Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203067
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2220203067.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo
bytom C. D., B. D. E. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, Veľkoblahovská 6750,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 45014515, proti žalovanému: F. F. A., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale
bytom C. D., G. H. XXXX/X, zastúpenému splnomocnenkyňou: HAÁR & PARTNERS, s. r. o., Hlavná

5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50950690, o zaplatenie 3.832,70 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 18. januára 2022 č. k.
14Csp/52/2020-182, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 3.832,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.262,70 eur od
31.10.2019 až do zaplatenia, a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.570 eur od 25.11.2019 až do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%, s tým, že III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. V odôvodnení citoval ust. § 52 ods.1 až 4, §

517 ods. 1 a 2, § 559 ods.1 a 2, § 631, § 632, § 634 ods.1 a 2, § 636 ods.1 až 3 O. z. (zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvejinštanciedňa3.9.2020domáhalzaplateniapohľadávky3.832,70eurspríslušenstvom,odvolávajúc
sa na platne uzavretú zmluvu o dielo o vybudovanie závlahového systému na základe predloženej
cenovej ponuky z 9.3.2019 pod číslom 18040003 na sumu 486,18 eur čerpacej techniky a filtrácie,

cenovej ponuky zemných prác pred inštaláciou závlahového systému v sume 471,40 eur pod číslom
dokladu 18 040004, cenovú ponuku inštalačných prác v sume 450 eur dokladom číslo 18 040005,
ktoré žalovaný mal odsúhlasiť, na základe čoho došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o dielo, žalovaný
dňa 29.3.2019 poskytol žalobcovi preddavok vo výške 1.600 eur (potvrdené pokladničným dokladom
žalobcu), žalobca dodal materiál na vybudovanie závlahového systému, ako aj práce v súvislosti s jeho
vyhotovením a vystavil faktúry na úhradu dňa 23.10.2019, zaslané mailom, ako súpis prác a materiálov

s vyúčtovaním zostatku ceny za dielo vo výške 1.262,70 eur, v súvislosti s vykonaním zemných prác
a zloženia kobercového trávnika účtoval žalobca faktúrou číslo 39 00 16 sumu 2.570 eur, splatnú ku
dňu 24.11.2019, uvedené faktúry žalovaný neuhradil. Predžalobnou výzvou dňa 26.11.2019 žiadal
žalobca úhradu pohľadávky, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a ani na ponuku na osobné rokovanie
u právneho zástupcu dňa 7.1.2020. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.9.2020, proti ktorému v
zákonnejlehotepodalodporžalovaný,považujúcpodanúžalobuzaneopodstatnenú,tvrdiac,žemateriál

a práce, ktoré dodal žalobca nezodpovedali požadovanej kvalite, rozsahu a mali vady, ktoré vytkol v
priebehu realizácie prác, z ktorého dôvodu nezaplatil celú fakturovanú sumu, požadujúc zníženie cenyzohľadnením nedostatkov dodaného diela. Tvrdil, že napriek jeho k námietkam žalobca reklamáciu
neprijal, cenovú ponuku neupravil a prestal s ním komunikovať, hoci on mal záujem s ním osobne sa
dohodnúť hoc aj telefonicky. Považoval správanie sa žalobcu za arogantné, keď mal informovať jeho

zamestnávateľa v súvislosti s touto zmluvou o dielo a tým mu privodiť ujmu. Zdôraznil že on trval na
spísaní zmluvy o dielo spolu s preberacím protokolom, s čím žalobca mal pôvodne súhlasiť, keď napriek
opakovaným výzvam nebol ochotný ju spísať. Práce začali o niekoľko mesiacov neskôr. Od zmluvy
neodstúpil, nakoľko už zálohu za materiál zaplatil. Tvrdil, že koberec trávnika a zeminu zabezpečil
on a žalobca vykonal len čiastočne zemné práce, montáž závlahového systému, ktorú nedokončil. Po

rozložení trávnika zistil nedostatky pri terénnych úpravách, keď nakoniec on bol nútený zložiť časť
koberca trávnika, keď žalobca neurobil celú dojednanú plochu. Spochybnil kvalitu prevedených prác na
vyhotovení závlahového systému v rozpore s požiadavkami noriem a mal použiť nekvalitný materiál, na
čo mal žalobcu upozorniť, keď neskôr došlo k požiaru a celý závlahový systém vyhorel. Uviedol, že po
tzv. dokončení prác tieto prešli, žiadal vyhotovenie protokolu o prevzatí diela, čo mal žalobca odmietnuť.
Vytknuté vady mal žalobca uznať s tým, že to odráta z ceny, napriek tomu fakturoval diela bez vád.

Rovnako tvrdil, že žalobca nemal vydať faktúru po vyhotovení diela, dielo mal zaplatiť bez dokladov.
Mal za to, že spor je potrebné posúdiť ako spor spotrebiteľa, kde on vystupuje ako slabšia strana. V
dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo
nariadené pojednávanie.
Súd prvej inštancie považoval medzi stranami za nesporné, že medzi nimi bola uzavretá ústne zmluva

o dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie závlahového systému dodaním prác a materiálov, ako aj
terénne úpravy a zloženie kobercového trávnika na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V priebehu
vyhotovenia diela sa žalovaný ponúkol zabezpečiť časť materiálov na vyhotovenie diela - zeminu a
kobercový trávnik. Zo strany žalovaného mali byť sporné rozsah vykonaného diela, konečná cena diela,
jeho splatnosť, ukončenie diela a jeho odovzdanie, majúce vplyv na splatnosť ceny diela, keď v priebehu

konania spochybnil aj výšku vyplatenej zálohy len v sume 1.600 eur, tvrdiac, že vyplatil cenu diela v plnej
výške. Žalovaný už netvrdil, že od žalobcu žiadal písomnú zmluvu, ako to uviedol na pojednávaní dňa
16.9.2021. Súd preto túto skutočnosť ďalej neskúmal.
Pokiaľ išlo o dohodu o cene diela čo do vyhotovenia závlahového systému, a s tým súvisiace zemné
práce, žalobca predložil doklady, cenové ponuky z 9.3.2019 v celkovej hodnote 2.862,70 eur, jednalo sa

o výkopové práce pre zloženie závlahového systému v hodnote 471,40 eur, čerpacia technika a filtrácia
486,18 eur, automatický závlahový systém Rain Bird - materiál, inštalácia závlahového systému 450 eur,
hodnota dodanej šachty 181,20 eur. Uvedené doklady žalovaným spochybnené neboli. Svedkyňa I. J.
potvrdila, že manželka žalobcu predložila plán realizácie diela, kde zistili nezrovnalosti vo výmerách,
ktorýjejvrátilinaprepracovanie.Žalobcadokladoval,žeplánzávlahovéhozariadeniamalikdispozíciina

konkrétne dielo dodané spoločnosťou A. K. L. H. J. záhradníctvo dňa 5.3.2019 spolu s popisom zaslaný
žalobcovi, na základe ktorého bol zakúpený materiál z preddavku z čoho žalovaný zaplatil zálohu 1.600
eur, čo potvrdil pokladničným dokladom vystavený žalobcom dňa 29.3.2019. Ak teda žalovaný zaplatil
preddavok, musel vidieť túto cenovú ponuku a po akceptácii vedel z predložených dokladov aká je cena
týchto konkrétnych prác a cenu použitého materiálu. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil,

že žalobcovi nevyplatil celú cenu diela, keď konštatoval : „...podnikateľ dodal tovar a vykonal práce, ktoré
nezodpovedalipožadovanejkvalite,rozsahuamalivady,ktorésommuvytkolaztohotitulusommu celú
fakturovanú sumu neuhradil, lebo mala byť upravená o odpočítanie týchto nedostatkov“. Na pojednávaní
žalovaný tvrdil, že dohodnutá cena diela mala byť predbežne odhadom 4.500 eur, z ktorej sumy zaplatil
dňa 28.3.2019 zálohu 1.600 eur. S prácami mali začať koncom mája 2019, keď sa ponúkol, že môže

zohnať zeminu aj koberec trávnika za výhodnejšiu cenu. Cenovú ponuku na vyčistenie pozemku,
zloženie dodanie umelých obrubníkov, terénne úpravy a pokládku trávnatého koberca zaslal žalobca
žalovanému 6.5.2019 na jeho mailovú adresu F. . To, že cenovú
ponuku musel obdržať žalovaný mailom, potvrdzuje jeho výpoveď na pojednávaní dňa 16.9.2021, keď
uviedol v množnom čísle, že obdržali faktúry na doúčtovanie, nejakých terénnych úprav, kde spochybnil

výmery, čo žiadal prepočítať z 970 m2 na 300 m2, čo mal rovnako vytknúť žalobcovi mailom, keď len v
časti reklamácie výmery, tvrdil, že reklamoval len ústne, ak si dobre pamätá. Mala byť prítomná aj jeho
priateľka I. J.. Uvedená svedkyňa potvrdila, že manželka žalobcu jej a žalovanému predložila cenovú
ponuku, kde im sa nepozdávali výmery a požiadali o prepracovanie, s čím súhlasila. Tvrdila, že cena
dohodnutá nebola, keď v ďalšej časti výpovede už uvádza, že oproti cenovej ponuky žalobcu zistili, že

vedia zabezpečiť niektoré materiály lacnejšie, preto zabezpečili zeminu. V ďalšej časti svojej výpovede
už tvrdí, že manželka žalobcu predložila aj druhú cenovú ponuku, keď ani v tej sa im nepozdávali
výmery. Pôvodne mala byť uvedená výmera 9 árov, keď po prepracovaní si už nespomenula aká sa
uviedla. Funkčnosť emailovej schránky žalovaného v rozhodnom čase nevylúčila a ani nepotvrdila D.M.. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný v marci obdržal cenovú
ponuku na zloženie závlahového systému a začiatkom mája 2019 preposlal mailom cenovú ponuku
žalovanému na zemné práce a zloženie trávnika, ktorú reklamoval žalovaný ústne u žalobcu, ktorý

cenovú ponuku prepracoval a zaslal v júni 2019 opäť na mailovú adresu žalovaného, ktorú už žalovaný
nerozporoval. Sám potvrdil, že celková cena diela mala byť približne 4.500 eur. Súd uvedené skutočnosti
mal preukázané aj výpoveďou svedkyne N. B., manželky žalobcu, ktorá, ako záhradná architektka
predložila projekt diela žalovanému v prítomnosti svedkyne I. J.. Potvrdila, že časť prác chcel žalovaný
riešiť svojpomocne, navezenie zeminy a dodanie kobercového trávnika. Projekt bol schválený ústne za

prítomnosti oboch strán, spolu s cenovou ponukou. Žalovanému sa pozdával. Projekt a cenová ponuka
obsahovala tak ocenenie materiálov ako aj práce. Z uvedených dôkazov bolo preukázané, že k dohode o
predmete diela a cene diela došlo, ústne, po úprave údajov v cenovej ponuke terénnych úprav a zloženia
trávnika. Reklamácia cenovej ponuky po akceptácii sa nepreukázala. Žalovaný v odpore výšku cenovej
ponuky na vyhotovenie diela ani nerozporoval. Len ju nechcel zaplatiť kým sa nepredloží žalobcom
znížená cena po započítaní ním zistených vád. To, že práce prebiehali s privolením žalovaného, svedčia

aj krátke správy SMS od mája 2019 do júla 2019, o začatí prác v závislosti od počasia, o dodaní
zeminy žalovaným, o prevedení prác elektroinštalácie, ktorú mal zabezpečiť žalovaný prostredníctvom
svojho brata, túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa I. J.. Výpoveď brata žalovaného, súd nepovažoval
za vierohodnú, keď tvrdil, že len skontroloval elektrické vedenie a zapol istič v dome, ktorý tam bol
zriadený od vybudovania domu. Sám žalovaný v SMS správach sa vyjadril, že o elektroinštaláciu sa

postará cez svojho brata. Pôvodná cenová ponuka zasielaná v máji 2019 obsahovala výmeru terénnych
prác so zložením trávnika výmeru 890 m2, upravená 500 m2 v časti vyčistenia terénu a čo do zloženia
trávnika už len 380 m2. Ako to uviedla aj svedkyňa J., keď tvrdila, že terén, ktorý má byť zatrávnený bol
okolo 300 m2. Doplnila, že bola prítomná pri dojednaní ceny diela, keď finálnu cenu nemali, len cenovú
ponuku, keď sa ponúkli, že niektoré materiály vedia oni zabezpečiť. Svedkyňa k cene diela tvrdila, že

žalobcovi mala byť vyplatená suma 1.600 eur preddavok, alebo 2.000 eur a druhýkrát 1.700 eur a ešte
ona dala 700 eur bez dokladov. Rovnako tak potvrdila, že medzi stranami sporu boli preposlané SMS
správy a maily. Všetky tieto dôkazy potvrdili skutočnosti uvedené žalobcom a svedkyňou B., že predmet
ako aj cena diela bola vopred dohodnutá. Je zrejmé, ak by tak nebolo a žalovaný by nepoznal cenovú
ponuku celého diela, nemohol by porovnať cenu zeminy a kobercového trávnika, ktorý dodal, podľa jeho

tvrdení za výhodnejšiu cenu. Žalobca predložil už len cenovú ponuku bez tohto materiálu a v rozsahu
vyhotoveného diela.
Pokiaľ ide o preskúšanie a odovzdanie diela, žalovaný v podanom odpore tvrdil, že po takzvanom
dokončení prác prešli práce, keď mu nebol vydaný protokol o prevzatí diela, v rámci ktorého mal vytknúť
vady, ktoré žalobca mal uznať a o to ponížiť cenu diela. V odpore tvrdil, že zložili závlahový systém,

keď neurobili celú dohodnutú prácu, závlahový systém neurobili odborne v súlade s platnými normami
a mali použiť nekvalitný materiál, keď došlo k požiaru a závlahový systém vyhorel. Opäť tvrdil, že sa
na prevedení prác dohodli. Zistil nedostatky pri zložení trávnika, keď mal vytknúť terénne úpravy, keď
on musel zložiť zvyšok trávnika a urobiť úpravu terénu. Na pojednávaní dňa 16.9.2021 žalovaný tvrdil,
že dielo nebolo žalobcom riadne dokončené, bez ďalšej špecifikácie chýbajúcich častí diela. V jedom

prípade reklamoval vadu, keď zavlažovanie nevypínalo. Vyriešil to vypnutím zariadenia. Žalobca sa
nedostavil, pričom už na vyrovnanie terénu zloženého trávnika, ktorý vytkol žalobcovi už sa dostavil aj
so zamestnancami a začali vyrovnávať terén. Potvrdil, že dielo bolo vyhotovované na nehnuteľnosti v
jeho výlučnom vlastníctve. Žalovaný sa tak stal vlastníkom vyhotoveného diela od počiatku (rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 2 Odo 147/1997). Svedkyňa I. J., priateľka žalovaného vo svojej výpovedi dňa 9.12.2021

uviedla, že bola prítomná, keď sa preskúšalo závlahové zariadenie spolu so žalovaným, žalobcom a
manželkou žalobcu, nevedela sa vyjadriť či tam boli aj zamestnanci žalobcu. Malo sa konštatovať,
že niektoré trysky nie celkom dobre striekajú a mali sa ešte vrátiť, keď došla len manželka žalobcu
obhliadnuť terén, bez zásahu. Preskúšanie závlahového systému na pozemku žalovaného potvrdili
svedkovia C. O. a C. O., keď uviedli, že boli osobne prítomní pri odskúšaní závlahového systému

žalobcom. Žalovaný vyjadril spokojnosť. Dielo bolo dokončené, ostalo len zložiť asi 20 m2 kobercového
trávnika, ktorý mal dodať žalovaný. To, že časť materiálov mal dodať žalovaný, potvrdila aj svedkyňa
N. B., keď po zložení koberca trávnika, časť plochy ostala nezakrytá, ktoré práce mali dokončiť po
zabezpečení materiálu žalovaným, o čom ich mal informovať. Závlahový systém bol spustený na celú
plochu, aj keď trávnik nebol zložený v celom rozsahu. Žalovaný mal upustiť výslovne od dokončenia

prác, zložením koberca trávnika na zvyšnú plochu, keď žalobca mal záujem riadne ukončiť dielo. Táto
skutočnosť vyplynula aj z SMS správ medzi stranami sporu v období, keď dňa 9.6.2019 odovzdanie
závlahového systému. Rovnako tak v mesiaci október 2019 od 23.10. sa snažili kontaktovať sa so
žalovaným, na skontrolovanie vyúčtovanie prevedených prác, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.Žalobca nepoprel vo svojej výpovedi, že bola reklamácia, že trysky zalievajú aj tú časť pozemku, kde
nebol zložený trávnik, následne nastavili trysky aby sa netvorilo na týchto miestach blato.
O prebiehajúcej komunikácii žalobcu so žalovaným nebolo pochýb, že v priebehu vyhotovenia diela

sa strany kontaktovali, SMS správy potvrdzujú, že žalovaný očakával prevedenie prác, rozloženie
zeminy, keď v júni informoval žalobcu, že mu volal, že má zloženú zeminu, keď od žalobcu dostal
odpoveď, keď to počasie umožní, budúci týždeň pondelok prídu. Konštatoval, že nech prídu tak
ako im to vyhovuje a poďakoval sa. Práce v tomto smere boli prevedené, keď v ďalšej SMS správe
žalobca požaduje dodanie zeminy, keď nepostačovala, chýbalo 25 m3. Dňa 9.6. žalovaný oznamoval

žalobcovi, že už volal chlapcovi v záujme zabezpečenia zeminy, s dodaním v stredu alebo vo štvrtok,
pričom podľa dohody malo byť dodaná zemina 25 m3 až 30 m3, a teraz už to bolo 70 m3. Tak sa
informoval žalobca SMS dňa 3.7. či žalovaný zabezpečil kobercový trávnik. Svedkyňa N. B. potvrdila,
že návrh realizácie ako aj cenovú ponuku žalovaný prijal, pri akceptácii boli prítomní žalobca aj priateľka
žalovaného, preto začali s vykonaním prác. Konštatovala, že žalovanému sa všetko pozdávalo, súhlasil
s realizáciou. Reklamácia zo strany žalovaného nebola, začal vymýšľať až pri zaplatení doplatku ceny.

Rovnako tvrdila, že riadne odovzdanie celého diela znemožnil žalovaný, keď po zložení kobercového
trávnika zabezpečeného žalovaným ten nepostačoval, mal sa ozvať keď zabezpečí zvyšok. Následne
sám žalovaný mal oznámiť, že už nie je potrebné ďalší trávnik, mali preto záujem o ukončenie
zmluvného vzťahu a odovzdanie diela spísaním preberacieho protokolu, prejdením celého diela. Sám
žalovaný mal vždy vpúšťať zamestnancov žalobcu, keď okrem spádovania terénu pri zapracovaní

zeminy, čo potvrdil aj žalobca, iné reklamácie zo strany žalovaného neboli. Tvrdila, že fyzicky bolo
dielo závlahového systému odovzdané žalovanému, iba doklady neboli odovzdané. Odovzdanie a
preskúšaniezávlahovéhosystémuzaprítomnostižalovanéhožalobcompotvrdiliajzamestnancižalobcu
C. O. a C. O., keď skonštatovali, že dielo bolo v ich prítomnosti odskúšané, fungovalo perfektne.
Vysvetlenie funkcie závlahového systému dal žalobca. Pri porovnaní dátumov SMS správ aj z časového

hľadiska, potvrdzujú skutočnosti uvedené svedkyňou B. a svedkami zamestnancami žalobcu, keď v
júni sa spracoval terén na pokládku trávnika a v júli mal byť zabezpečený trávnik, ktorý mal chýbať
na dokončenie. Nedokončila sa len pokládka trávnika asi o výmere 20 m2.Túto skutočnosť, žalovaný
nerozporoval. Rovnako konštatoval spokojnosť žalovaného s prevedením prác. To, že žalovaný videl
cenové ponuky v súvislosti s vykonaním terénnych úprav a zloženia trávnika potvrdzujú aj hodnoty

uvádzané pri vyčíslení vytýkanej výmery, keď prvá cenová ponuka zo 6.5.2019, skutočne zasielaná
emailom na adresu žalovaného F. obsahovala výmeru 890
m2, čo bolo vytknuté žalovaným podľa tvrdenia svedkyne I. J. a v emaily dňa 2.7.2019 bolo zaslané
vyúčtovanie už podľa skutočne prevedených prác.
Žalovaný pokiaľ zistil vady diela, tieto bol povinný vytknúť v záručnej dobe, ktorá v zmysle ust. §

646 ods.1 O. z. bola 24 mesiacov. Žalobca mal záujem odovzdať dielo žalovanému s vyúčtovaním
už s podkladmi k zavlažovaciemu systému 23.10.2019. Žalovaný svojím správaním, nečinnosťou, keď
ani po písomnej výzve dňa 26.11.2019, ktorú prevzal dňa 27.11.2019 nereagoval. To, že žalovaný
mal záujem jednať so žalobcom ohľadom zistených vád diela v tomto smere dôkazy nepredložil a ani
nenavrhol vykonať dôkazy, okrem výsluchu svedkyne a doloženej fotodokumentácie o poškodení časti

závlahového systému. Žalovaný v snahe vec vyriešiť mimosúdnou cestou sa obrátil na zamestnávateľa
žalovaného prípisom dňa 28.1.2020. Žalobca doručil žalovanému popis závlahového systému Rain
Bird dňa 18.2.2021. Žalovaný na preukázanie nákladov na opravu čerpadla so šachtou predložil dodací
list vystavený dňa 18.9.2020 a záručný list z 24.9.2020 na výrobok identifikovaný 4SRM514 1,5,
tvrdené čerpadlo, namiesto zariadenia, ktoré malo vyhorieť vinou žalobcu, pre neodbornú montáž.

Žalovaný tvrdil, že vyhorel celý závlahový systém, pre neodbornú montáž a nekvalitný materiál použitý
žalovaným. Nesporne bolo preukázané, že elektroinštaláciu pre napojenie čerpadla realizoval brat
žalovaného, mala byť zriadená len zásuvka na napojenie. Žalovaný túto skutočnosť prvýkrát spomenul
v podanom odpore 14.10.2020. Je zrejmé, že zavlažovacie zariadenie bolo funkčné od inštalovania v
júni 2019 do septembra 2020. Žalovaný o poškodení zavlažovacieho systému žalobcu neinformoval,

keď k poškodeniu došlo. Vadu odstránil na vlastné náklady, čím znemožnil zistenie pôvodu vzniku
škody. Keďže žalovaný svoju povinnosť vytknúť vzniknutú vadu na čerpadle žalobcovi neoznámil včas
pred výmenou šachty a príslušenstva, bolo znemožnené v rámci tohto konania zistiť príčinnú súvislosť
rozsahu prevedenia prác a použitého materiálu žalobcom a vzniknutej škody, či spočívala výlučne
vo vadnej montáži elektroinštalácie na pripojenom zariadení alebo vo vadnom materiály a montáži

žalobcom. Žalovaný tvrdil až na pojednávaní dňa 9.12.2021, že k vyhoreniu šachty mohlo dôjsť vinou
čerpadla, čo mali tvrdiť pracovníci D. J., ktorí vymieňali čerpadlo. Dôkaz v tomto smere rovnako
nepredložil.Keďžeideosporzospotrebiteľskejzmluvyažalovanývystupujevkonaníakoslabšiastrana,
súd vykoná dôkazy, ktoré vedú k ozrejmeniu zmluvného vzťahu aj nad rámec dôkazov navrhnutých vspore. Tu bolo práve žalovaným znemožnené doplniť dokazovanie na zistenie pôvodu a rozsahu škody,
a zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu, a posúdiť nárok s poukazom na ust.§ 654 ods.1 a 2 O.z.
Súd vychádzal z dôkazov produkovaných stranami sporu, ktoré návrhy vykonal a nad rámec vyžiadal

správu zo spoločnosti M..
Súd dospel k záveru, že dielo bolo medzi stranami sporu riadne dojednané čo do predmetu, ceny.
Riadne ukončené, keď koberec trávnika sa nezložil, zavinením žalovaného, keď tento materiál nedodal
v potrebnej výmere pri jeho skladaní a sám už v ďalšom dokončenie tejto práce nežiadal. Žalobca
si účtoval len skutočne prevedené práce, keď pôvodne mala byť realizovaná výmera 490 m2 a v

skutočnosti sa zložil trávnik na výmeru 380 m2. Práve žalovaný svojím správaním znemožnil žalobcovi
riadne odovzdanie diela, naproti písomnému potvrdeniu, odovzdaním dokladov k zavlažovaciemu
zariadeniu, hoci reálne dielo so žalovaným prešiel, odskúšal. Žalobca očakával dodanie materiálu, ktorý
bol potrebný na dokončenie diela, tento žalovaný ani na upozornenie žalobcu nedodal, respektíve sám
dokončil zloženie časti koberca trávnika a tým túto časť prác znemožnil vykonať žalobcovi. Dielo riadne
užíval. Zaplatil dokázateľne len preddavok 1.600 eur, keď zvyšok ceny diela neuhradil. Tvrdenia o

zaplatení zvyšku ceny diela ostali len tvrdeniami proti tvrdeniu, pričom žalovaný pôvodne v odpore to
vôbec neuviedol, až v priebehu konania a to len svedkyňa, tvrdila požičanie sumy 700 eur žalovanému
na doplatenie sumy 1.700 eur. Dôkaz výsluchom svedkyne preto nepostačoval na preukázanie týchto
skutočností, keďže nešlo o nezaujatého svedka a skutočne toto žalovaný v prvotnom podaní, odpore
ani netvrdil, čím si sám protirečil.

Súd dospel k záveru, že žalobca vyhotovil dielo na pozemku žalovaného v požadovanom rozsahu,
ktoré preskúšal za prítomnosti objednávateľa. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, na ktorej bolo
vyhotovené dielo, sa stal od počiatku vlastníkom celého diela. Za vyhotovenie diela zaplatil preddavok
1.600 eur, keď po doručení faktúr o doúčtovaní zemných prác, vyčistenia terénu, urovnania zeminy a
zloženie trávnatého koberca, ako aj časti ceny závlahového systému žalobcovi nezaplatil dohodnutú

cenu podľa preukázateľne doručenej cenovej ponuky v rámci mailovej komunikácie najneskôr v júli,
keď zaslal konečné vyúčtovanie, rovnako mailom, na čo žalovaného upozornil SMS správou dňa
23.10.2019. Žalovaný nechal správu bez povšimnutia, pre jeho nečinnosť nemohol žalobca riadne
odovzdať ukončené dielo. Je zrejmé, že najskôr v júli a najneskôr v októbri 2019 bol žalovaný vyzvaný
na prevzatie diela a vyplatenie zvyšku ceny diela, keď pre jeho správanie sa k tomu nedošlo. Keďže

dielo bolo užívané žalovaným po preskúšaní závlahového systému a zložení trávnika, bolo povinnosťou
žalovaného zaplatiť zvyšok ceny diela , ktorá sa stala splatnou vtedy, kedy sa malo takto dielo prevziať,
respektíve ak došlo k pokusu o prevzatie, ale následne k nemu nedošlo z dôvodu, ktorý nemožno
pripočítať zhotoviteľovi (rozhodnutie NS ČSR sp. zn. Rv I 1243/27, Vážny, č.7951/7928). Žalobca dielo
riadne dokončil, keď žalovaný od vyhotovenia diela v júli 2019 do októbra 2020, nevytkol žiadne vady

diela, nebolo rozhodujúce pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela, vyhotovenie zápisu
o odovzdaní a prevzatí diela. (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 873/2002). Rovnako tomu nebráni,
ak by sa preukázalo, že dielo má vady, zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela aj v prípade, keď
objednávateľ prevzal vadné dielo. (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/48/2002), rovnako tak nie je v
rozpore s dobrými mravmi požadovať zhotoviteľom zaplatenie nedoplatku ceny diela v zmysle § 3 ods.1

O.z., i keď by dielo vykazovalo vady, ktoré by bol zhotoviteľ povinný odstrániť, lebo objednávateľovi nič
nebránilo, aby sa od zhotoviteľa diela domáhal uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady diela, a to
samostatnou žalobou, alebo započítaním pohľadávky proti pohľadávke zhotoviteľa diela na zaplatenie
doplatku ceny diela. Skutočnosť , že objednávateľ svoje právo dané Občianskym zákonníkom nevyužil,
nemôže vylúčiť plnenie jeho povinnosti zaplatiť doplatok ceny diela. (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo

644/2003).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dôvodný čo do dôvodu
a aj výšky, keď žalobca žiadal zaplatiť cenu diela, v časti nedoplatku na vyhotovení zavlažovacieho
zariadeniaavyúčtovanúhodnotuprácnaúpraveterénuazloženíkobercovéhotrávnikananehnuteľnosti
žalobcu. Keďže súd považoval za preukázané doručenie faktúr žalovanému, jednak doúčtovania ceny

závlahového systému s dátumom splatnosti 30.10.2019 a realizáciu záhrady ku dňu 24.11.2019, keď
v lehote splatnosti faktúry nezaplatil dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania. Žalobca si nárok na
úrok z omeškania uplatnil od dňa nasledujúceho od splatnosti faktúr dôvodne, preto mu súd tento priznal
od požadovaného dátumu vo výške zodpovedajúcej 5% z dlžnej sume v súlade s aktuálnou výškou
úrokovej sadzby N. B. J. (X,XX%) navýšenej o 5 percentuálnych bodov.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.1 a 2, § 262 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
vecne plným úspechom žalobcu.2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zmenu zamietnutím žaloby a priznaním žalovanému náhrady trov konania v rozsahu 100%. Uviedol
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že predmetom sporového
konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o dielo ústne uzavretej medzi žalobcom v zmluvnej
pozícií zhotoviteľa a žalovaným v zmluvnej pozícií objednávateľa ako spotrebiteľa. Žalovaný v priebehu
konaniaskutkovétvrdeniažalobcu,žalobcompredloženélistinnéainédôkazytýkajúcesapredovšetkým
rozsahu vykonania diela, ceny diela a jej splatnosti ako aj skončenia resp. spôsobu odovzdania diela

poprel, nakoľko uvedené obsahové náležitosti zmluvy o dielo medzi stranami sporu jednoznačne
resp. definitívne dojednané neboli. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
záveru, že dielo bolo medzi stranami sporu údajne riadne dojednané čo do predmetu a ceny, zo
strany žalobcu bolo riadne ukončené, pričom riadne odovzdanie diela, svojim správaním údajne
znemožnil žalovaný. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to predovšetkým s poukazom na spôsob hodnotenia

dôkazov, ktoré hodnotenie dôkazov bolo súdom prvej inštancie vykonané v rozpore s ust. § 191 CSP.
Žalovaný taktiež zastáva názor, že hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie
bolo jednostranné ba priam dogmatické, a to v prospech žalobcu. Vychádzajúc z bodu 38 až 46
odvolaním napadnutého rozsudku, žalovaný nenadobudol pocit, že by súd prvej inštancie hodnotil
dôkazy a tvrdenia strán sporu objektívne a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CSP, keďže okrem

konštatovania spotrebiteľského charakteru sporu, jeho procesné a profesionálne znaky priebeh tohto
konania necharakterizujú. Žalovaný má dôvodne za to, že skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy vykonané
v tomto konaní nereflektujú splnenie hmotnoprávnych požiadaviek zakotvených v ust. § 631 a nasl.
O.z., a to predovšetkým čo do dojednania ceny diela, zhotovenia a vykonanie diela, v dôsledku čoho
nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní nemajú zákonnú oporu. Žalovaný má naďalej za to, že v

priebehu sporového konania nebola ustálená danosť individuálnej dohody strán sporu o podstatných
obsahových náležitostiach uzavretej zmluvy o dielo a preto je nevyhnutné na vzniknutý záväzkový vzťah
aplikovať všeobecné ustanovenia O.z., predovšetkým čo do určenia ceny diela, kedy pre absenciu
dojednania ceny diela, ktorá počas sporového konania ostala napriek vykonanému dokazovaniu sporná,
by bol žalovaný ako objednávateľ povinný poskytnúť žalobcovi ako zhotoviteľovi po skončení diela

primeranú cenu. Tu však žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania v celom rozsahu
rozporoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela v žalobcom požadovanom rozsahu,
nakoľko táto nezodpovedala dohode strán sporu. Žalovaný má dôvodne za to, že žalobca napriek
predloženiu faktúr nebol spôsobilý preukázať, že tieto, čo do uplatnenej ceny diela zodpovedajú dohode
so žalovaným resp. že by zodpovedali primeranej cene diela v danom čase a danom mieste, a to

aj napriek predloženiu e-mailovej komunikácie, keďže táto bola z dôvodu žalovanému neznámeho
doručovaná do neexistujúcej e-mailovej schránky, a preto žalovaným nikdy nebola vzhliadnutá ako
ani odsúhlasená. V tomto smere žalovaný poukazuje najmä na listinný dôkaz označený v bode 15
odôvodnenia ako „D. D. M. J. D. D. zo dňa 3.1.2020“, s tým, že dôkazné bremeno preukazujúce
verifikáciu skutkových tvrdení žalobcu o dojednaní ceny diela v súlade so zákonnými požiadavkami

je na strane žalobcu. Žalovaný v tomto smere poukazuje aj na charakter predmetného konania, ktorý
bol súdom prvej inštancie nepochybne konštatovaný ako spotrebiteľský. Z hľadiska spotrebiteľského
však vykonanie dôkazov a ich hodnotenie súdom prvej inštancie je možné považovať za neobjektívne,
ktoré vykazuje znaky dogmatickosti. Jediný dôkaz, ktorý súd prvej inštancie vykonal s poukazom
na ust. § 295 CSP, je listinný dôkaz – D. D. M. J. D., D., ktoré vzhľadom na jej podstatný obsah

taktiež vyhodnotil v prospech žalobcu, aj keď funkčnosť dotknutej e-mailovej schránky resp. konkrétne
obdobie jej možnej funkčnosti alebo existencie neboli jej prevádzkovateľom jednoznačne potvrdené,
pričom táto skutočnosť je kľúčová z pohľadu preukázania dojednania konkrétnej ceny diela. Žalovaný v
priebehu konania nevylúčil ústnu komunikáciu o cene diela avšak spochybnil jej dojednanie s konečnou
platnosťou a akceptáciu, v dôsledku čoho by s poukazom na ust. § 634 ods. 1 O.z. mala byť cena diela

stanovená ako primeraná. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného potvrdzujú svedecké výpovede o
nezrovnalostiach vo výmerách v dôsledku čoho došlo k opakovanému prepracovaniu cenových ponúk,
pričom uvedené postupy žalobcu evokujú klamlivé praktiky, ktoré by súd prvej inštancie mal vyhodnotiť
o.i. aj v intenciách ust. § 8 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. Konštatovania súdu
prvej inštancie uvedené v bode 39 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v znení: „...ak teda

žalovaný zaplatil preddavok, musel vidieť túto cenovú ponuku...“, „To, že cenovú ponuku musel obdržať
žalovaný mailom, potvrdzuje jeho výpoveď na pojednávaní dňa 16.09.2021, keď uviedol v množnom
čísle, že obdržali faktúry na doúčtovanie...“ sú ničím nepodložené a nereflektujúce skutočnú reálnu
disparitu zmluvných strán v spotrebiteľských vzťahoch. Čo sa týka svedeckých výpovedí, žalovaný vtomto smere poukazuje na neusporiadanosť a nerovnosť ich hodnotenia zo strany súdu prvej inštancie.
Jedná sa prioritne o svedeckú výpoveď brata žalovaného, ktorú súd prvej inštancie považoval, a to bez
bližšieho odôvodnenia, za „...nie vierohodnú...“ (bod 40 odôvodnenia) a svedeckú výpoveď partnerky

žalovaného I. J., na ktorú v rozsahu údajného odovzdania a prevzatia diela poukazuje ako na dôkaz
v prospech žalobcu, avšak v rozsahu o poskytnutých plneniach titulom úhrady ceny diela, považoval
výpoveď menovanej svedkyne za „...nepostačujúcu, keďže nešlo o nezaujatého svedka...“ (bod 45
odôvodnenia). Čo sa týka času vykonania diela a odovzdania diela, kde taktiež absentuje dohoda
strán sporu, tu žalovaný poukazuje na všeobecné ustanovenie O.z., v zmysle ktorého bol žalobca ako

zhotoviteľ povinný dielo preukázateľným spôsobom odovzdať žalovanému ako objednávateľovi po jeho
zhotovení resp. po jeho skončení, ktorá skutočnosť má podstatný vplyv na vznik prípadných nárokov
z vád diela ako aj na splatnosť ceny diela. Napriek povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa odovzdať dielo
žalovanému ako objednávateľovi po jeho skončení, si žalobca uvedenú povinnosť do dnešného dňa
nesplnil, t. j. zo strany žalobcu k riadnemu odovzdaniu diela nikdy nedošlo, a to aj napriek tomu, že
žalovaný o odovzdanie diela opakovane žalobcu žiadal a v prípade potreby bol pripravený poskytnúť

maximálnu možnú súčinnosť. Pre absenciu odovzdania diela ako aj absenciu dojednania o výške ceny
diela a jej splatnosti žalovaný poukazuje na všeobecnú úpravu O.z., v zmysle ktorej je v takomto prípade
objednávateľ povinný cenu diela zaplatiť až po skončení diela, pričom skončením diela sa v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxi súdov rozumie riadne odovzdanie diela zhotoviteľom objednávateľovi.
Uvedená právne relevantná skutočnosť však v prejednávanom sporovom konaní preukázaná nebola,

ktorá skutočnosť má za následok absenciu splatnosti bližšie neustálenej ceny diela, a tým pádom aj
žalobou uplatnenej údajnej pohľadávky. Žalovaný argumentáciu súdu prvej inštancie považuje v tomto
smere za zmätočnú a arbitrárnu (poznámka odv. súdu – podľa obsahu uplatnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) s poukazom na konštatovanie o riadnom vykonaní diela, pričom súd
prvej inštancie pripustil, že dielo nebolo riadne odovzdané, avšak v tomto smere poukazuje na pasivitu

žalovaného (bod 45 odôvodnenia). Skutočný záujem žalobcu na riadnom odovzdaní diela však počas
konania pred súdom prvej inštancie nebol hodnoverne preukázaný. Naopak, v prospech skutkových
tvrdení žalovaného o neodovzdaní diela svedčí aj skutočnosť, že žalobca dokumentáciu týkajúcu sa
vykonanéhodielažalovanémuneodovzdal,resp.judoručilžalovanémuažpozačatísúdnehokonaniana
pokyn konajúceho súdu, ktorú skutočnosť konštatuje aj súd prvej inštancie v bode 17 a 43 odôvodnenia.

Žalovaný so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávne skutkové zistenia
boli zapríčinené predovšetkým nelogickou selekciou pri hodnotení vykonaných dôkazov, z ktorých podľa
názoru žalovaného naďalej vyplýva neopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku, a to predovšetkým
pre absenciu ustálenia ceny dojednaného diela, odovzdania diela a splatnosti bližšie neustálenej ceny

diela.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdiť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za zákonný a vecne správny. V konaní išlo o riešenie platobnej nedisciplinovanosti

žalovaného, ktorý je spotrebiteľ, pričom v prístupe a postoji žalovaného bolo cítiť chcenie nezaplatiť za
vykonané dielo, už aj len preto, že ide o spotrebiteľa. Na strane žalobcu bol prezentovaný a preukázaný
profesionálny postoj k vybaveniu zákazky pre žalovaného, pričom vyzdvihuje najmä tieto momenty:
bol to žalovaný, ktorý sa ozval žalobcovi na základe jeho letáku vhodeného do poštovej schránky
žalovaného, zo strany žalobcu došlo k nadviazaniu osobného kontaktu so žalovaným, zo strany žalobcu

došlo k náležitému zmapovaniu potrieb žalovaného viacerými návštevami na tvári miesta u žalovaného,
kde došlo k rôznym spresneniam a doplňujúcim dojednaniam, cenová ponuka žalobcu pre žalovaného
bola riadne zaslaná a bola akceptovaná (jednak tým, že žalovaný preukázateľne zaplatil preddavok a
jednak tým, že zamestnancov žalobcu vpustil na svoj pozemok, umožnil im vykonať terénne úpravy
a montáž zavlažovacieho systému podľa vypracovaného projektu), komunikácia so žalovaným nebola

problematická do momentu, kým nevznikla potreba zaplatiť za zhotovené dielo, bol to žalovaný, ktorý
neustále menil počas realizácie diela dohodnuté podmienky (sám zohnal zeminu, zohnal kobercový
trávnik podľa vlastného výberu), žalobca sa neustále prispôsoboval žalovaným chceným zmenám
v realizácii diela, napr. bol ochotný položiť žalovaným zaobstaraný kobercový trávnik, i keď nižšia
kvalita tohto kobercového trávnika bola priamo zistená pri jeho pokládke, žalobca dielo začal realizovať

podľa podmienok dohodnutých na začiatku pri rokovaniach a aj dokončil podľa žalovaným priebežne
menených podmienok, zavlažovací systém bol odskúšaný a tento fungoval, žalobca na telefonáty
žalovaného (napr. ohľadom funkčnosti zavlažovacieho systému) reagoval priebežne a podľa potreby, je
možné vyhlásiť, že žalobca nezanedbal žiadnu svoju povinnosť a ohľadom žalovaného ako spotrebiteľaa ako svojho zákazníka vynaložil primeranú potrebnú starostlivosť a všade tam, kde to bolo možné, aj na
svoj úkor vyšiel mu v ústrety, protokolárne odovzdanie diela zmaril svojim vyhýbaním žalovaný, žalovaný
prestal komunikovať so žalobcom v momente, keď bolo jasné, že (za chvíľu) vznikne jeho povinnosť

zaplatiť za dielo. V podstate od jesene 2019 do začatia tohto súdneho konania komunikácia smerom
od žalovaného k žalobcovi bola nulová, i keď zo strany žalobcu boli viaceré pokusy komunikovať so
žalovaným (napr. ohľadom zazimovania zavlažovacieho systému, úhrady ceny za dielo atď). Pokusy
žalobcu komunikovať so žalovaným pokračovali tými istými kanálmi ako na začiatku realizácie diela.
Žalovaný ignoroval mimosúdne pokusy riešiť vec a nekomunikoval ani po tom, čo jeho konanie bolo

signalizované nadriadenému ako možný disciplinárny delikt policajta. Komunikácia žalovaného smerom
k žalobcovi sa obnovila (musela sa obnoviť) na platforme tohto súdneho konania a udiala sa cestou
súdu. Pre túto komunikáciu bolo príznačné to, že až v reakcii na žalobu (platobný rozkaz) začal žalovaný
postupne (nie naraz, v odpore proti platobnému rozkazu) prednášať svoje výhrady k vykonanému
dielu (ako keby chcel týmto svojim výhradám pripísať funkciu reklamácie, i keď predtým nikdy nič
nereklamoval). Taktiež žalovaný postupne menil svoje skutkové tvrdenia (napr. o realizovaných platbách

na toto dielo – avšak bez unesenia dôkazného bremena). Možno vyhlásiť, že žalovaný sa správal
od jesene 2019 k žalobcovi vyhýbavým spôsobom, všeobecne typickým pre toho, kto svoje záväzky
nechce/nevie/nemôže plniť. Z obsahu odvolania vyplýva len všeobecná nespokojnosť žalovaného s
prvoinštančnýmrozsudkom,najmävtomsmere,žesúdprvejinštancienerozhodolpodľajehoprednesov
či predstáv a v súlade s jeho požiadavkami. V odvolaní sú len všeobecným spôsobom konštatované

žalovaným chcené nesprávnosti, bez uvedenia doplňujúcich alebo konkretizujúcich úvah. Napr. v čl.
II. odvolania sa žalovaný odvoláva na to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a dôkazy
hodnotil v rozpore s ust. § 191 CSP a dogmaticky. Bližšie vysvetlenie rozporu hodnotenia dôkazov s
ust. § 191 CSP a bližšie vysvetlenie tvrdenej dogmatickosti absentujú. Čl. III. opäť obsahuje všeobecné
odkazy na nesplnenie hmotnoprávnych požiadaviek podľa § 631 a nasl. O.z. (bez bližšieho vysvetlenia,

v čom konkrétnom), namieta absenciu individuálnej dohody strán sporu, absenciu dojednania o cene,
potom tvrdí, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela nezodpovedá dohode strán (opäť
bez uvedenia konkrétností). Úvahy žalovaného o neakceptovaní ponuky žalobcu sú prekonané jeho
ďalším správaním počas realizácie diela.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 357
písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP), preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 3.9.2020 domáhal vydania rozsudku, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.832,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.262,70 eur od 31.10.2019 do zaplatenia, a spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
2.570 eur od 25.11.2019 až do zaplatenia, a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.
Žalobu odôvodnil tak, že žalovaný (spotrebiteľ) sa na jar 2019 obrátil na žalobcu (podnikateľ v

predmetoch podnikania o. i. poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve a ďalej prípravné
práce k realizácii stavby a ďalej čistiace a upratovacie a služby) vo veci vybudovania závlahového
systému a realizácie (úpravy, urovnania) záhrady na novokúpenom pozemku žalovaného na adrese jeho
trvalého pobytu. Pokiaľ ide o vybudovanie závlahového systému, žalobca vypracoval pre žalovaného
cenové ponuky, a to cenovú ponuku č. 18040003 z 9.3.2019 na sumu 486,18 eur týkajúcu sa čerpacej

techniky a filtrácie, ďalej cenovú ponuku č. 18040004 z 9.3.2019 na sumu 471,40 eur týkajúcu sa
zemných prác pred inštaláciou závlahového systému, ďalej cenovú ponuku č. 18040005 z 9.3.2019
na sumu 450 eur týkajúcu sa inštalačných prác. Žalovaný odsúhlasil cenové ponuky vypracované
žalobcom, čím došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v ktorej na strane objednávateľa vystupoval žalovaný
a na strane zhotoviteľa vystupoval žalobca. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť preddavok ohľadom

vybudovania závlahového systému vo výške 1.600 eur, ktorá suma bola dňa 29.3.2019 žalovaným aj
zaplatená. Materiál na vybudovanie závlahového systému bol dodaný žalobcom žalovanému a práce
na závlahovom systéme boli vykonané, na základe čoho žalobca vystavil a dňa 23.10.2019 žalovanému
e-mailom zaslal súpis prác a materiálu ohľadom závlahového systému s vyúčtovaním zostatku cenyza dielo vo výške 1.262,70 eur. Žalobca podotkol, že súpis prác a materiálu v jednotlivých dotknutých
položkách bol ním vypracovaný v úplnej zhode s jednotlivými cenovými ponukami. Následne žalobca
vystavil a dňa 16.10.2019 e-mailom zaslal žalovanému faktúru č. 390013 na sumu 1.262,70 eur so

splatnosťou dňa 30.10.2019. Žalovaný túto faktúru neuhradil a to ani sčasti. Pokiaľ ide o realizáciu
záhrady, žalobca vypracoval a dňa 6.5.2019 emailom zaslal žalovanému cenovú ponuku na úpravu
a urovnanie a terénu s pokládkou trávnych kobercov. Táto cenová ponuka znela na sumu 2.451 eur.
Žalobca ďalej vypracoval a dňa 2.7.2019 zaslal žalovanému emailom ďalšiu cenovú ponuku na úpravu
a urovnanie terénu s pokládkou trávnych kobercov, avšak s iným rozsahom požadovaných prác. Táto

v poradí druhá cenová ponuka znela na sumu 2.936,10 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola ústne
uzavretá zmluva o dielo, v ktorej ako objednávateľ vystupoval žalovaný a ako zhotoviteľ vystupoval
žalobca. Práce týkajúce sa úpravy terénu boli žalobcom pre žalovaného riadne vykonané a následne
žalobca vystavil pre žalovaného vyúčtovanie na úpravu a urovnanie terénu s pokládkou trávnych
kobercov na konečnú sumu 2.570 eur. Žalobca následne vystavil pre žalovaného faktúru č. 390016 na
sumu2.570eursosplatnosťoudňa24.11.2019.Žalovanýtútofaktúruneuhradilatoanisčasti.Reálnemu

výkonu činnosti žalobcom pre žalovaného nasvedčujú SMS správy medzi sporovými stranami z mája
2019, z júna 2019, z júla 2019 a z októbra 2019. Žalovaný dodnes nereklamoval vady na jednotlivých
dielach, z čoho žalobca usudzuje, že na strane žalovaného ide o púhe a účelové neplatičstvo. Právny
dôvod požadovaného plnenia žalobca v žalobe neuviedol.
Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie sú

povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci
je vecou súdu.
Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti
nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či

tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.
Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu
proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený

skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom
navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné
hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto
posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený,

alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami
urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009).
Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku jednak všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia
pre všetky druhy zmlúv o dielo (§ 631 a 643) a ďalej osobitnými ustanoveniami o zhotovení veci na

zákazku (§ 644 a 651) a osobitnými ustanoveniami o zmluve o oprave a úprave veci (§ 652 až 656).
Z uvedeného usporiadania a vymedzenia obsahu zmlúv o zhotovení veci na zákazku a o oprave a
úprave veci vyplýva, že zmluva o dielo môže mať v zásade dve podoby, a to zmluvu o zhotovení
veci na zákazku a zmluvu o oprave a úprave veci (hoci nie je vylúčený taký špecifický druh zmluvy
o dielo, ktorý nemožno posudzovať ani ako jednu z uvedených zmlúv; v takomto prípade však ani

zodpovednosťzavadynemožnoposudzovaťpodľa§645anasl.alebopodľa§653anasl.O.z.).Vtýchto
osobitných podtypoch zmluvy o dielo je okrem vymedzenia ich pojmu, práv a povinností zmluvných strán
obsiahnutá predovšetkým úprava práv zo zodpovednosti za vady ako úpravy osobitnej k všeobecnej
úprave zodpovednosti za vady v O.z. Spoločné pre oba typy zmlúv sú ustanovenia § 631 až 643 O.z.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú a/ dohoda o predmete zmluvy, b/ dohoda o poskytnutí

odmeny za vytvorenie diela, c/ záväzok zhotoviteľa, že dielo vykonaná na svoje nebezpečenstvo.
Podstatné náležitosti sú predpokladom platnosti zmluvy o dielo ako zmluvného typu predvídaného
zákonnou úpravou, vedľajšie náležitosti zmluvy o dielo sú však často rovnako dôležitými a môžu dohodu
o predmete diela (a najmä dohodu o cene) dopĺňať a vhodným spôsobom dotvárať obraz účelu zmluvy.
Sú nimi dohoda o akosti diela, dobe zhotovenia, ďalej podmienky súčinnosti pri vykonávaní diela, pričom

za vedľajšie dojednanie sa považuje aj určenie výšky ceny (podstatnou časťou zmluvy je dohoda o jej
odplatnosti, nie o presnej výške ceny diela). To, že odplatnosť je základnou a podstatnou črtou zmluvy
o dielo vyplýva aj z judikatúry. Pokiaľ pri dojednávaní zmluvy o dielo účastníci nesformulujú požiadavku
na zaplatenie ceny diela objednávateľom, bude vždy potrebné dôjsť k záveru, že vôľa účastníkovnesmerovala k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl., keďže tak absentuje základný prvok tohto
zmluvného typu - povinnosť za dielo zaplatiť. Pokiaľ zmluva o dielo neupravuje kompletne dohodu o
všetkých jej aspektoch, čo je obvyklé, keďže účastníci v zmluve zvyčajne vymedzia len základy dohody

medzi nimi a v ostatnom sa spoliehajú na zákonnú úpravu, bude pre vzťahy neupravené v samotnej
úprave zmluvy o dielo použitá všeobecná časť Občianskeho zákonníka o záväzkovom práve.
Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe v plnom rozsahu, v bodoch 22. až 33.
odôvodnenia napadnutého rozsudku síce citoval ust. § 52 ods.1 až 4, § 559 ods.1 a 2, § 631, § 632, §
634 ods.1 a 2, § 636 ods.1 až 3 O. z., ktoré v bodoch 34. až 37. odôvodnenia čiastočne vyložil, avšak

opomenul uviesť, či a ktoré z ustanovení na danú vec, ním zistený skutkový stav veci, aplikoval a prečo.
Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné
ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť, a to predovšetkým
v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie v 38. bode odôvodnenia uviedol, že
medzi stranami nebolo sporné uzavretie nimi ústnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vyhotovenie
závlahovéhosystémudodanímprácamateriálov,akoajterénneúpravyazloženiekobercovéhotrávnika

na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (z čoho nepriamo vyplýva, že mal za to, že dielo bolo
jedno, rovnako zmluva bola len jedna), avšak neuviedol, či súd považoval takúto zmluvu za platnú, čo
bolo jej obsahom (či obsahovala všetky podstatné náležitosti, prípadne či obsahovala a aké vedľajšie
dojednania), kedy (v ktorý deň) bola zmluva uzavretá (pokiaľ sa naznačujú jej zmeny kedy a aké boli
dojednané) a či sa jednalo o zmluvu o zhotovení veci na zákazku, zmluvu o oprave a úprave veci,

prípadne zmiešanú zmluvu a pod ktoré konkrétne právne normy, ktoré na tvrdený a súdom zistený
skutkový stav dopadajú, ho subsumoval. Podtyp zmluvy o dielo, zhotovenie veci na zákazku podľa §
644 O.z., je osobitným druhom zmluvy o dielo, ktorej predmetom je výlučne zhotovenie novej veci,
ktorá má vecný – materiálny charakter. Druhý podtyp zmluvy o dielo, oprava a úprava veci podľa § 652
O.z. zakladá právo objednávateľovi, aby mu zhotoviteľ vykonal opravu alebo úpravu už existujúcej veci,

za čo sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi odmenu. V bodoch 39. až 41. odôvodnenia sa
súd zaoberal cenovými ponukami a tým, či bola dohodnutá presná výška ceny diela, avšak podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo je iba dohoda o odplatnosti – poskytnutie odmeny za vykonanie diela,
výška ceny diela nemusí byť dojednaná pri uzavretí zmluvy, môže sa odvíjať od spôsobu vykonávania
diela, rešpektujúc postupné náklady a úpravy vyžadované samotným objednávateľom, čo zodpovedá

právnej úprave primeranej ceny podľa § 634 O.z. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o tom, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo ku komunikácii o cene za vykonanie diela, keďže to, že sa o cene
dohadovali, nepoprel ani žalovaný, avšak zo strany súdu prvej inštancie bolo potrebné najprv zaujať
stanovisko či tu bola, alebo nebola iba dohoda o odplatnosti – poskytnutií odmeny za vykonanie diela,
keď iba táto je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť,

že v priebehu konania v celom rozsahu rozporoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
diela v žalobcom požadovanom rozsahu, nakoľko táto nezodpovedala dohode strán sporu, ďalej že
má dôvodne za to, že žalobca napriek predloženiu faktúr nebol spôsobilý preukázať, že tieto, čo do
uplatnenej ceny diela zodpovedajú dohode so žalovaným resp. že by zodpovedali primeranej cene diela
v danom čase a danom mieste, avšak žalovaný neuvádza aká bola dohoda strán sporu a na inom mieste

odvolania v rozpore s tým uvádza, že nevylúčil ústnu komunikáciu o cene diela, avšak spochybňuje jej
dojednanie s konečnou platnosťou a akceptáciu, v priebehu prvoinštančného konania zasa uvádzal, že
dohodnutácenadielamalabyťpredbežneodhadom4.500eur,pretojepotrebnéabyzaujaljednoznačné
stanovisko či tu bola alebo nebola dohoda strán o cene diela. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie však nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd prvej inštancie stotožňoval oboznámenie

sa žalovaným s cenovými ponukami s ich akceptáciou/dohodou o cene, tento svoj záver nevysvetlil.
Žalovaný prezentuje názor, že cena diela by mala byť stanovená ako primeraná po skončení diela, avšak
neuvádza čo považuje za primeranú cenu.
S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za dostatočne odôvodnený
a preskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázky platnosti,

typu, dátumu uzavretia a obsahu zmluvy o dielo (príp. aj jej zmien), uzavretej stranami, v tomto smere
absentujeakýkoľvekargumentačnýzáklad,ktorýbymoholodvolacísúdpreskúmať,uvedenénedostatky
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho

obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).
V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými

skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu
hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť
zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto

hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne
uvedeným spôsobom, keď nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti.
Ako už bolo vyššie uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé pod hypotézu ktorej
konkrétnej právnej normy podradil zistený skutkový stav. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ
pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady
iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu strany musí vyrovnať

so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá
argumentácia najmä vo vzťahu k otázkam platnosti, typu, dátumu uzavretia a obsahu zmluvy o dielo,
uzavretej stranami, a podradenie zisteného skutkového stavu pod hypotézu konkrétnej právnej normy,

chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Jedná sa o závažné procesné
pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a zároveň
k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom
súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné
napraviť pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže

neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.6. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v ďalšom
konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania
vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobcu, v prvom rade

dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázky platnosti, typu, dátumu uzavretia a obsahu zmluvy o dielo,
uzavretej stranami.
Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do
úvahy a stranám konania, vrátane žalovaného, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného

súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Pripísomnomvyhotovení súdnehorozhodnutiabudesúdprvejinštancie, vintenciáchvyššieuvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán

konania.
Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom
a fyzickou osobou nepodnikateľom, podľa § 133 ods. 1 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom. V písomnom vyhotovení rozsudku sa uvádzajú také údaje, aké zákon vyžaduje pri označení

strán v žalobe (§ 133 - § 135 CSP), fyzická osoba sa preto označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého alebo iného pobytu a dátumom narodenia, prípadne iným identifikačným údajom.

7. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)