Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010769
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625010769.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 23. februára 2026
prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/68/2025
z 22.12.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp. zn. 14T/68/2025 z 22.12.2025 v časti, v ktorej rozhodol podľa § 238 ods. 4 Tr. por. a § 79 ods. 1 Tr.
por. o prepustení obžalovaného A. B. z väzby na slobodu.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. por. a § 79 ods. 1 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom
C. D., E. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina, prepúšťa z väzby na slobodu dňom 26.2.2026.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 14T/68/2025 z 22.12.2025 podľa
§ 238 ods. 4 Tr. por. a § 79 ods. 1 Tr. por. prepustil obžalovaného A. B. z väzby na slobodu.

Ďalším výrokom okresný súd podľa § 238 ods. 4 Tr. por., s poukazom na § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.
obžalobu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č. 1Pv 185/25/5505-61 zo dňa 8.12.2025, doručenú
súdu dňa 8.12.2025, pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1

Tr. zák., odmietol a vrátil prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu za zistenia, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní.

Po vyhlásení uznesenia na výsluchu dňa 22.12.2025, jeho odôvodnení a poučení o opravných
prostriedkoch prokurátor uviedol, že podáva sťažnosť čo do výroku o prepustení obžalovaného z väzby

na slobodu a čo do výroku o vrátení veci si ponecháva lehotu. Obžalovaný sa vzdal práva podania
sťažnosti aj za všetky oprávnené osoby.

Dňa 22.12.2025 bola na okresný súd osobne podaná sťažnosť prokurátora proti uzneseniu, ktorým
súd podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora a vec vrátil prokurátorovi pre
deklarované závažné procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní spočívajúce primárne

v neprocesnom výsluchu svedkýň – poškodených F. B. a C. G..
Prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 12.2.2026. Uviedol v nej
nasledovné argumenty:
S dôvodmi súdneho rozhodnutia sa nestotožňuje. Súd orgánom činným v trestnom konaní vytýka
procesné pochybenia, ktoré ním boli vyhodnotené ako závažné. V tejto súvislosti prokurátor dáva do
pozornosti, že obvinený si dekompenzáciu svojho najmä duševného zdravia privádza zneužívaním

zakázaných psychoaktívnych látok, v súvislostisktorýmbolvrámciprebiehajúcichúkonovtrestnéhokonaniavpredmetnejtrestnejveciajdňa24.7.2025
hospitalizovaný. Osobitne poukázal na lekársku prepúšťaciu správu
z 27.7.2025, v zmysle ktorej bol A. B. z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení miestneho

zdravotníckeho zariadenia prepúšťaný v kompenzovanom zdravotnom stave a, čo je ešte podstatnejšie,
bez návrhu potreby akéhokoľvek ďalšieho jeho liečenia. Je zrejmé, že
v čase prepustenia obvineného z hospitalizácie išlo o osobu plne orientovanú, bez akéhokoľvek
relevantného zdravotného obmedzenia vo vzťahu k spôsobilosti výkonu jeho práv a povinností v
procesnom postavení obvineného v rámci trestného konania, ktoré bolo

v predmetnej trestnej veci proti nemu vedené. Nakoľko A. B. bol po skončení hospitalizácie
bezprostredne opätovne obmedzovaný na osobnej slobode v súvislosti
s existenciou dôvodov pre jeho väzobné stíhanie podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., je podľa názoru
prokurátora nesporné, že objektívne nemal možnosť požiť zakázané psychoaktívne látky s relevantným
presahom do jeho príčetnosti v trestnoprávnom ponímaní s odkazom na znenie § 23 Tr. zák., a teda
v danom momente, pretrvávajúcom po prakticky celú dobu obmedzenia jeho osobnej slobody, teda aj

počasvýkonurelevantnýchúkonovprípravnéhokonaniavpodobejehovýsluchuvprocesnompostavení
obvineného a výsluchu svedkýň - poškodených F. B., jeho matky a C. G., jeho sestry, ktoré boli orgánom
činným v trestnom konaní realizované dňa 27.7.2025, neexistoval legitímny dôvod na úvahy o povinnej
obhajobe v intenciách § 37 Tr. por. všeobecne, a teda aj s odkazom na znenie § 37 ods. 2 Tr. por. Prijatie
opačného záveru by spochybňovalo prepúšťaciu lekársku správu miestneho zdravotníckeho zariadenia,

ktorá relevantný zdravotný stav A. B. dňa 27.7.2025 objektivizovala. Subjektívny pocit súdom následne
ustanovenej obhajkyne obvineného, že orgány činné v trestnom konaní mali v predmetnej trestnej veci
postupovať
v intenciách § 37 ods. 2 Tr. por., si pritom opakovane neosvojila ani sudkyňa Okresného súdu Liptovský
Mikuláš pre prípravné konanie, ktorá rozhodovala o väzobnom stíhaní A. B. a následne bola činnou v

rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, a rovnako opakovane procesné
pochybenianastraneorgánovčinnýchvtrestnomkonanínevzhliadolanisťažnostnýKrajskýsúdvŽiline.
Predmetný záver má pritom nepochybne bezprostredný vplyv ako na väzobné stíhanie obvineného,
tak na odpoveď na otázku procesnej použiteľnosti úkonov prípravného konania zo dňa 27.7.2025 v
rozsahu výsluchu obvineného a svedkýň - poškodených F. B. a C. G.. Prokurátor aj vo svetle rozhodnutí

sudkyne pre prípravné konanie, v spojení s rozhodnutiami sťažnostného Krajského súdu v Žiline
zotrváva na závere, že predmetné úkony boli orgánmi činnými v trestnom konaní realizované lege
artis a sú preto v predmetnej trestnej veci bez akýchkoľvek relevantných obmedzení použiteľné aj v
konaní súdnom. Obvinený sa vlastného výsluchu zúčastnil v kompenzovanom zdravotnom stave bez
akéhokoľvek návrhu, či odporúčania miestneho zdravotníckeho zariadenia vo vzťahu k jeho udržiavaniu

pokračovaním v ďalšej liečbe. V tejto súvislosti preto orgány činné v trestnom konaní nevzhliadli
dôvodnosť použitia § 37 ods. 2 Tr. por., nakoľko podľa názoru prokurátora dôvod povinnej obhajoby
v zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia nezakladá bez ďalšieho výlučne abúzus zakázaných
psychoaktívnych látok obvineným, ktorého negatívne prejavy navonok už odzneli. Vedúc v tomto smere
úvahy konajúceho súdu ad absurdum, požiadavka povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por. by bola

v zásade naplnená pri každom alkoholikovi, a to aj v čase, keď by bol preukázateľne triezvy. V rovnako
kompenzovanom zdravotnom stave bol obvinený preukázateľne poučený o jeho právach
a povinnostiach v trestnom konaní, okrem iného tiež o práve osobnej účasti na výsluchu svedkýň -
poškodených F. B., jeho matky a C. G., jeho sestry s tým, že sa toto právo rozhodol nevyužiť. Procesný
úkon spočívajúci vo výsluchu svedkýň - poškodených sa pritom realizoval v deň výsluchu a príslušného

poučenia o procesných právach a povinnostiach obvineného s tým, že došlo k miernemu časovému
posunu v jeho realizácii, pričom časový posun, pri zachovaní dňa a predmetu vykonávaného úkonu
trestného konania bol vyvolaný náhlym zhoršením zdravotného stavu svedkyne - poškodenej F. B., čo
u nej viedlo k potrebe vyhľadania lekárskeho ošetrenia. Aj o tejto skutočnosti bol pritom s odkazom na
obsah úradného záznamu spísaného povereným príslušníkom PZ

a tvoriacim nedielnu súčasť vyšetrovacieho spisu A. B. vyrozumený. Skutočnosť, že do úradného
záznamu policajta nebolo osobitne zahrnuté vyjadrenie sa obvineného
k prípadnému uplatneniu práva jeho osobnej účasti na výsluchoch svedkýň - poškodených vykonaných
dňa 27.7.2025, nie je podľa názoru prokurátora možné s úspechom orgánom činným v trestnom konaní
vytýkať. Je zrejmé, že v prípade záujmu obvineného o osobnú účasť na relevantnom úkone trestného

konania by tejto jeho požiadavke bolo vyhovené. Vo svetle uvádzaného tak rovnako nie je podľa názoru
prokurátora možné orgánom činným
v trestnom konaní s úspechom vytýkať, že výsluch svedkýň - poškodených sa časovo prekrýva. Táto
skutočnosť bola totiž vyvolaná nevyužitím práva obvineného osobne sa výsluchu, či obidvoch výsluchovzúčastniť a determinovaná bola ďalej plynutím zákonnej lehoty pri obmedzení jeho osobnej slobody
s tým, že na jej čiastočnom márnom uplynutí pri nemožnosti realizovať relevantné úkony trestného
konania mal valný podiel samotný obvinený. Orgán činný v trestnom konaní objektívne nemôže niesť

zodpovednosť za nevyužitie práva subjektom trestného konania po hodnovernom a preukázateľnom
poučení
o jeho existencii a poskytnutí možnosti na jeho uplatnenie. Podľa názoru prokurátora preto
v danej trestnej veci popri listinnom dôkaze v podobe trestného oznámenia podaného F. B., matkou
obvineného, existujú aj ďalšie relevantné a bez akýchkoľvek procesných obmedzení v konaní pred

súdom použiteľné dôkazy usviedčajúce obvineného v podobe výpovedí svedkýň - poškodených F. B.
a C. G. zo dňa 27.7.2025.
Čo sa týka úvah konajúceho súdu vo vzťahu k aktuálnej právnej kvalifikácii obvineným spáchaného
skutku v podobe pokračovacieho zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., prokurátor nesúhlasí
s ich závermi. Trestný čin opilstva podľa § 363 Tr. zák. je zločinom bez ohľadu na formu zavinenia.
Zákonodarca výlučne ďalej v úprave skutkovej podstaty tohto trestného činu konštatuje, že páchateľ

sa potrestá miernejším trestom, ak by inak svojím protiprávnym konaním kumulatívne naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu, za spáchanie ktorého by mu takýto miernejší trest reálne hrozil,
čo je aj predmetný prípad. Z okolností prípadu, na ktoré v neposlednom rade poukázal aj konajúci
súd, je pritom zrejmé, že obvinený mohol, mal a musel mať vedomosť o negatívnych účinkoch ním
požitých zakázaných psychoaktívnych látok, keďže bol ich dlhodobejším konzumentom. Skutočnosť, či

sa obvinený dopustil pri užití zakázaných psychoaktívnych látok úmyselného alebo nedbanlivostného
konania, sa nejaví byť pre daný prípad podľa názoru prokurátora právne relevantnou. V neposlednom
rade pritom konajúci súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou skutku použitou prokurátorom v podanej
obžalobe, čo
v konečnom dôsledku vedie k záveru, že mu nič nebránilo v jej úprave, či zmene a bolo tak nepochybne

spôsobilé viesť k jeho meritórnemu rozhodnutiu v predmetnej trestnej veci, napríklad aj s odkazom
na znenie § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., v spojení so znením § 139 ods. 1 písm. c) a § 127
ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti prokurátor ďalej poukázal na skutočnosť, že konanie obvineného
vzťahujúce sa na osobu svedka - poškodeného D. E. nebolo predmetom obžaloby prokurátora, pričom
súčasťouvyšetrovaciehospisubolorozhodnutieprokurátoraopostúpenívecizodňa8.12.2025,č.k.1Pv

185/25/5505-60. Kumulatívne naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu
opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 360 ods. 1, 2 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c) a §
127 ods. 4 Tr. zák. bolo podľa názoru prokurátora v predmetnej trestnej veci vykonaným dokazovaním
obvinenému hodnoverne preukázané.
Vo vzťahu k vytknutému nedostatku konajúceho súdu k úplnosti prokurátorom predloženého

vyšetrovacieho spisu prokurátor poznamenal, že ide o väzobnú vec, pričom prekážkou preštudovania
spisového materiálu a podania obžaloby v nej nemôže byť podľa názoru prokurátora absencia
rozhodnutia sťažnostného súdu o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu sudkyne pre
prípravné konanie, ktorým nevyhovela žiadosti obvineného
o jeho prepustenie z väzby na slobodu, v spisovom materiáli pri realizácii úkonu jeho preštudovania.

Vyšetrovateľ PZ predmetné rozhodnutie do vyšetrovacieho spisu zaradil obratom potom, čo sa
dostalo do jeho dispozície a takto ho následne predkladal aj prokurátorovi za účelom spracovania
obžalobného návrhu. Absencie rozhodnutia sťažnostného súdu o riadnom opravnom prostriedku
obvineného proti rozhodnutiu sudkyne pre prípravné konanie o jeho vzatí do väzby nemá podľa
názoru prokurátora povahu nedostatku závažného, či neodstrániteľného súdom, ktorý predmetnými

rozhodnutiami disponuje, a to aj s poukazom na skutočnosť, že výsledok sťažnostného konania mal
a musel byť obvinenému známy. Rovnako podľa názoru prokurátora výsledok sťažnostného konania
nemá ani povahu výsledku dokazovania v pravom slova zmysle s odkazom na znenie § 208 Tr. por.
Rozhodnutie konajúceho súdu v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. preto prokurátor nepovažuje za
dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvádzané prokurátor navrhol, aby krajský súd v intenciách § 194 ods. 1 písm. b) Tr.
por. uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej odmietol obžalobu prokurátora a vec vrátil prokurátorovi,
zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Vo vzťahu k výroku uznesenia
okresného súdu, ktorým prepustil obvineného A. B. z väzby na slobodu, prokurátor s odkazom na dĺžku
času, ktorý od rozhodnutia súdu uplynul, ponechal rozhodnutie na úvahe a rozhodnutí Krajského súdu

v Žiline.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním
doručenýmokresnémusúdudňa13.2.2026.Uviedol,žesuznesenímokresnéhosúdusaplnestotožňujea navrhol obidve sťažnosti prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Je preukázané, že prokurátor
neuniesol dôkazné bremeno a od samého začiatku trestného stíhania je jasné, že u obvineného boli
dané dôvody povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por., a preto neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by

preukazoval, že skutok sa stal, tak ako to tvrdí obhajoba od začiatku a opakovane. Aj po vrátení veci
prokurátorovi musí prokurátor trestné stíhanie zastaviť, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, tak ako to obhajoba opakovane navrhovala. Prokurátor
nemôže zastaviť trestné stíhanie pre nepríčetnosť obvineného, pretože najskôr musí mať preukázané,
že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obvinený. Prokurátor bol povinný jasne formulovať

právnu vetu s určitou formou zavinenia a samozrejme k tomu mal vykonať dokazovanie. Je to dôležité
o to viac, že v prípade nedbanlivostného zavinenia
k trestnému činu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. sa jedná o prečin a v prípade úmyselného zavinenia
sa jedná o zločin, čo je rozhodné aj pre lehoty väzby atď. Za rozsah dokazovania zodpovedajú orgány
činné v trestnom konaní, avšak bola to obhajoba, ktorá navrhla dokazovanie, t. j. vyšetriť duševný stav
obvineného a vykonať výsluchy obvineného

a svedkýň poškodených kontradiktórne. Takto bolo zistené a preukázané, že obvinený je nepríčetný a
neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že skutok sa stal, je trestným činom a že ho spáchal
obvinený. Prokurátorovi nestačí opierať svoje názory o rozhodnutia súdov o väzbe obvineného, ale
prokurátor je povinný pred súdom uniesť dôkazné bremeno, ktoré musí vychádzať z vykonaných
dôkazov v prípravnom konaní, ktoré oprávňujú postaviť obvineného pred súd, pričom v tejto trestnej

veci neexistuje ani jeden dôkaz, ktorý by dovoľoval podať obžalobu na obvineného A. B. a ponechať
obvineného vo väzbe.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1
písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých

hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť
postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli
spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej
stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., bola
podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin,
s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu, alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých

dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235, alebo že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Preskúmaním predmetnej trestnej veci krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia dôsledne vysporiadal s dôvodmi na odmietnutie

obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č. 1Pv 185/25/5505-61 zo dňa 8.12.2025, podanej na
obvineného A. B. pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr.
zák., a rovnako sa vysporiadal s dôvodmi prepustenia obvineného A. B. z väzby na slobodu, s ktorými
dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v zásade na tieto odkazuje

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že v zmysle novely Trestného poriadku účinnej od 15. marca 2024
súd má „povinnosť“ a nie „možnosť“ odmietnuť obžalobu a vec vrátiť prokurátorovi podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por., ak okrem iného nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por., čo je aj predmetný prípad.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že z trestného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 14T/68/2025 vyplýva, že dňa 24.7.2025 F. B. podala trestné oznámenie na svojho
syna, t.j. obvineného A. B.. V ten istý deň o 14.50 hod. bol obvinený obmedzený na osobnej

slobode. Z úradného záznamu (č.l. 10) z 24.7.2025 vyplýva, že o 19.00 hod. bol A. B. prepustený
ihneď na slobodu, nakoľko nie je možné postupovať podľa § 204 Tr. por. z dôvodu umiestnenia
zadržanej osoby na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Z úradného záznamu
(č.l. 8-9) tiež vyplynulo, že pri zadržaní bola osoba A. B. podrobená skríningovému testu na drogy
s pozitívnym výsledkom na prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu v tele. Následne po hospitalizácii

na psychiatrickom oddelení bol A. B. opätovne zadržaný (zápisnica o zadržaní z 27.7.2025, č.l. 15-16)
o 12.10 hod. z dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti a následne prokurátor podal návrh
na jeho vzatie do väzby, o ktorom sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
rozhodol uznesením, č.k. 3Tp/28/2025-31 zo dňa 29.7.2025. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že pri
výsluchu obvineného bola prítomná už obhajkyňa, ktorá ako to vyplýva aj z opatrenia na č.l. 29, sp.
zn. 3Tp/28/2025, bola A. B. ustanovená z dôvodu § 40 ods. 2 Tr. por., t.j. pre nemajetnosť. Prvotný

výsluch A. B. bol vykonaný 27.7.2025, kedy poverený príslušník upovedomil A. B. o skutočnosti, že dňa
27.7.2025 sa o 13.30 hod. uskutoční výsluch poškodenej F. B. a o 14.30 hod. toho istého dňa výsluch
poškodenej C. G.. Obhajkyňa bola A. B. ustanovená až dňa 28.7.2025 pred rozhodnutím o väzbe, až
následne došlo k zmene dôvodov ustanovenia obhajcu a boli rozšírené dôvody povinnej obhajoby podľa
§ 37 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Zo zápisnice o výsluchu poškodenej F. B. (č.l. 42) vyplýva, že táto bola vypočutá dňa 27.7.2025 a zo
zápisnice o výsluchu poškodenej C. G. (č.l. 51) vyplýva, že táto bola vypočutá dňa 27.7.2025.

Zo spisu ďalej vyplýva, že poškodené F. B. a C. G. boli vypočuté znovu 8.9.2025, už za prítomnosti

obhajkyne obžalovaného, pri ktorom výsluchu svedkyne využili svoje právo a odmietli vo veci
vypovedať. Zo znaleckého posudku D. H. I., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie, č. 139/2025 vyplynulo, že u obvineného zistila prítomnosť syndrómu závislosti od viacerých
psychotropných látok a ide o rozvinutú závislosť. V čase vyšetrovaného skutku bola u obvineného
zistená prítomnosť kombinovanej ťažkej intoxikácie viacerými psycho-aktívnymi látkami (pervitín,

marihuana), s psychotickými príznakmi a paticky motivovaným agresívnym konaním. Uvedený stav bol
verifikovaný aj klinickým pozorovaním na psychiatrickom oddelení nemocnice v Liptovskom Mikuláši,
kde bol obvinený hospita-lizovaný v deň zadržania 24.7.2025.

V priebehu konania D. I. vypracovala znalecký posudok č. 153/2025, z ktorého vyplýva, že

v čase vyšetrovaných skutkov (23.7.2025, 24.7.2025) bola u A. B. zistená psychotická porucha na
podklade kombinovanej ťažkej intoxikácie viacerými psychoaktívnymi látkami s chorobne motivovaným
agresívnym konaním. Znalkyňa konšta-tovala, že v čase spáchania skutku rozpoznávacie schopnosti
u A. B. boli vymiznuté a rovnako vymiznuté boli aj jeho ovládacie schopnosti.

Reagujúc na sťažnostné námietky prokurátora, pokiaľ ide o ustanovenie obhajcu obvinenému A. B.,
sťažnostný súd uvádza nasledovné. Podľa § 37 ods. 2 Tr. por. musí mať obvinený obhajcu aj vtedy,
ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné, najmä preto, že
majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Nadriadený súd je toho názoru, že
už i s ohľadom na to, že A. B. dňa 24.7.2025 musel byť prepustený zo zadržania a hospitalizovaný

na psychiatrii, vznikla pochybnosť o duševnom zdraví obvineného a vyplynula nutnosť, aby obvinený
mal obhajcu a aby s obhajcom pokračovali v ďalších štádiách trestného konania. S vysokou mierou
pravdepodobnostijehosprávaniepočaszadržania24.7.2025viedlokjehonútenejhospitalizácii,kedypo
jeho prepustení došlo k jeho opätovnému zadržaniu dňa 27.7.2025. Aj krajský súd je názoru, že už to bol
okamih, od ktorého bolo možné odvíjať dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. Obhajca

bol obvinenému však ustanovený až nasledujúci deň, avšak len z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 2 Tr.
por.,t.j.prenemajetnosť.Úkonytýkajúcesaobvineného,vrátanevýsluchupoškodenýchF.B.aC.G.dňa
27.7.2025, vykonával poverený príslušník v čase, keď u neho museli existovať objektívne pochybnosti
o spôsobilosti náležite sa obhajovať, vzhľadom na jeho hospitalizáciu od 24.7.2025 na psychiatrickom
oddelení. U obvineného A. B. v čase vyšetrovaného skutku následne bola zistená psychotická sympto-

matológia, čo ovplyvnilo jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ktoré boli úplne vymiznuté, ako to
vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne D. I..Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na správanie sa A. B. počas zadržania a jeho nutnej
hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, tieto informácie evokovali veľmi vážne pochybnosti o kvalite
duševného zdravia A. B., ktoré povedú k oslabeniu racionálneho úsudku a tým i k podstatnému

zníženiu jeho schopnosti uplatniť vlastné obhajovacie práva bez pomoci obhajoby, a už vyšetrovateľovi
a prokurátorovi muselo byť zrejmé, že v ďalšom konaní bude úplne nevyhnutné okrem ustanovenia
obhajcu obvinenému podľa § 37 ods. 2 Tr. por. zabezpečiť aj vyšetrenie jeho duševného stavu, k čomu
v konaní aj došlo.

Takéto informácie majú ale aj iný procesný dopad, a to bezpodmienečnú nutnosť rešpektovať ust. § 37
ods. 2 Tr. por., podľa ktorého musí mať obvinený obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom
konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné, najmä preto, že majú pochybnosti o spôsobilosti
obvineného náležite sa obhajovať.

Ust. § 37 ods. 2 Tr. por. obsahuje per analogiam všeobecnú subsidiárnu smernicu pre riešenie otázky,

kedy obvinený musí mať obhajcu, a toto ustanovenie sa vzťahuje na celé trestné konanie pred
vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom pre prípravné konanie i súdom. S ohľadom k citovaným správam
z psychiatrického oddelenia po prepustení A. B. dňa 27.7.2025 z nemocnice vznikli a boli aj dôkazne
podložené pochybnosti o spôsobilosti obvineného A. B. náležite sa obhajovať, a teda už 27.7.2025 po
jeho opätovnom zadržaní (resp. od 25.7.2025 – vznesenia obvinenia), vznikol u menovaného dôvod

povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por.

Od páchateľa trestného činu, u ktorého sú dané pochybnosti o kvalite duševného zdravia (to platí
všeobecne, nielen v konkrétnom prípade), nemožno dôvodne očakávať, že je a bude schopný aspoň
primerane realizovať svoje právo na obhajobu, a práve preto je povinnosťou štátu zaručiť mu riadny

a spravodlivý proces – práve dôsledným rešpektovaním ust. § 37 ods. 2 Tr. por. Ak tak vyšetrovateľ či
prokurátor neučinia už od vznesenia obvinenia, využívajú tak psychickú labilitu páchateľa a porušujú
zásadu „rovnosti zbraní“, ktorá musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná a v samotnom
procese realizovaná aj postupom podľa ust. § 37 ods. 2 Tr. por. Pri ustanovení obhajcu obvinenému
v prípade povinnej obhajoby už v prípravnom konaní nie je možné postupovať tak váhavo (ako tomu bolo

aj v súdenej veci), aby sa tým zmaril zmysel povinnej obhajoby, ale je nutné postupovať s čo najväčším
urýchlením, aby sa obhajcovi zabezpečila reálna možnosť vykonávať svoje práva, najmä právo účasti
pri výsluchu obvineného už od vznesenia obvinenia, v konkrétnej veci najmä pri výsluchu obvineného,
ako aj výsluchoch poškodených F. B. a C. G.. V tejto súvislosti súd len dodáva, že výsluch oboch
poškodených (ktorý bol realizovaný 27.7.2025) bol vykonaný v neprítomnosti obvineného a obhajcu,

ktorý bol ustanovený až následne. Pritom nepochybne v prípade oboch poškodených išlo o osoby,
ktoré majú právo odmietnuť vypovedať z dôvodu blízkeho príbuzenského pomeru k obvinenému, a teda
existovalo riziko procesného postupu povereného príslušníka, že tieto výsluchy realizoval spôsobom,
aký zvolil. Následné výsluchy oboch poškodených, keď tieto odmietli vypovedať voči obvinenému,
svedčia o tom, že v tejto fáze sa prokurátor dostal do stavu dôkaznej núdze, keď neboli vykonané dôkazy

kontradiktórnym spôsobom, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že došlo k spáchaniu prečinu, pre ktorý
bolo obvinenému vznesené obvinenie a podaná obžaloba.

Zabezpečenie zásady práva na obhajobu je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu.
Keďže právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú

dôvodné pochybnosti, ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia, dôkazy
s podstatnými procesnými nedostatkami, ako tomu bolo aj v súvislosti s výsluchmi svedkýň poškodených
F. B. a C. G., sú absolútne neúčinné. Za tohto stavu sťažnostný súd je názoru, že u obvineného A. B.
došlo z materiálneho hľadiska k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Vychádzajúczvyššieuvedeného,krajskýsúdvostatnomodkazujúcnasprávneavyčerpávajúcedôvody
napadnutého uznesenia, konštatuje, že v predmetnej veci došlo k závažným procesným chybám, najmä
porušeniu práva obvineného na obhajobu a potom správne postupoval okresný súd, keď postupom
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č.
1Pv 185/25/5505-61 zo dňa 8.12.2025. Aj podľa názoru krajského súdu za danej dôkaznej situácie

neexistuje žiaden dôkaz (vykonaný kontradiktórnym spôsobom), ktorý by preukazoval, že by sa stal
skutok, ktorý bol pôvodne kvalifikovaný ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) a § 127
ods. 4 Tr. zák. Naviac treba znovu zdôrazniť závery znaleckého posudku znalkyne D. H. I. č. 153/2025z 9.10.2025, z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že u obvineného v čase vyšetrovaných skutkov bola
prítomná psychotická porucha, kedy jeho konanie bolo chorobne determinované v dôsledku paranoidne
halucinatórnej symptomatológie, v dôsledku čoho jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli

vymiznuté.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia okresného súdu, ktorým podľa § 238 ods. 4 Tr. por.
a § 79 ods. 1 Tr. por. prepustil obvineného A. B. z väzby na slobodu, aj tento výrok zodpovedá stavu veci
a zákonu. Okresný súd Liptovský Mikuláš o prepustení z väzby obvineného A. B. rozhodol uznesením,

sp. zn. 14T/68/2025 z 22.12.2025, spis bol ale krajskému súdu predložený až 20. februára 2026.
Zo spisového materiálu nevyplýva, že by prokurátor podal návrh na predĺženie lehoty trvania väzby
u obvineného, naviac prokurátor v podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu sám uviedol, že
s odkazom na dĺžku času, ktorý od rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynul, ponecháva rozhodnutie
o väzbe na úvahe sťažnostného súdu. Za tejto situácie krajský súd na základe sťažnosti prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/68/2025 z 22.12.2025 rozhodol dňa 23.

februára2026pozrušenícitovanéhouzneseniavčastioprepusteníobvinenéhoA.B.zväzbynaslobodu
tak, že obvineného prepustil z väzby na slobodu dňom 26.2.2026, kedy uplynula sedemmesačná lehota
trvania väzby. V tejto súvislosti treba dodať, keďže krajský súd zo spisového materiálu zistil, že zo
záverov znaleckého posudku D. H. I. bol u obvineného A. B. zistený syndróm závislosti od viacerých
psychoaktívnych látok (marihuana, pervitín), pričom ide o rozvinutú závislosť, že vznikla pochybnosť,

či pobyt obvineného po jeho prepustení z väzby na slobodu bude pre spoločnosť nebezpečný a či
bude nevyhnutné, aby sa najprv podrobil ústavnej protitoxikomanickej liečbe. V závislosti od toho potom
sťažnostnýsúdpožiadalústavnéholekáraÚVVaÚVTOSŽilina,abyvrámcisvojichkompetenciíposúdil,
či v prípade prepustenia obvineného A. B. z väzby na slobodu dňom 26.2.2026 je nutné zabezpečiť
jeho okamžitú nedobrovoľnú hospitalizáciu v príslušnom psychiatrickom zariadení, a to s prípadnou

súčinnosťou s psychiatrickým oddelením NsP Žilina. Z vyjadrenia D. J. K. z ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva,
že A. B. počas výkonu väzby spolupracoval, neprezentoval prípadné známky psychického ochorenia,
a preto v danej situácii nebol dôvod na psychiatrické vyšetrenie. Obvinenému bolo odporúčané
pokračovať v abstinencii.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd, vyhodnotiac sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.