Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/169/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118291693.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: G & G KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom ul. Ľ. Štúra 2231/15, 934 01 Levice, IČO: 47 254 831, správca
úpadcu Nemocnica Hnúšťa, n.o. v likvidácii, so sídlom ul. Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 45
732 701, právne zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava,

IČO: 50 807 471, proti žalovanému: Ing. F. S., bytom V. XX/XX, XXX XX R. V., narodený XX.XX.XXXX,
právne zastúpený: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
50 950 690, o zaplatenie 65 456,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 14C/46/2018 - 439 zo dňa 10.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/46/2018 - 439 zo dňa
10.05.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
14C/46/2018 - 439 zo dňa 10.05.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu G &
G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom ul. Ľ. Štúra 2231/15, 934 01 Levice, IČO: 47
254 831, správca úpadcu Nemocnica Hnúšťa, n.o. v likvidácii, so sídlom ul. Jesenského 102, 981 01
Hnúšťa, IČO: 45 732 701 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Ing. F. S., bytom V. XX/XX, XXX XX

R. V., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 65 456,20 eura s príslušenstvom
rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie sumy 65 456,20 eura s príslušenstvom zamietol (výrok I.) a že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 74 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), § 415 a § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), § 12, § 102
ods. 1 a ods. 2, § 109 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu dňa 21.06.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 65 456,20
eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Dôvodil, že Nemocnica Hnúšťa, n.o. v likvidácii, so
sídlom Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 45 732 701 (ďalej aj ako „úpadca“ alebo aj ako
„Nemocnica Hnúšťa“) v právnom postavení poskytovateľa na základe Zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 31.05.2012 (ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní služieb“) uzavretej s GEMERCLINIC, n.o.,
so sídlom Jesenského 102/19, 981 01 Hnúšťa, IČO: 45 736 987 ako objednávateľom (ďalej aj ako

„GEMERCLINIC“ alebo aj ako „objednávateľ“), poskytovala zdravotnú starostlivosť a iné úkony pre
objednávateľa, za ktoré mu fakturovala odmenu vo výške miezd zamestnancov úpadcu. Uviedol, žežalovaný po ustanovení do funkcie likvidátora úpadcu uzavrel dňa 10.03.2017 s GEMERCLINIC Dohodu
o zrušení zmluvy o poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti, prevádzkových a administratívnych
služieb (ďalej aj ako „dohoda o zrušení zmluvy o poskytovaní služieb“), ktorou došlo k skončeniu

účinnosti zmluvy o poskytovaní služieb ku dňu 31.03.2017. Argumentoval, že k tomuto dňu však stále
existovali pracovnoprávne zmluvy, na základe ktorých zamestnanci úpadcu mali vykonávať prácu pre
GEMERCLINIC a k ich skončeniu došlo až ku dňu 31.06.2017. V období od 01.04.2017 (deň nasledujúci
po skončení zmluvného vzťahu medzi úpadcom a GEMERCLINIC) do 31.06.2017, tak úpadca nemohol
prideľovať svojim zamestnancom prácu a nemal ani nárok na akékoľvek plnenia od objednávateľa.

Žalobca ďalej uviedol, že po jeho ustanovení do funkcie správcu úpadcu zistil, že zamestnanci úpadcu
nemali za uvedené obdobie vyplatenú mzdu. Sociálna poisťovňa preto vyplatila zamestnancom úpadcu
náhradyzgarančnéhofonduanáslednesipohľadávku(vovýškežalovanejsumy)prihlásiladokonkurzu.
Žalobca mal za to, že žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj povinnosti podľa § 71 a nasl. Obchodného zákonníka, a to tým, že nepostupoval
s potrebnou odbornou starostlivosťou. Zmluvu o poskytovaní služieb s GEMERCLINIC totiž mohol a

mal ukončiť tak, aby v rovnakom čase uplynula i výpovedná doba zamestnancov úpadcu, čím by sa
predišlo uspokojeniu ich nárokov z prostriedkov garančného fondu. Keďže tak žalovaný nepostupoval,
zodpovedá za nároky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi.

Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.07.2018 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/392/2018, proti

ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že úpadca do konca roku 2016 vytvoril kumulovanú
stratu vo výške 1 806 469 eur a jeho nesplatené záväzky predstavovali sumu vo výške 1 986 909 eur.
Poukazoval na to, že po jeho nástupe do funkcie likvidátora úpadcu (k 01.12.2016) zistil, že úpadca na
základezmluvysGEMERCLINICvytváradlhnaodvodochvovýške11000eurmesačneanadaniachvo
výške 25 000 eur mesačne. Keďže zistil úpadok, podal dňa 18.04.2017 na príslušný okresný súd návrh

na vyhlásenie konkurzu, ktorému súd vyhovel a zároveň ustanovil ako predbežného správcu žalobcu,
ktorý mu neposkytoval potrebnú súčinnosť. Zdôraznil, že dňom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
sa v zmysle § 12 ods. 1 a § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení úpadca považoval za platobne
neschopného, čím zároveň vznikol nárok na dávku garančného poistenia pre jeho zamestnancov.
Doposiaľ pritom nenastali podmienky na to, aby boli tieto prostriedky Sociálnej poisťovni vrátené.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky
žalobcu a ním z listinných dôkazov zistený skutkový stav a ustálil, že žalobca založil svoj nárok na
existencii škody, ktorú mal zapríčiniť žalovaný svojím neodborným konaním, resp. konaním v rozpore
s ustanovením Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že takého konania sa žalovaný nedopustil.

Súd prvej inštancie konštatoval, že po svojom nástupe do funkcie (november 2016) žalovaný riadne
a v primeranom čase zistil stav ním likvidovaného subjektu (čo vyplýva najmä z návrhu na vyhlásenie
konkurzu z apríla 2017) a vykonal všetky úkony, na ktoré bol v súvislosti s likvidáciou oprávnený

aj povinný. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mohol a mal zabezpečiť skončenie pracovnoprávnych
vzťahov dotknutých zamestnancov úpadcu k rovnakému času ako (s)končila platnosť zmluvy o
poskytovaní služieb s GEMERCLINIC, s jeho tvrdením nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že žalovaný nezodpovedal za to, že/či subjekt, na ktorého konanie on sám nemal žiadny vplyv, t.j.
GEMERCLINIC, dodrží svoj záväzok zabezpečiť na seba prechod pracovnoprávnych vzťahov všetkých

zamestnancov úpadcu v dohodnutom termíne, teda do 31.03.2017. Považoval za zrejmé, že s takýmto
postupom GEMERCLINIC žalovaný počítal (vyplývalo to aj z dohody o zabezpečení súčinnosti riaditeľa
GEMERCLINIC a žalovaného zo dňa 21.11.2016), a dokonca s ním počítali i dotknutí zamestnanci,
keď istý čas vykonávali prácu bez nároku na odmenu s vedomím, že budú prijatí do GEMERCLINIC
(ako vyplývalo z predloženého e-mailu zo dňa 21.09.2017). V tejto súvislosti súd prvej inštancie

považoval za významnú skutočnosť to, že k prechodu pracovnoprávnych vzťahov malo dôjsť „postupne
do 31.03.2017“. Keďže ešte ku dňu 10.03.2017 tento prechod zo strany GEMERCLINIC zabezpečený
nebol, žalovaný (ktorý už musel mať detailný prehľad o situácii ním likvidovaného subjektu, keďže
návrh na vyhlásenie konkurzu podával v apríli 2017), po zhodnotení situácie celkom logicky pristúpil k
skončeniu pracovných pomerov.

Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že by žalovaný nekonal s odbornou
starostlivosťou likvidátora, resp. že by porušil prevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka. Malza to, že škoda v tejto súvislosti žalobcovi (resp. úpadcovi, za ktorého žalobca ako správca konanie
vedie) vôbec nevznikla.

Taktiež poukazoval na to, že dávky garančného poistenia vyplatené dotknutým zamestnancom úpadcu
Sociálnou poisťovňou sú dávkami, na ktoré zamestnancom úpadcu vznikol nárok priamo zo zákona
o sociálnom poistení. Zdôraznil, že účelom garančného poistenia je práve zabezpečenie nárokov
zamestnancov v situáciách, aká nastala u úpadcu, pričom účastníkmi tohto poistného vzťahu sú iba
zamestnávateľ, zamestnanci a Sociálna poisťovňa. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil

so stanoviskom Okresného súdu Rimavská Sobota uvedenom v rozsudku zo dňa 28.10.2019, sp.
zn. 3Cb/7/2018, a to aj v názore, že žiadne z ustanovení zákona o sociálnom poistení neumožňuje
uplatňovať si nárok na náhradu vyplatených dávok voči tretiemu subjektu. Z vyššie uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP z dôvodu plného úspechu žalovaného vo veci.

4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal dňa 11.07.2022 včas odvolanie v celom rozsahu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe žalobcu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

Žalobca v odvolaní namietal, že na pojednávaní konanom dňa 10.05.2022 bol zo strany súdu prvej
inštancie oboznámený s tým, že na pojednávaní dňa 01.02.2019 bol vypočutý svedok C. V.. Poukázal
na to, že ide o svedka, ktorý v rozhodnom čase zastával pozíciu riaditeľa GEMERCLINIC, s ktorou
bola so súčinnosťou žalovaného ukončená zmluva dňa 10.03.2017, s účinnosťou ku dňu 31.03.2017.
Spôsob a dôvody ukončenia tejto zmluvy a jej načasovanie zo strany žalovaného tvoria v podstate

predmet tohto sporu. Žalobca poukazoval na to, že na pojednávaní konanom dňa 01.02.2019, na
ktorom bol vypočutý svedok C. V., nebol prítomný a súd prvej inštancie vo veci vyhlásil rozsudok
pre zmeškanie žalobcu, ktorý bol na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zrušený, nakoľko
dospel k záveru, že žalobca zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. S poukazom na
uvedené mal za to, že na výsluchu svedka nebol prítomný z ospravedlniteľného dôvodu, a teda mu

ani nemohol klásť žiadne otázky. Uvedený procesný nedostatok postupu súdu prvej inštancie žalobca
namietal aj na pojednávaní konanom dňa 10.05.2022, avšak súd tejto námietke nevyhovel a vyhlásil
napadnutý rozsudok. Skutočnosti, ktoré sa týkali svedka C. V. však aj súd prvej inštancie považoval
za rozhodujúce pre právne posúdenie veci. Poukázal na to, že išlo o dohodu o zabezpečení súčinnosti
konateľa a riaditeľa GEMERCLINIC C. V., ktorou sa zaviazal okrem iného postupne do 31.03.2017

zabezpečiť prechod pracovnoprávnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu do GEMERCLINIC,
ako aj o dohodu o zrušení zmluvy o poskytovaní služieb ku dňu 31.03.2017, ktorej zrušenie k danému
dátumu tvorí podstatu tohto sporu. Žalobca mal za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil
účasť žalobcu na výsluchu svedka C. V., došlo k odňatiu jeho základného práva byť prítomný na
výsluchu svedka, klásť mu otázky a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré by z

jeho výpovede vyplynuli.

Žalobca taktiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď skutkový stav súdom prvej inštancie opísaný v bodoch 5., 13. a 15. odôvodnenia
napadnutého rozsudku svedčí o tom, že žalovaný potom ako sa stal likvidátorom úpadcu, t. j. dňa

01.12.2016, musel mať bezprostrednú vedomosť o ekonomickej situácii úpadcu, inak by správna
rada nerozhodla o likvidácii úpadcu. Mal za to, že táto negatívna ekonomická situácia úpadcu a
zmluvne dohodnutá možnosť previesť jeho zamestnancov na iný subjekt ku dňu 31.03.2017, mala
viesť žalovaného ku konaniu s odbornou starostlivosťou tak, že tieto pracovné pomery mal skončiť v
takom čase, aby boli ukončené už ku dňu 31.03.2017. Žalovaný však vyčkával s realizáciou právnych

úkonov smerujúcich k ukončeniu pracovných pomerov zamestnancov úpadcu až do 10.03.2017,
pričom si podľa názoru žalobcu musel byť vedomý, že pri prevzatí zamestnancov novým subjektom,
musí byť ich doterajší pracovný pomer ukončený. Žalobca argumentoval, že postup žalovaného v
súlade s odbornou starostlivosťou by bol, ak by úkony smerujúce k ukončeniu pracovných pomerovzamestnancov realizoval tak, aby boli ukončené ku dňu 31.03.2017, a to najmä, keď mal vedomosť
o možnosti prevzatia týchto zamestnancov novým subjektom. Nakoľko však žalovaný ukončenie
pracovných pomerov realizoval až po 10.03.2017, spôsobil tým prihlásenie pohľadávok veriteľa úpadcu

- Sociálnej poisťovne do vyhláseného konkurzu. Žalobca mal za to, že tieto pohľadávky by nevznikli, ak
by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a pracovné pomery ukončil k 31.03.2017.

5.Kodvolaniužalobcusažalovanývyjadrilpodanímzodňa06.12.2023avovzťahukvýsluchusvedkaC.
V. uviedol, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s vykonaným výsluchom zo zápisnice o pojednávaní

zo dňa 01.02.2019, ktorá bola riadne založená v súdnom spise a nie až na pojednávaní konanom
dňa 10.05.2022. Žalovaný mal za to, že žalobca mal byť v tomto smere aktívny pri uplatnení svojho
procesného práva a počas obdobia približne 15 mesiacov mohol nahliadnuť do súdneho spisu, resp.
požiadať o vypočutie svedka alebo iné doplnenie dokazovania, alebo sa k výpovedi svedka vyjadriť.
Argumentoval, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny procesný postup súdu, ale o nekonanie
žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktoré viedlo k nevyužitiu jeho procesných práv. Žalovaný mal za

to, že posudzovanie dohody o zabezpečení súčinnosti, ako ani zmluvy o poskytovaní služieb, nemá
žiadny vplyv na podstatu tohto sporu, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k žalobcom namietaného nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že z

obsahu odvolania je pravdepodobné, že žalobca tento odvolací dôvod nesprávne právne podradil pod
zákonné ustanovenie. Žalobcom označený odvolací dôvod považoval za neurčitý a jeho odôvodnenie
úplne zmätočné. K ekonomickej situáciu úpadcu v čase, kedy sa žalovaný stal jeho likvidátorom
uviedol, že na to, aby postupoval s odbornou starostlivosťou, nemohol vychádzať zo sprostredkovaných
informácií o stave spoločnosti, ale musel spraviť vlastné šetrenie a vykonať vlastné úkony. Zdôraznil,

že okamžité podanie výpovedí zamestnancom úpadcu z organizačných dôvodov by bolo v rozpore
s viacerými právnymi predpismi, nakoľko len samotná skutočnosť, že spoločnosť je v likvidácii a bol
jej ustanovený likvidátor, nie je bez ďalšieho výpovedným dôvodom podľa § 63 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práve v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Uvedený postup
by naopak mohol generovať ďalšie súdne spory o neplatnosť výpovedí. Poukázal na to, že nakoľko

v prípade úpadcu boli naplnené podmienky pre hromadné prepúšťanie, podľa § 73 Zákonníka práce
bol likvidátor povinný mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať možné opatrenia so
zamestnancamiaposkytnúťimzákonompožadovanéinformácie.Zároveň bolohromadnomprepúšťaní
povinný informovať aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, okresný úrad, daňový úrad a pobočku
Sociálnej poisťovne. V opačnom prípade by zamestnancom úpadcu vznikol ďalší nárok na dvojnásobok

priemernej mzdy. Žalovaný uviedol, že do funkcie likvidátora bol ustanovený dňa 04.01.2017, pričom
do 20.02.2017 mu bolo postupne odovzdávané účtovníctvo úpadcu, dňa 20.03.2017 bola vypracovaná
účtovnázávierkaadaňovépriznaniekudňu31.12.2016adňa18.04.2017bolavypracovanámimoriadna
účtovná závierka ku dňu 18.04.2017. Dňa 18.01.2017 žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku
trojmesačnú výzvu na prihlásenie pohľadávok veriteľov úpadcu do likvidácie. Dňa 10.03.2017 žalovaný

podpísal s riaditeľom GEMERCLINIC dohodu o zrušení zmluvy o poskytovaní služieb. V priebehu
mesiaca marec 2017 žalovaný ukončil pracovné pomery so zamestnancami úpadcu výpoveďou. Dňa
18.04.2017, teda okamžite po uplynutí trojmesačnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok do likvidácie,
žalovaný doručil na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vyhlásenie konkurzu. Zdôraznil, že týmto
dňom sa úpadca stal platobne neschopným a tak nemohol uspokojiť nároky zamestnancov na mzdu v

obdobíod04/2017do06/2014.Zamestnancomúpadcutakvznikolnároknadávkugarančnéhopoistenia
a vyplatením garančného poistenia si Sociálna poisťovňa plnila svoju zákonnú povinnosť. Žalovaný
mal za to, že žalobca v žiadnom prípade nepreukázal existenciu ani jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. K otázke vzniku škody poukázal na to, že prihlásenie pohľadávok veriteľa
- Sociálnej poisťovne z titulu vyplatených dávok garančného poistenia do konkurzu, nijako neznížilo

majetok na strane úpadcu, nakoľko tento nemal majetok a evidoval iba dlhy. K otázke porušenia právnej
povinnosti uviedol, že bolo v záujme úpadcu, aby bola ukončená zmluva o poskytovaní služieb uzavretá
s GEMERCLINIC, nakoľko poskytovala úpadcovi odplatu za dojednané služby len vo výške čistej mzdy
zamestnancov a úpadca preto generoval odvodový dlh vo výške približne 10 000 eur a daňový dlh
vo výške približne 2 500 eur. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že ak by ukončil pracovné pomery

zamestnancov ku dňu 31.03.2017, ako to namietal žalobca, práve toto konanie by bolo konaním v
rozpore s odbornou starostlivosťou likvidátora, nakoľko skutočnosť, že spoločnosť je v likvidácii, nie
je výpovedným dôvodom podľa § 63 Zákonníka práce. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal,
akú právnu povinnosť mal žalovaný porušiť, nakoľko všetky úkony ako boli popísané vyššie vykonalriadne a záverom si splnil povinnosť a podal návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda naopak konal
s odbornou starostlivosťou, riadne a bez zbytočného odkladu. Poukazoval na to, že úpadca nemal
v pracovnom pomere žiadneho vedúceho zamestnanca, nedisponoval bankovým účtom a päť rokov

si neplnil odvodové a daňové povinnosti a neuhrádzal platby za energie. Taktiež mal uzatvorenú
nevýhodnú zmluvu o poskytovaní služieb s GEMERCLINIC, na základe ktorej každý mesiac generoval
ďalší dlh na daniach a odvodoch. Mal za to, že tieto okolnosti a celkové nevýhodné hospodárenie viedli
k platobnej neschopnosti úpadcu a k jeho úpadku a následne aj k vzniku nároku zamestnancov na
vyplatenie dávok z garančného fondu. Žalovaný ďalej zdôraznil, že nakoľko nedošlo z jeho strany k

porušeniu žiadnej povinnosti a ani k vzniku škody, nie je možné ani konštatovať existenciu príčinnej
súvislosti. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca vyjadril v odvolacej replike zo dňa 18.03.2025. Nad
rámec dôvodov ním uvádzaných v odvolaní poukazoval na to, že argumentácia žalovaného, v zmysle

ktorej mal byť žalobca v konaní aktívny a oboznámiť sa s výpoveďou svedka C. V. neobstojí, nakoľko
právomstranysporujenielenbyťstoutovýpoveďouoboznámený,aleajvnímaťsvedkaprijehovýsluchu
a možnosť klásť mu otázky. Mal za to, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie mu
boli tieto práva odňaté. Ďalej argumentoval, že likvidácia neziskovej organizácie smeruje k jej zániku a
rovnaký záver o zrušení úpadcu vyplynul aj zo zápisnice Správnej rady zo dňa 11.11.2016, preto mal za

to, že tvrdenie žalovaného o potrebe času na oboznámenie sa s účtovnou situáciou úpadcu neobstojí.
Zotrval na svojom názore, že žalovaný mal jednotlivé pracovné pomery zamestnancov úpadcu ukončiť
ku dňu 31.03.2017 a keďže tak nekonal, pričom mal vedomosť, že úpadca smeruje k zániku, nekonal s
odbornou starostlivosťou, ktorá sa od likvidátora vyžaduje.

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

10. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

11. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 65 456,20 eura s príslušenstvom
titulom nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi (resp. úpadcovi) vzniknúť v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou likvidátora úpadcu. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a konštatoval, že žalobca sa nedopustil
žiadneho konania v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti a konal s

odbornou starostlivosťou likvidátora s tým, že škoda žalobcovi v tejto súvislosti vôbec nevznikla.

12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalobcu, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu svojim nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, odňal mu jeho právo byť prítomný na výsluchu svedka, klásť mu otázky a navrhovať
ďalšiedôkazynapreukázanieskutočností,ktorévyplynulizobsahujehovýpovede,odvolacísúduvádza,že spornou skutočnosťou tak bolo, či tým, že súd prvej inštancie nevykonal opätovný výsluch svedka C.
V.nanávrhžalobcu,ktorýsajehopredchádzajúcehovýsluchunezúčastnilzospravedlniteľnýchdôvodov
a nereflektoval ani na jeho námietky vo vzťahu k jeho neprítomnosti pri prvom výsluchu tohto svedka,

došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý by žalobcovi znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 01.02.2019 súd

prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka C. V. pričom pojednávanie bolo vykonané
v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca predmetné pojednávanie
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu - náhleho zhoršenia zdravotného stavu jeho právneho zástupcu
(uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/219/2019 - 320 zo dňa 08.07.2020). Z obsahu súdneho
spisu nevyplynulo, že by súd prvej inštancie žalobcovi zaslal pred ďalším pojednávaním zápisnicu o
pojednávaní zo dňa 01.02.2019, resp. ho informoval o vykonanom výsluchu svedka, k uvedenému došlo

až na pojednávaní konanom dňa 10.05.2022, na ktorom následne žalobca navrhol opätovne vypočuť
svedka C. V., a to z dôvodu, že nebol z ospravedlniteľného dôvodu prítomný na jeho predchádzajúcom
výsluchu s tým, že z jeho svedeckej výpovede chcel zistiť to, kedy a za akých okolností a z akého
dôvodubolorozhodnutésprávnouradouGEMERKLINIKozrušeníspoluprácesúpadcom,kedybolototo
oznámené žalovanému a z akého dôvodu došlo k ukončeniu zmluvy o spolupráci ku dňu 31.03.2017 a

tiežzistenievzťahuGEMERKLINIKkzamestnancomúpadcu.Napojednávaníkonanomdňa10.05.2022
súd prvej inštancie tento dôkazný návrh zamietol.

Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z konkrétnych okolností individuálneho prípadu, odvolací súd
dospelkzáveru,ževdanomprípadetobolprocesnýpostupsúduprvejinštancie,ktorýžalobcovizabránil

sa kvalifikovane vyjadriť k výsluchu svedka C. V., nakoľko sa o jeho obsahu dozvedel až na poslednom
pojednávaní vo veci a zároveň mu nebolo umožnené svedkovi klásť otázky, hoci pojednávanie dňa
11.02.2019 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Z vykonaného pojednávania dňa 10.05.2022, a to ani
zo zvukového záznamu z pojednávania, ani zo zápisnice o pojednávaní, zároveň nevyplynulo, ako sa
súd prvej inštancie vysporiadal s touto procesnou situáciou v konaní predtým, ako tento návrh žalobcu

na vykonanie dokazovania zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nevyplýva, ako súd
prvej inštancie vyhodnotil výsluch svedka C. V. vykonaný na pojednávaní konanom dňa 11.02.2019, ako
ani dôvody, pre ktoré zamietol návrh žalobcu na jeho opätovný výsluch.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ústavná zásada

- rovnosť zbraní v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa rovnosť bremien, ktoré sú na stranu sporu
kladené a ktoré nesmie byť neprimerané. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu
účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán na vykonanie dokazovania s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie súdu. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá
povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch a dôkazoch rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo

svojomrozhodnutíodôvodniť,prečoazakýchdôvodovtakneurobil.Akvrozhodnutítietodôvodyzistené
neboli, súd postupuje v rozpore s právom strany sporu na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada
(opomenutie dôkazu) takmer vždy založí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.

Súdu taktiež prináleží povinnosť vykonať hodnotenie dôkazov, pričom v súlade s § 191 ods. 1 CSP
hodnotídôkazypodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Právna úprava nestanovuje, ako má súd
hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, pričom
výsledky hodnotenia dôkazov súdu sú súčasťou odôvodnenia rozsudku v súlade s § 220 ods. 2 CSP,

keď súd má okrem iného uviesť a jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy a podobne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim procesným

postupom zabránil žalobcovi kvalifikovane sa vyjadriť k vykonanému výsluchu svedka C. V. a zároveň
mu postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené, aby sa realizoval opätovný výsluch tohto svedka
so zachovaním práv oboch strán sporu byť prítomné pri vykonanom dokazovaní výsluchom tohto svedka
a klásť mu otázky, resp. nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil, ako savysporiadal s uvedenou procesnou situáciou a neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré žalobcom navrhovaný
výsluch svedka C. V. nevykonal. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd závery súdu prvej inštancie
uvedené v napadnutom rozsudku vyhodnotil za minimálne predčasné s tým, že procesným postupom

súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.

14. Žalobca taktiež v odvolaní namietal existenciu odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, pričom však tento dôvod subsumoval pod ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolací súd konštatuje, že podľa obsahu podaného odvolania sa v
danom prípade jedná práve o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda, že súd prvej
inštancie na základe ním zistených skutočností, ktoré žalobca opísal v podanom odvolaní, mal dospieť
k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že žalovaný konal s odbornou starostlivosťou. V danom
prípade odvolací súd dospel vo vzťahu k napadnutému rozsudku k záveru o existencii dôkaznej vady

(opomenutie dôkazu), preto sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať skutkovými zisteniami
a závermi po riadne vykonanom dokazovaní v konaní a zhodnotení vykonaného dokazovania v
odôvodnení nového rozhodnutia vo veci.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že právne posúdenie veci je vecou súdu

a civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie
sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
je vecou súdu, pokiaľ strany sporu uvedú rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnia, aby uplatnený
nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 65 456,20 eura s príslušenstvom titulom tvrdeného nároku na náhradu škody, ktorá

mala vzniknúť porušením jeho povinnosti ako likvidátora úpadcu konať s odbornou starostlivosťou.
V danom prípade úpadca bol založený a vznikol ako nezisková organizácia. V zmysle § 17 ods. 7
zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v
znení neskorších predpisov, na zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou alebo bez likvidácie a
na zánik neziskovej organizácie sa použijú primerane všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka

o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak, a teda na posúdenie
zodpovednosti za škodu likvidátora úpadcu sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.
Likvidátor je v zmysle § 74 Obchodného zákonníka povinný pri výkone svojej funkcie postupovať
s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Likvidátor
teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí spoločnosti pri výkone svojej funkcie. Vzniknutá škoda

musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom funkcie likvidátora pri vykonávaní likvidácie spoločnosti (v
danom prípade úpadcu ako neziskovej organizácie), pričom za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá
rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. Zodpovednosť likvidátora za škodu sa v danom
prípade bude primerane spravovať ustanoveniami § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože ide
o škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného

zákonníka). Predpokladmi zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti
zo záväzku alebo z inej právnej povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom (v danom prípade § 74
Obchodného zákonníka), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti, pričom existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený (žalobca).

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
procesne postupoval, keď sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie
výsluchu svedka C. V., pričom ani nie je zrejmé, ako posúdil námietky žalobcu ohľadom jeho
neprítomnosti pri jeho prvom výsluchu z ospravedlniteľných dôvodov a nemožnosti klásť mu pri výsluchu
otázky a zároveň taktiež nie je zrejmé, ako predmetný dôkaz v konaní hodnotil, čím naplnil dôvody

pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

17. Odvolací súd zároveň uvádza, že reflektoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie už raz vo veci

rozhodol, a to rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 14C/46/2018 - 177 zo dňa 01.02.2019 (ďalej aj
ako „rozsudok pre zmeškanie“), ktorý bol zrušený odvolacím súdom (Krajským súdom v Trnave). V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS/215/2022 zo dňa 26.04.2022 publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 68/2022, ktoréhoprávna veta znie „Pri úvahe o aplikácii § 390 Civilného sporového poriadku je potrebné rozlišovať
medzi meritórnym a nemeritórnym odvolacím prieskumom aj s ohľadom na právo na rovný prístup
sporových strán k odvolaciemu konaniu. Povinnosť aplikovať § 390 Civilného sporového poriadku

nastáva, ak v poradí prvé aj druhé preskúmavané rozhodnutia okresného súdu sú meritórnej povahy. V
prvom odvolacom konaní krajský súd posudzoval výlučne splnenie procesných podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného so záverom, že tieto podmienky splnené neboli, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V druhom odvolacom konaní
krajský súd vykonal meritórny odvolací prieskum napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. Postup krajského súdu, ktorý nerešpektovanie zákonného príkazu nezrušiť
nové rozhodnutie súdu prvej inštancie po zrušení skoršieho rozsudku odôvodnil odlišným rozsahom a
povahou oboch odvolacích prieskumov, je v súlade s ústavnými požiadavkami základného práva na
súdnu ochranu a obsahom práva na spravodlivý proces“.

V predmetnom spore súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým

žalobu zamietol a proti ktorému podal žalobca návrh na jeho zrušenie, ktorý súd prvej inštancie
uznesením č.k. 14C/46/2018 - 216 zo dňa 07.05.2019 zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal
žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/219/2019 - 320 zo
dňa 08.07.2020 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie č.k.
14C/46/2018 - 177 zo dňa 01.02.2019 zrušil, a to s argumentáciou, že dôvod, pre ktorý žalobca zmeškal

pojednávanie dňa 01.02.2019, je ospravedlniteľným dôvodom. V danej veci teda pri rozhodovaní
v poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie zvolil taký procesný postup, že rozhodol v spore
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a odvolací súd (Krajský súd v Trnave) pri svojom prvom rozhodovaní
nerozhodoval o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu (nakoľko toto podané nebolo), ale
rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie. Krajský súd v Trnave sa teda doposiaľ v poradí prvom uznesení zo
dňa 08.07.2020 nevyjadroval k vykonávanému dokazovaniu, vo vzťahu ku ktorému preto neexistuje
vyjadrený právny názor, ktorým by mal byť súd prvej inštancie viazaný (§ 391 CSP). Súd prvej
inštancie akceptoval len právny názor odvolacieho súdu, že dôvod, pre ktorý žalobca zmeškal nariadené
pojednávanie, na ktorom bol na návrh protistrany vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, bol

dôvodom ospravedlniteľným, a preto existuje dôvod na postup podľa § 281 ods. 1 CSP. Z uvedených
dôvodov odvolací súd opätovne zrušil napadnutý (v poradí druhý) rozsudok súdu prvej inštancie, keďže
tuboli(akoužbolovyššieuvedené)dôvodynazrušenierozsudkusúduprvejinštancieanebolonamieste
a ani v súlade so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť,
pričomvoveciriadnevykonádokazovaniesdôrazomnazachovanierovnostistránsporuasvojprocesný
postup jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní a taktiež v odôvodnení nového rozhodnutia vykoná
hodnotenie dôkazov, pričom každý dôkaz vyhodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a zároveň prihliadne na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Následne súd prvej inštancie opätovne

pristúpi k posúdeniu preukázania existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
s tým, že právne posúdenie je v danom prípade vecou súdu. Súd prvej inštancie posúdi a vyhodnotí,
či žalobca ako poškodený v konaní preukázal, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť konať s
odbornou starostlivosťou a v záujme spoločníkov a samotného úpadcu, ak áno, či takýmto konaním
došlo k škode a či je medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaným a tvrdeným vznikom škody

daná príčinná súvislosť. Odvolací súd však zdôrazňuje, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Z odôvodnenia nového rozhodnutia pritom musí byť zrejmé, ako súd prvej
inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil
skutkové a právne závery a akými úvahami sa riadil, s tým, že ich riadne a zrozumiteľným spôsobom
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).