Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/2192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124402231
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124402231.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XX, XXX XX A. C., zastúpeného: Mgr. Vladimír Karásek, advokát, so sídlom Stred 55, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 42 021 707, proti povinným: 1) A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
XXX XX D., a 2) E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 408,71 eura,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98,

01701PovažskáBystrica,podsp.zn.134EX585/24,onávrhupovinných1)a2)nazastavenieexekúcie,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinných 1 ) a 2) na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnenému p r i z n á v a voči povinným 1) a 2) nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 29,78
eura.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.10.2024 domáhal od
povinných 1) a 2) (ďalej len „povinní“) vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 408,71 eura. Ako
exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
7Ek/522/2020 zo dňa 24.05.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 08.11.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora F. A., ktorému bol ustanovený ako zástupca súdny exekútor JUDr. Andrea Nemčíková, so
sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 134EX
585/24.

3. Dňa 30.12.2024 doručili povinní poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 27.12.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným

doručené dňa 10.12.2024. S ohľadom na uvedené bol návrh povinných na zastavenie exekúcie podaný
v zákonom stanovenej lehote na podanie návrhu na zastavenie s odkladným účinkom.

4. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že im otec (oprávnený) dlhuje na výživnom. Exekúcia
na vymoženie výživného bola zastavená im z neznámeho dôvodu. Zároveň poukázali na započítanie
vzájomných pohľadávok. Povinný 1) uviedol, že je študentom vysokej školy, snaží sa privyrobiť brigádou,

avšak to mu nepokryje ani náklady na štúdium. Povinný 2) je od novembra 2024 uznaný za invalidného
dôchodcu. Povinní žijú stále s mamou, ktorá sa o nich stará všetko im platí a otec im dlhuje na výživnom
1 390 eur.

5. K návrhu povinných na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený poprel, žeby dlžil
výživné povinným . Exekúcia, ktorá sa voči oprávnenému v minulosti viedla, a v ktorej bol povinným

na zaplatenie dlžného výživného, bola oprávnená len z malej časti, nakoľko takmer celé výživné, pre
ktoré bola exekúcia v minulosti začatá, bolo riadne zaplatené k rukám ich matky. Práve oprávnenému zneznámych príčin nie je jasné, z akého dôvodu si matka povinných vymyslela výživné a podala návrh
na výkon exekúcie v tak vysokej výške, hoci poštové poukazy predložené v tom čase exekútorovi
ako aj konajúcemu súdu riadne preukázali, že exekúcia bola v podstatnej časti nedôvodná, za čo

boli oprávnenému (vtedy povinnému) priznané trovy. Exekúcia voči oprávnenému (vtedy v pozícii
povinného) bola právoplatne zastavená. Neexistoval a ani neexistuje jediný dôvod, na uznanie takéhoto
zápočtu, nakoľko bol nie len nedôvodne a nesprávne spísaný, ale ku dňu jeho doručenia nebolo možné
žiadne vzájomné nároky započítať, pretože neexistovali a neexistujú dodnes. Oprávnený má za to, že
predmetná exekúcia je oprávnená a vedie sa zákonným spôsobom, pričom povinní dlžia oprávnenému

nie peniaze z výživného (ako sa mylne matka povinných domnieva), ale peniaze titulom exekučných
trov, ktoré vznikli a boli priznané oprávnenému (v tom čase povinnému) z dôvodu zastavenia exekúcie
v podstatnej časti. Oprávnený si tiež uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s vyjadrením k návrhu na
zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia

vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,
bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. V predmetnej exekúcii je exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

7Ek/522/2020 zo dňa 24.05.2024, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 325,65 eura a trovy sťažnostného konania vo výške
83,06 eura.

10. Čo sa týka posúdenia vykonaného započítania, súd uvádza, že s účinnosťou od 01.04.2017 bola do

Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných
pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá po začatí exekúcie obmedzuje uplatnenie jednostranného
započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované
vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Inak povedané, § 61e Exekučného poriadku pre
svoje uplatnenie vyžaduje, aby k započítaniu došlo až po začatí exekúcie, pričom začatím exekúcie sa

rozumie až doručenie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku).
Pokiaľ k započítaciemu prejavu došlo pred začatím exekúcie, v prípade nejudikovanej pohľadávky
nemožno postupovať podľa § 61e Exekučného poriadku a na započítanie bez ďalšieho neprihliadnuť,
ale exekučný súd musí vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov
na vymáhanú pohľadávku. Rovnako sa musí súd zaoberať započítaním, ku ktorému došlo ešte pred

začatím exekúcie, ak vzájomné pohľadávky oprávneného a povinného sú judikované.

11. Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov normovaných Občianskym
zákonníkom a predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu. Započítanie je forma bezhotovostného
vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u

veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok
a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Započítanie znamená zánik vzájomných
pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to za
splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby súsi navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že ide plnenie rovnakého druhu (najčastejšie
ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j.
že započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani

povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako
jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na
započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr,
než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci
k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú.

Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od
okamihu zročnosti (splatnosti) pohľadávky, ktorá sa stala zročnou (splatnou) ako posledná. K zániku
pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je
niektoráznichvyššia,zanikálendovýškyzapočítavanejprotipohľadávky(pozrirozhodnutieNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 18/2007). Pokiaľ ide o započítanie vzájomných pohľadávok proti pohľadávkam
na výživnom, takéto započítanie má osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone o rodine. V tomto

prípade započítanie nie je možné jednostranným právnym úkonom. Takéto započítanie je prípustné len
dohodou (§ 76 ods. 2 zákona o rodine).

12. Z obsahu spisu má súd preukázané, že povinní podaním zo dňa 20.08.2024 sa voči oprávnenému
domáhali započítania vzájomných pohľadávok (jednostranným započítaním). Podanie označené ako

„Započítanie vzájomných pohľadávok“ zo dňa 20.08.2024 bolo oprávnenému doručené dňa 04.09.2024,
teda ešte pred začatím exekúcie. Povinní vykonali započítanie pohľadávky na výživnom vymáhanej
v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Klinec, so sídlom exekútorského úradu
Hollého 417/1, 971 01 Prievidza pod sp. zn. 431EX 141/20 proti pohľadávke oprávneného vymáhanej
v predmetnej exekúcie na podklade exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 7Ek/522/2020 zo dňa 24.05.2024 v celkovej výške 408,71 eura. Súd mal ďalej preukázané,
že exekúcia vedená pod sp. zn. 431EX 141/20 bola ukončená dňa 28.05.2024 z dôvodu vymoženia
celého vymáhaného nároku, a to ešte pred tým ako povinní vykonali započítanie. S poukazom na
uvedené dospel súd k záveru, že v čase započítania už neexistovala pohľadávka na výživnom, keď
zanikla v dôsledku jej splnenia oprávneným. Súd preto nemohol prihliadnuť na takéto jednostranné

započítaniepovinných,nakoľkochýbajednazobligatórnychpodmienokzapočítania,ktoroujeexistencia
vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného. Zároveň nebola splnená podmienka v zmysle
zákona o rodine, keď proti pohľadávke na výživnom možno započítať vzájomne pohľadávky len dohodou
a nie jednostranným započítaním.

13. Pokiaľ ide o tvrdenia povinných týkajúce ich finančnej situácie, tieto sú pre súd právne irelevantné.
Súd však pre plnosť uvádza, že že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany
povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru,
že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie,
poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne

o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových
pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie a nie
súdu. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku) súdny exekútor exekúciu podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie
alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinnej alebo jej

príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z
uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu voči
povinnému pre jeho nemajetnosť, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie
exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti povereného
súdneho exekútora.

14. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinní nepredložili
relevantné dôkazy na základe ktorého, by exekúcia proti ním vedená mohla byť zastavená. Súd preto
dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie
ozastaveníexekúcie,apretonávrhpovinnýchnazastavenieexekúcievzmysle§61lods.3Exekučného

poriadku zamietol.

15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

18. Vzhľadom na to, že súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávnenému
s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to
podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinných vo výške 29,78 eura (14,94 eura + 14,84 eura

režijný paušál pre rok 2025), pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia zohľadní súd priznané trovy
právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.