Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Cb/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123348372
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123348372.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: PTN, a.s., Braneckého 179, Trenčín, IČO: 50 849 794,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o.,
Legionárska7735/31B,Trenčín,IČO:52536891,protižalovanému:Saponaria,s.r.o.,Heydukova12-14,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 450 823, zastúpeného BBLegal s.r.o., Galvaniho 2/A,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 247 614, o zaplatenie 21 474,72 eura s príslušenstvom a

zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 4 376,- eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17 098,72 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 11. 2021 do 25. 04. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 12. 2022 do 25. 04. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 18. 01. 2022 do 25. 04. 2024,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 28,- eura od 16. 02. 2022 do 25. 04. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 692,- eura od 16. 02. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 478,64 eura od 16. 02. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 17,36 eura od 16. 03. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 702,64 eura od 16. 03. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 04. 2022 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 05. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 06. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 07. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 08. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 10,25 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 09. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 10,25 % ročne zo sumy 720,- eura od 18. 10. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 11 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 11. 2022 až do zaplatenia,

- vo výške 11 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 12. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 11,5 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 01. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 11,5 % ročne zo sumy 4 301,48 eura od 25. 01. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 12 % ročne zo sumy 720,- eura od 16. 02. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 12 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 03. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 12,50 % ročne zo sumy 720,- eura od 19. 04. 2023 až do zaplatenia,

- vo výške 12,75 % ročne zo sumy 720,- eura od 17. 05. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 12,75 % ročne zo sumy 2 014,60,- eura od 16. 06. 2023 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vypočítanú takto:
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 11. 2021 do 25. 04. 2024,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 12. 2022 do 25. 04. 2024,

- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 18. 01. 2022 do 25. 04. 2024,- vo výške 0,05 % denne zo sumy 28,- eura od 16. 02. 2022 do 25. 04. 2024,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 692,- eura od 16. 02. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 03. 2022 do 20. 05. 2024,

- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 04. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 56,- eura od 17. 05. 2022 do 20. 05. 2024,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 664,- eura od 17. 05. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 06. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 07. 2022 až do zaplatenia,

- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 08. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 17. 09. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 18. 10. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 17. 11. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 12. 2022 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 17. 01. 2023 až do zaplatenia,

- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 16. 02. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 17. 03. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 19. 04. 2023 až do zaplatenia,
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 720,- eura od 17. 05. 2023 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 880,- eura v
lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov

konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28. 06. 2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 21 474,72 eura s
príslušenstvom z dôvodu, že žalobca v právnom postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 01. 03. 2021

so žalovaným v právnom postavení nájomcu zmluvu o nájme. Žalobca prenechal na základe zmluvy
žalovanému do užívania predmet nájmu podľa zmluvy, za čo následne vystavil žalobca žalovanému
nasledovné faktúry, ktoré sú už po dátume splatnosti, a ktoré do dnešného dňa neboli uhradené, a to ani
len z časti, evidované ku dnešnému dňu ako pohľadávky voči žalovanému, a to faktúru č. 1020210091,
splatnú dňa 15. 11. 2021 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020210099, splatnú dňa 15. 12.

2021 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220001, splatnú dňa 17. 01. 2022 na sumu vo
výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220009, splatnú dňa 15. 02.2022 na sumu vo výške 720,- eura s
DPH, faktúru č. 1020220017, splatnú dňa 15. 02. 2022 na sumu vo výške 1 478,64 eura s DPH, faktúru
č. 1020220019, splatnú dňa 15. 03. 2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220026,
splatnúdňa15.04.2022nasumuvovýške720,-eurasDPH,faktúruč.1020220035,splatnúdňa16.05.

2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220042, splatnú dňa 15. 06. 2022 na sumu vo
výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220054, splatnú dňa 15. 07. 2022 na sumu vo výške 720,- eura
s DPH, faktúru č. 1020220061, splatnú dňa 15. 08. 2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru
č. 1020220068, splatnú dňa 16. 09. 2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220079,
splatnú dňa 17. 10. 2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220089, splatnú dňa 16.

11. 2022 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020220099, splatnú dňa 15. 12. 2022 na
sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020230001, splatnú dňa 16. 01. 2023 na sumu vo výške
720,- eura s DPH, faktúru č. 1020230010, splatnú dňa 24. 01. 2023 na sumu vo výške 4.301,48 eura
s DPH, faktúru č. 1020230011, splatnú dňa 15. 02. 2023 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru
č. 1020230019, splatnú dňa 16. 03. 2023 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020230035,

splatnú dňa 18. 04. 2023 na sumu vo výške 720,- eura s DPH, faktúru č. 1020230044, splatnú dňa 16.
05. 2023 na sumu vo výške 720,- eura s DPH a faktúru č. 1020230052, splatnú dňa 15. 06. 2023 na sumu
vo výške 2 014,60 eura s DPH. Z dôvodu, že žalovaný uvedené faktúry v termíne ich splatnosti žalobcovi
neuhradil, vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške istiny 21 474,72 eura, ktorá
nebola uhradená. Upomienkou zo dňa 24. 05. 2023, ktorá bola žalovanému doručená dňa 29. 05. 2023,

vyzval žalobca žalovaného na úhradu vyššie uvedených faktúr, za účelom čoho žalovanému poskytoldodatočnú lehotu 7 dní, avšak žalovaný nesplnil svoj záväzok ani v tejto dodatočnej lehote. Žalobca si v
zmysle čl. V. ods. 2 zmluvy uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania splatnosti jednotlivých faktúr a podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1

ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.

2. Súd vydal dňa 10. 07. 2023 platobný rozkaz č.k. 19Up/1128/2023, proti ktorému podal žalovaný
odpor s odôvodnením, že žalobca a žalovaný majú uzatvorenú zmluvu o nájme, predmetom ktorej je
nájom nehnuteľnosti v okrese Trenčín, obci Trenčín, katastrálnom území I., ktorú uzatvorili dňa 01. 03.

2021. Na základe zmluvy o nájme si žalobca a žalovaný dohodli ako odplatu nájomné v sume 540,-
eura vrátane DPH a služby súvisiace s nájomným v celkovej sume 150,- eura. Na základe dohody tak
žalovaný je povinný uhrádzať mesačné platby v celkovej výške 690,- eura vrátane DPH. Avšak žalobca
vo vystavených faktúrach zakaždým fakturoval sumu 720,- eura, čo je v zjavnom rozpore s textom čl. V
a čl. VII zmluvy o nájme. Žalovanému ako nájomcovi tak nevznikol taký dlh, ako žalobca v tomto konaní
požadoval. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný nemali záujem na tom, aby mesačná, preddavková

platba za poskytované služby bola navyšovaná o daň z pridanej hodnoty. Tam, kde žalobca a žalovaný
mali záujem dohodnutú sumu navýšiť o príslušnú daň z pridanej hodnoty, tam si to obe strany výslovne
dohodli a v zmluve o nájme uviedli. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na znenie čl. V zmluvy o nájme,
kde je explicitne formulované, že nájomné je v sume 450,- eura a daň z pridanej hodnoty je v sume 90,-
eura. Naopak, v čl. VII ale žalobca a žalovaný si dohodli, že suma 150,- eura obsahuje všetky príslušné

dane a poplatky a nemá sa navyšovať o DPH. V súlade s čl. VII. ods. 4 zmluvy o nájme bol žalobca ako
prenajímateľ povinný vyhotoviť vyúčtovanie zálohových platieb. Skutočnosť však bola taká, že žalobcom
vystavené vyúčtovacie faktúry neobsahujú ani minimálne náležitosti vyúčtovania. Faktúry nepreukazujú
ani stav meračov na začiatku a na konci relevantného obdobia. Rovnako nie je ani uvedený objem
spotrebovanej komodity. Žalobca neposkytol žalovanému žiadne podklady a dokumenty, ktorými by

preukázal fakturované sumy a žalovaný má podstatné pochybnosti o správnosti ich výšky, žalovanému
vyúčtovacie faktúry ani ostatné faktúry neboli zo strany žalobcu riadne doručované. V súlade s čl. V
ods. 2 zmluvy o nájme bol žalobca oprávnený fakturovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Uvedená sadzba je pri prepočte na ročnú výšku 18,25 %. Táto suma skoro
dvojnásobne prevyšuje súčasnú výšku zákonných úrokov z omeškania, takže podľa názoru žalovaného

bola neprimerane vysoká podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obdo/39/2010 zo dňa 08. 12. 2010 pri úvahách primeranosti zmluvnej pokuty by sa mal
súd zaoberať „všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať aj na iné skutočnosti
(napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej
pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či došlo k

vzniku škody alebo nie a podobne).“. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2006 zo
dňa 29. 03. 2007 „aj keď je určenie výšky zmluvnej pokuty zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných
strán, neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá v neobmedzenej
výške.“. Žalovaný je spoločnosťou, ktorý prenajíma danú nehnuteľnosť za účelom predaja kvetov a kytíc
inovujúcim spôsobom formou drive-in predajní. Žalovaný a jeho obchodní partneri túto činnosť začali

prevádzkovať v období Covidu-19, keď boli v platnosti obmedzenia pohybu a pobytu, ktoré zásadným
spôsobom zasiahli do podnikania. Uvedeným žalovaný poukazoval na to, že jeho vyjednávacia pozícia v
čase uzatvárania zmluvy o nájme bola podstatne slabšia a tak musel, o.i. súhlasiť aj s navrhnutou výškou
pokuty. Tak ako je zmluvná pokuta v zmluve o nájme nastavená, len kopíruje svojou povahou a účelom
úroky z omeškania, a preto by ju bolo možné považovať za duplicitnú. Práva a povinnosti nájomcu a

prenajímateľa sa tak dostávajú do zjavnej nerovnováhy. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný
zato, že výška dlžnej sumy uvedená žalobcom je uvedená v nesprávnej výške. Žalobca pri vystavovaní
faktúr postupoval v rozpore so zmluvou o nájme. S prihliadnutím na neprimeranosť zmluvnej pokuty
žalovaný navrhol konajúcemu súdu, aby uplatnil moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalobca od začiatku trvania nájmu na základe zmluvy o nájme zo dňa
01. 03. 2021 vystavoval žalovanému všetky faktúry rovnako, teda tak, ako boli vystavované faktúry, ktoré
žalovaný neuhradil, a ktoré sú predmetom tohto konania. Z faktúr za obdobie od marca 2021 do októbra
2021 bolo zrejmé, že aj v týchto faktúrach bola záloha za energie fakturovaná ako suma 150,- eura +
DPH, t. j. spolu výška zálohy za energiu 180,- eura s DPH mesačne. Pri výklade vôle podľa ust. § 266

ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. S odkazom na ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka na uhradené faktúry za obdobie nájmu od marca 2021 do októbra 2021 je nepochybné,že žalovaný súhlasil s tým, že záloha za energie bude fakturovaná mesačne ako suma 150,- eura
+ DPH. A teda argument žalovaného prečo neuhrádzal žalované faktúry je irelevantný. V prípade
údajného nesplnenia si podmienky pri vyúčtovaní energií žalobcom ide len opätovne o ďalšie nepravdivé

a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného, nakoľko prílohou faktúr, ktorých predmetom bolo vyúčtovanie
energií za dané obdobie nájmu bolo vždy aj vyúčtovanie, s ktorým údajne žalovaný nebol oboznámený.
Nemožnoporovnávaťvýškuzákonnýchúrokovzomeškaniasvýškouzmluvnejpokuty,nakoľkoideodva
rozdielne inštitúty. Argumenty žalovaného o tom, prečo by mal súd znížiť výšku zmluvnej pokuty podľa
zmluvy na základe moderačného práva súdu sú absurdné. Rovnako tak aj žalovaným vymyslený príbeh

o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy musel súhlasiť s obsahom zmluvy, preto mal „slabšiu vyjednávaciu
pozíciu“. Žalobca odmietal akékoľvek tvrdenia o tom, že k podpisu zmluvy bol žalovaný „donútený“
žalobcom. Pred podpisom zmluvy prebiehali rokovania medzi stranami sporu ohľadom obsahu zmluvy,
a teda vyššie spomínané tvrdenia žalovaného neboli pravdivé. Je tak nesporné, že pri výške zmluvnej
pokuty dojednanej v zmluve nemožno hovoriť ako o neprimerane vysokej, a teda v danom prípade nie
je dôvod, aby príslušný súd uplatnil moderačné právo súdu. Zmluva, ktorú prvýkrát predložil žalobca

žalovanému, bola návrhom. K obsahu zmluvy sa pred jej uzatvorením mohol žalovaný kedykoľvek
vyjadriť a pripomienkovať ju, čo aj urobil. Nemožno teda akceptovať to, že žalovaný sa snaží obsah
zmluvy prezentovať tak, že tento bol pripravený žalobcom a žalovaný nemal možnosť pripomienkovať
jej obsah (toto prezentovanie údajnej pravdy zo strany žalovaného nie je pravdivé). Rovnako tak nie je
možné v danom prípade vykladať ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka tak, ako uvádzal žalovaný,

pretože toto ustanovenie by v danom prípade bolo možné aplikovať za situácie, pokiaľ by žalovaný
odmietol uhradiť prvú, žalobcom vystavenú, faktúru. V uvedenej situácii by sa žalovaný mohol odvolávať
na to, že v zmluve nie je explicitne uvedené, že suma vo výške 150,- eura je bez DPH. V takomto prípade
by bolo možné aplikovať predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka a žalovaný by tak nemal
povinnosť uhradiť k sume 150,- eura aj pripočítanú výšku DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

tak neurobil, resp. údajne neprávny postup žalobcu pri vystavovaní jednotlivých faktúr začal namietať
až po podaní žaloby, je táto argumentácia žalovaného o údajne spornom ustanovení zmluvy účelová.
Je pravdou, že priamo v zmluve nie je explicitne uvedené, že za zálohové platby za poskytované služby
podľa zmluvy bude žalovaný v právnom postavení nájomcu uhrádzať žalobcovi v právnom postavení
prenajímateľa vo výške 150,- eura s DPH alebo bez DPH. Informácia o tom, či ide o sumu s DPH alebo

bez DPH pri tomto ustanovení zmluvy absentuje. Uvedené však nič nemení na situácii, že od prvého
fakturačného obdobia boli faktúry za predmet nájmu podľa zmluvy vystavované tak, že k sume 150,-
eura ako zálohovej platbe za poskytované služby podľa zmluvy bola vždy pripočítaná suma DPH, t.j.
výsledná suma bola 180,- eura s DPH. Žalovaný tak od vystavenia prvej faktúry vedel, že suma 150,-
eura uvedená v zmluve pri zálohových platbách za poskytované služby je bez DPH, nakoľko každá jedna

faktúra bola od začiatku vystavená tak, že k sume 150,- eura bolo účtované plus DPH. Taktiež je verejne
dostupnouinformáciou,ktorábolauvedenáajpriamovzmluve,žežalobcabolvčaseuzatvoreniazmluvy
platcom DPH. Pokiaľ v akejkoľvek zmluve je uvedená suma a absentuje pri nej informácia, či ide o sumu
s DPH alebo bez DPH platí, že pokiaľ je príjemca danej sumy (v tomto prípade žalobca) platcom DPH,
ide o sumu bez DPH. A teda žalovanému mohlo a malo byť zrejmé, že suma 150,- eura mesačne ako

zálohová platba za poskytované služby uvedená v zmluve je suma bez DPH. Uvedenému zodpovedá aj
následná fakturácia, kedy k sumu 150,- eura bolo účtované aj plus DPH. Žalobcom žalovaná suma je tak
oprávnenáauvedenájevsprávnejvýške.Niejepravdou,akosaúčelovosnažíprezentovaťžalovaný,že
žalobca pri vystavovaní jednotlivých faktúr (ktoré časom prestal žalovaný uhrádzať) nesprávne uvádzal
sumy pri zálohových platbách za poskytované služby podľa zmluvy.

4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že návrh zmluvy o nájme pripravil žalobca. Na základe uvedeného a v
súlade s ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak existuje pochybnosť v znení zmluvy, vykladá sa to
naťarchustrany,ktoráspornúformuláciunavrhla,t.j.vtomtoprípadetomáísťnaťarchužalobcu.Akmal
žalobcazáujemnanavýšenieplatbyzaslužbypodľačl.VIIods.3zmluvyodaňzpridanejhodnoty,malto

explicitne uviesť, ako to už uviedol a rozpočítal pri nájomnom podľa čl. V ods. 1. Tak ako to je v zmluve o
nájmevčlVIIods.3formulovanétoindikuje,žedanásumujefixnáanenavyšujesaožiadnesumy.Nieje
tak pravda tvrdenie žalobcu, že žalovaný súhlasil s tým, že záloha za energie bude fakturovaná mesačne
ako suma 150,- eura + DPH. Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, nakoľko žalovaný bol uvedený do
omylu pánom S., ktorý mu sľúbil, že u žalobcu vybaví vyriešenie spornej záležitosti, inak by žalovaný

Dohodu o uznaní nepodpisoval. Žalovaný nespochybňoval podpis na tejto Dohode ale skutočnosť, že
pán S. mu sľúbil vybavenie záležitosti, avšak uvedené nesplnil. Jeho výsluch považoval žalovaný v
konaní za relevantný, nakoľko sprostredkoval uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.5. Dňa 21. 10. 2024 vzal žalobca žalobu späť v časti 4 376,- eura s odôvodnením, že dňa 18. 03.
2024 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Dohodu
o uznaní záväzku a splátkovom kalendári. V tejto Dohode uznal žalovaný žalovanú sumu v celej výške

a dôvodu a zaviazal sa uhrádzať žalovanú sumu, t. j. sumu vo výške 23 979,24 eura s príslušenstvom,
v pravidelných mesačných splátkach tak, ako je uvedené v čl. II. ods. 1 tejto Dohody. Po uzatvorení
Dohody uhradil žalovaný žalobcovi splátku vo výške 2 188,- eura dňa 25. 04. 2024 a splátku vo výške
2 188,- eura dňa 20. 05. 2024. Spolu tak uhradil žalovaný žalobcovi sumu iba vo výške 4 376,- eura.

6. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. V danom prípade došlo k čiatočnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol
potrebný súhlas žalovaného, a preto súd konanie v späťvzatej časti aj bez súhlasu žalovaného podľa

ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.

12. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že sa pridržiaval svojich
doterajších vyjadrení a odkazoval na jeho posledné písomné podanie zo dňa 21. 10. 2024.

13. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká o čom svedčí, že kopíruje úrok z omeškania, avšak vo vyššej výške, z čoho je
zrejmé, že ide o duplicitne uplatnený nárok. V ostatnom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

14. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu dňa 25. 11. 2024 ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať
ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil
dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 11. 12. 2024.

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o nájme zo dňa 01. 03. 2021,
vyúčtovacími faktúrami žalobcu, vyúčtovaním energií za obdobie od marca 2021 do decembra 2021,
vyúčtovaním energií za rok 2022, vyúčtovaním energií za obdobie januára 2023 do mája 2023, knihou
pohľadávok žalobcu, upomienkou žalobcu zo dňa 24. 05. 2023, dohodou o uznaní záväzku a splátkovom
kalendári zo dňa 18. 03. 2024, výpisom z obchodného registra spoločností strán sporu, ako aj ďalšími

listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto
dôkazov.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v
obchodnom registri.19. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. Z. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

21. Podľa ust. § 266 ods. 2 Obch. Z. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,

vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá.

22. Podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. Z. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

23. Podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. Z. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

24. Podľa ust. § 266 ods. 5 Obch. Z. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

25. Podľa ust. § 266 ods. 6 Obch. Z. ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania,

miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve
uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako

aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné
zákony.

27. Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

28. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len “nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

29. Podľa ust. § 3 ods. 3 veta prvá zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý
čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.

30. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

31. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým užívaním.

32. Podľa ust. § 7 zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

33. Podľa ust. § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. Podľa ust. § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom

na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju
na svoje náklady udržiavať.35. Podľa ust. § 668 ods. 1 OZ nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu
potrebyopráv,ktorémávykonaťprenajímateľ.Priporušenítejtopovinnostizodpovedánájomcazaškodu
tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť

užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

36. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

37. Podľa ust. § 675 OZ právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť
u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa,
keď došlo ku skutočnosti toto právo zakladajúcim.

38. Podľa ust. § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

39. Podľa ust. § 677 ods. 1 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde
k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

40. Podľa ust. § 679 ods. 3 posl. veta OZ ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež

odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné
nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch
mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec
vypratať.

41. Podľa ust. § 721 ods. 1 OZ ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať
alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému
účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú
nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.

42. Podľa ust. § 721 ods. 1 OZ ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať
alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému
účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú
nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.

43. Podľa ust. § 721 ods. 2 OZ právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa a najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

44. Podľa ust. § 723 OZ ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z
omeškania.

45. Podľa ust. § 300 Obch. Z. okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť
platiť zmluvnú pokutu.

46. Podľa ust. § 301 Obch. Z. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na

hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho
rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,
ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

47. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

48. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

49. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.50. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

51. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčacomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

52. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

53. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z
dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej
výzvyveriteľapodobnejpovahy,ktoroupožadujesplneniepeňažnéhozáväzku(ďalejlen„doklad“),alebo
60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o

dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa
nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

54. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

55. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v
omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná

lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

56. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní,

ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy
nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia,
či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby,
keď záväzok zanikne iným spôsobom.

57. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

58. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

60. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré

vzniklo pred 15. januárom 2009.

61. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

62. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkacha nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

63.Podľaust.§1ods.2NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku1môževeriteľpožadovaťúrokyzomeškaniavsadzbe,ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto

kalendárneho polroka omeškania.

64. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

65. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

66. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

67. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj

dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými

dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

68. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka súkromnoprávny
záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi ako prenajímateľovi vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od
žalovaného ako dlžníka a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, a to všetko podľa
ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov a ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom na sporné okolnosti zmluvného vzťahu
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka (ust.
§ 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka).

69. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné vzhľadom na ich vyjadrenia a vykonané dokazovanie,

že žalobca v právnom postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 01. 03. 2021 so žalovaným v právnom
postavení nájomcu zmluvu o nájme. Žalobca prenechal na základe zmluvy žalovanému do užívania
predmet nájmu podľa písomnej zmluvy, za čo následne vystavil žalobca žalovanému predmetné faktúry.
Uvedený skutkový stav vyplýval aj

70. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že dňa 18. 03. 2024 uzatvorili žalobca v právnom
postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom
kalendári. V tejto Dohode uznal žalovaný žalovanú sumu čo do dôvodu aj výške a zaviazal sa uhrádzať
žalovanú sumu, t. j. sumu vo výške 23 979,24 eura s príslušenstvom v pravidelných mesačnýchsplátkach tak, ako je uvedené v čl. II. ods. 1 tejto Dohody, pričom po uzatvorení tejto Dohody uhradil
žalovaný žalobcovi splátku vo výške 2 188,- eura dňa 25. 04. 2024 a splátku vo výške 2 188,- eura dňa
20. 05. 2024, spolu tak uhradil žalovaný žalobcovi sumu iba vo výške 4 376,- eura. Súd na uvedenú

Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 18. 03. 2024 aplikoval ust. § 558 Občianskeho
zákonníka majúc za zo, že žalovaný touto Dohodou písomne uznal, že zaplatí v nej dostatočne jasne
určený svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, takže platila zákonný predpoklad, že tento uznaný dlh v
čase uznania trval a existoval. Navyše následnému čiastočnému plneniu zo strany žalovaného vo výške
4 376,- eura súd v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka priznal účinky uznania zvyšku dlhu,

pretože bolo možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

71. Súd považoval žalobcovu obranu spočívajúcu v tvrdení, že Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom
kalendári zo 18. 03. 2024 je neplatná, nakoľko „žalovaný bol uvedený do omylu X. S., ktorý mu sľúbil,
že u žalobcu vybaví vyriešenie spornej záležitosti, inak by žalovaný Dohodu o uznaní nepodpisoval“
nemala v konaní podľa názoru súdu žiadnu relevanciu, nakoľko táto osoba nebola, ako súd už vyššie

uvádzal, ani pracovníkom žiadnej zo strán sporu, ani štatutárnym zástupcom žiadnej zo strán sporu,
takžejejtvrdenianemalinavyhláseniežalovanéhovpredmetnejDohodaouznanízáväzkuasplátkovom
kalendári zo 18. 03. 2024 žiadnu právnu relevanciu, navyše keď táto Dohoda bola dostatočne určitá
a je v jej jasne špecifikovaný záväzok žalovaného voči žalobcovi, presne zodpovedajúci žalovanému
petitu v aktuálnom znení.

72. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

73. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

74. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

75. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

76. Podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

77. Podľa ust. § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

78. Právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní dňa 25. 11. 2024 vypočuť štatutárnych
zástupcov strán sporu a svedka X. S.. Uvedeného svedka žiadal vypočuť z toho dôvodu, že tento svedok

sprostredkoval obchod medzi stranami sporu, navyše sľúbil žalovanému, že vybaví spornú záležitosť u
žalobcu, preto žalovaný podľa slov jeho právneho zástupcu čakal až do poslednej chvíle a bol vo viere,
že medzi X. S. a žalobcom prebiehajú rokovania o vyriešení celej záležitosti.

79. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný (jeho právny zástupca) mal možnosť v konaní navrhnúť

výsluchy štatutárnych zástupcov strán sporu a svedka X. S. minimálne odo dňa 23. 01. 2024, kedy mu
súd doručil predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 11. 03. 2024, pričom minimálne odo
dňa 23. 10. 2024 mal vedomosť o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu z dôvodu uzavretia Dohody o
uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo 18. 03. 2024 a tom, že žalovaný neplní podmienky uvedené
v tejto Dohode, takže súd vyhodnotil návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch uvedených osôb

za predložený v rozpore s ust. § 153 C.s.p., a teda použil zásadu sudcovskej koncentrácie konania,
pretože mal za to, že žalovanému bola súdom poskytnutá dostatočná lehota na realizáciu jeho práva
prednášať prostriedky procesnej obrany v zmysle ust. § 149 C.s.p., avšak žalovaný tak svojím zavinením
neurobil, takže mal súd za to, že žalovaný prostriedky procesnej obrany vznesené jeho právnymzástupcom na pojednávaní dňa 25. 11. 2024, ktoré mal k dispozícii a vedel o nich už v čase podania
žaloby neuplatnil včas, pretože ich mohol predložiť pred týmto pojednávaním, ak by konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosti konania. Z uvedeného dôvodu súd s odkazom na ust. § 153 ods.

2 C.s.p. na takéto prostriedky procesnej obrany, teda na návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
štatutárnych zástupcov strán sporu a svedka X. S. pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Výsluch X. S.
súd nevykonal aj z toho dôvodu, že táto osoba nebola ani pracovníkom žiadnej zo strán sporu, ani
štatutárnym zástupcom žiadnej zo strán sporu, takže prípadná skutočnosť, že mala sprostredkovať
uzavretie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a „sľúbiť žalovanému vyriešenie záležitosti u žalobcu“

nebola vo vzťahu k prejednávanému sporu relevantná.

80. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v zostávajúcej časti 17
098,72 eura ako aktuálne uplatnenom rozsahu, pozostávajúcej z nevyplateného nájomného za obdobie
november 2021 až jún 2023, ako dôvodne podanej vyhovel.

81. V prejednávanej veci malo teda uznanie žalovaného nároku žalobcom za následok neúspech v
spore na strane žalovaného. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil
žalobcovi nájomné, čím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku
čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie ceny diela v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v

konaní uplatnil úroky z omeškania vo zvyšujúcej sa výške z dlžných súm nájomného za jednotlivé
nezaplatené mesiace (išlo o dni nasledujúce po dňoch splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu). Výšku
úroku z omeškania súd zvýšil o deväť percentuálnych bodov (9 % ročne) v zmysle ust. § 1 ods.
2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka (po 01.02.2013) tak, že priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovnala

základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd priznal žalobcovi právo na úroky
z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi nielen
na základe vyššie uvedeného, ale aj s ohľadom na fakt, že žalovaný v Dohode o uznaní záväzku a

splátkovom kalendári zo 18. 03. 2024 výslovne uznal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky úrokov
z omeškania.

82. Súd priznal žalobcovi aj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, nakoľko nevyhovel obrane žalovaného
v tejto časti, nakoľko mal v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za to, že zmluvné strany si

v písomnej zmluve o nájme zo dňa 01. 03. 2021 výslovne dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania
žalovaného s platením nájomného v spôsobe výpočtu, ktorý si uplatnil v žalobe žalobca. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť a fakt, že žalovaný v Dohode o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo 18.
03. 2024 výslovne uznal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky aj v časti zmluvnej pokuty, súd
žalobcovi priznal nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu.

83.Rovnakožalobcovivznikloprávonanáhradujednorazovejpaušálnejnáhradyvovýške880,-eura(22
x 40,- eura) podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z.z. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady nielen na základe vyššie
uvedeného, ale aj s ohľadom na fakt, že žalovaný v Dohode o uznaní záväzku a splátkovom kalendári

zo 18. 03. 2024 výslovne uznal žalovanú pohľadávku aj čo do dôvodu a výšky náhrady jednorazovej
paušálnej náhrady.

84. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

86. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.87. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadkuvplnejvýške,oktorejbudesúdrozhodovaťpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust.
§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.