Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Pc/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125453327
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125453327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v

právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX B., t.č. vo výkone
väzby v D. E. F. F. G. D. E. F. H. I. J. B. B., K. X, XXX XX B. B., právne zastúpeného: REMŠÍK
a partneri s.r.o., IČO: 57 346 704, so sídlom Partizánska cesta 2720/101, 974 01 Banská Bystrica,
proti matke maloletého dieťaťa: L. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX B.,
právne zastúpenej: JUDr. David Hasara, advokát, so sídlom Viestova 405/2, 974 01 Banská Bystrica,
a maloletému dieťaťu: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom D. P., J. F. G. M. B., o návrhu na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ A. B., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého O. B., nar.
XX.XX.XXXX z matky L. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.12.2025 domáhal určenia, že on nie je
otcom maloletého O. B., nar. XX.XX.XXXX z matky L. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil
tým, že s matkou maloletého uzavrel manželstvo dňa 29.08.2015 v Brezne a počas tohto manželstva
sa im narodili 3 deti, a to syn A. B., nar. XX.XX.XXXX, dcéra Q. B., nar. XX.XX.XXXX a syn E. B.,

nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo navrhovateľa s matkou maloletého bolo rozvedené na základe rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno zo dňa 09.10.2025, právoplatné vo výroku I. (teda
vo výroku týkajúceho sa rozvodu manželstva) dňa 20.10.2025, a to v konaní vedenom na tamojšom súdu
pod sp. zn. 9P/54/2025, na základe návrhu matky. Jedným z primárnych dôvodov rozvodu manželstva
navrhovateľa a matky bola skutočnosť, že navrhovateľ sa nachádza od 12.08.2024 vo výkone väzby,
pričom matka nadviazala počas jeho pobytu vo výkone väzby v D. E. F. F. G. D. E. F. H. I. J. F. B. B., K.
X nový vzťah, čo deklarovala aj v konaní o rozvode manželstva. Matka v konaní o rozvod manželstva

deklarovala, že s týmto svojím novým partnerom si chce založiť rodinu, pričom v čase konania o rozvod
manželstva už bola tehotná, pričom deklarovala, že otcom tohto dieťaťa je jej nový priateľ, ktorým je
O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. I. XXXX/XX, XXX XX B.. Keďže sa navrhovateľ aktuálne
nachádza vo výkone väzby, a to už od 12.08.2024, teda aktuálne už takmer 16 mesiacov a dieťa,
ktorého otcovstvo navrhovateľ zapiera, sa narodilo XX.XX.XXXX, je zrejmé, že počaté muselo byť v
čase, keď sa navrhovateľ už nachádzal vo výkone väzby, a to s poukazom na fakt, že sa narodilo
viac ako 15 mesiacov od jeho umiestnenia do výkonu väzby. Je teda zrejmé, že navrhovateľ nemôže

byť biologickým otcom dieťaťa, ktorého otcovstvo v tomto konaní zapiera. Nakoľko sa dieťa narodilo
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva navrhovateľa a matky, aktuálne sa považuje za otca
dieťaťa navrhovateľ, ako jej bývalý manžel, i keď to z biologického hľadiska nie je možné, nakoľko v
čase jeho počatia sa navrhovateľ s matkou fyzicky nestretával, a teda s ňou ani intímne nežil, čo jeabsolútne nespochybniteľné, s poukazom na to, že v dotknutom čase bol v ústave na výkon väzby. Je
teda vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom dieťaťa.

2. Matka maloletého dieťaťa L. B. s podaným návrhom súhlasila a uviedla, že si je istá, že navrhovateľ
nemôže byť biologickým otcom maloletého O., nakoľko s navrhovateľom ako bývalým manželom sa
intímne vôbec nestýkali od doby, ako bol navrhovateľ vzatý do väzby. V čase rozhodnom pre splodenie
maloletého sa intímne stýkala len so svojím priateľom O. B., s ktorým žije v spoločnej domácnosti a
ktorý je biologickým otcom maloletého.

3. Rovnako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

4. Súd v konaní vypočul aj O. B., nar. XX.XX.XXXX ako svedka, ktorého označil navrhovateľ aj
matka maloletého dieťaťa za biologického otca maloletého dieťaťa. Svedok na pojednávaní potvrdil,
že s matkou maloletého O. žije v spoločnej domácnosti a v čase rozhodnom pre splodenie maloletého

sa s matkou maloletého intímne stýkal. Cíti sa byť biologickým otcom maloletého O. a plánuje uznať
otcovstvo k maloletému dieťaťu po zapretí otcovstva navrhovateľom.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

6. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), písomné
vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

8. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 písm.
a) CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.

9. Súd o návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa nasledujúcich
ustanovení Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.

10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

12. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

13. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,

možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

14. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

15. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom podpísaného súdu, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, 977 01 Brezno na Krajský súd
v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). Pokiaľ sa oprávnená
osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 CMP),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený

podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.