Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 58Cb/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125204438
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matejovová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125204438.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Janou Matejovovou v právnej veci žalobcu: A. B., so sídlom C. X,

D. XXX XX, E.: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Trenčianska
47, Bratislava 821 09, IČO: 36 806 412, proti žalovanému: F. G., H., so sídlom I. XXX/X, J. XXX XX, E.:
XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 26 097,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo
výške 26 097,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40 % ročne zo sumy 26 097,59 EUR od

29.04.2025 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a náhrady
trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca ako zhotoviteľ sa na základe zmluvy o dielo zo
dňa 28.04.2023 uzavretej s objednávateľmi E. D. H. a A. H. zaviazal vykonať dielo: „Zmena dokončenej
stavby RD nadstavbou na K. L. M. D.“. Žalobca si u žalovaného, ako objednávateľa objednal na stavbe
vykonanie prác a dodanie materiálu: dodávka a montáž zakrytia strechy izoláciou fatrafol a klampiarske
práce, a to objednávka zo dňa 10.10.2023. Žalovaný vystavil žalobcovi zálohovú faktúru vo výške
6 500 EUR, ktorú žalobca dňa 12.10.2023 žalovanému riadne uhradil. Žalovaný práce vykonal, avšak

s vadami, na odstránenie ktorých žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 22.01.2024. Žalobca listom
zo dňa 07.02.2024 podrobne vyšpecifikoval povinnosti žalovaného pri odstránení vád, a to v zmysle ich
stretnutia zo dňa 03.02.2024 na stavbe. Žalovaný vykonal dňa 12.04.2024 opravu ním vykonaných prác,
avšak znovu s vadami, ktoré žalobca vytkol žalovanému emailom zo dňa 02.05.2024. Neskôr si žalobca
opravu objednal u H. G. H., ktorá opravu vykonala a spoločnosť N. E., B. potvrdila správnosť realizovanej
hydroizolácie systémom N.. Objednávatelia si listom zo dňa 15.07.2024 uplatnili u žalobcu zmluvnú
pokutu, náhradu škody a ušlý zisk v celkovej výške cca 24 000 EUR. Žalobca a objednávatelia dňa

22.11.2024 uzatvorili dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal uhradiť objednávateľovi
zmluvnú pokutu, náhradu škody a ušlý zisk v celkovej výške 14 999,45 EUR. Žalobca listom zo dňa
03.12.2024 špecifikoval výšku spôsobenej škody, ktorú mu žalovaný svojím konaním spôsobil, t. j.
škodu vo výške 24 669 EUR a zároveň žalovaného vyzval na úhradu tejto škody a taktiež na úhradu
sumy 1 428,59 EUR, ktorá predstavuje hodnotu nedodaného tovaru. Žalovaný žalovanú sumu doposiaľ
neuhradil.

1.1. Žalobca k podanej žalobe pripojil lsitiny: objednávka č. 202/10/02-hl (č. l. 6), zálohová faktúra č. I.
(č. l. 7), prehľad transakcií (č. l. 8), výzva na odstránenie vád (č. l. 9), výzva na opravu strechy v zmysle
objednávky (č. l. 10 -11), mailová komunikácia (č. l. 12), objednávka č. A. (č. l. 13), cenová ponuka (č.
l. 13rub - 14), protokol č. XXXXXXXXX (č. l. 15 - 16), uplatnenie zmluvnej pokuty a náhrady škody (č.l. 17 - 18), dohoda o urovnaní (č. l. 19 – 20), vyčíslenie spôsobenej škody a výzva na úhradu (č. l. 21),
úrokové sadzby ECB (č. l. 22).

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 17.10.2025 doplnil skutkové tvrdenia tak, že žalobca začal
realizovať dielo na základe zmluvy o dielo s objednávateľmi H. dňa 10.05.2023 a podľa zmluvy malo
byť dielo ukončené do 27.09.2023. S prácami sa však pokračovalo po dohode aj po tomto dátume.

Žalobca si u žalovaného objednávkou zo dňa 10.10.2023 objednal vykonanie prác a dodanie materiálu,
a to v termíne od 13.10.2023 do 26.10.2023. Žalovaný práce vykonal s vadami, ktoré opravil, ale
opäť s vadami. Žalobca nakoniec opravu zabezpečil prostredníctvom H. G. H.. Škoda, ktorú žalovaný
žalobcovi spôsobil pozostáva zo sumy 1 217,69 EUR, ktorú si žalobca uplatňuje titulom opravy resp.
výmeny strešnej krytiny a ostatných poškodených vrstiev, ktoré vykonala následne spoločnosť G. H.
a drobné práce vykonal aj K. O., IČO: XX XXX XXX. Celkové náklady žalobcu na opravu prestavovali

sumu 6 000 EUR, ktoré žalobca uhradil spoločnosti K. H. na základe faktúry č. P. a sumu 240 EUR,
ktoré žalobca uhradil dodávateľovi K. O., spolu vo výške 6 240 EUR. Od tejto sumy žalobca odrátal
sumu 5 022,31 EUR, a to titulom neuznanej a neuhradenej časti pôvodnej objednávky žalovaného,
pričom rozdiel predstavuje sumu 1 217,69 EUR. Sumu 8 937,94 EUR si žalobca uplatňuje titulom jeho
nákladov na práce na odstránení škody spôsobenej zatečením zrážkovej vody do strešnej konštrukcie.

Sumu 727,97 EUR si žalobca uplatňuje titulom nákladov na elektrickú energiu pri odvlhčovaní stavby
po zatečení v období od 15.01.2024 do 15.03.2024, ktorú uhradili objednávatelia a ktorú bol povinný
následne žalobca refundovať objednávateľom. Sumu 6 560 EUR si žalobca uplatňuje titulom škody,
ktorá mu vznikla tým, že bol povinný na základe dohody o urovnaní uhradiť objednávateľom zmluvnú
pokutu za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela, ktorú si voči nemu uplatnili objednávatelia na základe

zmluvy o dielo. Spôsob výpočtu zmluvnej pokuty:
- žalobca podľa zmluvy začal realizovať dielo dňa 10.05.2023,
- žalobca podľa zmluvy mal zrealizovať dielo do dňa 27.09.2023,
- žalobca podľa zmluvy zrealizoval dielo dňa 31.05.2024,
- žalobca sa podľa zmluvy dostal do omeškania s realizovaním dielo v trvaní 247 dní (od 28.09.2023

do 31.05.2024),
- žalobca počas realizácie diela zrealizoval naviac práce v hodnote 25.097,36 EUR s DPH, čo
predstavuje 18% zo zmluvnej ceny diela,
- zmluvný termín realizácie diela bol uzatvorený na 20 týždňov, t.j. 140 dní a 18 % teda predstavuje 25
dní, o ktoré sa zmluvný termín posunul z titulu realizácie naviac prác,

- žalobca a objednávatelia evidovali v rámci zmluvného termínu realizácie 12 dní, počas ktorých sa
nedalo realizovať práce z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok a podľa článku III. bod 5.
zmluvy mohol žalobca o tieto dni posunúť termín ukončenia diela, t.j. po započítaní týchto okolností sa
žalobca podľa zmluvy dostal do omeškania s realizovaním dielo v trvaní 210 dní (247 dní – 25 dní –
12 dní),

- žalobca podľa Zmluvy nezrealizoval práce z výšky fakturácie po 31.10.2023 v celkovej výške 62.473,33
EUR vrátane DPH (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15.12.2023 na sumu vo výške 44.999,08 EUR, faktúra
č. XXXXXXXX zo dňa 31.03.2024 na sumu vo výške 8.482,04 EUR a faktúra č. 25211001 zo dňa
12.11.2024 na sumu vo výške 8.992,18 EUR),
- suma zmluvnej pokuty podľa článku VII. bod 1. zmluvy bola je vo výške 6.560,40 EUR (62.473,33 EUR

x 0,05% x 210 dní omeškania).

3.1. Sumu 7 225 EUR si žalobca uplatňuje titulom škody, ktorá mu vznikla tým, že bol povinný na základe
dohody o urovnaní uhradiť objednávateľom ich ušlý zisk za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela.
Ušlý zisk spočíval v tom, že objednávatelia v dôsledku omeškania diela s odovzdaním diela nemohli

zrekonštruované dva byty komerčne prenajať 3. osobe, pričom suma ušlého zisku bola určená ako ušlé
nájomné za byt 1. od 01/2024 do 05/2024, t. j. 5 mesiacov x 770 EUR a za byt 2. od 01/2024 do 05/2024
5 mesiacov x 930 EUR, spolu 8 500 EUR – odpočet paušálnych nákladov vo výške 15 % (1 275 EUR).

3.2. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody je daná tým, že ak by

žalovaný vykonal práce na stavbe a dodal materiál na stavbu riadne a v dohodnutom čase, žalobcovi
by nevznikla povinnosť vykonať opravu, vykonať práce na odstránení škody spôsobenej zatečením
zrážkovej vody do strešnej konštrukcie, zaplatiť objednávateľom ich náklady za spotrebu elektrickej
energie, zaplatiť objednávateľom zmluvnú pokutu za omeškanie a ich ušlý zisk.3.3. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou Q. G., E. J. R..

3.4. Žalobca k vyjadreniu pripojil listiny: mailová komunikácia (č. l. 59, 60, 71, 74), protokol o stave a
vykonávania diela (č. l. 61 - 62), cenová ponuka (č. l. 63 - 64), faktúra č. P. (č. l. 65), výpis z účtu (č. l.
65rub), objednávka č. A. (č. l. 66), faktúra č. XXXXXXX (č. l. 66rub), výpis z účtu (č. l. 67), vypracovanie
cenovej ponuky (č. l. 68 - 69), špecifikácia materiálu (č. l. 70), rekapitulácia stavby (č. l. 71rub – 73, 75),
rekapitulácia rozpočtu, krycí list (č. l. 76 - 77), faktúra SPP (č. l. 78 - 80), faktúra č. XXXXXXXX (č. l.

81), faktúra č. XXXXXXXX (č. l. 82), faktúra č. XXXXXXXX (č. l. 83), trhová hodnota nájmu (č. l. 84),
výpis z LV č. XXXXX (č. l. 84rub – 85).

4. Pojednávanie vo veci samej sa konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil včas a ani vážnymi okolnosťami.

5. Žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CPS.

5.1. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nie sú splnené materiálne
podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, a preto
súd rozhodol prejednať vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP. Podľa názoru Ústavného

súdu SR vyjadreného v uznesení č. k. IV. ÚS 23/2026-15, meritórne rozhodnutie, iné než kontumačné
(teda na základe vecnej argumentácie), sa nemôže z hľadiska výsledkovej spravodlivosti (ktorou sa
ústavný súd zaoberá) považovať za zásah do práv strany v konaní, teda ani strany, v ktorej prospech
mal byť kontumačný rozsudok (podľa jej právneho názoru) vydaný. Súd v danom prípade aj napriek
pasivite žalovaného, ktorý sa v konaní nevyjadroval, ani nezúčastnil žiadneho pojednávania, považoval

za potrebné prejednať žalobou uplatňovaný nárok, ktorý sa týka náhrady škody a nejde o jednoduché
právne posúdenie veci, na pojednávaní a vykonať dokazovanie za účelom preukázania žalobcových
tvrdení a právneho zhodnotenia vykonaného súdom.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súdu v rámci písomnej fázy konania doručené

a výpoveďou E. Q. G.. Vypočutie E. R. nevykonal, pretože jeho výsluch by nesmeroval k preukázaniu
výšky škody, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval a ktorú súd považoval za nepreukázanú.

7. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si dňa 10.10.2023 objednal u žalovaného dodávku
a montáž – zakrytie strechy izoláciou fatrafol a klampiarske práce podľa cenovej ponuky z 09.10.2023
v termíne 42.-43. kalendárnom týždni r. 2023. Dňa 12.10.2023 žalobca uhradil zálohovú faktúru č. I.
vystavenú žalovaný za hydroizoláciu a zateplenie. Žalovaný práce vykonal s vadami. Listom zo dňa
22.01.2024 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád spôsobených zatečením strechy počas

montáže krytiny. Žalobca v predmetnej listine uviedol, že žalovanému zadržiava úhradu faktúry č.
XXXXXXXX zo dňa 13.12.2023 za zhotovenie krytiny až do odstránenia všetkých vád a spôsobených
škôd. Dňa 07.02.2024 žalobca vyzval žalovaného na opravu strechy v zmysle objednávky a projektu
a odstránenie škôd spôsobených zatečením strechy počas montáže. Žalobca opätovne uviedol, že
zadržiava žalovanému úhradu faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2023 vo výške 7 100 EUR za

zhotovenie krytiny až do odstránenia všetkých vád a spôsobených škôd. Žalobca uviedol, že si
voči žalovanému bude uplatňovať náhradu vzniknutej škody a náklady, ktoré vzniknú v súvislosti
s odstraňovaním vád 3. osobou. Dňa 06.05.2024 si žalobca u spoločnosti G. H. objednal hydroizoláciu
stredy, vrátane demontáže pôvodnej krytiny a spádovej vrstvy a dodávky novej podľa priloženej CP
z 01.05.2024: terasa, balkón vo výške 6 000 EUR a opracovanie prestupov – 19 stĺpikov zábradlia

vo výške 674,98 EUR. Dňa 16.07.2024 si objednávatelia diela voči žalobcovi uplatnili zmluvnú
pokutu a náhradu škody (č. l. 17). Objednávatelia uviedli, že na základe zmluvy o dielo R. XXXX/
XX/XXX bolo žalobcovi stavenisko protokolárne odovzdané dňa 10.05.2023, teda dielo malo byť
dokončené a odovzdané do 27.09.2023. Až dňa 13.06.2024 bolo dielo ukončené a schopné odovzdania
v zmysle zmluvy. Podľa objednávateľov bol žalobca v dokončením diela v omeškaní od 01.10.2023,

objednávatelia si voči žalobcovi uplatnili zmluvnú pokutu vo výške 10 885,12 EUR, náklady na
spotrebovanú el. energiu pri odvlhčovaní zatečenej strechy vo výške 727,97 EUR a ušlý zisk vo výške
11 900 EUR. Žalobca uzatvoril s objednávateľmi diela dňa 22.11.2024 dohodu o urovnaní v ktorej sa
žalobca zaviazal objednávateľom uhradiť:– zmluvnú pokutu vo výške 6 560,40 EUR titulom realizácie diela v omeškaní,
– 727,97 EUR titulom nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu,
– 7 225 EUR titulom ušlého zisku.

Žalobca listom zo dňa 03.12.2024 vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške:
– 1 217,69 EUR titulom na odstraňovanie vád,
– 8 937,94 EUR titulom nákladov objednávateľa na realizáciu prác,
– 727,97 EUR titulom nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu,
– 6 560,40 EUR titulom zmluvnej pokuty na realizáciu diela v omeškaní,

– 7 225 EUR titulom ušlého zisku.

7.2. Dňa 29.05.2024 spoločnosť G. H. vystavila žalobcovi faktúru č. P. na sumu 6 674,98 EUR za
hydroizoláciu strechy vrátane demontáže pôvodnej krytiny a spádovej vrstvy, terasa a balkón vo výške
6 000 EUR a opracovanie prestupov 19 ks stĺpikov zábradlia vo výške 674,98 EUR. Žalobca uhradil
sumu 6 674,98 EUR dňa 05.06.2024. Dňa 19.08.2024 si žalobca u K. O. objednal – opravu hydroizolácie

strechy resp. opravu napojenia na susedný dom v dohodnutej sume 240 EUR. Dňa 23.09.2024 K. O.
vystavil žalobcovi faktúru č. 2024008 na sumu 240 EUR, ktorú žalobca uhradil dňa 10.10.2024.

8. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

10. Podľa § 536 ods. 2 OBZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

11. Podľa § 560 ods. 1 OBZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

12.Podľa§560ods.2OBZzhotoviteľzodpovedázavady,ktorémádielovčasejehoodovzdania(§554);
ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci

častohtoprechodu.Zavadydiela,naktorésavzťahujezárukazaakosť,zodpovedázhotoviteľvrozsahu
tejto záruky.

13. Podľa § 564 OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť

alebo odovzdať zhotoviteľovi.

14. Podľa § 436 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

15. Podľa § 436 ods. 2 OBZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak
ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto
oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že
vadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojenéneprimeranénáklady,môžekupujúci
požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po

tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.16. Podľa § 436 ods. 3 OBZ ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2,
má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

17. Podľa § 436 ods. 4 OBZ popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu
škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

18. Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na
zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať

náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

19. Podľa § 440 ods. 2 OBZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z
vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

20. Podľa § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa § 375 OBZ ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej
povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v

prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto
ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej
strany.

22. Podľa § 378 OBZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to

je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 379 OBZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s

prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

24. Podľa § 380 OBZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

25. Súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny podľa § 261
ods. 1 OBZ, pretože žalobca ako aj žalovaný pri vzniku záväzkového vzťahu konali v rámci ich
podnikateľskej činnosti, a preto súd na prejednávanú vec aplikoval ust. Obchodného zákonníka. Žalobca
akoobjednávateľažalovanýakododávateľuzatvorilizmluvuodielopodľa§536ods.1OBZpredmetom,

ktorej bolo dodanie a montáž zakrytia strechy izoláciou fatrafol a klampiarske práce.

26. Žalovaný vykonával túto činnosť pre žalobcu ako subdodávateľ, pretože žalobca ako hlavný
dodávateľ mal uzatvorenú zmluvu o dielo s objednáteľmi E. D. H. a A. H.. Žalobca tvrdil, že žalovaný
vykonal dielo s vadami v dôsledku čoho si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody.

27.Zodpovednosťzaškodujeobjektívnouzodpovednosťou,kdesaprevznikzodpovednostinevyžaduje
zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti podľa § 373 je porušenie povinností zo záväzku
(alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať

poškodený. Podľa § 373 sa pre vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje porušenie povinností z
obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej
v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum
cessant). Pojem škoda nie je vyjadrený zákonnou definíciou, a to ani v ustanoveniach občianskeho
práva, ani v ustanoveniach obchodného práva. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v

zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkovýchhodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Zodpovednosť je daná len vtedy,
keď je vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus).

28. Z vyššie uvedenej definície je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by
hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do
budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Okrem toho vznik škody (skutočnej škody alebo
ušlého zisku) je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu a je nevyhnutné, aby tento predpoklad
bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku rozhoduje (§ 217 ods. 1 CSP).

29. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 26 097,59 EUR, ktorá pozostáva zo
spôsobenej škody vo výške 24 669 EUR a sumy 1 428,59 EUR, ktorá predstavuje hodnotu nedodaného
tovaružalobcom.Škodavovýške24669EURpozostávazosúm1217,69EURtitulomnaodstraňovanie
vád, 8 937,94 EUR titulom nákladov objednávateľa na realizáciu prác, 727,97 EUR titulom nákladov na
spotrebovanú elektrickú energiu, 6 560,40 EUR titulom zmluvnej pokuty na realizáciu diela v omeškaní,

7 225 EUR titulom ušlého zisku.

30. Súd s poukazom na bod 27. tohto rozsudku skúmal, či žalobca preukázal jeden z primárnych
predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorú si voči žalovanému uplatňuje, a to či žalobca preukázal
vznik skutočnej škody, teda či žalobca reálne preukázal vynaloženie nákladov vo výške 24 699 EUR.

K jednotlivým čiastkovým sumám, z ktorých vyčíslená škoda pozostáva súd uvádza, že žalobca
nepreukázal reálne uhradenie sumy 7 225 EUR titulom ušlého zisku, sumy 6 560,40 EUR titulom
zmluvnej pokuty na realizáciu diela v omeškaní, ani sumy 727,97 EUR titulom nákladov na spotrebovanú
elektrickú energiu na ktorých úhradu sa zaviazal objednávateľom v dohode o urovnaní. Keďže žaloba
v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu jedného zo základných predpokladov

zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, súd neskúmal, či boli splnené aj ďalšie predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu. Na doplnenie súd považuje za potrebné dodať, že žalovaný nebol
účastníkom dohody o urovnaní, ktorej účastníkmi boli výlučne objednávatelia diela a žalobca ako hlavný
zhotoviteľ, a preto nemôže žalobca bez ďalšieho prenášať na žalovaného svoje zmluvné záväzky voči
objednávateľom. Žalobca súdu predložil vyúčtovaciu faktúru z 23.02.2024 za dodávku elektriny (č. l. 79)

z ktorej vyplýva, že odberateľ E. D. H. má za fakturačné obdobie 15.02.2023-18.02.2024 preplatok 1,76
EUR. Žalobca uviedol, že objednávatelia si náklady na el, energiu pri odvlhčovaní stavby po zatečení
v období od 15.01.2024 do 15.03.2024 vypočítali na základe tejto vyúčtovacej faktúry, pričom ani
objednávatelia, ani žalobca nepreukázali reálne vynaloženie týchto nákladov, ani aká bola spotreba el.
energie v období za ktoré si uplatňuje žalobca náhradu škody. Čo sa týka ušlého zisku, ktorý sa žalobca

zaviazal uhradiť objednávateľom, tak aj keby objednávateľom vznikla škoda vo forme ušlého zisku,
žalobca nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda, ktoré predstavuje úhradu tohto ušlého zisku. Čo sa
týka zaplatenia zmluvnej pokuty, ku ktorej sa žalobca v dohode o urovnaní zaviazal, k tomu súd považuje
za potrebné dodať, že objednávatelia si voči žalobcovi uplatnili zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania
dokončenia diela. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca bol povinný dielo dokončiť v zmysle

zmluvy o dielo č. XXXX/XX/XXX F. 27.09.2023, pričom zmluvnú pokutu si objednávatelia voči žalobcu
uplatnili za omeškanie s realizovaním diela od 28.09.2023 do 31.05.2024 a to vo výške 6 560,40
EUR. Žalobca si práce u žalovaného objednal dodávku a montáž: zakrytie strechy izoláciou fatrafol
aklampiarskeprácedňa10.10.2023vtermíneod42.-43.týždňa(t.j.od16.10.2023do27.10.2023),teda
v čase, keď už bol s plnením diela sám v omeškaní. Z uvedeného dôvodu súd okrem toho, že žalobca

nepreukázal vznik skutočnej škody vo výške 6 560,40 EUR, podľa názoru súdu nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a škodou vo výške 6 560,40 EUR.

31. Čo sa týka sumy 1 428,59 EUR, ktorá má podľa žaloby predstavovať hodnotu nedodaného tovaru
žalobcom, k tomu súd uvádza, že žalobca v žalobe okrem uvedeného túto škodu bližšie nešpecifikoval

(a ani v doplňujúcom podaní zo dňa 17.10.2025). Až z listiny označenej ako vyčíslenie spôsobenej
škody a výzva na úhradu spôsobenej škody zo dňa 03.12.2024 (č. l. 21) súd zistil, že túto sumu žalobca
odôvodnil nasledovne: vzhľadom k tomu, že realizácia strechy nebola zo strany zhotoviteľa F. G. H.
dokončená a odovzdaná nevznikol nárok na fakturáciu. Objednávateľ objednal u zhotoviteľa realizáciu
strechy v hodnote 13 000 EUR na základe objednávky č. XXX/XX/XX-XX zo dňa 10.10.2023, pričom

v tejto objednávke bol započítaný aj strešný substrát, ktorý sa však po dohode s investorom nedodával
a po jeho odpočítaní je hodnota objednávky 10 093,72 EU. Objednávateľ uhradil zhotoviteľovi zálohu
vo výške 6 500 EUR na základe zálohovej faktúry R. I. dňa 12.10.2023, pričom zhotoviteľ zrealizoval
položky z objednávky v hodnote 5 071,41 EUR, ktoré objednávateľ akceptuje ako zrealizované a jepripravený podpísať zhotoviteľovi súpis zrealizovaných prác a tieto prevziať v uvedenej hodnote. Po
vystavení faktúry v tejto hodnote je zhotoviteľ povinný vrátiť objednávateľovi rozdiel vo finančnom plnení
po započítaní poskytnutej zálohy vo výške 1 428,59 EUR.

31.1. K tomu súd uvádza, že podľa žalobcu hodnota prác, ktoré mal žalovaný vykonať bola 10 093,73
EUR, žalobca však akceptoval práce vykonané žalovaným v hodnote 5 071,41 EUR, pričom mu uhradil
zálohu vo výške 6 500 EUR. Teda žalobcom uplatňovaná škoda vo výške 1 428,59 EUR predstavuje
hodnotu prác, ktoré mal žalovaný podľa objednávky vykonať, ale ich nerealizoval (6 500 EUR – 5 071,41

EUR).

32. Suma 1 217,69 EUR predstavuje rozdiel medzi pôvodne ocenenými prácami, ktoré žalovaný
nevykonal a sumou, ktorú žalobca za tieto práce zaplatil tretím osobám. Teda hodnota prác, ktoré mal
žalovaný vykonať bola 10 093,73 EUR, avšak práce ktoré žalovaný nevykonal boli v hodnote 5 022,31
EUR (10 093,73 – hodnota prác, ktoré žalobca akceptoval vo výške 5 071,41 EUR). Avšak žalobca na

realizáciu týchto prác objednal spoločnosť G. H. za ktoré jej zaplatil sumu 6 000 EUR a opravu PVC fólie
na atike v hodnote 240 EUR od K. O., teda 6 240 EUR – 5 022,31 EUR.

33. Súd k bodu 31. a bodu 32. rozsudku spoločne uvádza, že žalobca si u žalovaného uplatnil nároky
z vád diela, a to ich bezplatným odstránením. Žalobca tvrdil, že žalovaný vady odstránil s ďalšími

vadami, a preto si objednal odstránenie vád diela u tretích osôb spolu za cenu 6 240 EUR. Z ustanovení
Obchodného zákonníka upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ
uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a
zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže
objednávateľuplatniťnároknazľavuzkúpnejceny.Podmienkouuplatneniatohtonárokuje:1/existencia

vád, 2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4/ neodstránenie vád zhotoviteľom v
poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok
na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne
neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom.
Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v ustanovení § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. (uznesenie

NS SR z 23. septembra 2010, sp. zn. 1Co/3/2009)

34. „Ak si objednávateľ neuplatní nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady
škody, ktorá mu vznikla z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, keďže takýto postup ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného

zákonníka výslovne vylučuje.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 30. januára 2015, sp. zn. 4MObdo/5/2013)

35. „Obchodný zákonník v ustanoveniach § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 výslovne zakotvuje právo
objednávateľananáhraduškody,ktorámubolaspôsobenávadnýmplnením,avustanovení§440ods.2
stanovuje medze využitia tohto inštitútu v tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady

škody je vylúčená tam, kde je (prípadne bolo) možné dosiahnuť totožného uspokojenia uplatnením
niektorého z nárokov z vadného plnenia. Zákonodarca tu prostredníctvom preferencie práv z vadného
plnenia vymedzuje cestu, ktorou je objednávateľ oprávnený dosiahnuť uspokojenie, nejde však o
obmedzenie celkového rozsahu uspokojenia. Právna úprava tu vychádza zo zásady plnej reparácie
spôsobenej ujmy, pretože na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného

plnenia zhotoviteľa. Objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy, ktorá mu
vznikla v dôsledku vadnosti plnenia, v rozsahu, v ktorom nemožno dosiahnuť uspokojenie uplatnením
nárokovzvád,mánároknauspokojeniezinýchprávnychdôvodov,predovšetkýmztitulunáhradyškody.

36. Vzhľadom k ustanoveniam § 436 ods. 1, resp. § 437 ods. 1 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka

má objednávateľ v prípade vád diela právo voľby medzi požiadavkou na odstránenie vád opravou a
požiadavkou na primeranú zľavu z ceny diela. Ak si zvolí nárok na odstránenie vád opravou a zhotoviteľ
vady v primeranej dodatočnej lehote neodstráni, alebo pred jej uplynutím oznámi, že ich neodstráni,
potom sa už obmedzujúci dopad ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzťahuje na to
uspokojenie, ktoré spočíva práve v odstránení vád. Ak sa objednávateľ tohto uspokojenia (odstránenia

vád opravou) nedomohol uplatnením práva z vád, môže sa ho domáhať z iného právneho titulu, v
danom prípade z titulu náhrady škody. Limitom však zostáva možnosť dosiahnuť totožné uspokojenie
uplatnením ostatných práv z vadného plnenia, ktoré objednávateľovi svedčia, teda uplatnením nárokuna zľavu z ceny diela určenou podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka ako rozdiel medzi hodnotami
vadného a bezvadného plnenia.

37. Ak teda zhotoviteľ nevyhovie dôvodne uplatnenej požiadavke objednávateľa na bezplatné
odstránenie vád diela opravou a náklady účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie tejto vady
prevyšujú zľavu z ceny diela zodpovedajúcu tejto vade, sú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom zľavu
z ceny diela ujmou reparovateľnou prostredníctvom náhrady škody.

38. V situácii, kedy zhotoviteľ odmietol splniť svoju povinnosť a vadu neodstránil, nemožno po
objednávateľovi spravodlivo požadovať, aby sa musel pre zachovanie iných práv podľa § 440 ods. 2
Obchodného zákonníka domáhať najprv splnenia v súdnom konaní, vrátane konania vykonávacieho
a počkať na jeho bezvýslednosť. Účelom § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka
nepochybne nie je znemožniť objednávateľovi dosiahnutie efektívneho uspokojenia nárokov na
reparáciu celkovej ujmy spôsobenej porušením zmluvy a nútiť ho znášať po celú doby potenciálne

dlhotrvajúceho súdneho sporu dôsledky neopravenej vady“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 30. marca 2016, sp. zn. 32Cdo/4980/2014).

39.Vdanomprípadepotom,akosižalobcaodžalovanéhopožadovalodstránenieváddielaichopravou,
ktorú však žalovaný riadne nevykonal, vzniklo žalobcovi právo na zľavu z ceny diela podľa § 436 ods. 2

OBZ ako druhotný nárok z vád diela v rozsahu rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou diela a cenou,
ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom v čase, kedy malo byť dielo dodané (porovnaj uznesenie NS SR
sp.zn.3Obdo/3/2020,R59/2020).Odstránenieváddielatreťouosobounemávplyvnaexistenciunároku
objednávateľa na zľavu z ceny diela, ktorý vznikol v dôsledku nesplnenia si povinnosti zhotoviteľom
(neodstránením riadne reklamovaných vád diela). Tento nárok odstránením vád diela osobou odlišnou

od zhotoviteľa (resp. od osoby určenej zhotoviteľom) nezaniká. Na existenciu nároku objednávateľa na
zľavu z ceny diela by malo vplyv jedine prípadné odstránenie vád zhotoviteľom. Pokiaľ ide o samotnú
výšku zľavy z ceny diela, túto limituje znenie ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zľava z
ceny diela tak predstavuje rozdiel medzi dohodnutou cenou diela (t. j. cenou diela, ktorú by malo dodané
dielo bez vád) a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami, pričom určujúci je čas, kedy

malo byť dielo dodané. ... Dovolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na znenie ustanovenia
§ 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje právo objednávateľa na náhradu škody, ktoré je
limitované odsekom 2 predmetného ustanovenia vylučujúcim náhradu ujmy vzniknutej objednávateľovi
v prípadoch, kedy je možné dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov z vadného
plnenia. V prípadoch, kedy je možné uspokojiť majetkovú ujmu objednávateľa vzniknutú v dôsledku

vadného dodania diela uplatnením nárokov z vadného plnenia len čiastočne, napr. uplatnením nároku
na zľavu z ceny diela, nie je vylúčené, aby sa v zostavujúcej časti domáhal uspokojenia z titulu náhrady
škody. Uvedené vychádza z toho, že objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej
ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Predmetné konštatovanie
je významné predovšetkým v situácii, keď zhotoviteľ nevyhovie dôvodne a včas uplatnenej žiadosti

objednávateľanabezplatnéodstránenieváddielaopravouanákladyúčelneapredvídateľnevynaložené
na odstránenie týchto vád treťou osobou prevyšujú zľavu z ceny diela určenú ustanovením § 439 ods.
1 Obchodného zákonníka. Tieto náklady v rozsahu, v akom prevyšujú zľavu z ceny diela, predstavujú
ujmu objednávateľa, ktorú je možné reparovať prostredníctvom náhrady škody. Nárok objednávateľa na
náhradu škody - ktorá mala byť spôsobená vadným dodaním diela - je vylúčený, ak mohol objednávateľ

dosiahnuť uspokojenie z niektorého z nárokov z vadného dodania diela.

40. V danom prípade nebolo možné vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení a dôkazov zistiť, aký
by bol nárok žalobcu na výšku zľavy z ceny diela určenej podľa § 436 ods. 2 OBZ v spojení s § 439
ods. 1 OBZ a následne s poukazom na limitáciu výšky náhrady škody podľa § 440 ods. 2 OBZ nebolo

možné vypočítať výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla, a preto súd žalobu aj v časti o zaplatenie sumy
1 428,49 EUR a 1 217,69 EUR zamietol.

41. Škoda vo výške 8 937,94 EUR mala predstavovať náklady žalobcu na odstránenie škody
spôsobenej zatečením zrážkovej vody do strešnej konštrukcie, ktorých vznik žalobca preukazoval

emailom žalobcu zo dňa 23.02.2024 adresovaný žalovanému spolu so špecifikáciou nákladov na
odstránenie poruchy strechy zo dňa 05.02.2024, emailom žalovaného zo dňa 21.02.2024 adresovaný
žalobcovi a špecifikáciou nákladov na odstránenie poruchy strechy zo dňa 20.04.2024, ktoré však
nepreukazujú reálne vynaloženie týchto nákladov, teda súd opätovne konštatuje, že žalobca neuniesoldôkazné bremeno a nepreukázal, vznik skutočnej škody ako jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu. Navyše súd dáva do pozornosti, že z listu žalobcu zo dňa 07.02.2024, ktorým
žalovaného vyzýval na opravu strechy vyplýva, že zadržal žalovanému zaplatenie faktúry č. 20230021

zo dňa 13.12.2023 vo výške 7100 EUR až do odstránenia všetkých vád a spôsobených škôd podľa §
439 ods. 4 OBZ. Aj v nadväznosti na to nie je možné zistiť aká škoda žalobcovi reálne vznikla.

42. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku skutočnej škody, ktorá
mu vznikla a ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Žalovanému, ktorý bol v tomto spore úspešný, žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak,
že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).