Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoEk/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210201
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8115210201.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, XXX XX C., o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.

83Er/198/2015 – 18 zo dňa 9.12.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, pričom právomoc

rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou zmluvou, ktorú súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže pôvodný vzťah medzi dlžníkom a veriteľom bol
vzťahom spotrebiteľským.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorý zdôraznil, že
rozhodcovská zmluva bola dojednaná ako nevýhradná, pretože umožňuje každej zo zmluvných strán

domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo na všeobecnom
súde.Poukázalnato,žepovinnáužpripodpiserozhodcovskejzmluvymohlavysloviťnesúhlassosobou
rozhodcu, prípadne vzniesť námietku zaujatosti. Ďalej dôvodil, že prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy spotrebiteľských úverov. Rozhodcovskú doložku oprávnený považoval za
platne uzavretú a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných (aj českých) súdov.
Navrhol udeliť súhlas súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného
poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

4. Spotrebiteľský charakter zmluvy oprávnený v odvolaní nenamietal. V zhode so súdom prvej inštancie,
ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a
povinným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

a povinného je potrebné vzhľadom na všetky okolnosti považovať za spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

5. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy
a zmluvy o spotrebiteľskom úvere (t.j. 26.3.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

6. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého
v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v

zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva
v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť
obsah vo formulári koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského
súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom.

7. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej

zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť ho. V rozhodcovskej zmluve sú dopísané len osobné
údaje povinného a číslo zmluvy, a bola daná povinnému na podpis v rovnaký deň ako úverová
zmluva. Všetky podstatné dojednania sú vopred naformulované oprávneným a povinný nemal žiaden

vplyv na ich obsah. Povinný nemohol ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý bol
vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej
blízkosti. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo

veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Oprávnenýnepreukázal,čiavakomrozsahubolpovinnýpoučenýopodstate
a dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ani či mal možnosť získať úver bez súčasného uzavretia

rozhodcovskej zmluvy. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú zmluvu
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

8. Rozhodcovská zmluva vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda
konaniu, v ktorom má vzniknúť arbitrom judikovaný záväzok, pričom arbitra si vybral vopred dodávateľ.
Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej
sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť a preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné

si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská
zmluva spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej
moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. IV. ÚS 174/02 ČR), ale viac-
menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Isteže arbitráž vznikla
ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom

určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (B2B-
bussines to bussines). Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská
doložka alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obidvoma (Kristián
Csach ,,Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celýmechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ CSACH, K., „Štandardné
zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214).

9. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý

spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia osobitne nedojednali,
nakoľko boli vopred pripravené na predtlačenom formulári.

10. Nedôvodné sú aj námietky oprávneného týkajúce sa možnosti vzniesť námietku zaujatosti
v rozhodcovskom konaní alebo namietať písomnú formu konania, nakoľko ide o inštitúty ktoré sú
súčasťou už samotného rozhodcovského konania a vyplývajú z jeho procesnej úpravy, a ako také

nemôžu konvalidovať neplatnú rozhodcovskú zmluvu.

11. Odvolací súd nepopiera, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov pripúšťa aj zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, to však nezbavuje dodávateľa povinnosti dojednať rozhodcovskú
zmluvu platne, individuálne, na základe vzájomného konsenzu oboch zmluvných strán a po náležitom

poučení spotrebiteľa o podstate a následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

12. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca

450 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Océano Grupo Editorial).

13. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok D. proti Grécku z 29. mája 1997,

sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok E. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré
nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

14. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).