Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoPs/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210689
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124210689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby o
spôsobilosti ktorej sa koná: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., zastúpený advokátkou JUDr. Dášou
Komkovou, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, zastúpený procesným opatrovníkom: Mesto Prešov,
so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, o návrhu navrhovateľky: U. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX, XXX XX P., za účasti Krajskej prokuratúry Prešov, o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony, o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti sa koná proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 27Ps/38/2024-78 zo dňa 24. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I.PotvrdzujerozsudokvovýrokuI.svýnimkoučastionespôsobilostinakladaťsfinančnýmiprostriedkami
a majetkovými hodnotami nad sumu 10,- Eur jednorazovo a vo výrokoch II., III. a IV.

II. Mení rozsudok vo výroku I. v časti nespôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými
hodnotami tak, že R. V., nar. XX.XX.XXXX nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a
majetkovými hodnotami nad sumu 20,- Eur mesačne jednorazovo a v súhrnnej výške nad sumu 200,-
Eur mesačne.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2024 žiadala navrhovateľka, aby bol jej syn obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. o b m e d z u j e R. V., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony tak, že:
nie je spôsobilý:

- samostatne konať a vystupovať pred súdmi, správnymi orgánmi a spoločenskými inštitúciami,

- nakladať s finančnými prostriedkami a s majetkovými hodnotami nad sumu 10 Eur jednorazovo,

- uzatvárať právne úkony týkajúce sa nehnuteľností,

- zaťažovať svoj majetok, prenajímať ho, zamieňať, alebo iným spôsobom s ním disponovať,

- uzatvárať spotrebiteľské zmluvy, spísať závet a uzatvárať dedičskú dohodu,- uzatvárať zmluvy, z ktorých by mu vyplývala povinnosť plnenia prevyšujúca sumu 10 Eur,

- na preberanie starobného, invalidného dôchodku alebo inej sociálnej dávky nad sumu 10 Eur,

- rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného pobytu,

- na úkony spojené s poskytovaním zdravotnej alebo opatrovateľskej starostlivosti,

- rozhodovať o umiestnení v zdravotníckom zariadení alebo v zariadení sociálnej starostlivosti,

II. u s t a n o v u j e pre R. V., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka U. V., nar. X.X.XXXX, bytom P., D.
XX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať obmedzeného spôsobilosti na právne úkony v zmysle
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony uvedených v bode I. výroku rozsudku, všetky právne úkony
robiť v jeho prospech a v dôležitých majetkových veciach požiadať o súhlas súd a najmenej dvakrát

ročne k 30.6. a 31.12. je povinná podať správu o opatrovancovi a správu o nakladaní s jeho majetkom,

III. náhradu trov štátu n e p r i z n á v a ,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 52, § 231,
§ 239, § 240 ods. 1, § 243 ods. 1, 2, 3, § 244, § 248 ods. 1, 2, § 251 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osoba
navrhovaná na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bola opakovane hospitalizovaná na
psychiatrickomoddeleníI.nemocnicespoliklinikouvP.,pričomznalcombolozistené,žetrpípsychickými
ochoreniami, a to paranoidnou schizofréniou a organickou poruchou osobnosti, ktoré majú trvalý ráz.
V minulosti žil so svojou matkou - navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, ktorá mu zabezpečovala

všetko, čo potreboval, avšak dochádzalo medzi nimi k hádkam a konfliktom, kde veľakrát musela
zasahovať polícia. Uvedené správanie bolo v dôsledku neužívania liekov a nepravidelnej návštevy
psychiatrickej ambulancie. Z pohľadu znalca, ale aj navrhovateľky je dôvodné, aby bol umiestnený
v domove osobnej starostlivosti, kde by bol pod dohľadom najmä pri užívaní liekov, čím by uňho
nedochádzalo k dekompenzácii jeho zdravotného stavu a následným psychiatrickým hospitalizáciám.

Vzhľadom na zistené ochorenia trvalého rázu znalec odporučil obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony menovaného s výnimkou disponovania s finančnou hotovosťou do 10,- Eur jednorazovo, s čím sa
v priebehu konania stotožnil aj procesný opatrovník, navrhovateľka a aj prokurátor okresnej prokuratúry.
Aj keď navrhovaný na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nesúhlasil s návrhom, stotožnil sa
so závermi znaleckého posudku a po vypočutí navrhovaného, ktorý sa v určitých chvíľach javil, že

rozumie o aké konanie ide, následne prezentoval svoje postoje a mal vyjadrenia, ktoré absolútne
nesúviseli s priebehom konania a ktorým sa nedalo ani rozumieť, súd prvej inštancie ho obmedzil
v spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Menovaný môže
disponovať s finančnými prostriedkami do 10,- Eur jednorazovo. Vzhľadom na jeho obmedzenie v
spôsobilosti na právne úkony mu ustanovil opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať v zmysle rozsahu

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vymedzeného vo výroku rozsudku. Za jeho opatrovníčku
ustanovil jeho matku, ktorá v závere konania súhlasila s funkciou opatrovníka, nakoľko už v minulosti
mu vybavila občiansky preukaz, zabezpečovala mu zdravotnú starostlivosť a podnikla prvé kroky na
jeho inštitucionalizovanú starostlivosť tým, že podala žiadosť na jeho umiestnenie v domove sociálnej
starostlivosti. Keďže procesný opatrovník prisľúbil navrhovateľke (opatrovníčke) pomoc pri umiestnení

obmedzeného spôsobilosti na právne úkony do DSS, napriek jej zdravotným problémom a vyššiemu
veku, ju ustanovil za opatrovníka.

5. Zároveň nepriznal náhradu trov štátu, nakoľko návrh navrhovateľkou bol podaný dôvodne, preto v
súlade s ustanovením § 251 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku trovy

dôkazov bude platiť štát.6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba o ktorej spôsobilosti sa koná, a to
v celom rozsahu. Právnym dôvodom podaného odvolania je namietanie nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Má za to, že rozhodnutie súdu je predčasné, neúplné
a nezrozumiteľné. Dal do pozornosti všeobecne platný princíp podľa ktorého prípadne zásahy do

základných ľudských práv a slobôd, a teda aj ich obmedzenia musia byť interpretované reštriktívne a nie
extenzívne. Poukázal tiež na rozhodnutie č. 3/1979, zošit č. 2-3, str. 55, kde sa súdy zaoberali konaním
o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré dá sa povedať, že je totožné s rozhodnutím ESĽP č.
54797/00 uverejneným v Justičnej revue zo dňa 08.11.2005. Pokiaľ súd rozhodol o obmedzení v časti
nakladania finančných prostriedkov do výšky 10,- Eur má za to, že nie sú zachované záujmy ochrany
ústavnosti a zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP. Má za to, že výška nakladania s finančnými

prostriedkami by mala byť adekvátna samotnému príjmu. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresná prokuratúra sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne, riadne odôvodnené a založené na riadne a úplne zistenom skutkovom stave

veci. Všeobecné tvrdenia odvolateľa neodôvodňujú zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Procesný opatrovník vyjadril nesúhlas s tvrdeniami uvedenými v odvolaní a má za to, že skutkový
stav bol zistený správne, vychádzal z výsluchu navrhovateľky, znaleckého posudku, výsluchu znalca

a výsluchu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Správne zistenie skutkového stavu potvrdzuje aj
záznam z Odboru sociálnych služieb Mestského úradu v P., z ktorého vybral a citoval príslušné časti.
Na základe uvedeného má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
skutočného stavu veci, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Skutkové závery majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, zodpovedajú výsledkom znaleckého odkazovania a výpovediam účastníkov

konania. Právne posúdenie je správne a v súlade s účelom právnej úpravy konania o spôsobilosti
na právne úkony. Zároveň uviedol, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou,
ale ochranným opatrením, ktorého hlavným cieľom je ochrana záujmov a bezpečia osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná. V predmetnej veci je takýto postup nevyhnutný na zabezpečenie jej zdravia,
života, majetku a na umožnenie prijímania rozhodnutí v situáciách, ktoré osoba sama nie je schopná

kvalifikovane posúdiť. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“)), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP a pre čiastočnú zmenu rozsudku postupom
podľa § 388 CSP.

12. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či

súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,vychádzajúcztoho,ževodôvodnenírozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom bolo posúdenie prijatých záverov súdu prvej
inštancie o splnení zákonných podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie
opatrovníka osobe o ktorej spôsobilosti sa koná.

18. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je zásahom do základných práv a slobôd (tiež

zásahom do súkromia fyzickej osoby), ktorý musí byť primeraný sledovanému cieľu, musí byť čo najužší,
t.j. len v nevyhnutnej miere.

19. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je

pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania
alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia
a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri
ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka

a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k
preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (uznesenie NS
SR 8Cdo/276/2014).

20. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby môžu byť len dôvody

vymedzené v § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda existencia duševnej poruchy, ktorá nie je len
prechodná, nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov, pre
ktoré je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.
zn. 5Cz/67/1963 z 21.10.1963 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR pod č. 6/1964 uviedol, že v konaní o pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

musí súd skúmať duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či je táto osoba skutočne postihnutá
duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú zákonom pre pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalším predpokladom pre pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony (aj obmedzenie) je zistenie, či takto zaťažená osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná
obstarávať si sama svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky musí súd vychádzať zo skutkových zistení

vyvodených z posudku znalca - lekára v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28.11.2012 pri interpretácii a aplikácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu,
ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej
dôstojnosti.Vmedziachústavnéhovýznamuprávčlovekasaprizbavovaní/obmedzovaníspôsobilostina

právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný,
či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom
ultima ratio (t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky, či iba
ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými). Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných

sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto disponibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda
aj vtedy, ak účastník konania to nenavrhne. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom
nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie
pozbavenie.21. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie za účelom komplexného zistenia spôsobilosti
na právne úkony postupoval správne, keď nariadil znalecké dokazovanie a do konania pribral znalca,

ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok. To, či posudzovaná osoba trpí duševnou poruchou, ktorá
nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie
znalca z odvetvia psychiatrie. Súd je však povinný uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký
posudok, a to najmä výsluch osoby o ktorej obmedzení sa koná, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho
mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi obmedzovanou osobou a inými, napr.

spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod. ako aj ďalších listinných dôkazov potrebných
na zistenie dôvodov, pre ktoré má dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony.

22. Dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že osoba o ktorej spôsobilosti sa koná trpí dvoma
psychickými ochoreniami - paranoidnou schizofréniou a organickou poruchou osobnosti. Súdny znalec
konštatoval v znaleckom posudku a aj pri výsluchu na pojednávaní, že obe ochorenia sú trvalého rázu

a vyžadujú si obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý disponovať s
finančnou hotovosťou nad sumu 10,- Eur jednorazovo, uzatvárať zmluvy s bankovými a nebankovými
inštitúciami, zmluvy o spotrebnom úvere, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, sám
si vybavovať úradné záležitosti ani samostatne vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi a
obmedzenie odporúčal aj na súhlas s hospitalizáciou v psychiatrickom zariadení a na súhlas s úkonmi

súvisiacimi s poskytovaním sociálnej, resp. opatrovateľskej starostlivosti. Zhodne so súdom prvej
inštancie odvolací súd konštatuje, že zákonné podmienky vymedzené v § 10 OZ na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony naplnené boli, preto bolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu R. V. v
spôsobilosti na právne úkony. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony taktiež zodpovedá
záverom znalca a odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod pre ktorý by malo dôjsť k zmene rozsahu

obmedzenia, s výnimkou časti o nespôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými
hodnotami nad sumu 10,- Eur mesačne.

23. Súd prvej inštancie vymedzil rozsah obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony, ktorým dochádza
k zásahu do právnej sféry posudzovaného v miere nevyhnutnej na zabezpečenie jeho ochrany, a to v

oblasti samostatného konania pred súdmi a štátnymi orgánmi, uzatvárania právnych úkonov týkajúcich
sa nehnuteľností, nakladania a zaťažovania majetku, uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, uzatvárania
zmlúvzktorýchbyvyplývalapovinnosťplneniaprevyšujúca10,-Eur,preberaniestarobného,invalidného
dôchodku alebo inej sociálnej dávky nad sumu 10,- Eur; rozhodovať o mieste svojho trvalého a
prechodného pobytu; na úkony spojené s poskytovaním zdravotnej alebo opatrovateľskej starostlivosti

a rozhodovanie o umiestnení v zdravotníckom zariadení alebo v zariadení sociálnej starostlivosti.
Stanovený rozsah obmedzenia vychádza zo záverov znaleckého posudku a odvolací súd nevzhliadol
žiaden dôvod na to, aby malo dôjsť k zmene rozsahu stanoveného obmedzenia v spôsobilosti na právne
úkony v týchto častiach.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. s
výnimkou časti o nespôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami nad
sumu 10,- Eur jednorazovo podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. S konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je spojené aj s konaním o ustanovenie

opatrovníka. V prípade, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a rozsahu tohto
obmedzenia, vo výroku rozsudku musí zároveň osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
ustanoviť opatrovníka.

26. Ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou

alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne
väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i
oprávnenievykonávaťfunkciuopatrovníkajetakponímanéosobnejšieajepretoajvzáujmespoločnosti,
aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola
v prvom rade poverená fyzická osoba blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre

naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že
opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v
zásadelenvýnimočnýcharakter,atoažvprípade,akžiadnafyzickáosobaniejeschopnáaleboochotná
túto funkciu zodpovedne vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady.27. Súd prvej inštancie v priebehu konania vypočul navrhovateľku za účelom zistenia, či je ochotná
vykonávať funkciu opatrovníka a či spĺňa predpoklady na výkon takejto funkcie. Na základe vykonaného

dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľka je blízkou osobou, súhlasí s ustanovením
za opatrovníka a vzhľadom na doteraz poskytovanú pomoc a starostlivosť osobe o ktorej spôsobilosti
sa koná má za to, že bude konať v jej najlepšom záujme, a to aj napriek vyššiemu veku a zdravotným
problémom. Odvolateľ v tomto smere nevzniesol konkrétne námietky, ktoré by preukazovali opak a
uvedené v priebehu odvolacieho konania nezistil ani odvolací súd, preto aj v tejto časti vyhodnotil

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

28. Rovnako správny je rozsudok súdu prvej inštancie aj v súvisiacich výrokoch III. a IV. o trovách štátu
a trovách účastníkov konania. Štát platil trovy znaleckého dokazovania v zmysle § 49 ods. 1 CMP v
spojení s § 251 CMP, preto súd prvej inštancie správne vyslovil, že štátu právo na náhradu trov konania
nepriznáva. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania, v režime CMP sa rozhodovanie o trovách konania

riadi zásadou, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda každý z účastníkov si
sám znáša svoje trovy. Výnimky z tejto zásady vyplývajú len z ustanovení § 53 CMP až § 55 CMP. V
predmetnom prípade odvolací súd nezistil naplnenie ani jednej zo spomínaných výnimiek a ani odvolateľ
netvrdil, aby niektorá z výnimiek bola splnená.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie aj vo výrokoch II. III. a IV. potvrdil ako vecne správny.

30. Posudzovaný v podanom odvolaní osobitne vyjadril nesúhlas s výškou finančných prostriedkov s
ktorou je oprávnený nakladať z dôvodu, že táto suma nie je adekvátna k jeho samotnému príjmu. S

touto námietkou sa odvolací súd stotožnil, pretože rozsah obmedzenia v časti nakladania s finančnými
prostriedkami nad sumu 10,- Eur jednorazovo je nielenže nedostatočne časovo vymedzený, ale ani
nezohľadňuje aktuálnu infláciu, preto má odvolací súd za to, že je potrebné zvýšiť limitáciu nakladania
s finančnými prostriedkami na takú, ktorá neprevyšujúcu 20,- Eur jednorazovo, a to na mesačnej báze.
Zároveň odvolací súd určil, že posudzovaný nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad

sumu 200,- Eur mesačne v súhrnnej výške. Uvedená suma nie je sumou, ktorá má pre posudzovaného
predstavovať živobytie, ale sumu, ktorú si je schopný prerozdeliť do prostriedkov nevyhnutnej potreby.
S otázkami prostriedkov živobytia bývania, oblečenia tu existuje možnosť prerozdelenia takýchto
prostriedkov zo strany opatrovníka do uspokojovania nevyhnutných životných potrieb vzhľadom na
výšku poskytnutého dôchodku.

31. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok I. v časti
o nespôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami nad sumu 10,- Eur
jednorazovo.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).