Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124201252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, XX XX E. F., podnikajúci pod obchodným menom: A. B., s miestom
podnikania: C. D. XX, XXX XX E. F., IČO: XX XXX XXX, zast. G. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: CAGE company, s. r. o., Podzávoz 2227, 022 01 Čadca,
IČO: 52 221 407, zast. JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca,
IČO: 422 134 87, o zaplatenie 187,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný jepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške187,50eur,atovlehote do3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žaloby zo dňa 25.01.2024 žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške
187,50 eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, na
základe ktorej žalovaný ako objednávateľ si objednal zhotovenie predmetu zmluvy o dielo spočívajúcej
v montáži, rekonštrukcii a údržbe vyhradených elektrotechnických zariadení u zhotoviteľa diela, ktorým
je žalobca pre tretiu stratu, teda pre preberajúceho, pre ktorého sa dielo uskutočňovalo, a tým je D.

H.. V zmysle čl. IV Zmluvy o dielo žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 30,- eur za hodinu práce tak
vykonanej. Preberajúci diela, t.j. D. H. riadne vystavil a svojím podpisom potvrdil aj riadne odpracovanie
prác nad rámec uvedených žalobcom, konkrétne išlo o poskytnutie služby spočívajúcej v zaškoľovaní
pracovníkov na práce. V zmysle čl. V v prípade neuhradenia riadne vystavenej faktúry žalovaným ani
v dodatočnej lehote má žalobca právo odstúpiť od zmluvy. Žalobcovi bolo doručené odstúpenie od
zmluvy, pričom žalovaný odstúpil od zmluvy s uvedením, že pristupuje k skončeniu zmluvy z dôvodu
podstatného porušenia zmluvy, pretože údajne zhotoviteľ diela, t.j. žalobca, fakturoval práce vo vyššom

rozsahu, než boli skutočne vykonané, čím zhotoviteľ diela nevykonal dielo dohodnutým spôsobom
a v rozpore so svojimi povinnosťami. Žalovaný bez toho, aby došlo k nejakému zmluvného dodatku, si
svojvoľne pri vyfakturovaní faktúr začal cez mailovú a telefonickú komunikáciu jednostranne bez súhlasu
žalobcu uplatňovať krátenie odpracovaných hodín pod zámienkou tzv. oddychových hodín, čo však
nikdy nebolo v žiadnej z troch obchodných zmlúv uvedené, pričom žalovaný na základe vyfakturovaných
súm a podpísanej evidencie času poskytovania služieb technickej podpory nemal problém počas doby
splatnosti vždy uhradiť všetky evidované hodiny prác nad rámec uvedených a vyplatiť ich v plnej výške

podľa pravidiel v zmluvách. Nedošlo k žiadnej dohode o odpočte oddychových hodín, ktoré žalobca
ani nemal vzhľadom na fakt, že služby technickej podpory si vyžadujú skôr mentálne sily zhotoviteľa
diela než jeho fyzické sily. Nebol na takéto oddychové hodiny ani dôvod. Nebolo možné, aby žalovaný
pristúpil bez písomnej dohody jednostranne ku kráteniu riadne dohodnutej ceny za hodiny prác nadrámec uvedených na základe žalovaným vymyslených dôvodov, ktoré nie sú nikde v písomnej a riadne
uzavretej zmluve, ani v dodatkoch k zmluve uvedené. Má za to, že konštatovanie žalovaného v emailovej
komunikácii je mylné, pokiaľ tvrdí, že prestávky sú dané interne firmou, kde pracoval. Žalobca však

zhotovoval dielo na základe obchodno-právnych zmlúv o dielo, teda išlo o obchodný kontrakt medzi
žalobcom a žalovaným ako dvoch podnikateľských subjektov a interné pokyny firmy, pre ktorú sa
dielo zhotovovalo, môžu zaväzovať iba zamestnancov predmetnej firmy, ktorá má so zamestnancami
uzavretý pracovno-právny pomer v zmysle pracovnej alebo inej obchodnej zmluvy uzavretej na základe
Zákonníka práce. Preto žalobca sa spravuje iba ustanoveniami zmluvy o dielo uzavretej medzi ním

a žalovaným na základe Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež uviedol vo svojom žalobnom návrhu,
že v emailovej komunikácii medzi ním a žalovaným zo dňa 16.07.2023 je žalovaným uvedené, že
„v prílohe posielam šichtovku za G., vypísanie robte tak, ako pre I.. Kontaktnú osobu na podpísanie
vám napíšem v priebehu týždňa.“ Z týchto pokynov žalovaného voči žalobcovi je vlastne potvrdené,
že rovnako tak, ako postupoval žalobca ešte v júni 2023, kde na základe faktúry za mesiac jún 2023
a zmluvy o dielo a na základe podpísanej evidencie času za mesiac jún 2023, tak za rovnakých

podmienok postupoval žalobca aj v prípade tu uplatneného nároku, kde rovnaký počet hodín za mesiac
august 2023 uplatnil vo faktúre za august a kým v júni 2023 mu to žalovaný vyplatil v celej uplatnenej
výške za rovnakých podmienok uplatnenia nároku už za mesiac jún 2023 a august 2023 žalovaný
odmietol plniť svoj záväzok v plnej výške. Má za to, že žalovaný sa neoprávneným konaním bezdôvodne
obohatil o sumu 187,50 eur, keďže záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej zmluvy je uhradiť

zhotoviteľovi dielo 30,- eur za hodinu práce a z riadne vyplnenej a platne potvrdenej evidencie času za
mesiac august 2023 vyplýva celkový počet riadne odpracovaných hodín nezahrňujúc žiadne prestávky,
lebo na účel poskytovania služieb technickej podpory prestávky neboli ani potrebné, ani neboli fakticky
uskutočňované žalobcom ani nijakým spôsobom medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnuté.

2. Dňa 14.02.2024 súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči platobnému
rozkazu bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uvádza, že neuznáva nárok žalobcu vo výške 187,50 eur,
pričom má za to, že prestávky boli povinné a žalobca predsa nemohol pracovať denne nepretržite 8 až
12 hodín. V spoločnosti D. H. boli povinné prestávky, tak linky nepracovali a kmeňoví zamestnanci danej
spoločnosti na linke oddychovali a teda nikto nepracoval. Linky boli zastavené, teda nie je vraj možné,

aby žalobca odpracoval každý deň nepretržite 12 či 8 hodín bez prestávky. Vo firme D. H. sú dané
prestávky povinné a tieto musel dodržiavať aj žalobca, nakoľko v čase prestávok nebol nik na linkách.
Žalobca bol formou sms správy a mailom upozornený na počítanie odpracovaných hodín. Rovnako bol
o tejto skutočnosti informovaný od svojho spolupracovníka E. A.. Keďže žalobca prestal so žalovaným
komunikovať, tak žalovaný pokyny tlmočil prostredníctvom E. A.. Vraj nie je logické, aby si žalobca z 12-

hodinovej smeny zapísal, že riadne odpracoval 12 hodín a nebol ani na obede či hygienickej prestávke.

3. Žalobca sa podaním z 20.03.2024 vyjadril k podanému odporu. V danom podaní žalobca zotrval
na svojich vyjadreniach s tým, že faktúra bola riadne žalovanému doručená a žalovaný bezdôvodne
odmietol uhradiť svoj záväzok a dostal sa tak do omeškania s plnením svojich záväzkov. Zároveň

uviedol, že je úplne irelevantné, ako prebiehala prevádzka spoločnosti D., pretože výroba na linke
nemá nič spoločné so zaškoľovaním pracovníka, čo bolo predmetom fakturácie ako prác nad rámec
uvedených v zmysle zmluvy o dielo. Pokyny žalobca dostával priamo od spoločnosti D.. Žalovaný iba
obstaral predmet zmluvy o dielo a pokyny môžu byť dané iba v rámci zmluvných dojednaní a nemôže sa
presahovať ich rámec bez výslovnej písomnej dohody všetkých zúčastnených strán. Sms komunikácia

zodňa13.07.2023presnepotvrdzuježalobcovetvrdenie,žežalovanémuboliposielanéibaodpracované
hodiny bez prestávok a v tom zmysle všetky hodiny na šichtovke, t.j. v evidenciách času poskytovania
služieb technickej podpory boli vždy uhrádzané v plnej výške, ale pri tých istých zmluvných podmienkach
následne posledné dve faktúry už odmietal žalovaný vyplatiť vo výške všetkých odpracovaných hodín
uvedených na šichtovke a pri dožadovaní sa tohto nároku žalobcom s uvedením konštatovania od

žalovaného, že žalobca je špekulant, mu žalovaný odmietol uhradiť posledné dve faktúry v úplne celej
výške. Zároveň poukázal na to, že o žiadnych prestávkach sa nehovorilo ani v zmluvách, ani v dodatku
k nim.

4. Následne sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 25.03.2024 (čl. 146), v ktorom

uviedol, že žalovaný nesúhlasí s oprávnenosťou nároku žalobcu. Potvrdil, že strany uzatvorili Zmluvu
o dielo A. B. a zmluvné strany sa zhodli na odmeňovaní sumou 30,- eur za hodinu práce nad rámec
zmluvne dohodnutého diela. Zároveň žalovaný vraj pred začiatkom výkonu prác upozornil žalobcu, že do
evidencie pracovného času sa nezapočítavajú prestávky, čo vychádza z interného režimu pracovnéhočasu D. H. a jednak z bežnej obchodnej praxe, kde čas prestávky nie je považovaný za pracovný
čas, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté. Tento režim bol žalobcovi známy a akceptovaný všetkými
spolupracujúcimi osobami. Napriek uvedenému žalobca fakturoval celých 100 hodín, do ktorých boli

zahrnuté aj prestávky v rozsahu 6,25 hodín, ktoré podľa včas oznámenej a známej praxe nemali byť
fakturované. Žalovaný preto zaplatil sumu 2.812,50 eur za 93,75 hodín, čím uznal reálne odpracované
hodiny. Zvyšnú sumu nezaplatil vo výške 187,50 eur, ktorá je za 6,25 hodín, čo je ekvivalent času
prestávok. Zároveň poukázal na konanie 56Cb/68/2023, ktorého spis žiadal pripojiť, a v ktorom bol vraj
konštatovaný predbežný právny názor, že predmetom sporu je, či evidencia tzv. šichtovky dokazuje

skutočne vykonané práce alebo len fyzickú prítomnosť na pracovisku. Má za to, že žalobcovi bola vopred
známa a pochopiteľná podmienka nezapočítavania prestávok. Žalovaný uhradil reálne odpracované
hodiny v súlade so zmluvou a internými pravidlami objednávateľa. Nárok na 187,50 eur nemá právny
titul žalobca, keďže sa netýka výkonu práce, ale času, ktorý nebol pracovným výkonom. Žalobca nie je
oprávnený svojvoľne požadovať úhradu aj cez prestávky bez dohody a ide o neoprávnené obohatenie,
ktoré nemôže byť predmetom úspešnej žaloby.

- Súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný poukazoval na vyslovený právny názor v konaní vedenom na OS
Žilina sp.zn. 56Cb/68/2023, súd uvádza, že jednak to konanie nie je právoplatne skončené a zároveň
vyslovený právny názor sudcu v tom konaní nie je záväzný pre toto konanie.

5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal

dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili viaceré zmluvy, avšak predmetom tohto
konania je nárok zo Zmluvy o dielo A. B., ktorá bola uzatvorená dňa 05.07.2023. Predmet zmluvy bol
špecifikovaný v čl. II. V čl. IV zmluvy bola dohodnutá cena za predmet zmluvy, v zmysle ktorej bola

dohodnutá celková cena diela a zároveň za práce nad rámec uvedené objednávateľ uhradí zhotoviteľovi
30,- eur za hodinu práce.

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

9. Podľa § 536 Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

10. Súd skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, v dôsledku
čoho vznikol medzi obchodno-záväzkový vzťah. Strany si zmluvu nazvali „Zmluva o dielo“, pričom
v zmluve si riadne dohodli predmet, cenu a ďalšie zmluvné dojednania.

11. Je nesporné, že žalobca vykonával pre žalovaného dielo, poskytoval služby, pričom odpracovaný

čas bol zdokumentovaný na tzv. evidencii času poskytovania služieb technickej podpory. Predložené
evidencie sú vystavené na meno A. B. a z uvedeného vyplývajú dátumy odpracovaných spolu
s odpracovanými hodinami a so sumárom počet odpracovaných hodín. Dané evidencie času
poskytovania služieb technickej podpory sú zároveň opatrené podpisom spoločnosti D. H. F.. a J. J., D.,
t.j. žalovaného, ktorý okrem podpisu opatril daný formulár aj pečiatkou.

- Súd poznamenáva, že z uvedených evidencií času vyplýva počet odpracovaných hodín za jednotlivé
dni platnosti zmluvy. Počet odpracovaných hodín je potvrdený žalovaným a zároveň aj spoločnosťou D.
H., v mieste ktorého žalobca vykonával prácu pre žalovaného.- Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dané formuláre vopred boli vytlačené bez vypísania a tieto popodpisoval
a až následne žalobca vpisoval údaje, súd zdôrazňuje, že žalovaný je podnikateľským subjektom, je
právnickou osobou, a preto má konať s odbornou starostlivosťou a obozretne.

- Žalovaný potvrdil opatrenie podpisom a pečiatkou na týchto tlačivách a pokiaľ tvrdí, že ich podpísal
a opatril pečiatkou pred vypísaním údajov zo strany žalobcu, teda pred vypísaním počtu odpracovaných
hodín, bolo v jeho záujme, aby tak nekonal. To, že nekonal s odbornou starostlivosťou, nemôže byť na
úkor žalovaného. Žalovaný danými listinami potvrdil počet odpracovaných hodín.

12. Súd mal preukázanú faktúru č. XXXXXXXX, ktorú vystavil žalobca pre žalovaného dňa 12.08.2023
so splatnosťou 21.09.2023. Vo faktúre je uvedené, že žalobca fakturuje na základe Zmluvy o dielo č.
XXX/XXXX zo dňa 05.07.2023 so špecifikáciou projektu v G. s názvom položky - D. H. – zaškolenie
pracovníkov, množstvo 1, jednotková cena 3.000,-, spolu 3.000,- eur (čl. 22). Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca fakturoval za zaškolenie pracovníkov za 100 hodín po 30,- eur.

13. Žalobca tvrdil, že predchádzajúce faktúry v zmysle predchádzajúcich zmlúv boli všetky uhradené
na základe tiež predloženej evidencie času poskytovania služieb technickej podpory a žalovaný
nerozporoval tieto skutočnosti a všetky faktúry riadne uhradil.
- Uvedené žalovaný nerozporoval.

14. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný neuhradil predmetnú faktúru z dôvodu, že má za to, že
žalobca si vyfakturoval čas a cenu aj za prestávky, preto má za to, že faktúra je neoprávnená a mala
by byť o 187,50 eur nižšia. Napriek tomu žalovaný neuhradil faktúru v celosti, teda neuhradil ani tú
časť, ktorú posúdil, že žalobca odpracoval počet hodín v celkovej výške 2.812,50 eur. Z toho dôvodu
žalobca rozdelil predmetnú faktúru na dve samostatné konania. V jednom konaní predmetom sporu bola

časť faktúry vo výške 2.812,50 eur, ktorá nebola rozporovaná zo strany žalovaného a druhé konanie je
predmetné konanie, a to sporná suma 187,50 eur, ktorú si žalobca vyfakturoval a žalovaný o túto sumu
faktúru neuznal z dôvodu, že ide o prestávky, za ktoré nepatrí cena žalobcovi.

15. Žalovaný mal za to, že je nelogické, aby žalobca vykonával prácu 8 či 12 hodín denne bez prestávky

a zároveň poukázal na interné predpisy spoločnosti D. H., v zmysle ktorých boli povinné prestávky a na
preukázanie daného tvrdenia predložil interný rozvrh pracovného času D. H..

16. Z predloženého Rozvrhu prestávok vyplýva pracovný čas spolu s rozvrhom pre viacsmennú
prevádzku, pričom na predmetnom rozvrhu pracovných smien na predmetnom rozvrhu prestávok je

uvedená platnosť od 15.09.2023 do odvolania a týka sa spoločnosti D. H. kft. (čl. 155)
- Súd zdôrazňuje, že predmetný rozvrh prestávok je podľa uvedenia žalovaného interným predpisom
spoločnosti D. H..
- Súd zdôrazňuje, že žalobca nebol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou D. H., ale so spoločnosťou
žalovaného.

- Zo žiadnej listiny, zo žiadnej zmluvy o dielo nevyplýva povinnosť žalobcu dodržiavať tvrdené interné
predpisy, na ktoré odkazuje žalovaný, a to interné predpisy spoločnosti D. H..
-Pokiaľžalovanýpoukazovalnarozvrhprestávok,podľaktorýchsamalriadiťajžalobca,súdzdôrazňuje,
že predložený rozvrh prestávok je platný od 15.09.2023, teda rozvrh je platný pre obdobie, keď už
žalobca nepracoval na danom mieste pre žalobcu a predmetom fakturácie v zmysle zmluvy XXX/XXXX

nebolo ani dané obdobie.

17. Z uvedeného je nutné konštatovať, že žalovaný nepreukázal povinnosť prestávok, ktoré mal
dodržiavať aj žalobca, nakoľko žalobca jednak nebol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou D. H. a
zároveň z ničoho nevyplýva, na základe čoho by bol viazaný internými predpismi spoločnosti D. H..

Žalobca bol v zmluvnom vzťahu len so spoločnosťou žalovaného a zo zmluvy o dielo, ktorá bola
v písomnej forme uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, nevyplýva žiadna povinnosť dodržiavať
predmetné prestávky. Žalobca tvrdil, že prestávky nemal, pretože išlo o linku, ktorá musela byť neustále
aktívna a pokiaľ by aj nebola, musel hneď žalobca zakročiť a linku dať do pohybu a musel byť teda
prítomný stále a zároveň z predloženej evidencie času tzv. šichtovníc vyplýva, že žalobca skutočne

odpracoval 100 hodín na danom pracovisku. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s počtom odpracovaných hodín,
predsa sám podpísal tieto tzv. šichtovnice. Pokiaľ tvrdí, že ich podpísal ešte pred vyplnením, je to
nelogický postup zo strany žalovaného a je to konanie bez odbornej starostlivosti a nemôže to byť na
úkor žalobcu, pretože týmito potvrdeniami tzv. šichtovníc žalovaný potvrdil počet odpracovaných hodín,a to bez ohľadu na to, kedy to podpísal. Bolo v záujme žalovaného konať tak, aby nedošlo k zmätočnosti,
k nezrozumiteľnosti alebo k nejakým rozporom, ale žalovaný potvrdením týchto šichtovníc potvrdil počet
odpracovaných hodín a uvedené potvrdila aj spoločnosť D. H., v ktorej vykonával žalobca danú činnosť.

- Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že pokiaľ aj pracovníci spol. D. H. mali nejaké prestávky,
jednak z ničoho relevantného to nevyplýva, pričom súd ani neskúmal maďarské pracovnoprávne
predpisy s poukazom na zásady CSP a vzhľadom na predmet sporu a koncentračnú zásadu
a predložený rozvrh sa týkal povinných prestávok až od 15.09.20223, teda pre toto konanie je daný
Rozvrh irelevantný a iný nebol predložený. Zároveň však žalobca uviedol, že pokiaľ zamestnanci danej

spoločnosti mali prestávku, na konkrétnu linku zatiaľ došli iní pracovníci, a preto vykonával svoju činnosť
nepretržite a nebol dôvod na prestávky.
- Uvedené nebolo zo strany žalovaného rozporované, ani namietané, preto súd nemal dôvod uvedené
tvrdenie žalobcu spochybňovať a považoval ho tak za nesporné v zmysle § 151 CSP.
- Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca vykonával činnosť ako podnikateľský subjekt a preto bolo na
jeho rozhodnutí, či bude mať prestávky, pričom z ničoho nevyplýva pre žalobcu povinnosť na prestávky.

18. Súd zdôrazňuje, že žalovaný tvrdil, že žalobca si bezdôvodne uplatnil vo faktúre aj sumu 187,50
eur za prestávky v rozsahu 6,25 hod. Žalovaný však ničím nepreukázal, že 1./ žalobca skutočne
čerpal prestávky, ako ani to, že 2./ ich čerpal v rozsahu 6,25 hod. Z ničoho nevyplýva, že žalobca
čerpal prestávky v takom rozsahu. Žalovaný a spol. D. H. potvrdili počet odpracovaných hodín na

predloženej evidencii. Hoci žalovaný predložil Rozvrh prestávok, avšak týkal sa iba zamestnancov spol.
D. H. a z ničoho nevyplýva povinnosť žalobcu ich dodržiavať a zároveň daný predložený Rozvrh je
platný až od 15.09.2023, teda od doby, keď žalobca tam už nevykonával práce, ani predložený Rozvrh
nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Z ničoho nevyplýva, že by obdobný rozvrh platil aj za obdobie pred
15.09.20223, avšak súd zdôrazňuje, že z ničoho nevyplýva, že by zaväzoval aj žalobcu. Teda žalovaný

ničím relevantným nepreukázal povinnosť žalobcu dodržiavať prestávky, či interné predpisy, pričom súd
zdôrazňuje, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so spol. D. H. a preto ani nejaké
prípadné interné predpisy ho nemôžu zaväzovať.

19. Súd poznamenáva, že z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že aj za

predchádzajúce obdobie žalobca namietal, že prestávky neboli dohodnuté pred podpisom zmluvy, ani
nie sú v zmluve zadefinované a dokonca podľa šichtoviek má podpísané a potvrdené hodiny tak, ako
napísal.
- Súd poznamenáva, že z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný oznamoval žalobcovi, že „E. /
pravdepodobne osobe E. A./ hovoril o prestávkach, takže ste sa spolu bavili, keďže ti potom volal, čo

som mu povedal všetky info.“ Na to mu však žalobca oznámil, že ako vie, koľko bol na prestávke, ako
vie, či nebol od 6.00 do 19.00 a podľa šichtoviek je odpracovaný čas, nie odkedy dokedy, koľko má
prestávku atď. a pred podpisom zmluvy nebol informovaný, že by mal odrátavať prestávky, ani koľko
presne má ísť na prestávku, ani odkedy dokedy má v D. má byť a v zmluve to nie je definované.
- Súd poznamenáva, že z uvedenej mailovej komunikácie vyplýva spornosť medzi žalobcom

a žalovaným ohľadom prestávok, ktoré sú predmetom aj tohto konania, ale z uvedeného nevyplýva, že
by išlo o dohodu, a to ani pred uzatvorením zmluvy.
- Pokiaľ žalovaný odkazuje na nejakú komunikáciu s E. A., uvedené je irelevantné, pretože žalobca
nebol v pracovno-právnom vzťahu ani so spoločnosťou D. H., ani so spoločnosťou žalovaného a pokiaľ
E. A. vykonával tiež nejakú činnosť pre žalovaného, a to bez ohľadu na to, či v spoločnosti D. H., nie je

zrejmé, či bol v pracovno-právnom vzťahu, či išlo o obdobnú zmluvu, či išlo o zmluvu o dielo a podobne.
- Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch E. A., čo následne upravil, že požaduje iba zápisnicu z pojednávania
vedeného v konaní 56Cb/68/2023, súd poznamenáva, že pokiaľ daná osoba bola v inom konaní
vypočutá ako svedok, nešlo by o svedeckú výpoveď v tomto konaní, ale len o listinný dôkaz a zároveň
predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zmluvy E. A., a preto nie je možné posudzovať totožnosť

prípadu E. A. s prípadom žalobcu. Zároveň pokiaľ by aj z daného dôkazu vyplynula nejaká komunikácia
so žalobcom ohľadom prestávok, súd zdôrazňuje, že nejde o zmluvný vzťah medzi E. A. a žalobcom,
ale o zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom. Preto akékoľvek zmeny či ďalšie dojednania
v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným musia byť vykonané iba medzi týmito osobami, a nie
prostredníctvom ďalšej strany, ďalšej osoby a podobne.

- Na základe uvedeného súd nevykonal navrhnutý dôkaz – pripojiť spis 56Cb/68/2023.

20. Žalobca uviedol, že žalovaný akceptoval potvrdenia o dochádzke za predchádzajúce obdobia, ktoré
boli bez prestávok. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval.- Z uvedeného možno konštatovať, že nešlo o obchodnú prax ohľadom prestávok, na ktorú poukazoval
žalovaný. Žalovaný totiž tvrdil, že z bežnej obchodnej praxe prestávky sa nezapočítavajú do pracovného
času. V danom prípade však nebolo preukázané, že by žalobca nejaké prestávky vôbec mal, preto nebol

ani dôvod nejaké odpočítavať.
- Súd zdôrazňuje, že nešlo o pracovný čas u žalobcu v zmysle pracovnoprávnych predpisov, nakoľko
žalobca práce pre žalovaného vykonával na základe zmluvy o dielo.
-Pokiaľžalovanýtvrdil,žejenelogické,abyžalobcavykonávalprácenepretržite8-12hod.bezprestávky,
žalobca vysvetlil, že išlo hlavne o mentálne práce a nie o práce fyzickej sily a súd má za to, že

nepretržitývýkon8-12hodniejepredsavylúčený,pričomžalovaný,ajD.H.potvrdiliodpracovanýčasový
rozsah vykonaných prác žalobcu. Ak nesúhlasili s počtom, nebol dôvod evidenciu potvrdiť. Ak žalovaný
skutočne evidenciu potvrdil pred vypísaním údajov o počte hodín, bolo v jeho záujme konať riadne,
obozretne a s odbornou starostlivosťou, keďže ide o podnikateľské subjekty.
- Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca mal prestávky, ničím tieto prestávky nepreukázal a ničím nepreukázal,
že prestávky boli v rozsahu 6,25 hod. Predložený rozvrh je platný až od 15.09.2023, teda pre obdobie,

kedy žalobca už tam nevykonával práce.
- Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca vedel od začiatku prác o pravidlách prestávok, z ničoho to nevyplýva,
ničím to nepreukázal. V zmluve absentuje také dojednanie a ani predložená mailová komunikácia
uvedené nepreukazuje vzhľadom na obdobie danej komunikácie. Dokonca sám žalovaný uviedol, že
o rozvrhu sa dozvedel cca 1 týždeň pred pojednávaním vo veci 58Cb/38/2023 konanom dňa 11.03.2025,

z čoho vyplýva, že ani žalovaný nevedel predtým o interných predpisoch vo forme Rozvrhu, na ktorý
poukazoval.

21. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Súd konštatuje, že tvrdenia, ktoré neboli rozporované, súd považuje za nesporné.

24. Súdu bolo predložené Odstúpenie zo zmluvy o dielo A. D. zo dňa 05.07.2023, kde sú označené
zmluvné strany, a to objednávateľ - žalovaný a zhotoviteľ - žalobca. V čl. II daného odstúpenia je

uvedené, že „touto cestou objednávateľ odstupuje od zmluvy o dielo podľa článku zmluvy: doba
platnosti a účinnosti tejto zmluvy, skončenie zmluvy, z dôvodu podľa písm. e): „v prípade akéhokoľvek
podstatného porušenia tejto zmluvy zo strany zhotoviteľa“, a to ku dňu ............, kedy bolo oznámenie
o odstúpení zo strany objednávateľa doručené zhotoviteľovi.“ V bode 2 je uvedené, že zhotoviteľ
podstatne porušil zmluvu svojím konaním tak, že podľa čl. V zmluvy fakturoval práce vo vyššom rozsahu

než boli skutočne vykonané, čím zhotoviteľ nevykonával dielo dohodnutým spôsobom a v rozpore
so svojimi povinnosťami. Zhotoviteľ napriek ústnym upozorneniam pri vykonávaní diela zo strany
objednávateľa ako aj upozorneniam prostredníctvom emailovej komunikácie medzi zmluvnými stranami
neodstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo ďalej nevykonával riadnym spôsobom, a to ani
v primeranej lehote mu na to na poskytnutej. Odstúpenie je datované zo dňa 14.08.2023, pričom napriek

vyhláseniam v čl. II, ktoré mal vyhlásiť zhodne aj zhotoviteľ, aj objednávateľ, dané tzv. odstúpenie je
podpísané iba nečitateľným podpisom za objednávateľa spolu s opatrenou pečiatkou, kde je uvedené
zároveň K. L., konateľ spoločnosti. Podpis žalobcu ako zhotoviteľa nie je obsiahnutý na danom podaní.
- Súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci odstúpenie je uvádzané ako dvojstranné, súd uvádza, že
odstúpenie je jednostranným právnym úkonom.

- V Odstúpení je poukázané na bod E predmetnej zmluvy, pričom nie je uvedené, k akému dňu.

25. V zmysle čl. V Zmluvy sú uvedené okrem iného doba platnosti a účinnosti tejto zmluvy a skončenie
zmluvy, pričom zároveň je uvedené pod písm. e), na ktorý odkazuje žalovaný v tzv. odstúpení, podľa
ktorého účastníci zmluvy sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy popri

dôvodoch podľa iných dojednaní tejto zmluvy z dôvodov v prípade akéhokoľvek podstatného porušenia
tejto zmluvy zo strany zhotoviteľa.26. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

27. Podľa § 345 Obchodného zákonníka
(1) Ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej
povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
(2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase

uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.
(3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení
tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená

odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre
dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

28. Podľa § 349 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
(1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany

odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy
odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
(2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola
splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

29. Z predložených listín vyplýva, že bol podpísaný žalobcom a spoločnosťou D. H. Protokol o odovzdaní
a prevzatí diela dňa 11.08.2023.

30. Čo sa týka predloženého Odstúpenia od zmluvy, súd konštatuje, že nemožno posúdiť dané
odstúpenie za platné, a to z dôvodu, že súd sa nestotožňuje s uvedením dôvodu pre odstúpenie od

zmluvy, pretože žalovaný môže odstúpiť od zmluvy v prípade akéhokoľvek podstatného porušenia tejto
zmluvy zo strany zhotoviteľa, avšak fakturácia zo strany žalobcu, s ktorou žalovaný nesúhlasí, nemožno
považovať za podstatné porušenie zmluvy. Preto nemožno posúdiť odstúpenie od zmluvy zo strany
žalovaného zo dňa 14.08.2023 za platné.
- Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s fakturáciou, nejde zo strany žalobcu o podstatné porušenie zmluvy

len preto, že žalobca si podľa žalovaného fakturoval cenu práce aj za prestávky. Ide o fakturáciu za
dielo, fakturácia nie je vykonanie diela, za ktoré patrí odmena, preto prípadnou nesprávnou fakturáciou
nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvy, a to ani k podstatnému, a preto odstúpenie z daného dôvodu je
neplatné.
- Zároveň v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podľa uvedenia strán sporu žalovaný uhradil spornú

faktúru na základe iného súdneho konania, ktorá bola ponížená o predmetnú žalovanú istinu tohto
konania vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia jednej faktúry dvoma samostatnými
konaniami z vyššie uvedených dôvodov.
- Napriek tomu súd zdôrazňuje, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi za odpracované hodiny
a v prípade platného odstúpenia, keďže zo strany žalobcu došlo k plneniu.

31. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že:
- strany konania platne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si dohodli aj cenu za práce nad rámec.

- Žalovaný potvrdil evidenciu času, tzv. šichtovnice, z ktorých vyplýva počet odpracovaných hodín.
Žalovaný však následne tieto šichtovnice rozporoval, nakoľko mal za to, že sú tam zahrnuté aj prestávky,
za ktoré odmietal zaplatiť. Napriek tomu však dobrovoľne nezaplatil ani nerozporovanú časť faktúry.
Tú zaplatil až následne v rámci iného súdneho konania. Súd zdôrazňuje, že predložené evidencie súpotvrdené žalovaným, ako aj spoločnosťou D. H. a tým súd skonštatoval, že žalovaný potvrdil počet
odpracovaných hodín. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tieto tlačivá boli vytlačené skôr a potvrdené ním ešte
pred vpísaním údajov o počte odpracovaných hodín, je to jeho tvrdenie, ktoré zároveň nemôže byť

na úkor žalobcu, pretože tým, že žalovaný potvrdil túto evidenciu, tak potvrdil počet odpracovaných
hodín. Pokiaľ ju podpísal pred vpísaním údajov, musel si byť vedomý následkov a bolo v jeho záujme sa
zabezpečiťtak,abytietošichtovnicezodpovedaliskutočnostiabolovjehozáujme,abyichnepotvrdzoval
pred vpísaním údajov. Svojím podpisom a opatrením pečiatky potvrdil správnosť údajov bez ohľadu
na to, kedy tak urobil. Predsa ide o právnickú osobu, ktorá musí konať s odbornou starostlivosťou

a obozretne a nemôže to byť na úkor žalobcu.
- Súd zdôrazňuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právny, na ktorý sa vzťahuje
Obchodný zákonník, preto treba zdôrazniť, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol pracovno-právny
vzťah a tento vzťah sa neriadi Zákonníkom práce ako možno sa mylne domnieva žalovaný, keďže aj
v priebehu konania viackrát poukázal na pracovno-právny vzťah, a nie obchodno-záväzkový vzťah.
- Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozvrh prestávok, rozvrh práce spoločnosti D. H., súd zdôrazňuje, že

nie je možné tento dôkaz použiť pre daný vzťah, pretože jednak žalobca nie je v pracovnom vzťahu ani
v žiadnom inom vzťahu so spoločnosťou D. H. a z ničoho nevyplýva, že je povinný riadiť sa internými
predpismi tejto spoločnosti D. H. a zároveň predložený rozvrh prestávok je platný od 15.09.2023, teda
od času, kedy žalobca už nevykonával činnosť pre žalovaného na danej prevádzke na danom mieste.
- Žalovaný nepreukázal povinnosť prestávok pred týmto dátumom a nepreukázal teda povinnosť

prestávok v čase vykonávania prác zo strany žalobcu.
- Avšak v prípade, že by aj preukázal interný predpis prestávok za obdobie, keď žalobca vykonával práce
na danom mieste, tak z ničoho nevyplýva a žalovaný to ani ničím nepreukázal, že by tieto prestávky boli
záväzné aj pre žalobcu a že je povinný riadiť sa týmito internými predpismi.
- Pokiaľ žalovaný poukazoval na mailovú komunikáciu, z mailovej komunikácie nevyplýva, že by došlo

k dohode medzi žalobcom a žalovaným, resp. k nejakej inej skutočnosti, na základe ktorej žalobca
by bol povinný rešpektovať tieto prestávky a zároveň že počas tých daných prestávok skutočne
nevykonával práce. Žalobca uviedol, že aj počas prestávok zamestnancom spoločnosti D. H. on musel
ďalej pokračovať vo svojej práci, takže on nemohol vykonávať prestávku bez ohľadu na to, či aktívne
vykonával tie práce, resp. iba čakal na prípadne nejaký problém na linke, pokiaľ by linka prestala

fungovať a podobne, kde by bolo potrebné vykonávať jeho prácu.

34. Súd skonštatoval, že žalobca preukázal, že skutočne vykonal, odpracoval 100 hodín tak, ako
vyplýva z predloženej evidencie. Z ničoho nevyplýva, že by bol viazaný dodržiavať interné predpisy
na dodržiavanie prestávok a z ničoho ani nevyplývajú tieto interné predpisy pre sporné obdobie, že

skutočne prebiehali prestávky práve v čase, keď žalobca vykonával svoje práce. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd má za to, že nárok žalobcu je opodstatnený, a preto žalobe vyhovel tak, ako
si žalobca uplatnil a ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

35. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že:

- Žalobca bol vo vzťahu iba so žalovaným na základe Zmluvy o dielo, pričom nikde neboli dohodnuté
prestávky. Pokiaľ žalovaný poukazoval na SMS správy, nejde predsa o dohodu so žalobcom. Ani odkazy
cez 3.subjekt nemôžu zaväzovať žalobcu. Žalovaný tvrdil vedomosť o prestávkach vraj od začiatku
zmluvného vzťahu so žalobcom, avšak následne bolo zistené, že internom tzv. Rozvrhu spol. D. H. sa
dozvedel až týždeň pred pojednávaním konanom dňa 11.03.2025 v konaní 56Cb/68/2023. Z uvedeného

je zrejmé, že ani žalobca nemohol mať vedomosť o uvedenom.
- Skutočnosť, že zamestnanci spol. D. H. mali povinné prestávky, neznamená, že aj žalobca čerpal
tieto prestávky. Z ničoho nevyplýva taká povinnosť pre neho a zároveň uvedené nie je prekážkou
pre jeho nepretržitú činnosť vzhľadom na výkon diela a vzhľadom na nesporné tvrdenie žalobcu, že
počas prestávok na predmetnú linku sa prestriedali iní zamestnanci. Skutočnosť, že zamestnanci mali

prestávky v rôznych časoch, vyplýva aj z predloženého Rozvrhu prestávok platného od 15.09.2023.
- Žalovaný nepreukázal, že by žalobca čerpal prestávky. Žalobca poprel čerpanie prestávok a svoje
tvrdeniapreukázalajpotvrdeniamižalovanéhoaD.H..Žalovanýsvojetvrdenieoichpodpisovanívopred
nepreukázal.
- Žalovaný nielenže nepreukázal, že žalobca čerpal prestávky, ale ani konkrétny čas prestávok, hoci

žalovaný posúdil rozsah 6,25 hod bez právneho základu.
- Žalovaný nepreukázal žiadnu povinnosť žalobcu dodržiavať prestávky. Žalobca konal ako
podnikateľský subjekt a bolo jeho rozhodnutím a vecou, v akom časovom rozsahu bude práce vykonávať
a či využije prestávku.- Žalovaný nepreukázal povinnosť rešpektovať prestávky žalobcom. V prípade, že žalovaný mal
skutočne vedomosť o povinných prestávkach, ktoré by mali sa týkať aj žalobcu, jednak to nepreukázal
a jednak v takom prípade nebol dôvod to zahrnúť do zmluvy.

- Žalovaný nepreukázal, že žalobca bol povinný rešpektovať prestávky tak, že aj on mal dodržioavať
prestávky. Žalobca vysvetlil, že počas prestávok zamestnanci sa na predmetnej linke striedali tak, že
nebol dôvod z jeho strany na prestávky a žalovaný nepreukázal ani to, že v spornom období bola vôbec
nejaká povinnosť na prestávky. Ak aj bola, týkala sa len zamestnancov spol. D. H., avšak ako uviedol
žalobca, linka sa nezastavila, ale zamestnanci sa prestriedavali a menili.

- Zo strany žalovaného išlo len o domnienky, že žalobca čerpal prestávky, avšak z ničoho to nevyplýva
a nepreukazuje.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel, nakoľko posúdil nárok žalobcu ako
opodstatnený a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

37. Súd považuje vykonané dokazovanie za postačujúce pre posúdenie veci a vyhlásenie rozhodnutia.
Súd nevykonal výsluch svedka E. A., od ktorého následne žalovaný upustil s tým, že požaduje iba
zápisnicu zo spisu 56Cb/68/52023, ktorá však v čase tohto pojednávania nebola ešte podľa uvedenia
žalovaného vyhotovená, pričom súd zdôrazňuje, že v konaní 56Cb/68/2023 má ísť o obdobné konanie
medzi totožnými sporovými stranami. Súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný navrhoval zabezpečiť spis

56Cb/68/2023 za účelom, aby súd sa oboznámil so zápisnicou z pojednávania, v rámci ktorého bol
vypočutý svedok E. A. a vraj zápisnica ešte ku dňu pojednávania v tomto konaní, t.j. k 27.03.2025,
vraj nebola vyhotovená, súd uvádza, že pojednávania sa zaznamenávajú na zvukový záznam a pokiaľ
právny zástupca žalovaného navrhoval takýto nejaký dôkaz, ktorý nebol ešte v písomnej forme
zabezpečený, súd poznamenáva, že jednak vyhotovenie zápisnice v obchodných sporoch nie je

povinnosť zo strany súdu a zároveň pokiaľ je zvukový záznam, bolo v záujme žalovaného, aby
zabezpečil si tento zvukový záznam z toho konania, ktorý je vyhotovený priamo na pojednávaní
a prípadne sám zabezpečil prepis tohto zvukového záznamu. Preto nebol dôvod zabezpečovať
spis 56Cb/68/2023. Zároveň súd považuje či už výsluch E. A. alebo zabezpečenie zápisnice alebo
zabezpečenie spisu 56Cb/58/2023 za nehospodárne a neekonomické s poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti, ako aj s poukazom na to, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie zmluvného
vzťahu E. A. so žalovaným a nie je možné ani vyhodnocovať prípadnú zmluvu medzi týmito stranami
a porovnávať s predmetom sporu. Zároveň nie je ani zrejmé, či ide o totožné zmluvy, totožný výkon prác
a podobne. Z mailovej komunikácie bolo síce evidentné, že žalovaný komunikoval s E. A., ktorý mal vraj
komunikovať aj so žalobcom, avšak súd zdôrazňuje, že keby aj komunikovali spolu E. A. so žalobcom,

tak ich komunikácia nemôže byť zaväzujúca vo vzťahu k žalovanému. Teda je nemožné a neprípustné,
aby žalovaný riešil zmluvné dojednania a určovanie práv a povinností v rámci písomného zmluvného
vzťahu so žalobcom ústne prostredníctvom E. A..

38. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov

konania žalobcovi v rozsahu 100% voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).