Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202506
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825202506.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom Radlinského 1735/29,
026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Enjoy Travel, s. r. o., IČO: 44 513 135, so sídlom Holíčska 8,

851 05 Bratislava, v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania Okresného súdu Námestovo sp. zn.
17Csp/52/2024 a o návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Námestovo
pod sp. zn. 17Csp/52/2024 zo dňa 11.02.2025, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 16Csp/31/2025-26 zo dňa 01.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (výrokom I.) súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 17Csp/52/2024 odmietol, (výrokom II.) návrh na odklad
vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 17Csp/52/2024 zo
dňa 11.02.2025 zamietol a (výrokom III.) žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa

domáhal obnovy konania sp. zn. 17Csp/52/2024, v ktorom Okresný súd Námestovo vydal dňa
11.02.2025 platobný rozkaz a uložil žalovanému v pôvodnom konaní povinnosť zaplatiť žalobcovi (teraz
žalovanému) sumu 1 762,40 EUR s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca dôvodil, že
platobný rozkaz bol podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačený súdom dňa 14.03.2025
„vyhlásený“ za právoplatný a vykonateľný, nakoľko žalobca v zákonnej lehote 15 dní nepodal
odôvodnený odpor. Na základe označeného platobného rozkazu sa proti žalobcovi vedie exekučné

konanie pod sp. zn. 360EX 429/25. O existencii platobného rozkazu dozvedel sa žalobca až od súdneho
exekútora, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkaz na
vykonanieexekúciezriadenímexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnosti.Vdôsledkutýchtoúkonov
vznikla žalobcovi ťažko nahraditeľná ujma a je ohrozená jeho životná situácia a situácia jeho rodiny.
Žalobca návrh na obnovu konania odôvodnil tvrdením, že platobný rozkaz mu nebol nikdy doručený
do vlastných rúk, zásielku obsahujúcu platobný rozkaz neoprávnene prezval dňa 26.02.2025 syn

žalobcu majúci rovnaké meno a priezvisko, bývajúci na rovnakej adrese. Syn žalobcu však nebol nikdy
splnomocnený ani poverený na preberanie zásielok. Je vysoko pravdepodobné, že úmyselne zneužil
osobné doklady žalobcu, aby doručovateľa dostal do omylu a zásielku neoprávnene prezval. K žalobe na
obnovu konania žalobca pripojil listinné dôkazy – kópie platobného rozkazu sp. zn. 17CoCsp/52/2024,
návrh na vydanie platobného rozkazu, upovedomenie o začatí exekúcie, príjmového pokladničného
dokladu súdu zo dňa 27.08.2025, príkazu na začatie exekúcie, prikázaniu pohľadávky z účtu v banke

a na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a vyrozumenia od
Slovenskej pošty zo dňa 25.08.2025.2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilvintenciáchust.§398,§400,§403ods.1,§413ods.1písm.c)
a e) CSP. Konštatoval, že v danom prípade je nepochybné, že ak žaloba bola súdu prvej inštancie
doručená dňa 07.10.2025 a na predmetnom platobnom rozkaze bol vyznačený dátum právoplatnosti

14.03.2025, žaloba na obnovu konania bola podaná v rámci trojročnej objektívnej lehoty (§ 403 ods. 2
CSP). Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, z úradného záznamu na č. l. 64 pripojeného spisu 17Csp/52/2024,
súd prvej inštancie zistil, že žalobca nahliadol do daného spisu prvýkrát už dňa 08.08.2025, kedy mohol
(mal) zistiť, že predmetný platobný rozkaz nikdy neprevzal. Trojmesačná lehota v zmysle § 403 ods.
1 CSP tak začala plynúť dňa 09.08.2025 a jej koniec pripadol na 09.11.2025 (§ 121 ods. 2 a 3 CSP).

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas.
3. Pokiaľ však ide o samotnú prípustnosť žaloby na obnovu konania, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobcom podaná žaloba na obnovu konania je neprípustná. Dôvod, pre ktorý žalobca
navrhoval obnovu konania, bola skutočnosť, že platobný rozkaz Okresného súdu Námestovo pod
sp. zn. 17Csp/52/2024 zo dňa 11.02.2025 mal byť doručený jemu, avšak bol doručený nesprávne jeho
synovi (ktorý má rovnaké meno, priezvisko a aj adresu bydliska). Z uvedeného je potom zrejmé, že

predmetný platobný rozkaz doposiaľ nemohol nadobudnúť právoplatnosť (a ani vykonateľnosť). Súd
prvej inštancie akcentoval, že návrh na obnovu konania musí smerovať výlučne proti právoplatnému
rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, možno napadnúť
len riadnym opravným prostriedkom. Obnova konania nie je spôsobilým právnym prostriedkom na
dosiahnutie priaznivého rozhodnutia pre stranu konania, ktorá tvrdí, že rozhodnutie vôbec právoplatnosť

nenadobudlo z dôvodu, že neboli dodržané príslušné procesné pravidlá súvisiace s doručovaním
rozhodnutia. Vyznačenie doložky je len administratívno-technický úkon súdu a nemá žiaden vplyv na
skutočné plynutie lehôt na posúdenie skutočností, či rozhodnutie bolo riadne doručené tak, aby takéto
doručenie nadobudlo účinky spojené s právoplatnosťou. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 54/2017, 7Cdo 39/2010, 2MCdo 3/2009,

4Cdo 11/2011, resp. rozhodnutie R 19/1968.
4. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba na obnovu konania je prípustná len voči
platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť, čo daný prípad nie je (dôvodom obnovy má byť
práve skutočnosť, že platobný rozkaz právoplatnosť nenadobudol), preto súd prvej inštancie pri aplikácii
§ 413 ods. 1 písm. c) a e) CSP rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu na obnovu konania. Na dôvažok

dodal, že v opačnej situácii, ak by bol platobný rozkaz právoplatný (pretože bol správne doručený),
žaloba na obnovu konania by bola zjavne nedôvodná, pretože by nebol daný jej dôvod (nesprávne
doručenie).
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dôvodu odmietnutia žaloby na obnovu konania súčasne rozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu, keď súčasne

žalobca ani nepreukázal dôvody na tento odklad. Len všeobecne totiž tvrdil, že vykonávaním exekúcie
mu vzniká ťažko nahraditeľná ujma a je ohrozená jeho životná situácia a situácia jeho rodiny. Vznik a
rozsah možnej ujmy by pritom bolo možné posúdiť, ak by žalobca uviedol aspoň výšku jeho príjmov,
prípadne príjmov jeho manželky a tiež aké majú vysoké výdavky, aby bolo možné ustáliť, či a do
akej miery vymáhanie sumy 1 762,40 EUR s príslušenstvom môže ohroziť ich životnú situáciu. Súd

prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca už dosiahol odklad exekúcie, ako to vyplýva
z upovedomenia o odklade exekúcie 360 EX 429/25 zo dňa 23.07.2025 na č. l. 7 spisu.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia
vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, pretože bol v konaní úspešný. Nakoľko súd prvej
inštancie žalobu na obnovu konania vôbec žalovanému nedoručoval, keď postupoval podľa § 413 ods. 2

CSP, žiadne trovy konania mu vzniknúť ani nemohli, preto mu ich náhradu súd prvej inštancie nepriznal.

7. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Subsidiárne pre prípad, že by odvolací súd považoval
vec za dostatočne prejednanú, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalobe na

obnovu konania, vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, vyhovel.
8. Prioritne odvolateľ akcentuje, že Okresný súd Námestovo na platobnom rozkaze vyznačil dátum
právoplatnosti 14.03.2025. Platobný rozkaz je považovaný za právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
a na jeho základe prebieha exekúcia. Spornou je naopak otázka, či k tejto právoplatnosti došlo v súlade
so zákonom, teda či došlo k riadnemu doručeniu rozhodnutia žalobcovi do vlastných rúk. Žalobca

v žalobe podrobne uviedol, že mu platobný rozkaz nikdy nebol doručený osobne a zásielku prevzal
jeho syn s rovnakým menom a žalobca sa o existencii platobného rozkazu dozvedel až z exekučných
úkonov. Ide teda o skutočnosť, ktorú žalobca nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní uplatniť.
Keďže o konaní vôbec nevedel, je spôsobilá privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretožemôže viesť k zrušeniu platobného rozkazu. Presne na takéto riešenie slúži obnova konania podľa § 397
písm. a) CSP.
9.Odvolateľpovažujeodôvodnenierozhodnutiazavnútornerozporné,najednejstranetvrdí,žeplatobný

rozkaz vzhľadom na tvrdenia žalobcu nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a preto obnova konania
neprichádza do úvahy, a na druhej strane dodáva, že pokiaľ by platobný rozkaz bol právoplatný, žaloba
na obnovu konania by bola zjavne nedôvodná.
10. Odvolateľ zastáva názor, že obnova konania prichádza do úvahy len proti rozhodnutiu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť, má len formálny charakter. Rozhodnutie musí byť v právnom styku

považované za právoplatné. Otázka, či sa tak stalo v súlade s procesnými predpismi (najmä, či bolo
riadnedoručené),jepredmetomvecnéhoposúdeniadôvodovobnovy,nieotázkoujejprípustnosti.Pokiaľ
ide o rozhodnutia, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, tieto riešili situáciu, keď mal účastník
reálnu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie). V prejednávanej veci však ide o platobný
rozkaz,protiktorémujeriadnymopravnýmprostriedkomodpor.Lehotanapodanieodporupodľadoložky
právoplatnosti uplynula dávno predtým, ako sa žalobca o existencii rozhodnutia dozvedel a prebieha už

aj exekúcia. Výklad, podľa ktorého žalobca nemá k dispozícii ani riadny opravný prostriedok, ani obnovu
konania, vedie k situácii, v ktorej je žalobca nútený znášať exekučné zásahy do svojho majetku na
základe formálne platného rozhodnutia bez akejkoľvek reálnej možnosti súdneho preskúmania a otázky
doručenia. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
ohľadne doručovania platobného rozkazu. Z listín, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom na povolenie

obnovy, je zrejmé, že exekúcia už dávno zasahuje do majetkovej sféry žalobcu. Súd sa s obsahom
týchto listín nijako vecne nevysporiadal a argumentáciu žalobcu zúžil len a to, že neuviedol presnú výšku
príjmov a výdavkov. Navyše vychádzal z nesprávneho predpokladu, že odklad exekúcie znamená, že
žalobcovi žiadna ujma nehrozí. Odklad exekúcie nebráni tomu, aby exekútor zisťoval majetok žalobcu
a zriaďoval exekučné záložné právo, a navyše je podmienený splácaním dlhu. Fakt, že na nehnuteľnosti

žalobcu viazne exekučné záložné právo, predstavuje ujmu, ktorá je zjavne dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CPS), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1CSPacontrariovspojenís§219ods.3CSP)uzneseniesúduprvejinštancie
pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj

rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie, vrátane
výroku o náhrade trov konania, náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu

a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne
rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu. Odvolací
súd v danej súvislosti poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou
praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
13. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré precízne vysvetlil.
Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,

aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkou a právnymi názormi (obdobne sp. zn. I. ÚS 50/04).14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a vo väzbe na vznesenú
odvolaciu argumentáciu dodáva nasledovné.

15. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

16. Odvolací súd prioritne vo väzbe na odvolaciu argumentáciu považuje za potrebné upriamiť

pozornosť na fakt, že obnova konania ukončeného vydaním platobného rozkazu je prípustná len za
podmienky, že dôvody obnovy možno vzťahovať (primerane) aj na predpoklady, za ktorých sa platobný
rozkaz vydával. Žalobca zdôvodňoval obnovu konania (poukazujúc na úpravu § 397 písm. a) CSP)
tvrdením, že mu platobný rozkaz nebol riadne doručený (prevzal ho syn žalobcu majúci rovnaké meno,
priezvisko aj bydlisko ako žalobca). Odvolací súd zdôrazňuje, že doručenie platobného rozkazu nepatrí
k predpokladom jeho vydania, ale je len podmienkou jeho (následnej) právoplatnosti a vykonateľnosti.

17. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, podľa ktorého podmienka, že obnova konania
prichádza do úvahy len proti právoplatnému rozhodnutiu má len formálny charakter s tým, že otázka
právoplatnosti (t. j., či bolo doručené v súlade so zákonom) je predmetom vecného posúdenia dôvodov
obnovy a nie otázkou jej prípustnosti.

18. Uvedený záver odvolateľa je v priamom rozpore s ust. § 397 CSP, ktoré taxatívne vymenúva pod
písmenami a) až f) dôvody, pre ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania a ktoré jediné môžu
byť predmetom „vecného posúdenia“. Právoplatnosť rozhodnutia je podmienkou prípustnosti obnovy,
uvedené plynie expressis verbis z úpravy § 398 CSP, ako aj účelu tohto právneho inštitútu. Obnova

konania totiž patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, čo znamená, že na jej uplatnenie musia
byť dané osobitné právno-politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
– to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu (rozhodnutie o právoplatnosti ktorého niet pochybností) z taxatívne stanovených

dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať
žalobu na obnovu konania.

19. Žalobca využil k ochrane svojich tvrdených porušených práv nesprávny procesný prostriedok
nápravy. Obnova konania nie je spôsobilým právnym prostriedkom na dosiahnutie priaznivého

rozhodnutia pre stranu konania, ktorá tvrdí, že rozhodnutie vôbec právoplatnosť nenadobudlo z dôvodu,
že neboli dodržané príslušné procesné pravidlá súvisiace s doručovaním rozhodnutia. Pokiaľ strana
tvrdí, že jej nebolo rozhodnutie riadne doručené, musí použiť iný prostriedok nápravy (v danom prípade
odpor proti platobnému rozkazu) a následne súd, skúmajúc včasnosť jeho podania, preskúma spôsob
doručovania rozhodnutia prvej inštancie.

20. Procesný postup, ktorý využil žalobca – podanie návrhu na obnovu konania, neriešil situáciu
spôsobom, ktorý by mu mal dovodiť priaznivý výsledok. Pokiaľ by bolo preukázané, že nedošlo
k účinnému doručeniu platobného rozkazu, potom by tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Takýto
záver následne vylučuje možnosť napadnúť toto (neprávoplatné) rozhodnutie mimoriadnym opravným

prostriedkom–obnovykonania,nakoľkosúdvrámcitakéhotokonaniaskúmaapriori,činávrhnaobnovu
konania smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, inak nemôže byť navrhovateľ obnovy úspešný
(obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo/54/2017 zo dňa 22.03.2018).

21. Názor žalobcu, že lehota na podanie odporu podľa doložky právoplatnosti „dávno uplynula“,

a preto jediným dostupným prostriedkom ochrany je obnova konania, je nesprávny. Opomína totiž
skutočnosť, že vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ako to plynie z ustálenej judikatúry,
je len administratívno – technický úkon súdu a nemá žiaden vplyv na skutočné plynutie lehôt a na
posúdenie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené tak, aby takéto doručenie nadobudlo účinky
spojené s právoplatnosťou. Doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv

na právne vzťahy účastníkov konania (takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá
nastane nezávisle na vôli súdu či účastníkov konania okamihom, keď sú splnené zákonné podmienky
a keď rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom). Doložka právoplatnosti je
úradným osvedčením o právnej skutočnosti, ktorej síce svedčí prezumpcia správnosti, pretože jejvyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené,
čo ale neznamená, že z jej nesprávnosti nemožno vyvodzovať dôsledok rovnakej povahy, ako zákon
vyvodzuje z nesprávneho poučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta OSP per analogiam

t. č. v zmysle ust. § 362 ods. 3 CSP (obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/28/2020, ako aj
Ústavný súd ČR sp. zn. III. ÚS 456/97 z 02.04.1998). Opačný výklad (o vylúčení možnosti skúmať
správnosť údajov vyznačených na doložke právoplatnosti) by vylučoval možnosť Najvyššieho súdu SR
v rámci dovolacieho konania (v súvislosti so skúmaním včasnosti podaného dovolania) posudzovať
otázku právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu inak, ako ju posúdil súd

prvého stupňa, ktorý jedine má kompetenciu ju úradne vyznačiť (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/39/2010).

22. Odvolateľ ďalej uvádza, cit.: „Výklad, podľa ktorého žalobca nemá k dispozícii ani riadny opravný
prostriedok (lebo o rozhodnutí nevedel v zákonnej lehote), ani obnovu konania (lebo podľa súdu
rozhodnutie vlastne právoplatné nie je), vedie k situácii, v ktorej je žalobca nútený znášať exekučné

zásahy do svojho majetku na základe formálne právoplatného rozhodnutia bez akejkoľvek reálnej
možnosti súdneho preskúmania otázky doručenia. Takýto stav je neudržateľný z ústavnoprávneho
hľadiska.“ Odvolací súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, Súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia
rozhodnutia nekonštatoval, že žalobcovi neprináleží prostriedok nápravy. Proti platobnému rozkazu je

prípustný osobitný prostriedok nápravy – odpor (§ 267 CSP). Hoci nejde o opravný prostriedok v pravom
slova zmysle, možno ním účinne docieliť „korekciu“ súdneho rozhodnutia. Ako už bolo uvedené na iných
miestach tohto uznesenia, z nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti možno vyvodiť dôsledok
obdobnej povahy, ako zákon vyvodzuje z nesprávneho poučenia o odvolaní (§ 362 ods. 3 CSP per
analogiam).

23. Bude prvoradou úlohou súdu po doručení odôvodneného odporu posúdiť jeho včasnosť.
Predpokladom tohto posúdenia bude overenie riadneho doručenia platobného rozkazu žalobcovi. Pokiaľ
žalobcovi platobný rozkaz nebol v súlade s príslušnými procesnoprávnymi predpismi doručený, nemohla
ani nikdy žalobcovi začať plynúť lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu, resp. žalobca

nemohol túto lehotu ani zmeškať.

24. Je nielen neúčelným, ale i nehospodárnym skúmať/dokazovať otázku riadneho doručenia
platobného rozkazu v rámci konania o povolenie obnovy (kde sám žalobca ako jediný dôvod obnovy
konania uvádza neúčinné doručenie platobného rozkazu). Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi

súdu prvej inštancie obsiahnutými v bodoch 15. a 16. napadnutého uznesenia. Žaloba žalobcu na
obnovu konania je prípustná len voči platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť, čo nie je
daný prípad (dôvodom obnovy má byť práve to, že platobný rozkaz sa nestal právoplatný). Pritom
v opačnej situácii, ak by bol platobný rozkaz právoplatný (pretože bol správne doručený), žaloba na
obnovu konania by bola zjavne nedôvodná, pretože by nebol daný jej dôvod (nesprávne doručenie).

25. Na margo argumentácie odvolateľa o zamietnutí návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti
napadnutého platobného rozkazu odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s argumentáciou, ktorú
vo väzbe k danej otázke obsiahol súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého uznesenia. Podstatným
v prejednávanej veci je skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa pre

vyhovenie návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu. Len všeobecne
tvrdil, že vykonávaním exekúcie mu vzniká ťažko nahraditeľná ujma a je ohrozená jeho životná situácia
a situácia jeho rodiny. Vznik a rozsah možnej ujmy by pritom bolo možné posúdiť, ak by žalobca
uviedol aspoň výšku jeho príjmov, prípadne príjmov jeho manželky a tiež, aké majú vysoké výdavky,
aby bolo možné ustáliť, či a do akej miery vymáhanie sumy 1 762,40 EUR s príslušenstvom môže

ohroziť ich životnú situáciu. Odvolací súd zastáva názor, že ani zisťovacie úkony exekučného súdu,
resp. prípadné zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach (za situácie, keď je povolený
odklad exekúcie), nie sú spôsobilé samé o sebe (bez ďalšieho) ohroziť životnú situáciu žalobcu a jeho
rodiny, ako tvrdí, nakoľko tieto úkony majú len zabezpečovací charakter.

26. Žalobca síce odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. aj
výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou
nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi – § 380 ods. 1 CSP)aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd podotýka, že súd prvej
inštancie náležite aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že v zmysle daného ustanovenia vzniklo
žalovanému právo na náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Nakoľko však súd žalobu

na obnovu konania žalovanému vôbec nedoručoval, postupujúc podľa úpravy § 413 ods. 2 CSP, žiadne
trovy konania mu vzniknúť nemohli, preto súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že žalovanému proti
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)