Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203532
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Maroša Maškoviča v právnej veci žalobcov: 1/ D.. P. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. Q. XX, 2/ F.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ľ. G. X, 3/ J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., A. X, 4/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XX, 5/ H. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., Q. X, 6/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. U. XXF, 7/ F.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom

B., X. XX, 8/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Miroslav Kučera,
advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, 9a/ D.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ž. XXXX/XX,
10/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., U. XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so
sídlom Krajinská 30, Bratislava, 11/ X.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XX, proti žalovaným: 1/
V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, o vydržanie
práva prechodu cez pozemok, o späťvzatí žaloby žalobcov 1/ - 8/ a 10/, po rozhodnutí Okresného súdu

Malacky zo dňa 09.10.2025, č. k. 5C/186/2014-913, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby sa nepripúšťa.

II. Žalovaným 1/, 2/ sa voči žalobcom 1/ - 8/ a 10/ nárok na náhradu trov druhoinštančného konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.10.2025, č. k. 5C/186/2014-913 žalobu zamietol (I. výrok);
zamietol návrh na prerušenie konania (II. výrok); konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ zastavil
(III. výrok), žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, o ktorej
rozhodne samostatným rozhodnutím (IV. výrok).
2/ Bližšie ozrejmil, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 26.03.2014 domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že ako vlastníci, prípadne spoluvlastníci svojich nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území B., vydržali právo prechodu peši i povozom cez nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXX v katastrálnom území B., parcela číslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 533 m2, parcela
číslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 353 m2, ktorých bezpodieloví spoluvlastníci sú žalovaní
1/, 2/ tak ako to bude vyznačené geometrickým plánom znalcom z odboru geodézie a kartografie.
Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia 1/, 2/ a 11/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom území

B.; žalobcovia 1/, 2/ a 3/ podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom území B.; žalobkyňa 4/ výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom
území B.; žalobkyňa 5/ výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B.; žalobcovia 6/, 7/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru

pre katastrálne územie B.; žalobca 8/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B.; žalobca 9a/ je výlučnýmvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru
pre katastrálne územie B.; žalobca 10/ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B. a žalobkyňa 11/ je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru
v katastrálnom území B.. Z LV č. XXX pre katastrálne územie B. ďalej súd prvej inštancie skutkovo zistil,
že žalovaní 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom
území B., parcela číslo: XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 503 m2, parcela číslo: XXXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere 1865 m2, parcela číslo: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203

m2, parcela číslo: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parcela číslo: XXXX/XX -
trvalé trávne porasty o výmere 533 m2, parcela číslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 353
m2, rodinný dom súpisné číslo: XXX stojaci na parcele číslo: XXXX/X, teraristický skleník súp. č. XXX
stojacinaparcelečíslo:XXXX/Xvpomere1/1kcelku.Žalobcoviasvojužalobuzaložilinatomskutkovom
tvrdení, že buď oni alebo ich právni predchodcovia využívali a využívajú ako jedinú prístupovú cestu
na svoje pozemky pešo aj dopravnými prostriedkami nehnuteľnosti v súčasnej dobe vedené na LV č.

XXX v katastrálnom území B., parcela číslo: XXXX/XX a XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných; pričom v
súčasnosti nemôžu riadne využívať prístup k svojim nehnuteľnostiam pre postoj žalovaných.
3/ Zo Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Malacky, odbor životného prostredia Č.j.: Ž.-
B. zo dňa 10.09.2001 mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný úrad povolil žalovaným stavbu
rodinnéhodomu,skleníkaagaráženapozemkochč.XXXX/XaXXXX/XvkatastrálnomúzemíB.,pričom

medzi podmienkami povolenia stavby bolo i to, že: a/ čelné oplotenie pozemku bude umiestnené max.
7,70modfasádyobjektuskleníkapričomzostávajúcačasťpozemku,vktorejsúuloženéverejnérozvody
zostane voľne prístupná a prejazdná, b/ pri realizácii oplotenia musí byť zachovaný prístup správcov
sietí (ZEZ š.p., SPP a.s., ZsVAK š.p., a Obec B.) k ich verejným rozvodom počas výstavby aj následného
užívania; c/ musí byť zachovaný prístup a vjazd pre vlastníkov pozemku parcela číslo: XXXX/X a XXXX/

XX v katastrálnom území B. na ich nehnuteľnosť. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou B., Č.j.
Q.-XXX/XXXX zo dňa 30.12.2004 ďalej zistil, že obec povolila žalovaným užívanie „Rodinného domu a
teraristického skleníka“ SO-02 SO 03 na pozemkoch parcela č. XXXX/X a XXXX/X katastrálne územie
B. s prípojkami IS s podmienkami, medzi ktorými bolo: a/ čelné oplotenie pozemku bude umiestnené
maximálne 7,70 m od fasády objektu skleníka, pričom zostávajúca časť pozemku, v ktorej sú uložené

verejné rozvody zostane voľne prístupná aj prejazdná, b/ zadné oplotenie bude umiestnené minimálne
3,00 m od brehovej čiary Stupavského potoka, pri realizácii oplotenia musí byť zachovaný prístup
správcov sietí (voda, elektro, plyn a kanalizácia) počas výstavby aj následného užívania, c/ musí byť
zachovaný prístup a vjazd vlastníkov pozemku parcela č. XXXX/X a XXXX/XX katastrálne územie B.
na ich nehnuteľnosť.

4/ Súdom prvej inštancie ustanovený znalec D.. J. A. v znaleckom posudku č. 1/2025, účelom ktorého
bolo „ Zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok“ uviedol, že na základe obhliadky zrealizovanej
dňa 07.11.2024 zistil, že lokalita žalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX je prístupná autom cez
súkromné pozemky, ku ktorým majú žalovaní aj žalobcovia zriadené právo prechodu peši a prejazdu
motorovým vozidlom v šírke cca 3.6 m /pozn. def. kolmo 3.5 m/. Lokalita žalovaných sa nachádza

na R.. L. cca 150 m východne od obratiska autobusov „. X.. Odtiaľ je lokalita napojená cestou k
pozemkom žalovaných po parcele číslo: XXXX/XX /pozn. v súkromných vlastníctvach/. Dopravný
priestorvpredmetnejlokalitejelimitovanýoplotenímvúsekupredpozemkamižalovanýchpríp.č.XXXX/
XX šírkou max. 6.34 m. Cez lokalitu žalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX vedú podzemné
inžinierske siete kanalizácie elektrického vedenia /a podľa vyjadrenia žalobcov tiež plynu /Prílohy 41,

42/. Prístup na lokalitu k pozemkom žalobcov je aktuálne realizovaný vyjazdeným úsekom cez pozemky
žalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX a sčasti aj cez parcelu číslo: XXXX/X v šírke prejazdu
cca 3 - 3.7 m /obr. 5, str. 12, Príloha 42/ bez evidovaného právneho nároku zapísaného v prospech
žalobcov v KN.
5/ Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 132 ods. 1, 2, 3, § 137 písm. c), § 144, § 145 ods.

1, 2, § 149, § 150 ods. 1, § 162 ods. 1, 3 CSP a § 130 ods. 1, 2, § 151o ods. 1 Obč. Zák.
6/ K meritu veci bližšie ozrejmil, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,

ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla aninemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;

potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore
v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
(teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby

preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo 17/2010 z 28. marca 2012). Vo vzťahu k predmetu sporu potom ďalej rozviedol, že pre vznik
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je nevyhnutné splniť podmienky, ktoré sú dané aj
pre vydržanie vlastníckeho práva. Vecné bremeno vznikne vydržaním vtedy, keď oprávnený držiteľ práva
vykonávatotoprávopreseba,atovdobrejviere,žemuprávopatrí,pričomtotoprávovyužívanepretržite

po dobu desiatich rokov. Predmetom vydržania môže byť iba také právo, ktoré je spôsobilé byť vecným
bremenom, a teda musí byť spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Základnými
podmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnenosť držby a
vydržacia doba. Oprávnenosť držby je nespochybniteľne spätá s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Táto dobromyseľnosť musí byť daná s ohľadom

na všetky okolnosti a držiteľ práva musí byť presvedčený, že mu toto právo riadne vzniklo, respektíve
že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti k tomu nedošlo. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov
vyplývalo, že toto presvedčenie o dobromyseľnosti bude spojené najmä so zmluvami o zriadení vecného
bremena, ktoré trpeli nejakou vadou, o ktorej vade však dobromyseľný držiteľ práva, ktoré zodpovedá
vecnému bremenu, nevedel. Presvedčenie o dobromyseľnosti mohlo byť spojené aj s putatívnym

právnym titulom, o ktorého existencii sa držiteľ iba domnieval. Súd prvej inštancie v tomto kontexte
potom uzavrel, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podstatou sporu bolo zo strany žalobcov preukázať podmienky
splnenia vydržania, tak ako uvádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nepredložili
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že došlo z ich strany k vydržaniu práva prechodu a prejazdu

cez pozemky žalovaných vydržaním. Nepreukázali, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému
bremenu k cudzej veci pre seba a sú presvedčení, že im toto právo patrí. Žalobcovia nepreukázali a
nepodložili dôkaznými prostriedkami ani svoju dobromyseľnosť a nerušený výkon práva, ktorý by mal
trvať po dobu ustanovenú zákonom, pri nehnuteľnostiach trvajúcu 10 rokov. Napokon ani od rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.09.2020, žalobcovia okrem návrhu na vykonania znaleckého

dokazovania, nepredložili súdu žiadny relevantný a nespochybniteľný dôkaz o ich tvrdeniach, že vydržali
právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných. Čestné prehlásenia jednotlivých vlastníkov a
výpisy z LV jednotlivých vlastníkov podľa súdu prvej inštancie nie sú dôkazmi toho, že žalobcovi príp. ich
právni predchodcovia vydržali právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných ale iba to, v akom
čase každý z nich nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie dal

do pozornosti, že žalovaný 8/ je vlastníkom pozemkov parcela číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé
trávnaté porasty a parcela číslo: XXXX/XX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, čo sú pozemky, ktoré
sú výslovne uvedené v Stavebnom povolení vydanom Okresným Úradom Malacky Č.j.: Ž.- B. zo dňa
10.09.2001 a v Kolaudačnom rozhodnutí obce B. Č.j.: Q.- XXX/XXXX zo dňa 30.12.2004 ako pozemky,
na ktoré musí byť zachovaný prístup a vjazd. Po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a aplikácii právnych predpisov súd prvej
inštancie uzavrel, že nárok žalobcov voči žalovaným na určenie vydržania práva prechodu a prejazdu
cez pozemky žalovaných nie je dôvodný, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok
vydržania. Z týchto dôvodov žalobu žalobcov 1/-10/ voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol (I.
výrok).

7/ Pokiaľ išlo o žalobkyňu 11/, súd prvej inštancie ozrejmil, že vzala svoju žalobu späť podaním
doručeným dňa 29.09.2021, pričom žalovaní 1/, 2/ so späťvzatím nevyjadrili nesúhlas. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ podľa § 144 a § 145 CSP zastavil (III.
výrok).8/ K návrhu žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania podanom dňa 15.04.2025 súd prvej inštancie
uviedol, že bol len všeobecne odôvodnený, a to s odkazom na ustanovenia zákona, Ústavy a Listiny
základných práv. Keďže nevzhliadol jeho dôvodnosť s poukazom na §162 ods. 1 CSP, tento návrh podľa

§ 162 ods. 3 CSP zamietol (II. výrok).
9/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne procesne
úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/ až 11/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
10/ Tento rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcov 1/ - 8/ a 10/ JUDr. Miroslavovi Kučerovi doručený
29.10.2025, žalobkyni 9a/ I. B. dňa 07.11.2025 žalobkyni 11/ dňa 21.11.2025 a žalovaným 1/, 2/ dňa

21.11.2025. Proti tomuto rozsudku žiadna zo strán nepodala odvolanie.
11/ Dňa 07.11.2025 bolo doručené súdu prvej inštancie zo strany právneho zástupcu žalobcov 1/ - 8/
a 10/ späťvzatie žaloby, dôvodiac dĺžkou trvania súdneho sporu (vyše 11 rokov). Žalobcovia v podaní
vyjadrili stanovisko, že žalobou nič nedosiahli, pričom si kladú otázku, či vlastnou vinou, resp. či im k
tomu nedopomohol súd. Sudca P.. J., ktorý 10 rokov riešil danú vec odišiel do dôchodku a vec nedotiahol
do konca. Tomuto sudcovi stačilo na preukázanie nároku žalobcov ich tvrdenie, ohliadka na mieste

samom, stanovisko žalovaných 1/, 2/, ktorí nikdy netvrdili, že prechod, ktorý žiadajú žalobcovia nie
je cesta, ďalej historická situácia zistená obhliadkou na tvári miesta sudcom P.. J., že 200 alebo 300
rokov spätne sa na pozemky žalobcov nemohlo chodiť pešo, povozom ani inak ako po pozemkoch
žalovaných, zo všetkých strán okolo pozemkov žalobcov sú totiž neprípustné kopce a z jednej strany
potok. Žalovaní 1/, 2/ dostali povolenia na stavbu svojho domu a kolaudačné rozhodnutie, bola tu jasne

stanovená podmienka, že prechod cez ich pozemky v prospech žalobcov musí byť zachovaný, inak by
nič nepostavili ani neskolaudovali. Obec vedela prečo dáva a túto podmienku, t.j. preto, že vždy to bola
cesta, kadiaľ sa chodilo a sú tu uložené i všetky inžinierske siete. Žalobcovia nechceli z vlastnej iniciatívy
predkladať súdu rôzne čestné prehlásenia, napr. starých obyvateľov obce, ako to je s prechodom ľudí
cez pozemky žalovaných 1/, 2/. Žaloba bola podaná ešte za účinnosti OSP a sudca P.. J. teda mal po

zrušení rozsudku odvolacím súdom vykonať v tomto smere dokazovanie, ak to bolo potrebné. Zrejme
z jeho strany to potrebné nebolo, nárok žalobcov mal dostatočne preukázaný a preto vo veci nariadil
znalecké dokazovanie. Ak sudkyňa Z. nárok žalobcov preukázaný nemala, logicky si žalobcovia kladú
otázku,načoboloznaleckédokazovaniesúdomnariadené.Tiežsikladúotázku,ktospôsobil,žekonanie
nasúdochtrvalozatiaľ11rokov.Žalobcoviavzhľadomnasituáciu,ktorávzniklaporozsudkuOSMalacky

sp. zn. 5C 186/2014 zo dňa 9.10.2025 majú dve možnosti, a to podať voči rozsudku odvolanie a čakať
ako rozhodne v merite veci odvolací súd, ktorý už 2. krát zrušiť a vrátiť vec nemôže. Je tu riziko,
potvrdenia rozsudku súdu 1. inštancie z dôvodu nepreukázania nároku žalobcov. V takom prípade hrozí
navždy res iudicata a teda zamedzenie akéhokoľvek prístupu žalobcov a ich právnych nástupcov na
svoje nehnuteľnosti cez nehnuteľnosti žalovaných 1/, 2/. Z opatrnosti touto cestou ísť nemožno. Druhá

možnosť je cesta späťvzatia žaloby, pre ktorú sa žalobcovia rozhodli z dôvodu, že buď si prechod
so žalovanými zabezpečia dohodou, kúpou, nájmom, úhradou vecného bremena jednorazovo resp.
splátkami alebo inak, resp. zhromaždia dôkazy a budú si môcť v budúcnosti uplatňovať opätovne nárok
vočižalovaným,prípadneichprávnymnástupcom,akbytítosdohodounesúhlasili.Žalobcoviazastávajú
názor, že neexistuje nateraz žiaden vážny dôvod na strane žalovaných 1/, 2/, že by so späťvzatím

žalobynesúhlasili.Akbytakýtodôvodvzhliadolodvolacísúd,spochybnilbytýmprávoplatnérozhodnutie
vydané Obcou B., čo sa týka stavebného povolenia a kolaudačné rozhodnutie na ich nehnuteľnosť, kde
je jasne uvedené, že prechod cez ich pozemky na pozemky žalobcov musí byť zachovaný. Vzhľadom na
uvedenépretožalobcoviaspoukazomna§370ods.1CSPžiadajú,abyodvolacísúdpripustilspäťvzatie
žaloby, zrušil rozsudok OS Malacky sp. zn. 5C 186/2014 zo dňa 9.10.2025 a konanie vo veci zastavil.

12/ Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaní podaním doručeným súdu dňa 07.01.2026 vyjadrili, že
so späťvzatím žaloby nesúhlasia z dôvodu nastolenia právnej neistoty, ktoré by im späťvzatie žaloby
prinieslo. Uviedli, že spor trvá už 11 rokov a hoci nepopierajú právo žalobcov vziať žalobu späť, na
vyjadrenie svojho nesúhlasu majú vážne dôvody. Bližšie rozviedli, že primárne by mal súd posudzovať,
či späťvzatie žaloby súvisí s tým, či sa žalobcovia snažia po prečítaní rozsudku využiť situáciu a

zastaviť konanie späťvzatím žaloby, keďže je rozhodnutie v ich neprospech a v budúcnosti chcú podať
novú žalobu. Majú tak možnosť oboznámiť sa s výsledkom rozhodnutia a podľa toho sa rozhodnúť, či
späť vezmú žalobu, ak je výsledok rozhodnutia pre nich nepriaznivý, a to aj opakovane a podať novú
žalobu. Rovnako z rozsudku zistia, akú argumentáciu súd použil na jeho zdôvodnenie a aké nedostatky
žalobcom v spore vytýkal. Už v tomto štádiu dochádza k znevýhodneniu žalovaných v spore. V prípade,

že dôjde k podaniu novej žaloby, čo nevylučuje právny zástupca žalobcov v odôvodnení späťvzatia
žaloby, dôjde k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces tým, že príde k výberu nového sudcu,
pričom žalobcovia budú v konaní poučení o skutočnostiach, ktoré im vytkol súd; rovnako budú môcť v
novomkonanípodávaťnovédôkazy,čoajspomenulprávnyzástupcažalobcovvodôvodneníspäťvzatia.Vzhľadom na vek žalovaných a nemožnosti vylúčiť, že právny zástupca žalobcov bude pokračovať
v spore podaním novej žaloby, ako aj s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti, žalovaní
nesúhlasia so zastavením konania a späťvzatím žaloby a žiadajú pokračovať v konaní. Odmietajú návrh

žalobcov na zrušenie rozsudku späťvzatím žaloby.
13/ Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(ust.§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že späťvzatie žaloby nie je dôvodné pripustiť.
14/ Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutienadobudloprávoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Podľa§370ods.2

CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15/ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu o späťvzatí žaloby
je závislé od vyjadrenia žalovanej strany. Ak sa táto vyjadrí, že so späťvzatím nesúhlasí, musí uviesť aj
dôvody, ktoré ju k tomu viedli. Tento nesúhlas musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi. Len v takomto
prípade odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustí. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje,

že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne, ale môže ísť o závažné etické a morálne,
ekonomické, ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne
dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je
výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, vždy sa musia posúdiť s ohľadom na okolnosti
prípadu.

16/ Či na strane žalovaných ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posudzuje súd ad
hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne
špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na
hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nemusia mať pritom nevyhnutne

právny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, keď z ich povahy vyplýva,
že sú žalovanou stranou odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v
spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Takéto dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v
konaniach o ochranu osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže
mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovanú stranu sporu osobitný význam. Z hľadiska povahy

predmetu konania však nie sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný
účinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvod nesúhlasu
so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú
mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení
žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za

vážne. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho
na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.
17/ V rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2010 je, okrem iného, uvedené: „Späťvzatie
žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako
účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi,

ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania
(tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom
druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie
zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie

žalovaný.Pokiaľideovymedzeniepojmuvážnedôvody,zákontútootázkunerieši,pretotrebavychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a

dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a
právom chránených záujmov“. Z ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 81/2010 vyplýva: „Posúdenie
dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a
záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre
ktoré súd konanie nezastaví“.

18/ Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cdo1171/2002 okrem iného vyplýva, že: „Vážnym dôvodom pre
nepripustenie späťvzatia žaloby je spravidla okolnosť, z ktorej je možné dovodiť, že späťvzatím návrhu
je žalovaný ohrozený vo svojich oprávnených záujmoch napríklad preto, že v prípade späťvzatia a
následného zastavenia konania by sa už sám nemohol s úspechom domáhať rozhodnutia o spornomnároku (viď vyporiadanie spoločného majetku manželov). Žalovaný musí uviesť dôvod, pre ktorý s
pripustením späťvzatia žaloby nesúhlasí“.
19/ Späťvzatie žaloby, a to aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, je zákonom

dovolený a predpokladaný postup, ktorý je upravený v ust. § 370 CSP. Je prirodzeným dôsledkom
výsledku sporu, že žalobca v prípade jeho neúspechu môže uplatniť svoje dispozičné oprávnenie a
zobrať žalobu späť, t. j. pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej sa javí jeho neúspech pred rozhodnutím
odvolacieho súdu. Takémuto postupu žalobcu nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto
konania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak by tu boli tak vážne dôvody na strane žalovaného,

pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu
dispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou. O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by
bez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného
neisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu
stavu právnej istoty. V prejednávanej veci o takýto prípad ide.
20/ Žalovaní ako dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby akcentovali právnu istotu spočívajúcu v

existenciiprávoplatnéhorozsudkuozamietnutížalobyakonedôvodnepodanej,ichvekasnímsúvisiacu
obavu, že budú v budúcnosti čeliť ďalšiemu sporu zo strany žalobcov, resp. ich právnych nástupcov z
toho istého titulu. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania dôvodnosti nároku uplatneného
žalobcami, pričom žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodali. Týmto rozhodnutím okresný
súd upravil vzájomné vzťahy medzi stranami sporu so záverom, že žalobcovia nepreukázali zákonné

podmienky vydržania práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných, t. j. že by nadobudli právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (§ 134, § 151o ods. 1 OZ). Je celkom pochopiteľné, že
žalovaní majú odôvodnený záujem, aby rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá,
nadobudol aj právoplatnosť, čím by založil prekážku veci rozhodnutej (pokiaľ by išlo o identicky
skutkovo a právne založenú žalobu) a zároveň navodil stav právnej istoty žalovaných voči žalobcom

spočívajúcivprekážkeopätovnéhouplatneniaužrazzamietnutéhonároku.Jenepochybné,ževprípade
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu sa právne postavenie žalovaných posilní, pričom
medzi stranami sporu je týmto rozhodnutím vyriešená otázka žalobcami nedôvodne uplatneného nároku
(domáhať sa určenia existencie práva prechodu a prejazdu vydržaním).
21/ V prejednávanej veci je naviac procesné postavenie žalovaných špecifické v tom, že k späťvzatiu

žaloby došlo po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, teda žalovaní boli v
konaní úspešní. Žalobcom síce nie je možné uprieť procesnú možnosť späťvzatia žaloby aj v takomto
štádiu konania, avšak toto ich dispozičné oprávnenie je limitované práve nesúhlasom žalovaných a
vážnymi dôvodmi na ich strane, na základe ktorých so späťvzatím žaloby nesúhlasia. Už samotnú
procesnú situáciu žalovaných, ako strany úspešnej v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje

právna teória za pravdepodobný závažný dôvod ich nesúhlasu so späťvzatím žaloby (Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre,
C.H.BECK, 2016, str. 1250).
22/ Odvolací súd pri hodnotení dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu
vzťahov medzi stranami sporu a pri hodnotení dopadu na postavenie žalovaných dospel k záveru,

že prípadným zastavením konania na základe späťvzatia žaloby a zrušením vydaného zamietajúceho
rozsudku okresného súdu, by došlo k zhoršeniu ich postavenia a k zvýšeniu právnej neistoty za
situácie, keď bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudok okresného súdu vyriešil vzťah medzi
stranami sporu so záverom, že žalobcovia nepreukázali vydržiavací titul na prechod a prejazd cez
pozemky žalovaných, čo však neznamená, že by zriadenie vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu

rozhodnutím súdu v budúcnosti nemohli voči žalovaným iniciovať (§ 151o ods. 1 OZ, príp. § 151o ods.
3 OZ). Išlo by však o vecné bremeno zriadené za náhradu, teda z pohľadu žalovaných za výrazne
spravodlivejšíchpodmienok.Odvolacísúdpretonevidírozumnýdôvod,prečobymalaopätovnenastúpiť
právna neistota medzi stranami sporu na základe späťvzatia žaloby, pripustením ktorého by došlo k
zrušeniu vydaného rozsudku, ktorý už vzájomný vzťah vysporiadal. Podľa odvolacieho súdu každá

osoba v postavení žalovanej strany by bola oprávnená dôvodne domáhať sa nepripustenia späťvzatia
žaloby.
23/ S prihliadnutím na individuálne okolnosti tohto konania, jeho štádium a procesné postavenie
žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými udávané dôvody sú tak závažné, že bránia
zastaveniu konania. Súd druhej inštancie preto rozhodol tak, že späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2

CSP nepripustil.
24/ Pokiaľ ide o žalobkyňu 11/, vo vzťahu k nej žalovaný 1/, 2/ nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadrili
(žalobkyňa 11/ vzala žalobu späť ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie), preto súd
prvej inštancie konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ zastavil (III. výrok). Čo sa týka žalobkyne9a/, tá obdobný procesný úkon ako žalobcovia 1/- 8/ a 10/ vo veci späťvzatia žaloby po rozhodnutí súdu
prvej inštancie nerealizovala.
25/ Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodne už len o výške

priznanýchtrovkonaniapodľa§262ods.2CSP,keďžeodvolanieprotirozsudkuokresnéhosúdupodané
nebolo.
26/ Hoci nejde o odvolacie konanie, je potrebné rozhodnúť o trovách druhoinštančného konania. Keďže
o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie rozhoduje súd druhej inštancie, rozhoduje
aj o trovách druhoinštančného konania. Zohľadniac, že žalovaným s podaním vyjadrenia k späťvzatiu

žaloby trovy konania nevznikli, súd druhej inštancie rozhodol tak, že im nárok na ich náhradu nepriznal
(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, R 72/2018).
27/ Súdu prvej inštancie tak zostane rozhodnúť len o výške náhrady trov konania ako celku v lehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 C.s.p.).
28/ Rozhodnutie senátu súdu druhej inštancie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).