Uznesenie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/779/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124014972
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1124014972.4

Uznesenie

Mestský súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci
obžalovaného J. G., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní 31. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného J. G., narodeného XX. X. XXXX
v L., trvale bytom Š. XXX/XX, Bratislava - J., pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava V z 9. 12. 2024, č. k. 2Pv 414/24/1105 - 7, právne kvalifikovaného ako prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, spočívajúci v zmysle predmetnej
obžaloby v tom, že obžalovaný

dňa 08. 12. 2024 v čase o 03.50 hodine, v Bratislave-Rusovciach na Balkánskej ulici smerom do
Maďarskej republiky, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Golf, šedej tmavej

farby eč: L.-XXX FA Y.: W., kde bol po zastavení hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bratislava-Rusovce
podrobenýdychovejskúškenazistenieprítomnostialkoholuvdychuelektronickýmanalyzátoromdychu,
typu ALCOQUANT 6020 Plus evidenčné číslo C. , ktorým mu bola v čase o 03:56 hodine dňa 08. 12.
2024 nameraná hodnota 0,51 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje 1,06 ‰ a
následnou opakovanou dychovou skúškou elektronickým analyzátorom dychu, typu ALCOQUANT 6020

Plus evidenčné číslo C. mu bola v čase o 04:11 hodine dňa 08. 12. 2024 nameraná hodnota 0,52 mg
etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje 1,08 ‰, a preto bol po obmedzení osobnej
slobody následne predvedený na OO PZ Bratislava-Rusovce,

p o s t u p u j e na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave,

pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd už vo veci rozhodol uznesením zo 6. 3. 2025, č. k. 0T/779/2024 - 91 tak, že podľa § 280 odsek 2
Tr. por. trestnú vec obžalovaného postúpil na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave, pretože nejde
o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom. Sťažnostný súd, na základe sťažnosti prokurátora

citované uznesenie súdu prvého stupňa uznesením z 18. 9. 2025, sp. zn. 4To/74/2025 zrušil podľa §
194 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave sprítomnil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil primárne na dôkaze
(pre súd rozhodujúcom), ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom - prečítanie znaleckého posudku
predloženého obžalovaným, kedy znalec nebol pred podaním znaleckého posudku poučený v zmysle

príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 144 Tr. por.). Bez citovaného poučenia nebolo možné
predmetný znalecký posudok v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítať a to ani za súhlasu procesnýchstrán. Bolo potrebné zabezpečiť jeho riadne procesné vykonanie, t .j. predvolať znalca na hlavné
pojednávanie, poučiť ho podľa § 144 Tr. por. a následne na hlavnom pojednávaní vykonať jeho výsluch.
Pre nevykonanie jedného z dôkazov zásadného významu pre ustálenie skutkového stavu zákonným

spôsobom, súd pri posudzovaní otázky viny obžalovaného nemohol na uvedený znalecký posudok
vôbec prihliadať. Sťažnostný súd udal, že bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne nariadiť hlavné
pojednávanie, predvolať naň znalca G.. E.. H.. J. F., J.P.., poučiť ho a pristúpiť k jeho výsluchu, resp. ak
sa po zákonnom poučení na svoj znalecký posudok odvolá, bude ho možné v súlade s § 268 ods. 2 Tr.
por. prečítať s tým, že sa následne procesným stranám umožní vykonať výsluch znalca.

Na hlavnom pojednávaní, po zrušení vyššie citovaného uznesenia a vrátení veci sťažnostným súdom,
súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca G.. E.. H.. J. F.Č., J.. (aj s príslušným poučením podľa § 144
a nasl. Tr. por., § 145 ods. 2 Tr. por. a § 347 Tr. zák.), prečítaním jeho znaleckého posudku č. 3/2025 (č.
l. 51 - 69) s poukazom na § 268 ods. 2 Tr. por. a prečítaním listinných dôkazov: odpis z Registra trestov
obžalovaného z 30. 3. 2026 a lustrácie v registri priestupkov obžalovaného z 5. 3. 2025.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe. I
obžalovaný potvrdil, že čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby je pravda, stalo sa to a nepopiera to,
avšak podľa jeho názoru nejde o trestný čin. Ďalej využil svoje právo a odmietol vypovedať. V konaní v
zásade neboli sprítomnené akékoľvek námietky ohľadne priebehu skutkového deja.

Sporom ostalo právne posúdenie skutku, kedy súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že nejde o trestný
čin, ale skutok by mohol byť maximálne priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 odsek 1 písmeno e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Primárne súd poukazuje na dve vykonané dychové skúšky u obžalovaného, dve merania a teda aj dve
odlišné namerané hodnoty koncentrácie alkoholu v jeho dychu. Pri prvom meraní (8. 12. 2024 o 3:56
hod.) bola u neho nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,51 mg/l (1,06 promile). Druhé meranie (8. 12.
2024 o 4:11 hod.), teda po 15 minútach, zaznamenalo u obžalovaného hodnotu alkoholu v dychu 0,52
mg/l (1,08 promile).

Pre ustálenie právnej kvalifikácie skutku a konštatovanie, že nejde o trestný čin - prečin podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., sú v tomto prípade mimoriadne dôležité závery znaleckého posudku č. 3/2025 z 20. 1.
2025 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, serohematológia) G.. E.. H.. J. F., J.., pričom je potrebné zvýrazniť, že tie neboli nielen že

vyvrátené žiadnou procesnou stranou, ale ani len namietané či rozporované.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pri použití konverzného faktora 2100 by koncentrácia 0,51
mg/letanoluvdychuzodpovedalakoncentrácií1,015g/kgetanoluvkrviakoncentrácia0,52mg/lvdychu
by zodpovedala koncentrácií 1,035 g/kg etanolu v krvi. Na základe časového priebehu nameraných

koncentrácií etanolu v dychu je možné pripustiť, že sa J. G. v čase zastavenia hliadkou o 03:50 hod,
v čase prvej dychovej skúšky o 03:56 hod ako aj druhej dychovej skúšky o 04:11 hod. nachádzal ešte
v rezorbčnom štádiu ovplyvnenia alkoholom. To znamená že koncentrácia alkoholu v jeho krvi mohla
ešte stúpať. Inak povedané, v čase keď viedol motorové vozidlo aj v čase zastavenie hliadkou mohla
byť koncentrácie etanolu v jeho krvi nižšia ako pri prvej dychovej skúške.

V rezorbčnej fáze rozsah konverzného faktora býva od 500 do 1960 (Loos a Heifer, 1979). V prípade
použitia vyššie uvedených extrémnych hodnôt konverzných faktorov by sme mohli dospieť k tomu, že
koncentrácia etanolu v krvi J. G. v čase prvej dychovej skúšky bola nanajvýš 0,947 g/kg a v čase druhej
dychovej skúšky nanajvýš 0,966 g/kg.
V prípade konverzného faktora 1850 prepočet z koncentrácie etanolu z dychových skúšok na

koncentráciu etanolu v krvi vedie ku koncentrácií etanolu v krvi 0,894 g/kg pri prvej dychovej skúške a
koncentráciu 0,912 g/kg pri druhej dychovej skúške. Znalec na základe dostupných informácií a vyššie
uvedeného nemôže jednoznačne dospieť k záveru, že by sa v čase o 03:50 hod, 03:56 hod i 04:11 hod
dňa 8. 12. 2024 v krvi J. G. nachádzal etanol v koncentrácií vyššej ako 1 g/kg. Jediný spôsob, akým by
bolo možné stanoviť koncentráciu etanolu v krvi J. G. v kritickom čase bez pochybností by bol odber

krvi s jej následným vyšetrením.
V súčasnosti existuje značné množstvo poznatkov, ktoré jednoznačne vedú k záveru, že výsledok
stanovenia koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu nemožno použiť na určenie koncentrácie
etanolu v krvi v čase skutku spôsobom, ktorý by mohol byť výraznejšie použiteľný pre právneúčely. Základným problémom odvodzovania koncentrácie etanolu v krvi od koncentrácie etanolu vo
vydychovanom vzduchu je neistota o hodnote konverzného faktora u konkrétneho jedinca v relevantnom
čase.

Ak sa použije fixný konverzný faktor (napríklad 2100) a individuálny konverzný faktor u posudzovaného
jedinca je v skutočnosti vyšší, potom pri prepočte takéhoto jedinca zvýhodníme a prepočítaná
koncentrácia bude nižšia ako reálna koncentrácia etanolu v krvi.
Ak sa použije fixný konverzný faktor (napríklad 2100) avšak individuálny konverzný faktor u
posudzovaného jedinca bude v skutočnosti nižší, prepočet koncentrácie etanolu z vydychovaného

vzduchu na koncentrácie etanolu v krvi ho poškodí, pretože prepočítaná koncentrácia bude vyššia ako
reálna koncentrácia etanolu v krvi.
V učebnici súdneho lekárstva, ktorú vydalo v roku 2016 vydavateľstvo Grada sa v kapitole venovanej
forenznej alkohológií uvádza o skúške na prítomnosť alkoholu vo vydychovanom vzduchu nasledovné:
„Vzhledem k tomu, že se jedná o neinvazivní metodu, lze její odmítnutí vyšetrovanou osobou velmi téžce
zduvodnit. Je to ovšem metoda pouze orientační. I když současné moderní prístroje již nereaguji na

vydechovaný aceton, prepočet na hodnotu obsahu alkoholu v krvi je velmi nejistý, a namérené výsledky
tak nemusejí odpovídat skutečné hladiné alkoholu ve venózní krvi. Na druhé strané ovšem pristroj nikdy
nedává falešné pozitivní výsledky. Dá se tedy říci že dechová zkouška je kvalitatívne zcela spolehlivá,
ovšem kvantitatívne nikoliv. Jinak rečeno - pokud pristroj na displeji ukáže nejakou hodnotu, není možné,
aby vydychovaný vzduch byl čistý, ale kolik prípadného alkoholu obsahuje, zcela jisté není“.

Znalec považoval za potrebné výslovne zdôrazniť, že v súčasnosti neexistuje spôsob, ako jednoznačne
a bez zbytočných pochybností prepočítať koncentráciu etanolu vo vydychovanom vzduchu (BrAC) na
koncentráciu etanolu v krvi (BAC). Konkrétna zistená BrAC zodpovedá totiž vždy určitému rozsahu BAC.
V rezorbčnej fáze je BrAC často vyššia ako BAC, pričom v eliminačnej fáze je BrAC nižšia ako BAC.

Znalec G.. E.. H.. J. F., J.. na hlavnom pojednávaní k posudku doplnil, že dychová skúška zodpovedá
vždy hodnotám zisteným z tepny človeka resp. artérie (okysličená krv ktorá prešla už pľúcami), pričom v
rezorpčnej fáze v ktorej bol aj obžalovaný (koncentrácia alkoholu v krvi stúpa), naproti tomu, býva/môže
byť hladina alkoholu v žilovej krvi aj o 40 % nižšia. Z jeho pohľadu by dychová skúška mala skôr slúžiť
ako určité vodítko pre prípadné zistenie hladiny alkoholu krvnou skúškou. Bolo by vhodné určiť nejakú

hranicu od ktorej by bolo nutné, aby policajti vykonávali alebo vzali by takúto osobu aj na odber krvi, ako
je to aj v prípadoch, keď je podozrenie, že vodič motorového vozidla je pod vplyvom omamných látok.
Dychovú skúšku môže ovplyvniť aj rytmus dýchania, napríklad keď probant dýcha rýchlejšie, napríklad
by pred skúškou vybehol pár poschodí alebo urobil krátky šprint, tak by výsledok bol určite nižší možno
aj o 60 % (podľa literatúry).

Znalec vypovedal, že ak by poznal hmotnosť a výšku obžalovaného v čase skutku a keby vedel koľko
bolo objemové percento alkoholu v pive a vo vodke, ktoré pred skutkom užil, tak by sa dalo vyjadriť k
tomu, že akú koncentráciu alkoholického nápoja v krvi mohol dosiahnuť (na otázku či vie aká mohla
byť hladina alkoholu u obžalovaného cca. 4 hodiny predtým, ako bola vykonaná dychová skúška, keď
ako sám obžalovaný tvrdil, že vypil dve pivá a dve vodky do 23,00 hod.). Ďalej by bolo potrebné vedieť,

kedy sa začalo pitie, kedy sa skončilo pitie, potom po skončení pitia by už nemohol obžalovaný ďalej
piť, vtedy by sa dal urobiť tzv. jednoduchý spätný prepočet. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol podľa
výsledkov dychovej skúšky v rezorpčnej fáze, mohol ešte v nejakom čase pred dychovou skúškou
požívať alkoholické nápoje, pričom tento čas mohol byť od 30 minút do 2 hodín, plus/mínus, čo je čas
spravidla postačujúci na vstrebanie všetkého požitého alkoholu. Problémom takýchto prepočtov býva,

že údaje poskytnuté od podozrivej osoby často bývajú rôzne skreslené. Takisto pri hraničných hodnotách
treba hodnotiť s istým stupňom opatrnosti.
Na otázku či v hodnotách alkoholu v dychu, ako nameraných u obžalovaného, bol tento schopný viesť
bezpečne motorové vozidlo, znalec uviedol nasledovné. Koncentrácia alkoholu v krvi v rozsahu 0,8 -1,0
g/kgetanoluvkrvisúzhľadiskacestnejpremávkykritické.Prikoncentráciinad1g/kgneexistujeprakticky

osoba, ktorá by bola schopná bezpečne viesť motorové vozidlo vzhľadom na predĺženie reakčného
oneskorenia. Aj silne opitá osoba teoreticky vie viesť motorové vozidlo, nakoľko ide o automatizovanú
činnosť, ale v kritických situáciách má predĺžené reakcie čo je nebezpečné.

Vykonaným znaleckým dokazovaním spojeným aj s výsluchom znalca bola správnosť nameraných

hodnôt koncentrácie alkoholu v dychu obžalovaného jednoznačne a významne spochybnená, priam
až vyvrátená. Znalec jasne konštatoval, že pri rôznych metódach výpočtov (rôzne konverzné faktory)
by bolo možné dospieť k záveru, že v čase prvej, ako aj druhej dychovej skúšky obžalovanému
nebola nameraná hodnota etanolu v koncentrácii vyššej ako 1 g/kg, teda rovnajúcej sa či nebodajpresahujúcej jedno promile, ktorá hodnota určuje hranicu medzi prípadným priestupkom a trestným
činom. Znalec zároveň zvýraznil, že jediný spôsob, akým by bolo možné stanoviť koncentráciou etanolu
v krvi obžalovaného v rozhodnom čase bez pochybností by bol odber krvi a jej analýza, k čomu však

v tomto prípade nedošlo. Zároveň znalec v posudku vzhľadom na namerané hodnoty konštatoval, že v
čase, keď obžalovaný viedol motorové vozidlo mohla byť koncentrácia etanolu v jeho krvi nižšia, ako pri
prvej dychovej skúške, teda ešte menšia ako vyššie citované hodnoty plynúce zo znaleckého posudku
(všetky menšie ako jedno promile).

Aj na výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec skonštatoval, že z jeho pohľadu by dychová skúška mala
skôr slúžiť ako určité vodítko pre prípadné zistenie hladiny alkoholu krvnou skúškou. Bolo by vhodné
určiť nejakú hranicu od ktorej by bolo nutné, aby policajti vykonávali alebo vzali by takúto osobu aj na
odber krvi, ako je to aj v prípadoch, keď je podozrenie, že vodič motorového vozidla je pod vplyvom
omamných látok. Dychovú skúšku môže ovplyvniť aj rytmus dýchania, napríklad keď probant dýcha
rýchlejšie, napríklad by pred skúškou vybehol pár poschodí alebo urobil krátky šprint, tak by výsledok

bol určite nižší možno aj o 60 % (podľa literatúry). I predmetné vyjadrenia znalca výrazne spochybňujú
presnosť vykonaných dychových skúšok u obžalovaného, kedy v jeho prípade boli namerané hodnoty
navyše na pomedzí či ide ešte „len“ o priestupok alebo už o trestný čin (hranica 1 promile).

V trestnom procese, súd uzná obžalovaného za vinného, len ak takýto záver vyplýva z kompletne

vykonaného dokazovania a to bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Musí byť prítomná absolútna
istota o vine obžalovaného. V opačnom prípade nastupuje zásada "in dubio pro reo" - v prípade
pochybností v prospech páchateľa, ktorá situácia nastala i v tejto veci. Prokuratúre, ako nositeľke
dôkazného bremena, sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný bol v stave vylučujúcom spôsobilosť
počas ktorého viedol motorové vozidlo (hladina alkoholu nad 1 promile), ale práve naopak, obhajoba

predložila dôkaz (znalecký posudok) spochybňujúci vykonané merania hladiny alkoholu v dychu
obžalovaného. Keďže boli sprítomnené a znalcom potvrdené výrazné pochybnosti o správnosti meraní
(najmä prepočty podľa konverzných faktorov a z dôvodu, že nebol vykonaný odber krvi a jej následná
analýza), nie je možné ustáliť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave, ako predpokladá Trestný
zákon - vylučujúcom spôsobilosť, teda, že by bola objektívne a bez pochybností zistená hladina alkoholu

v dychu resp. v krvi obžalovaného nad jedno promile. Zároveň znalec dospel po prepočtoch cez
príslušné konverzné faktory k hodnotám nameraného alkoholu v dychu obžalovaného dokonca pod
jedno promile, čo ešte viac spochybňuje tvrdenia obžaloby o vedení motorového vozidla obžalovaným v
stave vylučujúcom jeho spôsobilosť po požití alkoholu, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu už trestného
činu.

Nie je sporné, že obžalovaný požil určité množstvo alkoholu, čo preukazujú aj namerané dychové skúšky
(sporné boli len zistené hodnoty) a aj sám obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že alkohol pil a
to dve pivá a dve vodky, ale ešte okolo 23:00 hod. 7. 12. 2024. Znalec ani na hlavnom pojednávaní
nevedel urobiť tzv. jednoduchý spätný prepočet týkajúci sa hladina alkoholu u obžalovaného cca.

4 hodiny predtým, ako bola vykonaná dychová skúška, keď, ako sám obžalovaný tvrdil, že vypil
dve pivá a dve vodky do 23,00 hod. a to pre neznalosť hmotnosti a výšky obžalovaného v čase
skutku, ako aj neznalosti objemového percenta alkoholu v pive a vo vodke. Pre citované zistenie
by bolo tiež potrebné vedieť, kedy pitie začalo, kedy skončilo a po skončení pitia by už obžalovaný
nemohol ďalej piť. Znalec tiež doplnil, že pri hraničných hodnotách treba tieto výpočty hodnotiť s istým

stupňom opatrnosti. Aj v kontexte tvrdenia obžalovaného o množstve požitého alkoholu a deklarovaného
časového odstupu od požitia alkoholu (cca. 5 hodín: od 23tej. hodiny do 3:50 hod. ráno nasledujúceho
dňa) súd vyhodnotil, že obžalovaný bol pod určitým vplyvom alkoholu počas vedenia motorového
vozidla, avšak musel vychádzať z pre páchateľa priaznivejších hodnôt, ktoré vyplynuli zo znaleckého
dokazovania, teda pod jedno promile alkoholu v tele obžalovaného. Pri hodnotách zistených znaleckým

dokazovaním (po prepočtoch príslušnými konverznými faktormi, teda pod 1 promile), ako aj s poukazom
na absenciu odberu krvi a jej vyšetrenia a na všetky načrtnuté úvahy a dôvody súd uzatvára, že
konanie obžalovaného nenaplnilo intenzitu žalovaného trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ale maximálne priestupku. V zmysle načrtnutého súd trestnú
vec obžalovaného Patrika Divíleka postúpil na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave pretože nejde

o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom.

Súd nad rámec dopĺňa, že najmä pri nameraných tzv. hraničných hodnotách alkoholu v dychu osôb
(okolo 1 promile) bude v budúcnosti nutné (ako naznačil aj znalec), aby orgány činné v trestnom konanívykonali u podozrivých osôb aj odber krvi a jej následné vyšetrenie (krvnú skúšku) pre účely jasného
objasnenia skutku bez akýchkoľvek pochybností.

S poukazom na všetky uvedené argumenty a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť ktorá sa podáva v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, ktorú môže podať prokurátor.
Sťažnosť má odkladný účinok (§ 280 ods. 3 Tr. por.).

Právne účinne ju nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.