Uznesenie – Vydržanie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123204167.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátuJUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovej,PhD.vprávnejvecižalobcu:X.T.,A..X.X.XXXX,
W. Ľ. XX, XXX XX Ľ., zastúpeného: JUDr. Peter Ličák, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany,
IČO: 37943065, proti žalovaným: 1/ C. U., na neznámom mieste, 2/ C. U., na neznámom mieste, 3/ C.
P., na neznámom mieste, 4/ S. Y., na neznámom mieste, 5/ S. P., na neznámom mieste, žalovaní 1/ až

5/ ako neznámi spoluvlastníci zastúpení zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
16C/36/2023-263 zo dňa 30.1.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/36/2023-340 17.7.2025,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.5.2023 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v okrese X., obci Ľ.J., v katastrálnom území Ľ., v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX vo výmere 11020 m2 ako orná pôda na
tom skutkovom základe, že je podielovým spoluvlastníkom zapísaným na LV č. XXX pod B 6 s podielom

3/24. Vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti sú ďalšími spoluvlastníkmi osoby uvedené na predmetných LV č.
XXX. U týchto spoluvlastníkov nie je možné zistiť bližšie identifikačné údaje t. j. títo spoluvlastníci sú tzv.
osobami neznámymi a sú v zmysle § 34 ods. 3 z. č. 330/1991 Zb. zo zákona zastúpení štátom zriadenou
právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový fond (ďalej tiež „SPF“) u poľnohospodárskych
pozemkov.

2. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom takto:

„I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom X., katastrálnym odborom zapísanej v okrese X., obci Ľ., v katastrálnom

území Ľ., na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX o výmere 11020 m2, orná pôda.

III. Súd prikazuje nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom zapísanú
v okrese X., obci Ľ., v katastrálnom území Ľ., na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX o výmere
11020 m2, orná pôda do výlučného vlastníctva žalobcu vo veľkosti podielu 1/1.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti
žalovanému v 1. rade sumu 1.213,30 eur, žalovanému v 2. rade sumu 606,70 eur, žalovanému v 3.rade sumu 455 eur, žalovanému v 4. rade sumu 455 eur, žalovanému v 5. rade sumu 455 eur, na účet
Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie po skutkovej stránke ustálil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom, spolu
so žalovanými, nehnuteľnosti zapísanej v okrese X., obci Ľ., v katastrálnom území Ľ., v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 635 vo výmere 11020 m2 ako orná pôda.
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pod B6 s podielom 3/24. Vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti
sú ďalšími spoluvlastníkmi osoby uvedené na LV č. XXX. U žalovaných spoluvlastníkov nie je možné

zistiť bližšie identifikačné údaje, t. j. títo podieloví spoluvlastníci sú tzv. osobami neznámymi a sú v
zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. zo zákona zastúpení štátom zriadenou právnickou osobou,
ktorou je Slovenský pozemkový fond u poľnohospodárskych pozemkov, t.j. za týchto vlastníkov koná
štát zastúpený na to určeným orgánom Slovenským pozemkovým fondom. Z vyjadrenia obce Ľ. zo
dňa 18.3.2024 vyplýva, že funkčné využitie parcely KNE XXX, kat. úz. Ľ., obec Ľ., okres X., v zmysle
platného územného plánu obce Ľutina - plochy lúk a pasienkov, pričom k trhovej hodnote spornej

parcely obec informáciami nedisponuje. Zo znaleckého posudku č. 13/2024 znalca G.. Y. T.Á. vyplýva,
že jednotková hodnota pozemku EKN XXX, druh pozemku orná pôda je 0,3303 eur/m2 a všeobecná
hodnota tohto pozemku je 3.639,906 eur/m2. Zástupca žalovaných vo vzťahu k posudku namietala, že
znalecký posudok bol vyhotovený metódou polohovej diferenciácie a nie metódou porovnávacou, ktorá
by zohľadnila trhovú cenu porovnateľných nehnuteľností, ktorá môže byť aj vyššie ako je uvedená v

znaleckom posudku. Žalobca je poľnohospodárskym subjektom, rovnako tak ako spoločnosť MOSUPO,
ktorá má aktuálne prenajatý sporný pozemok od Slovenského pozemkového fondu. Pozemkové úpravy
vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam doposiaľ neskončili a doposiaľ nebola vybraná ani firma na
vypracovanie projektu pozemkových úprav. Z toho dôvodu by nebolo efektívne prerušiť konanie, ako to
navrhoval zástupca žalovaných.

4. Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového vec právne posúdil za aplikácie
ustanovení § 123, § 124, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1 až 3, § 140, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1
až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo iba „OZ“), § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

5. V prejednávanej veci považoval prvoinštančný súd za nesporné, že podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti sú žalobca a žalovaní. Veľkosť podielov nebola spochybnená, pričom je
potrebné poukázať na citované ustanovenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v tom zmysle, že údaje

katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V tomto smere mal preto súd situáciu
za vlastnícky ustálenú. Samotná skutočnosť, že predmetná parcela je aktuálne prenajatá spoločnosti
MOSUPO, s. r. o., ktorá ju obhospodaruje nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu, pretože rovnako
tak žalobca je poľnohospodárskym subjektom, navyše je aj podielovým vlastníkom vyporiadavanej
parcely. Spravodlivejším sa preto súdu prvej inštancie javilo zohľadniť vyššiu mieru hoc i podielového

spoluvlastníctva, ktoré má právne väčšiu silu ako nájomný vzťah neindikujúci žiadne vlastníctvo.
Keďže žalobca je tiež riadne evidovaným poľnohospodárskym subjektom, pôda na predmetnej parcele
nezostane neobhospodárená. To, že žalobca spoluvlastní podiel, ktorý nie je najväčší, nemôže samo
osebe oslabovať jeho pozíciu oproti nájomcovi na predmetnej parcele. Rozdelenie parcely pod zákonom
predpokladané podiely - výmery nie je žiaduce a situáciu by taktiež nevyriešilo ani prikázanie pozemku

žalovanému v 1/ rade, ktorý je síce najväčším podielovým spoluvlastníkom, avšak stále ide o vlastníka
neznámeho. Čo sa týka funkčného využitia parcely v budúcnosti, obec Ľ. sa vyjadrila, že funkčné využitie
spornej parcely KNE XXX v zmysle platného územného plánu obce Ľ. je ako plocha lúk a pasienkov,
pričom k trhovej hodnote spornej parcely obec informáciami nedisponovala. Nemožno vylúčiť úvahu,
že v ďalekej budúcnosti môže dôjsť aj k zmene tejto parcely na parcelu stavebnú, avšak nakoľko

ide o parcelu v extraviláne, ide nateraz o úvahu čisto hypotetickú. Pokiaľ ide o námietku zástupcu
žalovaných ohľadne ceny za jednotlivé spoluvlastnícke podiely, ktorú považoval za príliš nízku, súd
poukázal na to, že v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp. zn. 24C/36/2023 s rovnakým
žalobcom a žalovanými neznámymi spoluvlastníkmi sa súd stotožnil s rovnakou argumentáciou žalobcu
ako v tomto konaní a akceptované boli aj závery znaleckého posudku č. 13/2024 znalca G.. Y. T.,

t. j. ustálenie jednotkovej hodnoty pozemku vo výške 0,3303 eur/m2 pri ornej pôde v identickom
katastrálnom území. Nič na tom nemení ani fakt, že k správoplatneniu rozsudku v konaní sp.zn.
24C/36/20203 došlo kvôli nepodaniu odvolania totožným zástupcom žalovaných ako v tomto konaní,
keďže možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, kde to zákon pripúšťa, je právom, niepovinnosťou strany sporu. V súvislosti so znaleckým posudkom poukázal prvoinštančný súd aj na
zodpovednosť samotného znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku za pravdivosti údajov tam
uvedených, a to nielen občianskoprávnu, ale aj v trestnoprávnej rovine. Vo vzťahu k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva konkrétne k spornej parcele registra „E“ č. XXX súd ďalej poukázal na to,
že na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá výmera 1.377,5 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného
v 1/ rade na uvedenej parcele pripadá výmera 3.673,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v
2/ rade na uvedenej parcele pripadá výmera 1.836,7 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 3/
rade na uvedenej parcele pripadá výmera 1.377,5 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 4/ rade

na uvedenej parcele pripadá výmera 1.377,5 m2 a na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 5/ rade na
uvedenej parcele pripadá výmera 1.377,5 m2, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Súd zamietol
návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním ďalších kúpnych zmlúv z katastra, nakoľko aj s ohľadom
na už realizované dokazovanie mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné a spôsobilo by len
ďalšie trovy, prípadne prieťahy v konaní, čo by smerovalo len k odkladu meritórneho rozhodnutia, pričom
všetko je potrebné vnímať aj cez prizmu koncentrácie konania. Súd tiež zamietol návrh na prerušenie

konania nakoľko mal za to, že samotná argumentácia budúcim skončením pozemkových úprav ešte
sama osebe nezakladá dôvod na prerušenie konania zvlášť v súvislosti s princípom právnej istoty a
v situácii, keď ukončenie pozemkových úprav môže byť realizované v neprimerane dlhom časovom
horizonte. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, pokiaľ o takéto zotrvanie
ako spoluvlastník nemá záujem a podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť a vyporiadať. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

6. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní prostredníctvom svojho
zástupcu.

7. Odvolatelia považujú napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a riadne nezdôvodnený. Súd sa
prakticky vôbec nezaoberal návrhom zástupcu žalovaných na zamietnutie žaloby z dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka. Súd nezdôvodnil a
nevysvetlil, prečo nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ pre zamietnutie

žaloby žalobcu, keď pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spornej parcele.
Len v bode 39. odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, a že takého zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (podľa
výroku v napádanom rozsudku) možno považovať za účelné. Zástupca žalovaných v priebehu konania
podrobne uviedol, čo považuje za existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k spornej parcele. Medzi tieto zahrnul nepatrný spoluvlastnícky podiel žalobcu na
spornej parcele získaný až v roku 2021 (predstavuje na celkovej výmere parcely len 1.377,5 m2,
čo je 12,5 % na spornej parcele), potrebu ochrany pôdy nezistených vlastníkov, poľnohospodárske
využitie spornej parcely za nezistených vlastníkov prostredníctvom MOSUPO KFK, spol. s r.o., a v

neposlednom rade aj prebiehajúce konanie o pozemkových úpravách. Podľa konštantnej judikatúry
súdov dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalobcu,
ako aj na strane žalovaných, najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka
zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu, alebo ak vec má v úmysle predať a pod. (viď napr. R

100/1999, uznesenie NS ČR z 26.10.2010, sp.zn. 22Cdo/3479/2010). Žalobcovi nič nebránilo, aby na
vyriešenie jeho užívacích vzťahov uzavrel vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu na spornej
parcele nájomnú zmluvu na prenájom spornej parcely, a tak poberal aj úžitok zo svojho vlastníckeho
práva k spornej parcele. V celom súdnom konaní bolo prezentované a zároveň aj preukázané, že
SPF ako zástupca nezistených vlastníkov v zmysle platnej právnej úpravy dbá na ochranu pôdneho

fondu SR a ochranu pôdy nezistených vlastníkov. Postupuje tak pri svojej činnosti so starostlivosťou
riadneho hospodára aj vo vzťahu k parcele, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Ako bolo v
konaní preukázané, SPF preto minimálne od roku 2005 zabezpečuje poľnohospodárske využitie spornej
parcely prostredníctvom poľnohospodárskeho subjektu MOSUPO KFK, spol. s r.o. Prostredníctvom
tohto prenájmu pôdy spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov nájomcovi MOSUPO KFK, spol.

s r.o., je zabezpečené účelné využitie pozemku v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. SPF
má eminentný záujem na ponechaní vlastníckeho práva k spornej parcele žalovaným, ako nezisteným
vlastníkom. Súd napadnutým rozsudkom neopodstatnene zvýhodnil žalobcu ako jediného známeho
spoluvlastníka spornej parcely (s nepatrným spoluvlastníckym podielom na spornej parcele), a to zdôvodu, že žalobca môže osobne zabezpečovať poľnohospodárske využitie spornej parcely oproti
žalovaným, nezisteným vlastníkom, ktorí osobne nemôžu zabezpečiť poľnohospodárske využívanie
svojich spoluvlastníckych podielov na spornej parcele, ale len prostredníctvom nájomcu MOSUPO KFK,

spol. s r.o. Takéto úvahy súdu považujú odvolatelia za rozporné s účelom a znením zákona č. 180/1995
Z.z., zároveň aj za rozporné s ústavnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces, a s ústavnou
zásadou rovnosti účastníkov v konaní.

8. Odvolatelia tvrdia, že súd dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, akými úvahami sa zaoberal, keď

zamietol návrh SPF na prerušenie konania až do skončenia konania o pozemkových úpravách (podľa §
164 CSP), odkazujúc stručne na neprimeranú dĺžku konania o pozemkových úpravách. Na pojednávaní
konanom dňa 30.1.2025 v tejto právnej veci pritom bola súdu zo strany SPF predložená emailová
komunikácia o ukončení fázy prípravného konania pozemkových úprav v kat. úz. Ľ.. Dokonca, SPF
na pojednávaní konanom dňa 30.1.2025 navrhoval okrem iného, aby súd vyžiadal z Okresného
úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, stanovisko k časovému vymedzeniu ukončenia procesu

pozemkových úprav. Tento návrh bol zo strany súdu zamietnutý bez akékoľvek odôvodnenia. Súd tak
v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Iniciovanie súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
tomto súdnom konaní k spornej parcele, možno zo strany žalobcu považovať za úmyselné obchádzanie
inštitútu pozemkových úprav. Totiž, ak by sporná parcela bola „vyriešenia“ v konaní o „pozemkových

úpravách“ podľa zákona č. 330/1991 Zb., všetci podieloví spoluvlastníci na spornej parcele (v našom
prípade žalobca aj žalovaní, ako nezistení vlastníci) právoplatnosťou príslušného rozhodnutia o
vykonaní projektu pozemkových úprav, by sa tak stali vlastníkmi samostatných pozemkov (podľa výšky
spoluvlastníckych podielov na spornej parcele) podľa príslušného geometrického plánu. Ide tu totiž
o výnimku zo zásady o zákaze drobenia pozemkov podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995

Z. z. Rozsudkom súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej
parcele, by sa žalobca stal výlučným vlastníkom spornej parcely s výmerou 11.020 m2 (v kontexte aj
tej skutočnosti, že žalobca je už teraz vlastníkom veľkého množstva pozemkov v kat. úz. Ľ.) a žalovaní
by neopodstatnene a bez súhlasu prišli o vlastnícke právo k pozemku, hoci za finančnú náhradu.
Ponechanie vlastníckeho práva žalovaným k pozemku má nesporne prioritu pred finančným vyrovnaním

za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných, nezistených vlastníkov. Poukazujúc na vzrastajúcu
infláciu v prípade finančného vysporiadania v tomto súdnom konaní žalovaní ako nezistení vlastníci by
utrpeli stratu na hodnote majetku.

9. Odvolatelia ďalej považujú za neprimerane nízku aj výšku primeranej náhrady stanovenej súdom

prvej inštancie, pričom iba odkazuje na iné, skoršie súdne konanie vedené pod sp.zn. 24C/36/2023, kde
bola právoplatným rozsudkom stanovená primeraná náhrada vo výške 0,3303 eur/ 1m2 podľa totožného
znaleckého posudku č. 13/2024 znalca G.. Y. T.. Išlo o súdne konanie, s rovnakým žalobcom. Hoci v
záhlaví predmetného rozsudku sp. zn. 24C/36/2023 je označený ako zástupca žalovaného Slovenský
pozemkový fond a Lesy SR, Slovenský pozemkový fond o uvedenom súdnom konaní nemal vedomosť,

keďže všetky písomnosti ohľadom uvedeného súdneho konania boli doručované v skutočnosti iba
Lesom SR a neboli doručované Slovenskému pozemkovému fondu. Z uvedených dôvodov žalovaní už
v priebehu konania žiadali, aby nebolo prihliadané na rozsudok tunajšieho súdu, sp.z. 24C/36/2023-125
zo dňa 10.7.2024, čo však súd nereflektoval.

10. Ďalej žalovaní tvrdia, že súd v napádanom rozsudku, vo výroku č. IV., vec nesprávne právne
posúdil, keď pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal výlučne len z doloženého znaleckého
posudku č. 13/2024 znalca G.. Y. Ď., z odboru poľnohospodárstva. Ten totiž použil pri svojom výpočte
metódu polohovej diferenciácie. Pri použití tejto metódy výpočtu všeobecnej hodnoty pozemku totiž nie
je zohľadnená tá skutočnosť, za akú cenu možno nehnuteľnosť reálne predať alebo kúpiť v danom

čase. Pri tejto metóde výpočtu ceny nehnuteľnosti nie je zohľadnená trhová cena porovnateľných
nehnuteľností v danom kat. území. Súd tak pri stanovení „primeranej náhrady“ nezobral do úvahy trhovú
cenu porovnateľných pozemkov. Zároveň súd dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, akými úvahami sa
zaoberal, keď dospel k záveru, že práve suma 0,3303 eur/ 1m2 podľa znaleckého posudku č. 13/2024
znalca G.. Y. T. je primeranou náhradou za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných na spornej

parcele (a nie iná vyplývajúca z iných listinných dôkazov). V zmysle platnej judikatúry znalecký posudok,
ktorým znalec vypočíta všeobecnú cenu pozemku, je len z jedným z viacerých dôkazov, ktoré súd
posudzuje pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku. Súd nemôže svoju povinnosť určiť všeobecnú
cenu pozemku preniesť výlučne na iný subjekt, napr. na znalca. Súd je povinný pri stanovení všeobecnejceny vychádzať aj z iných predložených podkladov, ktoré odzrkadľuje dopyt a ponuku po uvádzanej
nehnuteľnosti. Súd stanoví primeranú náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú možno vec
predať. Poukazujeme preto v plnom rozsahu na judikatúru súdov. Súd sa v napádanom rozsudku nijako

nevysporiadal s ostatnými listinnými dôkazmi o cene pozemkov v kat. úz. Ľ., ktoré preukazovali vyššiu
trhovú cenu porovnateľných pozemkov v kat. úz. Ľ.. Samotný žalobca kupoval spoluvlastnícky podiel na
spornejparcelezavyššiuako„znaleckúcenu“nazákladekúpnejzmluvyzodňa9.9.2021-0,83eur/1m2.
Súd v napádanom rozsudku sa nijako nevysporiadal predovšetkým s kúpnou zmluvou zo dňa 9.9.2021,
kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2023, kúpnou zmluvou zo dňa 6.5.2019, rozsudkom tunajšieho súdu, sp.

zn.13C/226/2016.Súdnijaknezdôvodnil,prečopristanoveníprimeranejnáhradyvôbecnebraldoúvahy
ostatné listinné dôkazy o cene porovnateľných pozemkov v kat. úz. Ľ.J.. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe súdov je pritom pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ potrebné zobrať do úvahy a vysporiadať
sa so všetkými dôkazmi o cene, nakoľko zmluvy o realizovaných prevodoch odzrkadľujú predajnú cenu
pozemkov, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu.

11. Odvolatelia preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie,
prípadne rozsudok zmenil.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal jednotlivými
dôvodmi, pre ktoré by podľa zástupcu žalovaných nemal zrušiť spoluvlastníctvo. S odôvodnením súdu

plne súhlasí. Poukázal na svoje stanovisko zo dňa 21.11.2023 doručené súdu v prvoinštančnom konaní,
kde reagoval na tvrdenia zástupcu žalovaných o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Fakt, že
žalobca je menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nehrá žiadnu rolu, keďže ostatní spoluvlastníci
sú neznámi a žalobca je jediný spoluvlastník, ktorí môže reálne poľnohospodársky nehnuteľnosť užívať
a skutočne ju obhospodarovať. SPF v tomto konaní reálne neobhajuje záujmy žalovaných ale svoje

vlastné záujmy - prenajímať nehnuteľnosť spoločnosti MOSUPO KFK, spol s r.o. Je absurdné tvrdenie
SPF, že účelnejšie zabezpečí poľnohospodárske využitie pozemku spoločnosť MOSUPO KFK, spol
s.r.o., ktorej SPF predmetnú parcelu prenajíma ako žalobca, ak by sa stal 100 % vlastníkom tejto parcely.
Je určite spravodlivejšie, aby nehnuteľnosť využíval žalobca ako spoluvlastník a finančné prostriedky
uhradené žalobcom by sa stali vlastníctvom žalovaných, než aby predmetnú parcelu využívala tretia

osoba spoločnosť MOSUPO KFK, spol. s r.o. a nájomné bolo príjmom zákonného zástupcu - SPF.
Žalobca aktuálne nemôže užívať predmetnú parcelu iba z dôvodu, že celú parcelu SPF prenajal
spoločnosti MOSUPO KFK, spol. s r.o. Ohľadom konania o začatí pozemkových úprav v kat. úz. Ľ.
uviedol, že okresný úrad nariadil iba začatie prípravného konania, čo SPF neuviedla. V r. 2020 prebehlo
iba prípravné konanie pre budúci projekt komplexných pozemkových úprav, došlo teda iba k formálnemu

začatiu pozemkových úprav, ale reálne nedošlo k žiadnym krokom a dokonca ani úkonom smerujúcim
k týmto krokom, ktoré by viedli k realizácii pozemkových úprav.

13. Za jediný reálny, efektívny a možný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva považuje žalobca
prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalobcu s poskytnutím primeranej protihodnoty žalovaným -

tento spôsob je najúčelnejší aj pre žalovaných. Pri určení spôsobu vyporiadania by súd nemal prihliadať
na záujmy správcu SPF, ktorý v tomto konaní neháji podľa nášho názoru záujmy žalovaných ale svoje
vlastné záujmy. Prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu je v záujme žalovaných nakoľko suma
vyplatená žalobcom bude uhradená na osobitný účet SPF a tieto finančné prostriedky budú použité
na vyplatenie prípadným dedičom žalovaných resp. žalovaných, ak sa v budúcnosti objavia t. j. s tieto

prostriedky nie sú priamym príjmom SPF a nepatria SPF - na rozdiel od nájomného, ktoré SPF ako
prenajímateľovi vypláca nájomca na základe NZ a ktoré priamo patrí SPF (§ 19 ods. 5, 6 zákona č.
180/1995 Z.z.). Žalobca je poľnohospodárskym subjektom a plánuje predmetnú parcelu využívať na
poľnohospodársky účel.

14. V plnej miere sa žalobca stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý zamietol návrhy na doplnenie
dokazovania a prerušenie konania s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, s ohľadom na stav
pozemkových úprav v obci Ľutina. Aj v prípade, ak by už bolo ukončené prípravné konanie, ktoré sa
začalo v r. 2020, tak sa jedná prakticky ešte iba o začiatok celého procesu, ktorý je časovo najmenej
náročný a v tomto prípade prípravné konanie trvá už 5 rokov bez toho aby bolo ukončené. Pokračovanie

v pozemkových úpravách by si vyžadovalo zabezpečenie financovania v sumách desiatok tisíc eur,
čo pri veľkosti a dôležitosti a lukratívnosti obce Ľ. bude obrovský problém zabezpečiť. K tvrdeniam
zástupcu žalovaných v odvolaní týkajúcim sa znaleckého posudku G.. T. žalobca uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého v prípade metódy polohovej diferenciácie nie je zohľadnenáskutočnosť, za akú cenu možno nehnuteľnosť reálne predať alebo kúpiť v danom čase a trhová cena
porovnávaných nehnuteľností. Súd uznesením sp. zn. 16C/36/2023-119 vo výroku II. uložil znalcovi,
aby po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vrátane písomností, ktoré pre účely tohto konania

boli súdu predložené a po realizácii nevyhnutných úkonov podal znalecký posudok, v ktorom odpovie
na otázku ohľadne určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a to porovnávacou metódou aj metódou
polohovejdiferenciácie.Znalecurčilvšeobecnúhodnotunehnuteľnostímetódoupolohovejdiferenciácie,
keďže z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu porovnávaciu metódu vylúčil. V zmysle § 2
písm. g) vyhlášky 182/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty všeobecnou hodnotou majetku je

výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. V zmysle §2 písm. h) vyhlášky 182/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty objektivizáciou je znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku

zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory. V zmysle vyhlášky
182/2004 Z. z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku PRÍL.3 Výber vhodnej metódy vykoná znalec.
Všeobecná hodnota je prakticky znalecký odhad ceny, ktorá by sa dosiahla pri predajoch rovnakých
alebo porovnateľných nehnuteľností a stavieb v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia. Na
zistenie všeobecnej hodnoty môže znalec použiť rôzne metódy uvedené vo vyhláške, ich výber je na

znalcovi. Každá metóda ale slúži na určenie všeobecnej hodnoty t. j. v zmysle § 2 písm. g) vyhlášky
182/2004 Z. z., na určenie výslednej objektivizovanej hodnoty majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je

ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty T. j. aj porovnávacia aj
metóda polohovej diferenciácie slúži na stanovenie všeobecnej hodnoty. Na základe vyššie uvedeného
navrhol žalobca napadnutý rozsudok potvrdiť.

15. Vo svojich ďalších vyjadreniach (odvolacia replika a duplika) zotrvali sporové strany na argumentácii

uvedenej v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie zástupcu
žalovaných je dôvodné.

17. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie

dôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými
odvolacími námietkami a argumentmi, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

18. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení

§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby
z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

19. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenúrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

20. Treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov
CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami
súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však

povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná,
pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

21. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď

na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/114/2008).

22. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou
námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav
arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II.
ÚS 410/2006).

23. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo ohľadom neexistencie
rozporu uplatneného nároku s dobrými mravmi riadne a dostatočným spôsobom neodôvodnil.

24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

26. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS/4/1994).

27. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

28. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez

rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.29. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

30.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

31. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických

a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú
dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno
ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo/157/2011).

32. Zástupca žalovaných vo svojom odvolaní poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa dostatočne jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou
ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa, v prípade existencie ktorých súd v zmysle § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku.

33. Odvolací súd k tomu uvádza, že Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 nešpecifikuje, čo
treba rozumieť pod okolnosťami hodnými osobitného zreteľa a je teda vecou súdu, aby na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil ich existenciu a závažnosť. To však neznamená, že

tejto otázke nie je v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva venovať
potrebnú pozornosť, a že záver vo vzťahu k nej prijatý nie je potrebné dostatočným spôsobom a
presvedčivo v odôvodnení rozsudku vysvetliť.

34. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť

takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo,
súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej
povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so
záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní
veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a

zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,
ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade
jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený.

35. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech

žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať
svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce
z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených

na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípadevyhoveniažalobealebožemuidepredovšetkýmovyriešeniespornýchužívacíchvzťahov,takže
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní dojeho vlastníctva má v úmysle predať (pozri rozsudok NS SR z 25. januára 1998, sp. zn. 4Cdo/137/97,
R 100/99, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/84/2009 z 30. novembra 2010).

36. V danom prípade zástupca žalovaných prezentoval už vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2023
niektoré skutočnosti, ktoré označil ako možné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd
žalobu zamietnuť. Išlo o poukázanie na nepatrný spoluvlastnícky podiel žalobcu získaný až v roku 2021,
potrebu ochrany pôdy nezistených vlastníkov, poľnohospodárske využitie spornej parcely v prospech
nezistených vlastníkov prostredníctvom spoločnosti MOSUPO KFK, spol. s r.o. a prebiehajúce konanie o

pozemkových úpravách. S týmito námietkami sa z väčšej časti vysporiadal súd prvej inštancie v bodoch
31. a 32. odôvodnenia rozsudku, keď poukázal na to, že aj žalobca je poľnohospodárskym subjektom a
navyše aj podielovým spoluvlastníkom spornej parcely, pričom veľkosť jeho podielu nemôže oslabovať
jeho pozíciu oproti nájomcovi predmetnej parcely.

37. Bez reflexie zo strany súdu prvej inštancie ostala námietka týkajúca sa prebiehajúcich pozemkových

úprav a skutočnosti, že ich výsledok by bol na prospech ostatných spoluvlastníkov, ktorí by sa tak
stali vlastníkmi samostatných pozemkov podľa príslušného geometrického plánu, ako aj z toho plynúce
tvrdenie zástupcu žalovaných, že iniciovanie konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva tak
môže byť považované za úmyselné obchádzanie inštitútu pozemkových úprav na úkor zachovania
vlastníckeho práva nezistených vlastníkov. Takto koncipovaná námietka by mohla byť vnímaná ako

okolnosť hodná osobitného zreteľa v neprospech žalobcu v kontexte vyššie uvedených právnych
názorov najvyššieho súdu, preto bolo potrebné, aby k nej súd prvej inštancie zaujal vecné a jednoznačné
stanovisko. Súd prvej inštancie sa však otázkou prebiehajúcich pozemkových úprav zaoberal iba v
kontexte návrhu na prerušenie konania, kde v bode 38. konštatoval, že táto skutočnosť (budúce
skončeniepozemkovýchúprav)samaosebenezakladádôvodnaprerušeniekonania,keďichukončenie

môže byť realizované v neprimerane dlhom časovom horizonte.

38. Závažnejším nedostatkom odôvodnenia rozsudku je však absencia hodnotenia listinných dôkazov
ohľadne výšky náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely. Súd prvej inštancie iba v stručnosti
poukázal na závery znaleckého posudku č. 13/2024 znalca G.. Y. T. so záverom ustaľujúcim jednotkovú

hodnotu pozemku vo výške 0,3303 eur/m2. K záverom znaleckého posudku súd uviedol iba to,
že v konaní vedenom na totožnom súde pod sp. zn. 24C/36/2023 sa súd so závermi totožného
znaleckého posudku vo vzťahu k pozemku v identickom katastrálnom území stotožnil, pričom poukázal
na to, že tento nebol zo strany SPF napadnutý odvolaním. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nereagoval na skutočnosť namietanú zástupcom žalovaných už v podaní zo dňa 27.8.2024, že v

súdnom spise sa nachádzajú viaceré kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva, že skutočná trhová cena
totožných (porovnateľných) pozemkov môže byť aj podstatne vyššia, než bola cena stanovená znalcom.
Odvolací súd k tomu uvádza, že samotná skutočnosť, že predmetný znalecký posudok v inom (hoci
súvisiacom) súdnom konaní nebol zo strany SPF rozporovaný a bol súdom akceptovaný pri určení
hodnoty nehnuteľnosti, nezbavuje konajúci súd povinnosti tento dôkaz riadne vyhodnotiť jednotlivo, ale

tiež v súvislostiach s inými dôkazmi, ktoré boli v konaní produkované. Svoje závery z vyhodnotenia
dôkazov musí súd následne zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom vyjadriť v odôvodnení rozsudku.
Vzhľadom na nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za prikázané
spoluvlastnícke podiely sa potom javí nepresvedčivým aj záver súdu o nepotrebnosti ďalšieho
dokazovania navrhovaného zástupcom žalovaných, uvedený v bode 36. rozsudku.

39. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil

prijaté skutkové a právne závery poukazom na vykonané dokazovanie, a ktorého medzery v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou
normou (ust. § 185 a nasl. CSP) a spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vyhodnotiť pre
vec relevantné listinné dôkazy a zvážiť potrebu ďalšieho dokazovania, pokiaľ ho strany navrhnú, zistený
skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležitéhmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa náležite vysporiadať so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán (v intenciách výhrad odvolacieho súdu uvedených
v odôvodnení tohto rozhodnutia) a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust.

§ 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

41. Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).