Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206045
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:1424206045.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3,
821 01 Bratislava, IČO: 40 959 571, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 8.797,58
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.800 €, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. V zbytku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho výroku, ktorým súdnym výrokom by Okresný súd
Žilina zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.797,58€ do 3 dní po právoplatnosti rozsudku
a uhradiť trovy konania.
Ako dôvod pre podanie žaloby žalobca uviedol, že žalobca je príslušníkom D. E. F. F. ( aj HaZZ )
v štátnozamestnaneckom pomere v zmysle zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore,
na útvare v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ Žilina – Hasičská stanica Žilina.

2. V zmysle článku 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003
o niektorých aspektoch organizácie pracovného času je/má byť priemerný pracovný čas (vo všetkých
odvetviach činností, verejných aj súkromných) pre každé obdobie 7 dní ( týždňa ) vrátane nadčasov
maximálne 48 hodín. Vzhľadom na skutočnosť, že Smernica nebola žalovaným správne transponovaná
do právneho poriadku Slovenskej republiky alebo bola transponovaná len v časti, zákon o hasičskom
a záchrannom zbore v súčasnosti umožňuje príslušnému služobnému úradu rozvrhnúť príslušníkom

HaZZ týždenný pracovný čas tak, že tento v skutočnosti pravidelne a opakovane presahuje limit
stanovený v článku 6 písm. b) Smernice 48 hodín priebehu pondelok až nedeľa príslušného týždňa.

3. Uvedené porušovanie maximálne stanoveného týždenného pracovného času príslušníka HaZZ ( 48
hodín ) spočíva okrem iného aj v tom, že v zmysle Zákona o HaZZ sa služobná pohotovosť príslušníka
HaZZ nepovažuje za súčasť jeho pracovného času, a to v rozpore s ustanoveniami Smernice a v rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Žalobca pritom poukazuje na to, že v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice sa za pracovný čas považuje
akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju
činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.4. Žalobca ďalej udával, že vo veci pracovnej pohotovosti, ktorá je žalovaným nesprávne zaradená
mimo súhrnu týždenného pracovného času žalobcu, poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ ktorý
konštatuje, že nariadená pracovná pohotovosť predstavuje u príslušníkov HaZZ súčasť ich pracovného

času a spolu s riadnym pracovným časom nesmie prekračovať maximálny týždenný pracovný čas
stanovený článkom 6 písm. b) Smernice.

5. Podľa názoru žalobcu, nároku na náhradu škody v právnom poriadku Slovenskej republiky zodpovedá
inštitút náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. §-13 zákona č. 40/1964 Občianskeho

zákonníka a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že porušením Smernice, resp. jej riadnym neprebratím
do vnútroštátneho právneho poriadku došlo k závažným zásahom do práv žalobcu na ochranu
osobnosti, najmä práva na súkromný a rodinný život.
Žalobca si týmto voči žalovanému uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súlade s § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca pri vyčíslení nemajetkovej ujmy spôsobenej žalovaným vychádzal najmä z toho, že v
uvedenom prípade je na mieste očakávanie žalobcu poškodeného konaním žalovaného, že pôjde zo
strany súdu v tomto prípade o napravenie ujmy, ktorá ujma žalobcovi vznikla konaním žalovaného
a s následkom uloženia takej sankcie žalovanému, ktorá bude pôsobiť dostatočne odradzujúco k
opakovaniu obdobných prípadov zneužitia. Ďalej žalobca poukazuje na intenzitu a dĺžku trvania

protiprávneho stavu zapríčineného žalovaným a celkový postoj, ktorý žalovaný k vyššie popísanej
problematike zaujal. Žalovaný dlhodobo odmieta odstrániť zjavne protiprávny stav priečiaci sa právu EÚ
a zároveň dlhodobo odmieta dobrovoľne nahrádzať poškodeným spôsobenú nemajetkovú ujmu.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch a to popri upustení od neoprávnených zásahov do práv na ochranu jeho osobnosti,
žiada o odstránenie následkov týchto zásahov.

8. Akákoľvek iná forma zadosťučinenia nie je v zmysle názoru žalobcu v popísanej záležitosti
postačujúca.

Výška uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy za obdobie od 1.2.2021 do 31.12.2023 je tvorená
súčinom nasledovných hodnôt:

a) vyčísleným počtom hodín, ktoré hodiny žalobca odpracoval nad pracovný čas 48 hodín za

uplatňované obdobie ( po mesiacoch za jednotlivé roky ),

b) hodinová sadzba funkčného platu žalobcu za uplatňované obdobie, ako rozdielu medzi zaplatenou
časťou pracovnej pohotovosti a nárokom peňažnej náhrady za pracovný čas.

Celková výška uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vyššie popísanej záležitosti
predstavuje celkovú sumu vo výške 8.797,58 €, uplatnená žalobcom ako v tomto konaní ako
nemajetková ujma.

9. ŽALOVANÝ žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré trovy konania budú

dodatočne vyčíslené.

10. Podľa názoru žalovaného Smernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na
bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku,
prestávok v práci, týždenného odpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky

a aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.
Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu
pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem iného Zákonom č.
315/2001 Z.z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 pod bodom 5.

11.Tiežkonštatuje,žepodľatvrdeniažalobcumalodôjsťknesprávnejtranspozíciiSmernice2003/88/ES
do Zákona č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava
do týždenného pracovného času hasičov a nie je platená ako pracovný čas.12. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu a tvrdí, že z hľadiska maximálneho priemerného počtu
odslúžených hodín týždenne, vzhľadom na referenčné obdobia, bola Smernica 2003/88/ES
transponovaná a voči žalobcovi uplatnená správne.

13. V zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek
čas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť
alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá
samotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa, ako aj zdržiavanie

sa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napríklad vo forme pracovnej
pohotovosti.

14. Podľa názoru žalovaného článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v IV. hlave zákona
č. 315/2001 Z.z. ustanovenie § 85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť,
štátnu službu, nadčas a dovolenku. Predmetné ustanovenia, ktoré definujú služobný čas príslušníka

HaZZ ako časový úsek, ktorý príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu,
pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný
deň, za ktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času.
V zmysle uvedeného sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe
vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej

služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z.z. a štátna služba
nadčas podľa § 92 zákona č. 315/2001 Z.z.

15. Žalovaný zároveň poukázal aj na článok 15 Smernice 2003/88/ES, ktorý umožňuje dohodnúť aj
priaznivejšie podmienky napr. v kolektívnych zmluvách. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že

vyššie uvedené ustanovenie § 85, § 91, § 92 zákona č. 315/2001 Z.z. ako aj Kolektívnej zmluvy 2021,
Kolektívnej zmluvy 2022 a Kolektívnej zmluvy 2023, plne transponujú článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/
ES.
16. Žalovaný namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, poukazoval na skutočnosť, že v konkrétnom
prípade mal byť žalovaným zamestnávateľ žalobcu. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný bol dotknutý

spôsobom určovania pohotovosti nad smernicu ( povolený limit ), mal na uvedenú skutočnosť upozorniť
svojho nadriadeného.
17. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca v konaní nepreukázal podmienky pre priznanie nároku a to
existenciu porušenia povinnosti štátu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi a je nutné si predmetnú
podmienku ďalej rozdeliť:

1. Porušenie povinnosti štátu vyplývajúce z práva Európskej únie,
2. Vznik škody,
3. Príčinná súvislosť medzi nimi.
18. Ďalej žalovaný poukazuje na účel stanovenia výšky nemajetkovej ujmy, ktorou zásadou je zásada
individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy nevyhnutná. Podľa názoru

žalovaného nemajetkovú ujmu nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť tak, ako to urobil žalobca vo
svojej žalobe. Ide o podstatné rozhodnutie, na ktoré je dôležité prihliadať.
Preposúdeniepredmetnejvecinemôžebyťvytvorenáaniustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu.

19. Žalovaný upozornil súd, že predmetný spôsob výpočtu odslúžených hodín pre výpočet nároku

žalobcu je zavádzajúci, nepresný a nekorešponduje so skutočnosťou a to z dôvodu, že do fondu
pracovného času sa započítavajú aj hodiny času odpočinku v zmysle článku 2 ods. 2 Smernice 2003/88/
ES z dôvodu podľa § 97 zákona č. 513/2001 Z.z.

20. Podľa názoru žalovaného maximálny týždenný čas definuje určitú hornú hranicu počtu hodín, ktorú

nemožno prekročiť. V tomto prípade ide o hranicu 48 hodín týždenne, čo predstavuje 7 dní.

Zároveň žalovaný poukazuje na to, že nejde o striktne 7 dní kalendárneho týždňa (t.j. pondelok –
nedeľa ), čo vyplýva z článku 6 písm. b), ktorý hovorí o období siedmich dní a teda ide o určité obdobie
siedmich dní po sebe nasledujúcich dní, ktoré nemusia začínať pondelkom kalendárneho týždňa.

21. Podľa názoru žalovaného článok 6 Smernice 2003/88/ES zároveň pojednáva o „priemernom“ čase,
teda nemožno hovoriť o doslovnom výklade, že každých 7 po sebe nasledujúcich dní musí byť striktne
dodržaná horná hranica 48 hodín tak, ako to urobil žalobca.Smernica pojednáva o priemere za určité časové obdobie a v článku 16 písm. b) pojednáva o
referenčnom období nepresahujúcom štyri mesiace.

Smernica zároveň v ods. 15 preambuly prezumuje potrebu zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní určitých
ustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti
pracovníkov.
Možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 18 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k
ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.

S poukazom na § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. cit.: „Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý
nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich
mesiacov.“

22. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prípad protipožiarnych služieb, žalovaný poukazuje na

skutočnosť, že je potrebné odchýliť sa od článku 16 Smernice a použiť článok 19 smernice, ktorý
článok rozširuje referenčné obdobie až na 6 mesiacov. V zmysle vyššieho uvedeného má žalovaný
za to, že pojem „priemerný“ je nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas v referenčnom
období šiestich mesiacov a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín každých 7 po sebe
nasledujúcich dní.

23. Žalovaný tiež dal do pozornosti súdu, že na účely výpočtu priemerného týždňové pracovného času
žalobca n e u t r a l i z u j e všetky dni riadnej platenej dovolenky, ako aj všetku práceneschopnosť
a dni voľna z dôvodu všeobecného občianskeho záujmu „VSZ“.

24. Žalovaný zastáva názor, že do výpočtu priemerného týždňového času nie je možné započítať
(neutralizuje) dni riadnej dovolenky „DOV“ a aj dni práceneschopnosti „PN“, „PKN“ a „OČR“ a dni voľna
z dôvodu všeobecného občianskeho záujmu „VSZ“.
Tiež zastáva názor, že do uvedeného nie je možné započítať ( hodiny či dni ) označené ako:

- DOV dni riadnej dovolenky,
- SVP – osobné prekážky v práci,
- VS – osobné voľno,
- DOD – dodatkovú dovolenku,
- PNK – dni práceneschopnosti z dôvodu karantény počas mimoriadnej situácie COVID

- PN dni práceneschopnosti.

25. Podľa názoru žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať že by Slovenská republika neprebrala
Smernicu 2003/88/ES do zákona správne a s poukazom na uvedené sa žalobcovi nepodarilo ani
preukázať, že by existovala žalobcom tvrdená údajná závažná ujma - škoda, ktorá ba bola v príčinnej

súvislosti so smernicou (článkom 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES).

Knárokunanáhraduškody–písomnévyjadreniežalovaného(stanoviskoKrajskéhoriaditeľstvaHaZZ).

1/ Prvé referenčné obdobie plynie počnúc marec – august 2021.

V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 1.109,017 hodín, v 25,286
týždňoch, čo v priemere predstavuje 43,86 hodín týždenne.

2/ Druhé referenčné obdobie plynie počnúc september 2021 – február 2022.
V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 1.090,317 hodín v 24,572

týždňoch, čo v priemere predstavuje 44,37 hodín týždenne.

3/ Tretie referenčné obdobie plynie počnúc marec – august 2021.
V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 1.094,347 hodín v 25,00
týždňoch, čo v priemere predstavuje 43,77 hodín týždenne.

4/ Štvrté referenčné obdobie plynie počnúc september 2022 – február 2023.
V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 873,5 hodín v 23,715 týždňoch,
čo v priemere predstavuje 36,83 hodín týždenne.5/ Piate referenčné obdobie plynie počnúc marec 2023 – august 2022.
V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 1.060 hodín v 24,858 týždňoch,

čo v priemere predstavuje 42,64 hodín týždenne.

6/ Šieste referenčné obdobie plynie počnúc septembrom 2023 do februára 2024.
V sledovanom referenčnom období žalobca skutočne odpracoval spolu 1.184,8 hodín v 25,286
týždňoch, čo v priemere predstavuje 46,86 hodín týždenne.

26. Žalovaný poukázal na podanie žaloby dátumom 4.3.2024, nárok žalobcu uplatnený za obdobie
február2021aždecember2023,vzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomnaustanovenie§100anasl.
OZ.

27. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného
a oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina č.k. 25C/16/2023, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav.

28. Ako je vyššie uvedené, predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

8.797,58€, čo žalobca skutkovo a právne vymedzil tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva
Európskej únie, keďže pracovný čas žalobcu v období od februára 2021 až do decembra 2023:

a/ presiahol opakovane v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 hranicu 48 hodín týždenne ( rozumej pondelok až nedeľa ) a

b/ služobná pohotovosť žalobcu nebola ohodnotená ako pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1/
smernice ( cca len 15% hodinovej odmeny ako za pracovný čas).
Na základe neúplného a nesprávneho prebratia ( transpozície ) smernice do právneho poriadku
Slovenskej republiky, tiež nesprávneho výkladu smernice, došlo k porušeniu práv žalobcu a to najmä

práva na ochranu osobnosti, zdravia, súkromia, rodinného života a to v dôsledku toho, že Smernica
nebola správne transponovaná do právneho poriadku SR, resp. bola implementovaná iba čiastočne,
konkrétne do zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore ( najprv vo forme prílohy č. 4/
a následne v zákone z.č. 315/2001 Z.z. v §-e 97 ods. 3/ zákona ).

29. Sporné medzi stranami sporu nebolo, že žalobca je príslušníkom HaZZ na útvare pôsobnosti
Krajského riaditeľstva HaZZ Žilina – Hasičská stanica Žilina.

30.Privyhodnoteníprejudicionálnejotázkysúdzopatrnostikonštatuje,ževdanejvecijedanáprávomoc
na prejednanie tohto sporu súdom s poukazom na § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú, rozhodujú

súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.

31. Spor o náhradu škody spôsobený jednotlivcovi porušením práva únie, v dôsledku nesprávneho
prebratia (transpozície) Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku popr. nesprávnej aplikácie

možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory.

S poukazom na uvedené súd prvej inštancie bol v rámci svojej právomoci v prejednávanom spore
oprávnený a povinný skúmať, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva únie pri preberaní
Smernice 2003/88/ES do právneho poriadku SR (zákona č. 315/2001 Z.z.) a popr. jej aplikácii, to

znamená skúmať, či zákon č. 315/2001 Z.z. zodpovedá cieľom minimálne článku 2 ods. 1/ a článku
6 písm. b) Smernice 2003/88/ES.

Bez posúdenia tejto otázky by nebolo možné rozhodnúť prejednávaný spor.

32. K veci súd uvádza, že v prípade absencie alebo nesprávnej transpozície Smernice/Smerníc ako
právnych aktov EÚ, ktoré majú priamy účinok a sú ich ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné
a presné, osoby, ktoré sú konaním štátu poškodené, môžu sa voči štátu domáhať náhrady spôsobenej
škody.Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti
členského štátu za takto vzniknutú škodu.

33. Článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času má priamy účinok, pretože priznáva jednotlivcovi Slovenskej republiky
práva v rámci minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného
času.
Zodpovednosť členského štátu EÚ platí v prípadoch každého porušenia bez ohľadu na verejný orgán,

ktorý sa porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa vnútroštátneho práva
povinnosť škodu nahradiť.
Z uvedených dôvodov je preto žalovaná Slovenská republika pasívne vecne legitimovaným subjektom,
za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský
a záchranný zbor, ktorého príslušníkom bol žalobca v rozhodnom období a je aj v súčasnosti.
K veci je tiež potrebné dodať, že Ministerstvo vnútra SR je kompetenčne zodpovedné aj za riadnu

transpozíciu Smerníc EÚ do Slovenského právneho poriadku, týkajúcej sa úpravy požiadaviek na
bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného času príslušníkov HaZZ.
34. Žalovaný (ako členský štát a adresát Smernice 2003/88/ES po vstupe SR do EÚ) je zodpovedný za
prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu Smernice.
V prípade nesplnenia tejto povinnosti je štát (žalovaný) zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu Smernice

2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácie Smernice došlo v dôsledku nesprávneho prebratia do
právneho poriadku.
Nakoľko Smernica 2003/88/ES je určená žalovanému (štátu), ktorý zodpovedá za jej správne prebratie
a aplikáciu, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym prebratím Smernice 2003/88/ES do
právneho poriadku je pasívne vecne legitimovaný ako je už uvedené žalovaný – Slovenská republika.

35. Súd po ustálení vyššie uvedených základných procesných podmienok dospel k záveru, že Smernica
2003/88/ES,naktorúpoukazuježalobcasavzťahujenažalobcuakopríslušníkaHaZZ,pretožeslužobná
činnosti žalobcu patrí do pôsobnosti Smernice ( protipožiarne služby ).
Ďalej treba uviesť, že Súdny dvor v prípade hasičov - HaZZ potvrdil, že služobnú pohotovosť a nadčasy

treba započítať do pracovného času v zmysle článku 2 ods. 1/ smernice.
Článok 6 písm. b) Smernice priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas vrátane
nadčasov v rozsahu 48 hodín.
Uvedená Smernica má priamy účinok, priznáva jednotlivcom práva, ktoré práva môžu uplatniť priamo
v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.

36. Predmetom posúdenia je, či ustanovenia článku 2 ods. 1/ a článku 6 písm. b) Smernice boli alebo
neboli do právneho poriadku SR prebraté/transponované správne, pretože ako vyplýva z vyjadrení strán
sporu, existujúci Slovenský právny poriadok (zákon č. 315/2001 Z.z.) umožňuje rôzny výklad smernice,
výsledkom čoho je, že:

a/ pracovná pohotovosť je odmeňovaná odlišne ako odmena za pracovný čas a
b/priemernýtýždennýpracovnýčasžalobcuvrátanenadčasovpresiaholtýždenne (pondelok–nedeľa)
48 hodín.

37. Článok 6 písm. b) Smernice predstavuje rozsah, v akom rozsahu ukladá smernica členskému štátu
maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá hranica musí byť ako minimálna
požiadavka priznaná každému pracovníkovi, ako dôležité pravidlo sociálneho práva únie, ktoré pravidlo
nemožno podrobiť akejkoľvek podmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu.
Ochrany uvedeného práva sa môžu dotknuté osoby dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi.

Inak povedané, členské štáty nemôžu odlišne a jednostranne určiť iný rozsah pôsobnosti článku 6 písm.
b) Smernice tak, aby uplatnenie z neho plynúceho nároku viazali na akúkoľvek podmienku alebo určitým
spôsobom kohokoľvek obmedzovali.

38. K veci je potrebné uviesť, že Súdny dvor v prípade hasičov opakovane potvrdil, že pracovný čas

zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorej je dotknutý pracovník fyzicky
prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu PRACOVNÝ ČAS a nesmie celkove prekročiť maximálny
týždenný pracovný čas ustanovený Smernicou (Rozsudok C-429/09, C 52/04).39. Z dôvodu, že žalobca počas výkonu štátnej služby musí byť k dispozícii zamestnávateľovi na
pracovisku, t.j. v mieste výkonu práce po celý služobný čas a aj čas služobnej pohotovosti, je tiež
predmetomposúdeniasúdut.j.čijealeboniejepotrebnéslužobnúpohotovosť započítaťdopracovného

času žalobcu.
Skutočnosť, že za pracovnú pohotovosť je žalobcovi vyplatená náhrada, je potrebné posúdiť, či má
uvedené vplyv na porušenie článku 2 ods. 1/ a článku 6 písm. b) Smernice.

40. Na základe vyššie uvedeného má súd posúdiť, či cieľ článku 2 ods. 1/ a článku 6 písm. b) Smernice

2003/88/ES (t.j. odmeňovanie za pracovnú pohotovosť a neprekročenie priemerného týždenného
pracovného času pracovníka v rozsahu 48 hodín vrátane nadčasov) bol alebo nebol v prípade zákona
č. 315/2001 Z.z. u žalobcu naplnený.

41. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky
zrozumiteľne prebraté tak, aby bola ich záväznosť zrozumiteľná a nespochybniteľná, aby sa zachovala

ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť a aby sa prebratím Smernice do vnútroštátneho práva dosiahol stav,
ktorý stav je v súlade s účelom sledovaný Smernicou a zaručiť jej plnú účinnosť v Slovenskej republike.

Po transponovaní smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky musí byť výklad transponovanej
smernice ( jeho účel ) jednoznačný, bez použitia rôznych výkladových pravidiel každou stranou odlišne,

ktoré výkladové pravidlá následne samotná smernica neobsahuje ( napr. rôzne matematické výpočty,
s ohľadom na výklad 48 hodinového pracovného času, či pojmu týždeň alebo či pojmu 7 dní a podobne
( s odkazom na účel sledovaný smernicou ).

42. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom
príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícií služobnému úradu.

44. Podľa § 85 ods. 2 prvá veta zákona č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne.

45. Podľa § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý
nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich
mesiacov; pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných

dňoch vyššia ako 18 hodín; celková dĺžka vykonania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej
určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

46. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť
v štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie

štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozhodnutia služobného času.

47. OSOBNÉ ZDOVODNENIE ŽALOBY ŽALOBCOM :

48. Žalobca A. A. k veci ako žalobca uviedol:

49. Pracujem v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ Žilina, hasičská stanica Žilina. V tejto funkcii
pracujem 20 rokov. Som zrovna takým istým hasičom ako ostatní hasiči v rámci HaZZ v rámci Slovenskej
republiky, nielen v rámci hasičskej stanice Žilina a všetkým nám hasičom, ktorí si plníme svoje povinnosti
vyplývajúce zo zákona je obsah uvedenej smernice známy.
Žalobca uvádza, že v jeho prípade sa jedná o prekročenie limitu 48 hodín za 7 dní čo znamená jeden

týždeň od pondelku do nedele, kde v rozpore so smernicou slúži koľkokrát aj tri služby po 24 hodín
v rámci jedného týždňa od pondelku do nedele, čo je 7 pracovných dní za sebou nasledujúcich.
Ďalej uvádza, že pokiaľ má uvedenú zmenu, uvedená zmena pozostáva z 24 hodín, kde 16 hodín mu
zaplatia normálne vo výške 100 % platu, pričom pohotovosť, ktorú tiež musí tráviť v práci je platená len
15 %. Odkazuje na obsah smernice, kde podľa smernice sa jedná stále o pracovný čas, ktorý pracovný

čas je v jeho prípade odlišne platený.50. Zastáva názor, že by mal odpracovať počas siedmich pracovných dní, čo je od pondelka do nedele
len dve zmeny po 24 hodín spolu maximálne 48 hodín s odkazom na smernicu a pokiaľ v práci trávi čas
24 hodín, mal by byť 24 hodín zaplatený rovnako 100 %.

Ja som ženatý, mám dve deti, mám dve dcéry. Jedna dcéra má 13 rokov a druhá má 16 rokov.
Čosatýkavýkonupovolaniahasičskéhozborurobímtam20rokovakosomuviedolauvedenépovolanie
mám rád. Stáva sa, že v jeden týždeň mám aj tri služby, pričom ako hasič, kedy sú mnohokrát aj výjazdy
sa vôbec nevyspím, prídem domov a som neupotrebiteľný.
Uvedené obdobie uvedeného týždňa po väčšinou prespím, pretože nie som ochotný zapojiť sa do

rodinného života. Uvedená skutočnosť však nie je vyvážená ani ekvivalentom finančným zvýhodnením,
pretože z 24 hodín 16 hodín zaplatené 100 %, 8 hodín nie je zaplatené 100 %, ale len 15 % tak ako to
uvádza smernica, pretože podľa smernice každý pracovný čas by mal byť zaplatený vo výške 100 %.
Čo sa týka rodiny ako takej mám dve dcéry, manželku, ktoré sú dcéry veľké, som staroženáč, ženatý 20
rokov. Snažím sa venovať svojej rodine aj voľný čas okrem svojich koníčkov, venovať hlavne výchove
svojich dcér.

Dnes mám vek 45 rokov, rodičov mám prestarlých, musím sa starať o prestarlých rodičov, ktorí prestarlí
rodičia vyžadujú na ich vek a zdravotný stav nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Na starostlivosť
o svojich prestarlých rodičov som ostal sám, lebo som mal sestru, ktorá sestra v roku XXXX zomrela
a v súčasnosti mi žijú obidvaja rodičia, resp. otec mi zomrel v roku 2022 a v súčasnosti žije len moja
matka G. A., ktorá má vek 70 rokov a vyžaduje okrem opatery aj návštevy lekára.

51. Účelom podania žaloby bola skutočnosť, aby bola dodržaná smernica, ktorú smernicu malo
Ministerstvo vnútra, resp. Slovenská republika prijať bezo zvyšku a bez výkladov tak, aby v týždni,
v ktorom vykonávam služby hasiča som odpracoval služby hasiča maximálne 48 hodín s primeranou
prestávkou medzi jednotlivými zmenami, aby každá zmena, ktorú vykonávam ako hasič v HaZZ v Žiline

bola uhradená v rozsahu 100 %, nielen v rozsahu 16 hodín, ale v rozsahu 24 hodín.

52. Žalobca uvádza, že vzhľadom k tomu, že keby boli zaplatené služby v rozsahu 8 hodín do výšky
100 % finančne by si ako hasič polepšil, ktoré finančné prostriedky potrebuje pre chod svojej rodiny,
výchovu, výživu svojich dcér, svoju výživu aj výživu svojej manželky. Čo sa týka mojej manželky, moja

manželka je podnikateľka, snaží sa uživiť taktiež rodinu ako rozpočtár. Vzhľadom na výkon jej povolania
v súkromnej sfére jej tiež neostáva nejak veľa času na to, aby sa zúčastňovala výchovného procesu
dcér. Musíme sa podieľať spoločne.
Žalobca uvádza, že voľné chvíle trávi spolu s manželkou. Vzhľadom k tomu, že dcéry sú už veľké
a chvíle, kedy nemusí byť s deťmi, s manželkou sa venujú motorkárčeniu, sú motorkármi. On má kúpenú

BMW 1200K a chodievajú na motozrazy. Vzhľadom k tomu, že má takéhoto koníčka alebo takúto záľubu,
nebolo by na škodu, keby mu boli nejaké peniaze pridané za to, čo strávi v práci, čo sa môže radovo
pohybovať v niekoľkých stovkách.
On chce po štáte len peniaze, ktoré by mu mal štát vyplatiť, pokiaľ štát je štátom EÚ a pristúpil k smernici,
na ktorú odkazuje v žalobe. Deti sú vo veku 13 a 16 rokov, vyžadujú starostlivosť svojho otca. Obidve

sú v pubertálnom veku, musím stále dávať na ne pozor, aby sa im niečo nestalo. Snažím sa nejakým
spôsobom aj tieto deti zaangažovať v normálnom prostredí, aby z týchto detí vyrástli normálni ľudia.
Mimo voľného času, ktorého voľného času sa dožadujem touto žalobou, dožadujem sa aj nejakých
finančných prostriedkov za prácu v hasičskom zbore, ktoré finančné prostriedky získané v súlade so
zákonom chcem použiť na zabezpečenie potrieb rodiny.

53. Žalobca udáva, že on by kľudne pristúpil na to, aby odpracoval 16 hodín platených 100 % a 8
hodín, ktoré má platené 1,40 € kľudne by oželel, šiel by domov, vyspal by sa a potom by sa mohol
venovať rodine. Je si vedomý však, že je hasič a takáto alternatíva neprichádza do úvahy a pokiaľ
vykonáva prácu hasiča chce, aby odmena za prácu bola určená v súlade so zákonom a smernicou EÚ.

Okremmotorkárčeniaakoníčkovzrodiny,smanželkouvenujesazáhradkarčeniu,máchatu.Chodievajú
lyžovať, kde svoj voľný čas sa snaží stráviť s rodinou, aby z dievčat niečo bolo. Čo sa týka dievčat vo
veku 13 a 16 rokov sú na prácu svojho otca hrdí, pretože vidia rôzne filmy, vidia mňa ako hasiča a vidia aj
spoločenský prospech mimo ekonomického prospechu, ktorý výkon povolania hasiča v spoločnosti plní.

54. Žalobca uvádza, že mimo služieb, ktoré vykonáva v rámci práce, máva aj rôzne školenia ako vodca
plavidla, obsluha VZV, rôzne plavecké kurzy a podobne, to je všetko kvôli tomu, aby sa zdokonalil v práci
hasiča, pretože predmetné výkony priamo súvisia s výkonom práce hasiča.Žalobca uvádza, že oni plnia funkcia hasiča 24 hodín. Nemôže si dovoliť 16 hodín byť v práci a v čase,
ktorý je považovaný za voľno, že by opustil budovu HaZZ. Opakuje, že musí byť nepretržite prítomný
v budove hasičského zboru. Pokiaľ neplnia nejaké iné úlohy, ktoré sa týkajú výkonu hasiča v budove, tak

počas tých 8 hodín čo sú ako oddych môžu si ľahnúť, pričom majú izby, v ktorých je lampa so zvukovou
sirénou a pokiaľ je vyhlásený poplach, do jednej minúty musia byť pri aute. Aj keď na prvý pohľad
to vyzerá tak, že je to obdobie relaxu, každý podvedome vníma, že môže byť vyhlásený kedykoľvek
poplach, keď ktokoľvek ide na toaletu, veľkú alebo malú alebo ide sa niekde prejsť, zobudí celú izbu,
lebo nikto nespí na 100 %. Vyspanie sa počas 8 hodín aj keď nie je výjazd alebo nejaká pohotovosť,

jednoducho sa nikto poriadne nevyspí, každý len drieme.
Žalobca uvádza, že do HaZZ nastupoval v roku 2005, bol oboznámený s podmienkami výkonu práce
hasiča, prijal ich dobrovoľne.
Žalobca ďalej uvádza, že nemá žiadnu prácu pomimo, pretože má ženu, dve dospievajúce dcéry
a prestarlú matku, o ktorú sa musí starať.

55. Žalobca uvádza, že pokiaľ by bola zmena 24 hodín zaplatená v rozsahu 100 % a mal by týždenné
služby dvakrát po 48 hodín, rozhodne by nepodával žalobu na súd, aby sa domáhal ochrany osobnosti.

Žalobca uvádza, že to, že podal žalobu je dôsledkom toho, že má viacej rokov, dospievajúce dcéry
a hlavne to, že sa nedokázal v rámci plánovania služieb postarať ani o svojho otca, ktorý trpel pred

smrťou Alzheimerovou chorobou, pretože nebol schopný si ho zobrať k sebe domov. Ďalej vážne
zdravotné problémy jeho matky a neriešená situácia zo strany štátu pri odmeňovaní a rozdeľovaní
služieb v rámci SR.

56. K USTANOVENIAM ZÁKONA:

Z uvedených ustanovení zákona č. 315/2001 Z.z. vyplýva, že žalovaný s odkazom na zákon,
ustanoveniami zákona č. 315/2001 Z.z. oddeľuje

a/ vykonávanie štátnej služby hasiča v rámci služobného času

b/ vykonávanie štátnej služby hasiča v rámci určenej služobnej pohotovosti,

pretože služobná pohotovosť hasiča bezprostredne nadväzuje na služobný čas hasiča, ktorý čas
služobnej pohotovosti však nezapočítal žalovaný do služobného času (týždenného služobného času).

Inak povedané:

a/ služobný čas ktorý pojem smernica nepozná a
b/ pracovná pohotovosť, ktorý smernica nepozná,

nie sú zaradené pod jednotný pojem pracovný čas ( článok 2 ods. 1/ smernice ) a nie sú ani rovnako
odmeňované

57. Výsledkom tam uvedenej úpravy a výkladu úpravy je záver, že hoci v obidvoch prípadoch ide o výkon
práce hasiča v hasičskom zbore ( práce v zamestnaní hasiča ako pracovný čas), služobná pohotovosť

hasiča sa nezapočítava do služobného resp. pracovného času hasiča.

Inak povedané, ako keby žalovaný počas tzv. služobnej pohotovosti nebol v práci a neplnil pokyny
zamestnávateľa, inak nemusel plniť úlohy vyplývajúce so zákona ( napr. zúčastniť sa výjazdu ).

58. V tejto súvislosti súd poukazuje na Článok 2 bod 1. a 2. Smernice 2003/88/ES kde je zadefinovaný
„pracovný čas“, ktorý zadefinovaný pracovný čas v smernici je zadefinovaný ako akýkoľvek čas, počas
ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou,

Zadefinovaný pracovný čas v smernici je uvedený ako tzv. „pracovný čas“, zákon 315/2001 Z.z. uvádza
„služobný čas“.Na rozdiel od vyššie uvedeného vymedzenia smernica definuje aj pojem tzv. „čas odpočinku“ čo je
pre prípad sporu akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom ( t.j. časom, ktorý žalovaný netrávi
v zamestnaní a kedy žalovaný neplní úlohy hasiča ).

Pokiaľ vychádzame z definície uvedenej v smernici súd zastáva názor, že čas služobnej pohotovosti
hasiča má byť súčasťou tzv. „ pracovného času“ v zmysle smernice, kedy je žalobca v zamestnaní a plní
úlohy hasiča podľa pokynov zamestnávateľa a takto má byť aj v zákone zadefinovaný a zahŕňať oba
pojmy s jednou výškou odmeny.

Tzv. „čas odpočinku“ je opakom prv uvedeného a nemožno ho započítať z logického dôvodu do
pracovného času ( o čo sa ani žalobca tvrdením v žalobe nepokúša ).

59. Podľa Článku 6/ smernice: s pojmovému vymedzeniu „Maximálny t ý ž d e n n ý pracovný čas“

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť
bezpečnosť a zdravie pracovníkov:

a/ týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi
opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi,

b/ priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.

60. Článok 16 smernice – Referenčné obdobia
Členské štáty môžu ustanoviť:

a/ pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas odpočinku ) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní,
b/ pre uplatňovanie článku 6 ( maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce
štyri mesiace.

61. Článok 19 smernice - Obmedzenie odchýlok referenčného obdobia ( viď Článok 17 smernice ).

Možnosť odchýlky z článku 16 písm. b uvedenej v článku 17 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť
k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.

62. V zmysle Článku 16/ ( Článok 16 písm. b/ smernice ) a Článku 19 ( Článok 19 druhý odsek smernice),

smernica používa pojem tzv. referenčné obdobia, ktoré referenčné obdobia sú zadefinované v smernici.

Článok 17 smernice pripúšťa odchýlky od 4. mesačného referenčného obdobia, ktoré prípady odchýlok
sú uvedené v Článku 17 smernice.

63. Pri používaní termínu tzv. referenčného obdobia strana žalobcu a strana žalovaného používa
diametrálne odlišný výklad, ktorý odlišný výklad legalizuje zákonnosť správania tej – ktorej strany sporu
pre konanie pred súdom bez toho, aby existovala akákoľvek zrozumiteľná úprava uvádzaného pojmu
v zákone.

64. Podľa názoru žalovaného vo všeobecnosti sa má smernica vykladať ( pre neexistenciu konkrétneho
zákonného ustanovenia v právnej úprave Slovenskej republiky ) tak, že v prípade žalovaného ako hasiča
je referenčným obdobím 6 mesiacov, čo by sa malo počítať ako 180 dní.
Uvedené dni by sme mali vydeliť 7 dňami v týždni, čím dostaneme počet týždňov, ktorý počet týždňov
by mal žalovaný stráviť v práci, ako priemerný počet týždňov v sledovanom referenčnom období.

65. Žalovaný matematickým prepočtom takto získava referenčné obdobie, ktoré referenčné obdobie
matematicky vyhovuje pojmu a vymedzeniu referenčné obdobie.
Pre výpočet stráveného počtu hodín v týždni, počet odpracovaných hodín za 180 dní by mali vydeliť
matematicky získanou hodnotou ( napr. získaným 25,572 ) a mali by vyjsť skutočne odpracované hodiny

pre každý týždeň ako priemerne odpracovaný počet hodín v konkrétnom týždni.

66. K vyššie uvedenému výpočtu je potrebné uviesť, že aj takýmto ( možno aj iným ) matematickým
výpočtom je možné prijateľne upraviť počet strávených hodín v práci žalovaného za 6 mesiacovv priemere, čím by sme dosiahli v prospech žalovaného priaznivý 48 hodinový počet hodín, ktorý výpočet
by podľa názoru súdu mohol slúžiť pre výpočet priemerne stráveného času v šiestich mesiacoch
žalovaného na pracovisku.

Takto ale nemôžeme získať pracovný čas, ktorý má na mysli smernica Rady 93/104/ES z 23.11.1993
(Článok 2 pojem pracovný čas, Článok 6 maximálny týždenný pracovný čas), ktorej účelom je stanoviť
m i n i m á l n e požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri organizácii pracovného času ... .
Pre výpočet skutočne odpracovaných hodín v týždni žalobcom ( čas služobného času a čas služobnej

pohotovosti ) je však možné zistiť aj iným, ďaleko jednoduchším spôsobom, ktorý výpočet smernica
priamo uvádza.

67. Žalovaný doložil do spisu čitateľné písomné mesačné plány služieb žalobcu A. A., ako dôkaz
o skutočne odpracovaných hodinách žalobcom, obsah ktorých mesačných plánov nebol žalovaným
spochybnený.

Spochybňovaný bol žalovaným počet hodín, ktoré hodiny za jednotlivé týždne a mesiace odpracoval
žalovaný nad rámec 48 hodín.

68. Podľa doložených plánov služieb žalobcom č.l. 237/ a nasl. spisu, žalovaný po jednotlivých
mesiacoch odpracoval nad rámec 48 hodinového týždenného pracovného času čas, ktorý je uvedený

v plánoch služieb, s výpočtom odpracovaného času žalobcom, z obsahu ktorého je možné zistiť, čas
strávený v práci žalobcom v rámci služobného času a pracovnej pohotovosti v rámci smeny 24 hodín,
rozdelené:

a/ od 7.00 hod. do 22.00 hod. ako služobný čas,

b/ od 22.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa pracovná pohotovosť a
c/ od 6.00 hod. do 7.00 hod. služobný čas.

Vo vyčíslení v plánoch služieb sú zaznamenané výjazdy, kedy v období od 22.00 hod. do 06.00
hod. je vyznačené prerušenie pracovnej pohotovosti, ktoré prerušenie pracovnej pohotovosti žalovaný

započítava do služobného času.

Súd pri posúdení veci do odpracovaného času nezaznamenal alebo inak nezapočítal iný čas ( ktorý
čas žalobca nestrávil v práci priamym plnením pracovných povinností podľa pokynov žalovaného ), ako
napr. čas DOV, VS, DOD, VS a iné ( viď skôr ).

Súd na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného prepočítal čas fyzicky
strávený žalobcom fyzicky v práci pri plnení pracovných povinností, v zmysle pokynov žalovaného
( podľa Plánov služieb ) a uvedený výsledok je po rokoch a mesiacoch nižšie uvedený.

69. NASLEDOVNÉ ZAPOČÍTANÉ HODINY ZA OBDOBIA :

R O K 2021

Február 2021 - od 22.2. do 28.2., spolu 72 hod.

Marec 2021 - od 15.2. do 21.2., spolu 72 hod.

Apríl 2021 nedošlo k prekročeniu.

Máj 2021 - od 17.5. do 23.5., spolu 52,24 hod.

Na prelome mesiacov máj/jún 2021 - od 31.5. do 06.06., spolu 51 hod.

Jún 2021 - od 07.06. do 13.06., spolu 72 hod.

Na prelome mesiacov jún /júl 2021 - od 28.6. do 4.7.2021, spolu 78 hod.

August 2021 - od 16.08. do 22.08. v trvaní 55 hod.September 2021 - od 06.09. do 12.09., spolu 50 hod., od 20.09. do 26.09., 72 hod.

Október 2021 - od 11.10. do 17.10., 72 hod.

November 2021 - od 8.11. do 14.11., 49,2 hod. a od 22.11. do 28.11., spolu 72 hod.

December 2021 - od 13.12. do 19.12., spolu 51,52 hod.

R O K 2022

Január 2022 od 24.1. do 30.1.2022, spolu 72 hod.

Február 2022 od 21.2. do 27.2.2022, spolu 51 hod.

Marec 2022 od 07.03. do 13.03.2022, spolu 72 hod.

Apríl 2022 – nedošlo k prekročeniu

Na prelome máj/jún od 30.5.2022 do 05.06.2022, spolu 72 hod.

Jún 2022 od 20.06. do 26.06., spolu 72 hod.

Júl 2022 – nedošlo k prekročeniu

August 2022 - od 22.08. do 28.08., 72 hod.

September 2022 - od 12.09. do 18.09., spolu 72 hod.

Október 2022 - od 24.10. do 30.10., spolu 72 hod.

November 2022 - od 21.11. do 27.11., spolu 50,30 hod.

December 2022 - od 05.12. do 11.12., spolu 72 hod.

R O K 2023

Január 2023 – nedošlo k prekročeniu

Február 2023 - od 06.02. do 12.02., spolu 72 hod.

Na prelome február/marec 2023 - od 27.02. do 05.03., 74 hod.

Marec 2023 - od 20.03. do 26.03., spolu 72 hod.

Apríl 2023 od 03.04. do 09.04., spolu 56 hod., od 17.04. do 23.04. spolu 51 hod.

Máj, Jún, Júl 2023 nedošlo k prekročeniu

August 2023 - od 14.08. do 20.08., 72 hod.

September 2023, - od 04.09. do 10.09., spolu 72 hod., od 11.09. do 17.09. spolu 52 hod.

Na prelome september/október 2023 - od 25.09. do 01.10., spolu 72 hod.Október 2023 - od 16.10. do 22.10., 72 hod.

November 2023 - od 06.11. do 12.11., 72 hod., od 13.11. do 19.11., 56 hod.

Na prelome november/december 2023 - od 27.11. do 03.12.2023 spolu 72 hod.

70. Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, zisteného z PLÁNOV SLUŽIEB MICHAL
MIKOLÁŠ, ktoré plány služieb sa nachádzajú v spise súd konštatuje, že v prípade žalobcu došlo

k porušeniu smernice minimálne v 28 mesiacoch roku 2021 až 2023.

71. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že v prípade žalobcu bolo porušené jeho právo na 48
hodinový 7 dňový cyklus ( pondelok – nedeľa ) v roku 2021 celkove 13 krát, v roku 2022 celkove 10
krát a v roku 2023 celkove 13 krát.

72. Ďalej oboznámiac sa s obsahom plánov služieb za rok 2020 ( mesiacov 2. – 12. ), rok 2022
( mesiacov 1.- 12. ), rok 2022 ( mesiacov 1. – 12. ) súd zistil, že žalovaný odslúžil za uvedené roky:

a/ rok 2020 viac ako 80 - 24-hodinových služieb,
b/ rok 2021 viac ako 60 - 24-hodinových služieb,

c/ rok 2022 viac ako 90 - 24 hodinových služieb,

predmetné uvedené v orientačnom súčte, ktoré dni odpracoval žalobca v 24 cykle, ktorá 24-ka bola
rozpočítaná na 24 hodín akoby pracovný čas ( služobný čas) a 8 hodín ako služobná pohotovosť.
8-hodinová časť pracovného dňa je mzdovo ohodnotená cca 15% odmeny služobného hodinového času

( pokiaľ nemá žalobca výjazd, pretože výjazd je odmeňovaný hodinovo ako služobný čas ).

69. Súd uvádza, že do týždenného 48 hodinového týždenného pracovného času pre rozhodnutie súdu
nezapočítal čas strávený mimo výkonu fyzickej práce v HaZZ, ktorý čas je uvedený v plánoch služieb

napr. DOV, RE, DOD, V, VS, popr. iné.

V zmysle Plánu služieb za vyššie uvedené obdobie 2/2021 až 12/2023 súd vypočítal a uviedol len
rozsah času, ktorý čas žalobca fyzicky strávil v práci, pri plnení svojich pracovných povinností v HaZZ,
podľa pokynov zamestnávateľa a s poukazom na uvedené súd vyčíslil počet prekročení 48 hodinového

týždenného pracovného času a počet dní, ktoré strávil žalobca pri výkone povolania v práci 24 hodín.

70. K výpočtu hodín ( prekročeniu týždenného pracovného času ), ktoré strávil žalobca v práci pri plnení
svojich pracovných povinností je potrebné ďalej uviesť, že počet strávených hodín v práci neslúžilo pre
výpočetnáhradymzdy,čimzdy,ktorúmzdubymalžalobcaprostredníctvomžalobyzískaťodžalovaného

v žalovanej sume. Predmetom tohto nároku je nárok v zmysle § -u 11 a nasl. zák. č. 40/1964. ( ochrana
osobnosti ) z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nevykonal tzv. transpozíciu smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2003/88/ES z 23.11.1993 do právneho poriadku Slovenskej republiky a nezabezpečil
jejsprávnuaplikáciuvpraxiHaZZ(viďúčelsmernice),čímzmarilsledovanýúčelsmernicevneprospech
žalobcu.

71. Na základe uvedeného sa žalobca domáha ochrany osobnosti pretože zastáva názor, že nie je
v súlade s vyššie uvedenou smernicou organizovaný čas príslušníkov HaZZ - žalobcu nevynímajúc, na
základe čoho nie sú splnené požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pre organizáciu pracovného
času žalobcu, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku,

maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky, jeho odmeňovanie nezodpovedá článku
2/ ods. 1/ smernice, pretože pracovný čas ( je na Slovensku uvádzaný ako služobný čas ) a v rámci
uvedeného nie je odmenený čas pracovnej pohotovosti rovnako ako čas služobnej pohotovosti, ktoré
obidva časy sú pracovným časom a majú byť rovnako ohodnotené.

72. Ako je vyššie uvedené, predmetná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES je z
4.11.2003.Práva a povinnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru ( HaZZ ) na území Slovenskej
republiky upravuje zákon č. 315/2001 Z.z.

73. V snahe transformovať vyššie uvedenú smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky bola
prijatáod1.1.2005tzv.PRÍLOHAč.4kzák.č.315/2001Z.z.(Ohasičskom azáchrannomzbore),platná
od 1.1.2005, ktorá Príloha č. 4/ k zák. č. 315/2001 Z.z. bola prijatá v rozsahu nižšie uvedeného znenia.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie:

1. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich
pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Ú.v. ES L
348, 28.11.1992).

2. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú.v. ES L 183, 29.06.1989) v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa upravujú podľa rozhodnutia
Rady1999/468/ESustanoveniatýkajúcesavýborov,ktorépomáhajúKomisiiprivýkonejejvykonávacích
právomocí ustanovených v nástrojoch, ktoré podliehajú postupu uvedenému v článku 251 Zmluvy o

založení ES (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003).

3. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s
osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú.v. ES L 180, 19.07.2000).

4. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké
zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú.v. ES L 303, 2.12.2000)
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2002 o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času (Ú.v. ES L 299, 18.11.2003).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti
príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú.v.
EÚ L 204, 26.7.2006).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a

predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú.v. EÚ L 186, 11.7.2019).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi
pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje
smernica Rady 2010/18/EÚ ( Ú.v. EÚ L 188, 12.7.2019).

74. Z obsahu vyššie uvedenej prílohy súd zistil, že vyššie uvedená smernica do právneho poriadku
Slovenskej republiky nebola prílohou riadne transponovaná, použitie prílohy ako transponovanie
smernice pre konkrétny prípad HaZZ bolo a je nevykonateľné v požadovanom rozsahu.

75. Od 31.10.2024 bola prijatá novela zák. č. 315/2001 Z.z., ktorá novela doplnila ustanovenie § 97 ods.
1/, 2/ zák. č. 315/2001 Z.z. o ustanovenie § 97 ods. 3/ zák. č. 315/2001 Z.z., ktoré znie:

Na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času, ktorý vrátane služobnej pohotovosti podľa
§ 92 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a štátnej služby nadčas v období šiestich mesiacov nesmie prekročiť

48 hodín, sa ako vykonávanie štátnej služby neposudzujú časy podľa odseku 1 písm. a) až d), okrem
rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 4 písm. a), a odseku 1 písm. h) až l); čerpanie dovolenky podľa §
93 ods. 1 prvej a druhej vety a čas podľa odseku 1 písm. j) prvého bodu sa na účely výpočtu priemerného
týždenného služobného času do obdobia šiestich mesiacov nezapočítavajú.

76. Podľa názoru súdu, ani uvedená novela zák. č. 315/2001 Z.z. v ustanovení §-u 97 ods. 3/ zák. č.
315/2001 Z.z. ( naviac po sledovanom období, ktoré je predmetom sporu ) nebola riadnou transpozíciou
smernice.Výklad smernice pre konkrétny prípad robil žalovaný ( a mal výklad smernice urobiť aj súd ) nie z normy
Slovenskejrepubliky, alezobsahu vyššieuvedenejsmernice,pretože predmetnásmernica2003/88/ES
zo dňa 4.11.2003 nebola Slovenskou republikou riadne, podrobne a zrozumiteľne do právneho poriadku

Slovenskej republiky transponovaná (maximálne ak, tak len čiastočne).

77. Pre rozhodnutie súdu - dodržiavanie smernice vo veci mal súd použiť napr. vzorec uvádzaný
žalovaným, ktorý vzorec nie je podkladom pre použitie výkladu smernice, nie je uvedený ako výkladové
pravidlo ani v smernici a ani v zákone.

78. Smernica v článku 2 Definície bod. 1. uvádza:
„pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa
a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi predpismi a/ alebo praxou.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného článku, keď

v prípade žalobcu termín „pracovný čas“ rozdelil na služobný čas a pracovnú pohotovosť, ktoré obidva
časy počas ktorých žalobca pracoval podľa pokynov zamestnávateľa a vykonával svoju činnosť alebo
povinnosti v súlade s vnútroštátnymi predpismi, odmeňoval žalobcu v dvoch odlišných režimoch ( pokiaľ
nedošlo k prerušeniu služobnej pohotovosti výjazdom ).

79. Smernica v článku 6/ písm. b/ vyslovene uvádza: pri maximálnom týždennom pracovnom čase, že
priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že k prekročeniu uvedeného limitu v období od február 2021 do
december 2023 došlo opakovane.

80. Pri výpočte uvedeného súd nezapočítal do výpočtov čas, ktorý čas nestrávil žalobca v práci z dôvodu
čerpania dovolenky, čerpanie návštevy lekára, náhradného voľna, voľna za sviatok a iných dôvodov
fyzickej neprítomnosti v práci žalobcu.

81. S poukazom na prv uvedené, transpozícia smernice do vnútroštátneho práva Slovenskej republiky

nebola realizovaná v súlade s cieľom smernice, pretože žalobca v rozhodnom období pracoval nad
rámec článku 6 písm. b/ a článku 2 ods. 1/ smernice.

82. Uvedené vyčíslenie žalobcom, upravené súdom podľa predložených plánov služieb je dostatočným
dôkazom o tvrdení žalobcu, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES z 4.11.2003

nebola do právneho poriadku Slovenskej republiky riadne transponovaná.
Vychádzajúc z uvedeného súd zastáva tiež názor, že ani výklad a aplikácia smernice v prípade žalobcu
pracujúceho v HaZZ nebola v súlade s jej účelom nebola riadne aplikovaná vo vzťahu k žalobcovi
minimálne v sledovanom období opakovane.

83. Sporným zostal nárok žalobcu čo do výšky vyčísleného nároku, ktorý nárok žalobca vyčíslil na sumu
8.797,58€ a pri vyčíslení nároku žalobca vychádzal z počtu odpracovaných hodín v zamestnaní.

84. Výšku nároku žalobca odvodil od pripojených plánov služieb, tam uvedeného počtu odpracovaných
hodín nad rámec týždenného pracovného času 48 hodín, s odkazom na pripojené výplatné pásky

žalobcu, pričom pri vyčíslení vychádzal z hodinovej odmeny za vykonanú prácu žalobcom v HaZZ.

85. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy titulom zásahu do jeho osobnostnej sféry
v zmysle § 11 až 13 OZ ( nie náhrady mzdy ).

Primárnym účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 OZ je dosiahnuť
rovnováhu ujmou vzniknutou na hodnotách ľudskej dôstojnosti, s konkrétnym finančným vyjadrením
náhrady tejto nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu
a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu v oblasti ochrany osobnosti fyzickej osobe.

86. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 4.11.20023 o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času ustanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany pre organizáciu
pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku,maximálnehotýždennéhopracovnéhočasu,ročnejdovolenkyaoaspektynočnejpráce,prácenazmeny
a rozvrhnutie práce ... .

87. Cieľom smernice ( a nielen smernice ) je podpora a dopĺňanie aktivít členských štátov, s cieľom
zlepšiť pracovné prostredie na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
Na uvedený účel má byť predmetná smernica transponovaná do vnútroštátneho práva aj a nielen
Slovenskej republiky čo najskôr a takto transponovaná smernica má byť Slovenskou republikou aj
nepretržite dodržiavaná.

88. Dôvodom prijatia smernice z uvádzaným zámerom je skutočnosť, že žalobca a aj iné dotknuté
osoby ( napr. aj ostatní hasiči ) pri porušení sledovaného účelu nemôžu sa dostatočne regenerovať,
tiež nemajú čas venovať sa svojej rodine ( manželke, družke, deťom, viesť súkromný život ), nedokážu
riadne ekonomicky zabezpečiť potreby svojej rodiny a iné, ktorá skutočnosť bola preukázaná v konaní
výsluchom žalobcu.

89. Žalovaný nesie zodpovednosť za rozvrh pracovného času žalobcu a ostatných pracovníkov
záchrannýchzložiek,pretožepodľanázorusúdunezabezpečil vhodnépracovnépodmienkyprežalobcu
a ostatných členov hasičského a záchranárskeho zboru, aby uvedené osoby mohli riadne vykonávať
prácu v povolenou rozsahu na strane jednej a na strane druhej, aby uvedené osoby mali dostatočný

priestor na svoju regeneráciu, vedenie súkromného života, venovanie sa súkromným záujmom a iné,
a tak mohli riadne vykonávať fyzicky a psychicky náročnú prácu hasiča, chrániaceho život a majetok
ostatných občanov Slovenskej republiky.

Súd zastáva názor, že s poukazom na vyššie uvedené, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym/neúplným transponovaním smernice 2003/88/ES (následnou nesprávnou aplikáciou)
a ujmou v nemajetkovej sfére žalobcu.

90. Na účely ustálenia samotnej výšky nemajetkovej ujmy súd ustálil, že žalovaný zodpovedá za
nemajetkovú ujmu žalobcovi spôsobenú porušením jeho práva, vyplývajúceho z noriem Európskej únie.

91. Súd vychádza so skutočnosti, že:

a/ Článok 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný
pracovný čas vrátene nadčasov v rozsahu 48 hodín.

b/ uvedené ustanovenie Smernice nebolo do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté úplne
a správne,
c/ porušenie vyššie uvedeného článku bolo vo vzťahu k žalobcovi dostatočne závažné,
d/ porušenie predmetnej normy malo za následok ukrátenie času žalobcu na úkor jeho osobného voľna.

92. K samotnému ustáleniu výšky nemajetkovej ujmy súd uvádza, že žalobca pracoval v uvádzanom
období nad povolený rozsah 48 hodinového týždenného času a bez riadneho finančného ohodnotenia
jeho práce počas služobnej pohotovosti tak, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, s odkazom
na doložené plány služieb za roky 2021, 2022 a 2023.

93. Pokiaľ vychádzame so skutočnosti, že deň má 24 hodín, týždeň 7 dní, mesiac 30 až 31 dní, rok
12 mesiacov, žalobca musí svoj čas rozdeliť tak, aby si v prvom rade splnil svoje pracovné povinnosti
hasiča v HaZZ, za vykonanú prácu dostal odmenu a tým ekonomicky zabezpečil svoju existenciu.

94. Tiež je potrebné uviesť, že stav opísaný žalobcom v hasičskom a záchrannom zbore je trvalý,

nič doposiaľ na správaní žalovaného nemení ani fakt, že hasiči podávajú na súdy žaloby, ktorými
žalobami sa domáhajú ochrany osobnosti z dôvodu porušenia ich práv vyplývajúcich z nedostatočného,
či nesprávneho transponovania smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý výklad
smernice do pracovného času hasičov stráveného v zamestnaní je naďalej upravený a aplikovaný
žalovaným nad rámec 48 hodinového týždenného pracovného času, bez riadneho finančného

ohodnotenia počas pracovnej pohotovosti.

95. Poukazujúc na uvedené okolnosti prípadu, predstavujúce nerealizovanú povinnosť žalovaného
v primeranej lehote transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky riadne a včas,nezabezpečenie realizácie smernice so sledovaným účelom smernice formou finančného ohodnotenia
v zmysle smernice, na počet strávených hodín žalobcom v zamestnaní nad rámec 48 hodinového
týždenného pracovného času, počet opakovaných porušení smernice za jednotlivé týždne, mesiace

a roky v sledovanom období, dlhoročné a opakované porušovanie práva žalobcu žalovaným ( práva
žalobcu vyplývajúceho so smernice ), popierania práva žalobcu na dostatočný oddych a regeneráciu
a iné sledovaného smernicou, súd s odkazom na preukázaný/nepreukázaný rozsah presahov žalobcom,
ako aj na zdôvodnenú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola v iných prípadoch priznaná všeobecnými
súdmi súd dospel k individuálnemu záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 2.800€ ( 28

mesiacov, kedy došlo k porušeniu smernice x 100€ ).

S poukazom na uvedené je žalovaný povinný priznanú sumu súdom 2.800€ zaplatiť žalobcovi do troch
dní po právoplatnosti rozsudku a v zbytku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol

96. Ako je uvedené vo výroku rozsudku, v zostávajúcej časti súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Dôvodom zamietnutia nároku žalobcu v zostávajúcej časti žaloby bola skutočnosť, že sa jednalo o nárok
vyplývajúci z netransponovania vyššie uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Žalovaný v konaní nepreukázal žalobcom uvádzaný rozsahu porušenia smernice, od ktorého rozsahu
porušenia smernice si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie vo výške 8.797,58€ a uvádzaný

rozsah dôsledku vyplývajúci s porušenia smernice v žalobcovom mimopracovnom živote, s odkazom
na ustanovenie §-u 11 a nasl. OZ.

97. Celkom na záver súd uvádza, že žalobca vo veci vzniesol námietku premlčania s poukazom na
premlčanie uvedené v § 100 a nasl. OZ a lehotu 3 roky uvedenú § 101 OZ.

K predmetnému súd uvádza, že predmetom nároku bola a je ochrana osobnosti v zmysle § 11 a nasl. OZ
a nárok je žalobcom zadefinovaný ako nárok na ochranu osobnosti z dôvodu porušenia práva žalobcu
vyplývajúce so smernice.

Jesícepravdou,žežalovanývzniesolnámietkuohľadnevyčíslenianárokusohľadomnaspôsobvýpočtu

sumy 8.797,58€, ktorý výpočet žalobca odvíja od straty mzdy za uvedené obdobie 2/2020 až 12/2023,
avšak predmetné vyčíslenie v prípade žalobcu je len ako vodítkom pre vyčíslenie nároku uplatnený
v konaní v zmysle § 11 a nasl. OZ.

Aj keby sme prihliadli na vznesenú námietku premlčania k veci je potrebné uviesť, že nič na veci nemení,

ani žaloba podaná cca 1 mesiac po 3 ročnej lehote, pretože právo žalobcu vyplývajúce so smernice bolo
porušované minimálne aj od 4.3.2023 ( podania žaloby ), ktorý nárok pri uplatnenom nároku na ochranu
osobnosti v priznanej výške je aj vzhľadom na uvedené dostatočne preukázaný a vznesená námietka
premlčania nepremlčuje nárok uplatnený žalobcom v zostávajúcom rozsahu.

98.Podľa§255ods.1/,2/CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1/,2/ a 3/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

99. Predmetom nároku žalobcu bol nárok v zmysle § 11 a nasl. OZ, ako nárok na náhradu nemajetkovej
umy, ktorá výška nároku závisela od voľnej úvahy súdu.
S poukazom na predmet sporu a výsledok dosiahnutý žalobou súd priznal žalobcovi voči žalovanému
100% nárok na náhradu trov konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.