Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2614208545.52

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, zastúpený opatrovníkom: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
D. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Arendacký, AK Bratislava, Železničiarska 13 proti žalovanej:
F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. I. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Procházka, AK
Lakšárska Nová Ves 403 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 5C 99/2011 - 28 zo dňa 26.9.2011, t.j. dňom 19.10.2011, sa vyporiadava
tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prikazuje

a) do výlučného vlastníctva žalobcu

- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci G. H. I., k.ú. G. H. I., a to parc.č. 139/4 – trvalé trávne porasty
vo výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, v podiele
1/1 v celkovej hodnote XX XXX,XX €,

b) do výlučného vlastníctva žalovanej

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci G. H. I., k.ú. G. H. I., a to rodinný dom súp.č. XXX postavený
na parc.č. XXX/X a pozemky parc.č. 139/1 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc.č.
139/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu
Skalica, katastrálny odbor, v podiele 1/1 v celkovej hodnote XXX XXX,XX €,
- hotovosť vo výške X XXX,XX €.

II. Pohľadávka veriteľa Štátny fond rozvoja bývania z úveru č. XXX/XXXX/XXXX vo výške XXXX,XX €
sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žabcovi titulom finančného vyrovnania sumu XX XXX,XX €, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadnej zo sporových strán súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (z dôvodu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony zastúpený súdom ustanoveným
opatrovníkom) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa X.XX.XXXX domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). V žalobe uviedol, že manželstvo so
žalovanou bolo rozvedené rozsudkom OS Senica zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.K dohode o vyporiadaní BSM nedošlo. Do BSM podľa žalobcu ku dňu zániku manželstva patrili
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. G. H. I., a to rodinný dom súp.č. XXX postavený
na parc.č. XXX/X a pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

V čase podania žaloby bola ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná K. L., platnosť zmluvy o
prevode predmetných nehnuteľností bola napadnutá v konaní vedenom na OS Senica pod sp.zn. 3C
3/2012. Do BSM podľa žalobcu ďalej patrili hnuteľné veci, a to motorové vozidlo Seat Ibiza, chladnička
s mrazničkou, práčka, mikrovlnná rúra, zariadenie spálne, obývačky a detskej izby. Žalobca pôvodne
navrhol všetky nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva žalovanej a žiadal zaviazať žalovanú na vyplatenie

polovice sumy stanovenej znalcami.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že ku dňu zániku manželstva nebol v BSM žiadny
nehnuteľný majetok. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, motorové vozidlo zn. Seat Ibiza bolo obstarané sčasti
z kompenzačného príspevku z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) a sčasti
v sume XXX XXX M. (XXXX,XX €) z finančných prostriedkov rodičov žalovanej poskytnutých jej rodičmi

ako dar. Chladničku s mrazničkou v čase rozvodu nemali, práčku mali požičanú od sestry žalovanej,
mikrovlnná rúra ako vstavaný spotrebič bola zakúpená staršia za cenu 100 €, zariadenie spálne tvorené
drevenou posteľou a skriňou bolo zakúpené v roku 2010 za cenu 150 €, zariadenie obývačky v čase
rozvodu tvoril len guľatý stôl a 4 stoličky zakúpené za 50 €, zariadenie detskej izby tvoril len matrac,
posteľdostaladcérasporovýchstránodsestryžalovanej,novádetskáizbabolazakúpenáažporozvode

manželstva. Uviedla, že žalobca zostal invalidný po dopravnej nehode, ktorú zavinil pod vplyvom
alkoholu XX.X.XXXX. Dom začali sporové strany stavať v roku 2000, v čase úrazu žalovaného bol
v štádiu hrubej stavby, dom bol dostavaný na náklady rodičov žalovanej a s pomocou jej krstného otca.
Rodina žalobcu od úrazu na stavbu nevstúpila, nepomohli ani finančne. Do BSM patrí finančná hotovosť
vo výške XXXX,XX € na účte vedenom v N. C., ktorú žalobca asi mesiac po rozvode vybral a použil

pre svoju potrebu. Sporové strany mali tiež úver od Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“),
ktorý v dôsledku invalidity splácala sestra žalovanej a jej rodičia. Finančná situácia sporových strán po
nehode bola zlá, vyhrotená exekučným konaním z titulu náhrady škody spôsobenej majiteľovi vozidla,
ktoré bolo pri nehode totálne zničené, preto sa sporové strany rozhodli darovať rodinný dom sestre
žalovanej s tým, že táto splatí úver v ŠFRB.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX poprel, že by do BSM nepatril žiaden nehnuteľný
majetok. Poukázal na súdny spor vedený ohľadom rodinného domu, v ktorom sa žalobca domáhal
neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti darované sestre žalovanej, a to
z dôvodu jeho právnej nespôsobilosti na takýto právny úkon. Žalobca ďalej poprel poskytnutie daru

žalovanej jej rodičmi vo výške XXX XXX Sk na Seat Ibiza. Trval na tom, že chladnička s mrazničkou
patria do BSM. Uviedol, že zariadenie spálne - biele skrine so zasúvacími dverami dali do domu rodičov
žalovanej v roku 2010 potom tom, ako si kúpili novú spálňu. Obývačka bola komplet zariadená. Uviedol,
ževčase,keďutrpelúraz,bolrodinnýdomvštádiutesnepreddokončením.Bolotrebadorobiťlenpotery
podláh, obklady a zvonku urobiť omietky. Do času úrazu poskytovali materiál na stavbu rodičia žalobcu,

po úraze na stavbe príbuzní žalobcu nepracovali preto, lebo im to žalovaná zakázala. Exekučné konanie
podľa neho zavinila žalovaná, ktorá ako zástupkyňa žalobcu v konaní o náhradu škody ho nedostatočne
zastupovala a pripustila, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu škody O. C., od ktorého mal požičané
auto, hoci O. C. nebol vlastníkom vozidla a nebol teda osobou oprávnenou domáhať sa voči žalobcovi
náhrady škody.

4. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu a ohľadom nehnuteľností žiadal rodinný dom s pozemkami
parc.č. 139/1 a 139/3 prikázať žalovanej a pozemok parc.č. 139/4 požadoval prikázať do svojho
výlučného vlastníctva.

5. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 17.5.2023 vo veci rozhodol tak, že do vlastníctva žalovanej
prikázal rodinný dom a pozemky parc.č. 139/1 a parc.č. 139/3 v hodnote 130 762,98 € a pohľadávku
veriteľa Štátny fond rozvoja bývania vo výške XXXX,XX €. Pozemok parc.č. 139/4 v hodnote XX XXX,XX
€ bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v podiele 1. Žalovaná
bola zaviazaná na zaplatenie sumy XX XXX,XX € titulom finančného vyrovnania žalobcovi do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Súd sa odklonil od všeobecnej zásady rovnosti podielov uplatňovanej
pri vyporiadaní BSM, zakotvenej v § 150 OZ. Mal za to, že žalobca sa cca po 5 rokov po uzavretí
manželstva v dôsledku svojho nezodpovedného počínania dostal do stavu, ktorý mu od tohto času
po dobu cca ďalších 10 rokov znemožnil pracovať, zarábať finančné prostriedky, starať sa o rodinu,domácnosť, maloleté dieťa, udržiavať a obhospodarovať veci, patriace do BSM. Súd vychádzal z toho,
že žalobca pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej sa
vážne zranil a v dôsledku tohto zranenia sa stal invalidným. Podiely sporových strán určil vo veľkosti

40% pre žalobcu a 60% pre žalovanú. Pozemok parc.č. 139/4 prikázal do podielového spoluvlastníctva
sporových strán, s čím žalovaná súhlasila, žalobca trval na prikázaní tohto pozemku do jeho výlučného
vlastníctva. Súd vychádzal z toho, že na pozemok nie je prístup z verejnej komunikácie, ani z verejného
priestranstva. Mal za to, že ak by bol pozemok prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, viedlo by
to pravdepodobne k ďalšiemu súdnemu sporu o zriadenie vecného bremena zabezpečujúceho prístup

žalobcunapozemok.Súdvzáujmeminimalizovaťdobudúcnostirizikoďalšíchmožnýchsporovrozhodol
o prikázaní pozemku do podielového spoluvlastníctva sporových.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o prikázaní parcely č. 139/4. Nadriadený súd uviedol, že i v prípade
podielového spoluvlastníctva prichádzajú do úvahy rôzne ďalšie spory, napr. spor o hospodárenie so

spoločnou vecou, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pod. Žalobca namietol
nesprávnosť ocenenia tejto parcely. Podľa žalobcu na pozemku je možné stavať v súlade s územným
plánom, na pozemok je prístup z poľnej (účelovej) cesty a cez pozemky vo vlastníctve obce. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu
odmietnutia argumentov žalobcu proti ohodnoteniu uvedenej nehnuteľnosti znalcom Ing. Kudláčom. V

napadnutom rozsudku absentuje hodnotenie presvedčivosti znaleckého posudku Ing. Kudláča. Žalobca
namietal tiež odklon súdu prvej inštancie od všeobecnej zásady rovnosti podielov z dôvodu, že žalobca
sa v dôsledku svojho nezodpovedného počínania dostal do stavu, ktorý mu znemožnil pracovať, zarábať
finančné prostriedky, starať sa o rodinu, domácnosť, maloleté dieťa, udržiavať a obhospodarovať veci
patriace do BSM. Uvádzal, že žalobca nebol šoférom v čase dopravnej nehody, svoju invaliditu si

nespôsobil úmyselne, táto skutočnosť nebola v trestnom konaní preukázaná a súd prvej inštancie si
nezadovážil trestný spis.

7. Krajský súd v Trnave rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Tunajšiemu súdu uložil pri opätovnom posúdení veci sústrediť sa na sporné otázky, ako aj

odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných
ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Prvostupňový súd uložil zaoberať sa argumentáciou
žalobcu zopakovanou v odvolaní vo vzťahu k oceneniu parcely č. 139/4, k prikázaniu parcely č.
139/4 do podielového spoluvlastníctva strán sporu a k ne/dodržaniu zásady rovnakých podielov
bývalých manželov pri vyporiadaní BSM v nadväznosti na správanie žalobcu i žalovanej. V odôvodnení

rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo
skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri
ich výklade.

8. Súd dokazovanie vykonané výsluchmi a písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného a ich

právnych zástupcov (ďalej len „PZ“), výsluchom znalca P. L., výsluchom svedkyne - starostky Obce
G. H. I. P. Q. O., rozsudkom OS Senica č.k. 3Ps 2/2012 – 29, rozsudkom OS Senica č.k. 5C
99/2011 – 28, výpisom z LV č. XXXX, žalobou o neplatnosť darovacej zmluvy, upovedomením o začatí
exekúcie EX 1520/2009, príkazom na úhradu zo dňa XX.XX.XXXX, fotografiou mikrovlnnej rúry,
rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, pokladničnými

blokmi, stavebným povolením, výpisom zo splátkového účtu k úveru na bývanie, rozsudkom OS Senica
č.k.3C3/2012–241spolusrozsudkomKSvTrnaveč.k.11Co112/2017–289sdoložkouprávoplatnosti,
potvrdením o vyplatení kompenzačného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, dokladom
o výbere v hotovosti, listinou označenou „Zmluva o pôžičke“, výpisom z účtu žalovanej, výpisom z účtu
A. A., potvrdením ŠFRB o zostatku úveru ku dňu zániku manželstva, znaleckým posudkom P. R. E.

č. 38/2020, odborným posudkom P. M. G. č. 38, znaleckým posudkom a jeho doplnením P. S. L.,
rukou písanými poznámkami týkajúcimi sa prác na rodinnom dome sporových strán a jeho financovania,
mzdovými listami žalobcu, výpisom z účtu a vkladnej knižky J. B., vyjadreniami a inzerátmi realitných
kancelárií, oznámeniami o vykonávaní exekučných zrážok, rozsudkami vydanými v konaní vedenom
na OS Senica č.k. 7C 6/2004, stanoviskom Obce G. H. I. spolu s dokladmi týkajúcimi sa územného

plánu obce, fotografiami pozemku parc.č. 139/4, čestným prehlásením rodičov žalovanej o dare, kúpnou
zmluvou ohľadom predmetných pozemkov spolu s dvoma príkazmi na úhradu a znaleckým posudkom A.
E. D. z trestného konania doplnil o ďalšie vyjadrenia sporových strán príp. ich PZ, znalca P. L., výpovede
svedkov - vedúceho stavebného úradu C. A. P. G. A. a dcéry sporových strán T. B., správami z ÚPSVaRSenica,zOÚSenica,katastrálnyodbor,zoSociálnejpoisťovne,zPôdohospodárskejplatobnejagentúry,
od SPP, a.s., od BVS, a.s., z N. C., J., z Okresného dopravného inšpektorátu (ďalej len „ODI“) Senica, od
Obce Lakšárska Nová Ves, listami vlastníctva, mapami, zámennou zmluvou, rozhodnutím Obvodného

pozemkového úradu spolu s príslušnými dokumentmi, ohliadkou, fotografiami, pripojeným vyšetrovacím
spisom, Metodickým usmernením MSPaT SR a osobnými listami dôchodkového poistenia a zistil tento
skutkový stav veci:

9. Rozsudkom OS Senica č.k. 3Ps 2/2012 – 2 zo dňa 27.9.2012, právoplatným dňa 25.10.2012 mal

súd preukázané, že žalobca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a bol mu
ustanovený opatrovník E. B., nar. XX.X.XXXX, otec žalobcu. Dôvodom je ťažká organická porucha
osobnosti – poúrazový organický psychosyndróm, pričom sa jedná o trvalý, liečbou neovplyvniteľný stav.

10. Rozsudkom OS Senica č.k. 5C 99/2011 - 28 zo dňa 26.9.2011, právoplatným dňa 19.10.2011 mal
súd preukázané, že manželstvo sporových strán uzavreté dňa 17.2.1996 bolo právoplatne rozvedené

dňa 19.10.2011.

11. Výpisom z LV č. XXXX pre k.ú G. H. I. mal súd preukázané, že ku dňu zániku manželstva bola ako
vlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 zapísaná K. L., nar. XX.X.XXXX (sestra žalovanej).

12. Žalobou zo dňa 2.1.2012 o neplatnosť darovacej zmluvy a rozsudkom OS Senica č.k. 3C 3/2012
– 241 spolu s rozsudkom KS v Trnave č.k. 11Co 112/2017 – 289, právoplatným dňa 8.10.2018 mal
súd preukázané, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ako darcami a K. L. ako
obdarovanou dňa 17.1.2011, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, bola neplatná.

13. Následne boli v LV č. XXXX pre k.ú G. H. I. na základe rozsudku OS Senica sp. zn. 3C 3/2012 ako
bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní opätovne žalobca a žalovaná.

14. Strany si v rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci dali vypracovať ohodnotenie predmetných
nehnuteľností znalcami. Sumy sa rozchádzali o cca X XXX €.

15. Znaleckým posudkom P. R. E. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaného na základe žiadosti
opatrovníka žalobcu ako zadávateľa bola hodnota predmetných nehnuteľností pre účely vyporiadania
BSM stanovená na sumu XXX XXX € (presne XXX XXX,XX €).

16. Odborným posudkom P. M. G. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaného na základe žiadosti
žalovanej ako zadávateľa bola hodnota predmetných nehnuteľností pre účely zamýšľaného prevodu
vlastníckych práv stanovená na sumu XXX XXX € (presne XXX XXX,XX €).

17. Sporové strany sa nedokázali zhodnúť na hodnote predmetných nehnuteľností. Žalobca predložil

odhad vystavený zamestnankyňou realitnej kancelárie Pegas Real, s.r.o., podľa ktorého cena
predmetných nehnuteľností k 23.1.2019 predstavuje sumu XXX XXX € až XXX XXX €. Doložil tiež
inzeráty prezentujúce 5-izbové rodinné domy v obci G. H. I., podľa ktorých takéto domy s pozemkom
vo výmere XXXX m2 boli v októbri 2020 ponúkané na predaj za cca XXX XXX – XXX XXX €. K tomu
žalovaná uviedla, že sa jedná o odlišné nehnuteľnosti oproti predmetným nehnuteľnostiam, navyše

inzeráty nevypovedajú o skutočnej kúpnej cene, domy za takúto sumu sa nedarí predať.

18. Nakoľko sporové strany ku kompromisu neprišli, súd na návrh žalobcu pristúpil k znaleckému
dokazovaniu ohľadom hodnoty predmetných nehnuteľností.

19. Znaleckým posudkom P. S. L. č. 173/2022 zo dňa 26.9.2022, vypracovaného na základe zadania
súdu bola hodnota predmetných nehnuteľností pre účely vyporiadania BSM stanovená na sumu 138
000 € (presne 138 305,19 €), z toho hodnota parc.č. 139/4 predstavovala sumu 7409,60 €.

20. Žalobca vzniesol proti záverom znaleckého posudku námietky. Namietal, že nebolo zohľadnené, že

pri parc.č. 139/4 ide o územie určené na bývanie, že parc.č 139/4 mala byť ocenená ako stavebný
pozemok, že bol použitý nesprávny postup pri amortizácii – znalec vychádzal zo 100 rokov, dnes sa
vychádza zo 120 – 150 rokov.21. Znalec P. L. pri prvom výsluchu na súde uviedol, že pokiaľ ide o námietku nesprávneho ohodnotenia
pozemku parc.č. 139/4, tento pozemok je vedený ako trvalý trávny porast, i keď podľa územného plánu
obce Lakšárska Nová Ves je to pozemok v bloku určenom na bývanie. Pre jeho využitie ako stavebného

pozemku sú tu veľké obmedzenia. Na pozemok nie je žiadna prístupová komunikácia ani nie je možné
napojenie na siete cez verejné komunikácie. Pre účely stavby je pozemok využiteľný len pre súčasného
vlastníka (teda zároveň vlastníka pozemkov č. 139/1 a 139/3). Budovanie prístupovej komunikácie,
prípadne ďalších inžinierskych sietí v tejto časti obce nie je v rozvojových zámeroch obce. Poľná cesta,
ktorá je za pozemkom parc.č. 139/4, nie je prístupom na pozemok, táto cesta nemá ani parcelné číslo.

To znamená, že stavebný úrad by tu stavebné povolenie pre inú osobu než vlastníka nevydal, resp.
vydal, avšak za súčasného zaťaženia susedného pozemku vecnými bremenami, a to právom prechodu
aprejazdu,aleajprávomuloženiainžinierskychsietí.Pozemokpretoniejeuplatniteľnýnarealitnomtrhu.
Preto znalec tento pozemok posudzoval len ako doplnenie hlavných nehnuteľností a takto ho aj ocenil.
Znalec vychádzal z dokladov doručených mu od Obce G. H. I.. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či sa dá z ostatných parciel odčleniť časť, cez ktorú by bol zabezpečený prechod k parcele č. 139/4 (nie

formou vecného bremena) znalec uviedol, že nedá, nakoľko medzi domom a susedným pozemok je cca
3 m šírka, takže to nie je možné. K druhej námietke ohľadom stanovenia základnej životnosti stavby
poukázal znalec na použitú Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanú
Žilinskou univerzitou, pričom podľa tejto príručky pre budovy na bývanie murované s nosným systémom
hrúbky do 45 cm je stanovená základná životnosť 80-100 rokov. Predmetný rodinný dom je murovaný

z pórobetónových tvárnic hrúbky 30 cm bez zateplenia. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo
je pri pozemkoch parc. č. 139/3 a 139/1 určená východisková hodnota X,XX € za m2 a pri pozemku
XXX/X je to len 3,32 € za m2 znalec uviedol, že pozemok parc.č. 139/4 ohodnocoval ako trvalý trávny
porast, na pozemok parc.č. 139/4 sa pozeral z funkčného využitia tak, že je úplne odlišný ako pozemok,
na ktorom je postavený dom. Právny zástupca žalobcu proti tomuto postupu namietal. Žiadal, aby

znalec prepracoval znalecký posudok, mal za to, že pri parcele č. 139/4 treba vychádzať z rovnakej
východiskovej hodnoty ako pri ostatných dvoch parcelách a túto ohodnocovať ako stavebný pozemok.

22. PZ žalobcu voči znaleckému posudku namietal pravdivosť tvrdenia, že na parc.č. 139/4 okrem
prístupu cez parcely č. 139/1 a 139/3 nie je iný prístup. Uviedol, že pozemok parc.č. 139/4 je v zmysle

územného plánu obce určený na zastavanie. Pokiaľ ide o prístup k nemu, podľa § 1 ods. 2 cestného
zákona č. 135/1961 Zb. pozemnou komunikáciou je aj účelová cesta. STN 73 6100 publikovaná vo
Vestníku 06/99 zaraďuje medzi účelové cesty aj poľné cesty. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona
stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Za zadným plotom
parc.č. 139/4 sa nachádza poľná cesta, teda účelová komunikácia. Teda nič nebráni tomu, aby na parc.č.

139/4 mohla zriadiť stavbu aj osoba, ktorá nie je vlastníkom parc.č 139/1 a 139/3.

23. Žalobca doložil do spisu fotografie, z ktorých je zrejmé, že z parc.č. 139/4 je cez bránu v plote východ
na pole, na okraji ktorého sú v tráve vyjazdené stopy po vozidlách.

24. PZ žalovanej namietol, že pozemky za parc.č. 139/4 sú poľnohospodárskou pôdou, využívanou na
poľnohospodárske účely. Uviedol, že na pozemok parc. č. 139/4 je prístup len cez parcely č. 139/1
a 139/3. Zozadu parc.č. 139/4 je síce vyjazdená poľná cesta, kadiaľ chodia traktory a ľudia ju využívajú
na prístup k pozemkom, ale toto nie je oficiálny prístup. Táto poľná cesta môže byť kedykoľvek rozoraná.
Ide o poľnohospodársky pôdny fond. Ak by žalobca vlastnil pozemok par. č. 139/4, na tento by nemal

žiadny prístup a táto situácia by viedla k ďalšiemu súdnemu sporu. Riešiť uvedené zriadením vecného
bremena, teda práva prechodu nejde, nakoľko žalovaná už má vypracovaný ZP pre účely poskytnutia
úveru, tu sa ale so žiadnym vecným bremenom neuvažuje a ak by bolo zriadené, tak by bolo zriadené
právo prechodu cez pozemky par. č. 139/1 a 139/3 a banka by úver neposkytla. Podmienkou užívania
nehnuteľnosti je prístup na pozemok, pričom na pozemok parc.č. 139/4 prístup z verejného priestranstva

nie je.

25. PZ žalobcu argumentoval, že aj na inom pozemku, kde je prístup len od poľa, sa stavia dom. Na to
právny zástupca žalovanej uviedol, že dom stavia syn vlastníkov prednej parcely, ktorí mu povolili viesť
inžinierske siete cez svoje pozemky, tam je dohoda o užívaní, je to iný prípad. PZ žalobcu uviedol, že

na súčasnom poli za pozemkom parc.č. 139/4 sa v budúcnosti zamýšľa domová výstavba.

26. Starostka Obce G. H. I. P. Q. O., ktorá je manželkou právneho zástupcu žalovanej, vypočutá ako
svedkyňa uviedla, že zóna E v územnom pláne, v ktorej sa nachádza parc.č. 139/4, je územie v rozptyle,je to centrum obce. Je tam pôvodná zástavba a tiež tu môže byť aj nová, ale len v rámci regulatívov, teda
ak to dovolí vlastníctvo a ak je k pozemkom prístup. K parcele č. 139/4 prístup nie je, na túto parcelu
by stavebné povolenie vydané nebolo. Ibaže by vlastník parcely, ktorá priamo susedí s prístupovou

komunikáciou a teda vlastník sietí, s týmto súhlasil. Za pozemkom parc.č. 139/4 sú polia, sú tam
vyjazdené koľaje, ale neni to podľa svedkyne poľná cesta. Nemá charakter cesty, koľaje sú vyjazdené
asi na troch miestach, niekto si skrátil takýmto spôsobom prístup na pozemky, pretože sa využívajú ako
pasienky a keď sa pokosia, je to možné. Táto cesta nespĺňa podmienky poľnej cesty podľa zákona.
Google mapy v tomto nie sú smerodajné, obec má passport na miestne komunikácie, pričom táto cesta

medzi miestne komunikácie nikdy zaradená nebola, ani ako účelová komunikácia. Miestna komunikácia
je komunikácia, z ktorej sa dá dostať z domu na verejné komunikácie, k službám a podobne. Táto cesta
nemôže byť takto podľa práva využívaná. Ak má byť poľná cesta účelovou komunikáciou, musí byť za
účelovú určená, tak to robila obec v minulosti napr. v družstve, robili sa tam asfaltové účelové cesty.
Pri určovaní účelovej komunikácie obec vychádza zo stanoviska vlastníkov pozemkov. V tomto prípade,
tieto vyjazdené koľaje sa obec ani nepokúšala takto riešiť, nakoľko to nie je potrebné. V zóne D podľa

územného plánu sa plánuje výstavba a v takom prípade sa tam plánuje cesta stredom medzi domami. Ak
by aj bola táto komunikácia zriadená, z parcely č. 139/4 by sa na ňu nikto nedostal, pretože parc.č. 139/4
by hraničila s niektorou parcelou, ktoré budú určené pre výstavbu domu alebo ako záhrady. Územný
plán sa v tomto zatiaľ nezmenil. Teoreticky je možné robiť urbanistickú štúdiu, v rámci ktorej by bolo
možné zakresľovať iné cesty, no nie je dôvod, nakoľko obec zvolila najvhodnejšie možné umiestnenie

komunikácie. Obec nemá žiaden podnet, žiadosť od ostatných vlastníkov pozemkov z oblasti, v ktorej
sa nachádza parcela č. 139/4 na riešenie prístupovej komunikácie. V jednom prípade sa na obdobnom
pozemku stavia, tam sa to riešilo zmluvne, je tam založená zmluva v spise. Ak by sa čo i len jeden
vlastník postavil k majetkoprávnemu vyporiadaniu pozemkov pod plánovanou komunikáciou negatívne,
potom existujúci územný plán v lokalite D by bol nerealizovateľný. Zrejme by prichádzala do úvahy

zmena územného plánu a hľadalo by sa iné riešenie.

27. Aj v písomnom stanovisku zo dňa X.X.XXXX starostka Obce G. H. I. uvádza, že územnoplánovacia
dokumentácia poskytnutá znalcovi P. L. je v súlade s územným plánom Obce G. H. I. (I. B. XX/
XXXX). Podľa nej sa parc.č. 139/4 nachádza na území bývania označenom územným plánom ako

územie E – obec v rozptyle, kde vo funkčnom využití územia stanovenom záväzným regulatívom sa
nenachádza žiadna informácia o predpokladanej výstavbe v budúcnosti do roku 2030. Protichodná
informácia predložená PZ žalobcu s odvolaním sa na informácie uvedené na webovej stránke obce
bola nesprávnou interpretáciou grafickej časti územného plánu, parc.č. 139/4 PZ žalobcu nesprávne
zaradil do územia označeného územným plánom ako územie D, ktoré susedí s územím E (v ktorom sa

predmetná parcela nachádza).

28. Na otázku PZ žalobcu, ako by obec postupovala v prípade, ak by si občan obce podal žiadosť
o prístup na svoj pozemok cez školský dvor, svedkyňa odpovedala, že školský dvor je uzavretý areál za
účelom ochrany detí. Do školského dvora jazdia len zásobovacie autá, za účelom zásobovania školy. PZ

žalovanej dodal, že brána do školského dvora je na parc.č. 129, ktorá ale nie je vo výlučnom vlastníctve
obce, obec vlastní len 1 parcely.

29. V doplnení znaleckého posudku vypracovanom dňa 24.2.2023 na výzvu súdu bola hodnota
predmetných nehnuteľností pre účely vyporiadania BSM stanovená na sumu XXX XXX € (presne

XXX XXX,XX €). Z toho cena parc.č. 139/4 bola stanovená na sumu XX XXX,XX € a plota na parc.č.
139/4 na sumu 132,61 €. Hodnota ostatných nehnuteľností s príslušenstvom je potom XXX XXX,XX €.
Rozdiel v hodnote predmetných nehnuteľností v prvom znaleckom posudku a v doplnenom znaleckom
posudku predstavuje práve rozdiel v ohodnotení parc.č. 139/4. Znalec použil koeficient zohľadňujúci
skutočnosť,žebysanapozemkudalpostaviťrodinnýdom,atedažebypozemokmoholbyťpovažovaný

za stavebný pozemok, v dôsledku čoho prišlo k navýšeniu hodnoty pozemku, zároveň však toto by bolo
možné len s veľkými obmedzeniami, čo naopak hodnotu znižuje.

30. Znalec P. L. pri druhom výsluchu po podaní doplneného znaleckého posudku uviedol, že z možností,
ktoré dáva vyhláška, zvolil ako využitie parc.č. 139/4 poľnohospodársky dvor, žiadna iná možnosť nie

je vhodnejšia. Pri ohliadke sa na pozemku pásli kozy. Na pozemku nie je žiadna stavba. Aj v katastri
nehnuteľností je tento pozemok vedený ako lúky a pasienky s trvalým trávnym porastom. Pozemok je
hodnotený podľa súčasného využitia. Prístup z verejnej komunikácie na pozemok nie je.31. V rodinnom dome býva žalovaná s dcérou. Žalobca o rodinný dom nemal záujem, bola by to pre
neho záťaž. Žalobkyňa mala záujem o rodinný dom aj parcely č. 139/1 a 139/3. Spornou otázkou medzi
stranami bola parc.č. 139/4. Žalovaná navrhla, aby tento pozemok zostal v podielovom spoluvlastníctve

sporových strán s tým, že ak by sa tam niekedy v budúcnosti v tejto oblasti plánovalo stavať, mohla by
sa predať za adekvátnu cenu. V priebehu konania preukazovala, že aj v prípade prikázania všetkých
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva má k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu.
Žalobca s týmto nesúhlasil, pozemok parc.č. 139/4 žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Mal
záujem tu pestovať plodiny a chovať zvieratá.

32. Žalovaná preukázala súdu, že má na vyplatenie žalobcu k dispozícii XX XXX €. Potvrdením od N.
C. preukázala, že ku dňu XX.X.XXXX mala na svojom účte sumu XX XXX,XX €.

33. Čestným prehlásením podpísaným dcérou sporových strán P. T. B. žalovaná preukazovala
pripravenosť dcéry poskytnúť jej v prípade potreby vyššieho obnosu peňazí, než ktorý má žalovaná

k dispozícii na vyplatenie žalobcu, bezúročnú pôžičku. Uvedené následne potvrdila dcéra sporových
strán aj pri výsluchu ako svedkyňa, uviedla, že má k dispozícii peniaze nasporené z výplat vo výške
XXXXX€,ktoréjepripravenákedykoľvekposkytnúťžalovanejtitulombezúročnejpôžičky,nakoľkosama
má záujem zostať bývať v dome so žalovanou. Potvrdením od N. C. mal súd preukázané, že ku dňu
XX.X.XXXX mala svedkyňa na svojom účte sumu XX XXX,XX €.

34. Ohľadom hnuteľných vecí mal súd rozhodnutím Okresného úradu v Malackách zo dňa 28.10.2002
preukázané, že žalobcovi bol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo
výške 85% z ceny vozidla, maximálne vo výške XXX XXX M. (XXXX,XX €). Z rozhodnutia je zrejmé, že
cena vozidla podľa predloženej predfaktúry bola XXX XXX Sk (12 367,92 €).

35. Potvrdením ÚPSVaR Malacky mal súd preukázané, že žalobcovi bol v mesiaci december 2002
vyplatený peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 200 000 Sk ako
kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia.

36. Právny zástupca žalobcu opakovane vyjadril podozrenie, že suma 200 000 Sk nebola použitá na
kúpu auta, ale na stavbu rodinného domu. Toto žalovaná poprela, uviedla, že vozidlo bolo preukázateľne
zakúpené.

37. Žalovaná uviedla, že mali vkladnú knižku, na tejto bolo cez 200 000 Sk, účet nemali, príspevok na

auto bol preto pripísaný na vkladnú knižku, túto sumu vybrala, pretože sa z vkladnej knižky sa nedal
urobiť prevod na účet pána D. ako platba za auto, preto táto suma bola platená cez účet matky žalovanej.

38. Fotografia mikrovlnnej rúry preukazuje, že sa jednalo o vstavaný spotrebič.

39. Pokladničnými blokmi bolo preukázané zakúpenie nábytku do detskej izby dcéry sporových strán,
a to dňa 30.10.2014 za sumu 339 € a dňa 6.7.2015 za sumu 90,30 €.

40. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, teda o osobný automobil a zariadenie domu, sporové strany v priebehu
konania zhodne uviedli, že tieto nežiadajú vyporiadavať.

41. Potvrdením Štátneho fondu rozvoja bývania mal súd preukázané, že zostatok úveru č. XXX/XXXX/
XXXX ku dňu XX.XX.XXXX C. X XXX,XX €. Predpokladaný dátum ukončenia splácania úveru za
predpokladu riadneho splácania je XX.X.XXXX.

42. Úver zo ŠFRB bol zobraný na rodinný dom, žalovaná uviedla, že tento úver od rozvodu manželstva
spláca výlučne ona, čo žalobca nepoprel.

43. PZ žalovanej uviedol, že sporové strany mali počas manželstva jednu vkladnú knižku, z tejto bola
dňa 18.1.2011 vybraná suma 1720 € a vkladná knižka bola zrušená. Ohľadom vybratej sumy žalovaná

po viacerých verziách uviedla, že z vybranej sumy vložila 500 € na účet dcéry, 500 € na svoj účet a 500
€ na účet žalobcu, zvyšok bol spotrebovaný. Tomu zodpovedá aj suma 2569 € na účte žalobcu, kde
2000 € je suma, ktorú mu darovali rodičia a 500 € vložená suma. Voči tomuto tvrdeniu žalovaný nemalnámietky. Doklady týkajúce sa vkladnej knižky v konaní doložené neboli, nakoľko po desiatich rokoch
boli bankou skartované.

44. Súd mal preukázané, že na meno žalobcu bola vedená vkladná knižka č. účtu XXXXXXX/XXXX. Za
účelom zistenia zostatku finančnej hotovosti na vkladnej knižke ku dňu zániku manželstva bola oslovená
banka, ktorá dňa 23.1.2023 oznámila, že došlo ku skartácii vkladnej knižky a údaje z nej nie je možné
poskytnúť.

45. Žalovaná uviedla, že peniaze na stavebný pozemok, ktorý stál XX XXX M. (XXXX,XX €) jej darovali
rodičia. Predložila súdu kúpnu zmluvu ohľadom pozemku preukazujúci kúpnu cenu za pozemok XX XXX
Sk a dva príkazy na úhradu, z ktorých je zrejmé, že kúpna cena bola uhradená v dvoch splátkach, prvá
vo výške 50 000 Sk zo dňa 3.6.1999 a druhá vo výške 39 560 Sk zo dňa 7.9.1999. Podpis na príkazoch
je matky žalovanej, p. L.. Žalovaná uviedla, že matka jej povedala, že jej pozemok zaplatí a nechcela
peniaze späť. Žalobca uviedol, že nevie o tom, že pozemok bol platený takýmto spôsobom, nevie o dare.

46. V čestnom prehlásení, ktoré žalovaná doložila, rodičia žalovanej E. L. a T. L. prehlasujú, že
darovali žalovanej ako dcére peňažný dar na kúpu pozemkov parc.č. 139/1, 139/3 a 139/4 vo výške
89 560 Sk, v dvoch splátkach, dňa 3.6.1999 sumu 50 000 Sk a dňa 7.9.1999 sumu 39 560 Sk. Na
čestnom prehlásení sú podpisy rodičov žalovanej, dátum absentuje. Žalobca podpisy nespochybnil. No

čestné prehlásenie označil ako snahu rodičov žalovanej pomôcť svojej dcére, podľa neho ide o právne
bezvýznamné tvrdenie. Právne rozhodujúcim je podľa neho skutočný stav, pozemky boli kúpené do BSM
manželov, ak by peniaze boli darované výlučne žalovanej, boli by pozemky kúpené výlučne žalovanou,
aby žalobca na ne nemal dosah. Uviedol, že ak aj túto sumu rodičia žalovanej darovali, tým, že pozemok
žalovaná kúpila so žalobcom do BSM, dala v podstate peniaze svojmu manželovi, teda žalobcovi. PZ

žalovanej namietal, že zo strany žalovanej nebola prejavená vôľa peniaze darovať žalobcovi, pozemok
sa kupoval do BSM, aby nebolo nutné zabezpečovať súhlas žalobcu pre katastrálny úrad. Uviedol, že
pozemokpatrídoBSM,aledarnepatrídoBSM.Nietdôvodu,prečobyrodičiažalovanejdarovalipolovicu
sumy zaťovi, teda žalobcovi. Na poslednom pojednávaní opatrovník žalobcu uviedol, že polovicu sumy
na pozemok dala jeho matka, ale preukázať to nevie.

47. Žalovaná uviedla, že sumu XXX XXX M. (XXXX,XX €) na kúpu osobného motorového vozidla dostala
od svojich rodičov ako dar. Ide o zvyšnú časť kúpnej ceny osobného motorového vozidla. Predloženým
príkazom na úhradu mal súd preukázané, že T. L. (matka žalovanej) zadala dňa XX.XX.XXXX príkaz na
úhradu sumy XXX XXX Sk na ťarchu účtu č. XXXXXX v prospech účtu č. XXXXXXXXXX. Opatrovník

žalobcu uviedol, že nevie nič o dare. Uviedol tiež, že nemá vedomosť, či sporové strany mali v čase
kúpy vozidla peniaze na doplatenie kúpnej ceny.

48. Žalovaná uviedla, že za trvania manželstva si zobrala pôžičku od sestry, a to v roku 2001, splácať
ju začala až v poslednej dobe, lebo predtým nemala peniaze. A v roku 2007 bola podpísaná zmluva

o pôžičke na sumu 120 000 Sk so sestrenicou žalovanej, túto žalovaná spláca po 100 € mesačne. V tom
čase chcela ísť kúpiť obklady, platiť fasádu. Uviedla, že v oboch prípadoch jej boli peniaze poskytnuté
do ruky.

49. Listinou označenou ako Zmluva o pôžičke mal súd preukázané, že K. L. ako veriteľ a žalovaná ako

dlžník spísali zmluvu o poskytnutí pôžičky vo forme finančnej hotovosti vo výške XXX XXX M. (XXXX,XX
€), s dobou splatnosti 25 rokov, dátum uvedený v zmluve je 14.5.2001. Podpisy nie sú úradne overené.
Táto bola do spisu doložená dňa 3.9.2020.

50. Žalovaná uviedla, že jej sestra mala peniaze doma, doklad o výbere neexistuje. Zmluvu uzavrela

krátko po úraze žalobcu, žalobca bol v tom čase v kóme v nemocnici. Opatrovník o takejto zmluve nemal
vedomosť, žalovaná sa o nej nezmienila. Existenciu tejto zmluvy poprel. Uviedol, že v čase uzavretia
zmluvy mala sestra žalovanej 21 rokov, nemala toľko peňazí. Vo všeobecnosti spochybňoval uzavretie
zmluvy bezúročne s lehotou splatnosti 25 rokov. Navyše v roku 2001, hneď po úraze, sporové strany
finančné prostriedky k dispozícii mali.

51. Listinou označenou ako Zmluva o pôžičke mal súd preukázané, že F. A. a žalovaná podpísali listinu,
v zmysle ktorej F. A. a A. A. požičiavajú žalovanej a žalobcovi sumu XXX XXX M. (XXXX,XX €), ide
o pôžičku bezúročnú s dobou splatnosti XXX XXX Sk. Dátum uvedený v zmluve je XX.X.XXXX. PodpisyA. A. a žalobcu na listine absentujú. Podpisy F. A. a žalovanej nie sú úradne overené. Táto listina bola
do spisu doložená dňa X.X.XXXX.

52. Výpisom z účtu vedeného na meno A. A. mal súd preukázané, že z tohto účtu bola dňa 21.5.2007
vybraná suma XXX XXX M. (XXXX,XX €). Vo výpise je rukou pripísaná poznámka „pôžička Darinka“.

53. Žalovaná uviedla, že zmluva bola podpisovaná v A., žalobca tam bol prítomný. K notárovi nešli,
nakoľko išlo o rodinu. Podpis žalobcu na zmluve nie je preto, ako vysvetlila žalovaná, lebo to bola

sesternica. Žalobca bol v tom čase už po úraze. Žalovaná uviedla, že z tejto sumy kupovali do domu
obklady, fasádu, batérie. Doklady preukazujúce nákup uvedených vecí napriek tvrdeniu, že doklady má
k dispozícii, nedoložila.

54. PZ žalobcu poprel existenciu zmluvy o pôžičke. Podľa neho sporové strany si nepotrebovali
požičiavať peniaze v takej sume. Opatrovník mal v tom čase firmu, vedel zabezpečiť materiál na

stavbu. PZ uviedol, že z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že rodinný dom patriaci do BSM bol
užívaniaschopný už v roku 2001, kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2001.
Uvádza sa v ňom, že na dome treba dokončiť farebný náter fasády, povrchovú úpravu sokla, podbíjanie
strechyaobkladterasy,navyšetietoúpravymalibyťdokončenédo30.6.2002.Stavebnýúradbynevydal
kolaudačné rozhodnutie, ak by dom nebol bývania schopný. Pôžička mala byť zobratá v roku 2007, t.j.

5 rokov potom, čo mali byť práce dokončené. Tiež suma enormne prevyšuje náklady, ktoré v tom čase
bolo potrebné použiť na dokončovacie práce.

55. Pokiaľ ide o splácanie pôžičiek, žalovaná doložila výpis zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX vedeného
v N. C., z ktorého je zrejmé, že dňa 15.1.2019 odišla na účet K. L. (sestry žalovanej) suma 50 € s rukou

písanou poznámkou „pôžička sestra“ a v ten istý deň odišla na účet F. A. suma 100 € s rukou písanou
poznámkou „pôžička sesternica“.

56. Opatrovník žalobcu uviedol, že keď dostal dedičstvo po rodičoch, dal z neho žalobcovi 2000 €, do
ruky. Žalovaná potvrdila, že žalobca dostal od otca 2000 €, táto suma bola vložená na účet zriadený

na meno žalobcu.

57. Z toho dôvodu opatrovník žalobcu vybral z účtu žalobcu dňa 4.10.2011 v N. C. peniaze, boli potrebné
na polohovateľnú posteľ pre žalobcu.

58. Dokladom o výbere v hotovosti mal súd preukázané, že z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v N. C.
bolo dňa 4.10.2011 žalobcom vybraných XXXX,XX €.

59. Opatrovník žalobcu ďalej uviedol, že na stavbu žalobcovi poskytli sumu 41 000 Sk (1360,95 €), čo
žalovaná nepoprela. Potvrdila, že tieto peniaze dali žalobcovi jeho rodičia v hotovosti a boli použité na

stavbu.

60. Opatrovník žalobcu ďalej uviedol, že jeho matka J. B. mala tri vkladné knižky. Týždeň po jej smrti bolo
z vkladnej knižky jeho matky vybraných XX XXX M. (XXXX,XX €). Myslí si, že sumu vybrala žalovaná.
Žalovaná uvedené poprela. Vkladná knižka či výpis z účtu preukazujúci uvedené tvrdenie predložené

neboli.

61. Výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX na meno J. B. mal súd preukázané, že ku dňu 5.11.2007 bolo na
účte XX XXX,XX M. (XXXX,XX €). Kto uvedené peniaze vybral, opatrovník žalobcu nevedel, žalovaná
uviedla, že peniaze nevyberala.

62.Výpisomzvkladnejknižkyč.účtuXXXXXXXXXXnamenoJ.B.malsúdpreukázané,žedňa1.1.2009
bola z tejto knižky vybraná suma 286,83 €. Ku dňu 21.12.2010 bol na vkladnej knižke zostatok vo výške
9,64 €, ku dňu 30.12.2011 bol na vkladnej knižke zostatok vo výške 9,70 €.

63. Žalovaná uviedla že sumu 286,83 € vyberala ona, túto sumu dala pani B. svojmu vnukovi – žalobcovi,
na čo boli peniaze použité, si nepamätala. Nevedel sa k tomu vyjadriť ani opatrovník žalobcu.64. Dokladom od N. C. mal súd preukázané, že ku dňu zániku manželstva, teda ku dňu 19.10.2011, bol
na účte vedenom na meno žalovanej zostatok vo výške 2025,24 €.

65. PZ žalobcu uviedol, že z dôchodku žalobcu sú vykonávané exekučné zrážky. Keďže dlh vznikol
za trvania manželstva, je treba uvedené zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Každý z manželov by mal dlh
znášať v 1-ici. Zrážky z dôchodku sa začali vykonávať v roku 2014. Celková pohľadávka predstavuje
podľa právneho zástupcu žalobcu XX XXX,XX €. Uviedol, že keď sa viedlo súdne konanie o náhradu
škody p. O. C., žalobca bol už nespôsobilý na právne úkony, zastupovala ho žalovaná, táto volila

advokátov a neboli využité všetky opravné prostriedky, preto bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy,
hoci správne O. C. nebol v konaní o náhradu škody aktívne vecne legitimovaný a náhrada škody mu
nemala byť priznaná. Nie je dôvod, aby pochybenie žalovanej znášal v súčasnosti výlučne žalobca.

66. PZ žalovanej uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, s 1,27
promile alkoholu v krvi. Pohľadávka vznikla v súvislosti s priznanou náhradou škody p. O. C., ktorému

žalobca pri havárii poškodil auto. Výška pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní bola vo výške 314 114
Sk.

67. Rozsudkom OS Senica č.k. 7C 6/2004 – 116 zo dňa 29.5.2006 mal súd preukázané, že žalobca
bol zaviazaný na zaplatenie sumy 157 056,50 Sk (5213,32 €) O. C. titulom náhrady škody spôsobenej

žalobcom na vozidle v dôsledku totálnej havárie, vo zvyšnej časti (t.j. v časti o zaplatenie sumy
157 056,50 Sk) bola žaloba zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo žalovanej ako vtedajšej opatrovníčke
žalobcu doručené 1.8.2006. Žalovaná udelila dňa 10.8.2006 plnomocenstvo na zastupovanie v konaní
advokátke. Rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2007. Proti zamietajúcej
časti bolo p. O. C. podané odvolanie. Následne KS v Trnave uznesením č.k. 9Co 241/2006 – 163 zo dňa

11.9.2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu. Okrem
toho je zo spisu 7C 6/2004 zrejmé, že žalovaná v tomto konaní sama tvrdila, že nebolo preukázané,
že by vozidlo v čase havárie riadil žalobca. Podľa nej by neriskoval zamestnanie jazdou pod vplyvom
alkoholu. Poukázala na svedectvo pána O., ktorý videl žalobcu sedieť na mieste spolujazdca. Uviedla,
že aj charakter zranení žalobcu svedčí o tom, že tento bol spolujazdcom.

68. Rozsudkom OS Senica č.k. 7C 6/2004 – 356 zo dňa 24.4.2012 mal súd preukázané, že žalobca
bol zaviazaný na zaplatenie sumy 5213,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne od
12.3.2008 do zaplatenia O. C.. Žalobca v tom čase už zastúpený svojím otcom ako opatrovníkom
podal proti rozhodnutiu odvolanie. KS v Trnave rozsudkom č.k. 11Co 228/2012 – 388 zo dňa 5.12.2012

prvostupňový rozsudok potvrdil.

69. Ústavný súd SR nálezom č.k. III. ÚS 266/2014 – 27 zo dňa 16.12.2014 rozhodol, že základné právo
žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu bolo porušené. Rozsudok KS v Trnave sp.zn. 11Co 228/2012
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

70. Následne KS v Trnave rozsudkom č.k. 11Co 235/2015 – 421 zo dňa 20.5.2015 zmenil prvostupňový
rozsudok tak, že v napadnutej vyhovujúcej časti žalobu zamietol.

71. Rozsudok OS Senica č.k. 7C 6/2004 – 116 je realizovaný v exekučnom konaní EX 1520/2009, kde

sa vymáha pohľadávka 5213,32 €, jej príslušenstvo 245,67 € a trovy exekúcie 650,57 €.

72. Rozsudok OS Senica č.k. 7C 6/2004 – 356 bol realizovaný v exekučnom konaní EX 606/2013,
exekútor dňa 14.11.2022 dal príkaz na zrušenie exekúcie zrážkami z iných príjmov.

73. Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 26.6.2009 mal súd preukázané, že proti žalobcovi bola
začatá exekúcia pre zaplatenie sumy 5213,32 € (157 056,50 Sk) plus príslušenstvo, t.j. trovy právneho
zastúpenia pri exekúcii 229,17 € a trovy exekúcie oprávneného 16,50 €.

74. Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku mal súd preukázané, že na úhradu dlžných

pohľadávok vo výške 7029,98 € a 14 304,86 € bola žalobcovi od 2.5.2014 z dôchodku mesačne zrážaná
suma 70,87 €, od 2.3.2022 to bola suma 61,44 €, od 2.1.2023 je to suma 73,07 €.75. Z oznámení o vykonávaní zrážok z dôchodku je zrejmé, že invalidný dôchodok v 4/2014 dosahoval
410,70 € mesačne, v 1/2022 to bolo 489,60 € mesačne, v 12/2022 to bolo 547,40 € mesačne.

76. Oznámením exekútora mal súd preukázané, že v rámci exekúcie EX 11520/2009 (pôvodne
1520/2009) oprávneného O. C. proti žalobcovi začatej na podklade exekučného titulu – rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 7C 6/2004 – 116 bolo ku dňu 11.4.2023 uhradených 2799,47 € (z toho
2234,97 na pohľadávku p. C., 506,83 € na odmenu exekútora a 57,67 € na hotové výdavky.

77. Právnyzástupcažalovanejopakovanepožadoval,abyprivyporiadaníBSMboloprihliadnutéktomu,
ktorý z manželov sa akou mierou zaslúžil o nadobudnutie a následne udržanie majetku, patriaceho
do BSM. V prípade žalobcu možno konštatovať, že tým, že požil alkohol, následne šoféroval vozidlo,
správal sa krajne nezodpovedne vo vzťahu k jeho rodine. Úraz si privodil pri šoférovaní motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu s 1,27 promile alkoholu v krvi, čo je doložené znaleckým posudkom
z trestného konania. Spoločná dcéra sporových strán mala v tom čase 5 rokov. Dom sa začal stavať

v roku 2000, v čase úrazu nebol ešte dokončený. Od roku 2001 až do rozvodu manželstva nehnuteľnosť
financovala predovšetkým žalovaná za pomoci svojej rodiny. Od roku 2001, kedy sa stal úraz až do
rozvodu manželstva v roku 2011 sa o žalobcu po celú dobu žalovaná starala.

78. Žalobca uviedol, že po úraze poberal nemocenskú, nebol bez peňazí. Tiež uviedol, že žalovaná

vybrala zo sporenia 51 000 Sk (1692,88 €), teda peniaze mala. Čo sa týka domu, opatrovník odporcu
uviedol, že ako murár v podstate predmetný dom staval, dodával materiál, pomáhali mu na stavbe jeho
kamaráti, pričom peniaze si nikdy od sporových strán nepýtal. Po rozvode manželstva už do domu
nechodil.

79. Rozhodnutím Okresného úradu Senica mal súd preukázané, že dňa stavebné povolenie na stavbu
rodinného domu pre sporové strany ako stavebníkov bolo vydané dňa 19.4.2000.

80. Žalobca predložil súdu rukou písané poznámky, ktorými mienil preukazovať, koľko peňazí dostal od
svojej rodiny na stavbu domu. K tomuto žalovaná uviedla, že tento dôkaz má nulovú výpovednú hodnotu,

navyše rukopis nie je možné verifikovať.

81. Mzdovými listami žalobcu mal súd preukázaný jeho hrubý priemerný mesačný príjem, za rok 1997
bol 9181 Sk (305 €), za rok 1998 to bolo 9891 Sk (328 €), za rok 1999 to bolo 11 815 Sk (392 €) a za
rok 2000 to bolo 12 641 Sk (420 €).

82. Správou od ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že žalobca je od augusta 2002 doposiaľ odkázaný
na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na opatrovanie nebol vyplácaný.

83. Potvrdeniami Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok mal súd preukázané, že za rok 2002

bolo žalobcovi vyplatených 55623 Sk (1846 €), za rok 2003 suma 85944 Sk (2852 €), za rok 2004 suma
91977 Sk (3053 €), za rok 2005 suma 99336 Sk (3297 €), za rok 2006 suma 106650 Sk (3540 €), za rok
2007 suma 113168 Sk (3756 €), za rok 2008 suma 119513 Sk (3967 €), za rok 2009 suma 4348,40 €
+ vianočný príspevok 49,80 €, za rok 2010 suma 4481,17 € + vianočný príspevok 44,06 €, za rok 2011
suma 4562,63 € + vianočný príspevok 47,36 €.

84. Z evidenčných listov dôchodkového poistenia od Sociálnej poisťovne je zrejmé, že hrubý zárobok
žalovanej bol za rok 1996 vo výške 13396 Sk (445 €), za rok 1997 vo výške 10896 Sk (362 €), za rok
1998 vo výške 40595 Sk (1348 €), za rok 1999 vo výške 96822 Sk (3214 €), za rok 2000 vo výške
94207 Sk (3127 €), za rok 2001 vo výške 120500 Sk (4000) €), za rok 2002 vo výške 82340 Sk (2733

€), za rok 2003 vo výške 44083 Sk (1463 €), za rok 2004 vo výške 66885 Sk (2220 €), za rok 2005 vo
výške 81570 Sk (2708 €), za rok 2006 vo výške 120252 Sk (3992 €), za rok 2007 vo výške 120154 Sk
(3988 €), za rok 2008 vo výške 118820 Sk (3944 €). Údaje za rok 2009 a 2010 sa v evidencii Sociálnej
poisťovne nenachádzali, za rok 2011 je zdokladovaný príjem od zamestnávateľa Obec Lakšárska Nová
Ves vo výške 190 €.

85. Správou od Pôdohospodárskej platobnej agentúry mal sud preukázané, že kultúrny blok č. 4301/1
(pole nachádzajúce sa za pozemkom parc.č. 139/4) nie je využívaný na poľnohospodársku výrobu ažpo hranicu s pozemkom parc.č. 139/4, nezdieľa spoločnú hranicu s touto parcelou. Blok č. 4301/1 podľa
priloženej mapky hraničí s vyjazdenou poľnou cestou (č.l. 742).

86. Svedok P. G. A., vedúci stavebného úradu C. A., ktorý je spoločný pre obce Borský Mikuláš a G.
H. I., uviedol, že pri prípadnom posudzovaní žiadosti o výstavbu rodinného domu na pozemku parc.č.
139/4 by skúmal, či uvedené je v súlade s územným plánom obce a či pozemok je vhodný na zastavanie.
Ak by obec nesúhlasila, stavebné povolenie by nebolo vydané. Ak by obec súhlasila, riešila by sa
otázka možnosti pripojenia na inžinierske siete, žiadal by stanovisko od príslušných správcov sietí

(elektrina, plyn, voda, kanalizácia). V prípade pochybností sa obec vyjadruje aj k možnosti prístupu na
pozemok. Žiada sa stanovisko aj od Dopravného inšpektorátu. Ak cesta nie je v passporte miestnych
komunikácií, nemôže takúto cestu považovať za prístupovú. Vyjazdená poľná cesta za pozemkom 139/4
nie je v passporte miestnych komunikácií, čo svedkovi potvrdila starostka obce Lakšárska Nová Ves.
Na parcele umiestnenej obdobne ako parcela č. 139/4 staval v minulosti aj p. E., cca 4 roky naspäť,
svedok si nepamätal podrobnosti.

87. Zo správy od SPP – distribúcia, a.s. vyplýva, že pripojenie odberného plynového zariadenia na
parc.č. 139/4 je možné zrealizovať, v danom prípade by to vyžadovalo súhlas vlastníka/vlastníkov
niektorého z pozemkov parc.č. 139/3 alebo 129.

88. Správou od BVS, a.s. mal súd preukázané, že za dodržania technických podmienok je pripojenie na
verejný vodovod na parc.č. 139/4 možné, musí ísť o rodinný dom situovaný v obci, a to dom v centre
obce; súčasť IBV; ucelený satelit alebo starý rodinný dom bez prípojky na verejný vodovod. Vzhľadom
na kapacity vodných zdrojov nie je v súčasnosti možné pripájať nové rodinné domy umiestnené na okraji
ulíc.

89.VspráveodORPZ,ODISenica sauvádza,žeparc.č.139/4sanachádzavintraviláneobceapriamo
nesusedí so žiadnym pozemkom, na ktorom by bola vybudovaná inžinierska stavba – cesta. O možnosti
vybudovania dopravného pripojenia z najbližšej cesty vjazdom, prípadne novej cesty k predmetnému
pozemku cez susedné pozemky nemá ODI žiadne informácie. Príslušným cestným orgánom v tejto

otázke je Obec. ODI nerozhoduje o povolení pripájania pozemných komunikácií a zriaďovanie vjazdov
z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, ODI vydáva len stanovisko pre príslušný cestný
správny orgán k príp. projektovej dokumentácii.

90. Zo správy od Obce G. H. I. vyplýva, že na pozemku parc.č. 129, ktorého spoluvlastníkom je obec

v podiele 5/8 a parc.č. 125, ktorého výlučným vlastníkom je obec, sa nachádza časť školského dvora
Základnej školy s materskou školou, preto táto nemôže byť považovaná za cestu, resp. komunikáciu,
nie je všeobecne prístupná, ide o uzamknutý školský objekt.

91. Ohliadkou bolo zistené, že v oplotení pozemku parc.č. 139/4 sa nachádza brána, ktorou je možné

vyjsťnapole,plochabolanezoraná,zarastenátrávou,pokosená.Nachádzasatupoľnácesta,vytvorená
vyjazdením motorovými vozidlami. Na túto cestu sa dá dostať z miestnej komunikácie, pred vstupom na
pole sa nachádzala malá drevená tabuľka s nápisom „Súkromný pozemok, vstup zakázaný“. Táto bola
podľa vyjadrenia PZ žalobcu osadená cca 1 – 2 týždne pred ohliadkou. V možnom prístupe na parc.č.
139/4 cez areál školy (cez parc.č. 129) objektívne bránia jednak budovy, jednak vyvýšené záhony školy.

92. Z fotografií doložených PZ žalobcu je zrejmé, že bránka v oplotení, cez ktorú možno vyjsť na pole,
je aj v oplotení areálu ZŠ. Fotograficky zachytená je aj zákazová tabuľka, budovy a vyvýšené záhony
v areály školy.

93. Z listov vlastníctva, máp a zámennej zmluvy vyplýva, že na základe zámennej zmluvy zo dňa
23.2.2024 pozemok parc.č. 139/4 susedí z pravej strany (takmer po celej dĺžke, cca 10/11 dĺžky)
s pozemkom parc.č. 127/1, ktorý je spolu s parc.č. 126 a 128 vo vlastníctve P. C.. Vo zvyšnej časti susedí
pozemok parc.č. 139/4 z pravej strany s parcelou č. 129, táto je v spoluvlastníctve Obce v podiele 5/8,
popri ďalších 11 spoluvlastníkoch.

94. K zámennej zmluve PZ žalobcu uviedol, že ak obec nemala problém zameniť pozemky s pani C. za
pozemok, ku ktorému pani C. nemá prístup, tak zrejme nebude problém ani s prístupom na parcelu č.
139/4 v prípade, ak by bola prikázaná žalobcovi.95. Pokiaľ ide o prístup na parc.č. 139/4, PZ žalobcu v priebehu celého konania tvrdil a zotrval na názore,
že prístup k parc.č. 139/4 existuje. Názor znalca, že k parc. č. 139/4 nie je prístupová cesta, považuje

za nesprávny. Podľa PZ znalecký posudok nie je dôkazom, z ktorého by musel súd striktne vychádzať.
Odkazoval na normu STN č. 73/6100, kde pod pojmom účelová komunikácia sa rozumie pozemná
komunikácia umožňujúca dopravné spojenie výrobného závodu, uzavretých priestorov, osamelých
objektov a podobne so sieťou pozemných komunikácií napr. poľné a lesné cesty, alebo vytvárajú
dopravné spojenie vnútri uzavretých priestorov a objektov. Poľná cesta za pozemkom č. 139/4 je verejne

prístupná, nie je v uzavretom priestore a napája sa na hlavnú cestu. Pri poľných cestách ide o účelové
cesty, tieto nie sú zaznamenávané v passporte ciest, ktorý vydáva obec, tam sú len cesty, ktoré vlastní
obec. Pokiaľ sa poľná cesta používa na verejný účel, môže ju používať ktokoľvek, verejnosť a pohyb
na tejto ceste nemôže obmedziť žiadny z vlastníkov pozemkov, cez ktoré táto cesta prechádza, pokiaľ
túto skutočnosť nenamietal v čase, kedy sa tá cesta zriaďovala alebo začala používať. V danom prípade
ide zo zákona o cestu a netreba žiadne rozhodovanie o tom, či to cesta je, alebo nie, netreba stavebné

povolenie. Aj podľa stanoviska PPA sa pozemky využívajú na poľnohospodársky účel len po túto cestu,
ďalej už nie. Okrem toho prístup na parc. 139/4 je podľa názoru PZ žalobcu možný aj cez školský dvor.

96. PZ žalovanej naopak tvrdil, že účelová komunikácia, či už verejná alebo neverejná, vedúca k
parc.č. 139/4, neexistuje. Za pozemkom č. 139/4 je všetko poľnohospodárska orná pôda, aj keď sa na

poľnohospodárske účely využíva len po vyjazdenú cestu. Zámenná zmluva medzi Obcou Lakšárska
Nová Ves a pani C. rieši vyporiadanie pozemkov pod areálom školy. Pole sa kosí celé až po hranicu
s parc.č. 139/4. PZ žalovanej poukázal na metodické usmernenie Ministerstva dopravy, pôšt a výstavby
SR, kde sa uvádza, že charakteristickým znakom cestnej komunikácie je spevnená vozovka s krajnicou.
Poľnohospodársky pozemok, po ktorej prejde možno raz za mesiac traktor, nie je možné považovať za

účelovú komunikáciu. Pokiaľ by bola parc.č. 139/4 prikázaná žalobcovi, hrozia ďalšie spory. K pozemku
by sa musel dostávať cez pozemky iných vlastníkov. Prístup na parc.č. 139/4 cez školský dvor nie je
možný, školský dvor nemá charakter verejného priestranstva, je to uzavretý areál a bolo by v rozpore
s potrebou zabezpečenia ochrany a bezpečnosti žiakov povoliť prejazd cez tento areál. Ďalej poukázal
na cestný zákon, ktorý v § 1 ods. 2 písm. 4 konštatuje, že účelové cesty sú jedným z druhov pozemných

komunikácii a následne v § 1 ods. 3 cestného zákona sa uvádza, že pozemnú komunikáciu tvorí
cestné teleso a jej súčasti. K povoleniu stavby účelovej komunikácie je tu odkaz na § 16, ktorý hovorí
o stavebnom povolení pre diaľnice, cesty a miestne cesty. Čo sa týka poľných a lesných ciest, tento
pojem je spomenutý vo vyhláške k cestnému zákonu, pričom zákon o lesoch ohľadom lesnej cesty
hovorí o zemnom telese, ktoré má aspoň jednoduché odvodnenie. Inak v spomínanej vyhláške č.

35/1984 absentuje akákoľvek legálna definícia poľnej cesty. Z vykonanej ohliadky je zrejmé, že poľná
cesta, o ktorej hovorí protistrana, nemôže byť považovaná za pozemnú komunikáciu v zmysle cestného
zákona, nakoľko tu absentuje akékoľvek cestné teleso, prípadne jej súčasti
.
97. K metodickému pokynu PZ žalobcu uviedol, že tento definuje pojem cesta ako miestna komunikácia,

v danom prípade sa jedná o poľnú cestu, na ktorú netreba žiadne povolenie. Cestný zákon v § 22
rozoznáva verejné a neverejné účelové cesty a vyhláška k nemu tiež v § 22 hovorí už priamo o poľných
cestách. Lesné cesty majú odvodnenie, to však nie je treba na rovine pri poľných cestách. Pojem zemné
teleso nie je definovaný ani ako asfalt, ani ako cement, podľa názoru žalobcu možno cestu upraviť
aj jednoduchým udupaním. Stavebné povolenie treba len po miestne cesty. Na výstavbu poľnej cesty

stavebné povolenie nie je potrebné.

98. PZ žalovanej uviedol, že je pravda, že § 16 ods. 1 cestného zákona hovorí o stavebnom povolení
pri vybudovaní diaľnic, ciest a miestnych ciest, avšak § 22 stanovuje, že pri povolení stavby účelovej
cesty platí ustanovenie § 16.

99. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Malackách ČVS: Q./Q. mal súd preukázané, že proti žalobcovi
bolo uznesením zo 14.9.2021 vznesené obvinenie pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, nakoľko zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že žalobca dňa XX.X.XXXX o 18:50 hod. viedol

po požití alkoholu (s 1,27 promile alkoholu v krvi) osobné motorové vozidlo, s ktorým havaroval, pričom
si spôsobil ťažké zranenie a škodu na vozidle. Polícia v konaní vypočula viacerých svedkov. Svedok
O. C. vypovedal, že požičal žalobcovi vozidlo, vo vozidle odchádzal žalobca sám, či niekoho cestou
pribral, nevedel uviesť. Žalobca nebol viditeľne opitý. Svedkyňa A. E. bola svedkom havárie, v spätnomzrkadielku na aute videla vletieť vozidlo do priekopy, nevedela sa vyjadriť, kto havarované vozidlo viedol,
ani koľko osôb bolo vo vozidle. Svedok O. I. bol takisto svedkom havárie, potom, ako zavolal políciu,
prišiel na miesto nehody, kde videl ležať vonku pri aute na strane vodiča žalobcu, iné zranené osoby

na mieste nehody nevidel. Koľko osôb bolo pred haváriou v havarovanom vozidle, nevidel. Svedkyňa
D. C. videla v deň nehody vozidlo v obci A. M. E., išlo veľmi rýchlo, blikalo svetlami, videla, že šofér je
opitý, vo vozidle bol sám. U. bol podľa nej žalobca. Auto odišlo smerom na obec T.. Ako sa dozvedela,
toto vozidlo neskôr havarovalo. Svedok A. O. vypovedal, že v deň nehody ho v obci Závod zdravil
žalobca z vozidla, podľa svedka žalobca sedel na mieste spolujazdca, kto bol šoférom, nevedel uviesť.

Po pozdrave auto odišlo veľkou rýchlosťou. Znalec z odboru zdravotníctvo F. A. E. G., V. v záveroch
znaleckého posudku vypracovanom pre potreby trestného konania uviedol, že na základe zistených
zranení u žalobcu nie je možné meritórne a relevantne určiť, či v čase nárazu sedel žalobca na mieste
vodičaalebonamiestespolujazdca,nakoľkovdanomprípadenebolizaznamenanéžiadneznakytakých
tzv. zranení bezpečnostných pásov, ani znaky takých zranení, ktoré sú charakteristické pre zranenia
šoféra (napr. náraz na volant).

100. Podľa PZ žalobcu sa nedá vylúčiť, že vozidlo šoféroval niekto iný, kto nemal po nehode zranenie
a v tom zmätku mohol odísť z miesta nehody bez toho, že by si ho niekto všimol.

101.Žalovanásavkonaní7C6/2004vyjadrila,ženiejeisté,čivozidlošoférovaljejmanžel,tedažalobca.

Na pojednávaní uviedla, že keď prišla na políciu, policajti jej povedali, že nie je vylúčené, že havarované
vozidlo šoféroval niekto iný a že budú skúmať odtlačky z volantu.

102. Podľa PZ žalovanej skutočnosť, že žalobca spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, vyplýva z rozhodnutia prokurátora o zastavení trestného stíhania, kde sa hovorí o trestnom čine.

103. Opatrovník žalobcu tvrdil, že vozidlo v čase havárie nešoféroval žalobca, ale jeho synovec P.
B., ktorý si zhruba do roka následne po nehode zobral život, spáchal samovraždu, uvedené mal
napísať v liste na rozlúčku. K tomuto tvrdeniu však nenavrhol žiaden dôkaz, matku uvedeného synovca
predvolávať nechcel.

104. Podľa PZ žalobcu majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, bol nadobudnutý do nehody, ktorá
sa stala žalobcovi, až na potrebu drobných úprav. Súd by mal podľa PZ pri rozhodovaní prihliadať aj na
pokusy žalovanej vyviesť z BSM cez neplatné darovanie rodinný dom.

105. Podľa PZ žalovanej súd musí prihliadať na to, ktorý z manželov sa ako zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločného majetku. Podľa PZ žalovanej sa žalobca vlastným zavinením dostal do takého
zdravotného stavu takého, že od apríla 2001 sa nijako nepodieľal na uspokojovaní potrieb rodiny, a to
až do rozvodu v mesiaci 9/2011. Naopak jeho zdravotný stav predstavoval enormnú záťaž pre žalovanú,
ktorá v čase havárie a zranenia žalobcu sa starala o ich spoločné 5-ročné dieťa.

106. Až v záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že oplotenie pozemku z čelnej časti štátnej
cesty, v znaleckom posudku ohodnotené na cca 1100 €, bolo žalovanou vyhotovené v celom rozsahu
po rozvode manželstva z vlastných prostriedkov.

107. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

108. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

109. Podľa § 149 ods. 1 až 5 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie

podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvomanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

110. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

111. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. (ďalej len „cestný zákon“) pozemné komunikácie sa
rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne cesty,
d) účelové cesty.

112. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné

teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov.

113. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné

predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

114. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej cesty a

na ich zmeny je potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad
( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Ohlásenie stavieb a stavebných úprav diaľnice, cesty a
miestnej cesty vybavuje špeciálny stavebný úrad podľa § 3a. Špeciálny stavebný úrad pre diaľnice je
príslušný aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavby alebo stavebnej úpravy nachádzajúcej sa
na diaľničnom odpočívadle, slúžiacej užívateľom diaľnic, a tiež na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia

stavby súvisiacej s prevádzkou tejto stavby.

115. Podľa § 22 ods. 1 až 3 cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie a ohlásenie stavby

alebo stavebných úprav účelovej cesty platí § 16. Účelové cesty sa členia na verejné a neverejné.
Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

116. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon účelovými

komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom,
baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh
vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie.

117. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdupre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

118. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná dôvodne. Manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa
17.2.1996 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom OS Senica č.k. 5C 99/2011 – 28. Dňa 19.10.2011

zaniklo BSM sporových strán. Keďže neprišlo k vyporiadaniu BSM dohodou strán, podal žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej trojročnej lehote návrh na vyporiadanie BSM súdnou
cestou. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do BSM patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
V prvom rade bolo teda potrebné zistiť, ktoré veci patrili do BSM ku dňu 19.10.2011 a následne zistiť
hodnotu týchto vecí. Nakoľko sa jedná o konanie sporové, ovládané zásadou kontradiktórnosti, je na
sporových stranách, aby tvrdili a následne preukazovali masu BSM.

119. V danom prípade bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva do BSM patrili nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXXpreobecak.ú.G.H.I.,atorodinnýdomsúp.č.XXXpostavenýnaparc.č.XXX/X
apozemkyparc.č.XXX/X,XXX/XJ.XXX/X.VčasepodaniažalobyovyporiadanieBSMbolaakovlastník
predmetných nehnuteľností zapísaná sestra žalovanej K. L., ktorá nehnuteľnosti nadobudla od žalobcu

a žalovanej na základe darovacej zmluvy. Už v čase podania žaloby o vyporiadanie BSM prebiehalo na
tunajšom súde konanie o neplatnosť darovacej zmluvy. V priebehu konania o vyporiadanie BSM bolo
právoplatne rozhodnuté, že uvedená darovacia zmluva je neplatná a ako bezpodieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností boli do katastra nehnuteľností opätovne zapísaní žalobca a žalovaná.

120. Sporové strany sa na hodnote nehnuteľností nezhodli. Hodnota nehnuteľností bola preto
určovaná na návrh žalobcu na základe znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom. Keďže
proti znaleckému posudku boli právnym zástupcom žalobcu vznesené relevantné námietky, znalec
svoj pôvodný znalecký posudok na výzvu súdu doplnil. Hodnota nehnuteľností po doplnení znaleckého
posudku (doplnený dňa XX.X.XXXX) predstavuje sumu XXX XXX,XX €, z toho hodnota parc.č. XXX/X

spolu s oplotením XX XXX,XX €. Súd vychádzal z uvedeného znaleckého posudku po jeho doplnení
aj pri opätovnom prejednaní veci, nakoľko ani jedna zo strán nepožadovala hodnotu nehnuteľností
aktualizovať.

121. Právny zástupca žalobcu mal námietky proti oceneniu parc.č. 139/4. Namietal, že táto mala byť

ohodnotená ako stavebný pozemok, nakoľko na nej možno stavať. Práve pri doplnení znaleckého
posudku znalec pri parc.č. 139/4 zobral do úvahy, že na pozemku by sa dal postaviť dom, a preto
použil koeficient zohľadňujúci túto skutočnosť. V dôsledku toho prišlo k navýšeniu hodnoty pozemku.
Zároveň však znalec vzal do úvahy skutočnosť, že toto by bolo možné len s veľkými obmedzeniami,
čo na druhej strane hodnotu znižuje. Pokiaľ ide o využitie parc.č. 139/4, kedy znalec vybral možnosť

poľnohospodársky dvor, uvedené je podľa názoru súdu v absolútnom súlade so skutočnosťou, aj
s tým, čo súd zistil ohliadkou na mieste samom. To, že na pozemku sa teoreticky dá postaviť dom,
nerobí z pozemku vedeného v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast pozemok stavebný. Sám
vedúci príslušného stavebného úradu vyjadril pochybnosť, či by v danom prípade bolo vydané stavebné
povolenie, otázny je spôsob pripojenia pozemku na inžinierske siete (potreba súhlasu pre plynovú

prípojku,otáznamožnosťpripojenianavodovod),parc.č.139/4priamonesusedísožiadnympozemkom,
naktorombybolavybudovanáinžinierskastavba–cesta.Navyše,akobolopreukázané,parc.č.139/4sa
nachádza v bloku pozemkov, ktoré nie sú v najbližšej budúcnosti obcou určené na výstavbu. Znalec teda
zjavne nemal relevantný dôvod zaradiť parc.č. 139/4 medzi stavebné pozemky. Preto má súd za to, že
zaradenie pozemku znalcom medzi poľnohospodárske dvory je správne. Námietky právneho zástupcu

žalobcu ohľadom ocenenia parc.č. 139/4 považuje súd po doplnení znaleckého posudku za nedôvodné.
Navyše, právny zástupca žalobcu v závere konania už ohľadom ohodnotenia parc.č. 139/4 námietky
nevyjadroval.

122. Treba uviesť, že pokiaľ ide o odhad hodnoty predmetných nehnuteľností realitnou kanceláriou, príp.

oinzerátyrealitnýchkanceláriíohľadominýchpodobnýchnehnuteľnostívObciG.H.I.,tietonemajúsami
osebe pre účely rozhodovania súdu žiadnu zásadnejšiu výpovednú hodnotu. Odhad realitnej kancelárie
nemôže nahradiť znalecký posudok a pokiaľ ide o inzeráty, tieto preukazujú len to, za akú cenu sú
nehnuteľnosti ponúkané na predaj, nie za akú cenu sa aj reálne predávajú.123. Pokiaľ ide o spornú otázku prístupu na parc.č. 139/4, odpoveď na ňu súd v rámci opätovného
prejednania veci prehodnotil a dospel k záveru, že z dôvodu existencie poľnej cesty nemožno

konštatovať, že by na parcelu č. 139/4 nebol žiaden prístup. Znalec aj starostka Obce G. H. I. v podstate
správne uvádzali, že z verejnej komunikácie, resp. z verejného priestranstva sa na pozemok nedá
dostať. Nepopreli ale, že na pozemok sa možno dostať z poľa, ide však podľa nich o prístup po cudzích
pozemkoch. Skutočnosť, že na poli susediacom s pozemkom parc.č. 139/4 sa nachádza poľná cesta,
bola preukázaná nielen uvedenými vyjadreniami, doloženými fotografiami, ale aj priamo ohliadkou na

mieste samom. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň zistené, že táto cesta nie je zaradená medzi
miestne komunikácie (nenachádza sa v passporte miestnych komunikácií Obce G. H. I.).

124. Ako bolo uvedené vyššie, pozemné komunikácie zákon rozdeľuje na diaľnice, cesty, miestne cesty
a účelové cesty, pričom pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Čo tvorí cestné teleso
účelovej cesty, však zo zákona nevplýva. Súd má zhodne s PZ žalobcu za to, že poľná cesta môže

byť vytvorená ujazdením zeminy, nakoľko zákon ani vykonávací predpis uvedené nevyvracia. Úradné
povolenie v zmysle zákona je potrebné na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej cesty, čo jasne
vyplýva z § 16 ods. 1 cestného zákona. Z uvedeného a contrario vyplýva, že účelová cesta nevzniká
na základe rozhodnutia správneho orgánu, povolenie na jej vytvorenie sa nevyžaduje. Je pravda, že
§ 22 ods. 2 cestného zákona uvádza, že pre povolenie a ohlásenie stavby alebo stavebných úprav

účelovej cesty platí § 16, za použitia logického a systematického výkladu zákona však podľa názoru
súdu z uvedeného nemožno vyvodzovať, že na každú účelovú cestu treba stavebné povolenie. Ak by
tomu tak bolo, účelová cesta by bola popri ostatných druhoch pozemných komunikácií uvedená v § 16
cestného zákona. Súd má za to, že odkaz uvedený v 22 ods. 2 cestného zákona sa vzťahuje na prípady,
keď sa účelová cesta buduje ako stavba, čo však ale nie je podmienkou jej vzniku vždy.

125. Čo sa týka užívania pozemných komunikácií, § 6 ods. 1 cestného zákona
upravuje tzv. právo všeobecného užívania pozemných komunikácií (teda aj účelových ciest).
Právo všeobecného užívania účelovej komunikácie je potrebné vykladať v súvislosti so znením § 22
ods. 3 cestného zákona, ktorý rozdeľuje účelové komunikácie na tzv. verejné a neverejné. Za neverejné

účelové cesty sa považujú cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch. A contrario možno všetky
ostatné účelové komunikácie považovať za verejné, pokiaľ ich obec nevyhlási so súhlasom vlastníka
účelovej komunikácie za neverejné. Právna doktrína však k skúmaniu toho, či ide o verejnú alebo
neverejnú účelovú komunikáciu vytvorila tzv. teóriu venovania, podľa ktorej sa vyžaduje súhlas vlastníka
pozemku s verejným užívaním účelovej komunikácie. Ten môže byť daný výslovne ako aj konkludentne.

Pokiaľ vlastník zriadi pozemnú komunikáciu, ktorá má znaky účelovej komunikácie podľa § 22 cestného
zákona, vznikne k nej právo všeobecného užívania. Je potrebné vychádzať z toho, že vlastník
komunikáciu zriadil s vedomím a predpokladaným súhlasom jej všeobecného užívania. Pokiaľ chcel
toto právo vylúčiť, mohol objekt uzavrieť pred jej zriadením, a tým by došlo k vzniku neverejnej
účelovej komunikácie. V tomto prípade tak nejde o nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ale

o obmedzenie vzniknuté na základe dobrovoľného konania vlastníka (porovnaj Spáčil, J. Ochrana
vlastnictví a držby v občanském zákonníku. 2., doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2005, s. 135)
(pozri tiež rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co 24/2023). Otázke práva všeobecného užívania
účelovej komunikácie sa venujú aj iné rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, pričom vo všeobecnosti
vychádzajú z vyššie naznačenej právnej doktríny. Pokiaľ sa teda účelová komunikácia (poľná cesta)

nachádzajúca sa na pozemkoch hraničiacich s parc.č. 139/4 nenachádza v uzavretom priestore alebo
objekte, vlastníci pozemkov, na ktorých sa poľná cesta nachádza, nesmú nikomu brániť v prístupe na ňu
(preporovnaniepozrinapr.rozhodnutiaKSvTrnave26Co61/2016,príp.KSvBratislave89Co50/2024).
Týmto úvahám zodpovedá aj spôsob hospodárenia na poli, na ktorom sa nachádza poľná cesta, keďže
pole je na poľnohospodárku výrobu využívané len po hranicu uvedenej poľnej cesty.

126. Na základe uvedeného napriek záverom znalca dospel súd k záveru, že na pozemkoch hraničiacich
s parc.č. 139/4 sa nachádza účelová komunikácia, ktorá môže byť budúcim vlastníkom pozemku parc.č.
139/4, vychádzajúc z práva všeobecného užívania účelovej komunikácie, využívaná na prístup vlastníka
na pozemok parc.č. 139/4. Uvedené následne zohráva svoju rolu pri rozhodovaní o prikázaní parc.č.

139/4 do vlastníctva jednej alebo druhej sporovej strane tak, ako je uvedené nižšie.

127. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, t.j. automobil Seat Ibiza a zariadenie domácnosti, v priebehu konania
sa obe strany dohodli a zhodne uviedli, že hnuteľné veci nežiadajú vyporiadavať. Súd preto ohľadomhnuteľných vecí vyporiadanie nevykonal, nakoľko súd v konaní o vyporiadanie BSM môže vyporiadať
len tie veci, ktoré účastníci učinili predmetom konania.

128. Pokiaľ ide o nesplatený zostatok spoločného úveru bývalých manželov v ŠFRB, bolo preukázané,
že ku dňu zániku manželstva tento predstavoval sumu 9430,58 €. Bolo tiež preukázané, že úver bol
použitýnastavburodinnéhodomupatriacehodoBSMažeodrozvodumanželstvasplácalaúvervýlučne
žalovaná.

129. Ohľadom kúpnej ceny pozemku patriaceho do BSM má súd za preukázané, že sumu XX XXX
M. (XXXX,XX €) poskytli žalovanej jej rodičia. Ide teda o dar poskytnutý za trvania manželstva výlučne
žalovanej. Kúpna cena pozemkov bola preukázaná kúpnou zmluvou, platba prebehla v dvoch splátkach,
preukázateľne z účtu vedeného na meno matky žalovanej. Rodičia poskytnutie daru dcére potvrdili
písomným čestným prehlásením. Opatrovník žalobcu tvrdenie o poskytnutí daru vo výške XX XXX Sk
nepoprel, uviedol len, že o dare nevie, čo z právneho hľadiska nepredstavuje popretie tvrdenia. Dokonca

právny zástupca žalobcu poskytnutie peňazí žalovanej od jej rodičov pripustil, i keď s argumentáciou,
že rozhodujúcim je fakt, že pozemky boli kúpené do BSM manželov, čím podľa PZ žalobcu žalovaná
dala peniaze svojmu manželovi, teda žalobcovi. Právny zástupca žalovanej podľa názoru súdu správne
namietal, že zo strany žalovanej nebola prejavená vôľa peniaze darovať žalobcovi. Za takýto prejav
nemožno bez ďalšieho považovať konanie žalovanej, ktorá peniaze, ktoré jej darovali rodičia, použila na

kúpu veci patriacej do BSM. Argument právneho zástupcu žalobcu, že použitie finančných prostriedkov
pariacich výlučne jednému z manželov na kúpu veci patriacej do BSM, automaticky znamená darovanie
financií manželovi, nemá oporu v zákone, ani v judikatúre súdov SR. V zmysle ustálenej právnej
praxe platí, že ak kúpna cena zaobstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, potom sa táto vec stala predmetom ich BSM

(pozri uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1461/2006). V danom prípade sporové strany ako manželia
prejavili vôľu nadobudnúť pozemky do BSM, čo žalovaná nepopierala. A preto napriek tomu, že
peniaze na kúpu nehnuteľnosti boli peniazmi patriacimi výlučne žalovanej, nehnuteľnosti vzhľadom na
prejav vôle sporových strán v čase kúpy pozemkov patria do BSM. Žalovaná však poprela, že by tým
darovala peniaze získané darom od rodičov žalobcovi. Žalobca pritom nedoložil žiaden dôkaz, ktorým

by preukázal poskytnutie daru od žalovanej. V takomto prípade má žalovaná v súlade s ust. § 150 OZ
právo požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Účelom tejto úpravy
je nahradiť do výlučného vlastníctva manžela sumu, ktorá bola vynaložená na spoločný majetok. Môže
ísť pritom o zakúpenie novej veci alebo o investície do veci, ktorá už vo vlastníctve manželov je (viď.
Veľký komentár k Občianskemu zákonníku I, edícia CH. Beck).

130. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že jej ako dar od rodičov bola poskytnutá suma XXX XXX Sk
(5960,10 €), ktoré použila na kúpu osobného motorového vozidla Seat Ibiza, vzhľadom k tomu, že
osobné motorové vozidlo Seat Ibiza predmetom vyporiadania BSM nebolo, nakoľko ho sporové strany
predmetom vyporiadania neurobili, nie je možné uvažovať o refundácii týchto peňazí v rámci širšieho

vyporiadania BSM. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa
18.11.2014, podľa ktorého pri posudzovaní otázky refundácie peňažných alebo vecných nákladov je
potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je
predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním).

131. Pokiaľ ide o vkladnú knižku žalobcu, v konaní nebolo preukázané, aká suma peňažných
prostriedkov bola na účte žalobcu ku dňu zániku manželstva. Preto nebolo s touto možné pri vyporiadaní
uvažovať.

132. V konaní bolo preukázané, že vkladná knižka, ktorú mali sporové strany počas manželstva, bola

dňa 18.1.2011 zrušená, pričom žalovaná z nej vybrala sumu 1720 €. Z tejto sumy, ako vyplýva z tvrdenia
žalovanej, ktoré žalobca nepoprel, bolo 500 € vložených na účet dcéry, 500 € si nechala žalovaná a 500
€ vložila žalovaná na účet vedený na meno žalobcu. Nebolo preukázané, ani tvrdené, že by finančná
hotovosť vo výške 1220 € ku dňu zániku manželstva existovala, teda že nebola spotrebovaná, preto
súd s danou sumou peňazí pri vyporiadaní neuvažoval. Navyše, každá zo sporových strán si ponechala

rovnakú sumu.

133. Bolo preukázané, že žalobca, resp. jeho opatrovník vybral z účtu žalobcu dňa 4.10.2011 sumu
2569,60 €, ktorá bola použitá na zakúpenie polohovateľnej postele pre žalobcu. Časť vo výške 2000 €predstavovala sumu, ktorú žalobca dostal ako dar od svojho otca, čo žalovaná nepoprela. Tieto peniaze
nepatria do BSM. Zo zvyšnej sumy 569,60 € suma 500 € predstavovala peniaze z predchádzajúcej
spoločnej vkladnej knižky manželov (viď. predchádzajúci odsek), suma 69,60 € nebola v konaní

špecifikovaná. Nakoľko však ani ohľadom sumy 569,50 € nebolo preukázané, ani tvrdené, že by táto
suma ku dňu zániku manželstva existovala, že nebola spotrebovaná, a nebolo tvrdené ani to, že by
ju žalobca použil na veci vo výlučnom vlastníctve, súd s danou sumou peňazí pri vyporiadaní takisto
neuvažoval.

134. Dokladom od N. C. mal súd preukázané, že ku dňu zániku manželstva, teda ku dňu 19.10.2011, bol
na účte vedenom na meno žalovanej zostatok vo výške XXXX,XX €. Žalovaná ohľadom týchto financií
neuviedla, žiadne skutočnosti, tieto finančné prostriedky existujúce ku dňu zániku manželstva patria
takisto do BSM.

135. V konaní bolo preukázané, že žalobca obdržal na stavbu domu ako dar od svojich rodičov sumu

XX XXX M. (XXXX,XX €).

136. Pokiaľ ide o pôžičky, ktoré si žalovaná mala zobrať od svojej sestry K. L. vo výške XXX XXX M.
(XXXX,XX €) a od svojej sesternice F. A. vo výške XXX XXX M. (XXXX,XX €), existenciu týchto žalobca
poprel. Obe predložené zmluvy o pôžičke doložené žalovanou sú listiny bez overených podpisov,

peniaze mali byť odovzdané v hotovosti, doklad o ich odovzdaní a prevzatí teda neexistuje. Keďže
zmluvy neobsahujú overené podpisy (čo je vzhľadom k výške sumy neobvyklé) a nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, či a kedy boli peniaze žalovanej skutočne odovzdané, považuje súd uvedený
dlh za nepreukázaný. Hodnoverným dôkazom by boli písomné zmluvy s overenými podpismi zmluvných
strán a dokladmi preukazujúcimi poskytnutie peňazí. I tak treba uviesť, že obe zmluvy podpisovala

ako dlžník len žalovaná. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 28/2019 ak si
jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo
zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný
záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu
k veriteľovi. Žalovaná nielenže nepreukázala, že uvedené peniaze mala skutočne k dispozícii, no

nepreukázala ani skutočnosť, že by tieto peniaze boli použité na majetok patriaci do BSM. Napriek
tomu, že sa zaviazala predložiť takéto doklady, počas celého konania uvedené nezdokladovala. Na
základe uvedeného nebol dôvod uvažovať o prípadnom refundačnom nároku žalovanej v rámci širšieho
vyporiadania BSM.

137. Čo sa týka vkladných knižiek po matke opatrovníka žalobcu a finančných prostriedkov na týchto
vkladných knižkách, tvrdenie žalobcu o výbere sumy XX XXX M. (XXXX,XX €) žalovanou nepreukázal.
Žalovaná tvrdenie poprela. Navyše, v konaní nebola predložená ani táto vkladná knižka či výpis z účtu.
Žalobca nepreukázal ani výber sumy z ďalšej vkladnej knižky vo výške XX XXX,XX M. (XXXX,XX €).
V konaní bol preukázaný len výber peňazí z vkladnej knižky č. účtu XXXXXXXXXX na meno J. B.,

z ktorej dňa 1.1.2009 bola žalovanou vybraná suma 286,83 €. Túto sumu dala pani B. svojmu vnukovi
– žalobcovi, no skutočnosť, že by tieto finančné prostriedky boli použité na majetok patriaci do BSM,
žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Preto neboli súčasťou vyporiadania.

138. Napokon pokiaľ ide o sumu XXX XXX,XX M. (XXXX,XX €), na zaplatenie ktorej bol žalobca

zaviazaný rozsudkom OS Senica právoplatným dňa 24.5.2007 titulom náhradu škody spôsobenej
žalobcom pri dopravnej nehode zavinenej žalobcom v dôsledku vedenia motorového vozidla po
vplyvom alkoholu dňa 29.4.2001, súd uvádza, že záväzky (dlhy) netvoria predmet BSM, tieto sa riadia
všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tom však nič nemení to, že pri zániku BSM
sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade sa však zjavne nejde o spoločný záväzok
sporových strán, tento zväzok nevznikol v súvislosti s ich „hospodárskym a spotrebným spoločenstvom“.
Jedná sa o záväzok výlučne žalobcu v súvislosti so škodou spôsobenou pri dopravnej nehode, pričom
súd v konaní o náhradu škody uzavrel, že škodu spôsobil žalovaný v dôsledku jeho protiprávneho
konania. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Ide teda o výlučný dlh žalobcu

a preto s týmto nebolo uvažované pri vyporiadaní BSM. Suma, ktorá bola p. O. C. zo strany žalobcu
uhradená, nebola hradená z prostriedkov BSM, nakoľko bola uhrádzaná (formou exekučných splátok)
až od roku 2014, t.j. až po zániku manželstva. Preto nebol dôvod v rámci širšieho vyporiadania uvažovať
so splátkami dlhu zaplatenými počas trvania manželstva.139. Tvrdenie PZ žalobcu, že žalovaná zastupujúca žalobcu v konaní o náhradu škody nevyužila všetky
právne inštitúty na zvrátenie rozsudku, a preto by mala splácať škodu spolu so žalobcom, podľa názoru

súdu nemá oporu v zákone. Navyše, je dôležité uviesť, že žalovaná v konaní o náhradu škody po
vyhlásenírozsudku,preduplynutímodvolacejlehoty,udelilaplnomocenstvonazastupovanieadvokátke,
na ktorej bol následne ďalší postup v konaní, preto zodpovednosť za vznik záväzku žalobcu splácať
škodu nemožno podľa názoru súdu pričítať žalovanej. Žalovaná ako osoba bez právnického vzdelania
urobila potrebné kroky pre ochranu záujmu žalobcu v konaní o náhradu škody. Včas splnomocnila na

zastupovanie žalobcu advokátku, ktorej úlohou bolo pokúsiť sa nepriaznivé rozhodnutie súdu zvrátiť.

140. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, čo znamená, že podiely oboch
manželov na majetku patriacom do ich BSM sú rovnaké. Z tejto zásady však súdna prax i doktrína
pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely manželov určiť aj v inom pomere. Pre rozhodnutie súdu
o určení výšky podielov je významné aj hľadisko zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného

majetku. Pokiaľ ide o mieru odlišnosti pričinenia každého z manželov na nadobudnutí a udržaní
spoločného majetku, ktorá je pre odklon od zásady parity relevantná, súd má za to, že odklon od
princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia
medzi účastníkmi a zároveň ten z manželov, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí,
pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti, bol menší, nevyužíval svoje schopnosti

a možnosti. V danom prípade nemožno pochybovať o tom, že podiel žalobcu na udržaní spoločných
vecí, pri starostlivosti o spoločné dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti v období po vyššie
uvedenom úraze spočívajúci v aktívnom fungovaní bol menší, než u žalovanej. Bolo tomu tak ale
z objektívnych príčin, nezávislých od vôle žalobcu. Nemožno tvrdiť, že by žalobca nevyužíval svoje
schopnosti a možnosti, naopak, po úraze nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach vyvíjať v tomto

smere takú aktivitu, ako tomu bolo do úrazu. Súd v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z toho,
že do takéhoto stavu sa žalobca priviedol sám, svojím zavineným konaním – vedením vozidla pod
vplyvom alkoholu s následnou haváriou, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu a jeho
invalidite. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu však zistil, že trestné konanie, ktoré sa proti žalobcovi
viedlo na základe jeho obvinenia z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, bolo zastavené. Ak by prišlo

k odsúdeniu žalobcu, teda ak by bol tento uznaný vinným z uvedeného skutku, bol by tunajší súd
záverom o vine a spáchaní skutku žalobcom viazaný. V danom prípade však k rozhodnutiu vo veci
samej v trestnom konaní neprišlo, a preto záver v tomto smere si musí urobiť tunajší súd sám. Nie
je pritom viazaný rozhodnutím súdu ani posúdením zavinenia nehody žalobcom v konaní o náhradu
škody sp.zn. 7C 6/2004, súd v konaní o vyporiadanie BSM konaní hodnotí dôkazy sám, na základe

voľného hodnotenia dôkazov. Takto dospel súd k záveru, že skutočnosť, že by žalobca viedol vozidlo
pod vplyvom alkoholu a takto si spôsobil vážne zranenia, nebola v konaní bez pochyby preukázaná. Ako
dôkazový materiál bol pripojený vyšetrovací spis, po preskúmaní ktorého má súd za to, že zo žiadnej
zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že by vozidlo v čase havárie viedol žalobca. Toto nepreukazuje ani
výpoveď svedkyne, ktorá v obci A. M. E. videla šoférovať žalobcu, nakoľko to neznamená, že vozidlo

viedol aj čase nehody, ku ktorej prišlo na inom mieste. Svedok O. C. nevedel uviesť, či žalobca niekoho
cestoupribral.SvedkyňaA.E.sanevedelavyjadriť,ktohavarovanévozidloviedol,anikoľkoosôbbolovo
vozidle. Svedok O. I., ktorý na miesto nehody prišiel až po telefonáte so záchranármi, sa takisto nevedel
vyjadriť, koľko osôb bolo pred haváriou v havarovanom vozidle. Podľa svedka A. O. žalobca sedel na
mieste spolujazdca. Z výpovedí svedkov teda nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že by vozidlo

v čase nehody šoféroval žalobca. Sama polícia zrejme uvažovala s tým, že šoférom havarovaného
vozidla mohla byť osoba odlišná od žalobcu, keď podľa vyjadrenia žalovanej mienili skúmať odtlačky
z volantu. Sama žalovaná v konaní sp.zn 7C 6/2004 uvádzala, že vozidlo v čase nehody viedol niekto
iný, nie žalobca. Ani znaleckým dokazovaním vykonaným v trestnom konaní sa nepreukázalo, že by
havarované auto viedol žalobca. Znalec došiel k záveru, že nie je možné relevantne určiť, či v čase

nárazu sedel žalobca na mieste vodiča alebo na mieste spolujazdca.

141. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa žalobca po nehode nepodieľal na starostlivosti o spoločný majetok, deti
a domácnosť - či už osobne, alebo finančne - rovnomerne so žalovanou, nebolo tak z jeho vôle, nešlo
o úmyselné konanie. Nebolo to v dôsledku svojvoľného nevyužívania jeho schopností a možností, ale

v dôsledku objektívnych prekážok a nepriaznivého zdravotného stavu. Ako bolo uvedené vyššie, nie je
preukázané, že by si poškodenie zdravia privodil sám. Okrem uvedeného bolo preukázané, že žalobca
aj po nehode po finančnej stránke do rodinného rozpočtu prispieval tak, ako žalovaná, pričom nemožno
konštatovať, že by finančný prínos jedného alebo druhého manžela bol zásadne nerovnomerný. Nazákladeuvedenéhomásúdzato,ževdanomprípadeniejenamiesteodklonodzásadyrovnostipodielov
manželov na majetku patriacom do BSM. Preto súd vychádzal v predmetnom konaní z toho, že podiely
žalobcu a žalovanej sú rovnaké.

142. Pokiaľ ide o konkrétne rozdelenie majetku patriaceho do BSM, súd zobral do úvahy hľadisko
účelného využitia vecí a zároveň snahou súdu bolo tiež rozdelenie jednotlivých častí majetku medzi
manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov,
bola pokiaľ možno čo najnižšia. Čo sa týka zásluhy na nadobudnutí vecí, z vykonaného dokazovania

má súd za to, že na tomto sa podieľali rovnako obaja manželia. Ako bolo uvedené, zdrojom financií
boli príjmy oboch manželov, pričom žalobca aj po nehode do spoločného rozpočtu prispieval v zásade
rovnomerne so žalovanou. Na stavbe nehnuteľností pomáhala tak rodina žalobcu, ako žalovanej. Po
nehode sa na dome vykonávali už len dokončovacie práce.

143. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti, žalobca prejavil záujem o pozemok parc.č. 139/4,

o ostatné nehnuteľnosti nemal záujem. Žalovaná žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva
všetky nehnuteľnosti. Keďže zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že rodinný dom s pozemkami
parc.č. 139/1 a 139/2 možno užívať samostatne a nezávisle od parc.č. 139/4 a naopak, a zároveň
v snahe rozdeliť BSM tak, aby vznikla čo najnižšia výška vyrovnacieho podielu, rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku. Nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané žalovanej, táto spolu s dcérou aj

reálne užíva, v rodinnom dome býva. Pozemok parc.č. 139/4 je možné využívať na chov domácich
zvierat a pestovanie, ako zamýšľa žalobca a teoreticky je možné na tomto pozemku zriadiť aj
uvažovaný domček, čím by žalobca tak ako žalovaná získal vlastné bývanie. Takýto spôsob rozdelenia
nehnuteľností sa javí byť súdu spravodlivý, zabezpečujúci účelné využitie predmetných nehnuteľností.
Odlišné rozhodnutie súdu ohľadom predmetných nehnuteľností oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu

ovplyvnilo predovšetkým ustálenie si možnosti prístupu na parc.č. 139/4 cez poľnú cestu nachádzajúcu
sa za týmto pozemkom. Žalobkyňa teda nadobúda rodinný dom a pozemky parc.č. 139/1 a 139/2
v hodnote 130 762,98 €, žalovaný pozemok parc.č. 139/4 v hodnote 17 932,49 €.

144. PZ žalovanej v záverečnej reči na poslednom pojednávaní uviedol, že oplotenie nehnuteľností

z čelnej časti od štátnej ceny ocenené v znaleckom posudku na sumu 1100 € vybudovala žalovaná
po rozvode manželstva z vlastných prostriedkov. Keďže od roku 2014, kedy bola podaná žaloba,
do pojednávania dňa 6.3.2025 žalovaná uvedené netvrdila ani nepreukazovala, súd na toto tvrdenie
v súlade so zásadou koncentrácie konania pri neprihliadal, keďže tento prostriedok procesnej obrany
nebol zjavne uplatnený včas.

145. Ku dňu rozvodu manželstva mala žalovaná na účte vedenom na svoje meno peniaze vo výške
2025,24 €. Tieto boli prikázané žalovanej.

146. Týmto boli vyporiadané veci patriace do BSM. Iné hnuteľné a nehnuteľné veci sporové strany

predmetom vypriadania neučinili.

147. Zostatok úveru od ŠFRB použitého na stavbu rodinného domu, ktorý ku dňu zániku manželstva
predstavoval sumu 9430,58 €, od momentu zániku manželstva splácala výlučne žalovaná. Úver nie je
doposiaľ splatený. Tento bol prikázaný žalovanej.

148. Súd mal za preukázaný vnos sumy 2972,84 € (89 560 Sk) z výlučného majetku žalovanej (peniaze
darované výlučne žalovanej) do spoločného majetku sporových strán (kúpa pozemkov).

149. Na druhej strane mal súd preukázaný vnos sumy 1360,95 € (41 000 Sk) z výlučného majetku

žalobcu (peniaze darované výlučne žalobcovi) do spoločného majetku sporových strán (peniaze použité
na stavbu rodinného domu).

150. Ako bolo uvedené a zdôvodnené vyššie, súd pri vyporiadaní BSM vychádzal všeobecnej zásady
rovnosti podielov žalobcu a žalovanej.

151. Žalobcanadobudoldovýlučnéhovlastníctva zmajetkupatriacehodoBSMnehnuteľnostivhodnote
v celkovej hodnote 17 932,49 €, t.j. žalovanej patrí z tejto sumy polovica, t.j. 8 966,24 €.152. Žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva z majetku patriaceho do BSM nehnuteľnosti
v celkovej hodnote130 762,98 €, t.j. žalobcovi patrí z tejto sumy polovica, t.j. 65 381,49 €.

153. Žalovaná nadobudla financie vo výške 2025,24 €, žalobcovi patrí z tejto sumy polovica, t.j. 1012,62
€.

154. V rámci širšieho vyporiadania má žalobca právo na náhradu polovice sumy z jemu darovaných
finančných prostriedkov použitých na stavbu spoločného rodinného domu, teda polovicu zo sumy

1360,95 €, t.j. 680,47 €.

155. Žalovaná má v rámci širšieho vyporiadania právo na náhradu polovice sumy z jej darovaných
finančných prostriedkov použitých na kúpu pozemkov patriacich do BSM teda polovicu zo sumy 2972,84
€, t.j. 1486,42 € a náhradu polovice sumy zostatku spoločného úveru manželov, ktorý bol prikázaný
žalovanej, t.j. polovice zo sumy 9430,58 €, t.j. 4715,29 €.

156. Pri výpočte vyrovnacieho podielu súd postupoval nasledovne:
65381,49 € + 1012,62 + 680,47 € = 67 074,58 € (t.j. suma patriaca žalobcovi), 8966,24 + 4715,29 € +
1486,42 € = 15 167,95 € (t.j. suma patriaca žalovanej). Následne 67074,58 € - 15 167,95 € = 51 906,63
€, čo je suma, ktorú je v rámci úplného vyporiadania povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov

žalovaná.

157. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vzhľadom k výške
vyrovnacieho podielu a skutočnosti, že žalovaná preukázala, že má k dispozícii sumu 50 000 € a zvyšnú
sumu, ktorá predstavuje 1906,63 €, je pripravená požičať jej dcéra, uložil súd žalovanej povinnosť

zaplatiť vyššie uvedenú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

158. Dôkaz výsluchom J. B., švagrinej opatrovníka žalobcu, súd nevykonal, nakoľko týmto výsluchom
malo byť preukazované tvrdenie opatrovníka žalobcu, ktoré ale on sám preukazovať nechcel. Návrh PZ
žalovanej na vypočutie pani J. B. považoval súd za neodôvodnený, nakoľko nešlo o dôkaz, ktorým by

žalovaná chcela preukazovať ňou tvrdené skutočnosti a preto tento dôkaz súd nevykonal.

159. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP s tým, že pri vyporiadaní BSM súd nie
je návrhmi strán konania viazaný. Žalobcovi aj žalovanej bol z BSM priznaný rovnaký podiel. V súlade
s ustálenou súdnou praxou slovenských súdov, v zmysle ktorej úspech alebo neúspech sporových strán

v rámci konania o vyporiadanie BSM sa odvíja od toho, akého veľkého podielu sa im z BSM dostalo,
možno konštatovať, že sporové strany boli v konaní rovnako úspešné. Preto žiadnej zo strán súd nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.