Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368294
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6123368294.9

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., zastúpená JUDr. Marekom Letkovským, advokátom so sídlom
Legionárska 1/C, Bratislava, proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. E. XXXX/X, A.,
zastúpený JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, o zaplatenie
3.508,06 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa
24.7.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

3.508,06 €, spolu úrokmi z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.508,06 € od 1.7.2023 do
zaplatenia, a trovy konania. Uviedla že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 14.9.2013, manželstvo
bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.5.2022 rozvedené (rozhodnutie
nadobudlo ku dňu 11.8.2022 právoplatnosť), čím došlo zároveň k zániku BSM medzi žalobkyňou
a žalovaným. Počas trvania manželstva strany sporu spoločne do BSM nadobudli rodinný dom so
záhradou v obci Horná Streda, nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX

pre k.ú. D. B. ako pozemok registra C KN parc.č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 825
m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
543 m2, rodinný dom postavený na pozemku registra C KN parc.č. XXX/X, súp.č. XX. Žalobkyňa bola
dňa 14.10.2021 zo spoločného domu nútená odsťahovať sa, a od tohto momentu rodinný dom úplne
prestala užívať; žalobkyňa však naďalej platila a aj v súčasnosti platí v celom rozsahu splátky úverov,
a to aj po rozvode manželstva (ktorý znamenal zároveň zánik BSM a teda skutočnosť, že od tohto

momentu sú zárobky každého z bývalých manželov ich výlučným majetkom). Počnúc dňom 14.10.2021
výlučne žalovaný užíva rodinný dom (vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola nútená sa odsťahovať
z dôvodov na strane žalovaného), ale napriek uvedenému splátky spoločnej hypotéky za dom platí
len žalobkyňa, teda žalovaný žije v spoločnom dome na úkor žalobkyne. Podľa žalobkyne dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode zaniklo aj BSM medzi stranami sporu, čo znamená že užívacie právo
žalovaného k rodinnému domu je neobmedzené, hoci je nehnuteľnosť zapísaná v katastri v podiele 1/1

(v BSM). Keďže momentálne nie je určený pomer v akom sa rodinný dom má vyporiadať (teda ktorému
z manželov pripadne aký spoluvlastnícky podiel), je nutné vychádzať zo zákonného predpokladu že
spoluvlastnícke podiely sú v zásade rovnaké. Nemožno tiež uzavrieť, že žalovaný má právo užívať 50%
podlahovej plochy rodinného domu a 50% výmery priľahlých pozemkov (odhliadnuc od toho že reálne
rozdelenie je vylúčené), keďže užívanie rodinného domu zo strany žalovaného vylučuje jeho užívanie
zo strany žalobkyne, pretože také užívanie by predpokladalo vedenie spoločnej domácnosti, čo je pre

žalobkyňu vzhľadom k správaniu žalovaného nepredstaviteľné – je teda vylúčená možnosť, aby rodinný
dom osobne užívali spoločne žalovaný aj žalobkyňa. Keďže rodinný dom užíva výlučne žalovaný, týmtobráni žalobkyni v užívaní domu z jej strany, čím sa zároveň na jej úkor obohacuje, a to najneskôr
počnúc dňom zániku BSM. Podľa § 148, ods. 1 Občianskeho zákonník a zánikom manželstva zanikne
i BSM, podľa § 143 Občianskeho zákonníka v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a

čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka, podľa § 149, ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od

zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch
rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia
vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju,
svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To
isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa žalobkyne

žalovaný sa tým, že výlučne užíva celý rodinný dom (čím fakticky bráni užívaniu domu žalobkyni, ktorá
máakopodielováspoluvlastníčkarovnaképrávodomužívať),obohacuje,pretoženeexistujedôvodnato
aby bezplatne užíval celý rodinný dom sám, zatiaľ čo žalobkyňa bola nútená sa vysťahovať a zabezpečiť
a financovať si vlastné bývanie, naviac popri splácaní rodinného domu v ktorom býva žalovaný. Za
účelom ustálenia miery obohatenia žalovaného bol vypracovaný znalecký posudok na určenie ceny

nájmu rodinného domu - zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že sa jedná o sumu 8.700,00 € ročne
(t.j. 725,00 € mesačne). Keďže je nutné vychádzať z predpokladu, že spoluvlastnícke podiely žalobcu
a žalobkyne sú rovnaké, 1/2-ca mesačného nájomného, ktoré by žalovaný v prípade ak by si rodinný
dom prenajíma za trhových podmienok, musel platiť, a ktorá by pripadla žalobkyni, prestavuje sumu
362,50 € mesačne. Podľa žalobkyne je obohatenie žalovaného za mesiac 08/2022 vo výške 245,56 €

(za tento mesiac je počítané s alikvotnou sumou za obdobie od zániku BSM do konca mesiaca), za
mesiace 09/2022 až 05/2023 vo výške 362,50 € za každý mesiac. V dôsledku splácania dvoch úverov
výlučne zo strany žalobkyne nastáva situácia, kedy žalovaný nielen že výlučne užíva spoločný majetok
oboch podielových spoluvlastníkov bez súhlasu žalobkyne a bez poskytnutia náhrady žalobkyni, ale
neprispieva ani v primeranom rozsahu na úhradu spoločných záväzkov (dokonca vzniknutých v priamej

súvislosti s týmto majetkom) - každý mesiac, počnúc mesiacom rozvodu manželstva, sa tak žalovaný na
úkor žalobkyne (ako druhého podielového spoluvlastníka) obohacuje. Právny zástupca žalobkyne preto
výzvou zo dňa 9.6.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.508,06 €, najneskôr do 30.6.2023 -
žalovaný doposiaľ dlžnú sumu nezaplatil ani len čiastočne. Žalobkyňa žiada tiež o priznanie úroku z
omeškania, v zákonom stanovenej výške 9,00% ročne - žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej

sumy výzvou ktorú neprevzal v odbernej lehote, preto jeho omeškanie nastalo márnym uplynutím lehoty
na zaplatenie v zmysle výzvy, t.j. dňom 1.7.2023.
K žalobe priložila žalobkyňa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. 5Pc/8/2022-26
zo dňa 30.5.2022 s doložkou právoplatnosti (11.8.2022), výpisy z účtu žalobkyne za mesiace august
2022 až január 2023 a marec 2023, apríl 2023 až jún 2023, doplnenie znaleckého posudku č. 28/2023

vyhotovené znalcom Ing. Deziderom Csenkym dňa 23.5.2023, výzvu na zaplatenie zo dňa 9.6.2023 s
doručenkou pre žalovaného.

Dňa 11.8.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 23Up/1265/2023,
ktorým bolo návrhu žalobkyne vyhovené.

Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 4.10.2023.
Podaním došlým dňa 5.10.2023 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu)
žalovaný podal odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že žalobkyňa dňa 14.10.2021 odišla zo spoločného
domu dobrovoľne, po hádke – žalobca ju z domu „nevyhodil“, ani jej nebránil v jeho užívaní; postupne
si žalobkyňa z domu brala osobné veci, doklady, dokumenty, až sa úplne odsťahovala (žalobkyňa má

kľúče od domu aj od bránky do dvora). Žalovaný uviedol, že užívaním spoločného domu nevylučuje
žalobkyňu z jeho užívania -dom má 5 izieb, 2 samostatné vchody, veľký dvor, a žalobkyni nik v užívaní
nebráni (samotná žalobkyňa do domu naďalej chodí, venčí psa...). Názor žalobkyne, že momentálne
nie je určený pomer v akom sa rodinný dom má vyporiadať, preto je nutné vychádzať zo zákonného
predpokladu že spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, nemá oporu v zákone – BSM dňom rozvodu

manželstva síce zaniklo, avšak dom súp.č. XX na CKN parc.č. XXX/X C. k.ú. D. B. bol nadobudnutý
počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov manželov, a až do vyporiadania je stále v
bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, bez rozdelenia na dva spoluvlastnícke podiely. K
zákonnej prezumpcii vyporiadania BSM a rovnosti spoluvlastníckych podielov dochádza až uplynutímdoby 3 rokov od zániku BSM, pokiaľ dovtedy nebolo vyporiadané – v danom prípade doposiaľ nedošlo
k naplneniu zákonnej prezumpcie vyporiadania BSM podľa § 149, ods. 4 Občianskeho zákonníka,
a obe sporové strany tak majú naďalej vo vzťahu k spoločnému domu rovnaké práva a povinnosti,

vzájomne bezpodielovo. Žalovaný pritom neužíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu na úkor žalobkyne, keďže dom vlastní v podiele 1/1, a teda sa na jej úkor neobohacuje. Zo
žaloby nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu si žalobkyňa uplatňuje od žalovaného úhradu tzv.
nájomného vo výške 362,52 € mesačne počnúc dňom 11.8.2022; v žalobe sa uvádza „obohatenie",
avšak nie je definované o aký druh obohatenia sa má jednať. Nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 451 alebo 454 Občianskeho zákonníka je vylúčený, nakoľko žalovaná suma
nie je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ani plnením z neplatného
právneho úkonu (žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom domu v podiele 1/1, čo zakladá zákonný
a platný právny dôvod užívať nehnuteľnosť), ani z právneho dôvodu ktorý odpadol, ani majetkovým
prospechom získaným z nepoctivých zdrojov. V BSM nie je možné požadovať od druhého spoluvlastníka
ani tzv. náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu, keďže žalovaný

užíva svoj podiel vo výške 1/1 - medzi sporovými stranami neexistuje podielové spoluvlastníctvo, čo
vylučuje právo žalobkyne požadovať plnenie náhrady z tohto právneho dôvodu v rozsahu 50%. K výške
požadovaného plnenia z titulu tzv. nájomného namietol znalecký posudok č. 28/2023 zo dňa 23.5.2023
znalca Ing. Dezidera Csenkyho z dôvodov, že 1/ výpočet nájomného ani použitá metóda výpočtu nie
je znalcom v posudku uvedená ani odôvodnená, posudok v rozpore s §17, ods. 5 zák.č. 382/2004

Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch neobsahuje opis predmetu znaleckého skúmania a
skutočnosti na ktoré znalec prihliadal, postup na základe ktorého sa dopracoval k odpovedi na otázku a
k splneniam uložených úloh; 2/ pripojené ponuky nájmov domov z internetu sa netýkajú porovnateľných
nehnuteľností, keď ani jeden z ponúkaných domov sa nenachádza v Obci Horná Streda, ani v okrese
Nové Mesto nad Váhom; porovnávanie ceny nájmov v okresnom meste Piešťany s cenami nájmov v

okolitých obciach, naviac v inom okrese, nie je adekvátne. Zároveň z použitých podkladov vyplýva, že
ponuka nájmov v Obci Horná Streda nie je žiadna, dopyt po prenájme porovnateľnej nehnuteľnosti na
trhu absentuje; 3/ v tabuľke výpočtu nájmu na strane č. 21 a 22 znaleckého posudku je uvedených a
porovnávaných 6 domov (ponúk z internetu), pričom v prílohe znaleckého posudku sa nachádza len 5
ponúk; 4/ tabuľka výpočtu nájmu stavieb na strane č. 21 znaleckého posudku je v ľavej časti uvádzajúcej

hodnotenia faktorov nečitateľná a nie je tak možné sa relevantne k výpočtom a posúdeniu kvocientov zo
strany znalca vyjadriť. Ohľadom požadovaného úroku z omeškania za dobu od 1.7.2023 do zaplatenia
uviedol, že výzva na zaplatenie zo dňa 9.6.2023 (ku ktorej sa viaže omeškanie), nebola žalovanému
zámerne doručená (aj v iných prípadoch žalobkyňa hneď po zaslaní výzvy jej právneho zástupcu prišla
v čase neprítomnosti žalovaného do spoločného domu, a zo schránky vybrala oznámenie pošty o

doporučených zásielkach - zásielky tak žalovanému neboli poštou doručené, keďže o ich existencii
nevedel).
V zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.

Žalobkyňa sa k odporu vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním v ktorom uviedla

že o momente zániku BSM nie sú medzi stranami sporu pochybnosti. Trvá na tom, že žalobkyňa bola v
dôsledku hrubého a agresívneho správania žalovaného nútená odísť zo spoločného domu - po hádke
v ktorej žalovaný žalobkyňu neprávom obvinil z nevery, a po tejto hádke sa žalobkyňa zo strachu
už nikdy nevrátila do spoločného domu bývať (najskôr bývala u známej, následne si prenajala byt).
Spoločný dom nie je prispôsobený na užívanie dvoma samostatnými domácnosťami, nepredstavuje

dve oddelené bytové jednotky - keďže sú sporové strany bývalými manželmi, je pochopiteľné že
nechcú a nemôžu zdieľať spoločnú domácnosť, preto je súčasné spoločné užívanie domu žalobkyne so
žalovaným vylúčené. Podľa žalobkyne ak BSM zaniklo ku dňu zániku manželstva, majetok sporových
strán už nemôže existovať v režime 1/1. Opakovane poukázala na ustanovenie § 148 Občianskeho
zákonníka, a na nesporné tvrdenie strán že BSM zaniklo dňa 11.8.2022 – je zrejmé že strany nemôžu

žiadny majetok mať v BSM, preto je vylúčené aby žalovaný užíval oprávnene celý spoločný dom (teda
v podiele 1/1), a nezasahoval tým do práva žalobkyne spoločný dom užívať, keďže k žiadnej dohode o
spôsobeužívaniamedziniminedošlo;žalobkyňanedalažalovanémuanikonkludentnýsúhlasabymohol
výlučne užívať celý spoločný dom bez adekvátnej náhrady. Argumenty uvádzané žalovaným nie sú
spôsobilé spochybniť obsah znaleckého posudku, keďže znalecký posudok je vykonaný v súlade s § 209

Civilného sporového poriadku, a je spôsobilým dôkazom. Na záver žalobkyňa uviedla, že strany sporu si
na financovanie kúpy domu zobrali hypotekárny úver, ktorý bol od začiatku splácaný z účtu žalobkyne -
po zániku BSM žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného aby začal adekvátnym spôsobom prispievať
na záväzky zo zmluvy o hypotekárnom úvere (ako aj ďalších záväzkov), avšak bezvýsledne. Dôsledkomuvedeného je, že žalovaný nielen že výlučne užíva spoločný dom, ale zároveň aj necháva splácanie
hypotéky na tento dom (cca. 280,00 € mesačne), ako aj ďalších súvisiacich záväzkov (spotrebný úver
137,00 € mesačne, životné poistenie 31,00 €) výlučne na žalobkyňu; žalobkyňa tak po zániku BSM na

spoločné záväzky platí mesačne sumu cca. 450,00 € z vlastného majetku. Žalobkyňa považuje postoj
žalovaného k spoločnému majetku, najmä k tomu akým spôsobom sa stavia k povinnosti plniť spoločné
záväzky, ako aj k právo užívať spoločný majetok, za hrubé zneužívanie práva, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 13.11.2023 vec Okresnému súdu Trnava.
Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 13.11.2023.

Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- ďalším podaním došlým súdu
dňa 19.2.2023 v ktorom uviedol že žalobkyňu zo spoločného domu nik „nevyhodil“ ani nebola k odchodu
donútená - opustila domácnosť dobrovoľne, z vlastného rozhodnutia (po jednej z manželských hádok);

žalovaný sa voči žalobkyni nesprával spôsobom ktorý by u nej mohol dôvodne vzbudiť strach, či obavu.
Žalobkyňa nepreukázala, že by jej žalobca akokoľvek bránil v užívaní spoločného domu - naďalej má
kľúče a prístup do domu, do domu pravidelne chodieva. Dom neužíva žalobkyňa výlučne z vlastného
rozhodnutia, nik jej v užívaní domu nebráni - preto nie je splnený predpoklad pre priznanie finančnej
satisfakcie za neužívanie veci spoluvlastníkom. Samotným zánikom BSM sa nemení vlastnícky režim

už existujúcich vecí nadobudnutých manželmi počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov
- právny výklad žalobkyne, podľa ktorého dňom zániku BSM dochádza k strate vlastníckeho práva
manželov k spoluvlastníckemu podielu 1/2-ica na spoločnej veci, je nelogický, nemá oporu ani v zákone,
ani v judikatúre; dňom zániku BSM prestávajú manželia nadobúdať veci, práva a pasíva do spoločného
majetku, avšak ich vlastnícky vzťah k veciam, právam a pasívam patriacim do bezpodielového

spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku pretrváva (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. Cpj
86/1971, R42/1972: „I po zániku BSM až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom
celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého.", Rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.. 11Co/177/2013 zo dňa 14.5.2014: „ ... kým trvá bezpodielové spoluvlastníctvo medzi manželmi,
resp. aj po zániku BSM, ale v čase, keď ešte nie je vyporiadané, sú obidvaja spoluvlastníci tak oprávnení

ako aj povinní z právnych vzťahov spojených s nehnuteľným majetkom.", Rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 8Co/673/2013 zo dňa 28.10.2014: „V dôsledku zániku bezpodielového spoluvlastníctva
je potrebné ho vyporiadať. Do doby jeho vyporiadania zostávajú obaja manželia vlastníkmi celého
spoločného majetku.“). Až dňom uzavretia dohody (jej vkladu do katastra nehnuteľností), právoplatného
súdnehorozhodnutiaalebomárnehouplynutia3-ročnejlehotydochádzakprevodu(zániku)vlastníckeho

práva niektorého z manželov k spoločnej veci - do tejto doby majú manželia rovnaké práva a povinnosti
ku všetkému majetku, ktorý patril do BSM ku dňu jeho zániku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v
súčasnosti neužíva spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, a žalobkyňa
nemá nárok na zaplatenie finančnej náhrady za užívanie spoločnej veci spoluvlastníkom nad rámec
jeho podielu. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku, žalovaný má právo sa k jeho obsahu

vyjadriť a podať námietky, a súd má povinnosť sa s námietkami vysporiadať - konkrétne vznesené
námietky žalovaného sú dostatočne spôsobilé na spochybnenie znaleckého posudku, ktorý nie je pre
súd záväzný. Na záver uviedol že splátky spoločného hypotekárneho úveru počas manželstva boli
síce uhrádzané z bežného účtu žalobkyne, avšak zo spoločných prostriedkov manželov; po rozvode
manželstva sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nepodieľa na financovaní opráv, rekonštrukcie a údržbe

spoločných nehnuteľnosti, všetko financuje výhradne žalovaný, dokonca plní aj daňové povinnosti
spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Žalovaný sa v konaní nedomáha súdnej ochrany svojich práv, len
sa bráni nedôvodnej žalobe.

Vo veci sa konalo dňa 23.10.2024 pojednávanie, na ktorom boli vypočutí právny zástupca žalobkyne

a právna zástupkyňa žalovaného.

Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2024 právny zástupca žalobkyne navrhol zmenu žaloby tak,
aby súd určil že predmetnú nehnuteľnosť má užívať výlučne žalovaný, zároveň s určením povinnosti
žalovanému platiť náhradu za užívanie žalobkyni, v zmysle vyčíslenia znaleckým posudkom; k návrhu

sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného.
Vzhľadom na následné späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd už o tomto návrhu nerozhodoval.

Uznesením č. 37C/34/2023-94 zo dňa 20.1.2025 súd konanie prerušil.Uznesením č. 37C/34/2023-98 zo dňa 5.8.2025 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

Podaním došlým súdu dňa 3.11.2025 žalobkyňa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- navrhla

aby súd prerušil konanie do skončenia konania o vyporiadanie BSM medzi stranami sporu, ktoré je
vedené na tunajšom súde pod sp.zn. PN-21C/37/2022.
Žalovaný sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne-
podaním došlým súdu dňa 20.11.2025.
Uznesením č. 37C/34/2023-112 zo dňa 16.1.2026 súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

Žalobkyňa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 17.3.2026, vzala
svoju žalobu v celom rozsahu späť a požiadala, aby súd konanie zastavil, nakoľko medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, ktorou strany vyriešili sporné nároky uplatňované v konaní.
V súlade s podmienkami dohody o urovnaní si neuplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

Požiadala tiež o vrátenie súdneho poplatku.

Žalovaný -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 18.3.2026, vyslovil
súhlas so späťvzatím žaloby; zároveň uviedol že si voči žalobkyni neuplatňuje nárok na náhradu trov
konania.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 11, ods. 3, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade
s ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, pričom žalovaný vyslovil
súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania; naviac ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mal
žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.

Kzastaveniukonaniavcelomrozsahudošlozasituácie,keďžalobabolanasúdpodanádňa13.11.2023,
avšak žalobkyňa ju dňa 17.3.2026 vzala späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
dohody o urovnaní, ktorou strany vyriešili sporné nároky uplatňované v konaní - s poukazom na uvedené
dospel súd k záveru že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa (ktorá teda nemá nárok na náhradu trov
konania). Žalovaný nezavinil, že sa (dôvodná) žaloba podaná voči nemu musela vziať, resp. že sa vzala

späť - k uvedenému viď i judikát R 49/1993 podľa ktorého ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť
a nejde o prípad podľa § 146, ods. 2, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256, ods.
1 Civilného sporového poriadku) z procesného hľadiska v zásade platí, že zavinil zastavenie konania
a preto je povinný nahradiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania.
S poukazom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa, by

svedčilo právo na náhradu trov konania žalovanému (§ 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) -
nakoľko však žalovaný, ktorý sa považuje za procesne úspešného, si nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni výslovne neuplatnil (viď vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného došlé súdu dňa 18.3.2026),
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.Žalobkyňa požiadala tiež o vrátenie súdneho poplatku.
O vrátení súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený žalobkyňou vo výške 105,00 € súd nerozhodol, nakoľko
v zmysle ustanovenia § 11, ods. 3, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov sa poplatok splatný podaním žaloby vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba
vzala späť pred prvým pojednávaním – keďže v danom prípade pojednávanie bolo otvorené (vykonalo
sa dňa 23.10.2024), nebolo už možné zaplatený súdny poplatok (ani krátený) vrátiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.