Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202031
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202031.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: M.B.A. Consult

Investments s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 1080/13, 977 01 Brezno, zast. Advokátska kancelária
Galadík s.r.o., so sídlom Jána Bottu 834/2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. združením ZEMPLÍN – S, so sídlom Topolianska
2829/174, 071 01 Michalovce, IČO: 53 360 851, o zaplatenie sumy 763,36 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 763,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 763,36 eur od 01.08.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám

žalobcu počnúc s mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo
i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.07.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 763,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne od 01.08.2022 do zaplatenia a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Československá obchodná banka a.s.
Dňa XX.XX.XXXX podal žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX formou povoleného
prečerpania na bežnom účte žalovaného. Pôvodný veriteľ žiadosť žalovaného schválil tak ako to
vyplýva z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu zo dňa XX.XX.XXXX. Medzi
veriteľom a žalovaným boli dojednané tieto zmluvné podmienky: pôvodný úverový rámec 800,- eur,
úroková sadzba 19,50 % ročne, debetná úroková sadzba 25 % ročne, začiatok čerpania XX.XX.XXXX.

Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dlžník bol povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie
banky. Súčasťou zmluvy bola žiadosť, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu
a Všeobecné obchodné podmienky a tieto listiny žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX.

V ďalšom uviedol, že pôvodný veriteľ svoje povinnosti zo zmluvy splnil. Dňa XX.XX.XXXX banka
prijala žiadosť žalovaného o ukončenie zmluvy. V zmysle čl. VIII. záverečných ustanovení Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka a klient sú oprávnení zmluvu písomne

vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 2 mesiace pre banku a jeden mesiac pre klienta
a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia výpovede druhej
zmluvnej strany. Posledný deň výpovednej lehoty je dňom konečnej splatnosti úveru. Najneskôr v ten
deň je klient povinný aktuálne čerpanú čiastku úveru, úrokov a prípadných úrokov z omeškania.Dňa 08.08.2022 zaslal pôvodný veriteľ žalovanému upomienku a upozornil ho, že dňa 31.07.2022
uplynula splatnosť povoleného prečerpania zo zmluvy zo dňa 26.10.2016. Dlh ku dňu 07.08.2022 bol vo

výške 834,54 eur a vyzval žalovaného na jeho úhradu do 13.08.2022. Túto upomienku žalovaný prevzal
dňa 11.08.2022.

Výzvou zo dňa 27.08.2024 pôvodný veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pozostávajúcej
z istiny vo výške 763,36 eur, úroku vo výške 331,64 eur, úroku z omeškania vo výške 170,07 eur. Táto

výzva bola žalovanému doručená dňa 30.08.2024.

Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2024 bola pohľadávka pôvodným veriteľom
postúpená na žalobcu. Pôvodný veriteľ danú skutočnosť žalovanému oznámil písomne. Pôvodný veriteľ
splnil podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky výška
istiny nesplateného úveru bola 763,36 eur. Z tejto sumy si zároveň uplatňuje nárok na zákonný úrok

z omeškania odo dňa 01.08.2022 do zaplatenia celej dlžnej sumy.

2. Tunajší súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 18.08.2025 a žalovaný proti nemu
podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu a tvrdil, že na strane žalobcu nie je
daná aktívna vecná legitimácia a to vzhľadom na neplatné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom.

V tomto smere uviedol, že postúpenie pohľadávky bankou na iný nebankový subjekt je neplatné, nakoľko
je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách a s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ide neplatný
úkon pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

V ďalšom namietal, že oznámenie o postúpení pohľadávky neobsahuje výšku postúpenej pohľadávky

a preto je neplatné, je neurčité a teda nespĺňa náležitosti platného právneho úkony. Namietal, že
oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené, teda nebol dodržaný postup podľa § 526
Občianskeho zákonníka. Tiež zmluvy o postúpení pohľadávky je neplatná nakoľko na nej chýba dátum
podpisu zo strany postupníka a žalobca v konaní nepreukázal splnomocnenia p. E. F., ktorý zmluvu za
žalobcu podpísal.

V ďalšom namietal nejednoznačný dôvod žalobného návrhu, ktorý vykazuje vzájomnú rozporuplnosť
a nejednoznačnosť. Uviedol, že výzvou zo dňa 27.08.2024 ho pôvodný veriteľ vyzval na zaplatenie
sumy 3 763,68 eur. Vo výzve zo dňa 27.08.204 je jeho záväzok uvedený vo výške 1 265,07 eur.
Navyše žalobca predložil aj tri predžalobné upomienky zo dňa 22.04.2025 na to na iné sumy, výzvu

– úverový účet XXXXXXXXXX – prečerpanie 1 478,81 eur, výzvu – úverový účet XXXXXXXXXX –
prečerpanie 828,81 eur, výzvu – úverový účet XXXXXXXXXX – prečerpanie 3 970,06 kreditným kartám
a spotrebiteľskému úveru, čo vedie k nejednoznačnosti dôvodu podania žaloby.

Ešte uviedol, že medzi ním a veriteľom bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a tá nesmie obsahovať

neprijateľné podmienky a na ich základe veriteľovi nemôže byť ani žiadny peňažný nárok.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou žalovaného o poskytnutie povoleného
prečerpania na bežnom účte, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
žiadosťou žalovaného o ukončenie zmluvy, Obchodnými podmienkami ČSOB pre povolené prečerpanie

na bežnom účte, výpisom z účtu žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou,
oznámením o postúpení pohľadávky, upomienkami, predžalobnými výzvami, písomnými vyjadreniami
strán konania, prednesom zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaný dňa 05.06.2016 požiadal pôvodného veriteľa – Československú obchodnú banku, a.s.

o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného
vedeného v banke, požadovaná výška úverového rámca 11 000,- eur, spôsob čerpania – účet žiadateľa,
dátum čerpania 07.06.2019, dátum prvej splátky 15.07.2019, počet splátok 96.

5.DňaXX.XX.XXXXbolamedzipôvodnýmveriteľomažalovanýmuzatvorenáZmluvaospotrebiteľskom

úvere ČSOB povolené prečerpanie bežného účtu k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXX, účet žalovaného
č. XXXXXXXXXX. Úverový limit bol dohodnutý vo výške 800,- eur, úroková sadzba vo výške 19,50 %
ročne, debetná úroková sadzba vo výške 25 % ročne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Úver
mal byť bankou poskytnutý najneskôr do 5 pracovných dní po podpise zmluvy.6. Žiadosťou zo dňa 17.06.2022 žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o ukončenia zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte číslo zmluvy 009072569R.

V uvedený deň žiadosť bola prijatá pôvodným veriteľom.

7. Podľa Článku VIII., bod. 1. Záverečných ustanovení Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu pôvodného veriteľa, banka a klient sú oprávnení zmluvu písomne vypovedať
bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 2 mesiace pre banku a jeden mesiac pre klienta a začína

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia výpovede druhej zmluvnej
strany. Posledný deň výpovednej lehoty je dňom konečnej splatnosti úveru. Najneskôr v ten deň je klient
povinný aktuálne čerpanú čiastku úveru, úrokov a prípadných úrokov z omeškania.

8. Z výpis z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX čerpala finančné
prostriedky vo výške 813,36 eur. V období 01.10.2022 do 31.10.2022 realizoval žalovaný v prospech

účtu úhradu vo výške 50,- eur. Dlžná suma istiny poskytnutého úveru tak bola 763,36 eur.

9. Upomienkou zo dňa 08.08.2022 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že dňa 31.07.2022 uplynula
splatnosť povoleného prečerpania podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2016. Zároveň
žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 834,54 eur vyčísleného ku dňu 07.08.2022 a to do dňa

13.08.2022.

10. Výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 27.08.2024 pôvodný veriteľ žalovaného upovedomil o tom, že
napriek predchádzajúcim písomným výzvam dlh ktorý vznikol na základe zmluvy o povolenom prečrpaní
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2016 vo výške 1 265,07 eur – istina 763,36 eur, úrok 331,64 eur,

úrok z omeškania 170,07 eur, neuhradil. Vyzval žalovaného na uhradenie dlženej sumy do 14 dní od
doručenia výzvy. Zároveň upovedomil žalovaného, že ak dlžnú sumu neuhradí, pohľadávku si uplatní
súdnou cestou, alebo ju postúpi na nového veriteľa.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2024 bola pohľadávka

pôvodného veriteľa Československá obchodná banka, a.s., ktorá je predmetom tohto konania,
postúpená na žalobcu. Dátum podpisu je uvedený iba pri postupcovi a to 11.12.2024. Za žalobcu-
postupníka, je zmluva podpísaná E. F. a je pri ňom uvedené, že je to na základe jeho plnej moci.

Podľa Prílohy č. 1.: identifikácia pohľadávok, k vyššie uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, por. č.

233, na žalobcu bola postúpená pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 1 315,10 eur zo zmluvy
číslo XXXXXXXXXX.

12. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2024 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil
postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o povolenom prečerpaní číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2016,

vedenej na úverovom účte č. XXXXXXXXXX na žalobcu a to ku dňu 11.12.2024.

Toto oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 16.12.2024 pod číslom G.. Poštová zásielka bola
doručená žalovanému dňa 19.12.2025, ako to vyplýva zo záznamu o sledovaní zásielok na čl. 65 spisu.

13. Žalobca predžalobnou výzvou – posledným pokusom o zmier zo dňa 22.04.2025 žalovaného vyzval
na zaplatenie pohľadávky týkajúcej sa úverového účtu č. XXXXXXXXXX uzatvoreného dňa 26.10.2016
– prečerpanie k zosplatnenému úverovému účtu k dátumu 31.07.2022 vo výške 1 478,18 eur – istina
vo výške 763,36 eur, úrok k úveru ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 551,74 eur a to v lehote
do 07.05.2025.

14. Žalobca predžalobnou výzvou – posledným pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX žalovaného
vyzval na zaplatenie pohľadávky týkajúcej sa úverového účtu č. XXXXXXXXXX uzatvoreného dňa
XX.XX.XXXX – KREDITN0 KARTY, k zosplatnenému úverovému účtu k dátumu 25.07.2022 vo výške
828,81 eur – istina vo výške 426,53 eur, úrok k úveru ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 292,26

eur a to v lehote do 07.05.2025.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné
náležitosti. Poukázal, že k zmene veriteľa z Československej obchodnej banky, a.s. na neho došlona základe Zmluvy postúpení pohľadávok F. XXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. O uvedenej
skutočnosti bolo žalovanému expedované oznámenie pôvodným veriteľom v zmysle § 526 ods. 1 OZ.
Podľa E-potvrdenky toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 19.12.2024.

Uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky. Zmluva o postúpení
pohľadávky má písomnú formu, dlžník bol preukázateľne viackrát vyzývaný na splnenie peňažného
záväzku. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil. Zmluva o postúpení pohľadávku bola za neho podpísaná p.
E. F., ktorý ho zastupuje na základe plnej moci.

Poukázal, že zo žalobného návrhu je jednoznačne zrejmé, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver
dňa XX.XX.XXXX a to na základe jeho predchádzajúcej písomnej žiadosti s úverovým limitom 800,-
eur. Dňa 17.06.2022 banka prijala žiadosť žalovaného o ukončenie povoleného prečerpania. Následne
pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 08.08.2022 upozornil žalovaného na uplynutie splatnosti povoleného
prečerpania dňa 31.07.2022. Dlh ku dňu 07.08.2022 bol vo výške 834,54 eur. Nakoľko žalovaný dlh

neuhradil, pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 27.08.2024 vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, ktorý
bol v tom čase vo výške 1 265,07 eur a pozostával z istiny 763,36 eur, úroku vo výške 331,64 eur a úroku
z omeškania vo výške 170,07 eur. Vo výzve bol zároveň žalovaný upozornený na možnosť postúpenia
pohľadávky. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlžná istina úveru bola 763,36 eur.

V ďalšom uviedol, že na úhradu tejto sumy bol žalovaný vyzvaný jeho výzvou zo dňa 22.04.2025.
Nakoľko voči žalovanému eviduje okrem žalovanej pohľadávky aj ďalšie tri pohľadávky, obsahovala
zásielka, ktorej obsahom bola táto výzva a ktorú expedoval jeho právny zástupca, aj výzvy na úhradu
ďalších troch pohľadávok.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení opakovane uviedol skutočnosti, ktoré namietal už
v podanom odpore proti platobnému rozkazu. V ďalšom uviedol, že napriek dokladom predloženým zo
strany žalobcu, nie je zrejmé aká písomnosť mu mala byť 19.12.2024 doručená. Z dokladom nevyplýva,
aby sa malo jednať o oznámenie o postúpení pohľadávky.

17. Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že so žalobou nesúhlasí a trvá na vyjadreniach
žalovaného, ktoré boli uvedené v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.09.2025 a vo vyjadrení
zo dňa 04.11.2025. V nich žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca nie je v spore aktívne
vecne legitimovaný, dôvod žaloby nie je jednoznačný. Poukázal, že žalobca tieto tvrdenia nevyvrátil,
čím tak neuniesol dôkazne bremeno. K platnosti predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č.

XXXXXXXXXXXXX ako prvotnej písomnosti pre získanie aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že v nej
nie je uvedený dátum na strane postupníka, teda žalobcu a podpísal ju E. F., ktorý nie je štatutárom
žalobcu a žalobca nepredložil jeho plnú moc. Ak by malo ísť o záväzok žalovaného z produktu povolené
prečerpanie potom žalobca v žalobnom návrhu uvádza až tri jeho rôzne výšky 11 000,- eur, 3 763,68
eur ale aj výšku 1 265,07 eur, čím tak chýba jeho exaktné určenie na základe výpočtu. Žalobca tiež

nepreukázal ako naplnil § 7 Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch t.j. schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver pred jeho poskytnutím.

18. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery

a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 15 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údajezískané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu

postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatenímpeňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere a to formou prečerpania na bežnom účte žalovaného
dňa 26.10.2016, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju

uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

24. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o ukončenie úverovej zmluvy
formou prečerpania na bežnou účte písomne dňa 17.06.2022 a uplynutím výpovednej doby ku dňu
31.07.2022 úverový vzťah bol ukončený. K uvedenému dňu žalovaný vyčerpal titulom úveru sumu
813,36 eur. Následne upomienkou zo dňa 08.08.2022 bol veriteľom vyznaný na zaplatenie celkovej
dlžnej sumy 834,54 eur a to vrátane úrokov z úveru.

V mesiaci 10/2022 žalovaný v prospech pôvodného veriteľa vykonal poslednú úhradu vo výške 50,- eur,
ktorá bola započítaná na istinu úveru a dlžná sumy istiny úveru tak bola vo výške 763,36 eur. Potom
žalovaný už žiadnu úhradu v prospech pôvodného veriteľa a ani žalobcu nerealizoval.

Výzvou zo dňa 27.08.2024 bol žalovaný pôvodným veriteľom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy
vyčíslenej ku dňu 25.08.2024 titulom ukončenia úverového vzťahu zo zmluvy o povolenom prečerpaní
na bežnom účte žalovaného a to vo výške 1 265,07 eur, pričom istina úveru z tejto sumy bola vo výške
763,36 eur, úrok vo výške 331,64 eur a úrok z omeškania vo výške 170,07 eur. Žalovaný v prospech
pôvodného veriteľa nevykonal žiadnu úhradu.

25. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2024 postúpil pohľadávku
voči žalovanému z predmetného úveru na žalobcu.

Na žalobcu tak bola postúpená banková pohľadávka a vzhľadom na uvedené sa súd v prvom rade

zaoberal tým, či banková pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu a teda či na jeho strane je
v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namietal
aj žalovaný.

26. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, tak na postúpenie predmetnej pohľadávky je potrebné aplikovať aj § 17
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že veriteľ nemôže postúpiť právo vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom uvedené neplatí, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými

právami s ňou spojenými a a) ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú
banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnostispotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

27. Zákonná úprava vymedzuje za akých podmienok je možné postúpiť bankovú pohľadávku na iný
subjekt.Súddospelkzáveru,žebolidodržanézákonnépodmienkyprepostúpeniepeňažnejpohľadávky
pôvodného veriteľa na žalobcu.

Splatnosť bankovej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania na

účte žalovaného nastala ku dňu 31.07.2022, kedy na základe žiadosti žalovaného došlo k ukončeniu
úverového vzťahu medzi ním a pôvodným veriteľom. Výzvou zo dňa 27.08.2024 bol žalovaný pôvodným
veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie peňažného dlhu, pričom na istine bol dlh vo výške 763,36 eur,
žalovaný však v prospech pôvodného veriteľa nevykonal žiadnu úhradu. Písomnou zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.12.2024 bola splatná peňažná pohľadávka veriteľom postúpená na žalobcu.
V čase uzatvorenia tejto zmluvy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného záväzku

voči banke viac ako 90 dní a to napriek predchádzajúcej písomnej výzve veriteľa.

Ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalovaného, že banková pohľadávka nemôže byť postúpená
na iný subjekt ako banku, nakoľko z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že ak je dodržaný
zákonný postup, banka môže postúpiť peňažnú pohľadávku aj na iný subjekt ako je banka. Zákonný

postup bol v danom prípade dodržaný.

28. V ďalšom žalovaný namietal, že mu nebolo doručené oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení
pohľadávky, teda že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 526 Občianskeho zákonníka a že toto
oznámenie je neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť, nakoľko neobsahuje výšku postúpenej

pohľadávky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo žalovanému v písomnej forme doručené dňa 19.12.2024. Teda bol preukázaný opak
toho, čo žalovaný tvrdil.

29. V písomnom oznámení o postúpení pohľadávky je jednoznačne špecifikovaná postúpená
pohľadávka - postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o povolenom prečerpaní číslo XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, vedenej na úverovom účte F. XXXXXXXXXX na žalobcu a to ku dňu XX.XX.XXXX.
Postúpeniu pohľadávky predchádzala písomná výzva veriteľa zo dňa 27.08.2024, kde bola pohľadávka

podrobne špecifikovaná. Súd pritom podotýka, že z pôvodným veriteľom mal žalovaný uzatvorenú iba
jednu zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte.

Určitosť oznámenia o postúpení pohľadávky znamená, že dlžník musí jasne a presne vedieť, ktorá
pohľadávka bola postúpená (čo, komu a od koho) a kto je nový veriteľ (postupník), aby vedel, komu

má plniť; aj keď zákon (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka) hovorí, že dlžník nemusí preukazovať
zmluvu, ak mu postupca oznámi postúpenie, stále je pre neho kľúčové poznať totožnosť postupníka a
konkrétnu pohľadávku, aj keď jej presná identifikácia môže byť dostatočná aj formou prílohy. Pokiaľ sa
jedná o identifikáciu pohľadávky v oznámení, tak musí ísť o presný popis pohľadávky (napr. jej základ,
suma, splatnosť a pod.), aby sa predišlo pochybnostiam.

Oznámenie o postúpení pohľadávky (denuntiatio) je jednostranným právnym úkonom adresovaným
dlžníkovi, pre ktorý síce nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, ale ktorý však musí vyhovovať
všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon.
Súd je toho názoru, že oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky obsahuje jasnú a určitú

špecifikáciu postúpenej pohľadávky a preto nie je pre svoju neurčitosť neplatným právnym úkonom.

30.Notifikačnápovinnosťpostupcuvzmysle526ods.1Občianskehozákonníkamápredlžníkazásadný
význam, pretože jej splnením nastáva účinnosť cesie voči dlžníkovi. V okamihu prijatia postupcovho
oznámenia o postúpení pohľadávky nemá a ani nemôže mať dlžník spravidla vedomosť o všetkých

údajoch a informáciách (a nemožno od neho ani na základe zákona spravodlivo požadovať, aby ich mal,
alebo si ich obstaral) potrebných na posúdenie, či osoba, ktorá oznámi dlžníkovi v mene postupcu (za
postupcu) postúpenie pohľadávky, je alebo nie je na to oprávnená.Ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú má voči nemu, postúpil tretej osobe,
právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví
svojho záväzku, je samotné oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Je tomu tak preto, že dlžník nemá

dôvod dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože na jeho právnom postavení
sa nič nemení a vzhľadom na dikciu 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ani nič zmeniť nesmie.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez

toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nie je právne významná platnosť postúpenia. Ak teda
postupca oznámil dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, vyvolá tento notifikačný úkon
zamýšľané právne následky (týkajúce sa osoby oprávnenej prijať plnenie) aj vtedy, ak k postúpeniu
vôbec nedošlo, pretože zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná.

Ak postupca oznámil dlžníkovi, že postúpil pohľadávku postupníkovi, potom dlžník nemá (s výnimkou
prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka prípadov, v ktorých by dlžník preukázal, že
postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu, resp. zhoršenie jeho právneho postavenia) voči
postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné
možno riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom. Preto, okrem iného, nemusí postupca
preukazovať, že došlo k postúpeniu; z hľadiska vzťahu medzi dlžníkom a postupníkom je táto otázka
irelevantná. Dlžník preto nemôže dôvodne okrem iného odmietať splnenie dlhu zodpovedajúceho
postúpenej pohľadávke len preto, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neurčitý alebo

nezrozumiteľný právny úkon alebo z iných podobných dôvodov, ibaže by spočívali v okolnostiach
uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postupca oznámil dlžníkovi, že
pohľadávku postúpil postupníkovi, potom už dlžník nemá voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky
k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo/210/2001) v ktorom
uviedol: ,, Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že
ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe,
právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví

svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie
spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to
bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa
v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

Podľa právneho názoru súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je
bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

Ako nedôvodnú preto súd vyhodnotil námietku neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2024.

31. Pokiaľ sa jedná ďalšie žalovaným namietané skutočnosti a to, že postúpená pohľadávka vznikla
zo spotrebiteľského úveru a preto súd má prihliadať na neprijateľné podmienky v tejto zmluve a že

pôvodný veriteľ neskúmal jeho bonitu pred uzatvorením úverovej zmluvy, tak aj túto obranu žalovaného
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere. Peňažná pohľadávka ktorá vznikla z tejto zmluvy bola pôvodným veriteľom

postúpená na žalobcu.

Žalovaný nešpecifikoval aké neprijateľné zmluvné podmienky úverová zmluva obsahu a aký nárok na
ich základe by nemal byť veriteľovi priznaný. Predmetom tohto konania je iba nárok na zaplatenie istinyposkytnutého úveru vo výške 763,36 eur, teda finančných prostriedkov ktoré žalovaný reálne vyčerpal
a následne veriteľovi nesplatil. Nejedná sa nárok, ktorý by bol uplatňovaný z osobitnej dojednanej
zmluvnej podmienky, ktorú by mohol súd posúdiť ako neprijateľnú a neplatnú.

Pokiaľ sa jedná o neskúmanie bonity žalovaného pred uzatvorením úverovej zmluvy, tak súd
nepovažoval za potrebné a účelné v tomto smere vo veci vykonávať dokazovanie. V prípade ak by
aj súd mal za preukázané, že túto zákonnú povinnosť veriteľ nesplnil, tak dôsledkom toho by bola
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a nie neplatnosť úverovej zmluve. Vzhľadom

na predmet tohto sporu – nesplatená istina poskytnutého úveru, to čo veriteľ skúmal, resp. neskúmal
bonitu žalovaného, je irelevantné pre tento súdny spor.

32. V rámci obrany v konaní ako poslednú žalovaný namietal neurčitosť a nejasnosť žaloby a to
vzhľadom na predložené listinné doklady v danej právnej veci.

Ako už súd vyššie uviedol, v konaní bolo preukázané, že dňa 26.10.2016 bola medzi žalovaným
a pôvodným veriteľom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania na
bežnom účte žalovaného, pričom sa jedná o jedinú takúto uzatvorenú zmluvu. Úverový vzťah medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným bol ukončený ku dňu 31.07.2022 na základe žiadosti žalovaného
a zo strany veriteľa bol následne žalovaný aj opakovane vyzývaný na úhradu dlžnej sumy. Tieto výzvy

obsahovali rozdielnu výšku nárokov, a to vzhľadom na plynutie času a doúčtovanie úrokov a úrokov
z omeškania zo strany veriteľa. Nesplatená suma istiny úveru sa však nemenila, po započítaní úhrady
z mesiaca október 2022 zostala vo výške 763,36 eur. Daná skutočnosť vyplýva aj z výpisu z účtu
žalovaného.

Ak aj žalobca v konaní predložil viacero predžalobných upomienok, tak z nich vyplýva, že okrem
zmluvy o povolenom prečerpaní na účte žalovaného, so žalovaným pôvodný veriteľ uzatvoril aj iné
spotrebiteľské zmluvy ( v upomienkach špecifikované ich číslom), teda žalovaný nielenže nesplatil úver
z tejto zmluvy, ale nesplnil si svoje peňažné záväzky aj z iných zmluvných vzťahov, teda tieto listiny
poukazujú na neplnenie záväzkov zo strany žalovaného voči pôvodnému veriteľovi.

V žalobe podľa názoru súdu žalobca jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom vymedzil svoj
uplatňovaný nárok, teda nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania a tento nárok preukázal predloženými listinnými dokladmi. Obranu
žalovaného v tomto smere preto súd posúdil ako nedôvodnú.

33. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak súd dospel k záveru, že na žalobcu bola zo strany
pôvodného veriteľa platne postúpená peňažná pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania a nakoľko žalovaný pôvodnému veriteľovi a ani žalobcovi pohľadávku na istine
úveru vo výške 763,36 eur neuhradil, uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť.

Zároveň uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi zo sumy 763,36 eur zákonný úrok z omeškania vo výške
5,50 % ročne odo dňa 01.08.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vzhľadom na celkovú výšku dlžnej sumy a osobné a majetkové pomery žalovaného, súd mu povolil

splatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok vo výške 100,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok
pri nesplnení čo i len jednej splátky, ktoré je povinný hradiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca žalobcovi.

Žalovaný prestal vykonávať činnosť v zahraničí, kde vykonával činnosť montážnika a to vzhľadom

na jeho zdravotné problémy, nakoľko má problémy s krížami, s prostatou. V súčasnej dobe je síce
žalovanýzamestnaný,alevykonávafunkciusanitkáravSnineajehovýškačistéhopríjmujezhruba800,-
eur. Z tohto príjmu si musí zabezpečiť základné životné potreby, musí zabezpečovať bývanie, takisto
uhrádzať lieky, takisto musí uhrádzať ďalšie náklady a to elektrinu, plyn, vodu, telefón. Iný príjem nemá.35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto v zmysle uvedených zákonných

ustanovení priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.