Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jana Jančíková

Legislation area – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212504
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8114212504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie D. XX, XXX XX E. (Mestský úrad E.), o vymoženie 440,69 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 83Er/267/2014

– 25 zo dňa 01.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

exekúciu zastavil (I. výrok) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnej,
ktorá je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote

do 22.01.2016. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 a súdny
exekútortentonávrhdoručilsúdudňa03.02.2016.Súdprvejinštancievsúvislostisdoručenímdoplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn III.ÚS/774/2016 zo dňa 27.10.2016 a sp. zn. III.ÚS/752/2016 zo dňa
08.11.2008, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť
v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi, keďže predmetné

zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch
na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne
exekučnýsúd,aniesúdnyexekútor.Zákonnýmnásledkomnedoplnenianávrhunavykonanieexekúciev
lehote30dníodúčinnostizákonač.438/2015Z.z.(t.j.do22.1.2016)jezastavenieexekúcie(§243fods.
5 Exekučného poriadku), ktorú lehotu nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 Exekučného
poriadku). Preto súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a po právoplatnosti rozhodnutia následne

rozhodne o trovách exekučného konania, keďže ich vyčíslenie nemal súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovania k dispozícii.

3. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

3.1 Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, keďže nie je dodržané ust. §
220 ods. 2 CSP , pričom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom
konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia, k čomu poukazuje, že predmetné exekučné
konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, čo

musí byť súdnemu exekútorovi ako aj súdu známe, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol
už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

3.2 S poukazom na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa je oprávnený toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia
návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa

vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským.

3.3 Oprávnený zároveň zdôraznil, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen
exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj

zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli
súčasťou exekučného spisu, oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia §
243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil.

3.4 Oprávnený posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že dňa 19.7.2011 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 802000754, na základe ktorej bol
povinnej poskytnutý úver na účel povolanie. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Preto podľa oprávneného
dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v

skutočnosti použila. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného,
že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval
v postavení podnikateľa.

3.5 Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie a zároveň žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho
konania.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z .z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pripodaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 19.7.2011 zmluvu

o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,- eur, ktorý
sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 346,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 696,- eur
v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 20.8.2011. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru bez podpisu povinnej, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníkavystavildlžníkakovystaviteľvočiveriteľoviakoremitentovidvezmenky,vktorýchniesúvyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

13. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 03227/12 zo dňa 3.8.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2012 a vykonateľnosť dňa 6.9.2012..

14. V ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie. Oprávnenému tak „ex lege“ (zákonom č. 438/2015 Z. z.) vznikla povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá
smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt,
o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.

15. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinnou založenom zmluvou o úvere ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd
uvádza, že veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej
úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený
ako účel poskytnutia úveru povinnej – výkon povolania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol

povinnej poskytnutý na účely povolania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na účel povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa
úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu –
poskytnutie úveru „na účel povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného
má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený.

16. V súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutýnavýkonpovolaniaťažítoho,ktotvrdítakútovýnimku,tedaoprávneného.Vpreskúmavanom
prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods.
4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy, ak sa vymáha nárok zo zmenky a
exekúcia smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spotrebiteľa
a spotrebiteľskú zmluvu. Povinnosťou oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie je najmä

opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V danom prípade rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nie sú opísané ani v návrhu na vykonanie exekúcie,
pretože tento návrh je odôvodnený iba tým, že právny vzťah na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinnou tam nie sú uvedené.V zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku bol povinný doplniť oprávnený, a nebolo povinnosťou súdu ich vyvodzovať
z exekučného spisu. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie

podľa § 39 ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa
24.12.2015 a uplynula 22.01.2016.

18. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o tom, že
oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému

vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený však doplnenie návrhu predložil až dňa 3.2.2016, teda po
zákonom stanovenej lehote. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené súdu v
zákonnej lehote. Podľa ust.§ 243f ods. 5 následkom nekonania oprávneného je zastavenie exekúcie.

19. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

27.10.2016 vo veci II.ÚS/774/2016, v ktorom uviedol, že hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné

zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na
posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne
exekučný súd a nie súdny exekútor. Ďalej Ústavný súd SR poukázal na to, že právne dôsledky
vyplývajúce z právnych záverov okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej
istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase

vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom
ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.

20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 CSP
v spojení s § 255 odsek 1 CSP tak, že oprávnený ako neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Povinnej a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.