Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by Mgr. Erika Szalaiová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Csp/77/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125422728
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:6125422728.2
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda sporovej veci žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., IČO: 47967692, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36648892,
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX,
XXX XX C. D., štátna príslušnosť Ukrajina, o 243,52 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Dunajská Streda nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 25,00 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia,
prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21
Košice, VS 6153729925.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2025 domáhal pôvodne v rámci upomínacieho konania rozhodnutia
súdu, ktorým by zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 243,52 € s príslušenstvom a k náhrade trov
konania. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz sp.zn. 37Up/1472/2025 zo dňa 26.11.2025 bol zrušený
z dôvodu nedoručenia žalovanému, v rámci upomínacieho konania bol spis postúpený tunajšiemu súdu
na pokračovanie v konaní.
2. Súd vykonaným šetrením zistil, že žalovaný je štátnym príslušníkom Ukrajiny. Na Slovensku mal
vydané povolenie na pobyt od 13.8.2021 do 31.3.2023 na účel: podnikanie, ako prechodný pobyt
mal nahlásenú adresu C. D. XXX. Šetrením prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Šamoríne
bolo zistené, že menovanú osobu nikto nepozná, opakované pokusy o doručenie súdnej zásielky boli
negatívne a na adrese evidovanej v Registri obyvateľov SR sa nachádza rodinný dom, ktorý je sídlom
firmy Do-Bu, s.r.o. (č.l. 69). Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor
analýzy rizík a koordinácie, Oddelenie koordinácie spracovania údajov oznámilo súdu, že žalovaný má
na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt s platnosťou od 13.8.2021 do 31.3.2023 na
adrese XXX XX C. D. XXX. Sociálna poisťovňa eviduje adresu žalovaného v cudzine: obec 89300
Svaľava, ulica Dostojestovo 57, Ukrajina.
3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
7. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon
o MPS“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, ak tu má majetok.
8. Podľa § 37a písm. c) zákona o MPS právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej
republiky.
9. Podľa § 37e ods. 1 zákona o MPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu
alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je
táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
10. Podľa § 37e ods. 5 zákona o MPS vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na
ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
11. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán
sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP
neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo.
Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre
následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania súd
konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má
vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných aj nedostatok právomoci súdu prejednať a
rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie
na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas
konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
12. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaného a zistil, že žalovaný má na území Slovenskej
republikyudelenýprechodnýpobytsplatnosťouod13.8.2021do31.3.2023naadrese93051C.D.XXX.
Adresa žalovaného v cudzine je 89300 Svaľava, ulica Dostojestovo 57, Ukrajina. Lustráciou v sociálnej
poisťovni zo dňa 15.12.2025 bolo zistené, že žalovaný nemal evidovanú žiadnu adresu v systéme,
následne lustráciou zo dňa 20.3.2026 bolo zistené, že žalovaný má evidovanú adresu 89300 Svaľava,
ulica Dostojestovo 57, Ukrajina. Súd má na základe vykonaného šetrenia za to, že sa žalovaný v čase
podania žaloby už nezdržiaval na území Slovenskej republiky.
13. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že strany konania (pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a.s.)
uzavreli Zmluvu o poskytovaní verených služieb č. 1-802231027259, na základe ktorej žalovaný
využíval balík služieb. Žalovaný faktúry vystavené pôvodným veriteľom žalobcovi neuhradil a preto
došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu. Žalobca dňa 28.10.2025 podal žalobu na súd.
Súd nemal preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby bydlisko, a teda by sa skutočne
zdržiaval na území Slovenskej republiky. Naopak, vykonaným šetrením bolo zistené, že žalovaný sa
na území Slovenskej republiky nenachádza, resp. súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa žalovaný aktuálne
nachádza. Predmetná zmluva má podľa názoru súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t. j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne
štátnym príslušníkom Ukrajiny, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného.
14. Z citovaných ustanovení zákona o MPS vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch
scudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko
alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
15. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v
sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t. j. len vtedy, ak neprichádza do úvahy
výlučná právomoc podľa § 37d zákona o MPS alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená
písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať,
či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona o MPS
platná, resp. prípustná.
16.Poprivšeobecnejprávomocimôževkonkrétnomprípadeprichádzaťdoúvahyešteprávomocpodľa§
37a až § 37c zákona o MPS. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenskýchsúdov mohli prichádzať do úvahy okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských
súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona o MPS, nakoľko
žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec týkajúcu
sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona o MPS však v danom prípade aplikovať
nemožno, aj keď ide o vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá
postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
17. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nemá právomoc v spore, pretože žalovaný ako
spotrebiteľ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Právomoc súdu nie je možné založiť na
žiadnom ustanovení zákona o MPS ani žiadnej medzinárodnej zmluvy. Právnu úpravu právnych vzťahov
s cudzím prvkom obsahuje zákon o MPS, ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných
orgánov. V ustanovení § 37 zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc
slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej
republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé,
že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom
ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc
slovenského súdu na konanie. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne
a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu ako aj na strane strán
sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak
Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok
kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a
neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri
zisteníneodstrániteľnejpodmienkykonaniasúdkonanievždyzastaví.Medzineodstrániteľnénedostatky
procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných,
aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 9 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do
jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením
konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
18. Súd tiež skúmal, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci. Žalobca
nepredložil súdu žiadny dokument, z ktorého by takáto dohoda vyplývala. Na tomto mieste však súd
uvádza, že aj keby si strany sporu dohodli, že pre právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy platí právo
Slovenskej republiky, a to v prípade, že účastník je cudzinec alebo služby boli poskytnuté na území iného
štátu, takúto dohodu o právomoci súd nemôže s poukazom na ustanovenie § 37 o MPS považovať za
platnú, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) je cudzincom,
ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je
daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z § 37 zákona o MPS, podľa
ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na
území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V danej
veci je žalovaný cudzí štátny príslušník, ktorý sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, z čoho
vyplýva, že právomoc slovenského súdu v danej veci nie je daná.
19. Vzhľadom na skutočnosť že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou
konania, súd konanie v súlade s § 9 ods. 1 CSP zastavil.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
21. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného
zavinenia zastavenia konania uvedeného v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi
zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pretože však
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
22. V súvislosti s podaním žaloby v danej veci vznikla žalobcovi poplatková povinnosť vo výške 25,00
eur. Žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a súdny poplatok v uvedenej výške zaplatil.
23. Podľa § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie
zastaví pre nedostatok právomoci.
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 10,00 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.25. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
26. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol s poukazom na § 11 ods. 1, 4 a 6 písm. b)
zákona o súdnych poplatkoch a z dôvodu zastavenia konania pre nedostatok právomoci vrátil žalobcovi
súdny poplatok vo výške 25,00 eur, nakoľko v tomto prípade sa súdny poplatok vracia nekrátený.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Proti výroku o vrátení súdneho poplatku (výrok III.) odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.