej
a informovanej vôli v spojení s obavou z možného ovplyvňovania jej syna, zakladá dôvodnú obavu,
že by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej majetkových záujmov. V poslednom období došlo k náhlym a
nepredvídateľným rozhodnutiam z jej strany, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o jej schopnosti
konať slobodne, vážne a s plným porozumením právnych následkov. Súčasne existuje reálna obava,

že jej znížená rozpoznávacia schopnosť môže byť zneužitá tretími osobami, čo by mohlo viesť k
nenávratným zásahom do jej majetkovej sféry. Mal za to, že je splnená podmienka naliehavosti,
keďže bez zásahu by mohlo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľného majetku, prípadne k
neprimeranému nakladaniu alebo zaťaženiu s jej hnuteľným majetkom a finančnými prostriedkami, a to
ešte predtým, ako bude vykonané dokazovanie. Hrozba vzniku ťažko napraviteľnej ujmy na majetku je

pritomkonkrétnaabezprostredná,pretosivyžadujeokamžitúdočasnúúpravupomerov.Prirozhodovaní
prihliadal na zásadu proporcionality a minimalizácie zásahu do základných práv dotknutej osoby, preto
dočasné obmedzenie bolo určené len v nevyhnutnom rozsahu, a to tak, že menovaná nie je spôsobilá
nakladať a disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a disponovať s finančnou hotovosťou
nad sumu 200,- Eur mesačne. Zároveň rozhodol o ustanovení dočasného opatrovníka v osobe jej

dcéry, ktorá je blízkou osobou, dlhodobo sa o ňu stará, pozná jej osobné, zdravotné a majetkové
pomery a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali jej schopnosť riadne a v najlepšom
záujme vykonávať funkciu opatrovníka, čím bude zabezpečená kontinuita starostlivosti a ochrany práv
a oprávnených záujmov menovanej.

III. Obsah odvolania osoby o ktorej spôsobilosti sa koná a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná (ďalej
aj „posudzovaná“) z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia

veci. Namietala, že skutkový stav nekorešponduje so skutočným stavom, ale ide o nadhodnotené
a dokonca až zámerne prehnané informácie poskytnuté navrhovateľkami. Podľa jej názoru sa súd
nesprávnevysporiadalspredloženýmilekárskymisprávami,pretoževsprávezodňa25.02.2025lekárka
konštatovala, že predchádzajúce vyšetrenie bolo skreslené depresívnou symptomatikou a jednalo sa
o pseudodemenciu a zároveň konštatovala ústup depresívnych symptómov. V závere vyšetrenia je

uvedená diagnóza - organická kognitívna porucha bez prejavov demencie. Medzičasom bola v ďalšej
správe zo dňa 25.11.2025 zaznamenaná diagnóza „M. Q. na hranici E..“, pričom v správe nie je
žiaden popis objektívneho a subjektívneho stavu, žiadne odporúčanie lekára, žiadna kontrola a žiadne
predpísané lieky, hoci v predchádzajúcich správach to lekárka takto štandardne robila. V spomínanej
správe je tiež z popisu vyšetrenia nepochybné, že údaje k jej stavu podáva navrhovateľka, teda ide

výslovne o jej popis udalostí. Uviedla, že sa cíti zdravá po fyzickej a aj duševnej stránke, dokáže si sama
vybaviť svoje záležitosti alebo požiada syna, keďže vzhľadom na svoj vek je už pomalšia. Nie je pravdou,
že všetky záležitosti okolo nej robia navrhovateľky, pretože ustanovená opatrovníčka nebola niekoľko
dní absolútne doma, teda si všetko zabezpečovala sama. Opísala ako mala zabezpečené jedlo cez Y.,
ktoré jej navrhovateľky nezaplatili, ale urobiť tak musel až syn, o čom predložila doklad a tiež opísala

ako po udelení dispozičného práva jej navrhovateľky vzali bankomatovú kartu a vykonávali operácie
pre vlastné účely a obohatenie sa a ako jej vznikli dlhy. Na preukázanie uvedeného predložila bankové
výpisy a opísala finančné operácie, ktoré boli uskutočňované v prospech účtov, ktorých vlastníčkami
sú navrhovateľky alebo partner navrhovateľky 1/. Z uvedeného dôvodu tiež podala dňa 21.02.2026na navrhovateľky trestné oznámenie. Uvedené skutočnosti boli dôvodom pre zrušenie disponentského
oprávnenia navrhovateľkám. Poukázala aj na vzájomné nevraživé vzťahy a správanie navrhovateliek,
ktoré podrobne opísala a ktoré je možné vnímať za hrubé porušenie dobrých mravov. Vzhľadom na

všetky popísané udalosti mala za to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené predčasne a jej biologický
vek nie je ani len čiastočným dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. K týmto osobám
nemá žiadnu dôveru a nemá za to, že tieto budú vykonávať úkony v jej prospech. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal jej náhradu trov konania, resp. ak je názoru, že uznesenie je vo
výroku I. potrebné potvrdiť, tak navrhla zmeniť výrok II. a za opatrovníka ustanoviť syna V. L.. Zároveň

navrhla, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

6. V podaní zo dňa 03.03.2026 posudzovaná poukázala na účelovú zmenu kontroly u odbornej lekárky
z 26.02.2026 na 23.02.2026, teda po tom, čo jej začali podávať novú tabletku, po ktorej sa cítila byť
malátna a bolo jej nevoľno. Po vysadení tabletky sa cíti lepšie, preto na kontrolu odmietla ísť s dcérou.
Kontrolu absolvovala v riadnom termíne v prítomnosti družky syna a predložila lekársku správu, kde je

popísaný jej aktuálny stav. Opísala ako jej navrhovateľky vzali kľúče od bytu dňa 23.02.2026 a ako jej
vzali osobné doklady v dôsledku čoho podala trestné oznámenie.

7. Navrhovateľky k podanému odvolaniu uviedli, že uznesenie považujú v celom rozsahu za
správne. Potreba bezodkladne upraviť pomery sa ukázala ako správna, pretože dňa 05.02.2026 bol

katastrálnemu odboru M. O. doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vecného
bremena v prospech priateľky syna a dňa 06.02.2026 bola posudzovaná „v sprievode nejakej mladej
slečny“ na Oddelení evidencie obyvateľstva a domáhala sa zrušenia trvalého pobytu navrhovateľky
2/. Domnievajú sa, že touto mladou slečnou mala byť opätovne priateľka syna a malo ísť o formu
pomsty za podanie návrhu vo veci samej, čo sám otvorene deklaroval aj syn posudzovanej v priloženej

elektronickej komunikácii. Spätnou kontrolou bankového účtu posudzovanej tiež bolo zistené, že syn si
pravidelne preposielal na svoj účet finančné prostriedky, čo je potrebné vnímať aj v kontexte celej jeho
finančnej situácie, ktorý podľa ich vedomostí dlhodobo nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom
a ani hnuteľným majetkom významnejšej hodnoty, dlhodobo vedie záhaľčivý život, celá rodina mu
pomáha uhrádzať dlhy voči tretím osobám a v minulosti sa dopustil majetkovej trestnej činnosti v G.,

za čo bol odsúdený. Poukázali tiež na dlhšiu dobu pretrvávajúcu agresivitu z jeho strany, ktorá sa
po podaní návrhu začala stupňovať a v dôsledku strachu podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorémubolovyhovenéuznesenímč.k.19C/9/2026-68zodňa17.02.2023,ktorýmbolosynovi
posudzovanej zakázané približovať sa k nim a k posudzovanej a vstupovať do bytu vo vlastníctve
posudzovanej. Navyše boli upovedomené o zmene poukazovania dôchodkových dávok na účet v banke

z dňa 16.02.2026. Nesúhlasili s tvrdením o podaní skreslených a nepravdivých informácií. Staršie správy
predložili z dôvodu, aby ilustrovali postupné zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej. K obedom
poskytovaným Y. C. uviedli, že k ich úhrade nedošlo z dôvodu zrušenia dispozičného oprávnenia k
účtu, z ktorého sa tieto platby pravidelne vykonávali a práve syn posudzovanej zapríčinil túto situáciu.
Rovnako spolu s rodinnými príslušníkmi zabezpečovali úhradu jej bežných potrieb, ktoré boli následne

refundované z jej účtu. Poukázali tiež na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
zaviazať neodkladným opatrením ustanoveného opatrovníka na predkladanie pravidelných správ, pokiaľ
by mal súd za to, že ustanovená opatrovníčka má túto povinnosť vykonávať, nebránia sa tomu a sú
pripravené súd riadne informovať. Navrhovateľky ďalej osobitne reagovali na posudzovanou opísané
a vytýkané správanie. Z predloženej lekárskej správy je z objektívnej časti nálezu jednoznačné, že

posudzovaná má V. U. a má diagnostikovanú organickú kognitívnu poruchu s prejavmi V. - Q.. Z
týchto záverov je zrejmé, že už nie je schopná vnímať skutočnú realitu okolo seba a je prirodzené, že
subjektívne má pocit, že jej robia rôznymi spôsobmi zle. O jej neschopnosti vnímať realitu svedčí aj
fakt že počas lekárskeho vyšetrenia zo dňa 26.02.2026 uviedla, že chce prepísať byt na syna, mesiac
predtým však uzatvorila darovaciu zmluvu, ktorá úplne opomína jej syna, čo zároveň svedčí aj o úplnej

neplatnostidarovacejzmluvy,keďjejednoznačné,žeposudzovanávčaseuzatvoreniadarovacejzmluvy
už nebola v stave spôsobilom vnímať závažnosť takýchto právnych úkonov. Popreli tiež tvrdenia o
odcudzení dokladov a kľúčov. Rovnako podali na syna posudzovanej trestné oznámenie. Vzhľadom na
uvedené navrhli, aby odvolací súd zamietol odvolanie, náhradu trov konania si neuplatnili. V prípade,
ak by odvolací súd dospel k zrušeniu uznesenia, žiadali zvážiť nepriznanie nárok na náhradu trov

odvolacieho konania žiadnej zo strán.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že odvolanie osoby o ktorej spôsobilosti sa koná je dôvodné. Svoje rozhodnutie argumentuje
odvolací súd nasledovne.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenia preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by bola osoba posudzovaná dočasne obmedzená v spôsobilosti na

právne úkony a zároveň jej bol ustanovený opatrovník.

17. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne

vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v
naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným
opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter
provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade
je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa

v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania alebo po
začatí konania a aj po skončení konania. Nariadiť ho je možné z dvoch dôvodov. Jedným je potreba
bezodkladnejúpravypomerovadruhýmjeobavazohrozeniaexekúcie.Spoločnýmznakomobochtypov
neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.18. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.).

19. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti sa v plnom
rozsahu nadobúda plnoletosťou, resp. uzavretím manželstva. Pozbaviť tejto spôsobilosti alebo obmedziť
možno fyzickú osobu len za predpokladov stanovených v § 10 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

21. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti, a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť
všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre mentálne

postihnutie nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju obmedzí v spôsobilosti na právne úkony.

22. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako opatrenie v záujme
tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho
rozhodnutia o obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen

samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým
osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Ak súd rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony, vychádza
zo zistení urobených na základe posudkov znalcov - lekárov, v súvislosti s ostatnými výsledkami
dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na celkové konanie a činy
v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové,

zárobkové a iné pomery. Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na
všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia,
v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym
postihnutím zistených na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

23. V súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní s navrhovaným
obmedzením spôsobilosti na právne úkony menovanej, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

24. Je nutné postupovať tak, aby neboli porušené práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré
garantuje Dohovor, konkrétne najmä ustanovenie článku 12 Dohovoru, ktorý znie: „ Rovnosť pred
zákonom 1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek
právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. 2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným
postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s

ostatnými. 3. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným
postihnutímprístupkpomoci,ktorúmôžupotrebovaťpriuplatňovanísvojejspôsobilostinaprávneúkony.
4. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne
úkony poskytli primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom
v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na

právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a
nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali
čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného
orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú
práva a záujmy danej osoby.“

25.Vsúladesustanoveniamitohtočlánkuzmluvnéstranypríjmuvšetkyprimeranéaúčinnéopatreniana
zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať
svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám
finančného úverovania a zabezpečenia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené

svojho majetku.

26. Len samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo
je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkonynestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka
uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla
nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil.

Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež
v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne
úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy, ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä
výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných,
sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou),

majetkových, rodinných, politických a podobne. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať
celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké
posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by byť
formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.

27. Treba zdôrazniť, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná,

čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí.
Zbavenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až
následneverejnýzáujemalebozáujemtretíchosôb.Trvaláduševnáporuchacelkomvylučujeschopnosť
človeka uskutočňovať právne úkony. Preto zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku
spravidla nebude možné bez vykonania ďalšieho dokazovania.

28. Podľa čl. 14 ústavy má každý spôsobilosť na práva.

29. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

30. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

31. Najprísnejším riešením pri osobe, ktorá trpí duševnou poruchou, bude len obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony súdom, pričom súd vymedzí v rozsudku rozsah právnych úkonov, v akom spôsobilosť
osoby na právne úkony obmedzil. Podľa právnej úpravy sa však súd musí v konaní zaoberať aj tým, či
neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby, ako sú navrhované.

32. Odvolací súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, predloženými

listinnými dôkazmi a po dôkladnom zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v
predmetnom prípade nezistil existenciu takého dôvodu, ktorý by odôvodňoval potrebu závažného
zásahu do integrity posudzovanej osoby - obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby o ktorej
spôsobilosti sa koná touto neodkladnou formou. Navrhovateľky neosvedčili naliehavosť obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony a odvolaciemu súdu nie je zrejmá ani ujma, ktorá by posudzovanej

hrozila v prípade, ak by nedošlo k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony. Z predložených
lekárskych správ vyplýva, že posudzovanej boli diagnostikované pôvodne dve ochorenia, a to organická
depresívna porucha a organická kognitívna porucha - bez prejavov demencie a neskôr pri vyšetrení dňa
16.01.2025 bola uvedená diagnóza: „M. Q. na hranici ľ. A. str. ť. st.“, avšak správa je bez akéhokoľvek
ďalšieho popisu. Len samotné uvedenie diagnózy v lekárskej správe, resp. len samotné diagnostikované

ochorenie posudzovanej (a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia náhlej zmeny zdravotného stavu)
nepostačuje v tomto prípade na prijatie opatrenia a dočasného obmedzenia v spôsobilosti na právne
úkony. O tak závažnom zásahu, akým je dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby
o ktorej spôsobilosti sa koná v rozsahu, v akom to požadujú navrhovateľky, nie je možné rozhodnúť
neodkladným opatrením bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. O tomto návrhu je možné rozhodnúť

len v riadnom konaní po vykonaní náležitého dokazovania, oboznámenia sa so skutočným stavom
a zváženia nevyhnutnosti a potreby navrhovaného zásahu do právnej subjektivity posudzovanej. Len
na základe takto vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bude vykonané aj znalecké dokazovanie,
výsluch alebo vzhliadnutie posudzovanej, bude možno spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená na spôsobilosti

na právne úkony. Nakoľko navrhovateľky spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podali
aj návrh vo veci samej, vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie. Odvolací súd dospel
k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného zásahu do právnej
sféry posudzovanej osoby a o takomto zásahu nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením,bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na rozpornosť jednotlivých dôkazov a tvrdení
navrhovateliek a osoby posudzovanej.

33. SpoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.podľa§388
CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti
na právne úkony posudzovanej zamietol.

34. Navrhovateľky sa v podanom návrhu na naradenie neodkladného opatrenia domáhali aj ustanovenia

opatrovníka posudzovanej. Vzhľadom na to, že posudzovaná doposiaľ nebola právoplatne obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, je aj naďalej spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného
dôvodu nie je možné posudzovanej ustanoviť opatrovníka na zastupovanie všetkých právnych úkonov,
a to ani neodkladným opatrením. Výnimočne je možné ustanoviť opatrovníka v prípade vykonania
nevyhnutného právneho úkonu, ktorý neznesie odklad a ktorý dotknutá osoba nemôže vzhľadom na svoj
zdravotný stav vykonať, pričom zo strany navrhovateliek musí byť táto skutočnosť osvedčená. Je možné

ustanoviť opatrovníka pre dočasné hospodárenie s príjmom posudzovanej osoby dôvody pre takýto
postup sa musí osvedčiť. Vyžaduje sa hlbšie zdôvodnenie pre ustanovenia opatrovníka. Je potrebné
osvedčiť , že posudzovaná osoba pod vplyvom duševnej poruchy koná v rozpore so svojimi majetkovými
záujmami.

35. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľky sa domáhali ustanovenia opatrovníka posudzovanej
z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a bezdôvodného zrušenia disponentského oprávnenia k
bankovému účtu posudzovanej, čo aj na strane súdu prvej inštancie vzbudilo pochybnosti o slobodnej
a informovanej vôli posudzovanej s obavami o možnom ovplyvňovaní posudzovanej zo strany jej syna.
Odvolací každopádne vníma vyhrotenú situáciu v rodine o čom svedčia tvrdené účastníkmi podané

trestné oznámenia. Navrhovateľky poukázali na agresivitu zo strany syna posudzovanej , ktorá sa
po podaní návrhu začala stupňovať a v dôsledku obáv podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorémubolovyhovenéuznesenímč.k.19C/9/2026-68zodňa17.02.2023,ktorýmbolosynovi
posudzovanej zakázané približovať sa k nim a k posudzovanej a vstupovať do bytu vo vlastníctve
posudzovanej. Navyše boli upovedomené o zmene poukazovania dôchodkových dávok na účet v banke

z dňa 16.02.2026. Pokiaľ navrhovateľky tvrdia , že existuje reálna obava, že posudzovaná má zníženú
rozpoznávaciu schopnosť a môže byť zneužitá tretími osobami, čo by mohlo viesť k nenávratným
zásahom do jej majetkovej sféry je dôvodné osvedčiť danú skutočnosť .

36. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti je potrebné mať osvedčenú naliehavú potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu existencie vážnych dôvodov potrebných na ochranu
života, zdravia alebo majetku posudzovanej osoby. Uvedené navrhovateľky v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nedostatočne osvedčili a súd prvej inštancie nepodnikol ďalšie kroky, ktoré by mu mohli
poskytnúť ucelenejší obraz o danej situácii, čo je potrebné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

37. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie mal k dispozícii aj možnosť nariadenia
pojednávania, na ktorom by vypočul účastníkov konania, čo však nevyužil. Napriek tomu, že na
prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdy väčšinou pojednávanie nenariaďujú
a nevykonávajú ani výsluch účastníkov konania, resp. zúčastnených osôb, samotný Civilný sporový

poriadok takéto procesné úkony priamo nevylučuje (viď § 329 ods. 1 prvá veta CSP - „môže rozhodnúť“).
Ak potom v odôvodnených prípadoch súd dospeje k záveru, že niektorý z procesných úkonov je
nevyhnutný a účelný, môže ho uskutočniť. Spomínaný postup je výnimočný, preto by mal vychádzať
zo špecifických okolností prípadu a dôsledného zváženia všetkých relevantných skutočností a reálnu
hrozbu zmarenia predbežnej súdnej ochrany. Podľa názoru odvolacieho súdu práve predmetný prípad

je natoľko špecifickým, že nariadenie výsluchu účastníkov konania za účelom zistenia dôvodnosti
ustanovenia opatrovníka odôvodňuje aplikovať takýto výnimočný postup v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia.

38. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v priebehu odvolacieho konania navrhovateľky

predložili do konania dôkazy, z ktorých je zrejmé, že posudzovaná podnikla právne úkony smerujúce
k zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľke 2/ a k darovaniu nehnuteľnosti v ktorej býva, zrejme
priateľke syna. Taktiež po nariadení neodkladného opatrenia v predmetnej veci bolo nariadené ďalšie
neodkladné opatrenie, ktorým bol synovi posudzovanej uložený zákaz približovať sa k posudzovanej ak navrhovateľkám na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Všetky tieto skutočnosti môžu byť relevantné
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa ustanovenia
opatrovníka, preto ich bude potrebné posúdiť aj s ďalšími osvedčenými skutočnosťami.

39. Je nevyhnutné aby sa súd dôsledne venoval tvrdeniam účastníkov konania a predloženým
dôkazom , potrebuje mať za aspoň osvedčené, že u posudzovanej osoby je diagnostikovaná duševná
porucha, že má posudzovaná problémy vnímania a správania. Je potrebné osvedčiť, že potom táto
duševna porucha mala a má výrazný vplyv na správanie posudzovanej. Odvolací súd podotýka ,

že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba potrebné skutočnosti osvedčiť čo z
kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Relevantné skutočnosti v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musia byť dostatočné osvedčené.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zrušil a v rozsahu zrušenia

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených
odvolacím súdom - opätovne posúdiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ustanovenia
opatrovníka posudzovanej; zistiť, či navrhovateľky osvedčili vážne dôvody pre ustanovenie opatrovníka

posudzovanej a posúdiť všetky argumenty účastníkov konania, predložené dôkazy a všetky zistenia
náležite vyhodnotiť v súlade s najlepším záujmom posudzovanej - následne vo veci znova rozhodnúť, a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).